Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/145/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911215823
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7911215823.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Ľ. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. B. I., X. Z. Č..
XXXX/X, zastúpeného JUDr. Antonom Hencovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska
č. 3, proti žalovanej: Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad
4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo dňa 06.12.2018 č.k. 6C/175/2011 - 435 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy
konania v celom rozsahu.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 13.231,- eur
titulom bolestného a sumu 63.089,- eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 22.081,15
eura titulom navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu na náhradu škody titulom
bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že poistenec žalovanej spôsobil dňa
06.11.2009 dopravnú nehodu, keď pred križovatkou ul. Československej armády a Kutnohorskej v
Trebišove na prechode pre chodcov pravou prednou časťou narazil do žalobcu, ktorý prechádzal z ľavej

strany na pravú, následkom čoho žalobca utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Súd ďalej vychádzal z toho,
že poistenec žalovanej bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 4T/184/2010 oslobodený spod
obžaloby. Ďalej súd pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku vychádzal zo znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a zo znaleckého posudku MUDr. Julián Tkáča,
ktorý stanovil bodovú hodnotu bolestného v počte bodov 915 a na sťažení spoločenského uplatnenia
4237 bodov.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
vychádzajúc pri tom zo znaleckého posudku znalca MUDr. Juliána Tkáča a znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za dôvodný.5. Súd dospel k záveru, že poistenec žalovanej porušil pravidla cestnej premávky a svojou nesprávnou
technikou jazdy preukázane ohrozil žalobcu a poškodil ho na zdraví. Súd poukázal na skutočnosť, že
žalobca bol zachytený prednou časťou vozidla prichádzajúceho z ľavej strany na priechode pre chodcov

a preto má za to, že žalobca prevenčnú povinnosť neporušil. Podľa názoru súdu vodič smie jazdiť len
takou rýchlosťou, aby bol schopný vozidlo zastaviť na vzdialenosť, na akú má rozhľad. O zanedbanie
všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcu a s tým spojeným prípadným jeho spolu zavinením by bolo
možné uvažovať podľa názoru súdu, ak by žalobca vošiel na vozovku z pravej strany cesty a tým by
vytvorilprevodičanáhluprekážku.Skutočnosť,žežalobcatesnepredzrážkouzastavilvkoridorepohybu

vozidla a otočil hlavu smerom k prichádzajúcemu vozidlu, je odôvodnená jeho reakcia na zakričanie
jeho kamaráta V. I.. Dospel k záveru, že ak by poistenec žalovanej sa správal v súlade s pravidlami
cestnej premávky a neohrozoval žalobcu, tento by bez reakcie na signalizované nebezpečenstvo
dokončil predchádzanie cez priechod pre chodcov a k zrážke by nedošlo. Súd nepovažoval ani požitie
alkoholických nápojov u žalobcu jednu z príčin škody na zdraví. Príčinou vzniku škody podľa jeho názoru
je tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodlivému následku nedošlo. Žalobca teda nevytvoril pre

vodiča danú prekážku a to vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo na priechode pre
chodcov.

6. Vo vzťahu k výpočtu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal súd zo znaleckého
posudku MUDr. Juliana Tkáča, ktorý určil bolestné v rozsahu 915 bodov a sťaženie spoločenského

uplatnenia v rozsahu 4237 bodov, čo predstavuje bolestné v sume 13.231,- eur a sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 63.089,- eur.

7. Vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia súd bol toho názoru, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že úraz privodil žalobcovi výrazné zmeny v kvalite doterajšieho života,

keďže dovtedy bol úplne samostatný, študoval, vypomáhal v domácnosti, venoval sa svojim záujmom,
športovým a kultúrnym aktivitám. Podľa jeho názoru ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže
žalobca bol uznaný plne invalidným, pričom trvalé následky zasiahli všetky oblasti jeho sebarealizácie.
Žalobca aj v dôsledku úrazu je vylúčený zo všetkých športových, zvýšených pohybových a ťažkých
fyzických aktivít z činnosti vyžadujúcich prítomnosť jemnej motoriky horných končatín a plnú uchopovú

schopnosť rúk, s činnosťami ktorými by v dôsledku epileptického záchvatu došlo k ohrozeniu osôb
alebo k vážnym materiálnym škodám a z činností vyžadujúcich si určitú úroveň intelektuálnych
funkcií a sústredenosť po celú dobu ich vykonávania. Žalobcov stav už nebude lepší, práve naopak
po určitej niekoľkoročnej stabilizácie zdravotného stavu za predpokladu dodržiavania pravidelnej
medikamentóznej liečby a psychohygienického režimu, môže nastať postupne vplyvom starnutia

