Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/129/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917012043
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7917012043.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich Ing.

Miroslava Čelovského a Mgr. Moniky Gáspárovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.3.2020 v
Trebišove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku obžalovaných P.. U. X., nar. XX.XX.XXXX v O., ČR, trvale bytom
S., W. XXXX/XX a B. F., nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom S., M. XXXX/X, o
s l o b o d z u j e spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
d) Tr. zákona, ktorý mali spáchať tak, že

- obžalovaný B. F. ako policajt Mestskej polície v S. dňa 20.4.2017 v čase okolo 13.30 hod. v priestoroch
útvaru Mestskej polície S., ktorá sa nachádza v budove Mestského úradu na ulici M. R. Q. č. XXX/XXX
v S., počas realizovania a objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona č. 372/1990 Z. z. a iné, voči poškodenému G. Q., ktorý bol predvedený podľa § 10 ods.
2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, dvakrát udrel päsťou do tváre
poškodeného G. Q., ktorý následkom druhého úderu spadol na zem, a keď vstával zo zeme zástupca

veliteľa Mestskej polície v S. obžalovaný P.. U. X. ho nadvihol za bundu v oblasti hrudníka a udrel päsťou
do tváre, v dôsledku čoho stratil rovnováhu a udrel sa do dverí miestnosti, pričom tak svojím konaním
obžalovaní spôsobili G. Q. zranenia, a to nalomenie nosových kostí a povrchové pomliaždenie tváre -
líca a okoloočnej oblasti vľavo, vlasatej časti hlavy a odreniny krku, ktoré si podľa záverov znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva, farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia vyžiadali liečbu spojenú
s práceneschopnosťou v trvaní 6 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodených G. Q., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., O. XXXX/XX
a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937
874, o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaných P.. U. X. a B. F. bola Okresnou prokuratúrou Trebišov podaná obžaloba pre zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona (s

poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona).Prvostupňový súd po zrušení predchádzajúceho oslobodzujúceho rozsudku zo dňa 23.10.2018 doplnil
dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu a do konania pribral znalca z odboru psychológia za
účelom psychologického vyšetrenia poškodeného G. Q. ako aj oboch obžalovaných.

Z podaného znaleckého posudku (znalkyne z odboru psychológia P.. B. O.) vyplynulo, že úroveň
inteligenčných a rozumových schopností poškodeného G. Q. sa pohybuje v pásme priemeru. Úroveň
pamäťových schopností zodpovedá úrovni rozumových schopností, teda pohybuje sa na priemernej
úrovni. Má predpoklady na to, aby dokázal vštiepiť si do pamäti zapamätávaný materiál, udržať ho v

pamäti a následne ho znovu aj reprodukovať. Úroveň kognitívnych funkcií sa pohybuje na priemernej
úrovni. Úroveň inteligenčných schopností obžalovaného P.. U. X. sa pohybuje v pásme nadpriemeru,
zistený bol veľmi dobrý logický úsudok a schopnosť vyššej formy abstrakcie. Úroveň pamäťových
schopností plne zodpovedá úrovni intelektu, schopnosť vštiepiť si do pamäti zapamätávaný materiál,
držať ho v pamäti a potom znovu ho reprodukovať, je teda na nadpriemernej úrovni. Celková úroveň
kognitívnych funkcií je nadpriemerná. Úroveň inteligenčných a rozumových schopností obžalovaného

B. F. sa pohybuje v hornom pásme priemeru, logický úsudok je dobrý. F. schopnosti zodpovedajú
úrovni inteligencie, takže schopnosť vštiepiť si zapamätávaný materiál, udržať ho v pamäti a znovu
reprodukovať sa nachádza v hornom pásme priemeru. Celkovo kognitívne funkcie plne zodpovedajú
úrovni rozumových schopností.

Osobnosť poškodeného Igora Vodáka je diferencovaná, s egocentrickým nastavením. Znalkyňa u
neho konštatuje zreteľnú tendenciu k neznášanlivému správaniu a ku konfliktom s ostatnými, zvlášť
vtedy, keď je jeho impulzívne konanie niekým prerušené alebo kritizované, taktiež sklon k výbuchom
hnevu alebo zúrivosti a neschopnosť kontrolovať následné explozívne správanie a tiež nestálu a
nevypočítateľnú náladu a poruchu regulácie emócií. Medzi nadmerne rozvinuté stratégie jeho osobnosti

patrí dramatizovanie, vyžadovanie si pozornosti, extrémy v správaní, odmietanie kritiky a nesúhlasu.
Kognitívne procesy sú prekryté intenzívnou emočnou reaktivitou. Extrémy sa prejavujú aj medziľudských
vzťahoch, ktoré sú pre jeho intolerantnosť zväčša konfliktné. Osobnosť obžalovaného P.. U. X. je
diferencovaná s ambivertnou sociálnou inklináciou a rozhodným životným štýlom. Vie veľmi dobre
organizovať svoju činnosť a primerane regulovať svoje emócie. Nevykazuje žiadne patologické prejavy

a vo svojej primárnej štruktúre sa jedná o vyrovnanú osobnosť s dobrou adaptabilitou a sociabilitou.
Primárne sklony k agresivite ani k impulzívnemu konaniu znalkyňou zistené neboli, u menovaného
prevláda racionálna zložka, nemá tendencie konať pudovo ani situačne. Po intenzívnom citovom zážitku
vie veľmi rýchlo nadobudnúť rovnováhu, má vysokú frustračnú toleranciu a pripisuje veľký význam
etickým hodnotám. Osobnosť obžalovaného B. F. je bez patologických prejavov vo svojej primárnej

štruktúre, bohatá, diferencovaná, s veľmi dobrou adaptabilitou, sociabilná, komunikatívna. Má veľmi
dobrú frustračnú toleranciu a celkovo v medziľudských vzťahoch vykazuje vysokú toleranciu a ochotu
ku kompromisu. Morálna vyspelosť je na vysokej úrovni, etické hodnoty sú pre neho dôležité. Vie dobre
regulovať svoje emócie, nevykazuje žiadne sklony k agresivite a nemá sklon k impulzívnemu konaniu.

Znalkyňa ďalej zistila, že osobnosť poškodeného G. Q. vykazuje znaky emočne nestabilnej poruchy
osobnosti, zjavná je aj zvýšená sugestibilita a sklon ku konfabulácii, čiže „prispôsobovanie si“ situácií
vo vlastnom záujme. V osobnostných technikách je zvýšená hodnota lží skóre, a to v dôsledku výraznej
snahy poškodeného vystupovať v sociálne veľmi žiadúcom svetle. To zároveň znižuje hodnovernosť
výpovede poškodeného a jeho pravdovravnosť. Obžalovaný P.. U. X. nie je zvýšene sugestibilný a

nemá sklony ku konfabulácii, jeho výpoveď je preto vierohodná. Neboli namerané vysoké hodnoty lži
skóre, čo potvrdzje jeho spoľahlivosť a pravdovravnosť. Taktiež obžalovaný B. F. nemá podľa znalkyne
sklony k zvýšenej sugestibilite, ani ku konfabulovaniu, či skresľovaniu skutočnosti. Hodnoty lži skóre mali
primerané hodnoty, takže jeho výpoveď je vierohodná, nemá sklony k lživej výpovedi. Znalkyňa ďalej
konštatuje, že u obžalovaných neboli preukázateľne zistené sklony k agresivite, naopak, u poškodeného

G. Q. boli preukázateľne zistené sklony k agresivite a nekontrolovateľnému impulzívnemu konaniu v
záťaži, ktoré nedokáže racionálne ovládať. V rámci jeho osobnostnej štruktúry znalkyňa nevylúčila ani
sklony k sebapoškodzovaniu, ktoré sú vysoko pravdepodobné práve v preexponovaných situáciách, pre
neho emočne ťažko zvládnuteľných, neprijateľných, motivovaných aj stratégiou ublížiť osobe, ktorá ho
konfrontuje.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil stranám položiť znalkyni otázky, pričom z odpovedí znalkyne na
položené otázky vyplynulo, že počas vyšetrenia si všimla, že poškodený G. Q. je človek, ktorý sa snaží
vystupovať v sociálne žiaducom svetle, čiže vo svojom vlastnom záujme vie primerane komunikovať,ale v konfrontačných situáciách už reaguje emočne, nevie racionálne uvažovať a nevie ovládať svoje
emócie a reaguje impulzívne, až verbálne agresívne. U poškodeného v rámci vyšetrenia zistila aj to,
že nepopisoval situáciu objektívne, vyberal si to, čo mu vyhovuje, zistené boli aj sklony ku konfabulácii,

čo znamená, že poškodený si prikrášľuje a svojím spôsobom upravuje prežité skutočnosti a celkovo
svoju výpoveď.

