Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201481
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619201481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobkyne M. V., nar. XX. XX.

XXXX, s trvalým pobytom C. XXX, zastúpenej Mgr. Ľ. V., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom M. XXX/
X, L. M. proti žalovaným : 1./ B. A., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom L. U. XX, 2./ Q. C., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom I. XXX/XX, L. M. a 3./ Q. O., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom V. XXX/XX,
L. M., z ktorých žalovaná v 2./ a 3./ rade sú zastúpené JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom
Ulica 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku registra
„C“, parc. č. 221/3, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 41 m2, ktorý pozemok je zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie L.Ý. U., obec Liptovský Ondrej, okres Liptovský Mikuláš.

II. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 3. až v 5. rade k pozemku registra
„C“, parc. č. 221/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 30 m2, ktorý pozemok je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie L. U., obec Liptovský Ondrej, okres Liptovský Mikuláš, v rámci
ktorého podielového spoluvlastníctva podiel žalobkyne predstavuje 1/2, podiel žalovaného v 3. rade
1/4, podiel žalovanej v 4. rade 1/4 a podiel žalovanej v 5. rade 1/4, a toto podielové spoluvlastníctvo

v y p o r i a d a v a tak, že tento pozemok prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom
žalobkyňa je povinná v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku zaplatiť z titulu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva žalovanému v 3. rade peňažnú náhradu vo výške 84,68 eur, žalovanej v 4.
rade peňažnú náhradu vo výške 42,34 eur a žalovanej v 5. rade peňažnú náhradu vo výške 42,34 eur.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 24. 5. 2019 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnému majetku zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX,

katastrálneúzemieL.U.,obecLiptovskýOndrej,okresLiptovskýMikuláš,atopozemkuregistra„C“parc.
č.221/3-zastavanáplochaanádvorie,ovýmere41m2apozemkuregistra„C“parc.č.221/4-zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 30 m2 a vyporiadal toto podielové spoluvlastníctvo tak, že tieto pozemky
sa prikážu do výlučného vlastníctva žalobkyne , pričom žalobkyňa bude povinná uhradiť žalovanému v
1. rade peňažnú náhradu vo výške 200,39 eur, žalovanej v 2. rade peňažnú náhradu vo výške 100,19
eur a žalovanej v 3. rade peňažnú náhradu vo výške 100,19 eur. Uvedený žalobný návrh odôvodnila
nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobkyňa a žalovaní v 1. až 3. rade sú podielovými

spoluvlastníkmi pozemkov uvedených v žalobnom petite. Žalobkyňa však nemá záujem na zotrvaní
v tomto podielovom spoluvlastníctve. Keďže k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi nedošlo, podala žalobkyňa návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva na súd. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX,ktorý je postavený na pozemku registra „C“ parc. č. 221/3 ako aj na pozemku registra „C“ parc. č.
221/4. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka s najväčším podielom na
týchto pozemkoch (v rozsahu 1/2) záujem nadobudnúť tieto pozemky do svojho výlučného vlastníctva.

Podiel žalovaného v 1. rade predstavuje 1/4, podiel žalovanej v 2. rade 1/8 a podiel žalovanej v 3. rade
1/8. Pri určení ceny pozemkov (pre účely stanovenia výšky peňažnej náhrady) vychádzala žalobkyňa zo
znaleckého posudku č. 116/2013, vypracovaného T.. B. O., so sídlom B. XXX/XX, L. M., podľa ktorého
cena za 1 m2 týchto pozemkov je 11,29 eur.

