Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205606
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118205606.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: B. Y., narodená
XX.X.XXXX, bytom G. G. XX, zastúpená advokátom : JUDr. Tibor Sanák, Námestie SNP 2, Trnava, proti
žalovaným: 1. E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. G. XX, zastúpený: Advokátska kancelária GRUJBÁR,
s.r.o., IČO: 47238488, A. Štrekára 50, Trnava, 2. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, P. X. J. XXXX/XX, XXX XX P.

nad J., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1. proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava č.k. 31C/60/2018-104 zo dňa 29.11.2019 v jeho výrokoch I., II. a IV. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a vo výroku IV. o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného 1 proti výroku II. uznesenia sa od m i e t a.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu..

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
„Súd n a r i a ď u j etoto neodkladné opatrenie:
I. Súd zakazuje žalovanému 1. predať, darovať alebo inak odplatne či bezodplatne scudziť, založiť

alebo inak zaťažiť alebo iným právnym úkonom nakladať s nasledujúcimi nehnuteľnosťami, pozemkom,
parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným č. 236, o výmere: 1321 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 1, a
stavbou so súpisným číslom XX, postavená na parcele č.: 236, druh stavby: 10, popis stavby: rodinný
dom, umiestnenie stavby: 1, všetky zapísané Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXX, pre okres: Trnava, obec: G. G., katastrálne územie: G. G., a to až do momentu zápisu

žalobkyne do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vo veci sp. zn. 31C/60/2018
alebo do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zamietnutí žaloby.
II. Súd ukladá žalovanému 2. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na
nehnuteľnostiach, a to pozemku, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným č.
236, o výmere: 1321 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15,
umiestnenie pozemku: 1, a stavbe so súpisným číslom XX, postavenej na parcele č.: 236, druh stavby:

10, popis stavby: rodinný dom, umiestnenie stavby: 1, všetky zapísané Okresným úradom Trnava,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre okres: Trnava, obec: G. G., katastrálne územie: G.
G., a to až do momentu zápisu žalobkyne do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku
vo veci sp. zn. 31C/60/2018 alebo do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zamietnutí žaloby.
III. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Žalobkyňa má voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.V. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému 2. nepriznáva.“

2. Rozhodnutie odôvodnil odkazom na návrh doručený súdu dňa 04.11.2019, ktorým sa žalobkyňa
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému 1 predať, darovať
alebo inak odplatne či bezodplatne scudziť, založiť alebo inak zaťažiť alebo iným právnym úkonom
nakladať s nehnuteľnosťami, špecifikovanými vo výroku rozhodnutia (ďalej „predmetné nehnuteľnosti“)
a ktorým by súd uložil žalovanému v druhom rade Y. M., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť zdržať sa výkonu

záložného práva zriadeného na predmetných nehnuteľnostiach, a to až do momentu zápisu žalobkyne
B. Y., nar. XX.XX.XXXX, do katastra nehnuteľností, ktorý bude vykonaný na základe právoplatného
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.06.2019, č. k. 31C/60/2018-68.
Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa podala v rámci prebiehajúceho konania
vedeného pred Okresným súdom Trnava, sp.zn. 31C/60/2018, predmetom ktorého je určenie
vlastníckeho práva žalobkyne B. Y. k predmetnej nehnuteľnosti v 1/4-ine. Návrh odôvodnila tým, že

rozsudkomOkresnéhosúduTrnavazodňa19.06.2019,č.k.31C/60/2018-68(ďalejlen„Rozsudok“)súd,
vo výroku I. určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho odboru Okresného
úradu Trnava, okres Trnava, obec G. G., katastrálne územie G. G., a to pozemok parc. č. 236 o výmere
1321 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. 236 (ďalej len
„nehnuteľnosť“), sú vo vlastníctve žalobkyne B. Y., a to v podiele 1 vzhľadom k celku. Súd zároveň vo

výroku II. rozsudku priznal žalobkyni nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Proti rozsudku Okresného súdu Trnava podal žalovaný odvolanie zo dňa 17.09.2019, v dôsledku čoho
rozsudok súdu nenadobudol právoplatnosť. Žalobkyňa teda stále nemôže byť zapísaná do katastra
nehnuteľností ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, s podielom vlastníckeho práva 1/4 k celku.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že v tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že dňa 18.06.2019 (len

