Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/175/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911215823
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7911215823.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: I.ar.. bytom X.v, právne

zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Anton Hencovský & spol., Františkánska 3, 040 01 Košice,
proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava,
IČO: 00 151 700, 01 Košice, v konaní o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 13.231 Eur z titulu náhrady bolestného v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 63.089 Eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia a sumu 22.081,15 Eur z titulu navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a
to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26% voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 155.605 Eur ako aj náhradu trov konania. Podanie žaloby

odôvodnil tým, že žalobca utrpel škodu na zdraví v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 06.11.2009. V
uvedený deň v čase okolo 21.05 hod. riadil S. osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120, EČV: I.-XXXAG
v meste I. po ulici E. armády v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c, e, f a
§ 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení, keď sa plne nevenoval vedeniu
vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcovi, svoju
jazdu neprispôsobil situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,
v dôsledku čoho pred križovatkou ulíc E. a S. na priechode pre chodcov, pravou prednou časťou narazil

do žalobcu, ktorý prechádzal z ľavej strany na pravú, následkom čoho žalobca utrpel ťažkú ujmu na
zdraví. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 28.06.2011, sp. zn. 4T/184/2010 bol obžalovaný
Kamil Kiseľ oslobodený spod obžaloby.
V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a následným ublížením na zdraví si žalobca žalobou
uplatňuje podľa ust. § 444 OZ a ust. § 5 zák. č. 437/04 Z. z., právny nárok na jednorazové odškodnenie
bolestného vo výške 17.645 Eur a právny nárok na jednorazové odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 91.973 Eur. Túto sumu žalobca odôvodňuje zo znaleckého posudku č. 29/2011

vypracovaného znalcom MUDr. Petrom Levkušom dňa 02.11.2011, v ktorom ohodnotil bolestné vo
výške 1185 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5980 bodov. Vzhľadom na to, že k
vystaveniu znaleckého posudku aj na bolestné došlo v roku 2011, žalobca si uplatňuje hodnotu bodu na
bolestné platnú pre rok 2010, t. j. 14,89 Eur. Pri výpočte náhrady za sťaženie spoločenského uplatneniažalobca použil hodnotu bodu platnú pre rok 2011, t. j. 15,38 Eur, teda bolestné 1185 bodov x 14,89 Eur
predstavuje sumu 17.645 Eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 5980 bodov x 15,38 Eur, čo je 91.973
Eur, spolu 109.618 Eur.

Žalobca si zároveň uplatňuje zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% podľa ust. § 5
ods. 5 zák. č. 437/04 Z. z., čo predstavuje zo sumy 91.973 Eur, sumu 45.987 Eur. Poškodenie na
zdraví, ktoré bolo spôsobené dopravnou nehodou zo dňa 06.11.2009 má nepriaznivé následky pre
životné úkony žalobcu, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb ako aj na plnenie
spoločenských úloh, teda u žalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Závažné dôsledky dopravnej

nehody sa prejavili výraznými zmenami v živote žalobcu. Pred dopravnou nehodou mohol žalobca
vykonávať viaceré činnosti, z ktorých je v súčasnosti úplne vylúčený alebo ich dokáže vykonávať len
s podstatnými ťažkosťami. Po dopravnej nehode nastali významné obmedzenia v jeho rodinnom a
osobnom živote, prestal byť nápomocný svojim rodičom pri bežných denných činnostiach súvisiacich
s chodom domácnosti. Žalobca pred dopravnou nehodou obľuboval rybárčenie a hubárčenia, čomu
sa tiež v dôsledku poškodení na zdraví prestal venovať. Taktiež prestal chodiť na rôzne spoločenské

podujatia, vyhýba sa stravovaniu v reštauráciách, pretože neudrží pohár vody, nevie sa sám napiť, len
za pomoci slamky, taktiež nedokáže používať príbor. Po dopravnej nehode sa prestal venovať všetkým
športom, ktoré obľuboval a ktoré sa viažu hlavne na horné končatiny (basketbal, stolný tenis, volejbal,
posiľňovanie činkami). Jeho telesné poškodenia spojené s poruchami reči mu sťažujú nadväzovanie
kontaktov s dievčatami.

2. Žalobca k žalobe predložil rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 28.06.2011, znalecký posudok
č. 29/2011 vypracovaný MUDr. Petrom Levkušom.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 14.12.2011. Vo vyjadrení uviedla,
že poistná udalosť bola žalovanej ako poisťovateľovi povinne zmluvného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Škoda 120, EČ I. XXXAG
poisteným oznámená, avšak vzhľadom k tomu, že doposiaľ nebol preukázaný základ nároku žalobcu,
nebolo možné jeho nároky vysporiadať. V danom prípade je potrebné posúdiť nárok žalobcu čo do
základu a čo do jeho výšky, pričom pre posúdenie základu nároku žalobcu je potrebné zobrať do
úvahy všetky okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode. Ako vyplýva z výsledkov dokazovania

vykonaného v trestnom konaní, zo strany vodiča nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti vyplývajúcej
zo zákona, neprekročil maximálnu rýchlosť, vozidlo bolo vo vyhovujúcom technickom stave. Znalec síce
konštatovať, že nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a nereagoval riadne a včas na chodca,
ktorý vstúpil do vozovky, avšak na druhej strane správanie sa chodca, ktorý bol silne pod vplyvom
alkoholu,ato1,20g/kg,boloneštandardné,neprechádzalvozovkuspôsobom,ktorýpredpokladázákon,

aj keď ju prechádzal po priechode pre chodcov. Jeho správanie bolo nepredvídateľné, pretože na
priechode náhle zastal, pričom ak by riadne pokračoval v ceste pri priechode cez vozovku, k stretu
by nedošlo. Týmto konaním vytvoril poškodený, t. j. žalobca vodičovi náhlu a neočakávanú prekážku.
Vzhľadom k tomu, že trestné konanie vedené pred Okresným súdom Trebišov, sp. zn. 4T/184/2010,
ktorého predmetom bolo stanovenie zodpovednosti za vznik dopravnej nehody zo dňa 06.11.2009

nebolo doposiaľ právoplatne skončené, čím nie je preukázaná zodpovednosť za vznik škody, žalobca
sa tak v tomto štádiu nemôže úspešne domáhať nároku na náhradu škody, nakoľko nepreukázal
zodpovednosť poistenca žalovanej, preto navrhla žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť v celom
rozsahu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými a ústnymi vyjadreniami
strán sporu, výsluchom žalobcu, svedkov, lekárskymi správami, znaleckými posudkami, spisom
Okresného súdu Trebišov 4T/184/2010 a to rozsudkom, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe
ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 19.03.2012 zotrval na podanom žalobnom návrhu
a vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 4T/184/2010 navrhol ustanoviť súdneho
znalca z odboru cestnej dopravy, nakoľko so znaleckým posudkom znalca ustanoveného v trestnom
konaní nesúhlasil.

6. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní súdu konanom dňa 19.03.2012 uviedla, že vzhľadom k tomu,
že v trestnom konaní bolo dostatočne vykonané dokazovanie, nevidí dôvod, aby bol ustanovený znalec
z odboru cestnej dopravy, vodič predmetného motorového vozidla bol oslobodený spod obžaloby, preto
navrhla súdu nevykonať dôkaz ustanovením znalca z odboru cestnej dopravy.7. Na predmetnom pojednávaní bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že dňa 06.11.2009, keď došlo k
nehode bol v kostole, potom išiel odprevadiť kamaráta a vypité nemal. Keď sa stala dopravná nehoda

mal vypité akurát jeden ploskáčik, 2 dcl hrušky, ale opitý nebol. Potom mu brali krv a behali tam policajti,
pretože ten kto ho zrazil bol papalášov syn. Po nehode bol v kóme. Vodič Kiseľ išiel veľkou rýchlosťou,
a je známy tým, že chodí rýchlo na aute. Po nehode chodil za neurológom aj psychiatrom. Navštevuje
strednú odbornú školu v W. Čo sa týka jeho aktivít, pred nehodou chytal ryby, hrával futbal a šípky a to
aj za školu, t. č. to už nemôže robiť, nemôže vyrovnať pravú ruku v lakti. V deň dopravnej nehody išli

traja cez priechod pre chodcov, žalobca bol vpredu. Pozrel sa vpravo aj vľavo, nič nevidel a zrazu pocítil
náraz auta do nohy a hlavou rozbil predné sklo a viac si už nepamätal. Otočil sa, keď na neho zakričal
kamarát, že zrazí ho auto, vtedy sa otočil a videl rútiace sa auto a hneď pocítil náraz. Vodič motorového
vozidla, ktorým bol zrazený mu neprejavil žiadnu ľútosť.

8. Na pojednávaní súdu dňa 07.05.2012 bol vypočutý svedok S. S., X. E., X. I., H. Q. st..

Svedok S. ktorý viedol predmetné motorové vozidlo uviedol, že v deň nehody, t. j. 06.11.2009 bola hmla,
pršalo, nesvietilo bočné osvetlenie. Videl stáť na kraji na ľavej strane dvoch ľudí, cez cestu nevidel
prechádzaťnikoho.Počultupýnárazakeďzastavilvidel,žezrazilčloveka,snažilsamupomôcť.Žalobca
nemal žiadne reflexné prvky a mal tmavé oblečenie.
Svedkyňa X. E. uviedla, že pred dopravnou nehodou stretla žalobcu, a podľa jeho správania sa jej zdal

triezvy, necítila z neho alkohol.
Svedok X. I. uviedol, že v čase dopravnej nehody bol so žalobcom, boli v kostole, neskôr sa stretli, nevie
o tom, či žalobca mal vypité, on ho piť nevidel. Išli traja k priechodu pre chodcov, on však zastal, lebo
čakal tretieho kamaráta, žalobca pokračoval v prechode cez priechod, pričom auto ho zrazilo, keď už
bol skoro na konci priechodu. Žalobca išiel plynule pokiaľ na neho nezakričal kamarát, „že Ľubo utekaj,

zrazí ťa auto“, vtedy sa žalobca otočil a hneď bol aj náraz.
Svedkyňa H. Q., matka žalobcu pred súdom uviedla, že sa o dopravnej nehode žalobcu, svojho syna
dozvedela od svojej dcéry. Syn bol v kóme tri mesiace. Vodiča motorového vozidla nepozná.
Svedok I. Z. na pojednávaní súdu dňa 18.06.2012 uviedol, že v čase dopravnej nehody bol s V. I. na
pravej strane cesty v čase, keď došlo k nehode. Oni neprechádzali, prechádzal iba žalobca. Oni ani

nemali v úmysle prejsť cez priechod, nevedel uviesť, prečo prechádzal žalobca. Zakričal na žalobcu,
že ide auto, ale on pokračoval ďalej a potom došlo k zrážke na konci priechodu. Keď bol zrazený, auto
nemalo žiadnu brzdnú dráhu.

9. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu 18.05.2012 uviedol, že občianskoprávna

zodpovednosť je v širšom rozsahu, ako trestnoprávna zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je objektívna bez zreteľa na zavinenie. Je nepochybné,
že ku škode na zdraví u žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s udalosťou vyvolanou osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku. Poukázal na judikatúru a to rozsudok KS v Banskej Bystrici, sp. zn.
14Co/494/1973, rozsudok NS ČR, sp. zn. 5Tz/286/2000 a rozsudok R 59/1955 - T. Žalobca poukazujúc

na uvedené rozhodnutia a odborné vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. Z., nemohol za žiadnych
okolností vytvoriť náhlu a neočakávanú prekážku. Z výsluchu svedkov V. I. a I. Z. v prípravnom konaní
vyplynulo, že oproti nešlo žiadne motorové vozidlo, preto neobstojí obrana vodiča motorového vozidla,
že bol osvetlený oproti idúcim vozidlom.

10. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu 17.09.2014 sa vyjadril ku znaleckému posudku
č. 158/2014, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline dňa 01.08.2014.
Záver tohto znaleckého posudku uvádza technickú príčinu dopravnej nehody, spočívajúcu v nesprávnej
technike jazdy vodiča S. a to skutočnosť, že sa pohyboval väčšou rýchlosťou (48 - 58 km/h), ako bola
rýchlosť, z ktorej by včasnou reakciou zastavil pri rozpoznaní tmavo oblečeného chodca (35,6 - 44,2

km/h). Vzhľadom k tomu, že v danom úseku je označený priechod pre chodcov zvislým a vodorovným
značením, kde by sa dal predpokladať zvýšený pohyb chodcov, bol vodič takýmito skutočnosťami
obmedzený. Spôsob jazdy vodiča Kiseľa nebol správny, nakoľko nesledoval dostatočne situáciu v
cestnej premávke, nedbal na vodorovné a zvislé dopravné značenie priechodu pre chodcov, oneskorene
reagoval na vzniknutú prekážku, premával neprimeranou rýchlosťou s ohľadom na obytnú zónu, v

ktorej sa pohyboval, blížiaci sa priechod pre chodcov, dážď, mokrú vozovku, tmu a znížené rozhľadové
možnosti. Pokiaľ si vodič S. všimol v tomto časovom úseku iné osoby (skôr si ich všimnúť nemohol,
nakoľko sa nachádzali v neosvetlenej oblasti), vyplýva z toho záver, že vodič S. svoju pozornosť zameral
výhradne na ľavý kraj cesty a nie aj na samotnú cestu - predovšetkým jazdný pruh, po ktorom sapohybovalo jeho motorové vozidlo. To malo zákonite za následok absenciu optickej reakcie vodiča,
nevšimnutie si prechádzajúceho žalobcu a nezníženie rýchlosti jeho vozidla. Pokiaľ ide o technické
hodnotenie pohybu chodca ústavom v znaleckom posudku, toto je podľa žalobcu nesprávne, nakoľko

znalecký ústav nesprávne technicky interpretoval právne povinnosti chodca, ktoré mu vyplývajú zo
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Technické hodnotenie ústavu totiž vychádza z nesprávneho
predpokladu, že chodec má zo zákona povinnosť aj po vstupe do vozovky sa ďalej presviedčať, či môže
alebo nemôže v chôdzi pokračovať. Zo žiadneho zákonného ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. však
nemožno takúto povinnosť chodcovi pričítať.

11. Žalovaná podala písomné vyjadrenie k znaleckému posudku ústavu doručené súdu dňa 07.11.2014,
vktoromuviedla,ževykonanímanalýzynehodovéhodejapoužitímsimulačnéhoprogramuznalcidospeli
k záverom, v zmysle ktorých chodec I.stupoval do vozovky v čase 11,3 s pred zrážkou kedy bolo vozidlo
Škoda vzdialené cca 151 až 182 m od miesta zrážky. V okamžiku prechodu stredovej čiary chodcom (4,4
s pred zrážkou), keď sa nachádzal 3,3 m od miesta zrážky bolo vozidlo Škoda vzdialené 58,6 až 70,9 m

od miesta zrážky. Táto vzdialenosť umožňovala chodcovi spozorovať prichádzajúce vozidlo a správne
vyhodnotiť dopravnú situáciu. V prípade, že by chodec reagoval na situáciu reakčným časom 1,0 s,
na konci reakcie by sa vozidlo nachádzalo cca 45,3 až 54,8 m od miesta zrážky. Príčinou predmetnej
dopravnej nehody bol podľa žalovanej nesprávny vstup žalobcu ako chodca do vozovky a do koridoru
pohybu motorového vozidla, a to v čase počas nehodového deja. Chodec do koridoru pohybu vozidla

vstúpil v takom okamihu kedy mu z rýchlosti a vzdialenosti prichádzajúceho vozidla mohlo aj malo byť
zrejmé, že musí dôjsť k zrážke.