Z dôkazov vykonaných na predchádzajúcich pojednávaniach vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný P.. U. X. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že dňa
20.4.2017 v dopoludňajších hodinách spolu s náčelníkom mestskej polície p. I. vykonávali neoznačeným
služobným vozidlom kontrolu hliadkovej služby mestskej polície na teritóriu Mesta S.. Pri prejazde
mestom po Q. ulici v smere od N. školy M.R. Q. sa presunuli s motorovým vozidlom k Naby-centru, kde
na úrovni parčíka zaregistrovali voľne pobehujúceho psa rasy americký staford. Keďže pri ňom nevideli
žiadnu osobu, predpokladali, že s ním nikto nie je, že sa pes túla. Nakoľko bola obedňajšia hodina a na

mieste sa pohybovalo množstvo ľudí, vrátane detí, ktoré odchádzali zo školy domov, mali za to, že musia
túto situáciu riešiť z dôvodu možného poškodenia zdravia prítomných ľudí. Preto zastavili s vozidlom,
vystúpili z neho a hneď po vystúpení z vozidla zaregistrovali hlas poškodeného Q.. Ten im povedal, aby
sa vrátili do vozidla a psovi dal povel „Daj pozor“. Na to sa pes rozbehol smerom k nim. I. stihol vojsť do
vozidla, a on nakoľko bol ďalej od vozidla, zostal stáť na mieste. Pes k nemu pribehol a poškodený Q.

k nim kráčal s krikom „choďte do auta, môj pes neznáša zbrane“. Pes musel cítiť jeho fenku a začal ho
oňuchávať. Vzápätí po niekoľkých sekundách prišiel poškodený Q. s veľkým krikom, privolával psa „poď
ku mne“, pes bol nervózny a štekal. Po príchode poškodeného Q. tento chytil psa za obojok a stále kričal,
že čo od neho chcú, prečo ho šikanujú, vravel, že jeho pes je vycvičený, a že to je ich vina. Poškodený Q.
nereagoval na niekoľko výziev, a bol požiadaný, aby si dal psa na vôdzku. Po piatej výzve bol schopný

vyhovieť, psa si zapol, a naďalej hlasno rozprával, gestikuloval, a používal vulgarizmy. S kolegom I. sa
mu snažili vysvetliť, prečo zastavili s vozidlom, že pes bol na voľno, ale on na to nereagoval, vykrikoval,
že jeho pes je vycvičený, že ho nemajú šikanovať, že pes má medzinárodný pas. On mu na to povedal,
že potrebuje vidieť evidenčnú známku, Q. tvrdil, že ju má doma. Nakoľko komunikácia s poškodeným Q.
bolanulová,takpožiadalioperačného,abyknimvyslalhliadku.Keďžehliadkamestskejpolícievykonáva

inýzákrok,bolaprivolanáhliadkuOOPZ.Počasdoby,keďčakalinapríslušníkovOOPZopätovnevyzval
poškodeného Q., aby im predložil občiansky preukaz, pretože bol podozrivý zo spáchania priestupku. Q.
ale nebol ochotný preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom a stále ich častoval vulgarizmami.
Pes vedľa jeho nohy stále vyskakoval a štekal. Asi tak do 10 minút na miesto prišla hliadka mestskej
polície a za ňou dorazila hliadka OO PZ, ktorých privítal poškodený Q. obdobne ako ich, teda začal

na nich kričať, aby sedeli vo vozidle, aby nevystupovali, lebo jeho pes neznáša zbrane. S kolegom z
mestskej polície U. I. následne opätovne žiadali poškodeného, aby preukázal svoju totožnosť. Potom
poškodený predložil občiansky preukaz, ale stále bol hlučný, častoval všetkých okolo vulgarizmami. Bol
požiadaný, aby psa kvôli bezpečnosti uviazal k jednému smreku, nakoľko pes stále vyskakoval a štekal.
Asi po tretej alebo štvrtej výzve Q. psa uvadil k stromu a potom bol opätovne niekoľkokrát vyzvaný, aby

upustilodvulgarizmov,keďžepríslušníkovmestskejpolíciestálenaďalejčastovalrôznymivulgarizmami.
Q. kričal, ľudia vychádzali na balkóny, preto ho vyzval, že ak neupustí od konania, bude predvedený na
útvar mestskej polície, čo on nebol ochotný urobiť. Situácia sa stále zhoršovala, preto bol Q. požiadaný
hliadkou polície ako aj kolegom I. a spoluobžalovaným F., aby ich nasledoval do služobného vozidla, čo
on odmietol. Preto boli proti nemu použité hmaty a chvaty. Donucovacie prostriedky, ktoré boli použité,

boli minimálne, pretože hneď ako ho chytili dvaja policajti, zmäkol, bol len odprevadený do vozidla,
nebolo nutné voči nemu použiť nejaké silnejšie donucovacie prostriedky. Tieto donucovacie prostriedky
použil kolega I. spolu s obžalovaným F., obidvaja si sadli k nemu a vodič vo vozidle bol príslušník
mestskej polície U. H.. Následne bol poškodený Q. predvedený na mestskú políciu v budove mestského
úradu. Aby nedošlo k zraneniu osôb, vyčlenil jedného policajta, P. O., aby ostal na mieste so psom. V

tom čase k nim prišla pani L., ktorá robí v poisťovni a zaujímala sa, čo sa stalo, nakoľko poškodeného Q.
osobne pozná. V krátkosti jej vysvetlil o čo ide, a prečo bol Q. predvedený na mestskú políciu. Povedala,
že psa môže zobrať, že ho pozná. On jej to dovolil a následne prišiel na stanicu mestskej polície, čo
mohlo byť maximálne 8 minút po príchode Q. s hliadkou.

Q. stál vzadu za miestnym úradom spolu s príslušníkmi mestskej polície, ktorí ho predvádzali. Tam ho
vyzval, aby ho nasledoval do služobnej miestnosti, on výzve vyhovel. Všetci štyria vošli do služobnej
miestnosti, ktorá slúži na dokumentáciu priestupkov pre všetkých policajtov, ktorí sú v službe. Táto
miestnosť susedí s miestnosťou operačného príslušníka, kde je aj mestský kamerový systém. Popríchode do služobnej miestnosti počas toho celého poškodený Q. stále kričal že ako si ho dovolili
predviesť, že on na nich podá trestné oznámenie, kričal aj rôzne vulgarizmy. Q. sa zaujímal o psa,
na čo mu povedal, že ho má v starostlivosti pani L.. V tom čase sa v služobnej miestnosti nachádzal

okrem poškodeného on, a to po celú dobu, pán F., pán H. a pán I.. Občas do miestnosti, nakoľko
susedí s miestnosťou operačného policajta, vošiel aj pán P.. Taktiež celú situáciu monitoroval operačný
policajt, príslušník P. G., pretože dvere boli poodchýlené, aby mal prehľad, čo sa v miestnosti deje.
Toľko policajtov tam bolo aj z toho dôvodu, čo inak nie je zvykom, lebo u poškodeného Q. stále hrozila
obava, že niekoho napadne, keďže sa vyjadroval veľmi hlasno a vulgárne. Bolo mu vysvetlené, prečo bol

predvedenýazčohojepodozrivý,Q.saaleodmietalvyjadriťačokoľvekpodpísať.Taktiežbolpožiadaný,
aby sa podrobil dychovej skúške, pretože nereagoval príčetne, avšak dräger nedokázal trikrát po sebe
prefuknúť. V tej dobe, keď vykonával dychovú skúšku, sa objavil náčelník polície I.. Q. stále vykrikoval,
že ich pôjde udať, že čo si dovolili, že mu budú platiť. Q. sa niekoľkokrát spýtal, či sa cíti zranený, či
chce ísť na lekárske ošetrenie, na čo Q. povedal „keď pôjdem k lekárovi, to je moja vec“, ošetrenie teda
odmietol. Nakoľko videl, že v ten deň s Q. nič nevybavia, rozhodol sa, že ho prepustia. V ten moment

vošla do služobnej miestnosti druhými dverami aj príslušníčka mestskej polície B. I., ktorú poškodený
Q. poznal, lebo hneď ako ju zbadal, sa dožadoval toho, aby ho odniesla na lekárske ošetrenie. Začal jej
vykrikovať, že ho všetci zbili, pričom v miestnosti boli vtedy štyria, on s obžalovaným F. a dvaja policajti
za počítačmi. I. povedal, aby doniesla pohár vody a vyslal ju do operačnej miestnosti. Q. povedal, že ak
chce lekárske ošetrenie, tak ho odprevadí, a že pani I. s ním nepôjde. Opätovne mu povedal, že keď

bude chcieť, tak pôjde na ošetrenie sám. V jeho prítomnosti bol asi 95 % času, pričom poškodeného
Q. nikto neudieral a aj hliadka pri predvádzaní použila minimálne donucovacie prostriedky, keďže ich
Vodák upozorňoval, že je po operáciách. V budove miestneho úradu alebo mestskej polície nedošlo
k fyzickému napadnutiu poškodeného, nebol na to ani dôvod, pretože Q. na nich fyzicky neútočil, len
slovne. Po týchto všetkých úkonoch bol poškodený vyprevadený z budovy, bol pri tom spoluobžalovaný

