Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/191/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316206752
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316206752.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. D. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q., P. XX, 2/ Ing. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., P. XX, obaja zastúpení: Mgr. Dianou
Šiagyovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 2, Šaľa, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo
Šaľa, so sídlom Šaľa, ulica Horná 926/1, IČO: 00 170 747, zastúpený: Advokátska kancelária

GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom ulica 1. mája 173/11, Trenčín, o zaplatenie sumy 186,84 eur
s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie sumy 3.493,21 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21. februára 2019, č.k.
8C/166/2016-140, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., IV. a V. r u š í a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 186,84 eur
zastavil, výrokom II. v ostatnej časti žalobu zamietol, výrokom III. návrh na prerušenie konania zamietol,
výrokom IV. uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.306,37 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.306,37 eur od 13.05.2016 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká povinnosť plniť druhému

v rozsahu jeho plnenia a výrokom V. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov
konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie vo veci súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 183 ods. 1, 2 CSP, § 162 ods.
1 písm. a), b), c) Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), § 1 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

uznesením zo dňa 26.10.2016 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia sporovej veci vedenej
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15 Cb 18/2015. V tomto konaní ako žalobca vystupovala spol.
TOP REAL ŠAĽA s.r.o., IČO: 45 982 406 a ako žalovaný Stavebné bytové družstvo so sídlom Šaľa
IČO: 00 170 747. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 3603,57 eur. Súd prvej inštancie v rozsudku
15 Cb 18/2015, (potvrdenom Krajským súdom v Trnave rozsudkom sp. zn. 21 Cob 57/2017 zo dňa
26. júna 2018) konštatoval, že žalobca v prejednávanom spore nie je aktívne legitimovaný, pretože

svoje právo na uplatnené finančné plnenie nemôže odvodzovať od platnej Zmluvy o výkone správy zo
dňa 16.9.2013. Platnosti zmluvy bráni zákonná prekážka spočívajúca v existencii inej zmluvy o výkone
správy bytového domu, ktorá nebola vypovedaná zákonným spôsobom. Na prejednanie danej veci
súd určil termín pojednávania na deň 24.1.2019 o 10:30 hod., právny zástupca strany žalobcu prevzal
predvolanie dňa 22.12.2018. Dňa 23.01.2019 o 16:57 hod. zaslal súdu právny zástupca strany žalobcu
prípis - ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní so žiadosťou o odročenie pojednávania. Sudcovi

bol mail predložený dňa 24.1.2019 o 8:15 hod. Neprítomnosť na pojednávaní a žiadosť o odročenie
pojednávania právna zástupkyňa strany žalobcu odôvodňovala tým, že dňa 23.1.2019 so svojou dcérounavštívila lekára a jej zdravotný stav vyžaduje, aby ju opatrovala s tým, že potvrdenie o návšteve lekára
doručí poštou. Potvrdenie o práceneschopnosti ani potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny, z ktorého
by vyplývalo, že dňa 24.1.2019 sa Mgr. Šiagyová nemôže zúčastniť pojednávania, súdu ani následne

doručené nebolo. Súd konštatoval, že vzhľadom na to, kedy právna zástupkyňa zaslala neúplné podanie
sospravedlnením,vzhľadomnato,kedybolosudcovipredložené(žiadneprieťahyzostranypracovníkov
súdu nevznikli) súd nemohol v zmysle § 184 ods .1 CSP oznámiť rozhodnutie o neodročení, nakoľko
už bol čas pojednávania a preto súd vo veci konal a rozhodol bez prítomnosť PZ žalobcu. Strana
žalobcu v súvislosti s uplatneným nárokom žalovaného podala návrh na prerušenie konania až do

právoplatného skončenia konania na dovolacom súde z dôvodu, že dňa 19.12.2018 bol Najvyššiemu
súdu predložený spis OS Galanta sp. zn. 15 Cb 18/2015. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 164
CSP uviedol, že konanie, ktoré prebieha na súde už bolo raz prerušené a to z dôvodu, aby sa vyriešila
otázka, kto je správcom bytov. Táto stránka bola vyriešená a to právoplatným rozsudkom OS Galanta
15 Cb 18/2015. Podanie mimoriadneho sporového prostriedku, ktorým je dovolanie, nie je dôvodom
na prerušenie konania. V rozsudku Okresného súdu Galanta 15 Cb 18/2015 sa v bode 41 rozsudku

