Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/156/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612214142
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5612214142.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného obchodnou spoločnosťou:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53
255 739, proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX Q. K., o zaplatenie sumy

1.715,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 10C/40/2013-117 zo dňa 08.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/40/2013-117 zo dňa 08.06.2015 z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (veta prvá výroku). Zároveň žalovanému
náhradu trov konania nepriznal (veta druhá výroku).
2. Predmetom sporu bola žalovaná istina 1.715,42 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 640,08 Eur vyčísleným za obdobie od 23.10.2008 do 21.11.2012 vo výške 9 % ročne a úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 432,88 Eur od 22.11.2012 do zaplatenia. Zároveň

sa žalobca domáhal voči žalovanému aj nároku na náhradu trov konania.
3. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že I. I., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili
dňa 29.04.2002 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,00 Sk, ktorý
sa žalovaný zaviazal vrátiť, spolu s úrokom vo výške 13,85 % ročne, v splátkach vo výške 2.370,00 Sk
mesačne, so splatnosťou prvej splátky dňa 16.06.2002 a s konečnou splatnosťou úveru do 16.04.2007.
Súčasne v zmluve o úvere prehlásili ručitelia S. J., A. D. a W. N., že preberajú na seba

povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa v prípade, ak ju neuspokojí dlžník.
4. I. I. a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 22.10.2008 zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej, podľa prílohy k zmluve, bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky.
Predmetom postúpenia bola pohľadávka vo výške 120.968,40 Sk, z toho istina 82.541,60 Sk a úroky
38.426,80 Sk. I. I., a. s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 28.10.2008. Žalovaný prevzal
uvedené oznámenie dňa 19.11.2008.

5. Pokusom o zmier zo dňa 30.11.2012 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy vo výške
2.766,06 Eur do 07.12.2012.
6. Dňa 25.06.2009 podpísali žalobca a žalovaný dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, v ktorej žalovaný vyhlásil, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok, ktorý
vznikol voči pôvodnému veriteľovi I. I., a. s. v celkovej výške istiny 2.739,88 Eur a súčasne
sa dojednali na úhrade tohto záväzku v splátkach po 200,00 Eur mesačne.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi I. I., a. s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanémuposkytnutý úver vo výške 100.000,00 Sk. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v splátkach, s
konečnou splatnosťou úveru do 16.04.2007. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi
dodávateľomaspotrebiteľom,jednalosa ospotrebiteľskúzmluvu.Vzhľadomnacharakteraobsah

zmluvy, jednalo sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 01.05.2014 ex offo
prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Vzhľadom
na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny
vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi
predpismi, teda je trojročná. Keďže ku splatnosti úveru došlo dňa 16.04.2007, trojročná premlčacia
doba uplynula dňa 16.04.2010, a teda v čase podania žaloby, t. j. dňa 19.12.2012, už bol celý žalovaný
nárokpremlčaný.Pokiaľajžalobcapredložildohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzku,
uzavretú so žalovaným dňa 25.06.2009, súd prvej inštancie ju považoval za neplatnú z dôvodu rozporu

s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu predmetná dohoda nemala za následok založenie vyvrátiteľnej
právnej domnienky o existencii dlhu v čase uznania, resp. pretrhnutie pôvodnej premlčacej doby a
začiatok plynutia novej premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznanie
dlhu ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval.
Na nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj

dlh určený čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza
zo zásady ochrany spotrebiteľa ako „slabšej zmluvnej strany“. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku do dohody o splácaní dlhu v splátkach zakomponoval
uznanie dlhu, a to, podľa názoru súdu, s cieľom predĺžiť si premlčaciu dobu na úkor žalovaného ako
spotrebiteľa. Spotrebiteľ (žalovaný) v tomto prípade nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody, vzhľadom

na skutočnosť, že táto bola pripravená na predtlačenom formulári, jednalo sa teda o formulárovú
dohodu. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o splátkach a uznaní dlhu je preto nekalou obchodnou
praktikou. Aj z úradnej činnosti konajúceho súdu (z ďalších súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalobca)
je známe, že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach nepoučuje
dlžníkov o inštitúte uznania dlhu, a najmä o jeho právnych následkoch, predovšetkým vo

vzťahu k plynutiu premlčacej doby. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní dlhu nebola uzavretá so žalovaným s cieľom reálneho poskytnutia
výhody splátok (teda v jeho prospech), ale naopak, s cieľom zvýhodnenia žalobcu vzhľadom na účinky
uznania dlhu vo vzťahu k premlčaniu.
8. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 22.10.2008, ktorou I. I., a. s. postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu. I. I., a. s.
oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 28.10.2008. Žalovaný prevzal uvedené oznámenie
dňa 19.11.2008.
9. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, nepriznal nárok na ich náhradu, keďže si ich voči žalobcovi

neuplatnil.

10. Predmetný rozsudok bol doručený žalobcovi prostredníctvom jeho pôvodného splnomocneného
zástupcu dňa 08.07.2015 a žalovanému dňa 30.07.2015.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a súčasne prizná žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s obsahom

napadnutého rozsudku.

13. Žalobca vo svojej odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii prezentovanej vo
svojom opravnom prostriedku. Ďalšie podania strán sporu neboli v tomto štádiu konania produkované.

14. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).15. V zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

16. Z verejne dostupných údajov Obchodného vestníka č. OV 64/2013 s dňom vydania 03.04.2014
odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2K/5/2013 zo dňa 26.03.2013 došlo k
vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX Q. K.. Do
funkciesprávcukonkurznejpodstatysúdustanovil:KPrecovery,k.s.,sosídlomkancelárie:Sládkovičova
6, 010 01 Žilina (ďalej len „správca“). Z uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/5/2013 zo dňa

21.10.2019 uverejneného v Obchodnom vestníku č. OV 206/2019 vyplýva, že súd schválil konečný
rozvrhvýťažkunezabezpečenýchveriteľov.Žalobcaakojedenznezabezpečenýchveriteľovsauspokojil
zo sumy výťažku po odpočítaní pohľadávok proti podstate vo výške 114,28 eur. Následne Okresný súd
Žilinauznesenímč.k.2K/5/2013-236zodňa10.03.2020,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa07.05.2020,
zrušil konkurz na majetok úpadcu: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX Q. K., po splnení
konečného rozvrhu výťažku. Nadväzne na to Okresný súd Žilina vydal uznesenie, ktorým dlžníka

- žalovaného oddĺžil. Uznesenie sp.zn. 3NcKR/1/2014 bolo vydané dňa 27.05.2020 a uverejnené v
Obchodnom vestníku pod č. OV 104/2020 s dňom vydania 02.06.2020 č. K 042945.

17. Podľa § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od
01.03.2017 konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do

28. februára 2017.

18. Ak súd rozhodol o oddĺžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017,
nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu
neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo

neboli v konkurze prihlásené (§ 206 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.).

19. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ,,zákon č. 7/2005 Z.z.“, alebo „ZKR“) ak bol vyhlásený konkurz, súd bez
zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba

v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

20. V zmysle § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b
a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od

zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

21. Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou (§ 166a ods. 2 zákona č. 7/2005
Z. z.).

22. Podľa § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., za nevymáhateľné voči dlžníkovi v
prípade oddlženia sa považuje
a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,

b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,

e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,
f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.23. V zmysle § 166b ods. 2 zákona. č. 7/2005 Z. z., nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje
na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

24. Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na
zastavenie konania sa neprihliada (§ 167e ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.).

25. Vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddĺženie) odvolací

súd vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka,
ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť
rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka,
pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom.
Oddĺžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo
splátkovým kalendárom. Voľba formy oddĺženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný

návrh na oddĺženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddĺženia vykoná
dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne krajský súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia
konkurzu zdôrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú
pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zákona č. 7/2005 Z. z.)
a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zákona

č. 7/2005 Z. z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§
167e zákona č. 7/2005 Z. z.)
26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu mal okresný súd postupom
podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov konanie ako celok zastaviť, nakoľko v tomto konaní je žalobou podanou na súd dňa

19.12.2012 uplatňovaná peňažná pohľadávka, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1
písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z.) a nejedná sa o konkurzom nedotknutú pohľadávku podľa § 166c zákona
č. 7/2005 Z. z.

27. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v

Obchodnom vestníku na majetok dlžníka nastali účinky vyhláseného konkurzu a dňom 02.06.2020 a
dňom 27.05.2020 nastali i účinky rozhodnutia o jeho oddĺžení. Ak teda súd v danom prípade rozhodol
o oddĺžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stali
voči dlžníkovi (t.j. žalovanému) všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a
ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze

prihlásené. V posudzovanom prípade tak boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z
úradnej povinnosti prebiehajúce konanie s poukazom na § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. je povinný
zastaviť, a to bez ohľadu na to, že pred rozhodnutím súdu o zastavení konania bol už konkurz vyhlásený
na dlžníka zrušený, čo vyplynulo z údajov z Obchodného vestníka. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že dlžník, ktorý sa na základe rozhodnutia konkurzného súdu oddĺžil, prestáva byť dlžníkom a všetky

konania musia byť voči nemu z dôvodu oddĺženia ex offo zastavené.

28. Preto, ak súd prvej inštancie základné súdne konanie nezastavil napriek tomu, že k
vyhláseniu konkurzu došlo pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým o veci rozhodol, nie je jeho rozhodnutie
správne, pretože nemal splnené procesné podmienky na konanie.

29. Procesno-právnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. je, že
súd je povinný konanie uvedené v ust. § 167e ods. 1 citovaného zákona bez zbytočného odkladu
zastaviť. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodujúcim
dňom (§ 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z.) a ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na

majetok žalovaného. Zároveň oddĺžením súd dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené
iba v konkurze. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli dané zákonné predpoklady na zastavenie
predmetného konania ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom
na ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.

30. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a právnu argumentáciu odvolací súd pri aplikácii
ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. s použitím § 161 ods. 2 CSP v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm.
a/ CSP a § 391 ods. 1 CSP rozhodol o zrušení rozsudku okresného súdu a zastavení konania.31. Je nepochybné, že pokiaľ žalovaný podal na súd návrh na vyhlásenie konkurzu a súd následne
vyhlásil konkurz na jeho majetok, táto procesná strana zavinila zastavenie tohto civilného sporového
konania. V dôsledku toho by mal žalobca v zmysle § 256 ods. 1 CSP proti žalovanému nárok na

náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho
súdu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu (§ 257 CSP), pre
nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi. Je zrejmé, že prípade, ak by v súdenej veci
nedošlo k zastaveniu konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, rozhodujúcim
hľadiskom pre rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania by bol úspech tej-

ktorej strany v konaní vo veci samej na základe posúdenia dôvodnosti námietok žalobcu
vznesených v jeho opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu. V danom prípade je však
nutné prihliadnuť na okolnosti relevantné pre vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného súdom v
zmysle § 166 ZKR, 167 ZKR a § 167a ods. 1 ZKR, ako sú napr. dlžníkov životopis spolu s opisom
jeho aktuálna životná situácia, platobná neschopnosť, vedenie exekučného konania alebo obdobného
vykonávacieho konania na majetok dlžníka pred vyhlásením konkurzu, ktoré podľa názoru vo svojom

súhrne viedli odvolací súd k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi.

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)