F., policajt I. a operačný policajt G.. Q. ich vtedy požiadal, aby ho odviezli späť ku psovi alebo na miesto,
odkiaľ ho predvádzali, čo mu bolo odmietnuté s tým, že mestská polícia nie je taxi služba, na čo Q.
povedal, že to budú ľutovať, a že hneď ide podať trestné oznámenie. Q. vyprevádzal zozadu, nakoľko
boli stránkové hodiny. Pri zadnej bráne miestneho úradu mu ešte ukázal smer, kde sa nachádza OO PZ
a povedal mu, že nech ide podať trestné oznámenie. Následne sa Q. vrátil cez hlavný vchod, ktorým

prichádzajú stránky, a opäť sa dožadoval, aby bol odvezený na miesto, odkiaľ bol predvedený. To mu
bolo opätovne odmietnuté a znova bol vyvedený pred budovu mestského úradu, kde im Q. zase vynadal
do rôznych pohlavných orgánov s tým, že na polícii podá na trestné oznámenie. On mu poprial pekný
deň a ukázal smerom na políciu. Pri prvom vyvádzaní ho niekoľkokrát upozornil, či nežiada lekárske
ošetrenie, či sa cíti v poriadku. Q. to rázne odmietol a povedal, že sa nemá do toho nič starať, že to je

jeho zdravie. Q. potom odišiel a on sa spätne dozvedel, že o 3 hodiny na to bol na lekárskom ošetrení.

Obžalovaný X. ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že na poškodenom si po tom, čo bol predvedený na
parkovisko pred budovu mestskej polície, žiadne zranenia nevšimol, pričom v služobnej miestnosti už
voči nemu neboli použité žiadne donucovacie prostriedky. Taktiež nevidel, že by došlo v služobnej

miestnosti k nejakému fyzickému kontaktu niektorého príslušníka mestskej polície s poškodeným. Po
tom, čo bol predvedený do služobnej miestnosti, bol požiadaný, že ak chce, tak si môže sadnúť, čo on
odmietolaostalstáť,postavilsanastredmiestnostiaoprelsachrbtomoskrinky.Onmuponúkolstoličku,
aby si sadol, na čo mu poškodený povedal, že sedieť nebude. Počas celej doby, ako sa poškodený
nachádzal v služobnej miestnosti, v podstate stál opretý o skriňu, len na konci, keď zbadal pani I., tak

podišiel ku nej. On sa vtedy postavil medzi pani I. a poškodeného. Ani medzi poškodeným a pani
I. nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu ani k podopieraniu. Z budovy mestskej polície ho potom
vyprevádzal okrem neho spoluobžalovaný F., taktiež kolegovia I. a P. alebo H., poškodeného videl z
budovy vychádzať aj informátor mestského úradu. V čase, keď poškodený opúšťal budovu mestskej
polície, na sebe žiadne viditeľné zranenia nemal, nič také na ňom nevidel. Poškodený sa ani na žiadne

zranenia nesťažoval, iba počas výsluchu uvádzal, že bol niekoľkokrát operovaný, a že má svojho lekára
v O.. Čo sa týka komunikácie poškodeného s pani L. pri jeho predvádzaní, tak pani L. došla až keď
bol poškodený predvádzaný a nastupoval do vozidla, možno spolu prehodili pár slov, ale nejaká väčšia
komunikácia medzi nimi nebola.

Rovnako aj obžalovaný B. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil že je nevinný a k okolnostiam, ktoré
predchádzali predvedeniu poškodeného G. Q. na stanicu mestskej polície vypovedal v podstate zhodne
ako spoluobžalovaný X. a ďalej dodal, že poškodený trval na tom, že v služobnom motorovom vozidle
chcel sedieť vpredu, lebo mal byť po operácii, a kričal, že inak nejde. Nakoľko si nedal vysvetliť, ževpredu sedieť nemôže, boli proti nemu použité mierne donucovacie prostriedky, a to páka na ruku a
pri nastupovaní do auta, keďže sa mykal, mu bola pritlačená hlava. Potom, čo so spoluobžalovaným
X. prišli s poškodeným do služobnej miestnosti v budove mestského úradu, tam boli okrem nich aj ich

kolegovia I. a H. a väčšinu času aj náčelník mestskej polície I.. Zo služobnej miestnosti boli otvorené
dvere do miestnosti operačného, operačný G. bol v podstate celý čas prítomný a viacerí policajti boli
buď v služobnej miestnosti alebo vo vedľajšej miestnosti. Nestalo sa, že by so spoluobžalovaným X.
zostali s poškodeným Q. len sami dvaja. O priebehu služobného úkonu s poškodeným vo výsluchovej
miestnosti ďalej vypovedal v podstate zhodne ako spoluobžalovaný X..

Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že po tom, čo bol poškodený Q. predvedený, bol menovaný po celý
čas v služobnej miestnosti, kde sa mu s kolegami snažili vysvetliť, že je s ním potrebné prejednať
priestupok. Povedali mu, že si môže sadnúť, čo on odmietol a ostal stáť. V služobnej miestnosti voči
nemu žiadne donucovacie prostriedky použité neboli a nedošlo ani k žiadnemu fyzickému kontaktu
medzi poškodeným a niektorým z príslušníkov mestskej polície. Z budovy bol poškodený vyprevadený

viacerými mestskými policajtmi, okrem neho a spoluobžalovaného X. tam boli aj ich kolegovia P., O., G.,
H. a I.. Počas jeho vyprevádzania z budovy na poškodenom nevidel žiadne zranenia a poškodený sa ani
na žiadne zranenia nesťažoval. S poškodeným prišiel počas výkonu služby do kontaktu aj v minulosti,
keď riešili jednu záležitosť, kde poškodený urazil oznamovateľku tejto záležitosti, nech ide do p.... s tým,
že on hovno po psovi spratávať nebude, a že nech si zavolá mestskú políciu. Pri vykonávaní hliadkovej

služby raz stretli poškodeného, ktorý viedol svojho psa, kde poškodený svojmu psovi povedal „aha,
pozri sa, idú dvaja úbožiaci, debilkovia“. Taktiež boli privolaní k jednému incidentu v bytovke, kde sa
oznamovateľ sťažoval na poškodeného, že pravidelne v bytovke vrieska, búcha, a že sú s ním problémy,
ale že to všetci asi nechajú tak, lebo nikto s ním nechce nič mať.

Oproti výpovediam obžalovaných poškodený G. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 20.4.2017
okolo 12.00 alebo 13.00 hod. išiel do potravín okolo VÚB-čky. Bol na maródke po 7. operácii. Zobral
so sebou aj psa, ktorý má medzinárodný pas aj čip, pes mal vodítko aj obojok. Prišiel k parčíku a ako
prechádzal popod stromy, tak započul, že zabrzdilo zelené auto C., zacúvalo a naraz vyskočil z auta
obžalovaný X. a vybehol spoza stromov. On na neho zakričal, že „pozor na psa, keď máte zbraň, lebo

pes je cvičený na osobnú ochranu“. Na to mu obžalovaný X. povedal, že on zbraň nemá, a že je mestský
policajt. On mu povedal, že ak chce skontrolovať jeho psa, tak pes má známku, čip, medzinárodný pas,
že mu psa podrží a môže si to skontrolovať, lebo na vodítku je známka. Obžalovaný X. povedal, že
ho to nezaujíma, žiadal od neho doklad o zaplatení mestského poplatku, na čo mu povedal, že žiadny
doklad nemá čo predkladať, ale ak ho chce vidieť, tak býva 50 metrov odtiaľ. Na to X. pokračoval, že

on nebude nikam chodiť a má ho mať so sebou. Nadiktoval mu adresu, na ktorej je vedený pes, na čo
on povedal, že ho to nezaujíma, a že aj tak mu má ten doklad predložiť. Povedal mu, že je ťažko chorý,
po 7. operácii, že to nemá čo predkladať a nikto to od neho nepýtal. Obžalovaný X. pokračoval ďalej vo
svojom, na čo prišli mestskí policajti na aute mestskej polície, a to pán I. a ešte jeden pán. Na to prišla
ďalšia hliadka polície, kde vystúpil z auta obžalovaný F. a povedal, že má psa priviazať k stromu a má ísť

s nimi. F. priviazal psa k stromu a pomaličky išiel k autu. F. L., ktorá medzitým zišla k nim dole, povedal,
aby sa postarala o psa. Pristúpil k autu a obžalovanému F. povedal „Pane, keď mi sklopíte sedadlo, tak
si do auta sadnem a pôjdem s Vami“, na čo ho obžalovaný F. chytil za ľavú ruku, skrútil ju a pán I. zavrel
dvere. Obžalovaný F., keď mu tlačil ruku, tak mu tlačil hlavu medzi kolená a búchal ho po hlave.

