Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920200147
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7920200147.1

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcu: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX K.
E., právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Jánošík, advokát, Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, proti
žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Trebišov, Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, IČO: 00
175 056, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný strpieť užívanie bytu č. XXX na X. poschodí bytového domu č. s. XXXX na ul.

J., vo vchode č. X, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie K., žalobcom a zdržať sa rušenia
užívania tohto bytu žalobcom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Ukladá žalobcovi, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal proti
žalovanému návrh na začatie konania vo veci samej, a to žalobu o určenie neplatnosti vylúčenia z
družstva .

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 14.01.2020 na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť strpieť užívanie bytu č. XXX na X. poschodí bytového
domu č. s. XXXX na ul. IA. v KT., vo vchode č. X, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie K.,

žalobcom a zdržať sa rušenia užívania tohto bytu žalobcom, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Ďalej, aby súd žalobcovi uložil povinnosť, aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podal návrh na začatie konania vo veci samej, a to žalobu o určenie neplatnosti vylúčenia
z družstva a priznať mu náhradu trov konania. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodnil tým, že žalovaný je družstvom. Medzi predmety podnikania žalovaného patrí aj organizovanie
prípravy a realizácie výstavby, prevádzka bytových a nebytových priestorov a zabezpečenie služieb

spojených s bývaním pre členov družstva. Žalobca je členom družstva od roku 1987. Ako člen družstva
užíval od roku 2007 byt žalovaného v K. E. Ide o byt č. XXX na 6. poschodí bytového domu č. s. XXXX
na ul. J.i, vo vchode č. 7, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie K..
Dňa 28.09.2018 sa v sídle žalovaného uskutočnilo stretnutie medzi žalobcom a riaditeľom žalovaného
- Ing. Kolomanom Kačinetzom. Predmetom jednania bola údajná petícia vlastníkov bytov, ktorí sa
mali sťažovať na hluk z bytu, ktorý mal ako člen užívať žalobca. Žalobca sa vyjadril, že musí ísť o

nedorozumenie, nakoľko v uvedenom byte sa zdržiava len sporadicky, keď sa vráti z Nemecka, kde
pracuje a určite sa žiadny hluk z jeho bytu v tom čase nešíril. Zdôraznil, že žiaden záznam z tohto
stretnutia nebol vyhotovovaný a žalobcovi neboli doručované žiadne listiny. Išlo iba o ústnu konverzáciu
medzi uvádzanými osobami. Dňa 24.06.2019 sa v sídle žalovaného uskutočnilo opätovné stretnutie
medzi žalobcom a riaditeľom žalovaného. V ten deň došlo k podpisu nájomnej zmluvy. V nájomnej
zmluve sa uvádza, že:

- žalobcovi zaniklo členstvo v družstve vylúčením z členstva v družstve rozhodnutím zo dňa 28.09.2018
(článok I. nájomnej zmluvy),- žalobca má právo užívať predmetný byt ako nájomca do 31.12.2019 (článok IV. nájomnej zmluvy).
V čase podpisu predmetnej nájomnej zmluvy si žalobca neuvedomoval obsah tejto zmluvy. Na podpis
takejtozmluvynebolpripravený.Predpodpísanímsiobsahtejtozmluvyneprečítal.Zostranyžalovaného

mupredpodpísanímzmluvybolouvedené,žetátozmluvajeibaformalitaapredmetnýbyt,ktorýužívaod
roku 2007, bude môcť naďalej užívať. Nech uhrádza všetky platby naďalej, tak ako ich uhrádzal dovtedy.
Žalobca sa až následne v domácom prostredí podrobne oboznámil s obsahom nájomnej zmluvy, keď
si ju prečítal aj so svojím príbuznými. Vtedy sa žalobca prvýkrát dozvedel, že žalovaný ho mal vylúčiť z
členstva v družstve, a to ešte rozhodnutím 28.09.2018. S takýmto postupom žalobca rázne nesúhlasí.

Žalobcovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie o vylúčení z členstva v družstve. O vylúčení z členstva v
družstve sa žalobca dozvedel iba po preštudovaní nájomnej zmluvy. Žalobca adresoval žalovanému list
- predžalobná výzva, ktorým vyjadril svoj nesúhlas s vylúčením z členstva. Žalovaný na tento list žalobcu
reagoval listom zo dňa 23.09.2019, z obsahu ktorého vyplýva, že vylúčenie z členstva považuje žalovaný
za platné a trvá na tom, že byt môže žalobca užívať len do 31.12.2019. Žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu ešte raz vyzval žalovaného, a to listom zo dňa 03.12.2019, aby žalovaný opätovne

zaevidoval žalobcu za člena družstva, nakoľko tvrdené vylúčenie z členstva nebolo v súlade so zákonom
a stanovami žalovaného. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 06.12.2019, v ktorom uvádza, že žalobca
bol podľa neho právoplatne vylúčený z členstva v družstve a preto žiadosti žalobcu nemôže vyhovieť.
V ďalšom žalobca citoval ustanovenie §221 ods. 1, 226 ods. 1 písm. c), 227 ods. 5, 231 ods. 1, 3
Obchodného zákonníka.

V článku 25 Stanov je upravený inštitút vylúčenia. V bode 2, 3 a 4 tohto článku sa uvádza: V rozhodnutí o
vylúčení člena z družstva musí byť uvedený dôvod vylúčenia, ktorý nemožno dodatočne meniť. Členstvo
zaniká uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Podanie odvolania má odkladný účinok. Proti
rozhodnutiu riaditeľa družstva o vylúčení má člen právo podať odvolanie predstavenstvu družstva do 15-
tich dní od doručenia rozhodnutia. Voči rozhodnutiu predstavenstva družstva o nevyhovení odvolania

voči rozhodnutiu riaditeľa družstva o vylúčení z členstva v družstve má člen družstva právo podať
odvolanie zhromaždeniu delegátov. Odvolanie na zhromaždenie delegátov má odkladný účinok. Voči
rozhodnutiu zhromaždenia delegátov nie je možné odvolanie.

2. Vylúčenie je jednostranný úkon zo strany družstva adresovaný členovi. Ide o závažný úkon, ktorý

má za následok zánik členstva v družstve, a preto zákon striktne stanovuje dôvody vylúčenia. Žalobca
zastáva názor, že pri údajnom predmetnom vylúčení členstva neboli zo strany žalovaného dodržané
podmienky dané Obchodným zákonníkom a ani stanovami. Žalobcovi nebolo zo strany žalovaného
doručené žiadne písomné rozhodnutie o vylúčení. Vzhľadom k uvedenému mu nebolo zo strany
žalovanéhoumožnené,abyvočitakémutorozhodnutiupodalriadnyopravnýprostriedok.Keďsažalobca

dozvedel o jeho vylúčení z členstva (z nájomnej zmluvy), vo svojich listoch žalovanému uvádzal, že
nedisponuje žiadnym rozhodnutím o vylúčení z členstva. Ak by takéto rozhodnutie existovalo, určite by
sa o ňom žalovaný vo svojich odpovediach zmienil, resp. by ho žalobcovi zaslal. Žiaden taký úkon zo
strany žalovaného voči žalobcovi urobený nebol. Žalobca má ďalej zato, že u neho neexistuje žiadny
dôvod, ktorý by oprávňoval žalovaného vydať rozhodnutie o vylúčení žalobcu z družstva. Žalobca si ako

člen družstva svoje povinnosti stále plnil riadne a včas a nikdy zo strany žalovaného neobdŕžal žiadnu
výstrahu o porušovaní členských povinností, resp. stanov. Do dnešného dňa uhrádza riadne a včas
všetkypoplatky.Žalobcasapovažujedodnešnéhodňazariadnehočlenažalovanéhoaužívapredmetný
byt. Z predloženej mimosúdnej korešpondencie však vyplýva, že žalovaný neuznáva členstvo žalobcu
a tvrdí, že žalobca mohol predmetný byt užívať iba do 31.12.2019.