12. Znalec MUDr. Julián Tkáč, ktorý bol ustanovený v konaní na posúdenie zdravotného stavu žalobcu
podal vo veci znalecký posudok č. 53/2015 dňa 19.06.2015, v ktorom bodové ohodnotenie bolestného

u žalobcu z roku 2009 stanovil nasledovne:
pol. 5 - pomliaždenie hlavy s odreninami a krvnými výronmi - 10 bodov
pol. 226 - krvácanie do mozgu - 150 bodov - 50% - 225 bodov
pol. 226 - krvácanie do mozgu - opuch mozgu 340 b. - 50% - 510 bodov
pol. 76 - pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa - 20 bodov

pol. 83 - roztrhnutie pľúc - 80 bodov - 50% - 120 bodov
pol. 113e - pomliaždenie pravého lakťového klbu - 15 bodov
pol. 160e - pomliaždenie pravého predkolenia - 15 bodov
Keďže v priebehu liečby daného zranenia došlo k nutnosti dlhodobej umelej ventilácie pľúc, k infekčným
komplikáciám v zmysle bronchopneumónie a infekcie močových ciest, ktoré sťažili liečbu a spôsobili jej

bolestivejší priebeh ako aj k celkovému predĺženie liečby tak podľa § 9 ods. 5b zvýšil základné bodové
ohodnotenie položiek 226 - 2x a pol. 83 o 50%.
Spolu: 915 bodov

Bodové ohodnotenie bolestného u žalobcu z roku 2013
pol. 118d - úplné prerušenie šliach vystieračov prstov so sutúrou šliach - 100 bodov
Spolu 100 bodov

Základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu určil nasledovne:

pol. 432a - plošné jazvy po poraneniach a operačných zákrokoch - 30b
pol. 251b - kostný defekt v lebečnej klenbe - 50b
pol. 253 - vážne duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy - 500b
pol. 259c - poškodenie tváre sprevádzané funkčnými poruchami (zúženie úst, obmedzenie hybnosti
sánky, defekty pery) alebo vzbudzujúce súcit alebo ošklivosť stredne ťažkého stupňa - 150b

pol. 305 - poúrazová kvadruparéza - 1100b
pol. 297a - strata reči centrálneho pôvodu po úraze - porucha expresie - 400b
Spolu 2230 bodov.

Trvalé následky je to čo bude žalobcu trápiť a obmedzovať zvyšok jeho života. Teda, ak bude žiť ešte 50

rokov tak ho bude ďalších 50 rokov obmedzovať porucha hlasu, bude ho ďalších 50 rokov obmedzovať
kvadruparéza končatín, budú ho ďalších 50 rokov obmedzovať duševné poruchy atď.
Vzhľadom k tomu, že hore uvedené trvalé následky žalobca utrpel vo veku, v ktorom ho výrazným
spôsobom obmedzili v rodinnom, športovom, spoločenskom, kultúrnom aj pracovnom živote, znalecje presvedčený, že bodové ohodnotenie SSU môže primerane zvýšiť podľa § 10 ods. 4 o 90%, t. j.
1,9 násobok. Konečné bodové ohodnotenie SSU žalobcu podľa zákona č. 437/2004 Z. z. po úraze
06.11.2009 je 1,9 x 2230 bodov, čiže 4237 bodov.

Ku dňu vypracovania znaleckého posudku bol žalobca v optimálnom stave, ktorý už nebude lepší, práve
naopak po určitej spravidla niekoľkoročnej až desaťročnej stabilizácii zdravotného stavu za predpokladu
dodržiavania pravidelnej medikamentóznej liečby a psychohygienického režimu, môže nastať postupne
vplyvom starnutia mozgových buniek v rámci celkového starnutia organizmu prevládanie poúrazovej
encefalopatie, organického psychosyndrómu.

Bodové ohodnotenie žalobcu za rok 2009 je 915 bodov.
Bodové ohodnotenie bolestného žalobcu za rok 2013 je 100 bodov.
Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu je 4237 bodov.

13. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 02.07.2015 sa vyjadril k znaleckému
posudkuč.53/2015znalcaMUDr.JuliánaTkáča,vočiktoréhozáveromnemalžiadnevýhrady.Zpohľadu

bodového ohodnotenia žalobou uplatnených nárokov znalec ohodnotil bolestné 1015 bodmi (915 + 100
bodov) a sťaženie spoločenského uplatnenia 4237 bodmi. Žalobca takéto bodové ohodnotenie znalca
nerozporoval.

14. Žalovaná k znaleckému posudku č. 53/2015 MUDr. Juliána Tkáča, znalca v odbore zdravotníctvo

a farmácia podaním doručeným súdu dňa 07.09.2015 uviedla, že tento posudok postúpili odbornému
revíznemu lekárovi žalovanej na odborné posúdenie jeho obsahu a záverov, ktorý vyjadril v časti
hodnotenia bolestného nesúhlasné stanovisko s hodnotením položky č. 226 a v časti hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia s hodnotením položky č. 259 ako aj s postupom znalca pri zvýšení
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a to z dôvodu

nesprávnosti interpretácie a aplikácie ustanovení citovaného zákona. Pri bolestnom žalovaná namieta
znalcom vykonané hodnotenie podľa položky 226 - krvácanie do mozgu (v zmysle prílohy zákona č.
437/2004Z.z.určenérozpätie85-340bodov).Znalecvosvojomznaleckomposudkupredmetnúpoložku
hodnotil dvakrát a to navrhol hodnotu 159 bodov so zvýšením o 50% na celkovú hodnotu 225 bodov,
druhýkrát použil hornú hranicu bodového rozpätia 340 bodov a túto zvýšil o 50%, t. j. celkom na 510

bodov. Odôvodnenie použitia jednej a tej istej položky v tomto konkrétnom prípade nie je v súlade s
objektívnym nálezom na mozgu a toto odporuje i priamo ustanoveniam § 9 ods. 8 zákona o náhrade
za bolesť a SSU, v zmysle ktorého ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke
iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie sa nehodnotí osobitne. U poškodeného
jednoznačne išlo o difúzne poškodenie mozgu s prerušením spojenia medzi mozgovou kôrou a bielou

hmotou mozgu a opuchom mozgu. Celú klinickú symptomatológiu, hlboké bezvedomie a neurologický
nález bol spôsobený práve drobným krvácaním difúzne do rôznych častí mozgu a mozgového kmeňa
a s opuchom mozgu. Preto je v danom prípade plne odôvodnená horná hranica bodového hodnotenia
danej položky so zvýšením o 1, nakoľko liečba tohto poranenia bola náročnejšia z dôvodu implantácie
snímača mozgového tlaku do pravej čelovej oblasti cez otvor v lebke. Preto je možné akceptovať len