2. Dňa 9. 7. 2019 bolo na tunajší súd doručené podanie, v ktorom žalovaný v 1. rade (pôvodne, pred
vylúčením inej veci na samostatné konanie označený ako žalovaný v 3. rade) uviedol, že nerozumie z
akého dôvodu bola podaná žaloba na jeho osobu. Poukázal na to, že na pozemku registra „C“ parc.
č. 221/3 je postavená veranda a kotolňa. Za tento pozemok spolu s verandou a kotolňou, ktoré sú
postavené na tomto pozemku, navrhol žalovaný v 1. rade ešte pred začatím konania žalobkyni sumu
3.000 eur. Žalovaný v 1. rade požadoval, aby žalobkyňa, ktorá si nárokuje na túto verandu a kotolňu

preukázala svoje vlastníctvo k tomuto majetku a tiež spôsob jeho nadobudnutia. Ak by žalobkyňa
preukázalavlastníctvoktomutomajetku,podalbytrestnéoznámenienaneznámehopáchateľazdôvodu
podozrenia podvodného nadobudnutia majetku. Kotolňa veranda boli totiž postavené jeho rodičmi ešte
pred dovŕšením plnoletosti bývalého manžela žalobkyne M.G. Z., teda pred uzatvorením manželstva
medzi žalobkyňou a M. Z.. Veranda a kotolňa je výhradne jeho vlastníctvom. Prístavba, ktorej bolo

priradené súp. č. XXX, je nadstavbou nad uvedenou verandou a kotolňou stojacou na pozemku 221/3.
V kotolni má žalovaný v 1. rade plynovú prípojku, ale predovšetkým táto veranda predstavuje jediný
možný vstup do rodinného domu žalovaných v 1. až 3. rade. Preto žalovaný v 1. rade odmietol návrh
žalobkyne na odpredanie spoluvlastníckeho podielu na pozemku registra „C“ parc. č. 221/3. Navrhol
však,abyžalobkyňaprenechalažalovanýmv1.až3.radepozemokregistra„C“parc.č.221/3donového

podielového spoluvlastníctva s tým, že žalovaný v 1. rade spolu s ostatnými spoluvlastníkmi prenechá
žalobkyni pozemok registra „C“ parc. č. 221/4, bez nároku na vyrovnanie. Žalovaný v 1. rade zdôraznil
potrebu rozlišovania verandy na pozemku parc. číslo 221/3 a verandu, ktorá tvorí súčasť súpisného
domu čísla XXX na parcele číslo 221/1. Žalovaný v 1. rade vyslovil podozrenie, že súp. č. XXX bolo
pridelené v rozpore so zákonom. Zopakoval, že jediný vstup do rodinného domu žalovaných v 1. až 3.

rade súp. č. XXX predstavuje veranda postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 221/3, preto tento
pozemok nemôže byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne.

3. Dňa 9. 8. 2019 bol na tunajší súd doručená replika žalobkyne, v ktorej táto k vyjadreniu žalovaného
v 1. rade uviedla, že je zmätočné a netýka sa predmetu konania. Predmetom konania je totiž zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom registra „C“ parc. č. 221/3 a 221/4, ktoré sa
nachádzajú pod stavbou rodinného domu súp. č. XXX, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa. V
tejto stavbe je umiestnená aj kotolňa a veranda, ktorú žalovaní v 1. až 3. rade využívajú bez akéhokoľvek
právneho titulu a bez akejkoľvek náhrady. Stavba súp. č. XXX bola postavená ešte v roku 1993, a vtedy
bolo vydané aj kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo. Súčasťou stavby boli aj uvedená

kotolňa a veranda, ktoré nikdy nepatrili žalovaným v 1. až 3. rade, čo preukazuje aj výpis z listu
vlastníctva.

4. Dňa 18. 11. 2019 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaných v 2. a 3. rade (k žalobe),
v ktorom uviedli, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak nie

žalobkyňou navrhnutým spôsobom. Navrhli, aby pozemok registra „C“ parc. č. 221/4 bol prikázaný do
výlučného vlastníctva žalobkyne a pozemok registra „C“ parc. č. 221/3 do podielového spoluvlastníctva
žalovaných v 1. až 3. rade, resp. do výlučného vlastníctva niektorého z nich, bez povinnosti vzájomných
výplatkov. Tento návrh odôvodnili tým, že parcela č. 221/3 predstavuje prístup do rodinného domu súp.
č. XXX a parcela č. 221/4 prístup do rodinného domu súp. č. XXX. Podľa žalovaných v 2. a 3. rade

údaje na liste vlastníctva č. XX, XXXX a XXXX, katastrálne územie L. U. nezodpovedajú faktickému a
právnemu stavu, pretože na pozemku registra „C“ parc. č. 221/3 sa reálne aj právne nachádzajú súčasti
dvoch rodinných domov, a to rodinného domu súp. č. XXX a rodinného domu súp. č. XXX. Súčasť
rodinného domu súp. č. XXX nie je bezprostredne postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 221/3, ale
je postavená na súčasti rodinného domu číslo XXX, ktorá je bezprostredne postavená pozemku 221/3.

