Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010240
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5617010240.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej

a prísediacich Kataríny Bellovej a Ing. Milana Beťka na hlavnom pojednávaní dňa 3. júna 2020 v
Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
H. N. Q. Z. A. Y. L., nar. XX. XX. XXXX v M. G., trvale bytom L. XXX, D., okres M. G., zamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

od februára 2014 nepravidelne do 5. 5. 2016 spôsoboval svojej manželke E. N. psychické utrpenie tým,
že sa správal voči nej pohŕdavo, nadával jej do trumpiet, že je piča prijebaná, sprostá, že je kurvička, že
iba chlapov zháňa a že dcéry U. a L. nie sú jeho a má ich každú s niekým iným, taktiež na ňu fyzicky
útočil, opakovane ju strkal, dával jej frčky do nosa, bránil jej používať auto, od ktorého jej schovával
kľúče alebo schovával doklady, bránil jej v odjazde s autom, robil jej rôzne iné schválnosti - púšťal nahlas
hudbu v ranných hodinách, chodil v špinavých topánkach po dome, počas jeho neprítomnosti v zimných

mesiacoch roku 2015/2016 úmyselne vypínal kúrenie alebo odoberal súčiastky z pece, aby zabránil
kúreniu v dome, ktorý obývala jeho manželka E. N. s ich deťmi L.Í. a U., čo malo za následok zdravotné
problémy ich dcér, ktoré mali nádchy, zapálené hrdlá a angíny, pričom uvedené správanie H. N. sa u
E. N. prejavovalo úzkosťou, plačlivosťou, ľútosťou, neistotou, pocitom bezmocnosti, strachu, ako bude
H. N. reagovať, keď príde domov a zistí, že kúria v dome, strach, že ublíži dcére U. a u U. N. pocitom
strachu, krivdy, poníženia zo strany otca, že je neschopná, ale aj pocitom hnevu a vzdoru voči nemu,
snahe pomáhať matke v situáciách, keď ním bola matka napádaná, taktiež opakované a časté vypínanie
kúrenia u E. N. a U. N. vyvolávalo nepríjemné pocity chladu a permanentného stresu a strádania, pričom

chlad nútil E. N. riešiť problém aj za cenu konfliktu, tak ako to bolo dňa 5. 5. 2016 asi o 20:00 hod., kedy
po návrate H. N. domov, prišiel na to, že E. N. zapla elektrický ohrievač v dcérinej izbe, došlo medzi ním
a E. N. k slovnej roztržke, ktorá vyústila k jej fyzickému napadnutiu a to tak, že jej dal facku, následkom
čoho padla na vešiak a utrpela pomliaždenie pravého ucha, mierne natiahnutie šľachovo-väzivového
aparátu krčnej časti chrbtice s dobou obmedzenia obvyklého spôsobu života do 7 dní,

t e d a

blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon

trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň mu u k l a d á probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe

psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona obžalovaný j e p o v i n n ý strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia
probačného a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 29. 6. 2017 na H. N. obžalobu pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na vyššie podpísanom skutkovom základe. Následne súd rozhodol vydaním trestného
rozkazu zo dňa 21. 8. 2017, proti ktorému podal obžalovaný odpor. Po prednese obžaloby prokurátorka

navrhla, aby skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, súd kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, preto súd uznesením
zo dňa 13. 6. 2018 rozhodol o postúpení predmetnej trestnej veci obžalovaného H. N. na prejednanie
senátu.
Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 4. 2019, ktorým obžalovaného uznal vinným zo

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a uložil
mu trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom nad
jeho správaním sa v skúšobnej dobe, ktorú určil na 2 roky, zároveň mu uložil povinnosť podrobiť sa v
skúšobnej dobe psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Na podklade odvolania
obžalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 2To/45/2019-517 zo dňa 19. 12. 2019 postupom

podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1
Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. V zrušujúcom uznesení konštatoval pochybenie okresného súdu, ktorý v rámci výroku o treste
obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, avšak v rozpore s uvedeným

odôvodnil v písomnom vyhotovení rozsudku uloženie inej povinnosti obžalovanému, a to podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, resp. iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu, čo má za následok zmätočnosť rozsudku a pre toto pochybenie je
napadnutý rozsudok pre krajský súd nepreskúmateľný. Z týchto dôvodov uložil prvostupňovému súdu
vo veci znovu rozhodnúť a pri odôvodnení rozsudku dôsledne rešpektovať ustanovenie § 168 Trestného

poriadku.

Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v otázkach hmotného a procesného práva,
vykonal dňa 3. 6. 2020 hlavné pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie v zmysle návrhov
obhajoby za účelom rozhodnutia o vine obžalovaného prečítaním listinných dôkazov - návrhu na rozvod

manželstva, ktorý podala E. N., zápisnicou z pojednávania v konaní o rozvod manželstva zo dňa 8.
6. 2016 a rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/18/2016-36 zo dňa 8. 6. 2016 a za
účelom rozhodnutia o treste obžalovaného prečítaním posudkov a lustrácií k jeho osobe.
Po dokazovaní vykonanom v priebehu predchádzajúceho súdneho konania, ako aj po jeho doplnení
po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom, bol prvostupňovým súdom zistený

nasledovný skutkový stav.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že

je nevinný.
Obžalovanýtrvalnasvojejvýpovedizprípravnéhokonania,kdesarovnakoakonahlavnompojednávaní
podrobne vyjadril ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Manželstvo so E. N. uzatvoril v roku 1995.
Pochádzajú z neho dve dcéry L., nar. XXXX a U., nar. XXXX. Manželstvo bolo harmonické až do roku
2006, kedy manželka pri menších nezhodách v rodine ho podozrievala z nevery. Už od roku 2006 sa

medzi nimi začali konfrontácie, kedy na neho zaútočila a fyzicky ho napadla. Poukázal na štúdium,
ktoré absolvovala popri zamestnaní v priebehu rokov 2001 až 2016, popri ktorom jej pomáhal s chodom
domácnosti a so starostlivosťou o deti.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že 90 % z toho, čo je uvedené v obžalobe nie je pravda. Týranie
svojej manželky, ako aj dcéry akýmkoľvek spôsobom odmietol. Manželka sa mu viackrát od leta 2014
vyhrážala, že ho zničí a zruinuje a trestné stíhanie je toho výsledkom. Poukázal na priebeh ich

spolužitia do roku 2012 ako bezproblémový a harmonický. Vo februári 2014 sa manželka odsťahovala
zo spoločnej spálne do vedľajšej izby, kde spávala sama, vtedy ich vzťahy ochladli a komunikovali len
ohľadom základných vecí, chodu domácnosti a detí. Po júli 2014 s ním manželka prestala komunikovať
a nechávala lístočky pripnuté na sporáku. Pokiaľ sa mu kladie za vinu, že jej nadával do trumpiet, tak
počasichrozhovorovtopoužil,akrozhovorneviedolkžiadnemuzáveruavykrikovalamu,žejekurevník,

vyjebanec, že nie je doma. Tiež jej povedal, aby nebola sprostá, keď ho ohovárala z nevery, aby neverila
cudzím ľuďom. Že by jej nadával „piča prijebaná“ alebo „kurvička“, to nikdy nepovedal ani také vyjadrenia
nepoužil. Poukázal na to, že po ukončení štúdia na Univerzite Komenského manželka odchádzala na
posedenia do baru, vracala sa ráno a vystatovala sa, s kým sa stretáva. Nikdy jej nepovedal, že zháňa
chlapov ani jej nevykrikoval, že dcéry nie sú jeho. Na E. nikdy neútočil, práve naopak, pri rozhovoroch

o jeho nevere, keď chcel z miestnosti odísť, sa postavila pred neho a strkala doňho. Ani ju opakovane
nestrkal, vždy sa ju len snažil odtisnúť z dverí, aby mohol odísť, čo bolo počas ich hádok. Nedával
jej žiadne frčky do nosa, bolo to jemné brnknutie po nose ukazovákom, čo robil pred manželstvom aj
počas neho a brali to úsmevnou formou ako uvoľnenie napätia, keď dochádzalo k hádke. K bráneniu
používania osobného motorového vozidla Suzuki uviedol, že od jeho kúpy až do r. 2013 ho používala

