Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920200993
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7920200993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48,
P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XXX/X, XXX
XX F. O. U., v konaní o zaplatenie 891,04 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2020 domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 891,04 Eur spolu s ročným úrokom z

omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy od 26.07.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom
Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s., s
ktorým žalovaný uzatvoril dňa 05.12.2016 zmluvu o pôžičke č. 21213736/6129803077, na základe ktorej
mu poskytol pôžičku vo výške 795,10 Eur na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru bola 795,10
Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu 0 Eur. Podľa zmluvy mal žalovaný pôžičku splatiť
formou pravidelných mesačných splátok v celkovom počte 25 pri výške splátky 40 Eur až do celkovej

sumy pôžičky 1.000 Eur. Do podania žaloby žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Vzhľadom na to, že
žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku včas, v súlade so zmluvou a podmienkami,
dňa 26.05.2017 - listom, predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlžnej sumy,
pričom ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalobca dňa 19.07.2016 zosplatnil
úver, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 20.07.2017. Celkový dlh predstavuje sumu 891,04 Eur.
Žalobcasizároveňuplatnilúrokzomeškania.Zmluvnúpokutuvsume107,52Eursižalobcaneuplatňuje.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená dňa 28.04.2020 písomne nevyjadril.

3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP), súd
na prejednanie sporu nariadi pojednávania. Pojednávanie (v spotrebiteľských sporoch) nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.

4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.5. V predmetnom konaní bolo predmetom konania zaplatenie sumy 891,04 Eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, rozhodol súd spor podľa

§ 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 05.06.2020.

6. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.

9. Uznesením č.k. 17Csp/34/2020-111 zo dňa 05.10.2020 tunajší súd pripustil zmenu strany sporu na
strane žalobcu.

10. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 05.12.2016
uzatvorená Zmluva o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 795,10 Eur pri odplate 24,57 Eur. V zmluve boli dohodnuté splátky vo výške 40 Eur
mesačne v počte 25, termín konečnej splatnosti 20.01.2019, prvá splátka splatná 20.01.2017, ďalšie

splátky splatné k 20. dňu v mesiaci, RPMN 24,57%, fixná ročná úroková sadzba 24,57%, priemerná
hodnota RPMN 19%.

11. V predžalobnej upomienke zo dňa 26.05.2017 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil,
že voči nemu eviduje nedoplatok na splátkach vo výške 200 Eur s upozornením, že ak do 05.07.2017

nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 3/2017 bude Consumer Finance Holding oprávnená úver
zosplatniť.

12. Listom zo dňa 20.07.2017 žalobca oznámil žalovanému, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal
splatným v celom rozsahu. Dlh žalobcu predstavuje sumu 891,16 Eur. Oznámenie žalovaný prevzal

12.06.2017.

13. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplýva, že ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil
právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu sumu.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.18. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného

práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

22. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Súd dospel k záveru:
Zákonom č. 343/2018 Z. z. zo dňa 27.11.2018 sa mení Občiansky zákonník tak, že sa vkladá za
§ 54 nový § 54a, ktorý znie: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani
ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného

práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel“. Za účelom zachovania právnej
istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov (teda nielen dlžníka, ale aj veriteľa) uvedená
novela zákona stanovila aj prechodné ustanovenie - § 879v OZ - upravujúce podrobnosti stretu časovo
rozdielnych predpisov a toto prechodné ustanovenie účinné od 05.12.2018 jednoznačne upravuje

prípady, ak konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo začaté
pred účinnosťou tohto zákona, tak sa dokončí podľa doterajších predpisov. Keďže v prejednávanej veci
bola žaloba na súd podaná dňa 02.03.2020, pričom ide o spotrebiteľský spor, bolo povinnosťou súdu
uvedené ustanovenie v konaní aplikovať - ex offo posúdiť otázku premlčania uplatneného nároku.

