Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201915
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819201915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr.ZuzanyHolúbkovejaMgr.IvanaKubínyihovsporežalobcu:PrimabankaSlovensko,a.s.,sosídlom
Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951 proti žalovanej: O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., J. XXX/
XX, prechodne bytom V., Q. XX/XX, o zaplatenie 1.796,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. júla 2019, č.k. 4Csp/37/2019-98, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 331,19 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti výroku II. p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu1.927,35eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.927,35eurod14.02.2018
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a
výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 %. Rozhodoval
na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.927,35 eur spolu s
príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca Sberbank Slovensko, a.s., uzavrel so

žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalovaná porušila, následkom čoho bola vyzvaná
žalobcom na predčasné zosplatnenie dlhu, ktorý žalovaná neuhradila. Vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Keďže žalovaná svoj dlh voči žalobcovi, pozostávajúci z nezaplatenej úverovej istiny vo výške 1.796,61
eur a z nezaplateného úroku vo výške 130,74 eur (vyčísleného z neuhradených splátok do dátumu
predčasnej splatnosti úveru v dohodnutej výške 12,89 % ročne), celkom spolu 1.927,35 eur neuhradila,
súd ju zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3

nariadenia č. 87/1995 Z. z. platného v rozhodnom čase s tým, že takto je dlh vyčíslený k predčasnému
zosplatneniu úveru, t.j. ku dňu 13.02.2018. Vo zvyšku súd žalobu zamietol vzhľadom k tomu, že
podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98)
dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu
(jeho splátky), následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R
59/2008). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu

vo vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ považoval celý dlh za splatný (nastaním
splatnosti i poslednej dohodnutej splátky), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a
nie už úrokov z úveru (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa
18.09.2012). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.2. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Konštatoval, že
nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, a teda aj po

predčasnom zosplatnení. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky,
ale aj zmluvné úroky, ktoré nemožno stotožňovať so základnými úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník je povinný platiť ich od okamihu
ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote, alebo v omeškaní.
Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré

je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru
neovplyvňuje. Rozhodovacia prax a aj odborná literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri
poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú
dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za
omeškanie s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby
neboli zmluvne dohodnuté, tak ako to vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Využitie práva

veriteľa na zosplatnenie mení len splatnosť úveru, t.j. peňazí, nie ich cenu vyjadrenú v úroku a nemôže
samo o sebe veriteľovi privodiť zhoršenie jeho práv. Poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia
súdov. Na tomto základe žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
žalovanú zaviaže uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a prizná mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. z časti podľa § 388 CSP zmeniť a z časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Žalobca podaným odvolaním napadol záver súdu prvej inštancie o nepriznaní zmluvných úrokov vo
výške 12,89 % ročne z nezaplatenej istiny od 14.02.2018, teda po zosplatnení, až do zaplatenia. Dôvodil,
že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po
predčasnom zosplatnení.

7. Otázka existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení je
predmetom dlhodobej odbornej diskusie. Rozhodovacia prax súdov sa k tejto otázke stavala rôzne a
nejednotne, nakoľko táto otázka nebola riešená dovolacím súdom (Najvyšší súd SR), ktorý by túto
nejednotnú prax zjednotil. Dňa 16.06.2020 však Najvyšší súd SR vydal uznesenie sp. zn. 5Cdo 42/2020,

v ktorom riešil túto otázku a zaujal k nej jednoznačný postoj. Závery z tohto rozhodnutia musia byť
aplikované na tento prípad; odvolací súd úvodom z tohto dôvodu odkáže na jeho kľúčové argumenty.

8. Najvyšší súd SR dôvodil, že pokiaľ dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver,
následkom čoho došlo k jeho zosplatneniu, platí, že „neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník

nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou, dlžník disponuje, zmluvné
povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie
ako úroky z omeškania“ (bod 21 citovaného rozhodnutia).

9. Ďalej Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zdôraznil, že inštitút zosplatnenia slúži na ochranu
veriteľa,pričom„podstataúverovéhovzťahuajehoexistenciazostávazachovaná,veriteľnemápeňažné
prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny
zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania
úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti

platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania“ (bod 22 citovaného rozhodnutia).
Preto Najvyšší súd SR prijal záver, že „dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho
dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k
omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo“ (bod 22 citovaného rozhodnutia).10. Najvyšší súd SR však upozornil, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia
istiny, nakoľko „dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny,

jeho postavenie zhorší“ (bod 23.1 citovaného rozhodnutia). Takéto dojednanie „ktorým sa dlžník -
spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ“ (bod 23.2
citovaného rozhodnutia).

11. Tieto argumenty následne viedli Najvyšší súd SR k záveru, podľa ktorého „v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti
dlžník zaplatil ako cenu peňazí“ (bod 24. citovaného rozhodnutia).

12. Odvolaciu otázku, či patrí žalobcovi zmluvný úrok i po zosplatnení do zaplatenia istiny úveru, treba

posúdiť, ako bolo zdôraznené v bode 7. tohto rozhodnutia, optikou týchto záverov Najvyššieho súdu
SR, z ktorých vyplýva, že veriteľovi náleží úrok i po predčasnej splatnosti úveru. Neprináleží mu však
zmluvný úrok až do úplného zaplatenia istiny, ale iba do termínu konečnej splatnosti úveru, ktorý bol v
tomto prípade dohodnutý v zmluve o úvere na deň 20. júla 2019, nakoľko pri riadnom plnení povinností
by dlžník túto sumu zaplatil ako cenu peňazí. Odvolací súd preto priznal žalobcovi tento úrok k termínu

pôvodne dohodnutej splatnosti záväzku, t.j. do 20. júla 2019. Na tomto základe odvolací súd zmenil
napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 331,19
eur žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Táto suma predstavuje dohodnutý zmluvný úrok
12,89 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny vo výške 1.796,61 eur od predčasnej splatnosti úveru zo
dňa 13.02.2018 do zmluvne dohodnutého termínu splatnosti, teda do dňa 20. júla 2019. Nakoľko však

je nárok žalobcu napadnutým výrokom II. rozsudku súdu prvej inštancie správne zamietnutý v časti
zmluvného úroku po dni splatnosti dohodnutej v zmluve až do úplného zaplatenia istiny, odvolací súd
túto časť výroku II. ako vecne správnu potvrdil.

13. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP

nasledovne:

14. Žalobca podanou žalobou žiadal priznať (i) istinu vo výške 1.796,61 eur, (ii) zmluvné úroky vo výške
130,74 eur do dňa predčasnej splatnosti úveru, (iii) úrok 12,89 % ročne z nezaplatenej istiny 1.796,61 eur
od 14.02.2018 do zaplatenia, (iv) úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.796,61

eur od 14.02.2018 do zaplatenia, (v) úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov
130,74 eur od 14.02.2018 do zaplatenia. Platí, že pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu
strán sporu v konaní je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine, pričom sa prihliada
na príslušenstvo, ak ho žalobca v žalobe kapitalizuje. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania vychádzal iba z kapitalizovaného úroku a istiny. Žalobca podanou žalobou žiadal

priznať mu sumu 1.927,35 eur (1.796,61 + 130,74) a súd túto sumu žalobcovi i priznal. Na základe §
255 ods. 1 CSP preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej. V
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania bude rozhodovať súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).