výhradne E. na presun do práce a na vozenie detí. Od r. 2013 do augusta 2014 ho používali sporadicky,
cez deň ho viac využíval on a každé ráno E. vozil do práce. Po auguste 2014 až do konfliktu, ktorý sa
udial, toto auto využívala len E., pritom všetky náklady spojené na údržbu vozidla uhrádzal on. E. sa v
r. 2014 podarilo auto oškrieť, malo sa to uhradiť z poistky, mala ho zaviesť do servisu, čo nespravila.
Nebol si vedomý, že by jej bránil v odchode na stretnutie zo strednej školy ich osobným autom, v sobotu

ráno odišiel na poľovačku do Hýb so susedom a svoje motorové vozidlo nechal pred garážou. Nemal
tušenia, že by E. v sobotu ráno prišla domov a chcela odísť na stretnutie autom. Do telefónu jej povedal,
že sa už nemôže vrátiť domov, na čo mu vynadala. Kľúče od auta boli dostupné na kuchynskej linke
aj s technickým preukazom, neschovával ich. O súrnom vyšetrení s dcérou U.M. nevedel, navrhol, že
sa vráti, čo odmietla s tým, že sa s kurevníkmi voziť v jednom aute nebude. K tomu, že mal hlasno

púšťať hudbu vypovedal, že sa v jednu sobotu doobedu vrátil z vychádzky z hory a pri chystaní raňajok
si v obývačke zapol rádio, kde zvýšil zvuk, ale mal zatvorené dvere. Nevedel, že na hornom poschodí
spí dcéra L.. Do kuchyne pribehla E. a začala ho častovať nadávkami, keď išiel znížiť hlasitosť rádia,
ho E. zozadu napadla úderom do krížov a keď sa otočil smerom k nej, oblial ju zvyškom koly, ktorú
mal v pohári. Stalo sa to len raz počas ich spolunažívania. Poprel, že by po dome chodil v špinavých

topánkach. Stalo sa 2-krát, že vošiel obutý, raz v lete, keď si zabudol v kuchyni doklady a v zime, keď
prešiel cez chodbu, kde mal poľovnícke veci, ale ani raz po ňom nemusela upratovať podlahu.
Pokiaľ mal v zimných mesiacoch 2015-2016 vypínať pec na ústrednom kúrení, toto nerobil, ani do nej
nijako nezasahoval, ani z nej neodoberal súčiastky. Vždy po príchode z práce, pokiaľ bol dom prekúrený,
stiahol teplotu na 20 stupňov, pretože E. upravovala teplotu na termostate na 26-27 stupňov. Nevypínal,

len stiahol teplotu. Nikdy si nerobil posmech z dcéry U., že by bola tučná, vždy mal tendenciu upozorniť
ju na tučnotu z dôvodu jej zdravotného stavu, a to tak, že nemôže pojesť všetko, čo je pripravené pre
návštevu a hostí.
Ku konfliktu v ich domácnosti dňa 5. 5. 2016, uviedol, že z práce prišiel asi o 18-tej hodine a počul, že
na hornom poschodí je zapnutý elektrický ohrievač, pri príchode ku schodišťu zacítil zápach spáleniny.

Vyšiel na horné poschodie, kde boli všetky dvere zavreté, iba izba dcéry L., odkiaľ vychádzal zápach,
bola otvorená. Vošiel do izby, stiahol termostat, prívodný kábel bol prehriaty, chcel ho odpojiť od
predlžovačky, v tom do izby z vedľajšej miestnosti prišla E. a hneď spustila naňho nadávky. Upozornil ju,
či necíti zápach, či nemá obavy zo vzniku požiaru. Nadávala mu a začala doňho strkať, že sa má pobaliťa vypadnúť preč za kurvami a nie jej znepríjemňovať život. Keď chcel odísť z izby, E. sa postavila do
dverí a ďalej mu nadávala s tým, že začala doňho strkať, snažil sa ju odtlačiť rukou z dverí, znovu ho
fyzicky napadla do oblasti krku a rúk. Silnejšie ju vytlačil na chodbu, kde zavadila pätami o naložený kôš

