Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208267
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8319208267.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: E. C.Á., S.. XX.XX.XXXX,
M. N. XXXX/X, XXX XX A., proti žalovaným: 1. A. P., Q. C. V. Q. D., M. XX, XXX XX M., 2. H. V.,
S.. XX.XX.XXXX, M. H. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Janou Veľas Hlucháňovou,
advokátkou,Červeňanského540,01401Bytča,ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti,oodvolaní

žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 19.08.2020 č.k. 12C/52/2019 -
200 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.09.2020 č.k. 12C/52/2019 - 206, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku II. v jeho napadnutej časti, o
nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2. rade vo vzťahu k žalobkyni.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu zamieta,

II. Súd žalovaným v 1. a v 2. rade vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva“.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2019,
upresnenou počas konania domáhala určenia, že je vlastníčkou k pozemkom, parcelám registra „C“ č.
XX/X, XX/X, XX a XX kat. územie C. M.. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že jej právni predchodcovia,
starí rodičia D. N. s manželkou L., rod. U., nadobudli do vlastníctva pozemnoknižné parcely, pôvodne

označené v registri „E“ č. XXX-XXX zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, kat. územie C. M.
(ďalej len sporné nehnuteľnosti). Sporné nehnuteľnosti starý otec žalobkyne za starostlivosť o neho
daroval svojej dcére O. Y., rod. N., matke žalobkyne. Žalobkyňa poukazovala v konaní na to, že žalovaní
nadobudli k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo na základe nesprávnej identifikácie parciel. K
svojmu tvrdeniu žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že v rámci ROEP došlo k
nesprávnej identifikácií parciel, pričom parcely č. XXX,XXX,XXX zapísané v pozemnokonižnej vložke č.

XXX nemali byť súčasťou terajších parciel registra „C“ č. XX/X, XX/X, XX a XX, lebo je zrejmé, že parcely
mpč. XXX, XXX, XXX sú identické s parcelami registra „C“ č. XX, XX, XX/X, XX/X, ktorých vlastníkmi sú v
súčasnej dobe žalovaní. Pozemky, parcely č. XX/X, XX/X, XX a XX vznikli z pôvodných pozemoknižných
parciel č. XXX/X a XXX/XX, vlastníkmi ktorých boli právni predchodcovia žalobkyne. Súd skonštatoval,
že vzhľadom na uvedené skutočnosti vyplývajúce zo správy katastrálneho odboru X., nemal pochybnosti
o nesprávnej identifikácií parciel v rámci ROEP.3. Na základe takto vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žalobkyňa v predmetnom konaní svoje
vlastnícke právo odvodzovala od svojich právnych predchodcov, pričom v konaní predložila aj dôkazy,
z ktorých vyplýva, že matka žalobkyne O. Y., rod. N. dochovala svojho otca D. N., a tento jej mal ako

odmenu, darovať sporné nehnuteľnosti. Ďalší úkon na základe ktorého mala žalobkyňa nadobudnúť
svoje vlastnícke právo už v konaní ničím nepreukázala, len tvrdila, že je právnou nástupkyňou po svojich
právnych predchodcoch, čo však nepostačuje na to, aby súd určil, že ich vlastníkom je žalobkyňa. Keďže
vlastnícke právo matky žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam doposiaľ nebolo určené, je potrebné
najprv určiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech matky žalobkyne. Až následne v

dedičskom konaní žalobkyňa, ako právna nástupkyňa po svojej matke môže nadobudnúť vlastníctvo
dedením. Z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala na základe akej právnej skutočnosti mala
nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, súd žalobu zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 257 CSP. Uviedol, že žalovaným ako úspešným
stranámvkonaníbypatrilanáhradatrovkonania,avšakzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľanastrane

žalobkyne, súd žalovaným vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa pre ktoré súd nepriznal náhradu trov konania považoval skutočnosť, že žalobkyňa má
XX rokov, je starobnou dôchodkyňou, a pre jej majetkové pomery bolo žalobkyni priznané oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov.