Poukázal na platnú právnu úpravu a platné stanovy, ktoré jasne vymedzujú postup, ktorý je potrebné
dodržať, aby došlo k platnému vylúčeniu z členstva družstva. Žalovaný s dovolaním sa neplatnosti
vylúčenia z členstva družstva nesúhlasí a hrozí, že žalobcu z predmetného bytu vypratá. Zo žalobcu by
sa v takom prípade stal bezdomovec, nakoľko by stratil strechu nad hlavou.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil listinné dôkazy a to stanovy
žalovaného, list vlastníctva, vyúčtovanie, nájomnú zmluvu, listy žalovaného.

4.Podľaust.§324ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť

neodkladné opatrenie.

5. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ust. § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

10. Podľa ust. § 330 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

12. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorá bolo nariadené.

13. Právna úprava síce výslovne neupravuje ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu

pre vydanie neodkladného opatrenia, avšak § 329 ods. 1 CSP dáva zreteľne najavo, že nemôže
ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov vyjadruje, že subjekt domáhajúci
sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej
úpravy pomerov strán sporu alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia,
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostrednej

hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru
zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o NO a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v
základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočností dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na neodkladné opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupuje je,
že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
(vysoko) pravdepodobné. Aj v konaní o vydanie neodkladného opatrenia súd postupuje v súčinnosti so
stranami sporu tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi

nimi sporné, spoľahlivosti zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu
neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany
práv a spoľahlivosť tvrdení strany sporu na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré
sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (Uznesenie NS
SR 6MCdo 5/2012 z 28.11.2012).

14. Žalobca v návrhu uvádza skutočnosti, ktoré sú podľa názoru súdu osvedčením potreby a
nevyhnutnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

16. Podľa ods. 2 cit. článku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo.17. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka, Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
svojich členov.

18. Podľa § 226 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, Stanovy družstva musia obsahovať vznik a
zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom. Podrobnejšiu úpravu členstva,
jeho vzniku a zániku upravujú stanovy (§227 ods. 5 Obchodného zákonníka).

19. Podľa § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka, Členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením,
vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre
nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva.

20. Podľa § 231 ods. 3 Obchodného zákonník, Člen môže byť vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe
porušuje členské povinnosti, alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Fyzická osoba

môže byť vylúčená tiež, ak bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchala proti
družstvu alebo členovi družstva. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť, rozhoduje, pokiaľ
stanovy neurčujú inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vylúčení má právo podať člen odvolanie na
členskú schôdzu.

21. Z predložených stanov (čl. 63 a nasl. spisu), článku 25, bod 2, 3, 4 (strana 30. a 31.), kde je upravený
inštitút vylúčenia vyplýva, že:
V rozhodnutí o vylúčení člena z družstva musí byť uvedený dôvod vylúčenia, ktorý nemožno dodatočne
meniť. Členstvo zaniká uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Podanie odvolania má
odkladný účinok. Proti rozhodnutiu riaditeľa družstva o vylúčení má člen právo podať odvolanie

predstavenstvu družstva do 15-tich dní od doručenia rozhodnutia. Voči rozhodnutiu predstavenstva
družstva o nevyhovení odvolania voči rozhodnutiu riaditeľa družstva o vylúčení z členstva v družstve má
člen družstva právo podať odvolanie zhromaždeniu delegátov. Odvolanie na zhromaždenie delegátov
má odkladný účinok. Voči rozhodnutiu zhromaždenia delegátov nie je možné odvolanie.