s prádlom, na ktorý sa posadila. S väčším výbuchom mu začala nadávať, na čo z izby vyšla dcéra U.
a tiež naňho spustila, že nejaký vyjebaný kokot jej nebude biť mamu. Snažil sa jej vysvetliť, že mama
napadla jeho, nie naopak, na čo nereagovala, vrátila sa do izby a kričala, že ide volať políciu. Zišiel na
dolné poschodie a chcel odísť z domu preč, E. ho znovu fyzicky napadla, odtlačil ju a odišiel z domu,
bol preč asi 20-25 minút. Pri príchode k nim smerovala hliadka polície, ktorá si ich pri dome rozdelila.

E. sa s jedným príslušníkom rozprávala za domom a on s druhým na priedomí, kde každý opísal, čo sa
v priebehu incidentu stalo. Polícia sa ho spýtala, či má tendenciu pokračovať v spore, čo on poprel, E.
neodpovedala a odišla do domu. Policajtov vyprevadil, na 2-3 hodiny odišiel z domu, po príchode ani
E., ani dcéra U. už doma neboli a vrátili sa neskôr večer.
Podľa neho dôvodom, pre ktorý by ho z tohto všetkého manželka po roku 2014 obviňovala, bol júl 2014,
kedy sa vrátili z dovolenky a vykrikovala mu nemanželskú známosť s pani Č., čo nebola pravda. Mladšia

dcéraU.malavždylepšívzťahsmamoua bolaňouovplyvňovanáahuckaná,pretožemuajvykričala,že
odchádza z domu preč za nejakou známosťou. S oboma dcérami sa v súčasnosti stretáva, no udržiava
si odstup, lebo bol obvinený, že sa mal snažiť ich ovplyvňovať.
Po incidente, ktorý sa stal vo štvrtok 5. 5. 2016 E. videl až v pondelok poobede, kedy prechádzala po
ulici a mala založený fixačný golier, videl ju z auta, kde sa viezol aj s R.. Medzitým ju videl v nedeľu,

kedy zavolala hliadku polície, ktorá mu odobrala strelné zbrane, vtedy fixačný golier založený nemala.
Elektrický ohrievač mali doma len jeden, pretože boli komplikácie s pecou, teda plynovým kotlom. Od
susedy mali požičané dva ohrievače. Poruchy plynového kotla sa v zime 2015/2016 stávali približne
raz do týždňa tak, že pec sa vypínala. O poruche ho väčšinou informovala staršia dcéra L., ak bola
doma, bývalá manželka ho nikdy neinformovala. Ak o poruche vedel, snažil sa čo najskôr prísť domov

a poruchu odstrániť, čo sa mu vždy aj podarilo. Bývalú manželku z domu nevyhadzoval, práve naopak,
ona mu dva krát pobalila veci do igelitových vriec, ktoré nechala v spálni a raz ich vyložila von. So
susedmivychádzadobre,pokonfliktevr.2016saknemusprávajúodmeraneN.aR.,ktorésnímprestali
komunikovať. Medzi ním a U. došlo k fyzickému ataku, keď staršia dcéra L. išla na chatu na dozvuky,
dostali úlohy, ktoré mali spolu obe dcéry urobiť a došlo medzi nimi ku konfliktu. Po jeho príchode domov

si s U. vyjasňoval, že má nielen práva aj povinnosti, povedala mu, že sa nemá starať, že sa o nich aj tak
nestará a vtedy dostala od neho po hlave. Bolo to v dome na chodbe na prízemí. Po hlave mu vrátila
a chcela odísť, ale pošmykla sa a pri radiátore zostala sedieť. Keď mu bývalá manželka nadávala, bolo
to aj za prítomnosti mladšej dcéry U..
V ďalšej časti svojej výpovede poukázal na to, že ním predložené výpisy a faktúry ku spotrebe plynu

za obdobie rokov 2013-2014, 2014-2015, 2015-2016, preukazujú zvyšujúcu sa spotrebu plynu v ich
domácnosti.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a poškodenej E. N.,
svedkovC.R.,D..C.N.A.,B.N.,E.A.,D.R.,M.E.,vykonanímobrazovo-zvukovéhozáznamuzvýsluchu