mozgových buniek v rámci celkového starnutia organizmu prevládanie poúrazovej encefalopatie,
organického psychosyndrómu. Tieto obmedzenia ako dôsledku úrazu nemožno vyjadriť len základných
odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na zákonné ustanovenie stanovujúce
za prípad hodný osobitného zreteľa uznanie invalidity. Súd preto rozhodol o navýšení náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 35 % i s prihliadnutím na mieru poklesu schopnosti žalobcu

vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 80 %. Priznal žalobcovi teda navýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia o 50 % zo sumy 63.089 eur vo výške 22.081,15 eura.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, preto po
odrátaní jeho neúspechu v konaní priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.

9. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca a vo vyhovujúcich
výrokoch aj žalovaná.

10. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak súd percentuálne

vyjadroval jeho úspech a neúspech v tomto type konania o náhradu škody, keď rozhodnutie o
výške priznaného plnenia záviselo jednak od znaleckého posudku, ako aj úvahy súdu. V tomto
konaní nebol procesný neúspešný, hoci mu bola priznaná iba časť nároku uplatneného žalobou.
Podľa jeho názoru je v rozpore s princípov spravodlivosti, aby bol žalobca zaťažovaný procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku tohto súdneho konania, v ktorom bolo nevyhnutné vykonanie

znaleckého dokazovania na stanovenie výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj
následná úvaha súdu o výške navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže sa jednalo o prípad
osobitného zreteľa. Je to v rozpore nielen s § 255 ods. 1 C.s.p., ale aj so základnými princípmi C.s.p.
Za takého stavu má mať právo na plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy, čo je plne súladné ajs výkladom pojmu úspech vo veci v ust. § 255 C.s.p. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok vo výroku o trovách konania a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaná v podanom odvolaní žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcich
výrokoch zmenil a žalobu nad sumu 6.615,50 eura titulom bolestného a nad sumu 31.544,50 eura titulom
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a nad sumu 11.040,60 eura z titulu navýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

12. V odvolaní vyslovila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie a poukázala na to, že v zmysle
vykonaného znaleckého dokazovania znalcami z odboru cestnej dopravy a to tak v priebehu trestného
konania, ako aj v priebehu občianskoprávnych konaní bolo preukázané, že prvotnou príčinou vzniku
dopravnej nehody, pri ktorej žalobca utrpel škodu, bolo jeho správanie na vozovke, s čím sa súd prvej
inštancie nesprávne a nedostatočne vysporiadal. V tejto súvislosti poukázala na závery v znaleckom
posudku znalca Ing. Holubeca, ktorý po vykonanom vyšetrovacom pokuse vypracoval aj doplnok, v

ktoromkonštatoval,žetechnikajazdyvodičamotorovéhovozidlasícenebolasprávna,nakoľkomalvodič
venovať zvýšenú pozornosť situácii pred vozidlom, ale zároveň uviedol, že vozidlo sa pred nehodou
pohybovalo rýchlosťou 40 až 45 km/h, pričom táto rýchlosť je na danom úseku cesty dovolená. V tejto
súvislosti poukázal aj na závery znaleckého posudku č. 158/2014 vypracovaného znaleckým ústavom, v
zmysle ktorých spôsob prechádzania žalobcu cez vozovku nebol správny, pretože vošiel do vozovky bez

ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vozidla. Rovnako zastavenie sa v koridore pohybu
vozidlazhoršilmožnostireakcievodičanatútoskutočnosť.Technickoupríčinouvznikudopravnejnehody
tak bolo vojdenie žalobcu do vozovky v čase, keď z pravej strany prichádzalo vozidlo, pričom tak
urobil bez ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vozidla. Zo záverov znaleckého posudku
podľa jej názoru je tak nepochybne zrejmé, že nebolo preukázané, aby vodič porušil dôležité povinnosti

vodiča motorového vozidla, ktoré by viedli k vzniku kolíznej situácie na komunikácii a následne vzniku
dopravnej nehody a súvisiacej škode na zdraví žalobcu. Podľa jej názoru znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, že príčinou predmetnej dopravnej nehody bol nesprávny vstup žalobcu ako chodca do
vozovky a do koridoru pohybu motorového vozidla a to v čase počas nehodového deja. Žalobca do
koridoru pohybu vozidla vstúpil v takom okamihu, kedy mu z rýchlosti a vzdialenosti prichádzajúceho