odškodnenie za túto položku určenú počtom bodov 510, ktoré objektívne zahŕňa poškodenie mozgu.
Rovnako žalovaná nesúhlasí s ďalším zvýšením súčtu bodového ohodnotenia stanoveného znalcom
za položky 2x226 a za položku 83 o 50%, nakoľko takýto postup zákon neumožňuje. Ak boli položky
použité s uplatnením § 9 ods. 5 zákona so zvýšením o 1/2 , ďalšie zvýšenie o 50% zákon neumožňuje.
Žalovaná tiež nesúhlasí s hodnotením SSU označeného v znaleckom posudku ako položka 259 -

poškodenietváresprevádzanéfunkčnýmiporuchami(zúženieúst,obmedzeniehybnostisánkyadefekty
pery) c) stredne ťažkého stupňa u muža (100-200 bodov). Žalobca nemá žiadne viditeľné jazvy alebo
znetvorenietváre.To,žemážalobcaprítomnúkvadruparézukončatínapoškodenúľavúhornúkončatinu
je vyhodnotené už v samotnej hodnotenej a priznanej položke 305. Rovnako žalovaná namieta znalcom
vykonané zvýšenie hodnotenia SSU podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. zvýšenie súčtu

hodnoty SSU o 90%. Postup a odôvodnenie znalca na príkladoch o amputácii hornej končatiny, nie sú v
danom prípade medicínsky správne. Do súčtu bodov znalec zahrnul aj kostný defekt a minimálnu jazvu
kože, ako aj nie veľmi výraznú poruchu reči, teda následky, ktoré nie sú až tak výrazné ako je samotná
kvadruparéza, či organické zmeny osobnosti.

15. Znalec MUDr. Júlian Tkáč k námietkam žalovanej podal vyjadrenie doručené súdu dňa 18.09.2015,
kde k položke 226 - krvácanie do mozgu (v zmysle prílohy zákona č. 437/2004 Z. z. určené rozpätie
85-340 bodov) uviedol, že na základe predložených lekárskych správ je zrejmé, že poškodený pri páde
na vozovku mal udretú hlavu, diagnostikované bolo mnohopočetné bodkovité krvácanie (petechiálneako popichané špendlíkom) do mozgu, mozgového kmeňa a do bielej hmoty mozgu. Stav bol uzavretý
ako difúzne axonálne poškodenie (DAI), s prejavmi kómy vigile, teda bdelý komatózny stav. Difúzne
axonálne poškodenie je primárne poškodenie mozgového tkaniva, jedná sa o poškodenie mozgu, (ako

aj správne tvrdí žalovaná) kde došlo na mikroskopickej úrovni nervovej bunky k poškodeniu jej vodivých
výbežkov - axónov, ktoré vedú informácie od tela nervovej bunky k ďalšej bunke. V danom prípade
sa hovorí o veľkosti poškodenia v rádovo cca 40 až 130 mikrometroch, čiže dané mozgové poranenie
nemožno jednoznačne anatomicky zdokumentovať bežným CT vyšetrením alebo MR vyšetrením.
Nemožno vedieť koľko 10 000 000 alebo 100 000 000 nervových buniek a ich vodivých výbežkov

bolo po úraze poškodených a na akej úrovni. Žalovaná tvrdí, že došlo k poškodeniu nervových dráh
medzi mozgovou kôrou a bielou hmotou mozgu, ale je to široký pojem. To nikdy nezistíme pokiaľ sa
nevykoná pitva. Ak žalovaná, rovnako ako znalec tvrdí, že žalobca utrpel difúzne axonálne poškodenie
mozgu, ktoré sa na mikroskopickej úrovni prejavovalo poškodením vodivých vláken niekoľko stovák
miliónov nervových buniek a na makroskopickej úrovni sa prejavovalo sprievodným drobným mozgovým
krvácaním a difúznym opuchom mozgu zisteným pri CT vyšetrení a tieto makroskopické zmeny už

možnoohodnotiť.Drobnémozgovékrvácaniepretoznalecohodnotilpol.226-krvácaniedomozgu..150
bodov a následne musel ohodnotiť aj difúzny opuch mozgu, Opuch mozgu je patologické nahromadenie
vody a krvácanie je patologické nahromadenie krvi. Opuch mozgu môže podľa § 3 ods. 3 hodnotiť
znova položkou 226 .. krvácanie do mozgu - opuch mozgu 340 bodov, ale už vzhľadom na rozsiahlejší
charakter na hornej hranici bodového intervalu daného zákonodarcom. Teda položku 226 použil dvakrát,

ale s iným počtom bodov a v súlade so zákonom, lebo týmto pokryl obed makroskopické anatomické
prejavy difúzneho axonálneho poškodenia, a to prvou samotné krvácanie a tou druhou podľa § 3 ods. 3
vodnatý opuch mozgu. Ak žalovaná akceptuje, že difúzne axonálne poškodenie si vyžaduje navýšenie
podľa § 9 ods. 5 o 50%, tak potom musí akceptovať, že navýšenie oboch položiek difúzneho axonálneho
poškodenia o 50%, aj pol. 226 - krvácanie do mozgu - 150 bodov a aj položku 226 - krvácanie do mozgu

- opuch mozgu - 340 bodov. Rovnako aj žalovaná akceptovala u žalobcu pol. 83 - roztrhnutie pľúc - 80
bodov a akceptovala aj prítomnosť infekčnej komplikácie - zápal pľúc, preto znalec nerozumie ako môže
žalovaná tvrdiť, že mu zákon neumožňuje navýšiť danú položku o 50%, čiže na 120 bodov, keď mu to
zákon umožňuje a to podľa § 9 ods. 5.
Žalovaná tiež nesúhlasila s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia označeného v znaleckom

posudku ako položka 259 - poškodenie tváre sprevádzané funkčnými poruchami (zúženie úst,
obmedzenie hybnosti sánky a defekty pery, c) stredne ťažkého stupňa u muža (100 - 200 bodov).
Je pravdou, že žalobca nemá kozmetické defekty v oblasti tváre, avšak znalec uvedenú položku
akceptoval podľa § 4 ods. 3, lebo je v zákone jediná, s ktorou sa dá porovnať, na ktorú sa dá
preniesť kozmetický deficit celého tela žalobcu. Žiadnu inú položku, ktorou by sa mohol pokryť celkový

kozmetický defekt, zákonodarca v zákone neustanovil. K zvýšeniu hodnotenia SSU podľa ust. § 10 ods.
4 zák. č. 437/2004 Z. z., t. j. zvýšeniu súčtu hodnoty SSU o 90% znalec uviedol, že žalovaná vo svojej
námietke nezdôvodnila z medicínskeho alebo z právneho hľadiska, prečo namieta navýšenie podľa § 10
ods. 4 a prečo namieta koeficient 90%. V danom prípade boli splnené všetky požiadavky zákonodarcu,
aby k navýšeniu podľa cit. ustanovenia došlo a je presvedčený, že postup a odôvodnenie s amputáciou

končatiny pre potreby objasnenia významu § 10 ods. 4 bolo správne.

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 24.05.2018 uviedol, že netrvá na osobnom
vypočutí znalca MUDr. Juliána Tkáča a uviedol, že nemá námietky voči odborným záverom znalca
výhrady a bodové ohodnotenie znalca nerozporuje. Žalovaná na predmetnom pojednávaní uviedla, že

položka znalcom hodnotená v roku 2013 je premlčaná. Bodové ohodnotenie bolestného na 915 bodov
nerozporovala.