svedkyne a poškodenej U. N., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov G. E., C. T., G. Č., znaleckých
posudkov a listinných dôkazov.
Svedkyňa a poškodená E. N. v prípravnom konaní vypovedala, že manželstvo s obžalovaným uzavreli
v roku 1995. Súd ich rozviedol 8. 6. 2016. Najprv sa im narodila dcéra L.Í. K. H. A.. XXXX dcéra U..
Spolužitie bolo spočiatku dobré. Neskôr (v r. 2007) mala podozrenie z manželovej nevery. Vo februári

2014 prestal s ňou komunikovať, vyhýbal sa jej, domov chodil vo večerných hodinách, keď už spali. V
júli 2014 na dovolenke v zahraničí zistila, že manžel má pomer s pani Č.. Od februára 2014 jej začal
robiť naschvály. Vyhľadala aj psychologičku, aby jej pomohla v komunikácii s dcérami. Obžalovaný jej
začal robiť naschvály s autom, keď potrebovala kľúče, tak jej ich nechcel dať. Počúvala od neho, že si
má zbaliť veci a vypadnúť. Na jej návrh na rozvod reagoval tak, že radšej dom podpáli, akoby ju mal

vyplácať. Keď si niečo vyzdobila v dome, tak jej to ničil. Po dome chodil obutý. Keď mala stretnutie zo
strednej školy, od auta jej síce všetko nechal, ale pred garáž postavil služobné auto. Následne nastali
konflikty medzi ňou a sestrou a matkou obžalovaného. Potom si začala viesť diár, kde si značila všetko,
napr. aj to, že jej dal frčku do nosa, oblial ju kolou. V apríli 2015 mali rozhovor o jeho priateľke s tým,
že sa mohli v kľude rozviesť a nikto nemusel trpieť, pretože ju ignoroval, robil jej naprieky, vyhadzoval

ju z domu, používal slová „ty mi môžeš fúkať do zadku“, častoval ju nadávkami ako trumpeta sprostá,
krava, trúba, piča prijebaná a aroganciu voči nej. Taktiež jej nadával, že sa iba kurví, že jedno dieťa
má s cigáňom a to druhé ani nevie s kým, čo vykrikoval aj pred dievčatami a najviac sa jej dotklo, na
čo boli tieto úbohosti dobré, keď mal milenku. Jeho reakciou bolo, že jej dal frčku do nosa, odstrčilaho a on jej vylial do tváre pohár koly. Pociťovala beznádej, bezmocnosť, zahanbenie, poníženie. V máji
2015 bola na školení z práce, keď sa večer vrátila domov, nikto nebol doma. Išla do svojej izby, kde
našla pod perinou papier s odkazom od U. „Maminka prepáč za to všetko. P.S.: Ukážem sa, keď budeš

chcieť. Nájsť ma môžeš na Váhu jazera.“, preto rýchlo bežala ku Váhu a zároveň telefonovala dcére L.,
kde sú jazerá a čo sa stalo, tá začala plakať, že sa ráno pohádala s U. pre upratovanie, zastaral sa do
nich otec, U. zbil a vykrikoval jej, že iba žerie a jeho dobošiek sa nedotkne. Zobral jej mobil, počítač aj
bicykel. Utekala tam, kde ju poslala L., kričala, cítila strach, že nájde dieťa mŕtve. U. našla na strome so
zbalenými vecami. Neskôr jej aj suseda N. potvrdila, že dobehli za ňou jej deti U. a E., aby išla k N., že

je u nich v dome hrozný krik, že H. bije U.. N. im povedala, že sa tam bojí ísť a je tam L.. Suseda N. sa
bála obžalovaného. Mali medzi sebou konflikt pre psa obžalovaného, ktorý chodil pravidelne na susedin
pozemok, riešila to aj cez obec a nechcela s ním mať nič spoločné.
Poškodená k správaniu obžalovaného vypovedala, že jej vyhadzoval potraviny z chladničky alebo
mrazničkyalebodávalkujejpotravinámsmradľavémäsoprepsa.Keďchcelaísťprezemiakydopivnice,
dal paletu s niekoľkými vrecami nad vstup do jamy pivnice, kde boli zemiaky. Dňa 17. 9. 2015 si pýtala