jeden deň pred vynesením rozsudku), bol Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, povolený
vklad, na základe ktorého došlo k zápisu záložného práva na nehnuteľnosti v prospech Y. M., rod. M.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Y. M. je teda voči E. Y. v pozícii záložného veriteľa. Za súčasného
právnehostavusútedaoprávnenénadispozíciusnehnuteľnosťoucelkovodveosoby,atoE.Y.,ktorému
patrí katalóg štandardných práv vyplývajúcich z jeho vlastníctva nehnuteľnosti, a zároveň aj Y. M., ktorý

bude môcť v prípade splnenia príslušných podmienok, vykonať záložné právo niektorým z dostupných
spôsobov a previesť tak vlastnícke právo k nehnuteľnosti voči tretej osobe.
Z ust. § 151m ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) vyplýva, že záložný veriteľ vykonáva právne úkony v mene záložcu, a teda pokiaľ
dôjde k výkonu záložného práva, ani prípadné dispozičné obmedzenia vyplývajúce pre E. Y. na základe

neodkladného opatrenia nebudú dostatočným spôsobom chrániť oprávnené záujmy B. Y.. Vzhľadom na
túto skutočnosť ako žalobkyňa nútená smerovať návrh aj proti záložnému veriteľovi Y. M., a zabrániť
mu na dobu určitú vo výkone jeho práv, ktoré mu patria ako záložnému veriteľovi. Taktiež uviedla, že
medzi E. Y. a Y. M., okrem záložného práva spája aj pracovnoprávny, resp. obdobný vzťah, v rámci
ktorého Y. M. má pozíciu zamestnávateľa a E. Y. je v pozícii zamestnanca (resp. obdobných pozíciách,

pokiaľ nejde priamo o pracovnoprávne vzťahy). V súčasnosti je teda v neistej právnej pozícii, nakoľko
je evidentné, že žalovaný E. Y. má záujem disponovať s nehnuteľnosťou, avšak spôsob a účel konania
E. Y. nie sú žalobkyni známe. Hoci E. Y. verejne nepriznáva jeho záujem disponovať s nehnuteľnosťou,
v skutočnosti sú jeho úmysly opačné, čomu nasvedčuje aj zápis záložného práva na nehnuteľnosť.
Zároveň sa žalobkyňa obáva, že pokiaľ dôjde k prevodu celého vlastníckeho práva E. Y. k nehnuteľnosti

na tretiu osobu (napr. zmluvou alebo výkonom záložného práva), môže byť sťažený resp. znemožnený
zápis žalobkyne B. Y. ako vlastníčky nehnuteľnosti v podiele 1/4 do katastra nehnuteľností v zmysle
rozsudku Okresného súdu Trnava. Pokiaľ by došlo k prevodu celého vlastníckeho práva E. Y. na tretiu
osobu, a to ešte pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku Okresného súdu Trnava,
resp. ešte pred tým, ako by došlo k zápisu žalobkyne do katastra nehnuteľností, dostala by sa žalobkyňa

do veľmi komplikovanej situácie, nakoľko by podľa platnej judikatúry bolo potrebné predovšetkým
chrániť vlastnícke právo tretej osoby, ako dobromyseľného nadobúdateľa predmetnej nehnuteľnosti a
až následne právne záujmy žalobkyne, resp. vyvodiť zodpovednosť voči žalovanému E. Y.. Akékoľvek
právne kroky smerujúce voči E. Y. účelom ktorých by bola náprava vzniknutého stavu spôsobeného
prevodom vlastníckeho práva E. Y. na tretiu osobu, považuje žalobkyňa za kontraproduktívne a

neefektívne, a to vzhľadom na všetky okolnosti veci, predovšetkým na jej vek, ako aj dĺžku hlavného
súdneho konania. Z tohto dôvodu má záujem predchádzať vzniku komplikovaným právnym sporom, a
to predovšetkým prostredníctvom neodkladného opatrenia.Ďalej žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by súd nenariadil neodkladné opatrenie a neupravil by pomery
strán sporu na čas do momentu zápisu žalobkyne do katastra nehnuteľností, existuje reálne riziko,
že dôjde k výraznému sťaženiu jej právneho postavenia, nakoľko žalovaný E. Y. by mohol v celosti

previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, v dôsledku čoho by možnosti
žalobkyne domáhať sa zápisu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré jej bolo priznané rozsudkom
Okresného súdu Trnava, bolo sťažené, resp. znemožnené, a zároveň žalovaný Y. M. by mohol vykonať
záložné právo k nehnuteľnosti a docieliť tak prevod celého vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo svoj
prospech alebo na tretiu osobu, v dôsledku čoho by opäť bola pozícia žalobkyne pre účely jej zápisu

do katastra nehnuteľností ako vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti veľmi sťažená. Žalobkyňa má za
to, že s poukazom na konkrétne okolnosti tohto prípadu má preukázané, že v súčasnosti sú jej právne
nároky vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Trnava reálne ohrozené, a z tohto dôvodu existuje
potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ako aj obava, že prípadný výkon Rozsudku Okresného súdu
Trnava bude ohrozený. Zároveň je toho názoru, že všetky vyššie opísané skutočnosti hodnoverne
osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne, ktorému sa týmto neodkladným opatrením má

poskytnúť ochrana.
K návrhu žalobkyňa pripojila Rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19.06.2019, č. k.
31C/60/2018-68, výpis z listu vlastníctva č. XXX.

3. Právne rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia súd odôvodnil s použitím §§ 324, § 325

ods.1, ods.2, § 326 ods.1, § 327, § 328 ods.1, ods.2, § 329 ods.1, ods.2, § 330 ods. 1, § 325 ods.
2 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP) a vecne zdôrazňujúc zmysel a účel neodkladného
opatrenia a tým, že rozsudkom č. k. 31C/60/2018-68 zo dňa 19.06.2019 Okresný súd Trnava určil, že
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho odboru Okresného úradu Trnava, okres
Trnava, obec G. G., katastrálne územie G. G., a to pozemok parc. č. 236 o výmere 1321 m2 - zastavané

plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. 236, sú vo vlastníctve žalobkyne, a to
v podiele 1 vzhľadom k celku a žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie dňa 17.09.2019, o ktorom doposiaľ nebolo
odvolacím súdom rozhodnuté.

4. V danej veci má sud za to, že bezodkladná úprava pomerov strán je dôvodná, nakoľko
žalobkyňa osvedčila, že bez okamžitej úpravy pomerov strán by bolo jej vlastnícke právo priznané
(dosiaľ neprávoplatne) rozhodnutím prvostupňového súdu sp. zn. 31C/60/2018-68 zo dňa 19.06.2019
ohrozené,pričomexistujemožnosťvznikuujmynajejmajetku.Súdmázaosvedčené,žežalovanývyvíja
právne kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, o čom svedčí zápis záložného

práva do katastra nehnuteľností dňa 18.06.2019, t. j. deň pred vyhlásením rozsudku, pričom „zámer
dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla, až keď
takáto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana
pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne,
nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej

potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť.“ (Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016).

5. Vo vzťahu k zákazu akéhokoľvek nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami súd uviedol , že nie
je potrebné, aby k inej dispozícií s predmetnými nehnuteľnosťami aj reálne prišlo, nakoľko vtedy by
neodkladné opatrenie už nebolo možné ani nariadiť a takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto

prípade žalobkyne) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia
nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje potreba zachovať skutkový
a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami
sporu ako v čase začatia konania a nepredlžoval sa súdny spor zbytočne v dôsledku zmeny strán

sporu (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/47/2017 zo dňa 12.4.2017).Súd má
z obsahu priložených listinných dôkazov a na základe opisu rozhodujúcich skutočností za dostatočne
osvedčenú potrebu bezodkladnej, predbežnej a dočasnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou ako
navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalovanými ako tými, voči ktorým návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje. Žalobkyňa v postačujúcej miere a hodnoverným spôsobom osvedčila

tak dôvodnosť, ako aj trvanie svojho nároku, ktorému má byť nariadením neodkladného opatrenia
poskytnutá ochrana. Súd má za osvedčené, že žalovaný v prvom rade, počas priebehu konania
spochybňujúceho jeho vlastnícke právo k celku nehnuteľností, s týmto nakladal, zriadiac k nehnuteľnosti
záložné právo, ako právo s vecnoprávnymi dôsledkami týkajúcimi sa celej nehnuteľnosti, zasahujúctak v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie do práv žalobkyne. Je tak osvedčené, že
u žalovaného v prvom rade existuje riziko ďalšieho nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami s
dôsledkami pre celok nehnuteľnosti, čo by mohlo výrazne sťažiť, či zmariť reálny výkon rozhodnutia