17. Na pojednávaní dňa 24.05.2018 bola na návrh žalobcu opätovne vypočutá matka žalobcu, svedkyňa
H., ktorá uviedla, že žalobca pred nehodou bol veľmi spoločenský, v kolektíve obľúbený, športoval, vedel

sa o seba postarať, aj zarobiť si peniaze. Po nehode stratil veľa kamarátov, nechodí do spoločnosti. Má
aj samovraždené sklony, k samopoškodzovaniu, keď sa reže po rukách alebo prsiach so žiletkou. Močí
iba v sede, lebo ak by stál, tým, že sa trasie omočí celú misu, neudrží v rukách pohár, mäso si sám
nenakrája, nevie sa sám oholiť, ostrihať nechty. Šoférovať nemôže, ani na bicykel nesadne, nakoľko
neudrží rovnováhu. Väčšinu dňa preleží.

Svedkyňa Ivana Mullerová ml., sestra žalobcu, vypočutá na návrh žalobcu na predmetnom pojednávaní
potvrdila skutočnosti uvádzané matkou žalobcu a uviedla, že žalobca má depresívne stavy, občas je aj
agresívny zo situácie v akej sa nachádzal, nakoľko pred nehodou si vedel všetko urobiť sám a teraz je
odkázaný na pomoc iných, musí sa prosíkať každému.18. Súd na pojednávaní dňa 08.11.2018 na návrh vykonal výsluch žalobcu, ktorý svoj bežný deň opísal
tak, že väčšinu dňa prespí, má koníček chytať ryby, ale aj tie nemôže chytať všade, iba tam, kde je

prístup k vode, preto sa mu musia kamaráti prispôsobovať. Nevie si poriadne umyť zuby, z čoho sa mu
robia zubné kazy. V noci nemôže spať, do spoločnosti nechodí, lebo pozerajú na neho ako na zjavenie.
Tiež uviedol, že pri jedení nepoužíva príbor, iba lyžičku, aj tú nevie správne uchopiť.

19. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov, č. k. 4T/184/2010-392 zo dňa 19.01.2012, právoplatným

04.02.2012bolpodľa§285písm.b)TrestnéhoporiadkuobžalovanýKamilKiseľoslobodenýspodskutku
obžalobyprávnekvalifikovanéhoakoprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,2Tr.zák.spoukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák. a § 139 písm. a) Tr. zák., ktorý sa mal spáchať tak, že dňa 06.11.2011 v
čase okolo 21.05 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120 EVČ I. XXXAG v meste I. po ul.
E. armády v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c, e, f ) a § 16 ods. 1 zák. č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení, keď sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval

situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcovi, svoju jazdu neprispôsobil
situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, v dôsledku čoho pred
križovatkouulícE.armádyaS.napriechodeprechodcov,pravouprednoučasťounarazildochodcaI.Q.,
ktorý prechádzal cez uvedený priechod pre chodcov z ľavej strany na pravú, následkom čoho poškodený
utrpel difúzne axonálne poranenie mozgu, pomliaždenie dolnej časti pľúc vpravo, pomliaždenie steny

hrudníka v dolnej časti vpravo, odreniny v dolnej časti steny hrudníka, pomliaždenie pravého ľakťa,
pomliaždenie a odreninu vonkajšej strany pravého predkolenia s nevyhnutnou dobou liečenia trvajúcou
doposiaľ, pretože skutok nie je trestným činom.

20. Zo záveru znaleckého posudku č. 1/2010 zo dňa 06.01.2010, jeho doplnkom č. 1 zo dňa 22.07.2010

Ing. Igora Holubeca, znalca z odboru dopravy vypracovaného v trestnom konaní vyplýva, že technika
jazdy vodiča vozidla zn. Škoda 120 EVČ I. nstržm. S. S. nebola správna. V čase, keď sa približoval k
priechoduprechodcovnevenovaldostatočnúpozornosťsituáciivcelejšírkevozovkyanapohybchodca,
ktorý sa pohyboval tesne za priechodom pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vozidla reagoval
zabrzdením až po zrážke s ním. Pretože sa približoval k priechodu pre chodcov, správne mal venovať

situáciinacestezvýšenúpozornosťanapohybchodcavovozovkemalreagovaťbrzdenímihneď,akoho
mohol uvidieť, t. j. cca 23 metrov pred chodcom. Chodec (žalobca) mohol vidieť svetlá prichádzajúceho
vozidla podstatne skôr, ako vodič mohol uvidieť chodca. Vzhľadom k tomu, že v čase, keď vchádzal do
vozovky už mohol vidieť približujúce sa vozidlo vo vzdialenosti cca 71,2 až 99,3 m, ak by bol počkal
cca 6 až 8 sekúnd, vozidlo by bolo prešlo pred ním a k nehode by nebolo došlo. Za danej situácie,

keď chodec napriek tomu vošiel do vozovky, postačovalo zo strany chodca mierne zrýchliť chôdzu a
nezastavovať v koridore pohybu vozidla, bol by prešiel pred vozidlo tak, že k nehode by nebolo došlo.
Tým, že sa tesne pred zrážkou vo vozovke zastavil v koridore pohybu vozidla vytvoril pre vodiča náhlu
a neočakávanú prekážku.

21. Zo záveru znaleckého posudku č. 158/2014 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
vypracovanéhodňa01.08.2014ustanovenéhovtomtokonanísúdomnanávrhžalobcuvyplýva,ževodič
S. sa s vozidlom pohyboval vyššou rýchlosťou ako bola rýchlosť, z ktorej by včasnou reakciou zastavil
po rozpoznaní tmavooblečeného chodca. Vzhľadom k tomu, že v danom úseku je označený priechod
pre chodcov zvislým a vodorovným značením, kde by sa dal predpokladať zvýšený pohyb chodcov bol

vodič takýmito skutočnosťami obmedzený. S prihliadnutím na počiatočnú rýchlosť vozidla a dohľadové
možnosti na mieste dopravnej nehody v danom čase sa javí techniky jazdy vodiča S. ako nesprávna.
Ak ale chodec vstúpi do koridoru pohybu vozidla bez ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť približujúceho
sa vozidla znemožňuje svojim konaním reakciu vodiča na zmenenú dopravnú situáciu. Zastavením sa
chodca v koridore pohybu vozidla Škoda vzniká nová dopravná situácia, ktorá má podstatný vplyv na

možnosti reakcie vodiča Kiseľa na danú situáciu. V tomto prípade je dôležité, či chodec zostal v koridore
pohybu vozidla dlhší čas, alebo táto situácia vznikla za krátku dobu, pričom neboli časovo- priestorové
možnosti správnej reakcie vodiča na túto situáciu. Prekážku náhlu je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k
otázke právnej (rovnako ako príčinu dopravnej nehody) a to či má vodič S. v danom úseku predpokladať
výskyt tmavo oblečených chodcov. Ak túto povinnosť má (má jazdiť rýchlosťou do 35,6 až 44,2 km/h),

potom pre vodiča nevznikla zo strany chodca prekážka náhla. Ak uvedenú povinnosť nemá (môže sa
pohybovať rýchlosťou nad 35,6 až 44,2 km/h), potom pre vodiča vznikla zo strany chodca prekážka
náhla.Technickou príčinou dopravnej nehody bolo vojdenie chodca (žalobcu) do vozovky v čase, keď z
pravej strany prichádzalo vozidlo Škoda, pričom tak urobil bez ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť
prichádzajúceho vozidla. Vodič S. išiel s vozidlom škoda rýchlosťou bola vyššia ako rýchlosť na dohľad

26,6 až 27,2 m, teda rýchlosť 35,6 až 44,2 km/h. Ak vodič S. S. mal povinnosť predvídať a očakávať
pohyb tmavo oblečeného chodca ľavej strany jeho pohybu, potom druhou technickou príčinou by bola
nesprávna technika jazdy vodiča S. (a to skutočnosť, že sa pohyboval vyššou rýchlosťou, ako bola
rýchlosť, z ktorej by včasnou reakciou zastavil po rozpoznaní tmavooblečeného chodca). Vzhľadom k
tomu, že v danom úseku je označený priechod pre chodcov zvislým a vodorovným označením, kde by

sa dal predpokladať zvýšený pohyb chodcov bol vodič takýmito skutočnosťami obmedzený.
K znaleckému posudku Ing. Igora Holubeca zo dňa 06.01.2010 a jeho doplnku zo dňa 22.07.2010, Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline uviedol, že nie je možné sa stotožniť s jeho závermi v
oblasti posúdenia prekážky náhlej vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo na priechode
pre chodcov.

