Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915200068
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7915200068.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renátou Ďurkovou v spore žalobkyne: O. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX/X, XXX XX M. nad Q., právne zastúpenej: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka,
Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8300053143 zo dňa 09.11.2012, uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaný, je neplatná.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému, aby súd určil že dohoda o zrážkach
zo mzdy dlžníka č. 8300053143 zo dňa 09.11.2012, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaný, je neplatná
a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 09.11.2013
zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300053143. V zmluve sú okrem iného
neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods.1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami
(revolving, dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvná pokuta 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.

j. 23,725% a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bol vopred pripravené zo strany
veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a to listom zo dňa 04.01.2013. Má naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný
stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských
právnych veciach. Vyrieši sa tým neprípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, čo do základu právnej
otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (NS SR 6Cdo 192/2010, 1 Cdo 91/2006).

2. Tunajší súd dňa 16.03.2015 vydal neodkladné opatrenie pod č. k. 6C/3/2015-35, ktorým uložil
žalovanému povinnosť' zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.11.2021, č.
8300053143 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným a to do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej o neplatnosť' Dohody o zrážkach zo mzdy. Predmetné uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom
v Košiciach zo dňa 15.06.2015, č. k. 1Co/304/2015.

3. Žalovaný vo vzťahu k návrhu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach doručil súdu dňa 24.08.2015
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere ako aj dohody o zrážkach zo
mzdy z hľadiska vlastného prejavu vôle žalobkyne až do začatia súdneho konania nebolo spochybnené.
Žalobkyňa nespochybňovala zámer uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy ani v súvislostiach spojenýchso vznikom dohody o zrážkach zo mzdy a ani s jej uplatnením. Uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy nie je možné posudzovať s ohľadom na právnu úpravu účinnú v čase jej uzavretia tak, že je
právom dlžníka uzavrieť zmluvu o úvere bez zabezpečenia alebo len s takým, ktoré považuje sám za

vhodné. Citoval ust. § 35 ods. 2 OZ. Pre výklad právneho úkonu považuje za dôležité právna úprava
aj to, ako sa strany správajú pri plnení a realizácii dôsledkov úkonu. Teda, ako sami a reálne vnímajú
dôsledky vlastného konania v praktickom živote. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola zamestnávateľovi
predložená spolu s listom zo dňa 04.01.2013. Od uvedeného času až do podania žaloby na súd uplynuli
viac ako dva roky. Nejde o tak krátke obdobie, v rámci ktorého by si žalobkyňa nespomenula na

svoje (nateraz) prezentované výhrady voči vlastnému konaniu a nenamietala ho. Dohoda o zrážkach
zo mzdy a jej úprava je otázkou, ktorá patrí do výlučnej kompetencie jednotlivých členských štátov.
Tento záver vyplýva aj zo smernice Rady 93/13/EHS. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy objektívne
nemôže byť neprijateľnou podmienkou, keďže odzrkadľuje zákonnú úpravu tohto právneho inštitútu
v rámci vnútroštátneho právneho poriadku, vyplýva už zo spomenutej smernice (ako sekundárneho
právneho aktu). Podľa jej článku l ods. 2 z pôsobnosti smernice sú vylúčené dohody a dojednania, ktoré

odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia. Zákonná úprava nepredpisuje požiadavku na
súdne rozhodnutie ako predpoklad vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň žalovaný poukazuje na to,
že z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej žalobkyňou vyplýva okrem iného aj odpoveď na základnú
otázku, čo vlastne táto dohoda znamená a aké sú jej reálne dôsledky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky. V čase vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, z ktorej

pohľadávka vzniká alebo môže vzniknúť je prirodzeným postupom a prejavom obozretnosti každého
veriteľa predchádzať situácii, aby nedochádzalo k majetkovej strate spôsobenej nielen neskoršou
insolventnosťou protistrany, ale v prvom rade jej úmyselným porušením povinnosti splniť svoje záväzky.
Nedôvodnou je tiež výhrada žalobkyne voči zmluvnej pokute 0,065 % denne z dlžnej sumy, ak táto výška
sankcie je v súlade s reguláciou sankcií za omeškanie podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a §