Potom, čo prišli na mestskú políciu, do budovy nešli spredu, ale zozadu, Obžalovaný X. spolu s
obžalovaným F. ho zobrali po schodoch do veľkej miestnosti. X. zobral stoličku, položil ju do rohu
miestnosti a povedal, že do deviatej večer tam bude sedieť a bude ho vypočúvať, na čo X. povedal,
že je ťažko chorý a nemôže sedieť, pretože je po 7. operácii. X. povedal, že jeho to nezaujíma, že aj
tak tu bude musieť vypovedať. F. mu položil ruku na krk a rukou mu tlačil na ústa, pričom si všimol,

že má na rukách rukavice bez prstov. Potom, čo ho F. pustil, povedal obžalovanému X., že ak chcú,
aby bol vypočutý, žiada, aby pri výsluchu bol pán U., čo X. odmietol. Znovu žiadal, aby ho odviedli do
nemocnice, lebo obžalovaný F. mu mohol v aute ublížiť, čo obžalovaní odmietli a F. ho udrel päsťou do
tváre. Posunul sa asi meter alebo dva a povedal F. “F. F., chcete mi zlomiť sánku?“, na čo on nepovedal
nič a obžalovaný X. povedal „Ta, čo nebudeš vypovedať?“ Na to dostal ranu od obžalovaného F., bola

taká silná, že spadol na zem, kde ležal asi minútu alebo dve. Potom prišiel k nemu obžalovaný X. a
kričal na neho „Stavaj, nerob še, že si chorý“. On sa pomaličky pokúsil vstať a keď sa opieral o skrine
alebo o stenu, tak obžalovaný X. ho chytil jednou rukou a druhou rukou ho udrel do tváre. Zapotácal
sa asi 2-3 metre, pričom narazil do dverí, na ktorých bolo okienko, ktoré bolo pootvorené. Kľakol si najedno koleno a rukami sa opieral o dvere a cez toto okienko uvidel pani I., ktorú pozná. Okienko na
dverách bolo drevené, pričom bolo spočiatku pootvorené a následne, keď buchol do dverí, po tom, čo
dostal úder od obžalovaného X., tak to okienko sa otvorilo dokorán a takto cez neho zbadal pani I. a aj

druhého mestského policajta. Pani I. si ho všimla cez to okienko, následne otvorila dvere a vošla dnu do
výsluchovej miestnosti a on prstom ukázal na obžalovaných X. a F., že tento ho dvakrát udrel a tento raz
do tváre. Chcel sa jej aj chytiť, ale X. na neho kričal, že sa nesmie nikoho chytať. Na to vošli do služobnej
miestnosti aj ďalší mestskí policajti, jeden priniesol v hrnčeku vodu. Potom mu obžalovaný X. povedal,
že má fúkať, na čo on povedal, že je abstinent a nemá problém im dať ani krv ani moč a znovu žiadal

o lekárske vyšetrenie, čo X. zamietol. Tak žiadal pani I., nech s ním ide do nemocnice alebo na OO PZ,
ale X. jej to zakázal. Potom policajti priniesli dräger, nafúkal nulu, lebo alkohol vôbec nepije, pričom ich
znovu žiadal, aby ho odviedli na lekárske vyšetrenie. Potom ho obžalovaný X. zobral za ruku a za bundu
a zadom s ním vyšiel von z budovy. On sa do budovy vrátil cez predný vstup a chcel mená policajtov,
nakoľko chcel na nich podať trestné oznámenie. Oni akurát vychádzali a vysmiali sa mu, že nech si robí
čo chce. Potom išiel pomaličky na OO PZ, kde si vo vestibule urobil fotku tváre na mobil. Prišiel za ním

štátny policajt P., s ktorým spísali zápisnicu. P. sa ho ešte spýtal, či potrebuje odviesť domov, na čo mu
povedal, že si zavolá taxík, pána Q., lebo ten ho vozí aj na prevezy do O.. Zavolal si taxík a šiel po psa
za pani L., tá mu psa vrátila, na čo šiel s pánom Q. naspäť na ulicu W.. Tam prišiel do bytu, kde musel
ísť na toaletu, vymyť si ranu a dať sa dokopy. Zavolal chirurgovi a povedal mu, čo sa stalo, na čo on
povedal, že hneď nech ide na vyšetrenie a zajtra do O. ohľadom operácie, a že sa môže stať, že môže

krvácať do konečníka. Doma sa prezliekol, vymenil vatové vankúše, obliekol sa, zobral psa a taxíkom
odniesol psa k mame a odtiaľ šli do nemocnice. Išiel na snímok, na neurochirurgické vyšetrenie, nosno-
krčné vyšetrenie, a znovu za traumatológom, kde mu oznámili, že má zlomeninu nosa.

Svedok P.. P. I. sa k okolnostiam, ktoré prechádzali predvedeniu poškodeného na stanicu mestskej

polície, vyjadril zhodne ako obaja obžalovaní a ďalej dodal, že keď sa dostavil na stanicu mestskej
polície,takpoškodenýQ.sasprávalakonepríčetný,vrieskalpopríslušníkoch,ktorýchtamboloniekoľko.
Obžalovaný X. sa ho snažil ukľudniť a vysvetliť mu, prečo bol predvedený na mestskú políciu, poškodený
Q. sa však správal vulgárne a dožadoval sa, aby bol odvezený späť k svojmu psovi. Poškodenému bolo
vysvetlené,žemestskápolíciahospäťkjehopsovineodvezieapotombol poškodenývyvedenýzadným

vchodom z mestskej polície von. Následne sa však poškodený do budovy vrátil predným vchodom,
kde sa opätovne dožadoval, aby bol odvezený k svojmu psovi. Poškodený bol opätovne požiadaný,
aby opustil budovu, na čo reagoval tak, že pokiaľ ho neodvezú, tak pôjde podať trestné oznámenie.
Po celý čas pri výsluchu poškodeného síce nebol, ale nachádzal sa tam väčšinu času a taktiež bol
prítomný pri jeho prepustení cez zadný vchod budovy a aj pri tom, keď sa poškodený do budovy vrátil

predným vchodom a následne z nej odišiel. Po celý čas, čo bol prítomný pri služobných úkonoch, ktoré
boli vykonávané s poškodeným, poškodeného nikto neudrel a nevšimol si na ňom ani žiadne zranenia.
V čase, keď vo výsluchovej miestnosti nebol, sa nachádzal vo svojej kancelárii, pričom dvere na jeho
kancelárii, ako aj vo výsluchovej miestnosti boli otvorené, výhľad síce do výsluchovej miestnosti nemal,
ale počul všetko, čo sa tam odohrávalo. Do výsluchu žiadnym spôsobom nevstupoval.

Z výpovede tohto svedka ďalej vyplynulo, že pri výsluchu poškodeného bolo prítomných aj viacero
ďalších mestských policajtov. Na poškodenom si žiadne zranenia nevšimol ani po tom, čo sa poškodený
vrátil do budovy predným vchodom. Počas výsluchu viackrát zaregistroval od obžalovaného X. otázku,
či chce ísť poškodený na lekárske ošetrenie a pamätá si aj na to, že sa poškodený sťažoval, že má

zdravotné problémy, nakoľko je po viacerých operáciách, avšak poškodený na otázky, či chce, aby mu
bolo poskytnuté lekárske ošetrenie, reagoval tak, že „nech nás jeho zdravotný stav nezaujíma“.

Z výpovede svedka P. G. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že po tom, čo bol poškodený G. Q.
predvedený do budovy mestského úradu, v ktorej sídli aj mestská polícia, si všimol, že poškodený bol

vulgárny a nadával príslušníkom mestskej polície, kolegovia sa ho snažili podrobiť aj dychovej skúške,
avšak poškodený ani na viacero pokusov dräger neprefúkol. On sa celý čas nachádzal v miestnosti
operačného policajta, z ktorej mal pootvorené dvere, takže videl do miestnosti, v ktorej bol realizovaný s
poškodeným služobný úkon. Počas realizácie tohto úkonu poškodeného nikto nijakým spôsobom nezbil,
ani mu nijako inak neublížil. V podstate po celý čas, ako bol vo výsluchovej miestnosti s poškodeným

realizovaný služobný zákrok, do tejto miestnosti videl a počul, čo sa tam deje. Pamätá si aj na to,
že obžalovaný X. poškodenému niekoľkokrát položil otázku, či chce ísť na lekárske ošetrenie, pričom
odpoveď poškodeného bola taká, že „nás do toho nič nie je“. Záznam o podaní vysvetlenia k priestupku
poškodený odmietol podpísať a taktiež sa odmietol k tomu vyjadriť. Následne na to bol poškodenýprepustený von z budovy cez zadný vchod, kde poškodeného aj doprevádzal spolu s obžalovaným X.
a viacerými príslušníkmi. Po tom, čo poškodený vyšiel týmto zadným vchodom, sa do budovy vrátil
predným vchodom, kde žiadal, aby bol odvezený späť k svojmu psovi. Následne sa začal vyhrážať,

že pokiaľ nebude odvezený na to miesto alebo k psovi, tak pôjde podať trestné oznámenie na políciu,
tam mu obžalovaný X. povedal „nech sa páči, tam je obvodné oddelenie“. Čo sa týka dverí, ktoré sú vo
výsluchovej miestnosti a nachádza sa na nich okienko, tak toto okienko je nepriehľadné a býva bežne
zatvorené.