konštatuje, že výpovede doručené dovtedajšiemu správcovi bytového domu nemožno považovať za
výpovede platné. Z obsahu rozsudkov jednoznačne vyplýva, že Stavebné bytové družstvo so sídlom
Šaľa IČO: 00 170 747 bolo správcom bytového domu s. č. XXXX v Q.. Keďže žalovaný bol správcom
bytového domu v Q. ul. L.. L. X. XXXX/X mal právo požadovať preddavky do fondu prevádzky, údržby
a opráv a bola povinnosťou vlastníkov bytov tieto preddavky platiť. Výšku preddavkov si určia vlastníci

bytov (§10 č. 182/1993). Tým je preukázaný nárok žalovanej strany. Žalobca neuhrádzal preddavky do
fondu opráv a údržby. Z tohto dôvodu nedoplatok činí 3.503,19 Eur. Započítaná pohľadávka žalobcu
voči žalovanému je vo výške 186,84 eur a 9,98 eur. Rozdiel činí sumu 3.306,37 eur. Proti zúčtovaniu,
ktoré je uvedené v bode 38 rozsudku majú právo vlastníci bytov podať reklamáciu. Zákon určuje iba
dátum dokedy musí správca domu predložiť a vykonať vyúčtovanie, nestanovuje sa však dátum dokedy

tento preplatok treba vrátiť. Na základe toho nemohlo dôjsť ani k omeškaniu a preto nemožno priznať
úrok z omeškania od 2.6.2015.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia a to voči jeho výrokom II., IV. a V.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.Rozsudokvnapadnutýchčastiachpovažujúzaarbitrárny,ústavnenekonformný,porušujúci
základné pravidlá súdneho procesu, nemajúci oporu v hmotnom práve a spočívajúci na nesprávnej
aplikácii hmotného práva. Najzávažnejším odopretím práva na súdnu ochranu vnímajú nevyhovenie
žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré bolo súdu doručené s kvalifikovaným návrhom na procesné

návrhy, ako aj s kvalifikovaným právnym vyjadrením k uplatnenému nároku žalovaného čo do jeho
výšky ako aj právneho titulu a s návrhmi na vykonanie dokazovania vo veci samej. Návrh na odročenie
pojednávania nebol účelovým naťahovaním sporu, nakoľko vo veci prebehlo len jediné meritórne
konanie bez prítomnosti žalobcov a ich právnej zástupkyne, nakoľko spor bol prerušený viac ako dva
roky. Súdu nič nebránilo v odročení pojednávania z dôvodu náhlych zdravotných problémov maloletého

dieťaťa v osobnej starostlivosti matky - právnej zástupkyne žalobcu, ktorú návštevu lekára právna
zástupkyňa doručila súdu následne poštou, žalobca nemal záujem vytvárať zbytočné prieťahy v konaní,
ale mal záujem svoje právo brániť, preto sa kvalifikovane vyjadril a navrhol vykonať dôkazy s čím sa ale
súddôslednenezaoberal,zktoréhodôvodunesprávneanezákonnerozhodol.Včastizamietnutiažaloby
prislúchajúcom príslušenstve pohľadávky súd rozhodol nesprávne, nakoľko ani žalovaný uplatnený

nárok nespochybnil a to ani do jeho výšky, ani do právneho titulu, práve naopak, domáhal sa jeho
započítaním. Nesprávnym je aj záver súdu o tom, že žalobcovi neprináleží úrok z omeškania z
dôvodu, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neurčuje lehotu splatnosti vyúčtovaného
preplatku. Doručením vyúčtovania zálohových platieb sa stane zrejmým, či vlastník vykázal preplatok
alebo nedoplatok na zálohových platbách a teda vznikne pohľadávka vlastníka na vrátenie preplatku

alebo záväzok vlastníka na zaplatenie nedoplatku. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávky sa stanú
splatnými. Súd preto mal priznať úrok z omeškania tak, ako bolo špecifikované vo vyjadrení žalobcu. V
napadnutom výroku IV. rozhodnutia sa súd plne stotožnil s tvrdeniami žalovaného s odôvodnením, že
nárok žalovaného na platenie preukázaný záverom z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
15Cb/18/2015, ktorý považoval za východisko pre právne posúdenie sporu. Súd sa ani v najmenšom