vo veci a možnosť uplatnenia práv žalobkyne. Zápis tretej osoby ako vlastníka celej nehnuteľnosti by
napriek aktuálnej existencii poznámky v katastri nehnuteľností, spôsobil skomplikovanie procesu zápisu
žalobkyne do katastra nehnuteľností, čo s prihliadnutím na jej vek a charakter veci nie je žiadúce.
Súčasne je nevyhnutné zakázať aktuálny prevod celku predmetných nehnuteľností a nakladanie s nimi,
aj z dôvodu možnosti neskoršieho uplatnenia práv žalobkyne (ako spoluvlastníčky nehnuteľností), keď

súd poukazuje na skutočnosť, že zápisom žalobkyne do katastra nehnuteľností sa zmení jej právna
pozícia, a to i pre prípad prevodu vlastníckeho práva k podielom vlastneným žalovaným v prvom rade
(kde bude mať zákonné predkupné právo), ako aj pre prípad výkonu záložného práva.
Súd zdôraznil znenie a obsah čl. 2 ods. 1 a 2 CSP, poukázal na to, , že v tomto prípade za
daných skutkových okolností predstavuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho
v zákaze nakladania s určitými právami (konkrétne s vlastníckym právom žalovaného v prvom rade

k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania) a v povinnosti niečoho sa zdržať (konkrétne
výkonu záložného práva zriadeného na daných nehnuteľnostiach žalovaným v druhom rade) efektívny
prostriedok, prostredníctvom ktorého sa môže žalobkyňa domáhať ochrany svojho nároku v snahe
predísť zmareniu (sťaženiu) neskoršieho výkonu rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 31C/60/2018-68
zo dňa 19.06.2019. Nakoľko medzi stranami existuje právny vzťah, charakter ktorého si vyžaduje

bezodkladnú úpravu, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, že ak by tak neurobil, vytvoril by tým
priestor pre také právne úkony, ktoré by svojou povahou a mierou závažnosti mohli vytvoriť nenávratný
stav, následkom ktorého by bolo predĺženie konania vo veci samej a v konečnom dôsledku aj porušenie
ústavného práva žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy SR ako aj jej
vlastníckeho práva, napríklad tým, že podiel žalobkyne by mal v dôsledku ďalších právnych úkonov

žalovaného nižšiu reálnu hodnotu, resp. by prišla o možnosť uplatnenia predkupného práva, resp.
uplatnenia svojich práv ako spoluvlastníčky pre prípad výkonu záložného práva. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný E. Y. podal dňa 17.09.2019 odvolanie proti rozsudku sp. zn. 31C/60/2018-68 zo dňa
19.06.2019, pričom reálne je možné očakávať značný časový odstup/interval, kým odvolací súd vo veci
rozhodne a teda existuje dôvodná obava, že ešte skôr, ako odvolací súd vydá rozhodnutie, môže dôjsť

k prevodu vlastníckeho práva E. Y. na tretiu osobu resp. k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam,
o ktorých v tomto konaní ide, zo strany žalovaného Y. M., súd trvanie neodkladného opatrenia limitoval
okamihom zápisu žalobkyne do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vo veci sp.
zn. 31C/60/2018 alebo právoplatným skončením konania vo veci samej (ktorým je konanie o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sp. zn. 31C/60/2018) zamietnutím žaloby. Keďže tak súd nevyhovel

plnenávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,alečasovétrvanieneodkladnéhoopatreniavymedzil
užšie (kratšie) ako navrhovala žalobkyňa (pre prípad zamietnutia žaloby), vo zvyšku návrh zamietol,
bez vplyvu tejto skutočnosti na rozhodnutie o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže základná podstata (i znenie) zamýšľaného neodkladného opatrenia bola zachovaná a súd návrh
zamietol len v zanedbateľnom rozsahu, čo do jeho trvania za účelom minimalizácie zásahu do práv

žalovaných.