Z výpovede tohto svedka ďalej vyplynulo, že vo výsluchovej miestnosti boli s poškodeným prítomní
obaja obžalovaní a taktiež aj kolega U. I., je možné, že tam boli prítomné aj iné osoby. Obžalovaní a
kolega I. tam boli prítomní po celý čas, sporadicky sa v miestnosti nachádzal aj náčelník mestskej polície
I.. Kolegovia upozorňovali poškodeného Q., aby sa správal slušne, že s ním bude spísaný záznam
o vysvetlení priestupku. V miestnosti bolo prítomných viacero osôb aj z toho dôvodu, že poškodený
bol vulgárny, agresívny, neustále nadával príslušníkom mestskej polície, a preto mal aj on pootvorené

dvere do svojej služobnej miestnosti, aby mal prehľad, čo sa deje vo výsluchovej miestnosti. Čo sa týka
okienka, ktoré sa nachádza na dverách výsluchovej miestnosti, tak okienko je otváracie a nepriehľadné,
je potrebné ho zdvihnúť smerom dohora. V prípade, že sa s dverami buchne, sa okienko samo otvoriť
nemôže, nakoľko zo strany operačného policajta je zaistené a navyše sa otvára smerom dohora. Vo
výsluchovej miestnosti svedok zaregistroval aj kolegyňu I., ktorá mala vykonať odchyt psa poškodeného,

ktorý ostal na mieste, z ktorého bol poškodený predvedený, I. si s poškodeným tykala. Čo sa týka tvrdení
poškodeného Q., ktorý mal cez dvere s okienkom privolať jeho kolegyňu I., tak to podľa neho nie je
možné, nakoľko okienko je nepriehľadné a kolegyňa I. do výsluchovej miestnosti vstúpila sama. Na
poškodenom Q. si nevšimol žiadne viditeľné zranenia, a to ani v okamihu, keď už poškodený opustil
budovu a ani po tom, čo sa do nej vrátil. Na rukách obžalovaných taktiež nevidel žiadne rukavice. Čo

sa týka osoby poškodeného Q., tak na mestskú políciu viackrát telefonovali rôzni ľudia, že pán Q. sa
prechádza po meste alebo v parku so svojim psom bojového plemena, a že ho má voľne pusteného
bez vôdzky.

Svedok Q. M., ktorý pracuje na mestskom úrade S. ako strážnik - informátor, na hlavnom pojednávaní

uviedol, že poškodený G. Q. sa po celú dobu, čo sa nachádzal v budove mestského úradu, v ktorom
sídli aj mestská polícia, správal agresívne a vulgárne, nadával príslušníkom mestskej polície, správal sa
ako nepríčetný. Obaja obžalovaní sa po tom, čo vošli do budovy, najskôr zdržiavali na chodbe, následne
sa presunuli z chodby do služobných priestorov mestskej polície, a keďže za sebou zatvorili dvere, tak
poškodeného a obžalovaných už potom nevidel. S poškodeným tam vtedy boli aj ďalší policajti, spolu

s obžalovanými mohli byť asi traja alebo štyria. Po tom, čo služobný zákrok pravdepodobne skončil,
opäť videl poškodeného spolu s mestskými policajtmi, ktorí ho vyvádzali z budovy zadným vchodom,
poškodený sa vtedy rozkrikoval a dožadoval sa, aby ho policajti niekam odviedli. Poškodený sa potom
do budovy ešte vrátil predným vchodom, opäť pri ňom bolo niekoľko príslušníkov mestskej polície, asi tak
traja alebo štyria, vtedy príslušníkom mestskej polície povedal, že ich ide nahlásiť na obvodné oddelenie

z dôvodu, že ho zbili. Na poškodenom si však vôbec žiadne zranenia nevšimol, pričom poškodený
prechádzal okolo neho v tesnej blízkosti, takže mu videl veľmi dobre do tváre, nemal však na nej žiadne
zranenia ani žiadne známky po nejakom bití, videl mu pritom na obe časti jeho tváre. Obžalovaný X.
mu vtedy povedal, že „nech sa páči, obvodné oddelenie je na druhej strane“. Na to poškodený budovu
opustil.

Z výpovede svedka U. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v predmetný deň slúžil s kolegyňou I.
a keď prišli do budovy mestského úradu v čase okolo obeda, tak vo vestibule zaregistroval veľký krik,
ako aj väčší počet svojich kolegov, mestských policajtov. Keď s kolegyňou I. prišli bližšie, tak medzi
policajtmi zbadal jednu civilnú osobu - poškodeného, ktorý vulgárne nadával všetkým, pričom pomedzi

toto nadávanie poškodený opakoval, že je po operácii, že je chorý a že nech mu všetci dajú pokoj.
Poškodený sa dožadoval vstupu do dennej miestnosti mestskej polície, na čo mu bolo vysvetlené, že do
tejto miestnosti má zákaz vstupu. Kolegyňu I. poškodený oslovil menom a chcel jej niečo povedať, ale čo
jej chcel povedať, nevie, nakoľko poškodený v jednom kuse nadával. Poškodený sa vtedy nachádzal asi
medzi dverami, ktoré vedú do služobnej miestnosti, kde sa vykonávajú výsluchy, a chodbou, dvere boli

otvorené. Tieto dvere sa otvárajú do vnútra, t.j. do služobnej miestnosti. Poškodený bol potom vyvedený
cez zadný vchod von, pri tom sa ho obžalovaný X. niekoľkokrát opýtal, či požaduje lekárske ošetrenie,
na čo mu poškodený povedal, že on nechce nič, a že chce odvoz na obvodné oddelenie, nakoľko chce
podať trestné oznámenie. Prečo chcel podať trestné oznámenie a čo na mestskej polícii robil, nevie,nakoľko s kolegyňou I. vošli do budovy až v čase, keď sa tam poškodený už nachádzal. Pamätá si, že
poškodený sa vyjadroval iba v tom smere, že bol operovaný a nemal žiadne viditeľné zranenia, žiadne
modriny, podliatiny ani krv, poškodený sa ani nezmieňoval o niečom takom, že by bol niekým napadnutý

alebo že by ho niečo bolelo.

Svedok G.. P. O. na hlavnom pojednávaní k okolnostiam, ktoré predchádzali predvedeniu poškodeného
Q. na stanicu mestskej polície, vypovedal v podstate zhodne ako obaja obžalovaní. Z jeho výpovede
ďalej vyplynulo, že keď sa vrátil na stanicu mestskej polície, počul poškodeného ako stále vykrikuje,

vrátil sa tam však až v okamihu, keď poškodeného jeho kolegovia odprevádzali k zadnému vchodu.
Poškodený sa tam dožadoval, aby bol odvezený na miesto, kde nechal psa. Keď mu to bolo zamietnuté
a vysvetlené, prečo odvezený byť nemôže, tak s krikom odišiel, ale následne sa vrátil cez predný vchod,
kde stále vykrikoval a dožadoval sa odvozu. Keď mu obžalovaný X. vysvetlil, že to nejde, aby bol
odvezený, povedal, že ich ide všetkých udať na štátnu políciu, že ho zbili. Na poškodenom si však
žiadne zranenia, žiadnu krv, žiaden opuch na tvári alebo nejaké modriny, nevšimol. Keď sa potom pýtal

kolegov, či poškodeného niekto udrel, všetci hovorili, že sa ho nikto nedotkol, a že si všetko vymýšľa. S
poškodeným Q. sa pritom viackrát stretol počas vykonávania pešej hliadkovej činnosti v meste a pamätá
si, že viackrát sa stalo, že keď s hliadkou popri ňom prechádzali v okamihu, keď šiel po ulici so psom,
tak Q. psovi vravel „aha, už idú chudáci, úbožiaci“ a podobné veci.