vozidla mohlo aj malo byť zrejmé, že musí dôjsť k zrážke. Podľa jej názoru žalobca porušil ust. § 53
ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. tým, že v čase pred dopravnou nehodou a v čase dopravnej nehody
porušil dopravné predpisy. Navyše v čase nehody bol značne pod vplyvom alkoholu a to do tej miery,
že u neho bola znížená schopnosť rozpoznať nebezpečenstvá a v dôsledku požitého alkoholu bola jeho
reakčná schopnosť a doba iná, než účastníka cestnej premávky, ktorý nie je pod vplyvom alkoholu. Je

toho názoru, ak by u žalobcu nebola v dôsledku požitia alkoholu nížená jeho rozpoznávacia schopnosť,
nebol by podcenil nebezpečenstvo, ktoré mu na komunikácii hroziť a bol by sa k blížiacemu motorového
vozidlu vyhol tak, ako ostatní účastníci cestnej premávky. Žalobca takto nekonal a potom je potrebné
zobrať do úvahy a to vyjadrenie miery jeho spoluzavinenia na vzniknutej škode na zdraví v súlade s ust.
§ 441 Občianskeho zákonníka a to v rozsahu 50 %. Má teda za to, že záver súdu je nesprávny o tom, že

žalobca nevytvoril vodičovi prekážku náhodou len preto, že na komunikáciu nevstúpil z pravej strany v
smere jazdy motorového vozidla, nakoľko z pohybu chodca na komunikáciu je zrejme, že tento sa náhle
zastavilvkoridorepohybuvozidlaaprávepretodošlokjehozachyteniu.Akbybolpokračovalvchôdzipo
komunikácii bez zastavenia, vozovku by bol prešiel - opustil ešte skôr než po nej prechádzalo motorové
vozidlo. Vodič tohto motorového vozidla preto nemal dôvod sa domnievať, že žalobca sa na komunikácii

v rozpore s vyššie cit. ustanovením bezdôvodne zastaví, keďže jeho pohybu v smere na chodník nič
nebránilo. Žalobca teda porušil prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka a
konal protiprávne a z uvedeného dôvodu si aj sám zodpovedá za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s
týmto jeho konaním a namieste preto bolo toto vziať do úvahy pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch
a zohľadniť vo výške priznanej náhrady.

13. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je a žalovanej nie je dôvodné.

14. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci ak dospel k záveru, že poistenec žalovanej porušil pravidlá cestnej premávky, následkom
čoho spôsobil žalobcovi škodu na zdraví ktorú následne aj správne právne posúdil, ak vychádzajúc zo
znaleckých posudkov žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového aniprávneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej
inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

15. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z
názoru o porušení prevenčnej povinnosti žalobcom a teda o jeho spoluúčasti na vzniknutej škode.

16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

17. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne. Ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

18. Ako vyplýva z cit. ust. § 415 Občianskeho zákonníka toto zakotvuje všeobecnú preventívnu

povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená,
použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach.
Porušenie preventívnej povinnosti sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu,
pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho
zákonníka alebo iného zákona.

19. Vo vzťahu k tvrdeným odvolacím námietkam žalovanej je významné len jej tvrdenie o tom, že žalobca
vytvoril vodičovi v čase nehody náhlu prekážku a to z dôvodu, že uvedená skutočnosť by mala vplyv na
vznik dopravnej nehody a teda aj na prípadnú spoluúčasť žalobcu na vzniknutej škode.

20. Pre posúdenie uvedenej námietky je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku č. 158/2014
vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, z ktorého záverov je zrejmé,
že vodič sa s vozidlom pohyboval vyššou rýchlosťou, ako bola rýchlosť, z ktorej by včasnou reakciou
zastavil po rozpoznaní tmavo oblečeného chodca. Vzhľadom k tomu, že na danom úseku je označený
priechod pre chodcov zvislým a vodorovným značením, kde by sa dal predpokladať zvýšený pohyb

chodcov, bol vodič takýmito skutočnosťami obmedzený. Z analýzy ďalej vyplynulo, že vodič začal na
situáciu reagovať až v okamžiku nárazu vozidla do chodca a následne brzdiť tak, že zastavil s vozidlom
37 m za miestom zrážky. Znalec skonštatoval, že s prihliadnutím na počiatočnú rýchlosť vozidla a
dohľadovej možnosti na mieste dopravnej nehody v danom čase, sa javí technika jazdy vozidla ako
nesprávna. Znalec ďalej uviedol, že nie je možné sa stotožniť so závermi posudku znalca Ing. Igora

Holubca v oblasti posúdenia prekážky náhlej vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo na
priechode pre chodcov.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla
a sledovať situáciu v cestnej premávke.

22. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil
na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča
električky.

23. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

24. Citované zákonné ustanovenia upravujú povinnosti vodiča, ktorý má jednak povinnosť dať prednosť
chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, jazdiť len primeranou

rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a povinnosť plne sa
venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

25. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že vodič nerešpektoval
uvedené zákonné ustanovenia, ak nedal žalobcovi prednosť potom, čo vstúpil na vozovku a prechádzal

cez priechod pre chodcov, pričom jazdil takou rýchlosťou, pri ktorej nebol schopný zastaviť vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Žalobca sa tesne pred nárazom pohyboval po priechode pre chodcov,
pričom v danom úseku je označený priechod pre chodcov zvislým a vodorovným značením a preto
vodič bol v danom úseku povinný predpokladať výskyt chodcov. Odvolací súd má za to, že vodič saplne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, ak na vzniknutú dopravnú
situáciu začal reagovať až v okamžiku nárazu vozidla do žalobcu a až následne brzdil. Nemožno sa
preto stotožniť s názorom žalovanej, že žalobca vytvoril pre vodiča náhlu prekážku jednak z dôvodu,

že k dopravnej nehode došlo na priechode pre chodcov a jednak z dôvodu, že v čase vstupu žalobca
na priechod pre chodcov bolo podľa záverov znaleckého dokazovania motorové vozidlo vzdialené cca
151 - 182 m od miesta zrážky.

26. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu vstupu žalobcu ako chodca do vozovky a do koridoru

pohybu motorového vozidla v čase počas nehodového deja je potrebné uviesť, že za situácie ak v
čase nehody bola tma, pršalo a priechod bol osvetlený iba verejným osvetlením, nemožno od žalobcu
dôvodne požadovať správne vyhodnotenie dopravnej situácie. Je preto nesporné, že prvotnou príčinou
vzniku škody žalobcu bola nesprávna technika jazdy vodiča, ktorý porušil právne povinnosti ustanovené
zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

27. Za takejto situácie nemožno zdieľať názor žalovanej, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť, ak
jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča. Ak teda vodič porušil
pravidla cestnej premávky tým, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej
premávke, nedal prednosť žalobcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov,
pričom nejazdil primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal

rozhľad, možno uzavrieť, že žalobcom uplatňovaný nárok je daný.

28. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je
správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutých vyhovujúcich
výrokoch ako vecne správny potvrdil.

29. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku o trovách konania.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. ak súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. V citovanom ust. § 255 C.s.p. sa premieta zásada úspechu vo veci, ktorá je charakteristická pre

sporové konanie a ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej
strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania,
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o
procesneneúspešnéhožalobcuakmubolapriznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku.Nemožno
ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy

súdu alebo znaleckej činnosti.

33. V prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a to titulom bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom
rozhodnutie záviselo od znaleckého dokazovania, resp. úvahy súdu. Za takejto situácie ak žalobcovi bol

priznaný v konaní nárok na základe znaleckého posudku, resp. úvahy súdu je nepochybné, že bol v
konaní plne procesne úspešný, čo do základu. Výška priznaného nároku nesporne závisela od úvahy
súdu,resp.znaleckéhodokazovania,ktorúnemoholnijakopredvídať,pretožetoobjektívneniejemožné.

34. Zamietnutie časti nároku teda nie je prejavom procesného úspechu žalovanej, ale iba dôsledkom

znaleckého dokazovania, resp. úvahy súdu. Žalobcu preto treba nevyhnutné považovať za plne
procesne úspešného, lebo mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia
vyplývajúcazjehoprocesnéhoúspechuzáviselavýlučneodznaleckéhodokazovania,resp.úvahysúdu.

35. Ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne vo vzťahu k náhrade trov

konania právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. vo výroku o trovách
konania zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu.36. Rovnako z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzal odvolací súd aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho
konania.

37. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).