nezaoberal námietkou žalobcu skúmať platnosť a účinnosť predloženého právneho úkonu, z ktorého
si žalovaný uplatnil nárok na plnenie zo zmluvy. Zmluva vykazuje aj ďalšie vady, pre ktoré nemôže byť
platným právnym úkonom, ktorý by účastníkom ukladal práva a povinnosti. Je zrejmé, že v predmetnom
bytovom dome je najmenej 36 rôznych individuálnych zmlúv, ktoré nespĺňajú náležitosti zmluvy o výkonesprávy tak, ako to má na mysli špeciálny zákon. Ani jeden zo súdov neriešil otázku platnosti a účinnosti
zmluvy o výkone správy, aby sa vôbec ďalej skutočne mohli zaoberať jej ukončením výpoveďou.
Výpoveď nebola právne nutná, nakoľko na absolútne neplatnú zmluvu sa hľadí ako na nulitný právny

úkon, ktorý nikdy nevznikol a nezaložil žiadne práva a povinnosti. Odvolatelia namietali tvrdenie súdu, že
byvyúčtovanianespochybnili,nakoľkoichspochybnilipísomnoureklamáciou.Niejetiežzrejmé,zakého
listinného dôkazu súd vychádza, keď konštatoval, že žalovaný si jednostranným zápočtom započítal
sporné pohľadávky, k žiadnemu takémuto úkonu obligatórne písomnému a adresnému nedošlo, čo
žalobca uviedol vo svojom vyjadrení. Ďalej žalobcovia namietali, že žalovaný nepreukázal oprávnenie

niečo vyúčtovať, nakoľko nepreukázal kvalifikované rozhodnutie vlastníkov o tvorbe fondu a iných
položkách, napríklad o odmene správcu, nakoľko ani nepredložil predpis mesačných platieb, ktorých
zaplatenia sa po jednotlivých mesiacoch domáhal a súd bez týchto relevantných listín nárok v celom
rozsahu uznal ako dôvodný a to len z tvrdenia bez akéhokoľvek dôkazu. Nesprávny je aj záver súdu
spočívajúci v tvrdení, že žalobcovia nepredložili dôkazy na podporu svojich tvrdení, práve naopak,
doložili listiny a to najmä notársku zápisnicu, rozhodnutie vlastníkov o plnení ako aj špecifikáciu

vykonaného plnenia, ktorá bola žalovanému písomne oznámená, nakoľko ako veriteľ odmietol prijať
plnenie, z ktorého dôvodu boli peňažné prostriedky uložené do notárskej úschovy. S uvedeným plnením
sa súd nesprávne vysporiadal. Žalobcovia poukázali na podporu svojho posúdenia veci uznesenie
Ústavného súdu SR z 22.11.2011 sp. zn. IV. ÚS 499/2011 a rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa
17.02.2010 vo veci sp. zn. I. ÚS 1737/08.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje predmetné odvolanie
odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou, nakoľko odvolanie podala Mgr. Šiagyová elektronicky
a súd ju dodatočne vyzval po podaní odvolania, aby predložila plnú moc na zastupovanie žalobcov v
tomto konaní. Podľa názoru žalovaného, právnym zástupcom žalobcov v tomto spore bola advokátska

kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 868 817 a pokiaľ súd dodatočne po podaní
odvolania vyzval Mgr. Šiagyovú, aby plnú moc doložila, postupoval v rozpore s ustanovením § 125
ods. 2 CSP. Podľa názoru žalovaného mal odvolanie podať právny zástupca Advokátska kancelária
Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 868 817 a jeho podanie malo byť podpísané kvalifikovaným
elektronickým podpisom. Pokiaľ odvolanie podala len Mgr. Diana Šiagyová bez kvalifikovaného

elektronického podpisu, tak nemožno takto podané odvolanie považovať za podané oprávnenou osobou
a aj keby odvolanie podpísala menovaná kvalifikovaným elektronickým podpisom, tak rovnako ide
o osobu, ktorá na podanie nebola oprávnená a najmä svoje podanie do desiatich dní nedoručila v
písomnej podobe. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
4Cob/16/2017 zo dňa 15.02.2017 v obdobnej veci podaného odvolania bez autorizácie osoby. Preto

žalovaný považuje odvolanie žalobcov ako podané neoprávnenou osobou a oneskorene a navrhuje,
aby ho súd odmietol. K obsahu podaného odvolania žalovaný uviedol, že dôvody náhleho ochorenia
maloletého dieťaťa právnej zástupkyne Mgr. Šiagyovej nemohli byť dôvodom na to, aby súd vo veci
nerozhodol. Právna zástupkyňa Mgr. Diana Šiagyová zaslala súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.01.2019 ešte e-mailom zo dňa 23.01.2019 v popoludňajších

hodinách o 15,10 hod., t.j. po úradných hodinách súdu. Právna zástupkyňa žalovaného Mgr. Goliašová
jej obratom e-mailom zo dňa 23.01.2019 o 15,44 hod. oznámila, že pojednávania dňa 24.01.2019
sa zúčastní a nesúhlasí s odročením pojednávania, nakoľko nepovažuje ochorenie člena rodiny za
dôvod neúčasti advokáta na pojednávaní. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že
právna zástupkyňa žalobcov Mgr. Diana Šiagyová aj v iných konania na iných súdoch požiadala náhle

o odročenie pojednávania z dôvodu ochorenia dieťaťa, napríklad na Okresnom súde Banská Bystrica,
vedenom pod sp. zn. 29 UP/1026/2018, v ktorom konaní sa ospravedlnila na deň 14.01.2019 z dôvodu
náhleho ochorenia dieťaťa, vo viacerých konaniach na OK Galanta sa nezúčastnila pojednávania
bez ospravedlnenia. Žalovaný je toho názoru, že Mgr. Šiagyová už dňa 14.01.2019 vedela, že sa
pojednávania dňa 24.01.2019 pravdepodobne nemôže osobne zúčastniť a mohla si nájsť substitučnú

náhradu. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia súdu nepredložili žiadnu písomnú reklamáciu, ktorú
by podali voči vyúčtovaniam správcu za rok 2015 a za rok 2016 a z dokazovania nijako nevyplynulo, že
by vyúčtovania za tieto roky predložené žalovaným boli nesprávne, že by ich žalobcovia namietali, resp.
uhradili nedoplatky. Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcov, že žalovaný predložil súdu výlučne sumárnu
analýzu platieb, ktorá ako účtovná evidencia nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Žalovaný totiž predložil

i ročné vyúčtovania za roky 2015 a 2016 spolu s podacími lístkami. Preplatky a nedoplatky žalobcu sú
v predloženej sumárnej analýze platieb uvedené v zápornej hodnote s tým, že ku dňu 31.05.2015 a
31.05.2016 vykonal žalovaný voči žalobcom jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok v zmysle
ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka a započítal tam uvedené preplatky za rok 2015 a 2016 spohľadávkami s najstaršou splatnosťou. Zápočet vzájomných pohľadávok je vyčíslený už v predloženej
sumárnej analýze platieb. Žalovaný tak nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že nebol vykonaný úkon, ktorým
si žalovaný obligatórne písomne započítal sporné pohľadávky, keď k započítaniu došlo momentom

stretnutia vzájomných pohľadávok a výška je zohľadnená v sumárnej analýze platieb. Žalovaný je toho
názoru, že zo súdneho spisu je zrejmé, že žalobcovia do dňa rozhodnutia súdu, t.j. do 24.01.2019
nedoložili žiaden listinný dôkaz preukazujúci ich tvrdenia. Žalovaný taktiež nesúhlasí s tvrdením
žalobcov, že zmluva o výkone správy, ktorú majú uzavretú, je neplatná. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok vydaný v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Cb/18/2015, ktorý bol

potvrdený odvolacím súdom a nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2018, v ktorom konaní sa riešila
platnosť zmluvy o výkone správy, v ktorom konaní ako jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti
TOP REAL Šaľa, s.r.o. je Mgr. Šiagyová. Žalobcovia až do 01.01.2015 riadne platili žalovanému za
služby spojené s užívaním ich bytu, z ich strany zmluva o výkone správy zo dňa 09.03.2003 nikdy nebola
rozporovaná a na jej základe žalovanému plnili. Celý spor má pôvod v konaní spoločnosti TOP REAL
Šaľa, s.r.o., ktorá sa s účinnosťou od 01.01.2015 stavia do pozície údajného správcu predmetného

bytového domu súp. č. XXXX v k.ú. Q., kde sa nachádza i byt žalobcov. Žalovaný je toho názoru, že
v podanom odvolaní žalobcovia neuviedli žiadne nové skutočnosti, dôkazy, ktoré by preukázali, že súd
prvej inštancie nesprávne vec posúdil alebo na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalobcovia sa stále vyjadrujú ku skutočnostiam ohľadne správy bytového domu,
ktorá otázka už bola právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom pod sp. zn. 15Cb/18/2015.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP )
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je
dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti s použitím §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedenom pod sp. zn. 8C/166/2016 je návrh žalobcov,
ktorí sa domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy 186,84 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne
od 01.06.2015 do zaplatenia titulom preplatku na zálohových platbách za služby spojené s užívaním
bytu a vzájomný návrh žalovaného požadujúceho od žalobcov zaplatenie sumy 3.306,37 eur spolu so

zákonným úrokom z omeškania 5,05% ročne z uvedenej sumy odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o
vzájomnom započítaní do zaplatenia.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak výrokom II. žalobu žalobcov v ostatnej

časti zamietol (a to v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 186,84 eur
od 01.06.2015 do zaplatenia), ak vo výroku IV. uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
3.306,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.306,37 eur od 13.05.2016
do zaplatenia a v závislom výroku V. rozhodol o náhrade trov konania. Z dôvodu nepodania opravného
prostriedku sporovými stranami nie je predmetom odvolacieho konania výrok I. ktorým súd zastavil

konanie ohľadne sumy 186,84 eur a výrok III., ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.

8. Odvolací súd sa najskôr vysporiadal s výhradou žalovaného, že odvolanie bolo podané neoprávnenou
osobou, v dôsledku čoho je treba odvolanie odmietnuť. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací
súd vyhodnotil túto výhradu ako nedôvodnú, keď odvolanie žalobcov bolo podané prostredníctvom

advokátky - Mgr. Diany Šiagyovej, so sídlom v Šali, zapísanej v SAK č. 1697 a bolo podané riadne
a to tak v 15-dňovej lehote (6.marca 2019) od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (doručené
dňa 21.2.2019), tak aj v zákonnej forme a to e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu,
ktoré podanie bolo doplnené jeho originálom s vlastnoručným podpisom právnej zástupkyne žalobcov
prostredníctvom pošty dňa 8.3.2019 t.j. lehote 10 dní v zmysle § 125 ods.2 veta prvá CSP. Výzva

súdu na právnu zástupkyňu žalobcov na predloženie riadnej plnej moci na jej zastupovanie žalobcov v
prejednávanej veci nebola v rozpore s ust. CSP, nakoľko pôvodná plná moc žalobcov bola vystavená pre
splnomocnenca Mgr. Šiagyová, s.r.o., IČO: 36 868 817 u ktorej spoločnosti však vstupom spoločnosti
do likvidácie, mohol likvidátor - Mgr. Šiagyová robiť len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a pretosprávne súd prvej inštancie vyzval Mgr. Šiagyovú, aby ako advokátka zapísaná v SAK pod č. 1697
predložila od žalobcov na ich ďalšie zastupovanie v konaní v prejednávanej veci riadnu plnú moc, čo
sa stalo predložením jej originálu dňa 17.05.2019.

9. Podstatná časť odvolacej argumentácie žalobcov sa týkala nesprávneho procesného postupu súdu
prvej inštancie z dôvodu, že súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 24.01.2019 bez
účasti právnej zástupkyne žalobcov napriek tomu, že právna zástupkyňa podaním zo dňa 23.01.2019
ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôležitých dôvodov a požiadala súd o odročenie

pojednávania a preto sú názoru, že bola splnená zákonná podmienka uvedená v ustanovení § 183 ods.
1 CSP. Odvolací súd považoval túto odvolaciu námietku žalobcov za dôvodnú.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

11. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

12. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

13. Podľa § 183 ods. 2 Civilného sporového poriadku od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali
krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,
odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť
iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť
inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

14. Podľa § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania,
oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s
prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

15. Podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na
odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

16. Právna úprava odročenia pojednávania v § 183 a 184 CSP reflektuje na zásadu, že vec sa
má rozhodnúť rýchlo a hospodárne, v zásade na jednom pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie
pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, deklaruje zákonná formulácia prípustnosti
odročeniapojednávanialenzdôležitýchdôvodov.Dôležitosťdôvodunaodročenietermínupojednávania
posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú

mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Podľa 180 CSP súd má
možnosť rozhodnúť, že bude konať v neprítomnosti strany, ktorá sa nedostavila na pojednávanie,
predvolanienapojednávaniemáriadneavčasdoručené,pričomoodročeniepojednávanianepožiadala,
alebo súd ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité. Dôležitosť dôvodu,
pre ktorý sporová strana žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým

okolnostiam prípadu.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že dôležitosť dôvodu,
ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p. do
30.6.2016 ), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje

existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 22. augusta 2007 sp. zn. 5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 34/2010.). Strana má
nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právopožiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej
práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