3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Ak žalobkyňa tvrdí nezákonnosť dohody o zrážkach zo mzdy, potom
rovnaký prístup by mal platiť aj vykonávaniu inkasa z jej účtu v prospech banky, dodávateľovi energií
a pod.. Aj v danom prípade sa súhlas udeľuje vopred, na inkaso pre úhradu pohľadávky, ktorá nie je
preskúmavaná resp. nejako autorizovaná. V daných prípadoch dokonca ani nemusí platiť obmedzenie,
ktoré pri dohode o zrážkach zo mzdy je „poistkou“ proti vykonaniu zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu,

ako by bolo pri výkone rozhodnutia.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného doručila vyjadrenie dňa 02.05.2018, kde uviedla, že ako
spotrebiteľ so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8300053143 revolvingového
typu a to dňa 09.11.2012, predmetom zmluvy bol úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa zaviazala splácať

mesačne vo výške 80,37 Eur. Žalovaný jej predložil listiny s tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý,
je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300053143 zo dňa 09.11.2012. Až od svojho
zamestnávateľa z listu, ktorý mu zaslal žalovaný (list zo dňa 04.01.2013) sa dozvedela, že podpísala
aj Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.11.2012. Dohoda umožňuje žalovanému, aby od žalobkyne

vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. Úver jej bol poskytnutý vo
výške1.500Eur,ztohojejbolstiahnutýpoplatokpodľabodu8.1vovýške215,75Euratedareálnejejbol
žalovaným vyplatený úver vo výške 1.284,25 Eur (karta klienta). Žalovanému uhradila sumu 1.513,30
Eur. Zrážky zo mzdy na základe žiadosti žalovaného boli zamestnávateľom žalobkyne vykonané vo
výške 433,33 Eur. V súvislosti s Dohodou jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody

je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej
stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a
nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobkyňou
individuálne dohodnutá. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá
nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení

strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť
pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Vykonávaním zrážok
zo mzdy dochádza k zásahu do majetkového práva žalobkyne. Medzi listinami, ktoré jej žalovaný
predložil pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300053143 zo dňa
09.11.2012 je aj Dohoda o poskytovaní služieb, ktorá obsahuje v bode 8. - 8.1. ustanovenie o poplatku za

odklad splátok. Ako spotrebiteľ takúto službu nevyužila napriek tomu ju musela zaplatiť. Podľa § 9 ods.
2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať:-adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť ( § 9 ods. 2 písm.
c/ ZoSÚ),
-dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§

9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ),
-výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Podľa § 11 ods. 1 písm.
b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Vyššie uvedené
náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú.

5. Súd na základe vykonaného dokazovanie zistil nasledovné:

6. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného

sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto
dňom.

7. Medzi stranami nie je sporné, že uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere zo dňa
09.11.2015, č. 8300053143 s úverovým rámcom 1.500 Eur. Rovnako nie je sporné, že žalovaný požiadal

zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy.

8. Súd zistil z predloženého listu zo dňa 04.01.2013, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne
dňa 09.01.2013 žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov, aby tento vykonával zrážky zo
mzdy žalobkyne na splatenie úveru, ktorý poskytol žalovaný žalobkyni pod č. 8300053143 v prospech

žalovaného. Dlh žalobkyne vyčíslil na 3.376,12 Eur.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.15. Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila.

16. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd v súlade s
ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka rozhodol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená

vo výroku tohto rozsudku je neplatná.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje také znenie, ktoré jednoznačne stavia žalobkyňu do
nevýhodnej pozície oproti žalovanému. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho
zákonníka, vykonaním dohody o zrážkach zo mzdy v čase, keď základ alebo výška pohľadávky -
úveru je medzi účastníkmi úverovej zmluvy sporná, dovoľuje táto situácia žalovanému ako veriteľovi