22. Znaleckým posudkom súdneho znalca MUDr. Petra Levkuša zo dňa 02.11.2011 bolo bolestné
žalobcu ohodnotené celkovým počtom 1185 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
ohodnotené celkovým počtom bodov 5980 bodov.

23. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka I. zo dňa 30.10.2017 vyplýva, že žalobca je invalidný podľa

§ 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 80%.

24. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný

prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

25. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

26. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

27. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, bolesť je ujma spôsobená poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s

poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

30. Podľa § 2 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 437/2004 Z. z., na účely tohto zákona poškodenie na zdraví

je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví,
poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví.

31. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.32. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

33. Podľa 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťa
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

34. Podľa 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

35. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo

stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

36. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

37. Podľa § 15 ods. 1 zákona citovaného v odseku 33, náhradu škody uhrádza poisťovateľ

poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

38. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

39. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu.

40. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na závery vykonaného znaleckého dokazovania

znaleckým Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, podľa ktorých príčinou vzniku
dopravnej nehody, pri ktorej žalobca utrpel poškodenie zdravia, bolo jeho správanie ako chodca na
vozovke, ktorý vstúpil do koridoru pohybu motorového vozidla v čase počas nehodového deja, t. j. v
takom okamihu, kedy mu z rýchlosti a vzdialenosti prichádzajúceho vozidla mohlo aj malo byť zrejmé,
že musí dôjsť k zrážke, čím je naplnený liberačný dôvod podľa ust. § 428 OZ, teda, že vodič nemohol

zabrániť dopravnej nehode a s poukazom na oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn.
4T/184/2010 zo dňa 28.06.2011, ktorým bol vodič predmetného motorového vozidla Kamil Kiseľ spod
obžaloby oslobodený.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 8. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS

409/2014-31, podľa ktorého súd je pri rozhodovaní viazaný iba výrokom rozsudku, z ktorého vyplýva,
že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto je páchateľom trestného činu. Oslobodzujúcim rozsudkom súd
viazaný nie je. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal, a teda že ním obžalovaný
nemohol spôsobiť škodu. S poukazom na citované rozhodnutie ÚS SR je súd toho názoru, že jepotrebné v tomto spore skúmať splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu. Poukazujúc zároveň
na rozhodnutie R 127/97, podľa ktorého aj keď je súd v civilnom spore viazaný vždy rozhodnutím o tom,
že bol spáchaný trestný čin, musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vyhlásených v trestnom konaní a

dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu; aj keď je teda súd v civilnom spore výslovne viazaný
len odsudzujúcim rozsudkom vyhláseným v trestnom konaní, nemôže ponechať ani bez povšimnutia
oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že skutok, z ktorého sa vyvodzuje nárok na náhradu
škody nespáchal žalovaný a pod.. Aj keď, ako už súd uviedol vyššie, konajúci súd nie je viazaný
predmetným rozhodnutím v trestnom konaní, dôsledne preskúmal okolnosti predmetného skutku tak,

aby sa rozhodnutie v civilnom spore bez spoľahlivého zistenia skutkového stavu a dostatočného
odôvodnenia nedostalo do príkreho rozporu s rozhodnutím súdu v trestnom konaní.

42. Na základe návrhu žalobcu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline. V konaní bolo nesporné, že dňa 06.11.2009 došlo k dopravnej nehode a to
tak, že vodič Kiseľ išiel k vozidlom Škoda 120 po miestnej komunikácii ul. E. v meste I., v smere od

svetelnejkrižovatkysmeromkukruhovémuobjazdu.Napriechodeprechodcovpredkrižovatkousulicou
Kutnohorskou zrazil chodca (žalobcu), ktorý prechádzal priechod z ľavej strany. Pri dopravnej nehode
utrpel žalobca ťažké zranenia. Spornou medzi stranami bola zodpovednosť žalovanej za škodu, keď
žalovaná mala za to, že podľa výsledku v trestnom konaní bola príčina nehody na strane žalobcu. Aj po
vykonanom znaleckom dokazovaní znaleckým posudkom vypracovaným v konaní znaleckým ústavom

mala žalovaná zato, že ani tento posudok nevyvrátil skutočnosť, že za vznik škody je zodpovedný
žalobca.

43. S týmto názorom sa súd nestotožnil.

44. Vykonaným znaleckým dokazovaním znaleckým posudkom vypracovaným Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline mal súd na rozdiel od žalovanej nesporne za preukázané,
že predmetnú nehodu, ktorá sa stala dňa 06.11.2009, ktorou bola žalobcovi spôsobená škoda na
zdraví, spôsobil vodič osobného motorového vozidla Škoda 120, S. S., ktoré vozidlo bolo poistené
u žalovanej, číslo poistnej zmluvy škodcu v čase dopravnej nehody 8016991963. Znalecký posudok

síce určil ako prvú technickú príčinu dopravnej nehody vojdenie chodca - žalobcu do vozovky v čase,
keď z pravej strany prichádzalo vozidlo Škoda, pričom tak urobil bez ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť
prichádzajúceho vozidla, avšak žalobca sa pohyboval tesne pre nárazom po priechode pre chodcov,
pričom v danom úseku je označený priechod pre chodcov zvislým a vodorovným značením, kde sa dal
predpokladať zvýšený pohyb chodcov. Vodič mal v intraviláne a na priechode pre chodcov predvídať

takýto pohyb chodcov a to bez ohľadu na to, ako budú oblečení, Tomu mal zákonite prispôsobiť rýchlosť
jazdy svojho motorového vozidla. Vodič sa pohyboval vyššou rýchlosťou ako bola rýchlosť, z ktorej by
včasnou reakciou zastavil po rozpoznaní tmavo oblečeného chodca. Naviac žalobca prechádzal cez
priechod pre chodcov z ľavej strany a prešiel už väčšiu časť priechodu pre chodcov, preto podľa názoru
súdu technika jazdy vodiča S. nebola správna, čo potvrdil aj Ústav súdneho inžinierstva v znaleckom

posudku, že táto skutočnosť bola druhou technickou príčinou dopravnej nehody, teda, že vodič sa
pohyboval vyššou rýchlosťou, ako bola rýchlosť, z ktorej by včasnou reakciou zastavil po rozpoznaní
tmavo oblečeného chodca prichádzajúceho zľava. Taktiež zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že
žalobca nevytvoril pre vodiča náhlu prekážku a to vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo
na priechode pre chodcov.