18. „Popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrh strany, resp. jej zástupcu
sporu,musíbyťkumulatívnesplnenýajpredpoklad,žeodstrany,resp.jejzástupcunemožnospravodlivo
žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 CSP <., pokiaľ je zástupcom strany, ktorá žiada o odročenie pojednávania
advokát a dôvod na odročenie pojednávania existuje na jeho strane. Zákon vytvára konštrukciu, že ak

je strana zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie
prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z
uvedenéhopravidlaexistujúdvevýnimky:a)existenciadôvodov,ktorénastalikrátkopredpojednávaním,
b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom“ (Števček, M.;
Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 684).

19. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký
chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktorémuCivilnýsporovýporiadok(predtýmObčianskysúdnyporiadok)priznávazaúčelomochranyjeho
práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako

aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná
najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

20. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a

princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod

odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

21. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že vo veci určil termín pojednávania na deň

24.1.2019 o 10.30 hod. Dňa 23. januára 2019 o 15.10 hod. zaslala súdu právna zástupkyňa strany
žalobcov prípis - ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní so žiadosťou o odročenie pojednávania
a sudcovi bol tento e-mail predložený dňa 24.1.2019 o 8.15 hod. Neprítomnosť na pojednávaní a
žiadosť o odročenie pojednávania právna zástupkyňa odôvodňovala tým, že dňa 23.1.2019 so svojou
dcérou navštívila lekára a jej zdravotný stav vyžaduje, aby ju opatrovala, keď uviedla, že potvrdenie o

návšteve lekára doručí poštou. Súd prvej inštancie dôvodil, že ani pri ospravedlnení a ani dodatočne
súdu nebolo predložené potvrdenie o práceneschopnosti alebo potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny, z
ktorého by vyplývalo, že dňa 24.1.2019 sa Mgr. Šiagyová nemohla zúčastniť pojednávania. Konštatoval,
že vzhľadom na to, kedy právna zástupkyňa zaslala neúplné podanie s ospravedlnením a taktiež s
prihliadnutím na to, kedy bolo sudcovi predložené (žiadne prieťahy zo strany pracovníkov súdu nevznikli)

súd nemohol v zmysle § 184 ods.1 CSP oznámiť rozhodnutie o neodročení, nakoľko už bol čas
pojednávania a preto súd vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti PZ žalobcu. Takýto postup súdu prvej
inštancie nebol podľa názoru odvolacieho súdu správny.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil iba toto jedno pojednávanie (dňa

24.01.2017), na ktorom konal so sporovými stranami. Právnej zástupkyni žalobcov bolo predvolanie
na pojednávanie doručené dňa 22.12.2018. Dňa 23.01.2019 o 15.10 hod. bolo súdu doručené
ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne žalobcov z pojednávania na deň 24.1.2019 a zároveň
aj žiadosť o odročenie tohto pojednávania z dôvodu náhlych zdravotných problémov mal. dcéry, s
ktorou navštívila aj detskú lekárku a mal. dcéra si vyžadovala jej starostlivosť a opateru. Zo zápisnice z

pojednávania zo dňa 24.1.2019 vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného oznámila právnej zástupkyni
žalobcov, že nesúhlasí s odročením pojednávania. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že súd prvej inštancie
na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia
rozhodnutia.23. V danom prípade je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie a žalovaného, že právna
zástupkyňa žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní 24.01.2019 neospravedlnila riadnym dôvodom

svojej tvrdenej neprítomnosti (ošetrenie maloletého dieťaťa) a do spisu súdu ani dodatočne nezaslala
lekárske potvrdenie preukazujúce zdravotné problémy svojej dcéry, preto bolo možné mať pochybnosti
o korektnosti správania sa advokátky (na čo poukazoval žalovaný aj v súvislosti s ďalšími konaniami a
jeho skúsenosťami, v ktorých právna zástupkyňa žalobcu používa rôzne obštrukcie a na pojednávania
nechodí) a súd prvej inštancie preto bol oprávnený konať na tomto pojednávaní v neprítomnosti právnej