SvedkyňaB.I.nahlavnompojednávaníuviedla,ževpredmetnýdeňbolazavolanánáčelníkommestskej
polície do budovy mestskej polície z dôvodu, že bolo potrebné odchytiť psa poškodeného Q., dovtedy
vykonávala so svojim kolegom hliadkovú službu. Keď vošla do budovy mestskej polície, bolo počuť
krik, rozkrikoval sa tam poškodený Q., čo však kričal, si už nepamätala. Potom vošla do miestnosti, v
ktorej sedí operačný policajt, po nejakom čase sa otvorili dvere, ktoré sa nachádzajú medzi výsluchovou

miestnosťou a miestnosťou, v ktorej sedí operačný policajt a vo chvíli, keď sa tieto dvere otvorili, tak ju
zbadal poškodený Q.. Zavolal ju dnu, bol hysterický, rozkrikoval sa a keď vošla dnu do tejto miestnosti,
tak jej Q. povedal, že bol napadnutý a ukázal prstom na oboch obžalovaných. Q. ešte od nej chcel, aby
potvrdila, že je vážne chorý a keď už bol na odchode z výsluchovej miestnosti, tak ju požiadal o pohár
vody, na čo mu pohár vody aj dala. Q. sa dožadoval aj lekárskeho ošetrenia, v tejto súvislosti ju aj oslovil,

že chce ísť na lekárske vyšetrenie, ale keďže ona bola v práci a mala iné povinnosti, tak ísť nemohla.
To, prečo s ním ísť na lekárske ošetrenie nemohla, mu vysvetlil obžalovaný X.. Dôvod, prečo chcel ísť
poškodený Q. na lekárske ošetrenie, jej tento nepovedal. Na poškodenom si však nevšimla nič, čo by
mohlo zakladať jeho požiadavku ísť na lekárske ošetrenie, na nič sa vtedy ani nesťažoval.

Z výpovede tejto svedkyne ďalej vyplynulo, že dvere medzi výsluchovou miestnosťou a miestnosťou, v
ktorej sedí operačný policajt, sa otvorili z dôvodu, že z výsluchovej miestnosti niekto vošiel do operačnej
miestnosti. Na týchto dverách je aj okienko, ktoré sa otvára smerom dohora, pričom dvere sa otvárajú
smerom dnu do výsluchovej miestnosti. V momente, keď vošla do výsluchovej miestnosti, sa v tejto
miestnosti okrem oboch obžalovaných a poškodeného Q. nachádzali ešte asi traja mestskí policajti.

Poškodenému Q. vtedy tiež povedala, aby tam toľko nevrieskal. Na poškodenom si nevšimla žiadne
zranenia, nevidela ani to, že by sa obžalovaní voči poškodenému Q. správali nejako hrubo, poškodený
stál v momente, keď vošla do výsluchovej miestnosti, od nich ďalej, nikto z nich nemal ani žiadne
rukavice.

SvedkyňaU.L.savosvojejvýpovedinahlavnompojednávanívyjadrilakokolnostiam,zaktorýchzobrala
do svojej kancelárie psa poškodeného Q. po tom, čo bol príslušníkmi mestskej polície predvedený na
policajnú stanicu. Q. si po psa prišiel niekedy v popoludňajších hodinách okolo pol štvrtej alebo štvrtej,
povedal jej len toľko, že potrebuje ísť na vyšetrenie. Viac sa mu venovať nemohla, nakoľko ju čakala
klientkavkancelárii.Q.sipsazobralaodišielpreč.Dorukymuvtedypodávalavôdzku,takžedotváremu

videla veľmi dobre a zreteľne, ale nevšimla si na ňom nič, vyzeral normálne, vizuálne v poriadku, nemal
žiadne viditeľné zranenia na tvári, teda žiadne opuchy, modriny, podliatiny ani krv. Spolu sa odvtedy
stretli asi trikrát, ale k tejto záležitosti sa už nevracali.

Svedok U. H. na hlavnom pojednávaní opísal služobný zásah pri predvádzaní poškodeného Q. zhodne

ako obaja obžalovaní a ďalej vypovedal, že potom, čo s kolegom I. predviedli poškodeného Q. do budovy
mestského úradu, tak kolega I. s ním pokračoval do výsluchovej miestnosti a on išiel odstaviť služobné
autodozadunaparkoviskomestskéhoúradu.Potomsavrátildobudovyavošieldoslužobnejmiestnosti,
kde sa v tom čase nachádzali s poškodeným Q. jeho viacerí kolegovia. Q. sa tam rozkrikoval, kričal,že má zdravotné problémy a nechcel si sadnúť. Vo výsluchovej miestnosti boli okrem obžalovaných
vždy prítomní aj nejakí ďalší kolegovia, a to z toho dôvodu, že sa jedná o prechodnú miestnosť, do
ktorej prichádzajú policajti vtedy, keď prídu na pracovisko mestskej polície, z tejto miestnosti sa ide aj

do kuchynky, pričom v tom čase bol čas obeda, a preto sa tam pohybovali aj viacerí policajti z dôvodu,
že si chodili zohrievať obed, keďže sa tam nachádza chladnička a mikrovlna rúra. Vedľa je miestnosť
operačného príslušníka, kde sa väčšinou niečo rieši, a dvere do nej sú tak zväčša pootvorené. V tejto
miestnosti je veľký pohyb osôb, a to aj vtedy, keď sa tam realizujú úkony s predvádzanými osobami. Po
skončení služobného úkonu bol poškodený vyvedený zadným vchodom von, avšak následne sa vrátil

do budovy predným vchodom a žiadal, aby bol odvezený k svojmu psovi. Poškodený Q. nemal na tvári
žiadne zranenia, a to ani keď najskôr vyšiel z budovy ani potom, keď sa do budovy vrátil. Rukavice na
rukách obžalovaných a ani na rukách iných svojich kolegov nikdy nevidel.

Svedok U. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň bol zavolaný poškodeným Q. pred
budovu Obvodného oddelenia polície, kde po tom, čo sa na miesto dostavil so svojim taxíkom, mu

poškodenýpovedal,žepotrebujevyzdvihnúťpsaupaniL.,aženáslednepotrebujebyťzavezenýdomov.
Počas jazdy taxíkom mu poškodený hovoril, čo sa stalo, teda že bol na mestskej polícii, kde mal dostať
úder do tváre od nejakého príslušníka mestskej polície, ktorý mal mať na rukách rukavice. Vtedy si na
ňom žiadne zranenia nevšimol. Po psa si šiel k pani L. poškodený sám, on ho čakal v aute. Po tom,
čo vyzdvihli psa u pani L., šli aj so psom autom do bytu poškodeného, ktorý ho pozval na kávu. Pred

jeho byt dorazili asi po troch minútach. Vtedy, keď sa už nachádzali v byte poškodeného, si na jeho tvári
všimol, a to na nose a pod jeho okom, malú podliatinu, konkrétne sa jednalo o začervenanie na koreni
nosa a aj pod jedným okom. Stopy krvi na tvári poškodený nemal. Keď vypil kávu, jeho byt opustil a
ďalej si vykonával svoju prácu taxikára. Asi tak hodinu na to, čo od neho odišiel, mu poškodený opäť
zavolal, aby ho odviezol do nemocnice. K poškodenému Q. sa preto vrátil a zaviezol ho do trebišovskej

nemocnice. Čo sa týka poranení poškodeného na jeho tvári, tie si po tom, čo prišli do jeho bytu, hneď
nevšimol, všimol si ich až v momente, keď si sadli za stôl a začali piť kávu. Poškodený sa však vtedy
na nič nesťažoval, ani si tieto miesta na tvári nijako nechytal, nechytal si ich ani predtým, keď išli spolu
autom. Pokiaľ ide o čas, ktorý uplynul odvtedy, čo nastúpili so psom do auta u pani L., mohlo sa jednať
tak o 15 minút. Keď prišli do bytu poškodeného, tak ten sa šiel najskôr do kúpeľne dať do poriadku, to

všetko trvalo niekoľko minúť a až následne, keď si spolu sadli za stôl a začali piť kávu, tak si na jeho
tvári všimol zranenia. S poškodeným Q. sa poznajú asi tak 15 rokov a sú aj kamarátmi.

Z výpovede svedka Bc. Y. P., policajta pracujúceho na OO PZ S., súd zistil, že poškodený Q. sa
dostavil na obvodné oddelenie niekedy v popoludňajších hodinách značne rozčúlený s tým, že sa chce

sťažovať na príslušníkov mestskej polície. Po tom, čo mu bolo oznámené, že pokiaľ sa chce sťažovať
na príslušníkov mestskej polície, tak svoju sťažnosť musí smerovať primátorovi, poškodený oznámil, že
chce podať trestné oznámenie. Následne s ním bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení, kde sa
jednalo o to, že bol napadnutý mestskými policajtmi. O mestských policajtoch, ktorí ho mali napadnúť,
vedel len toľko, že sa malo jednať o zástupcu náčelníka mestskej polície a u druhého vedel asi jeho

služobné číslo. Poškodený mal trochu načervenalú tvár, jednalo sa však o načervenanie z rozčúlenia,
na tvári vtedy žiadne podliatiny, opuchy, odreniny, teda známky po nejakom pobití vrátane krvi, určite
nemal. Poškodený bol ešte predtým, keď chcel podať trestné oznámenie, a aj potom počas výsluchu,
vyzvaný, aby šiel najskôr na lekárske ošetrenie, avšak toto on rázne odmietol s tým, že má svojho
lekára v O., a že za ním pôjde až po výsluchu. Na to poškodenému povedal, že je potrebné, aby z

prípadného lekárskeho ošetrenia doniesol lekárske správy. Poškodený ešte počas výsluchu spomínal,
že využíva služby taxikára pána Q. ten mu aj zavolal, že pred políciou je už pristavený taxík, resp. sa
spoludohadovali,kedymáprísť,Zpolícietedašielprečpoškodenýtaxíkomanapolíciusaurčitedostavil
pešo, lebo z okna ho videl, ako kráča k budove smerom od budovy mestského úradu. O poškodenom
ešte vie, že sa jedná o problémového človeka.