bez ohľadu na možné námietky dlžníka subjektívne vyložiť otázku plnenia povinnosti dlžníka v rozpore
so skutočným stavom a bez akéhokoľvek odôvodnenia vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka začať
realizovať zrážky zo mzdy dlžníka aj po dobu spornosti základu a výšky úverovej pohľadávky. Dlžník za
žiadnych okolností nemôže zabrániť tomu, aby prípadný postup žalovaného ako veriteľa mohol zvrátiť
vo svoj prospech v prípade, že žalovaný ako veriteľ v rozpore so skutočnosťou posúdil dodržiavanie

povinnosti dlžníka pri splácaní úveru. Takýto postup žalovaného ako veriteľa je zameraný jednoznačne
na to, aby obmedzil dlžníka pri uplatňovaní svojich práv takým právnym spôsobom, aký mu poskytuje
napr. inštitúcia námietok alebo návrhu na zastavenia exekúcie v exekučnom konaní. V prípade výkonu
dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ dlžníka nemá možnosť odmietnuť vykonávanie zrážok alebo
toto pozastaviť , aj keby sa toho dlžník ako zamestnanec domáhal. Rovnako nemá možnosť zadržať

zrazené čiastky mzdy ako je to v prípade exekučného konania.

19. Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá neobsahuje žiadne podmienky, splnením ktorých by
zamestnávateľ dlžníka mohol odmietnuť, pozastaviť alebo nevyplácať zrážky zo mzdy pre veriteľa -
žalovaného sa obmedzuje prístup dlžníka k dôkazom a skryto sa stanovuje povinnosť pre dlžníka ako

spotrebiteľaniesťdôkaznébremeno,ktorébypodľaprávamalniesťveriteľ-žalobca.Dohodaozrážkach
zo mzdy ako zabezpečovací úkon na splatenie úveru by mohla spĺňať podmienky platnej zmluvy ale
iba vtedy, ak by bola uzavretá na splácanie dlhu, ktorý už ku dňu uzavretia dohody existoval. Tým, že
žalovaný podmienil uzavretie úverovej zmluvy podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy na splatenie
dlžnej časti úveru ku ktorej má dôjsť až po uzavretí dohody o zrážkach porušil žalovaný svoju povinnosť

uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že spôsobil značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne.

20. Ako neprijateľnú podmienku, ktorou je dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, kvalifikoval Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku z 19.06.2014 č.k.

5 Co/554/2013 vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16C/111/2012 a v rozsudku z
22.3.2016 č.k. 5Co/176/2015 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/191/2014. Takouto dohodou
sa umožňuje veriteľovi obísť preskúmavanie splnenia podmienok, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie
splnenie povinnosti dlžníka - spotrebiteľa.

21. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014,
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal
možnosť ju odmietnuť. Neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva zo spôsobu, akým

bola táto dohoda uzavretá, a to ako formulárová zmluva, obsah ktorej bol vypracovaný a koncipovaný
žalovaným, a žalobca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných
podmienok ovplyvniť. Preto spotrebiteľ sa v takejto situácii dostáva v porovnaní s predajcom do
nevýhodného postavenia, keď je do značnej miery obmedzená jeho vyjednávacia povinnosť tým, že
do vopred vypracovaných zmluvných podmienok bolo pojaté aj zabezpečenie záväzku dlžníka formou

dohody o zrážkach zo mzdy. Už samotná táto skutočnosť vylučuje možnosť, aby bez súhlasu žalobcu,
ako spotrebiteľa, s touto zmluvnou podmienkou bola uzavretá samostatná úverová zmluva. Spotrebiteľ
sa tak zákonite zbavuje svojej možnosti, aby zásah do jeho práv vyvolaný formou zrážok z jeho
mzdy bol vykonávaný iba zákonným postupom na základe exekučného titulu a to formou exekúcie.Práve vykonávanie zrážok na základe takejto neplatnej dohody zbavuje spotrebiteľa možnosti ochrany
pred takýmto neoprávneným zásahom a preto nevyplýva ani naplnenie zákonných predpokladov v
zmysle hore citovaného ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. a to, že by žalobca bol

poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Keďže z výsledkov vykonaného
dokazovania to nevyplynulo, je jednoznačne neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby s odkazom práve na ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.
(rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.03.2018, sp. zn. 3Co/146/2017)

22. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných
podmienok, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ, keďže predložením dohody zamestnávateľovi
žalobcu veriteľ - žalovaný sám určuje výšku dlhu jednostranne, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom,
pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku pohľadávky a
jej príslušenstva, a žalobca ako spotrebiteľ nemá možnosť priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky

zo mzdy zastaviť.