5. Proti tomuto rozsudku, len proti výroku II., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2.
rade. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke naplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Týmjedanýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.f)CSP;tiežsúdvychádzalznesprávnehoprávneho
posúdenia veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Len s poukazom

na vek a postavenie žalobkyne ako dôchodkyne nemožno uvedené považovať za okolnosti hodné
osobitného zreteľa, nakoľko na území Slovenskej republiky je približne 1 milión starobných dôchodcov.
Samotné postavenie dôchodcu nie je teda nijako osobitne výnimočné. Naviac žalobkyňa podala žalobu
špekulatívne po tom, čo sa dozvedela, že žalovaný v 2. rade pozemky, ktorých určenia vlastníctva
sa domáhala vyčistil a uskutočnil na nich novú výsadbu ovocných stromov. Predtým sa žalobkyňa o

pozemky nijako nezaujímala a neužívala ich. Žalobkyňa pred podaním žaloby žalovaného v 2. rade
nevyzvala, aby sa vec pokúsili vyriešiť mimosúdne. V danom prípade súd postupoval v rozpore s ust.
§ 257 CSP a neaplikoval uvedené ustanovenie reštriktívne, ale naopak veľmi extenzívne. Žalobkyňa je
v postavení bežného občana, avšak rovnako tak žalovaný v 2. rade má postavenie bežného občana
bez právnického vzdelania, ktorý si musel v danej veci zabezpečiť erudovaného právneho zástupcu,

čím mu vznikli trovy konania. Zodpovednosť za vznik týchto trov však nesie žalobkyňa, ktorá bola vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade vo výhodnejšom postavení. Hoci nebola priamo zastúpená advokátom,
boli jej zo strany F. D., advokátky, poskytnuté právne služby pred začatím sporu. Súd prvej inštancie prijal
záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej
strane bez relevantného skutkového základu, a v napadnutom rozsudku tento záver iba nedostatočne a

plošne odôvodnil jedinou vetou. Skutočnosť, že súd žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov
nezakladá automaticky dôvod na nepriznanie náhrady trov úspešnej strane v spore. Zmyslom a účelom
prijatia CSP bolo aj odbúranie tzv. zbytočných súdnych sporov formou inštitútu zavedenom v ust. § 138
CSP. V tomto kontexte by bolo v rozpore s cieľom procesného kódexu, aby súd priznal žalobkyni, ktorá
podáva zjavne skutkovo a právne nepodložené podania, ktoré navyše nespĺňajú ani základné náležitosti

žaloby (súd opakovane žalobkyňu vyzýval na odstránenie vád jej podaní), oslobodenie od súdnych
poplatkov, ako aj oslobodenie od povinnosti náhrady trov konania. Takýto postup by totiž žalobkyňu
motivoval k ďalším nezmyselným podaniam a viedol by k zbytočnému zaťažovaniu súdov. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že žalovanému v 2.rade sa priznáva náhrada
trov konania v rozsahu 100%,a súčasne sa mu priznáva aj náhrada trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa k podanému odvolaniu navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že hlavným vinníkom vzniku sporu, a vzniku trov konania je ROEP, ktorá zle
identifikovala pozemky. Žalobkyňa síce podala nesprávnu žalobu, ale všetky predložené listiny
preukazujú, že je vlastníčkou k pozemkom, ku ktorým sú v súčasnosti zapísaní ako vlastníci žalovaní

v 1. a v 2. rade. Notár F.. H. W. žalobkyňu poučil ešte pred podaním žaloby, že nehnuteľnosti nemôže
prejednať v dedičstve, keďže je na nich zapísaný iný vlastník, a preto si to žalobkyňa musí uplatniť
súdnou cestou. Ako neznalá práva presne postupovala tak, ako jej to poradil notár, a tiež na katastri
v X.. Keďže nemá dostatok finančných prostriedkov na právnikov, snažila sa sama zisťovať všetkypotrebné veci k podaniu žaloby na súde. Uvedomuje si, že podávala nesprávne podania, a preto ju
súd vyzval na opravu alebo upresnenie, ale vzhľadom na svoj vek, pri najlepšej snahe urobila všetko
pre to, aby v konaní bola úspešná, čo však súdu nepostačovalo. Každá listina ňou predložená bola

právnou zástupkyňou žalovaného v 2. rade presýtená spochybňovaním, urážkami, útokmi, osočovaním
a výsmechom. Erudovaný právny zástupca má byť úctivý, spravodlivý a čestný. Preto žalobkyňu veľmi
uráža a ponižuje tvrdenie zástupkyne žalovaného v 2. rade, že žalobu podala zo špekulatívnych
dôvodov, keď sa dozvedela o tom, že žalovaný v 2. rade na nich vysadil ovocné stromy, a že sa predtým
o pozemky nijako nezaujímala. Uvedené nie je pravdou, žalobkyňa sa snažila dopátrať k tomu z akých