6. Súd v rámci posudzovania možnosti nariadenia neodkladného opatrenia pristúpil ku skúmaniu
toho, v akom rozsahu môže dôjsť k narušeniu práva tej ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie
neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených

záujmov žalovaných, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného
opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje
legitímny cieľ. Vzhľadom na uvedené okolnosti a s prihliadnutím na charakter sporu je súd toho názoru,
že nariadené neodkladné opatrenie je dostatočne primerané zabezpečovanému nároku, pričom sa tým
neprimeraným spôsobom nezasahuje do práv a právom chránených záujmov žalovaných, pretože ide

o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter. Jeho nariadením totiž nevznikne žalovaným
žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom
nezmení, vlastnícke právo žalovaného v prvom rade a tak isto záložné právo žalovaného v druhom
rade naďalej existuje, len je dočasne pozastavené právo nakladať s danými nehnuteľnosťami, resp. v
prípade záložného veriteľa je dočasne pozastavený jeho výkon. Súd nespochybňuje práva žalovaných,

avšak zároveň má za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, keďže žalobkyňa osvedčila
naliehavosť potreby úpravy a v dôsledku takto nariadeného neodkladného opatrenia nevznikne ani
neprimeraná ujma na strane protistrany, ani neprimeraná výhoda na strane navrhovateľky. Z vyššie
uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia vpredmetnej veci splnené boli, preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku tohto
uznesenia vyhovel, s výnimkou úpravy času trvania neodkladného opatrenia.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP, keďže vo veci samej už bolo rozhodnuté a je potrebné rozhodnúť taktiež o trovách tohto konania
na úrovni prvej inštancie. V konaní mala v plnom rozsahu (čo do podstaty neodkladného opatrenia)
úspech žalobkyňa, preto jej súd priznal voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Súd nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2. ako tretej osobe,

ktorá nie je stranou základného konania, iba konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za
to, že vzhľadom na uvedené, sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré
by nebolo spravodlivé tejto osobe uložiť náhradu trov z titulu neúspechu v konaní, ako tretej osobe,
ktorej sa netýkajú spory strán v základnom konaní, a ktorej je ukladaná povinnosť len v čo najužšom
zmysle za účelom nevyhnutnej ochrany práv žalobkyne. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto uzneseniu po jeho doručení podal odvolanie žalovaný 1 s tým, podáva odvolanie
proti jeho výrokom I., II. a IV. a navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté výroky predmetného
uznesenia zrušil, lebo súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom odňal žalovanému 1
možnosť konať pred súdom a znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne jeho rozhodnutím prišlo
k neprimeranému a nedôvodnému obmedzeniu práv žalovaného 1 nad rozsah, ktorý je nevyhnutný
na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 331 ods. 1 veta
prvá CSP, podľa ktorého súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí ostatným stranám
a spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Vzhľadom na skutočnosť, že súd

prvej inštancie návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil, mal zákonnú povinnosť samotný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia doručiť aj ostatným stranám, pričom súd prvej inštancie do
dnešného dňa, to znamená do podania odvolania voči žalovanému 1 takto nekonal a predmetný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nedoručil. Tým došlo k odňatiu možnosti žalovanému 1 konať
pred súdom v zmysle § 420 písm. f ) CSP.

Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pochybil, že opomenul významnú skutočnosť, že predmet
samotnej žaloby podanej na Okresný súd dňa 29.06.2018 je určenie vlastníckeho práva žalobkyne k
spoluvlastníckemu podielu 1-iny na sporných nehnuteľnostiach, je preto vylúčené, aby sa žalobkyňa
úspešne domáhala neodkladného opatrenia vo forme uloženia zákazu predať, darovať alebo inak
odplatne či bezodplatne scudziť, založiť alebo inak zaťažiť alebo iným právnym úkonom nakladať so

spornými nehnuteľnosťami v celom rozsahu, keďže v prípade spoluvlastníckeho podielu, podielový
spoluvlastník sám nie je oprávnený rozhodovať o spôsobe užívania veci. Možnosť jeho rozhodovania
o tejto otázke je limitovaná veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu. Otázka užívania veci v
podielovom spoluvlastníctve totiž je hospodárením so spoločnou vecou, o ktorom v zmysle § 139
Občianskeho zákonníka rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a túto