Teda prízemná tmavá časť je súčasťou rodinného domu súp. č. XXX a je pevne spojená so zvyškom
domu súp. č. XXX, pričom sa tam nachádza vchod do tohto domu. Nad touto súčasťou rodinného domu
súp. č. XXX, postavenou na pozemku parc. č. 221/3 je umiestnená nadstavba, ktorá je zase súčasťou
rodinného domu súp. č. XXX.5. Súd však na prostriedky procesnej obrany (skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov) uplatnené vo
vyjadrení žalovaných v 2. a 3. rade (k žalobe) neprihliadal, nakoľko uplatnil sudcovskú koncentráciu

podľa § 153 Civilného sporového poriadku. Uznesením z 18. 6. 2019, sp.zn.: 21C/20/2019 boli totiž
žalovaní v 2. a 3. rade (v tom čase označení ako žalovaní v 4. a 5. rade) súdom vyzvaní, aby sa
vyjadrili k žalobe v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Uznesenie bolo žalovanej v 2. rade
doručené 25. 6. 2019 a žalovanej v 5. rade 25. 6. 2019. Vyjadrenie týchto žalovaných k žalobe však
došlo na tunajší súd až 18. 11. 2019, teda až 4 mesiace po uplynutí súdom určenej 15 dňovej lehoty

na vyjadrenie k žalobe (len deň pred doručením dupliky žalovaného v 1. rade.) Z povahy prostriedkov
procesnej obrany uplatnených v tomto oneskorenom vyjadrení k žalobe pritom vyplynulo, že mohli byť
uplatnené aj skôr (v súdom určenej lehote), ak by žalovaní v 2. a 3. rade konali starostlivo s ohľadom na
rýchlosť a hospodárnosť konania, pričom prihliadnutie na takto nie včas uplatnené prostriedky procesnej
obrany by znamenalo, že súd bude musieť vykonať ďalší procesný úkon - vydať uznesenie (výzvu) pre
žalobkyňu podľa § 167 ods. 4 CSP na repliku, teda na vyjadrenie sa (osobitne) k vyjadreniu žalovaných

v 2. a 3. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade, ktorí sú zastúpení advokátom pritom oneskorené uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany neospravedlnili žiadnymi subjektívnymi, či objektívnymi okolnosťami,
resp. nepožiadali o predĺženie lehoty, preto názor, ktorý by za týchto okolností namietal uplatnenie
sudcovskej koncentrácie by nemal žiadnu oporu v zákone a bol by v rozpore s právom, konkrétne
so zásadou hospodárnosti konania podľa čl. 17 Základných princípov CSP. Prostriedky procesnej

obrany uplatnené v oneskorenom vyjadrení žalovaných v 2. a 3. rade (na ktoré súd podľa § 153 CSP
neprihliadal) však boli prakticky z hľadiska obsahu zahrnuté už v rámci prostriedkov procesnej obrany
(včas) uplatnených v písomnom vyjadrení žalovaného v 1. rade, a preto boli nakoniec (aj vo vzťahu
k žalovaným v 2. a 3. rade) zohľadnené a súd sa nimi zaoberal v rámci vyporiadania sa s obranou
žalovaného v 1. rade.

6. Vzhľadom na to, že pri uplatnení sudcovskej koncentrácie mal súd za to, že žalovaní v 2. a 3.
rade (pôvodne, pred vylúčením inej veci na samostatné konanie označení ako žalovaní v 4. a 5. rade)
neuplatnili žiadne prostriedky procesnej obrany podľa § 149 CSP, zaslal žalobkyni na vyjadrenie - repliku
podľa § 167 ods. 3 CSP len vyjadrenie žalovaného v 1. rade (pôvodne žalovaný v 3. rade) a vyjadrenie

žalovaných v 2. a 3. rade zasielal súd žalobkyni (len) na vedomie. Až po doručení repliky žalobkyne
(prednesenej len k vyjadreniu žalovaného v 1. rade) žalovaným v 2. a 3. rade (len) na vedomie, žalovaní
v 2. a 3. rade z vlastnej iniciatívy po viac ako 4 mesiacoch doručili 18. 11. 2019 súdu svojho vyjadrenie
k žalobe.