45. Súd vyhodnotil priebeh nehodového deja a príčinu vzniku dopravnej nehody a na základe
vyššie uvedených záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku dospel k záveru, že vodič osobného
motorového vozidla Škoda 120 porušil pravidlá cestnej premávky. Vodič svojou nesprávnou technikou
jazdy preukázateľne ohrozil chodca a poškodil ho na zdraví. Súd zároveň upriamuje pozornosť aj na tú

skutočnosť, že vodič vozidla Škoda 120 zachytil chodca pravou prednou časťou vozidla prichádzajúceho
z ľavej strany na priechode pre chodcov, preto má súd zato, že žalobca prevenčnú povinnosť neporušil.
Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný vozidlo zastaviť na vzdialenosť, na akú má
rozhľad. V čase dopravnej nehody bola tma, dážď, osvetlenie verejným osvetlením. O zanedbaní
všeobecnej prevenčnej povinnosti chodca, t. j. žalobcu a s tým spojeným prípadným spoluzavinením

žalobcu by bolo možné uvažovať, ak by žalobca vošiel na vozovku z pravej strany cesty a tým vytvoril
pre vodič náhlu prekážku. Prekážka z technického hľadiska náhla je taká prekážka, ktorá je vytvorená
na vzdialenosť kratšiu, než na ktorej môže vodič z povolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ
nie je inak obmedzený.46. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný dať prednosť
chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. V

zmysle citovaného ustanovenia, žalobca nebol povinný na priechode pre chodcov zrýchľovať chôdzu,
ale naopak vodič bol povinný dať prednosť chodcovi a nijako ho neohrozovať. Voči chodcovi, ktorý
už vstúpil do vozovky na vyznačenom prechode a správa sa spôsobom stanoveným v ust. § 42
ods. 7 vyhl. č. 100/1975 Zb., je vodič motorového vozidla povinný sa správať tak, aby neohrozil jeho
bezpečnosť (§ 18 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 100/1975 Zb.). Vodič motorového vozidla si preto nesmie

svojou jazdou vynucovať prednosť pred chodcom spôsobom, ktorý ho ohrozuje (§ 7 ods. 20 cit. vyhl.),
ani sa spoliehať na to, že chodec mu dá prednosť, pokiaľ to chodec neurobí celkom jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.1976, sp. zn. 6Tz/61/1976
(R 13/1978). Skutočnosť, že sa žalobca tesne pred zrážkou zastavil v koridore pohybu vozidla a otočil
hlavu smerom k prichádzajúcemu vozidlu je odôvodnená jeho reakciou na zakričanie jeho kamaráta V..
Uvedené správanie žalobcu je štandardnou reakciou chodca, správajúceho sa v súlade s pravidlami

cestnej premávky, na signalizáciu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva. Ak by sa vodič správal
v súlade s pravidlami cestnej premávky a neohrozoval žalobcu, tento by bez reakcie na signalizované
nebezpečenstvo dokončil prechádzanie cez priechod pre chodcov a k zrážke by nedošlo. Ani zistené
požitie alkoholických nápojov u žalobcu nemožno považovať za jednu z príčin škody na jeho zdraví.
Príčinou vzniku škody je tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodlivému následku nedošlo; pritom

nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z hlavných príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom
následku, o ktorého odškodnenie ide (rozsudok NS ČR z 29.05.2003, sp. zn. 25Cdo 974/2002).

47. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427
a nasl., ktorú treba aplikovať na predmetný prípad dopravnej nehody ako škodovej udalosti, je

osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti.Navzniktejtozodpovednostisatedanevyžadujezavinenékonanie.Tovšakneznamená,
že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie
je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti,
pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného

prostriedku bola škoda spôsobená. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide
o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi
osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná
povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v
súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených)

osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového
vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené
tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Objektívna zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna,

pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzateľa. Liberácia prevádzateľa (jeho oslobodenie
spod objektívnej zodpovednosti) prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Okrem toho je liberácia viazaná na podmienku, že
prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od neho požadovať. Vynaložením všetkého úsilia treba rozumieť všetku objektívnu starostlivosť, ktorá

sa mohla vynaložiť na zabránenie vzniku škody. Prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v
prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie poškodeného Občiansky zákonník
v ustanovení § 427 a nasl. neupravuje výslovne ako osobitný liberačný dôvod. Treba tu však vychádzať
z toho, že ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí
vzhľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti.

48. V konaní bolo nesporné, že vodič vozidla Škoda, ktorým bola spôsobená škoda na zdraví žalobcu,
mal v čase dopravnej nehody poistené motorové vozidlo u žalovanej. Zodpovednosť žalovanej je daná
ustanovením § 427 Občianskeho zákonníka, titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov.

49. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že súčasne boli splnené všetky
zákonom vyžadované predpoklady pre konštatovanie vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a to škodná udalosť vyplývajúca z osobitnej povahyprevádzky dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou.
Zároveň súd nezistil ani jeden z dvoch liberačných dôvodov, teda ani spôsobenie škody okolnosťou,
ktorá nemá pôvod v prevádzke a ktorej sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,

ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať; na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že aj
nespozorovanie chodca alebo jeho neskoré spozorovanie vodičom motorového vozidla je okolnosťou,
ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla riadeného takýmto vodičom, a ani druhý liberačný
dôvod,tedaspôsobenieškodyzavinenímpoškodeného,keďzozáverovznaleckéhoposudkunevyplýva,
že by škodu spôsobil žalobca.

50. Pri ujme spôsobenej na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského
uplatnenia poškodenej osoby. Ide o nároky nemajetkovej povahy. Bolestným sa odškodňujú bolesti
poškodeného spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečení alebo odstraňovaní následkov. Sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného pre uspokojenie jeho životných a spoločenských

potrieb alebo plnenie jeho spoločenských úloh. Takéto poškodenie sa prejavuje viditeľným spôsobom,
ale môže nastať aj v prípade, kde o takéto viditeľné poškodenie nejde, napr. v obmedzení alebo celkovej
straty možnosti voľby povolania, nedostatku osobného uplatnenia v rodinnom živote, prípadne kultúrnej,
športovej činnosti a podobne.

51. Nie každé zranenia, za ktoré bola priznaná náhrada za bolesť zanechá trvalé následky. Nepriaznivé
následky musia trvalo sťažovať možnosť spoločenského uplatnenia poškodeného, nemusí vždy ísť o
viditeľné poškodenie organizmu. SSU môže spočívať v obmedzení alebo úplnej straty možnosti voľby
povolania alebo účasti v iných formách spoločenského uplatnenia, obmedzenie sa môže prejaviť pri
voľbe životného partnera. Účelom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je nahrádzať

alebo sociálne zabezpečovať poškodeného. Jeho cieľom je poskytnutie primeraného zadosťučinenia a
satisfakcie. Odškodnenie SSU má reparovať následky škody na zdraví, ktoré sú trvalého rázu a majú
preukázateľné nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote.

52. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo a musí byť primeraná

povahe trvalých následkov a ich predpokladanému vývoju v budúcnosti. Pri určení rozsahu náhrady
sa zohľadňuje v akej miere sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.
Lekársky posudok sa vydáva spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. Sťaženie
spoločenského uplatnenia hodnotí posudzujúci lekár. Vychádza pritom zo sadzieb bodového hodnotenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia, tieto sadzby sú uvedené v prílohe č. 1 v II-IV zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sadzby
bodovéhohodnoteniasúrozdelenépodľačastítela,ktoréspôsobujúsťaženiespoločenskéhouplatnenia
poškodeného. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár
primerane zvýšiť až na dvojnásobok, prihliada pritom najmä na obmedzenie alebo stratu možnosti

poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú mal vo veku v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.
Poškodenému môže vzniknúť nárok na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pôjde o
prípad zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu.

53. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje rovnako ako výška náhrady za

bolesť, tzn. že počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku sa násobí
hodnotou bodu platnou v roku, v ktorom došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného. Hodnotu
bodu pre účely určenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje Ministerstvo zdravotníctva
SR. Hodnota bodu sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu.