žalobkyňanemá.Nariadenímneodkladnéhoopatreniaobmedzujúcehodispozičnéoprávneniedochádza
k nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby a to najmä do základného práva vlastniť
majetok podľa článku 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie
sledovanéhoúčelu.Súdprvejinštanciepretotentorozsahnevyhnutnýnadosiahnutiesledovanéhoúčelu

napadnutým uznesením prekročil.
Tiež poukázal na to, že vo veci samej súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.06.2010 vo veci samej už
rozhodol a to tak, že určil, že dotknuté nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho
odboru Okresného úradu Trnava vlastní v podiele 1-iny k celku žalobkyňa a žalobkyňa má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie ale rozhodol zmätočne

spôsobom, ktorý je čo do budúcna nevykonateľný, lebo Okresný úrad nevie a nezapíše takýto zmätočný
výrok, lebo v ňom chýba zákonné určenie, či sa jedná o parcelu Registra C alebo Registra E, čo je
obligatórna náležitosť, v prípade akýchkoľvek zápisov nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. V tomto
prípade sa jedná o neodstrániteľnú vadu, lebo súd prvej inštancie rozhodol podľa petitu žalobkyne, ktorý
je však s poukazom na vytknutú skutočnosť nevykonateľný a nezákonný. V ďalšom poukázal na znenie

§ 42 ods. 2 písm. c) a ods. 5 katastrálneho zákona. Na základe týchto skutočností navrhol, aby Krajský
súd v Trnave napadnuté uznesenie zrušil a súčasne rozhodol, že žalovaný 1 má voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.9. K doručenému odvolaniu žalovaného 1 sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu s tým, že žalovaný opiera svoje odvolanie len o jeden odvolací dôvod vyjadrený v
§ 465 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého je odvolanie možné podať za stavu, keď súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Druhý odvolací dôvod formulovaný tak, že súd sa
mal dopustiť svojím rozhodnutím neprimeraného a nedôvodnému obmedzeniu práv žalovaného 1 nad
rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Tento odvolací dôvod ale nemožno
považovať za odvolací dôvod v intenciách CSP, nakoľko v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odvolanie

odôvodniť len taxatívne vymedzenými dôvodmi uvedenými pod písm. a) až h) citovaného ustanovenia
a nakoľko medzi týmito druhý odvolací dôvod nie je, je potrebné odvolanie v tomto rozsahu považovať
za nezákonné.
Čo sa týka prvého odvolacieho dôvodu, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žiadnym
spôsobom nepreukázal, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mu zo strany súdu doručený
nebol. Pokiaľ sa nepreukáže opak, tak toto tvrdenie žalovaného namieta a považuje za potrebné túto

žalovaným tvrdenú skutočnosť považovať za účelovú a nereálnu. Odvolateľ zastáva názor, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu právnemu názoru, vec nesprávne právne posúdil pokiaľ vyhovel návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým zakázal E. Y. nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou
ako celkom poukazujúc na práva a povinnosti spoluvlastníkov. Žalobkyňa však ku dnešnému dňu nie
je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko vlastnícke právo nadobudne až vkladnom do

katastra nehnuteľností, ktorý bude vykonaný na základe právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie
katastrálnym odborom Okresného úradu o jeho povolení. K samotnému vkladu však môže dôjsť
až potom, čo príslušné súdne rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Nakoľko však
žalovanýpodalodvolanieprotirozsudkuzatiaľspoluvlastníckypodielvprospechžalobkynezapísanýnie
je. Žalovaný 1 účelovo vysvetľuje a vykladá viaceré ustanovenia CSP a to v rozpore s dobrými mravmi.

Uvedené konanie žalovaného sa prejavuje najmä v osvedčení formálnych nedostatkov predmetného
rozsudku za neodstrániteľnú vadu. V predmetnom konaní dosiaľ nebolo nepochybné vo vzťahu, ku ktorej
nehnuteľnosti sa žalobkyňa domáhala vlastníckeho práva. Táto jednoznačná identifikácia nehnuteľnosti
však vyplýva zo samotnej žaloby, jej príloh, vykonaných pojednávaní, ako aj ostatných písomných
dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere

vychádza z platnej právnej úpravy a jednoznačným spôsobom upravuje pomery účastníkov sporu.
Argumentácia žalovaného tak nemá žiadne reálne opodstatnenie. Obsah odvolania žalovaného 1
neobsahuje odvolacie dôvody, ktoré zákon pripúšťa, preto jeho odvolanie je zmätočné, pričom tento
nedostatok je potrebné považovať za vadu podania a následne ju odstrániť zákonným spôsobom.

10. Aj k tomuto písomnému vyjadreniu sa vyjadril žalovaný 1 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
s tým, že zotrváva na argumentácii, ktorú už v konaní predostrel a to po skutkovej aj právnej stránke
v písomnom odvolaní, ktoré je súčasťou súdneho spisu. Z obsahu vyjadrenia žalobkyne nie je známa
skutočnosť, z akého právneho dôvodu je v predmetnom vyjadrení uvádzaný ďalší účastník konania a to
Y. M., ktorý nikdy nebol stranou sporového konania vo veci o určení vlastníckeho práva. V tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp.zn. 14Co/372/2016, z ktorého vyplýva, že nie
je možné nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe, lebo Civilný sporový poriadok v ustanovení
§ 325 ods. 2 umožní neodkladným opatrením uložiť strane sporu určitú povinnosť, pričom vo všetkých
ustanoveniach týkajúcich sa tohto inštitútu procesná norma upravuje určité práva a povinnosti len vo
vzťahu k stranám sporu zadaného zákonného znenia, pokiaľ Civilný sporový poriadok na rozdiel od

Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vo svojom ustanovení § 76 ods. 2 výslovne umožnil súdu uložiť
určitú povinnosť aj vo vzťahu k tretej osobe. Táto možnosť aktuálne v Civilnom sporovom poriadku
absentuje. Civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 60 expressis verbis definuje, kto je strana
sporu, pričom ide len a výlučne o žalobcu a žalovaného, niet zákonnej možnosti vzťahovať určité
procesné možnosti, na iný subjekt, pokiaľ to zákonná úprava výslovne nepredpokladá. Z uvedených

dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako súd druhej inštancie rozhodol tak, že napadnuté
uznesenie zruší a súčasne rozhodne, že žalovaný v 1. rade nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,

že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 Civilného sporového poriadku), v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo

na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku),
pritomviazanýskutkovýmstavom,akohozistilsúdprvejinštancie(§383Civilnéhosporovéhoporiadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie
je vo výroku I. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §

387 ods. 1 Civilného sporového poriadku a odvolanie žalovaného proti výroku II. je treba odmietnuť.

12. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Čo sa týka prvej odvolacej námietky ( písm. b)), že súd nedoručil žalovanému 1 spolu s uznesením
o nariadení neodkladného opatrenia aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tu odvolateľ nemal
čo dokazovať, nakoľko ide o skutočnosť, ktorá vyplýva zo spisu, keď zo strany súdu zrejme opomenutím
nebol daný ani pokyn na doručeniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému 1.

14. V zmysle § 331 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí,
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení
súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).

15. Argumentácia odvolateľom vyššie citovaným zákonným ustanovením je dôvodná. V danom prípade
je však situácia taká, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1 spor vo veci samej prebieha od podania

žaloby žalobkyňou na súd t.j. od 1.6.2018. Súd vo veci samej rozhodol na pojednávaní dňa 19.6.2019,
na ktorom bol prítomný jeho advokát žalovaného 1. Vo veci samej bol žalovanému 1 rozsudok doručený
2.9.2019 a žalovaný1 proti rozsudku podal odvolanie. Za daných okolností, aj keď súd pochybil,
keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému 1 spolu s uznesením o jeho nariadení
nedoručil, treba mať za to, že neodkladné opatrenie vzhľadom na vyše roka prebiehajúce konanie

nemohlo byť pre žalovaného 1 až takým prekvapujúcim, že by bol dôvod na zrušenie tohto uznesenia.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR
sp.zn.3Cdo342/2015,vzmyslektoréhonesprávnosťtohtopostupu (nedoručenienávrhu)všaknemôže
z materiálneho hľadiska opodstatňovať záver o takom jeho procesne nesprávnom postupe, ktorý by
svojimi procesnými dopadmi dosahoval intenzitu vady konania odnímajúcej žalovanému 1 možnosť