Z prečítanej výpovede svedka U. I. z prípravného konania vyplynulo, že po tom, čo bol poškodený
predvedený do budovy mestskej polície, s ním šli do služobnej miestnosti, kde šiel poškodený
dobrovoľne, ale s krikom. V tejto miestnosti sa nachádzali aj obaja obžalovaní, po chvíli tam prišiel aj
pán H., a bol tam aj pán O.. Niekoľkokrát tam vošiel aj pán P., pričom po celý čas boli pootvorené

dvere do operačnej miestnosti, kde mal službu pán G., ten viackrát do miestnosti aj nakukol. Poškodený
Q. nepredstaviteľne kričal, stále sa niečoho dožadoval, odmietal sa posadiť a obžalovaný X. sa mu
márne snažil vysvetliť, čo je dôvodom jeho prítomnosti na mestskej polícii. Q. kričal, že nič nepodpíše
a dožadoval sa toho, aby bol prepustený. Obžalovaný X. sa ho viackrát pýtal, či s ním nemajú ísťna ošetrenie, poškodený však X. vynadal s tým, že nech sa do jeho zdravotného stavu nestará.
Poškodený bol potom vyprevadený zadným vchodom, keďže bol normálny stránkový deň a na jeho krik
sa zastavovali ľudia s tým, že čo sa deje. Q. sa dožadoval, aby bol dovezený na miesto, odkiaľ bol

zobraný, ale bolo mu vysvetlené, že to nie je možné. Asi o 5 minút sa Q. vrátil do budovy predným
vchodom a opäť sa s krikom dožadoval odvozu. Keď mu to bolo odmietnuté, začal sa vyhrážať, že ak
nebude odvezený, tak príslušníkov mestskej polície pôjde nahlásiť na štátnu políciu. Obžalovaný X. mu
ešte ukázal smer, kde sa nachádza obvodné oddelenie. Po celý čas, kým bol poškodený Q. v služobnej
miestnosti, voči nemu nikto z policajtov nepoužil žiadne násilie, a to ani obžalovaný X. ani obžalovaný

F., pričom po celú dobu sa nestalo, aby s ním ostali iba oni dvaja. V miestnosti boli stále minimálne
štyria alebo viacerí ľudia.

Svedkyňa U.. M. W. sa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní vyjadrila k liečebným nákladom
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré súvisia s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenému
Q.. Ako zástupkyňa zdravotnej poisťovne si uplatnila nárok na náhradu škody voči obžalovaným vo

výške 64,72 Eur.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odvetvia chirurgia - traumatológia MUDr. Dušan
Porubec, ktorý sa v celom rozsahu odvolal na závery svojho znaleckého posudku ako aj na svoju
výpoveď z prípravného konania. Z nich je zrejmé, že poškodený Q. utrpel nasledovné zranenia:

nalomenie nosových kostí, povrchové pomliaždenie tváre - líca a okoloočnej oblasti vľavo, vlasatej
časti hlavy a odreniny krku. V prípade nalomenia nosových kostí išlo s najväčšou pravdepodobnosťou
o úder päsťou stredne silnej intenzity. Pomliaždenia tváre - líca a okoloočnej oblasti vľavo mohlo byť
podľa znalca spôsobené druhým úderom rukou slabšou intenzitou. Pomliaždenia vlasatej časti hlavy
a odreniny krku boli podľa znalca spôsobené hmatmi a chvatmi počas policajného zákroku aj počas

nástupu do policajného auta. Možnosť, že si poškodený privodil nalomenie nosa sám úmyselným
udretím tváre o pevnú prekážku nemožno podľa znalca potvrdiť ani vylúčiť. V prípade priameho úderu do
tvárepoškodenéhointenzitou,ktorábyspôsobilanalomenienosovýchkostí,bykopuchuazačervenaniu
samotného nosa a jeho okolia došlo podľa znalca bezprostredne po údere, v rozpätí jeden až troch
minút po údere. Z lekárskeho hľadiska ide o poranenie ľahké, ktoré si vyžiadalo nevyhnutnú liečbu a

práceneschopnosť v trvaní 6 dní.

Na hlavnom pojednávaní znalec v rámci odpovedí na položené otázky upresnil, že čo sa týka zranení
poškodeného Q., jedná sa o zlomeninu nosovej kosti bez posunu úlomkov, v danom prípade išlo
o jednoduchú nekomplikovanú zlomeninu, doba liečby by mohla byť v rozmedzí 5-6-7 dní, z tohto

rozpätia znalec určil strednú dobu na 6 dní. Čo sa týka zlomeniny nosa, takáto zlomenina je najčastejšie
spôsobená úderom päsťou do tváre, tento úder mohol byť stredne silnej intenzity a mohol spôsobiť
danú zlomeninu, táto zlomenina by však mohla teoreticky vzniknúť aj pri policajnom zásahu, keď bol na
poškodeného vyvíjaný určitý fyzický nátlak policajtov, napr. nárazom nosa na okraj kapoty, sedadlo, roh
alebo na nejaký tupý predmet v aute, ktorý by mohol spôsobiť toto zranenie, čo je možné, ale menej

pravdepodobné. Pomliaždenia vlasatej časti hlavy a odreniny krku u poškodeného vznikli hmatmi a
tlakom, keď poškodený kládol odpor. Pokiaľ by nekládol odpor, k takýmto poraneniam by nemalo dôjsť.

Znalecďalejuviedol,žeprizlomeninenosadochádzabežnekukrvácaniunosa,ktorémárôznuintenzitu,
v prípade poškodeného zlomenina nosa nekrvácala intenzívne a môže sa stať, že krvácanie sa zastaví

spontánne, samo. V čase, keď poškodeného vyšetril lekár, tam krvácanie už nebolo a krčná lekárka
takisto krvácanie nepotvrdila, čiže pri tejto zlomenine sa jednalo o mierne krvácanie. Pokiaľ by sa jednalo
o podstatné krvácanie, tak by sa v posudku uvádzala zlomenina s krvácaním, preto v posudku uviedol
len nalomenie nosových kostí. U každého jedinca je krvácanie priamo úmerné intenzite úderu, v danom
prípade sa mohlo jednať o menšiu intenzitu a ku krvácaniu nemuselo dôjsť. Čo sa týka opuchu, tento

nastáva v priebehu niekoľko minút až hodiny po údere, to znamená, že opuch je viditeľný v priebehu pol
hodiny až hodiny. Ak je tam zlomenina a sú narazené mäkké časti, opuch musí nastať, koža napuchne
hneď po udretí a opuch je v priebehu pol hodiny plne rozvinutý. Opuch nosa v prípade závažných
zlomenín s posunom je markantný, poškodený nemusel mať veľmi výrazný opuch, ktorý nebol tak
viditeľný, ako pri závažnejších zlomeninách. Začervenanie je vidieť niekoľko minút, ale môže zmiznúť,

opuch sa tvorí v priebehu pol hodiny až hodiny, začervenanie zmizne skôr, každý má ale iné reakcie
tváre. Pokiaľ opuch nezmizne, môže byť viditeľný, ide však o subjektívny pocit alebo vnem. Pri otázke
obhajcu, či nalomenie nosových kostí u poškodeného mohlo vzniknúť aj tak, že si to poškodený urobil
sám v domácom prostredí nárazom na prekážku, keďže sa na lekárske vyšetrenie dostal po 80 minútachpo incidente, teda či mohlo u poškodeného dôjsť k k sebaublíženiu, znalec uviedol, že teoreticky k
tomu mohlo dôjsť. Znalec taktiež pripustil, že teoreticky je možné, aby v prípade nekoordinovaného
pádu poškodeného na zem si tento mohol roztrhnúť vnútorné alebo vonkajšie stehy na konečníku (k

roztrhnutiu stehov na konečníku u poškodeného nedošlo).

Z prečítaných zápisníc o vykonaných konfrontáciách z prípravného konania je zrejmé, že ako obaja
obžalovaní, tak aj poškodený Q. zotrvali na svojich tvrdeniach aj v rámci konfrontácie.

Ako listinné dôkazy boli na hlavnom pojednávaní prečítané záznam Mestskej polície S. o predvedení,
hlásenie o použití donucovacieho prostriedku (z jeho obsahu vyplýva, že voči poškodenému Q. boli
použité donucovanie prostriedky - hmaty a chvaty, pričom k zraneniu poškodeného nedošlo), záznam o
podaní vysvetlenia k priestupku, denné hlásenie o činnosti prvej zmeny Mestskej polície S., oznámenie
Mestskej polície S., správy OO PZ S. a lekárske správy.