auto, povedal, že jej auto nedá a vynadal do sprostých trumpiet. Dňa 28. 9. 2015 kedy bolo vonku 10
stupňov odmietol zapnúť pec. Ďalej 29. 9. 2015 potrebovala ísť s U. k lekárovi, nechcel jej dať auto,
14. 10. 2015 odmietal zapnúť pec a U. raňajkovala v čiapke. Dňa 15. 10. 2015 odmietal zapnúť pec,
ona ju nevedela zapnúť, je to plynová pec. Dňa 16. 10. 2015 musela zavolať suseda R., aby jej prišiel
nastaviť termostat a zapol jej pec. Kúrili do 19.00 hod., kedy prišiel obžalovaný a pec zase vypol. V ten

večer odišiel preč. Poškodená volala svojmu otcovi, ktorý jej cez telefón poradil, ako má nahadzovať
plynovú pec. Obžalovaný sa vrátil domov ráno 17. 10. 2015 a znovu vypol pec aj plamienok na peci.
Dňa 19. 10. 2015 sa doprosovala, aby pec zapol, čo odmietol. Dňa 24. 10. 2015 mala L. veľké bolesti
zubov a sľúbil, že pôjde s ňou na pohotovosť na druhý deň. Dňa 25. 10. 2015 hneď zavčas rána odišiel,
zobral kľúče od auta a nemala ako ísť s dcérou na pohotovosť. Nešla s ňou na pohotovosť, pretože jej

povedal, že on s ňou pôjde na druhý deň a zubná pohotovosť v noci nie je. Ráno sa zobral a odišiel v
zelenom do lesa. Nakoniec išiel s dcérou svokor. Dňa 20. 11. 2015 zase vypol pec. Vždy, keď pec vypol,
zavolala suseda R. a ten ju zase pustil. Tiež sa ju naučila spúšťať, keď to obžalovaný zistil, začal odpájať
z pece niečo iné a už ani sused R. nevedel pec spustiť. Ona aj s dcérami boli závislé na obžalovanom,
aby prišiel s dobrou náladou, tak pec spustil a išla. Niekedy kúrila aj sporákom alebo sa išli s dcérami

zohriať ku susede C. R. a pár krát boli aj u C. N.. Mali elektrický ohrievač, ktorý im obžalovaný zobral.
Dňa 25. 12. 2015 sa s dcérami vrátili z divadla, chceli ísť na toaletu, táto bola zašpinená, takže ho išla
požiadať, aby dodržiaval základné hygienické pravidlá. Začal na ňu kričať, aby mu to ukázala, nech si
nevymýšľa. Vošiel do záchodu, pozrel sa, spláchol, na čo jej povedal, že sa nemá starať, že je to jeho
dom. Raz v októbri 2015 prišiel domov opitý, ovracal steny v záchode. V ten deň, keď mu povedala, že

nemajú kde ísť na záchod, tak jej strelil facku, pri tom bola aj dcéra L., ktorá začala plakať a povedala
mu ako to mohol spraviť, na to zbehla dole U. so slovami „Ty budeš biť moju mamu?“ Chcel udrieť aj U.
a keďže stála medzi nimi, tak ju odhodil na zem, letela ku schodisku, skočila medzi nich L., aby U. nezbil.
U. chcela volať políciu, vytiahla mobil, ten jej vytrhol, vložil si ho do vrecka bunky. Keď sa ho L. pýtala,
prečo dal mame facku, reagoval tak, že akú facku, že ju vôbec neudrel. Po tomto incidente na ošetrení

nebola. Pociťovala ponižovanie, mala modrinu na nohe. Bola vynervovaná a vystresovaná aj z toho, že
útočil na dcéru U.. Po tomto incidente vo februári 2016 podala žiadosť o rozvod. Keď podala návrh na
určenie výživného plnoletá dcéra L., za tou chodil a deptal ju, že ju zničí, aby túto žiadosť vzala späť.
Ďalej vypovedala, že 7. 4. 2016 znovu vypol pec, pričom ju ona nahodila. Dňa 9. 4. 2016 znovu prišiel
večer domov a vypol pec. Keď prišiel, už sa bála ísť znova nahodiť pec, pretože ostal doma a nemala už