pred súdom konať. Vzhľadom na to, že súd neodkladným opatrením nastolil určitý stav len dočasne
a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, ktorá sa poskytuje až rozhodnutím súdu o veci samej,
vyznačujú sa aj procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým (prípadne) dochádza pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení účastníka
občianskeho súdneho konania, ktorá spravidla nemá za následok (až) odňatie možnosti pred súdom

konať. Túto skutočnosť má pri rozhodovaní o sťažnostiach proti rozhodnutiam všeobecných súdov o
predbežných opatreniach na zreteli aj Ústavný súd Slovenskej republiky (viď napríklad IV. ÚS 560/2012
a II. ÚS 426/2013). Aj rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení resp.
rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. januára 2000, č. 39754/98).vytkmuté pochybenie

súdu prvej inštancie preto nemožno hodnotiť za odňatie možnosti konať takej intenzity, pre ktorý bolo
treba napadnuté uznesenie zrušiť.16. Čo sa týka druhého odvolacieho dôvodu, tento v odvolaní nie je odvolateľom dostatočne
konkretizovaný. Pokiaľ odvolateľ mal na mysli, že vrátenie daru sa vo veci samej sa týka len podielu 1-iny
dotknutej nehnuteľnosti, odvolací súd je názoru, že neodkladné opatrenie je nariadené správne k celej

nehnuteľnosti. Rozhodujúcimvtomtosmereje skutočnosť,žeaktuálnejenalistevlastníctvač.XXX,pre
okres: Trnava, obec: G. G., katastrálne územie: G. G. ako výlučny vlastník celej nehnuteľnosti zapísaný
žalovaný t.j. v 1/1-ine a medi stranami sporu vo veci samej nie je zatiaľ vzťah daný spoluvlastníctvom
k nehnuteľnosti.

17. V danom prípade boli vo vzťahu k žalovanému 1 splnené podmienky pre úspešnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. tzn. osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je
dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, kedy už zo zápisu na liste vlastníctve
je zrejmé, že žalovaný zriadil záložné právo s prospech E. M. na celú nehnuteľnosť, ktorej sa spor týka.

18. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako žiadala žalobkyňa
splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku I ako vecne správne s použitím § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania, ktorý osobitne odvolacími dôvodmi napadnutý nebol, podľa § 387 ods. 1

a 2Civilného sporového poriadku potvrdil bez toho, že by sa zaoberal ďalšími odvolacími argumentmi
odvolateľa, ktoré sa vzťahujú už na posúdenia nároku vo veci samej.

19. Obdobne pokiaľ odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 26.2.2020 ( v duplike) namietal, že súd neodkladné
opatrenie nariadil aj vo vzťahu k tretej osobe, čo Civilný sporový poriadok neumožňuje, ide o odvolací

dôvod, ktorý v odvolaní podanom v odvolacej lehote použitý nebol. Preto sa ním odvolací súd bližšie
nezaoberal. Okrem toho E. M. (označený ako žalovaný 2) sa proti uzneseniu neodvolal.

20. Žalovaný 1 sa odvolal aj proti výroku II., ktorým súd uložil povinnosť E. M..

21. V zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

22. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu.
Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt
tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia,

proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania
viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie -
či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu
prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma

dopadajúcanajehopomery.Záverotom,žepodanéodvolaniejeprípustné,predpokladázaujatiezáveru
o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej
prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania.
Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že
právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.

Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto
ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma
spôsobená.

23. Výrok II. napadnutého uznesenia sa netýka žalovaného 1, v tomto výroku uznesenie nebolo vydané

súdom proti žalovanému 1, preto žalovaný 1 nebol subjektom oprávneným na podanie odvolanie proti
tomuto výroku. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie v danom prípade podala neoprávnená
osoba, odvolací súd odvolanie žalovaného 1. s použitím ust. § 386 písm. b) CSP proti výroku II.
uznesenia odmietol.

24. Vo veci samej už súd rozhodol, aj keď rozsudok nie je právoplatný, bolo namieste preto rozhodovať
o nároku na náhradu trov konania neodkladného opatrenia.25. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná preto má voči žalovanému 1 podľa § 255 ods. 1
CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, keďže tu nie dané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania

nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).