22. Z predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 24.09.2019 uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a
žalovaným ako prenajímateľom, čl. I. vyplýva, že nájomníkovi členstvo v družstve právoplatne zaniklo
vylúčením z členstva v družstve rozhodnutím zo dňa 28.09.2018, a preto nemá právo byt č. XXX na
ulici Ibrányiho XXXX/X v K. . ďalej užívať. Podľa čl. II. tejto nájomnej zmluvy; prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomne do užívania byt: Mesto Kráľovský Chlmec, ulica Ibrányiho, č. bloku 1240, č.

vchodu 07, č. bytu 111 na dobu určitú, t. j. od 01.07.2019 do 31.12.2019.

23. V posudzovanej veci sa úprava neodkladným opatrením týka práva nájomcu aj na budúce uzavretie
zmluvy o nájme bytu, a teda i existenčného práva žalobcu na bývanie. Bezprostredne hroziaca ujma
spočíva v tom, že žalobcovi, ktorý užíva sporný byt hrozí, že príde o strechu nad hlavou a stane sa

bezdomovcom. Súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na postavenie OSBD v predmetnom
type konania, ktorý je družstvom, pričom medzi predmety podnikania žalovaného patrí aj zabezpečenie
služieb spojených s bývaním pre členov družstva. Ústava SR (ústavný zákon) pojem obydlie bližšie
nedefinuje. Keďže základné práva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle
a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských práva a základných slobodách (PL.ÚS 5/93, PL.ÚS 15/98),

pri vymedzení obsahu uvedeného pojmu je potrebné prihliadať aj na príslušnú judikatúru, týkajúcu sa
predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č.
209/1992 Zb.). Judikatúra súdov upozorňuje nato, aby zásah do práva na rešpektovanie obydlia nebol
iba legálny, ale taktiež primeraný sledovanému cieľu, s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom strata
obydlia predstavuje najextrémnejšiu formu zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosic

v. Chorvátsko z 5.júna 2009, sťažnosť č. 28261/06).

24. Je samozrejmé, že OSBD ako prenajímateľ má povinnosti vo vzťahu k chráneným právam a
oprávneným záujmom všetkých nájomcov predmetného bytového domu. Nemožno však prehliadať, že
je povinné garantovať tiež práva svojich členov. Právo na obydlie je právom základným. Rozhodujúce

z hľadiska poskytnutia procesnej ochrany však bolo osvedčenie možného nároku žalobcu domáhať sa
neplatnosti vylúčenia z družstva.25. Osvedčená bola aj potreba neodkladnej úpravy pomerov strán konania z dôvodu uplynutej doby
nájmu dňa 01.01.2020 a keďže k opätovnému uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo (vylúčenie z členstva
družstva), bol daný dôvod na neodkladnú úpravu pomerov uložením povinnosti žalovaného strpieť

užívanie predmetného bytu žalobcom. Bolo tak podľa názoru súdu dôvodné poskytnúť provizórnu
ochranu právu žalobcu do doby využitia procesných mechanizmov na poskytnutie definitívnej právnej
ochrany.

26. V posudzovanej veci sa neodkladným opatrením sledovala procesná ochrana chráneného nájmu

osobe, ktorá prestala byť nájomcom bytu. Nejednalo sa preto o neprimeraný zásah vo vzťahu k
žalovanému, ktorý si splní povinnosti ako správca domu na základe zmluvy o výkone správy ako aj na
základe mandátnych zmlúv.

27. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán
sporu alebo tretích osôb ochrana sa poskytuje iba dočasnou úpravou, pričom vzhľadom na dočasnosť

je najdôležitejšie, aby nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu (uzns. KS v
Košiciach 5Co/341/2019).

28. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd prvej inštancie za to, že v čase
rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia je stav taký, že je osvedčená potreba bezodkladnej

úpravy pomerov, preto neodkladné opatrenie nariadil.

29. Zároveň súd v zmysle ust. § 336 ods. 1, veta prvá CSP, uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote
30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podal na tomto súde návrh na začatie konania vo veci samej v
zmysle II. výroku tohto uznesenia.

30. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

31. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí

ustanovenie § 335 primerane.

32. Súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, preto o trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolanie.