Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/330/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305215953
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2305215953.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Holiča a členiek senátu
JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej
splnomocnenkyňami: 1/ Advocate s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 a 2/ Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: J. J., nar. XX. Z. XXXX, bytom E.

XXX/XX, A., o 764,79 Eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD.,
Bratislava, Záhradnícka 60, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 18. júla
2012 č. k. 6Er/339/2005-45, v znení opravného uznesenia rovnakého súdu zo 6. marca 2014 č. k.
6Er/339/2005-75, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania a predloženie predbežných otázok Súdnemu
dvoru Európskej únie z a m i e t a .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú r u š í a
v časti zastavenia exekúcie ho p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieI.exekúciuvyhlásilzaneprípustnúasúčasnejuajzastavil
a II. exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Takéto rozhodnutie odôvodnil, pokiaľ šlo o zastavenie

exekúcie, právne ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku) a § 39 a § 574 ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom tým, že dohoda o splnomocnení
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, tvoriaca súčasť zmluvy o úvere č. 4250736 uzavretej účastníkmi 5.
januára 2005 (ďalej tiež len „úverová zmluva“) a oprávňujúca advokáta na uznanie právneho záväzku
(dlhu) za povinného a tiež na vydanie a podpísanie notárskej zápisnice (slúžiacej za exekučný titul),

je totiž neplatným právnym úkonom pre vzdanie sa (takouto dohodou) práv majúcich vzniknúť až v
budúcnosti, keďže tu v čase uzavretia zmluvy neexistoval dlh a nemohla byť známa ani jeho výška.
Rozhodnutie o trovách exekúcie bolo odôvodnené právne ust. § 197, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 až
3 E. p. a vecne nedostatkom požiadavky exekútora na náhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom, aby odvolací súd uznesenie

v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie bolo vydané nad rámec právomoci mu zverenej,
účastníkom bola odňatá možnosť konať pred súdom a nevykonaním náležitého dokazovania bol
nedostatočne zistený skutkový stav. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekučnýsúdniejeoprávnenývykonávaťúkony,ktorýchzmyslomjeopätovnékomplexnérozhodovanie
o veci s následkom úplnej nemožnosti vykonania práva veriteľom. Už notár ex offo povinne posúdil

súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi
a tým, že neodmietol vykonať úkon, zanikla tak právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súladeúkonu so zákonom a dobrými mravmi. Všeobecný súd preto už nebol kompetentný skúmať to, či
notárska zápisnica bola vydaná v súlade s právnymi predpismi a musí s takýmto exekučným titulom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, pričom v opačnom prípade by porušil zásadu

rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup, hoci nedisponuje právomocou rušiť, či
meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Pre prípad nestotožnenia sa s takouto
argumentáciou oprávnená navrhla, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. prerušil
konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ústavný súd“) návrh na konanie o
súlade § 44 ods. 2 vety prvej a druhej E. p. s čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavný

zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej len „ústava“) a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok,
zdôrazňujúc pritom (i s odvolaním sa na uznesenie ústavného súdu zo 07.07.2009 vo veci jeho sp. zn.
II. ÚS 269/09), že ak účastník konania podnieti podanie návrhu ústavnému súdu na preskúmanie súladu
aplikovanej normy s ústavou, má súd možnosť buď vykonať ústavne konformný výklad právnej normy,
alebo vysvetliť, prečo považuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú alebo sa stotožní s

návrhom účastníka a podá vec ústavnému súdu. Exekučný súd podľa názoru oprávnenej porušil princíp
legality. Oprávnená mala v konaní pred exekučnom súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s
ňou zachádzané odlišne. Z okolností prípadu nemožno dovodiť skutočnosti, ktoré by mohli ospravedlniť
takéto odlišné zaobchádzanie. Exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej
úprave, ktorá nemala v Slovenskej republike povahu prameňa práva a preto s ňou nemohol riadiť.

Oprávnená nebola oboznámená s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje
o jej právach. Exekučný súd viackrát konštatuje skutočnosti, ako by v tom smere vykonal dokazovanie.
K záverom však dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. V ďalšom
oprávnenámalazato,žeexekučnýsúdkonalprirevíziivýsledkunotárskejčinnostimimorámeczverenej
právomoci a rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne opomenul všetky

procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, predovšetkým
porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na
spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania a takýmto postupom odňal účastníkom
možnosť konať pred súdom, resp. konanie má inú vadu, spôsobujúcu nesprávne rozhodnutie vo
veci. Plnomocenstvo podľa nej nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle

ustanovení O. z., keďže toto nie je zmluvným ustanovením, je dostatočne určité a zrozumiteľné, právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh (záväzok) v čase jeho vzniku a žiadne z ustanovení
zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie
vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu

udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným a zákonným spôsobom tak, aby
mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Oprávnená tiež uviedla, že sa nestotožňuje so závermi
súdu prvej inštancie, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu,
ktorá nie je v jeho prospech. Skôr by sa mohlo hovoriť o porušení povinnosti zástupcu v prípade,
ak by úlohu, ktorou bol povinným poverený nesplnil a zápisnicu by podľa udeleného plnomocenstva

nespísal. Rovnako sa nestotožnila s tým, že záujmy zástupcu súd považoval za rozporné so záujmami
povinného, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. Oprávnená mala za to, že
podľa ustanovenia § 22 ods. 2 O. z. je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný
rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné
presvedčenie súdu. Exekúcia tak bola začatá zákonným spôsobom, na základe exekučného titulu, ktorý

naďalej existuje a zostáva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu takéhoto
titulu vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a od vydania exekučného titulu, ani od vydania
poverenia na vykonanie exekúcie, nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali
viesť k zmene postoja súdu.

3. Oprávnená podala aj návrh na prerušenie konania, podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“, ktorej ostatné konsolidované znenie bolo
publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie) a na predloženie Súdnemu dvoru
Európskej únie (ďalej tiež len „SD EÚ“) predbežných (prejudiciálnych) otázok v nasledovnom znení:

(I) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh dovýšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

(II) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv a EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS (ďalej len „Smernica“) zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

(III) Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti

možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosť,vykladaťtak,žetakátopodmienkasaaplikujelenvtedy,akspotrebiteľvýslovneodporoval
jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu,
že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne
neprijateľnú ? (pre úplnosť sa tu žiada uviesť, že tejto otázke poradové č. 3 odvolateľkou /na rozdiel od
prvých dvoch ňou položených otázok/ pridelené nebolo a táto našla svoje miesto len uprostred pomerne

obsiahleho doplnenia odvolania oprávnenej).

4. Návrh odôvodnila oprávnená poukazom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS
120/2012IV.ÚS20/06,IV.ÚS206/08aIV.ÚS95/2010),podľaktorejpodstatoupreskúmavanianotárskej
zápisnice súdom je len preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti tohto exekučného

titulu (kde formálna stránka spočíva v dodržaní zákonom predpísanej formy zápisnice podľa § 47
notárskeho poriadku, čiže zákona SNR č. 323/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení a stránka
materiálna v existencii náležitostí podľa § 41 ods. 2 E. p.), žiadne iné podmienky z E. p. nemožno
vyvodiť a ani ústavný súd preto nepreskúmava právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva. V
čase spísania notárskej zápisnice potom zákon umožňoval a aproboval notársku zápisnicu vzniknutú

z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a umožňoval jej
exekúciu, pričom takýmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky.
Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh (vo
forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu) a takouto treťou osobou nie je oprávnená, preto toto
plnomocenstvo nemohlo privodiť oprávnenej nepomernú výhodu oproti stavu, ak by plnomocenstvo

nebolo udelené vôbec. Navyše v prípade, ak by povinný zmenil názor a chcel by zamedziť tomu, aby
zástupca v jej mene spísal notársku zápisnicu podľa udeleného plnomocenstva, mohol plnomocenstvo
podľa § 33b ods. 1 písm. b/ O. z. kedykoľvek odvolať. Keďže podoba a legislatívne zakotvenie
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a spôsob posudzovania ich uplatnenia podľa §
53 ods. 1 O. z. pramení z právnej úpravy, ktorá nemá svoj pôvod v slovenskom právnom poriadku, ale

v práve Európskej únie, podľa oprávnenej sa súd nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými
v Smernici a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v úverovej zmluve práve
splnomocnenie (ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu). Je toho názoru, že v danom prípade a kontexte
tohto sporu je nutné požiadať SD EÚ o výklad pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka“ i o výklad čl.

17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, pričom s prejudiciálnou otázkou môže prísť ktorýkoľvek súdny
orgán členského štátu EÚ v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha a bez ohľadu na
povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a SD EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť
exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby
účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a jeho

následnej aplikácie všeobecnými súdmi Slovenskej republiky.

5. Povinný ani súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.), po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 E.
p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 58 ods. 4 E. p.
v rozhodnom znení), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že žiadnemu z návrhov oprávnenej na prerušenie konania, ako ani návrhu na predloženie predbežných
otázok SD EÚ nie je dôvod vyhovieť a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.7. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017)
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 E. p. (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).

10. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ vety druhej O. s. p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci
dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
ústavnémusúdunazaujatiestanoviska;podľapísm.c/rovnakéhoparagrafuiodsekutohoistéhozákona

potom rovnako postupuje, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, pričom ustanoveniam § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ v
CSP s formulačnými korektúrami zodpovedá ustanovenie § 162 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v

tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie
konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

12. Podľa čl. 267 prvých troch viet ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný
nález o otázkach, ktoré sa týkajú a/ výkladu zmlúv a b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo
úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom
a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa

obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol; pričom ak sa takáto otázka položí v konaní
pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok
podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

13. Podľa čl. 169 ods. 1 ZFEÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú

úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku
114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a/ tu citovaného ustanovenia), ako aj
opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b/). Podľa odseku

3 tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2
písm. b/ a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému
štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné
so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

14. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

15. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení je súd (ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci) povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku

267 ZFEÚ SD EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej
otázke tu má povahu osobitného konania, v ktorom má SD EÚ právomoc vydať rozhodnutie o výklade
zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej
únie, ako aj o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke
pred SD EÚ je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva,

keď v takomto konaní SD EÚ vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti
komunitárneho práva, ktoré sú potrebnými pre jednotné rozhodovanie vnútroštátnych súdov členských
štátov Európskej únie vo veciach spadajúcich pod úpravu normami prijímanými na úrovni takéhoto
spoločenstva štátov.16. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu členského štátu Európskej únie požiadať SD EÚ o
vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny

orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia. Zo žiadneho
ustanovenia právneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd musí na návrh účastníka prerušiť konanie
a predložiť SD EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej
únie a predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej
veci aplikuje ustanovenie vnútroštátneho zákona, do ktorého boli implementované úniové právne normy,

alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Dotknutý súd, pokiaľ nie je vnútroštátnym
súdom tzv. poslednej inštancie, má iba možnosť položiť SD EÚ otázku týkajúcu sa výkladu normy práva
Únie, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie v spore, ktorý prejednáva (a má rozhodnúť) a to
bez ohľadu na to, či to účastníci konania navrhli alebo nie. Naopak súd, proti rozhodnutiu ktorého už
nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade vždy povinný položiť
takúto otázku SD EÚ a výnimkou sú tu prípady, ak v danej oblasti už existuje judikatúra a prípadné

nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte éclairé),
alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte clairé). Aj súd,
proti rozhodnutiam ktorého je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny), môže sám rozhodnúť o
správnom výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra
SD EÚ mu poskytuje dostatok informácií; pričom ak ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd

vždy musí položiť prejudiciálnu otázku SD EÚ, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne
konanie o predbežnej otázke).

17. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho
práva je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho

práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdu členského štátu, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje

po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka predložená SD EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny význam v spore prejednávanom vnútroštátnym súdom.

18. Prvá vyššie reprodukovaná otázka, majúca byť podľa oprávnenej predložená SD EÚ, teda otázka
o možnosti kvalifikácie plnomocenstva (udeleného dlžníkom a oprávňujúceho splnomocnenca v mene
dlžníka spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul) za neprijateľnú zmluvnú podmienku a o možnosti
tým zabrániť v exekúcii, má podľa odvolacieho súdu charakter otázky akademickej, nemajúcej základ v
prejednávanej veci a takto i nespôsobilej ovplyvniť jeho výsledok. Je zrejmé, že v danom prípade súd

prvej inštancie neoprel svoj záver o neplatnosti plnomocenstva o názor, podľa ktorého by takýto úkon
(zakomponovaný do úverovej zmluvy) mal byť neprijateľnou podmienkou a ani odvolací súd nemal prečo
takto na vec nazerať, pretože súdom prvej inštancie zistený dôvod neplatnosti mal pôvod v ustanovení
vnútroštátneho práva, nachádzajúcom sa v O. z., pred pristúpením Slovenskej republiky do Európskej
únie (najmä v ustanovení § 22 ods. 2 zákona), a ústavne konformným i eurokonformným výkladom už

takejto právnej úpravy bez možnosti jej spochybnenia na úrovni orgánov EÚ (vrátane SD EÚ) mohol byť
len ten prijatý súdom prvej inštancie.

19. Ani druhá oprávnenou položená otázka (o súlade rozhodnutia vnútroštátneho súdu členského štátu
EÚ zabraňujúceho vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi s dvoma z článkov Charty

základných práv EÚ) nebola dôvodom, aby ju odvolací súd predložili SD EÚ.

20. SD EÚ už vo veciach Mostaza Claro (C-168/05) a Océano Grupo Editorial a Salvat Editores
(C-240/98 až C-244/98) konštatoval, že systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, ktorý má vo vzťahu k samotným
účastníkom zmluvy charakter zásahu vonkajšieho. Možnosť súdu skúmať aj ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v
článku 6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou
a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať

odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol (SD EÚ), že povaha a význam
verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a
tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Vo

veci Pohotovosť proti Korčkovská (C-76/10), SD EÚ v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia (exekúcie)
povinnosť (i bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej
poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má
podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade
kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa

vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ustálená
judikatúra SD EÚ tak nepochybne posudzovanie nekalosti podmienok v spotrebiteľských zmluvách
pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia (exekúcie) s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje
k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné
dôsledky, vyplývajúce z vnútroštátneho práva, pričom takýmto následkom v zmysle procesného práva

Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 E. p. alebo
zastavenie exekúcie podľa §§ 57 a 58 E. p., obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť.

21. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že

vnútroštátny súd vo všeobecnosti môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa
voči spotrebiteľovi a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných
práv EÚ (o ochrane vlastníckeho práva), ako ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty (o práve na
spravodlivý proces). Takéto posúdenie bol odvolací súd oprávnený uskutočniť a to na základe už
existujúcej konštantnej judikatúry SD EÚ, teda bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku, keď toto jeho

posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby začať prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínami
acte éclaire a acte clairé, vymedzujúcimi výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok.

22. K otázke označenej vyššie (odvolacím súdom) poradovým číslom tri, zjavne sa snažiacej spochybniť
oprávnenie súdu na posudzovanie (ne)prijateľnosti udelenia plnej moci a oprávnenia osoby konajúcej

v mene povinného tohto zastupovať (pri spisovaní zápisnice), teda aj v prípade nezáujmu povinného
sa k charakteru splnomocnenia vôbec vyjadriť, potom odvolací súd poznamenáva, že už zo záverov
ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (na ktorých ani v tejto veci nevznikol dôvod nič meniť)
vyplýva, že obstáť nemôže tak námietka údajným prekročením kompetencií exekučného súdu pri
posudzovaníplnomocenstvaobsiahnutéhovzmluveúčastníkov,akoaniďalšianámietka,podľaktorejby

ani dosiaľ známymi rozhodnutiami v obdobných veciach nešlo obhájiť nahrádzanie nečinnosti povinného
(pri spochybňovaní ním zápisnice tvoriacej podklad neskoršej exekúcie) „vložením sa“ do problému
exekučným súdom.

23. Systematickým výkladom rozhodnej právnej úpravy totiž treba dospieť k tomu, že už v tejto veci

do úvahy neprichádzajúce ustanovenia § 44 ods. 2 a 3 E. p. zakotvujú nielen možnosť, ale tiež
povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v každom
prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Tunajší odvolací súd pritom už viackrát v minulosti poukázal na to, že práve takáto úprava
je prostriedkom ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania splnenia

uloženej povinnosti a je to práve ona, ktorej účelom je zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním
dobrovoľne ne(s)plnenej povinnosti tam, kde by práve opak, čiže odobrenie exekúcie bol(o) možným len
zacenuporušeniapráva.Vuvedenejsúvislostisamozrejmestáleplatíito,že„odobrenie“exekúcie-teda
udelenie poverenia exekútorovi oň žiadajúcemu, je možným len v prípade nezistenia exekučným súdom
rozporu so zákonom u žiadnej z celkom troch listín (písomností) v súhrne predstavujúcich podklad pre

vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul);
pričom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy (rozumej zamietnutie žiadosti o poverenie) postačuje
zistenie príslušného nesúladu už i len u jednej z nich (kde je pritom z pohľadu výsledku konania pred
exekučným súdom absolútne nerozhodné, či ide o žiadosť, návrh alebo titul). Ak teda samotný E. p. vovyššie zmienených ustanoveniach nepripúšťa možnosť odobrenia exekúcie na podklade titulu, žiadosti
či návrhu odporujúcich zákonu, aj akákoľvek prípadná aktivita povinného majúca byť podľa odvolateľky
podkladom pre prípustnosť skúmania exekučným súdom zákonnosti listín predstavujúcich podklad pre

vedenie exekúcie by sa javila ako zbytočná.

24.Rovnakozanedôvodnýpovažovalodvolacísúdnávrhoprávnenejnaprerušeniekonaniasvyvolaním
konania o súlade prvých dvoch viet § 44 ods. 2 E. p. s článkom 1 ods. 1 ústavy.

25.OprávnenouspochybňovanéustanoveniaE.p.upravujúingerenciuexekučnéhosúduvprvotnejfáze
exekučného konania (pred započatím núteného vymáhania splnenia povinnosti uloženej exekučným
titulom) a tiež zodpovednosť tohto súdu za udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré musí
byť výsledkom náležitého preskúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie i
exekučného titulu z hľadiska ich súladu so zákonom (zákonmi všeobecne) a to za účelom ochrany práv
na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. Vo zverení takejto právomoci

súdu nie je žiaden rozpor alebo nesúlad s ústavou, pričom opätovné preskúmavanie prípustnosti
ďalšieho priebehu exekúcie umožňuje nielen § 44 ods. 2 E. p., ale i § 57 ods. 1 písm. a/ v spojení s
§ 58 ods. 1 E. p..

26. Odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, týkajúci sa danej veci,

je v rozpore s ústavou (k takémuto záveru musí dospieť súd), dôvodným nebol žiaden z návrhov na
prerušenie konania (podľa § 109 ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p., ako ani podľa § 162 ods. 1 CSP) a rovnako
požiadavkanapredloženiepredbežnýchotázokSDEÚaodvolacísúdpretovšetkytietonávrhyzamietol.

27. Vo vzťahu k vecným výhradám proti napadnutému uzneseniu (týkajúce sa notárskej zápisnice ako

exekučného titulu), odvolací súd závery súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie považuje za dôvodné.
Vzhľadom na potrebu vyporiadania sa s tvrdeniami oprávnenej uvedenými v odvolaní odvolací súd
považuje za potrebné doplniť nasledovné :

28.Zobsahuspisuvyplýva,žemedzioprávnenouakoveriteľkouapovinnýmakodlžníkombolauzavretá

úverová zmluva, súčasťou ktorej je aj splnomocnenie, ktorým dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z
úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom buď pre súdny výkon
rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O. s. p., alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 E. p. na celý majetok
dlžníka do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Z notárskej zápisnice napísanej notárom

JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 2805/2005, NZ 27840/2005, NCRLs 27490/2005 dňa 18. júna
2005 vyplýva, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci na základe plnomocenstva z úverovej zmluvy, v
mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe a zaviazal sa takýto dlh zaplatiť v
lehote určenej v notárskej zápisnici k rukám oprávnenej osoby a vyhlásil tiež, že v prípade neuhradenia
dlhu v danej lehote súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 E. p. alebo súdnym výkonom

rozhodnutia podľa § 258 O. s. p. s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa §
41 ods. 2 E. p. alebo podľa § 274 písm. e/ O. s. p. Z úverovej zmluvy (na ktorú sa odvoláva i notárska
zápisnica) je zrejmé, že splnomocnenie, ktorým dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
už vyššie uvedené, bolo obsiahnuté v zmluve, majúcej charakter zmluvy formulárovej.

29. Podľa § 22 ods. 2 O. z. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

30. Notárska zápisnica predstavuje v sústave exekučných titulov osobitný typ, vyznačujúci sa jeho
vydávaním bez ingerencie súdu či iného orgánu, ktorému by zákonodarca zveril rozhodovacie

kompetencie a práve preto v procese tvorby takéhoto titulu musia byť prísne dodržané všetky formálne
náležitosti, aby zápisnica mohla spĺňať aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica
má v tomto prípade charakter zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej osoby
s oprávneným o splnení záväzku a veriteľ môže na základe takejto zápisnice viesť exekúciu i bez
predchádzajúceho súdneho konania.

31. Predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie oprávnenej osoby,
právny záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na
základe ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok), predmet ačas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí.
Obsahom notárskej zápisnice je teda osvedčenie notára, že dlžník prejavil súhlas s vykonateľnosťou
určitého záväzku, pričom notár nie je oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskej zápisnice skúmať,

či právny dôvod daný hmotným právom skutočne existuje. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej
zápisnice je teda súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keď práve tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú na nútený výkon povinnosti uvedenej v
jej obsahu.

32. Prepojenie medzi Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý aj v prejednávanej veci na základe
plnomocenstva zastupoval povinného (dlžníka) pri spísaní notárskej zápisnice a oprávnenej (veriteľky
z hmotnoprávneho úverového vzťahu) je skutočnosťou známou tunajšiemu súdu z jeho činnosti bez
potreby dokazovania (§ 121 O. s. p., § 186 CSP). Mgr. Tomáš Kušnír bol totiž nielen vopred zvolený
oprávnenou ako zástupca povinného (bez ohľadu na to, kto napokon povinným či povinnou v konkrétnej
veci bude), keďže jeho meno bolo súčasťou predtlačeného formulára úverovej zmluvy, oprávnenou

predkladaného jej zmluvným partnerom. Stávalo sa tak opakovane, že rovnaký advokát hájil aj záujmy
oprávnenej v množstve exekučných konaní, sledujúcich vymoženie pohľadávok od úverových dlžníkov.

33. Povinný ako spotrebiteľ, ktorý mal záujem (potrebu) získať úver, sa nachádzala v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k

pristúpeniu na podmienky pripravené vopred oprávnenou, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah,
vrátane včlenenej dohody o plnomocenstve s vopred vybraným splnomocnencom, podpísaným na
predtlačenomformulári.(porov.rozsudkySúdnehodvoraEurópskejúnieC-240/98ažC-244/98,Oceano
Grupo Editorial, C-168/05 Mostaza Claro).

34. Účelom občianskoprávneho inštitútu zastúpenia je, aby za určitú osobu, ktorá z rôznych dôvodov
nechce, či nemôže sama činiť právny úkon, urobil právny úkon jej zástupca. Zastúpenie vzniká na
základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o
plnomocenstve (§ 23 O. z.). Zastupovať iného však nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ako ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

35. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, konštatovaním existencie rozporu záujmov
povinného a zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra a v dôsledku toho neprípustnosti zastupovania jeho osoby.
Oprávnená „vybrala“ povinnému ako splnomocnenca advokáta, ktorý v početných prípadoch chránil jej
záujmy ako veriteľky. Uvedené postavenie Mgr. T. Kušníra reálne predurčuje prioritu ochrany záujmov

a s tým súvisiacich úkonov v prospech oprávnenej a nie povinnej. Protichodné postavenie veriteľa
a dlžníka je úplne prirodzené. V dôsledku toho je potom delegovanie vôle dlžníka (spotrebiteľa) na
„advokáta“ veriteľa (s možnosťou vytvorenia exekučného titulu) vylúčené. Prehliadanie tohto rozporu
by fakticky znamenalo akceptovanie jednostranného prejavu vôle veriteľa (oprávnenej) pre spísanie
notárskejzápisniceakovykonateľnéhoexekučnéhotituluzaväzujúcehopovinného,realizovanejvýlučne

podľa vôle veriteľa (oprávnenej), bez ohľadu na vôľu povinného ako spotrebiteľa. Záujmy oprávnenej a
splnomocnenca tak sledovali rovnaký cieľ a to ochranu veriteľa (oprávnenej).

36. K neprijateľnosti udelenia plnej moci tomu, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,
vyslovil právny názor aj ústavný súd (sp. zn. I. ÚS 5/2000) i Najvyšší súd Českej republiky (sp. zn. 21

Cdo 267/2000).

37. Z dôvodu nedostatku oprávnenia osoby konajúcej v mene povinnej túto zastupovať ako pri spisovaní
zápisnice, tak aj pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou, nebola splnená zákonná požiadavka
vykonateľnosti exekučného titulu.

38. Uznesením ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 183/2011 boli ako zjavne neopodstatnené odmietnuté
sťažnosti oprávnenej v obdobných prípadoch (oprávnená namietala porušenie svojho práva na
spravodlivé súdne konanie v exekučných konaniach, v ktorých boli exekúcie zastavené, pričom
exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného splnomocneným na takýto

úkon priamo vo formulárovej úverovej zmluve). Ústavný súd konštatoval, že jedným z predpokladov
vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu
vykonať a preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver
krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byťexekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne
zastavíexekúciu(§57ods.1E.p.),alebonazákladektorýchfakultatívnepristúpiktakémutorozhodnutiu

(§ 57 ods. 2 E. p.), upravuje zákon podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z toho možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky a je tak aj povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie

je v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ E. p. aj prípad začatia exekúcie, hoci rozhodnutie majúce
sa vykonať sa nestalo vykonateľným a práve o takýto prípad šlo aj v prejednávanej veci).

39. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu, ako aj došlo k udeleniu poverenia (hoci sa tak stať nemalo). Musí aj tu byť
daný právny prostriedok spôsobilý eliminovať nežiadúce dôsledky takéhoto prípadu, ktorým je práve

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ E. p..

40. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nezdieľal názor, že situáciu riešenú v prejednávanej
veci možno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ E. p.. Iným dôvodom, pre ktorý exekúciu
nemožnovykonať,možnorozumieťlentakýdôvodnemožnostiďalšiehopriebehuexekúcie,ktorýpriamo

neupravuje E. p. ani žiaden iný zákon umožňujúci zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 2 E. p.; o taký prípad
ale u zastavenia exekúcie pre vady titulu reprezentovaného notárskou zápisnicou z dôvodu nedostatku
jej vykonateľnosti (teda pre prípad predpokladaný priamo § 57 ods. 1 písm. a/ E. p.) nejde.

41. To bol dôvod, pre ktorý mohlo byť (podľa § 387 ods. 1 CSP) potvrdené len zastavenie exekúcie a k

zrušeniu napadnutého uznesenia (v tomto prípade postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP) muselo
dôjsť u čiastkového výroku napadnutého uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

42. Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je na základe poznámky č.

31 k tu citovanému ustanoveniu O. s. p. práve E. p.), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

44. Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012
zodpovedal § 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie
prípustné.

45. Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom od 1. novembra 2013 proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

46. Podľa čl. I § 243b ods. 1 E. p. (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013“)
exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak (odsek 1) a o odvolaní proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca (odsek 3).

47. Novelou E. p. vykonanou zákonom č. 299/2013 Z. z. bola s účinnosťou od 1. novembra 2013
zákonodarcom prípustnosť odvolania voči takémuto výroku vylúčená, a to tým, že E. p. od tohto
dátumu prípustnosť odvolania v tejto otázke ani nezmieňoval, resp. pôvodné (odvolanie pripúšťajúce)
ustanovenie nahradil ustanovením vyslovene vylučujúcim možnosť podať mimoriadne dovolanie proti
výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57.

48. Ak potom predmetné rozhodnutie vydané vyššou súdnou úradníčkou (viď prvopis napadnutého
uznesenia) bolo v časti náhrady trov exekúcie napadnuté odvolaním oprávnenej podaným pred 1.
novembrom 2013, v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. sa s účinnosťou od 1. novembra 2013muselo postupovať podľa predpisov účinných od tohto dátumu, ktoré vylučovali prípustnosť odvolania
voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p., čo spôsobilo i nutnosť aplikácie §
374 ods. 4 vety tretej O. s. p. na prejednávanú vec.

49. Podanie odvolania, o ktorom nebolo rozhodnuté sudcom súdu prvej inštancie, spôsobilo po
nadobudnutí účinnosti uvedenej novely E. p. zrušenie uznesenia vyššej súdnej úradníčky v časti, ktorou
bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, a v čase rozhodovania odvolacieho súdu (t. j. po 1. novembri
2013) preto už nejestvovalo žiadne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie, ktorého správnosťou by sa

mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať.

50. To bolo dôvodom aj pre nerozhodovanie o trovách odvolacieho konania odvolacím súdom, pretože
tu došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, čím vznikla súdu prvej inštancie
povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie opätovne, a to vrátane trov odvolacieho konania skončeného
týmto uznesením odvolacieho súdu (§ 396 ods. 3 CSP).

51. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.