7. V duplike doručenej na tunajší súd 19. 11. 2019 žalovaný v 1. rade (pôvodne žalovaný v 3. rade) len
zopakoval svoje vyjadrenia z vyjadrenia k žalobe doručenom na súd 9. 7. 2019.

8. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 14. 1. 2020 sa zúčastnili všetky strany sporu, ako aj bez predvolania
zástupca žalobkyne. Zástupca žalovaných v 2. a 3. rade sa však bez ospravedlnenia nedostavil a ani

nepožiadal o odročenie pojednávania. Rovnako žalovaní v 2. a 3. rade z tohto dôvodu nepožiadali
o odročenie pojednávania. Strany sporu na tomto pojednávaní jednak zopakovali svoje dovtedajšie
prostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobrany,ktoréboliužobsiahnutévichpísomnýchvyjadreniach,
a jednak prednášali niektoré nové prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré zväčša neboli pre toto
konanie relevantné. Vo vzťahu k novým (relevantným) prostriedkom procesného útoku a procesnej

obrany predneseným stranami až na pojednávaní však súd uplatnil sudcovskú koncentráciu podľa § 153
CSP, pretože z ich povahy vyplynulo, že mohli byť uplatnené aj skôr (písomne, v súdom určenej lehote),
ak by strany konali starostlivo s prihliadnutím na rýchlosť a hospodárnosť konania, a navyše (čo však
už nie je vzhľadom na demonštratívny výpočet uvedený v § 153 ods. 2 CSP podmienkou uplatnenia
sudcovskej koncentrácie) prihliadnutie na tieto oneskorené prostriedky by znamenalo, že bude potrebné

odročiť pojednávanie. Strany sporu pritom oneskorené uplatnenie týchto prostriedkov na pojednávaní
neospravedlnili žiadnymi subjektívnymi, či objektívnymi okolnosťami.

9. Súd na tomto pojednávaní na zistenie relevantného skutkového stavu vykonal nasledovné
dokazovanie.

10. Zo (žalobkyňou navrhnutého) listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie L. U., obec Liptovský
Ondrej, okres Liptovský Mikuláš vyhotoveného k 23. 5. 2019 súd zistil, že spoluvlastníkmi pozemku
registra „C“ parc. č. 221/3, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 41 m2 a pozemku registra „C“ parc.č. 221/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 30 m2 je žalobkyňa s podielom 1/2, žalovaný v 1. rade
s podielom 1/4, žalovaná v 2. rade s podielom 1/8 a žalovaná v 3. rade s podielom 1/8.

11. Zo (žalobkyňou navrhnutého) výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie L. U., obec
Liptovský Ondrej, okres Liptovský Mikuláš vyhotoveného 23. 5. 2019 vyplynulo, že stavba rodinného
domu súp. č. XXX je postavená na pozemkoch registra „C“ parc. č. 221/3 a parc. č. 221/4 (viď aj
doplňujúcu poznámku za časťou „C ťarchy - iné údaje“), pričom výlučným vlastníkom rodinného domu
súp. č. XXX je žalobkyňa.

12. Z (ex offo súdom obstaraného podľa § 185 ods. 2 CSP) výpisu z listu vlastníctva č. XX, katastrálne
územie L. U., obec Liptovský Ondrej, okres Liptovský Mikuláš mal súd preukázané, že rodinný dom súp.
č. XXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1 až 3 rade (a ešte jednej osoby, ktorá nie
je stranou tohto sporu) je postavený (len) na pozemku registra „C“ parc. č. 221/1.

13. Za nesporné (pre nepopretie žalovanými v 1. až 3. rade podľa § 151 CSP) mal súd skutkové tvrdenie
žalobkyne, že cena za 1 m2 pozemkov registra „C“ parc. č. 221/3 a 221/4, katastrálne územie L. U.
predstavuje 11,29 eur.

14. Za nesporné (pre nepopretie žalobkyňou podľa § 151 CSP) mal súd skutkové tvrdenie žalovaného

v 1. rade, že veranda postavená na parcele č. 221/3 predstavuje v súčasnosti fakticky jediný možný
vstup do rodinného domu žalovaných v 1. až 3. rade súp. číslo XXX.

15. Vo vzťahu k nesporným skutkovým tvrdeniam sa dokazovanie nemôže vykonávať, bolo by v
rozpore so zásadou hospodárnosti vyžadovanou v postupe súdov podľa článku 17 Základných princípov

Civilného sporového poriadku. Súd poznamenáva, že za popretie sa podľa § 151 CSP považuje len
tzv. účinné popretie, teda popretie, ktoré nespočíva iba v stručne a všeobecne vyjadrenom negatívnom
postoji ku prednesenému skutkovému tvrdeniu protistrany, ale ktoré je založené na vlastnom skutkovom
tvrdení, konkrétnej vlastnej verzii daného skutkového deja.

16. Pri právnom posúdení takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledovné hmotnoprávne
ustanovenia.

17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého

spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

19. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

20. Vzhľadom na to, že mimosúdne rokovania spoluvlastníkov pozemkov registra „C“ parc. č. 221/3

a 221/4, katastrálne územie L. U. neviedli k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, bola legitímna žaloba žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie tohto podielového
spoluvlastníctva. V rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o konanie,
kde usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu vyplýva z právneho predpisu, a preto súd nie je viazaný
návrhmi strán týkajúcimi sa spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva (a to ani zhodnými),

ale je povinný rešpektovať spôsoby (vrátane ich poradia) vyporiadania podielového spoluvlastníctva
vyplývajúcez§142ods.2OZ.Vzhľadomnato,ževporadíprvýzákonomupravenýspôsobvyporiadania
podielového spoluvlastníctva, t.j. reálna deľba spoločných pozemkov medzi spoluvlastníkov, teda deľba
každého z týchto pozemkov na reálne časti zodpovedajúce výške spoluvlastníckych podielov ichspoluvlastníkov, nebol dobre možný, pretože žiadna zo strán sporu nenavrhla ako dôkaz geometrické
plány, ktoré by takéto rozdelenie spoločných pozemkov preukazovali, pričom súd v civilnom procese
nemôže ex offo obstarávať takéto dôkazy, súd nevyhnutne dospel k záveru, že tento spôsob

vyporiadania podielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy a zvažoval možnosť poradí druhého
záväzného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j. prikázania spoločných pozemkov
jednému alebo niekoľkým spoluvlastníkom do ich výlučného spoluvlastníctva, resp. nového (užšieho)
podielového spoluvlastníctva za súčasného určenia primeranej peňažnej náhrady pre odstupujúcich
spoluvlastníkov.

21. Pokiaľ ide o pozemok registra „C“ parc. č. 221/4, tak vzhľadom na to, že o tento pozemok mala
záujem len žalobkyňa, vzhľadom na to, že žalobkyňa mala na ňom najväčší spoluvlastnícky podiel
(1/2) a vzhľadom na možnosť účelnejšieho využitia tohto pozemku žalobkyňou, keďže na ňom má len
ona postavený rodinný dom súp. č. XXX patriaci do jej výlučného vlastníctva, súd podľa § 142 ods. 2
OZ rozhodol o prikázaní tohto pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom jej súčasne uložil

povinnosť uhradiť odstupujúcim spoluvlastníkom (žalovaným v 1. až 3. rade) z titulu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva peňažné náhrady vo výškach vychádzajúcich z (nespornej) ceny tohto
pozemku vo výške 11,29 eur za 1 m2, výmery tohto pozemku a rozsahu spoluvlastníckych podielov
odstupujúcich spoluvlastníkov na pozemku uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Pokiaľ ide o pozemok registra „C“ parc. č. 221/3, o ktorého prikázanie mali záujem všetci
spoluvlastníci (v tomto smere súd prihliadal na oneskorené vyjadrenie žalovaných v 2. a 3. rade k
žalobe, pretože nešlo o prostriedok procesnej obrany, na ktorý sa vzťahuje sudcovská koncentrácie, ale
o návrh na prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva), tak vzhľadom na to, že výpismi z listov
vlastníctva č. XX a XXXX, k.ú. L. U. bolo preukázané, že kotolňa a veranda, ktoré sú postavené na