zástupkyne žalobcu, čo aj urobil (v súlade s § 180 CSP). Ak totiž by dcéra právnej zástupkyne žalobcu
mala náhle zdravotné problémy, ako to právna zástupkyňa tvrdila v emaile zo dňa 23.01.2019, mala
by dodatočne súdu doložiť lekárske potvrdenie o ošetrení dieťaťa, alebo vysvetliť prečo tak nemôže
urobiť ( napr. prečo nešla s dcérou v uvedený deň na pohotovosť a pod.). Keďže právna zástupkyňa
žalobcov takto nepostupovala a svoje tvrdenia nijako nepodložila, preto s prihliadnutím na obsah spisu s
odstupomčasubolomožnéuzavrieť,žesúdprvejinštancieboloprávnenýpojednávaťbezjejprítomnosti

dňa 24.01.2019.

24. Žalobca však poprel správnosť výšky uplatnenej sumy žalovaným a spolu s ospravedlnením svojej
neúčasti navrhoval vykonať dôkazy smerujúce k preukázaniu správnosti výšky uplatnenej sumy, preto
mal súd pojednávanie odročiť za účelom doplnenia dokazovania a za účelom umožnenia oboznámiť sa

s týmito dôkazmi a vyjadriť sa k nim (v súlade s § 183 a § 184 CSP). Ak súd pojednávanie za uvedeným
účelom neodročil, jeho procesný postup nebol správny a odňal tým žalobcovi možnosť konať pred
súdom a preto odvolaciu námietku žalobcu v tomto smere možno považovať za dôvodnú. Rovnako
je možné považovať za dôvodnú námietku, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie na
zistenie skutkového stavu a s výhradami žalobcu k uplatnenému nároku žalovaného sa v odôvodnení

rozsudku nevysporiadal. Preto je rozhodnutie prvoinštančného súdu treba považovať za predčasné a
odôvodnenie rozhodnutia nespĺňajúce náležitosti podľa 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone správy z
dôvodov uvádzaných v podaní zo dňa 23.01.2019 a ohľadom námietok žalobcu týkajúcich sa výšky
uplatneného nároku ani relevantným spôsobom nezdôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhované

dôkazy.

25. Námietka odvolateľov o porušení ich práv na spravodlivý proces v konaní pred súdom prvej inštancie
bola preto vyhodnotená ako dôvodná, preto odvolací súdu z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa odseku 2

rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Pre úplnosť považuje odvolací súd vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav veci súdom prvej
inštancie za potrebné doplniť, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal zo Zmluvy o výkone
správy uzatvorenej medzi Stavebným bytovým družstvom so sídlom v Šali ako správcom a žalobcami

ako vlastníkmi bytu č. X na ulici L. X. XXXX v Q., ktorú považoval bez ďalšieho za platnú a to vzhľadom
na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 15 Cb 18/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave 21 Cob 57/2017 zo dňa 26.6.2018 z ktorých vyplýva, že výpovede doručené dovtedajšiemu
správcovi bytového domu nemožno považovať za platné a preto Stavebné bytové družstvo so sídlom
Šaľa je správcom bytového domu s. č. XXXX v Q.. Vzhľadom na vznesené námietky žalobcov je však

podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zo strany súdu prvej inštancie podrobiť predmetnú Zmluvu
skúmaniu jej platnosti v zmysle zák. č. 182/1993 Zb., ktorý ustanovuje spôsob, na základe ktorého
dochádzakrealizáciivýkonusprávy.ŽalobcapovažovalZmluvuovýkonesprávy,uzavretúsožalovaným
za neplatný právny úkon pre nesúlad so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale
týmto sa súd vôbec nezaoberal. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však otázkou platnosti Zmluvy

prejudiciálne zaoberať mal, keďže v konaní, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva, sa súdy takouto
konkrétnou námietkou nezaoberali a pokiaľ v uvedenom konaní konštatujú platnosť zmluvy o výkone
správy, tak len v súvislosti s danými výpoveďami zo zmluvy (pričom nejde o spor medzi rovnakými
stranami a odôvodnením rozsudku nie je súd v tomto konaní viazaný).

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude v ďalšom konaní sa riadiť vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu, umožniť žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, opätovne vec
prejednať a posúdiť žalobou a vzájomným návrhom uplatnené nároky, doplniť dokazovanie na návrh
strán sporu a vykonané dôkazy náležite vyhodnotiť, resp. odôvodniť, prečo navrhované dôkazy nebolivykonané. Následne súd vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a
3 CSP odôvodní, pričom v novom rozhodnutí rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).