25. Z dôvodovej správy vyplýva, že cieľom novely je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania
premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Úprava je reakciou na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018, v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí
premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej
doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci
záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo

niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka
od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo vytvorenie priestoru na to,
aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a
dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému
uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude

už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex
lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom,
avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje
kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažujezabezdôvodnéobohatenie(§455ods.1Občianskehozákonníka).Zavymáhaniepremlčanéhoprávazo
spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské
konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť

spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje
pohľadávky čo najskôr. Navrhovaná právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti
vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľ.

26. Vzhľadom na spotrebiteľských charakter Zmluvy o pôžičke súd konštatuje, že ani nepopretie

skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú zmluvu
kontrole (a) a bolo povinnosťou súdu uvedené ustanovenie v konaní aplikovať - ex offo posúdiť otázku
premlčania uplatneného nároku.

27. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou vyššie uvedených právnych noriem dospel
súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

na základe uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, teda
občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a
Občiansky zákonník. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver a vzhľadom na výšku a
účel úveru ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný úver riadne nesplácal. Právny predchodca
žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 26.05.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej splátky

vo výške 200 Eur. Nakoľko k úhrade zo strany žalovaného dlžnej splátky nedošlo, právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 20.07.2017 úver zosplatnil.

28. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh (tak ako v
tomto spore) stanovuje Občiansky zákonník v § 103, veta druhá, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia

premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr,
ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre
ktorú bol dlh zosplatnený. V danom prípade právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú

splatnosť celého úveru ku dňu 19.07.2017, v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pričom tak musel vzhľadom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka urobiť po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú bola táto predčasná splatnosť vyhlásená.
Žalobca vo svojej výzve zo dňa 26.05.2017 uviedol, že ak do 05.07.2020 nedôjde k úhrade splátky
splatnej v mesiaci 3/2017 úver žalobca zosplatní. Dlh na splátkach bol ku dňu 26.05.2017, 200 Eur.

Z prehľadu úhrad zo strany žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca v prospech žalobcu po
poskytnutí úveru neuhradil žiadnu splátku. Teda prvou splátkou, ktorú bol povinný žalovaný uhradiť
bola splátka splatná dňa 20.01.2017. Túto žalovaný neuhradil a ani ďalšie splátky žalovaný v prospech
žalobcu nevykonal. Teda najstaršou neuhradenou splátkou bola splátka splatná dňa 20.01.2017, a odo
dňa 21.01.2017 tak začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 21.01.2020. Žaloba bola

doručená tunajšiemu súdu dňa 02.03.2020, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Svoj názor na
plynutie premlčacej doby súd opiera i o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/76/2019,
rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/146/2019, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 13Co/288/2016, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13co/288/2016,
ako i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k.6Co/26/2017-83 zo dňa 28.6.2018, kde v bode

27. rozsudku odvolací súd uviedol, že: „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je
zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre
ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto
splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa§ 103 Občianskeho zákonníka.“

29. V prejednávanej veci bolo dohodnuté plnenie v splátkach, preto premlčanie dlhu nie je viazané
na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ resp. § 53 ods. 9 OZ - predčasného zosplatnenia
úveru, ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú sa toto právo (zosplatnenie) využíva. Účelom
§ 103 OZ je zabrániť vyčkávaniu veriteľa s využitím práva podľa § 565 OZ pri omeškaní dlžníka a
motivovať ho k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky, ak nedôjde k riadnemu plneniu. Tieto

následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v bode 8.2 zmluvných podmienok v znení
„spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta
zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť
pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počasobdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 OZ“). Ak táto
dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať
ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu tým, že bude

výkon tohto práva realizovať čo najneskôr.

30. Poukazujúc na tieto skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledujúcich ustanovení:

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

32. V predmetnom konaní bol úspešný žalovaný, keďže súd žalobcu v celm rozsahu zamietol. Súd
však žalovanému náhradu trov konania nepriznal s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP
zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo, pretože žalovanému v konaní preukázateľne

žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Rozhodnutie postupom najskôr podľa §
262 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne podľa § 262 ods. 2CSP
o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, za situácie, keď
oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.