Z listinných dôkazov taktiež vyplynulo, že obaja obžalovaní sú ako mestskí policajti hodnotení výrazne
pozitívne, pričom za plnenie svojich povinností boli obaja viackrát finančne odmenení. Sťažnosti voči ich
osobám doposiaľ neboli. V registri trestov nemajú žiaden záznam. V registri priestupkov má obžalovaný
X. jeden záznam z roku 2015 za dopravný priestupok (rýchlosť jazdy), obžalovaný F. nemá žiaden
záznam.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s dvoma fotografiami poškodeného G. Q., ktoré sú
súčasťouspisovéhomateriáluabolivyhotovenépoškodenýmvbudoveobvodnéhooddeleniapolície(na
nich však nie sú viditeľné žiadne poranenia na jeho tvári). Prehratá bola aj časť kamerového záznamu
na DVD nosiči (z priestoru v okolí budovy mestského úradu), z ktorého nevyplynuli žiadne relevantné

skutočnosti.

Na základe takto vykonaného dokazovania, doplneného v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu,
možno konštatovať, že obžalovaných zo spáchania skutku usvedčuje výpoveď poškodeného G. Q.,
ktorého zranenia zodpovedajú záverom znaleckého dokazovania, a čiastočne aj skutočnostiam, ktoré

vo svojej výpovedi uviedol svedok U. Q., ktorý si ako jediný na poškodenom mal všimnúť začervenanie
na koreni nosa a pod jedným okom, a to v priebehu návštevy v byte poškodeného (po tom, čo
sa poškodený vrátil po niekoľkých minútach z kúpeľne). Oproti tomu stoja výpovede obžalovaných,
ktorí svoju vinu od začiatku trestného stíhania popierajú, pričom ich výpovede plne korešpondujú z
výpoveďami ostatných vypočutých svedkov, či už mestských policajtov, ktorí sa zúčastnili služobného

zákroku, resp. boli prítomní pri výsluchu poškodeného Q. na stanici mestskej polície, ako aj svedkov,
ktorí nie sú príslušníkmi trebišovskej mestskej polície. Žiaden z mestských policajtov, ktorí boli vypočutí
v procesnej pozícii svedka, nepotvrdil, aby bolo voči poškodenému v rámci služobného úkonu na stanici
mestskej polície použité akékoľvek fyzické násilie, naopak, viacerými svedeckými výpoveďami bolo
preukázané, že obžalovaný X. poškodenému Q. niekoľkokrát položil otázku, či chce ísť na lekárske

ošetrenie, čo však poškodený Q. vždy odmietol. S výnimkou vyššie uvedeného svedka U. Q. si na tvári
poškodeného nikto nevšimol žiadne poranenia, opuchy, modriny, podliatiny, prípadne krv, ktoré mu mali
byťspôsobenéobžalovanýmiúdermipäsťoudojehotváre,atoanisvedokP.,ktorýakopríslušníkOOPZ
S. spisoval s poškodeným zápisnicu o podaní trestného oznámenia (z policajného záznamu o prijatom
oznámení a zo zápisnice o trestnom oznámení je pri tom zrejmé, že uvedené úkony trvali v čase 13.30

hod. až 14.50 hod.), a ani svedkyňa L., ktorú poškodený navštívil po tom, čo podal trestné oznámenie
na polícii (menovaná mu podľa vlastných tvrdení videla do tváre veľmi dobre a zreteľne a poškodený
sa jej na nič ani nesťažoval). Žiaden z vypočutých svedkov taktiež nevidel na rukách obžalovaných
rukavice, pričom z viacerých svedeckých výpovedí vyplýva (rovnako, ako to tvrdia obžalovaní), že vo
výsluchovej miestnosti mali byť s poškodeným Q. okrem obžalovaných vždy prítomní aj nejakí ďalší

príslušníci mestskej polície.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosti, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia
- traumatológia ako aj z výsluchu tohto znalca na hlavnom pojednávaní, z ktorých je zrejmé, že možnosť,
že si poškodený privodil nalomenie nosa sám úmyselným udretím tváre o pevnú prekážku nemožno

podľa znalca potvrdiť ani vylúčiť. Znalec tiež pripustil, že zlomenina nosa mohla vzniknúť pri policajnom
zásahu, keď bol na poškodeného vyvíjaný určitý fyzický nátlak policajtov, napr. nárazom nosa na okraj
kapoty, sedadlo, roh alebo na nejaký tupý predmet v aute. Zo znaleckého dokazovania je taktiež zrejmé,
že v prípade priameho úderu do tváre poškodeného intenzitou, ktorá by spôsobila nalomenie nosovýchkostí, by k opuchu a začervenaniu nosa a jeho okolia došlo bezprostredne po údere, v rozpätí jeden až
troch minút po údere, čo sa týka opuchu, tento nastáva v priebehu niekoľko minút až hodiny po údere,
čo podľa znalca znamená, že opuch je viditeľný v priebehu pol hodiny až hodiny. Ak ide o zlomeninu

a sú narazené mäkké časti, koža podľa znalca napuchne hneď po udretí a opuch je v priebehu pol
hodiny plne rozvinutý. S odstupom času, ktorý zodpovedá tvrdeniam znalca ohľadom rozvinutia opuchu
pri zlomenine nosa, prišli s poškodeným Vodákom do kontaktu svedok P. a svedkyňa L., ktorí však na
tvári poškodeného nevideli žiadne poranenia. Žiadne zranenia na tvári poškodeného nie sú viditeľné ani
na fotografiách, ktoré doložil do spisu samotný poškodený.

Čo sa týka znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, ktorým bolo doplnené dokazovanie na
základe pokynu odvolacieho súdu, tento vyznel jednoznačne v prospech obžalovaných, pričom možno
poukázať na zistenia znalkyne vo vzťahu k osobe poškodeného Q., u ktorého znalkyňa konštatovala
zreteľnú tendenciu k neznášanlivému správaniu a ku konfliktom s ostatnými, sklony k agresivite a
nekontrolovateľnému impulzívnemu konaniu v záťaži, ktoré nedokáže racionálne ovládať, nestálu a

nevypočítateľnú náladu a poruchu regulácie emócií. N. taktiež zistila sklon ku konfabulácii, zvýšenú
hodnotu lži skóre a výraznú snahu poškodeného vystupovať v sociálne veľmi žiadúcom svetle, čo
znižuje hodnovernosť jeho výpovede a jeho pravdovravnosť, v rámci jeho osobnostnej štruktúry pri tom
nevylúčila ani sklony k sebapoškodzovaniu. U obžalovaných uvedené skutočnosti zistené neboli.

Z hľadiska hodnotenia vykonaných dôkazov možno záverom poukázať aj na tvrdenia poškodeného
Q., ktorého popis intenzity úderov do tváre od obžalovaných celkom nezodpovedá zisteniam znalca,
ktorý konštatuje pravdepodobný úder päsťou stredne silnej intenzity a v prípade ďalšieho úderu slabšej
intenzity.Spoukazomnaskutočnosti,vyplývajúcezvykonanýchdôkazov,vyznievapochybneajtvrdenie
poškodeného, že cez okienko dverí vo výsluchovej miestnosti zbadal svedkyňu I., pričom okienko

sa malo otvoriť dokorán po tom, čo dostal úder od obžalovaného X., takéto otvorenie okienka však
vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, možno jednoznačne vylúčiť.

Zhodnotiac vykonané dokazovanie súd uvádza, že dôkazy usvedčujúce obžalovaných zo žalovaného
trestného činu, v kontexte s dôkazmi svedčiacimi v ich prospech, nie sú podľa názoru súdu dostatočným

podkladom pre vyslovenie nepochybného záveru o ich vine. Rozhodnutie o vine obžalovaného sa totiž
musí opierať o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty a nemôže vychádzať z predpokladov,
pravdepodobností a domnienok. Odsudzujúci rozsudok tak môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú
žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného. Súd teda záver o vine môže prijať len na základe
dôkazov, ktoré sú nepochybné, a ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, alebo že ho

spáchala iná osoba.

Nakoľko sa po vykonaní a zhodnotení všetkých dôkazov nepodarilo odstrániť pochybnosti o vine
obžalovaných, a to ani po doplnení dokazovania o dôkazy, zabezpečenie ktorých nariadil odvolací
súd, pričom súd nezistil žiadne ďalšie do úvahy pripadajúce dôkazy, ktorých vykonanie by mohlo

reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie, možno uzavrieť, že nebolo preukázané, že sa
obžalovaní P.. U. X. a B. F. dopustili konania, ktoré sa im v obžalobe kladie za vinu. Preto súd o
podanej obžalobe rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, keďže nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Z dôvodu, že súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, poškodených G. Q. a Všeobecnú zdravotnú
poisťovňa, a.s., ktorá si nárok na náhradu škody uplatňovala z titulu vzniknutých nákladov vynaložených
na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému, odkázal súd s ich nárokom na náhradu škody
obligatórne na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku.Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.