pozemku registra „C“ parc. č. 221/3 patria do výlučného vlastníctva žalobkyne (ako súčasť rodinného
domu súpisné číslo XXX), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že táto veranda (hoci je súčasťou rodinného
domu súp. č. XXX patriaceho do výlučného vlastníctva žalobkyne) fakticky predstavuje jediný možný
vstup pre žalovaných v 1. až 3. rade do ich rodinného domu súp. č. XXX, nemohol súd zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku parc. č. 221/3 ani prikázaním do výlučného vlastníctva

žalobkyne ani prikázaním do nového (užšieho) podielového spoluvlastníctva žalovaných v1. až 3. rade.
Prikázaniu parcely č. 221/3 do výlučného vlastníctva žalobkyne bránila okolnosť, že veranda postavená
na tomto pozemku predstavuje fakticky jediný vstup pre žalovaných v 1. až 3. rade do ich rodinného
domu súp. č. XXX. Rozhodnutím súdu o prikázaní tohto pozemku žalobkyni by sa ešte viac zhoršilo
postavenie žalovaných v 1. až 3. rade, ktorí už v súčasnosti majú problematický prístup k svojmu

obydliu (cez verandu žalobkyne, ktorá tento stav len fakticky toleruje.) Súd svojím rozhodnutím o
vyporiadaníspoluvlastníctvapritomnemôžeposilňovaťtakýtonežiadúcistav.Prikázaniuparcelyč.221/3
do (nového) spoluvlastníctva žalovaných v 1. až 3. rade zase bránila okolnosť, že na tejto parcele
č. 221/3 sa nachádza (výlučne) rodinný dom žalobkyne, a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
takým spôsobom, že pozemok pod stavbou bude vlastniť osoba odlišná od vlastníka stavby je nežiadúci

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 22Cdo 2977/2010.) Z tohto dôvodu tiež
súd nemohol uplatniť v poradí tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods.
1 OZ, t.j. predaj parcely č. 221/3 tretej osobe a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa výšky
ich spoluvlastníckych podielov. Vlastníkom pozemku parc. č. 221/3 by sa totiž stala osoba odlišná od
vlastníka rodinného domu súp. č. XXX postaveného na tomto pozemku, čo je neprípustné. Vzhľadom na

tieto okolnosti hodného osobitného zreteľa, súd podľa § 142 ods. 2 OZ súd musel rozhodnúť, že nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, resp. predajom veci a rozdelením výťažku
a preto (za súčasnej nemožnosti reálnej deľby tohto pozemku medzi spoluvlastníkov) zamietol žalobu o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele č. 221/3.

23. V súvislosti s predbežnou otázkou vlastníctva kotolne a verandy postavených na pozemku parc.
č. 221/3, súd považuje za potrebné bližšie vysvetliť, že vychádzajúc z listinných dôkazov - výpisov
z listov vlastníctva č. XX a XXXX, katastrálne územie L. U. za súčasnej neexistencie dôkazov opaku,
ktoré by hodnovernosť týchto údajov katastra podľa § 70 katastrálneho zákona spochybňovali dospel
(pre účely tohto konania) k predbežnému právnemu záveru, že vlastníkom tejto kotolne a verandy (ako

súčasti rodinného domu súp. č. XXX) je žalobkyňa. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že rodinný dom
žalobkyne súp. č. XXX je postavený na parcelách 221/3 a 221/4. Z listu vlastníctva č. XX zase vyplýva,
že rodinný dom žalovaných v 1. až 3. rade súp. č. XXX je zase postavený (len) na parcele č. 221/1.
Ak by kotolňa a veranda postavené na parcele č. 221/3 boli súčasťou rodinného domu súp. č. XXX(ako tvrdil žalovaný v 1. rade ) malo by byť potom v liste vlastníctva č. XX uvedené, že tento rodinný
dom žalovaných v 1. až 3. rade je postavený (aj) na parcele č. 221/3. Ani jeden z dôkazov navrhnutých
žalovaným v 1. rade (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a ďalšie) pritom nebol spôsobilý ako

dôkaz opaku preukázať, že kotolňa a veranda patrí ako súčasť rodinného domu súp. č. XXX žalovaným
v 1. až 3. rade, a tým vyvrátiť záväznosť a hodnovernosť výpisov z listov vlastníctva. Za takýchto
okolností súd mohol preto vychádzať len z predmetných výpisov z listov vlastníctva, z ktorých vyplýva, že
vlastníkom verandy musí byť výlučne žalobkyňa. Žalovaní (najmä žalovaný v 1. rade) argumentovali tiež
okolnosťami vzťahujúcimi sa na dávnejšie obdobie, ktoré ak by aj boli preukázané by neboli relevantné z

hľadiska posúdenia aktuálnych vlastníckych pomerov k spornej verande a kotolni, pričom žalovaní sami
uznávali, že oficiálne nie sú považovaní za vlastníkov verandy a kotolne, a preto žalovaný v 1. rade
inicioval rôzne konania, na prešetrenie ako mohlo dôjsť k tomuto stavu, avšak nedospel k uspokojivému
zisteniu.

24. Súd zamietol návrh žalovaného v 1. rade na vykonanie dokazovania vyžiadaním projektovej

dokumentácie k prístavbe, resp. nadstavbe rodinného domu súp. č. XXX, nakoľko takýto dôkaz by nebol
spôsobilý preukázať vlastnícke právo ku kotolni a verande v súčasnosti, čím by šlo o nehospodárne
vykonávanie dôkazov. Takáto projektová dokumentácia, ak by aj indikovala určitú stavebnú oddelenosť
kotolne a verandy od ich nadstavby (v čase jej projektovania) by vzhľadom na časový odstup niekoľkých
desaťročí od jej vypracovania nemala žiadnu výpovednú hodnotu k súčasným vlastníckym pomerom

kotolne a verandy, ktorá okolnosť bola ako predbežná otázka relevantná v tomto konaní.

25. Súd nemohol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k parcele č. 221/3 ani podľa § 142 ods. 3 OZ,
teda zriadením vecného bremena, pretože (ako to vyplýva už z výslovného znenia tohto ustanovenia)
tento spôsob vyporiadania spoluvlastníctva je možný len pri vyporiadaní reálnym rozdelením spoločnej

veci, kedy súd zriaďuje vecné bremeno k novovzniknutej (rozdelením) nehnuteľnosti v prospech
vlastníka inej (rozdelením) novovzniknutej nehnuteľnosti, čo nebolo (pre absenciu geometrických
plánov) možné v tomto prípade. Súd nemôže v civilnom procese ex offo obstarať geometrický plán pre
účely rozhodnutia o reálnej deľbe. Súd však nemohol uplatniť tento spôsob vyporiadania (so zriadením
vecného bremena) aj preto, že žiadna zo strán sporu nenavrhla ako dôkaz - geometrický plán, ktorý by

umožňoval súdu zriadiť takéto vecné bremenom (určiť príslušnú geometrickú časť parcely č. 221/3, po
ktorej by mohli žalovaní v 1. až 3. rade vstupovať do svojho rodinného súp. č. XXX.)

26. Vzhľadom na to, že v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa
žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k dvom pozemkom, pričom

vo vzťahu k jednému pozemku bolo v plnom rozsahu vyhovené jej návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a vo vzťahu k druhému pozemku, bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá,
možno mať pri uplatnení zásady úspechu podľa § 255 CSP za to, že žalobkyňa bola v konaní o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva úspešnou v rozsahu 50 %, tým žalovaní v 1. až 3. rade
takisto v rozsahu 50 %, a preto súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán tohto sporu

nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.

Liptovský Mikuláš 14. január 2020
JUDr. Daniel Marcián

sudca