54. Žalobca v podanej žalobe uplatnil právny nárok na jednorazové odškodnenie bolestného vo
výške 17.645 Eur a právny nárok na jednorazové odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 91.973 Eur, pričom túto sumu žalobca uplatnil na základe znaleckého posudku č. 29/2011
vypracovaného znalcom MUDr. Petrom Levkušom dňa 02.11.2011, ktorý ohodnotil bolestné na 1185

bodov a SSU vo výške 5980 bodov, pričom vzhľadom nato, že k vystaveniu znaleckého posudku aj
na bolestné došlo v roku 2011, žaloba si uplatnil hodnotu bodu na bolestné platnú pre rok 2010, t. j.
14,89 Eur. Pri výpočte náhrady za SSU žalobca použil hodnotu bodu platnú pre rok 2011, t. j. 15,38 Eur.
Takto žalobcom uplatnený nárok rozporovala žalovaná, preto súd na návrh žalobcu pribral do konaniaznalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Juliána Tkáča.
Vo vzťahu k počtu určených bodov bolestného žalobcu v počte 915 bodov a sťaženia spoločenského
uplatnenia 4237 bodov kontrolným znaleckým posudkom MUDr. Juliána Tkáča má súd zato, že súdny

znalec zodpovedajúcim spôsobom vysvetlil jednak spôsobom a výšku bodového hodnotenia bolestného
ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, vysporiadal sa s námietkami žalovanej vo vzťahu aj k
posudku vypracovaného MUDr. Zlatošovou, posudkovým lekárom zo dňa 12.05.2017, pričom náležite
zhodnotil aj dôvody pre zvýšenie SSU s poukazom na hodnotený zdravotný stav žalobcu. Napriek
tomu, že žalovaná mala výhrady k znaleckému posudku MUDr. Tkáča, žiadny dôkaz, ktorý by tento

znalecký posudok spochybňoval nenavrhla, preto súd vychádzal pri určení bodov hodnoty práve z
tohto znaleckého posudku MUDr. Juliána Tkáča, keďže posúdenie zdravotného stavu a určenie bodovej
hodnoty je otázkou odbornou, na ktorú súd nemá dostatok odborných vedomostí.

55. Žalobca si uplatnil po podaní predmetného znaleckého posudku voči žalovanej právo na zaplatenie
sumy 13.231 Eur pozostávajúcej z nevyplateného bolestného a sumy 63.089 Eur z titulu náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia. Rovnako súd vychádzajúc zo znaleckého posudku súdneho znalca
MUDr.JuliánaTkáča,ktorýurčilpočetbodovzabolestné915,takpeňažnásumakorešpondujúcatomuto
počtu bodov je 13.231 Eur pri hodnote 14,46 Eur Eur/bod. Žalovaná takto určené bodové ohodnotenie
bolestného nerozporovala.

56. Vo vzťahu k výpočtu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobca vychádzal zo znaleckého posudku
MUDr. Juliána Tkáča, ktorý stanovil bodovú hodnotu na 4237 bodov, pričom taktiež súd pri prepočte
uplatneného práva žalobcu vychádzal z tohto znaleckého posudku, pri prepočítaní počtu bodov bodovou
hodnotou 14,89 Eur/bod korešpondujúcou bodovej hodnote v roku 2010, správne žalobca uplatnil výšku
bodovej hodnoty platnú pre rok 2010, čo predstavuje sumu 63.089 Eur.

57. K uplatnenému navýšeniu náhrady za SSU súd uvádza nasledovné. V zmysle konštantnej judikatúry
Ústavných súdov SR a ČR sa pri odškodňovaní škody na zdraví vychádza zo základnej zásady
poskytnutia spravodlivej náhrady, teda aby sa poškodenému dostalo v rámci možností čo najúplnejšej
adekvátnejnáhrady.Zmyslomaúčelompredmetnéhoustanoveniajezabezpečiťpoškodenémunáhradu

škody tak, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná ujma na zdraví. V rámci stanoveného limitu (50%),
uvedené rozpätie umožňuje súdu prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu v snahe zachovať princíp
proporcionality, t. z. vzťah primeranosti medzi výškou odškodnenia a spôsobenou ujmou.

58. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že úraz privodil žalobcovi výrazné zmeny v kvalite

doterajšieho života, keďže dovtedy bol úplne samostatný, študoval, vypomáhal v domácnosti, venoval
sa svojim záujmom, športovým a kultúrnym aktivitám. Ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže
žalobca bol uznaný plne invalidným, pričom trvalé následky zasiahli všetky oblasti jeho sebarealizácie.
Išlo o zdravého mladého muža, v mladom veku, plnohodnotne prežívajúceho svoj život ako syn,
brat a študent. Množstvo a charakter poranení znížilo kvalitu života žalobcu. Trvalé následky sa

vzťahujú tak na fyzickú oblasť, ako aj psychickú. Jeho zdravotný stav si vyžaduje pomoc iných osôb
aj pri vykonávaní základných denných činností, vzhľadom na motorické postihnutie končatín nie je
schopný vykonávať akúkoľvek športovú, zvýšenú pohybovú a ťažkú fyzickú aktivitu, porucha reči a
celkový kozmetický deficit so znížením intelektových schopností ho výrazným spôsobom obmedzujú
v spoločenskom živote, nadväzovaní kontaktov s osobami nielen opačného pohlavia a znemožňujú

mu pracovné zaradenie. Žalobca je v dôsledku úrazu vylúčený zo všetkých športových, zvýšených
pohybových a ťažkých fyzických aktivít, z činnosti vyžadujúcich prítomnosť jemnej motoriky horných
končatín a plnú úchopovú schopnosť rúk, z činnosti pri ktorých by v dôsledku epileptického záchvatu
došlo k ohrozeniu osôb alebo k vážnym materiálnym škodám a z činností vyžadujúcich si určitú
úroveň intelektuálnych funkcií a sústredenosť po celú dobu ich vykonávania. Žalobcov stav už

nebude lepší, práve naopak po určitej niekoľkoročnej stabilizácie zdravotného stavu za predpokladu
dodržiavania pravidelnej medikamentóznej liečby a psychohygienického režimu, môže nastať postupne
vplyvom starnutia mozgových buniek v rámci celkového starnutia organizmu prevládanie poúrazovej
encefalopatie, organického psychosyndrómu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca
je obmedzený takmer vo všetkých oblastiach spoločenského a rodinného života. Tieto obmedzenia

ako dôsledku úrazu nemožno vyjadriť len základných odškodnením za SSÚ i s poukazom na zákonné
ustanovenie stanovujúce za prípad hodný osobitného zreteľa uznanie invalidity. Súd preto rozhodol
o navýšení náhrady za SSÚ vo výške 35% i s prihliadnutím na mieru poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 80%. Vzhľadom k tomu, že žalobca nestratil plnú pohybovúschopnosť, nevyhnuté životné úkony zvláda samostatne nebolo možné priznať maximálne navýšenie o
50% náhrady za SSÚ. Navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % zo sumy 63.089 Eur tak
predstavuje sumu 22.081,15 Eur.

59. Zamietajúci výrok rozsudku sa týka prevyšujúceho nároku žalobcu uplatneného v žalobnom návrhu,
keď žalobca pôvodne uplatňoval sumu 155.605 Eur pozostávajúcej zo sumy 17.645 Eur z titulu
bolestného, sumy 91.973 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a sumy 45.978 Eur z titulu
navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%.

60. V tomto konaní žalobca uplatňoval sumu 155.605 Eur a bol úspešný do sumy 98.401,15 Eur, v
ktorej časti súd žalobe vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému
po odpočítaní jeho neúspechu od úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26% voči
žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich
výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.