dôvodov je na nehnuteľnostiach zapísaný iný ako skutočný vlastník. Žalobkyňa na záver uviedla, že
nemožno ju porovnávať so žalovaným v 2. rade, ktorý je vo veku XX rokov, je zdravý, pracujúci človek.
Preto tiež mohol kontaktovať žalobkyňu, aby sa vec mimosúdne vyriešila, ale pre správanie sa jeho
právnej zástupkyne a s poukazom na jej písomné podania je zrejmé, že mimosúdna dohoda medzi
stranami sporu nie je možná. Ak by súd žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania, uvedené by pre
ňu bolo zničujúce, nakoľko nemá z čoho trovy konania uhradiť. Žalobkyňa je čestným človekom, a že

nepodala správnu žalobu je dôsledkom toho, že nemá právnické vzdelanie, ale nijako nemala v úmysle
zbytočne zaťažovať súdy.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal

rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 CSP a nasl., bez nariadenia nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

8.Podľaust.§255ods.1CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

9. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva

zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

11. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná.

12. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť.

Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri
skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným
a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k
uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd
dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako

neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

13. Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie postupoval správne keď pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 257
CSP. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu totiž umožňuje právny záver o existencii dôvodov

hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu tohto výnimočného ust. § 257 CSP.

14. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú okolnosti sporu. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom žalobkyne, že problémom tohto sporu je nesprávna identifikácia parciel v rámci ROEP. Ako
vyplýva zo správy Okresného úradu X., katastrálny odbor, zo dňa XX.XX.XXXX, v rámci ROEP došlo

k nesprávnej identifikácií parciel, pričom pozemky parcely č. XXX - XXX a XXX zapísané v pozemno-
knižnej Zápisnici č. XXX, k.ú. C. M., sú identické s parcelami registra „C“ č. XX, XX, XX/X, XX/X, a preto
nemali byť súčasťou terajších parciel registra „C“ č. XX/X, XX/X, XX a XX ako je to v súčasnosti uvedené
v mape určeného operátu. Tiež zo správy Okresného úradu X., kat. odboru zo dňa 07.11.2019 vyplýva,že nesúlad, ktorý po ROEP nastal je vtom, že parcely XXX-XXX a XXX z pozemno-knižnej zápisnice
č. XXX, nemali byť súčasťou terajších parciel „C“ č. XX/, XX/X, XX a XX ako je to v súčasnosti v mape
určeného operátu, keďže podľa všetkých dostupných podkladov zo Zbierky listín platných pred zápisom

ROEP je zrejmé, že parcely č. XXX-XXX, t.j. dom č. XX, dvor a záhrada o výmere XXX siah (v prepočte
XXXX m2), a parcela č. XXX - záhrada o výmere XXX siah (v prepočte XXXX m2) z pozemnoknižnej
zápisnice č. XXX sú identické s parcelami registra „C“ č. XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX
m2, XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, XX/X - záhrada o výmere XXX m2 a parcela č.
XX/X - záhrada o výmere XXX m2. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie opísané okolnosti, nesprávna

identifikácia parciel v rámci ROEP je možné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
súd neprizná náhradu trov konania vzniknutých strane úspešných žalovaných.

15. Nie menej významnou skutočnosťou okrem dôvodu podania žaloby sú aj osobné, majetkové a
sociálne pomery na strane žalobkyne. Žalobkyňa je osobou vo veku XX rokov a je v zlom zdravotnom
stave. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 03.01.2020, sp. zn. 12C/52/2019 súd priznal

žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V uvedenom uznesení súd konštatoval, cit.:
„žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou, poberá starobný dôchodok vo výške 541,- eur mesačne, platí
výdavky spojené s bývaním. Okrem toho má výdavky v súvislosti so zlým zdravotným stavom, ktoré
skutočnosti odôvodňujú priznanie žalobkyni, oslobodenie od platenia súdnych poplatkov“. Z uvedeného
vyplýva, že na strane žalobkyne existujú ťaživé osobné, majetkové a sociálne pomery, na druhej strane

žalovaný v 2. rade je zdravý vo veku XX rokov, je zamestnaný a nepriznanie náhrady trov konania ho
neprivedie do sociálnoekonomickej tiesne.

16. Nakoľko odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval za spravodlivé, aby žalobkyňa
znášala trovy konania žalovaného v 2. rade, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách

konania v napadnutom rozsahu, v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
262 ods. 1, a podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 2. rade nebol v odvolacom konaní úspešný, a úspešnej
žalobkyni žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak,

že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).