23. Je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa nekalých
podmienkach v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez
návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným prvkom ochrany

spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (Effet Kutilén).

24. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že predmetná Zmluva

o úvere je v časti týkajúcej sa výšky úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. Z. a § 3 ods.
1 Obč. Z.). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/57/2005, ZSP 35/2010 „Nezodpovedá
všeobecneuznávanýmvzťahommedziľuďmi,abydlžníkposkytovalveriteľovineprimeranéažúžernícke
úroky. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu,
jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou

mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04. 2012, „Občiansky zákonník a ani iné
právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z
tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov
zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní
úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný

úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade
s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu
na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi

neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1MCdo
1/2009 zo dňa 31.7.2009, Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda

nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Rovnako je nepochybné,
že žalovaný nemôže na základe takejto zmluvy žiadať od žalobkyne ako spotrebiteľský úrok, ktorý je v
rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti majú ten dôsledok, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa
môže vzťahov iba na istinu úveru, a teda dohoda, ktorá sa nevzťahuje iba na istinu úveru je v rozpore so
zákonom (§39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku, preto súd aj z tohto dôvodu vyhovel

žalobežalobkyneatedaurčil,žežalovanýnemáprávopoužiťvovzťahukžalobkynitakútodohodou.Súd
zároveň poukazuje nato, že v danom prípade, keď sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí úveru
č. 8300053143 uzatvorenej dňa 09.11.2012 je potrebné konštatovať, že v každom prípade je danýnaliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to
bez toho, aby žalobkyňa musela naliehavý právny záujem osobitným spôsobom preukazovať, keďže
žalovaný preukázateľne požiadal listom zo dňa 04.01.2013 zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie

zrážok zo mzdy, pričom naliehavý právny záujem vyplýva priamo z právneho predpisu. K naliehavému
právnemu záujmu vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy zaujal svoje stanovisko aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Cdo/483/2014 zo dňa 18.11.2015, v ktorom konštatoval, že:
„naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody

môže následne argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy.
Určovanie neplatnosti takejto dohody sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto
dohody ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujem priamo zo zákona. Práve takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o
skutočnejvýškepohľadávky,ktorúježalobcažalovanémudlžný.Právetakátourčovaciažalobaposkytne
žalobcovi v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý

právny záujem, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“.

25. V súvislosti s dojednanou dohodou o zrážkach zo mzdy súd poukazuje aj nato, že, ak by mala
byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti

voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16.01.2013, sp. z. 6MCdo 9/2012). V tomto konaní nebolo preukázané, že
zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Preto uvedené podmienky

podliehajú prieskumu ich prijateľnosti. Súd po preskúmaní dohody o zrážkach zo mzdy dospel k záveru,
že táto svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa, teda žalobkyne, a preto je neprijateľná. K tomuto záveru dospel z dôvodu, že už pri
uzatváraní dohody dlžník (spotrebiteľ) musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o
zrážkach zo mzdy a v akej výške. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že v prípade, ak

klientnesplnísvojzáväzoksplácaťúvervstanovenýchtermínochmesačnýchsplátok,resp.vstanovenej
lehote splatnosti úveru podľa zmluvy, banka je oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka
vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Takéto
vymedzenie pohľadávky je podľa názoru súdu nedostatočné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach
zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol

platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho
prostriedku.Žalovanýakoveriteľdoprejavuvôležalobkynezahrnuluzavretiedohodyozrážkach,ktorým
vnútil žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu plnenia,
čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1 OZ,
pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky) a tieto sú považované za
neplatné (§53 ods. 4 OZ).

26. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300053143 zo
dňa 09.112012 uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou Profi Credit Slovakia, s.r.o., je neplatná.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd
jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % voči
žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich

výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.