odvahu ísť ju nahodiť. Dňa 10. 4. 2016 bolo von 8 stupňov, pec úplne odstavil a odobral plynový ventil
na peci. Išla dolu do kotolne a na peci bola odobratá kľuka, ventil. Začala ju hľadať, kde by mohla byť
schovaná. Našla ju zabalenú v prešiváku a aj si to odfotila. Dňa 11. 4. 2016 žiadala, aby zapol pec s tým,
že je zima a dievčatá sa musia učiť, ignoroval ju a keď prechádzal popri nej, začal jej baterkou svietiť do
očí. Dňa 13. 4. 2016 úplne odstavil pec, plynový ventil schoval a už ho nenašla. Sused R. sa bol pozrieť

na pec, povedal, že je už úplne odstavená, nevie ju nahodiť a keď nenájde kľuku, pasuje na to kľúč „19“,
ktorý jej aj požičal. V tomto období zavolala starostovi obce, či by sa neporozprával s obžalovaným. Na
druhý deň jej starosta zavolal, aby prišla na obecný úrad, kde jej povedal, že ide o domáce násilie, mala
by začať niečo s tým robiť a dal jej kontakt na advokáta, aby sa šla poradiť.
Dňa 5. 5. 2016, keď L. mala prísť z vysokej školy, zapla ohrievač, ktorý mala požičaný od suseda R..

Zapla ho v jej izbe a vrátila sa do svojej izby. Večer o 19.30 hod. prišiel obžalovaný, vošiel do L. izby
a vytrhol kábel z ohrievača zo siete. Na to vošla do L. izby, znovu zapla ohrievač so slovami „Čo si
to dovoľuješ? L. má prísť zo školy a stále je uzimená.“ Dal jej frčku do nosa, ona mu povedala, akým
právom sa jej dotýka. Vyzval ju, že si má zaplatiť nedoplatky za elektrinu, na čo reagovala tak, že nechsi pohľadávky vymáha od pani Č. z Banskej Bystrice, že ona mu nie je nič dlžná. Vtedy jej obžalovaný
strelil facku, na čo spadla na sušiak na prádlo a z tohto sa zvalila do koša na prádlo. Na sušiaku bol
položený sobášny list. Tento incident počula U., ktorá vybehla z izby so slovami, prečo bije mamu. Znovu

rýchlo skočila medzi nich, lebo ju chcel chytiť pod krk a dať jej päsťou. U. odtláčala rukami. Obžalovaný
sa otočil, zobral sobášny list, pokrčil ho. Kričala, že je jej a utekala za ním dolu schodmi. Chcela mu ho
vytrhnúť z ruky, na čo ju hodil do steny. Predbehla ho, postavila sa mu pred vchodové dvere a chcela,
aby jej sobášny list vrátil. Snažila sa mu ho vytrhnúť. Medzitým U. volala na políciu, že otec bije mamu.
Keď to počul, tak sa otočil smerom ku U. a kričal, že má povedať, že mama napadla jeho. V tej dobe sa

o deti nezaujímal, čo U. ťažko znášala. Po tomto incidente prišli policajti, tak ich privítal, že je vlastníkom
domu. Vošli do vnútra, začal kričať, že ona napadla jeho, ukazoval krk, kde ho mala napadnúť. Jeden
policajt vypočul ju a druhý obžalovaného. Policajt jej povedal, že nasledujúci deň má nahlásiť vec na
políciu, pretože obžalovaný je poľovník a má doma zbraň. Z domu odišli a išli s U. ku susede R., na čo
jej volala suseda N., aby sa prišla ukázať ako vyzerá a čo sa stalo, takže išli k nej, na čo jej povedala, že
má ísť na ošetrenie. Nechcela ísť, ale napokon šla, ošetrujúci lekár jej diagnostikoval pomliaždenie ucha

a vyvrtnutie krčnej chrbtice. V noci sa vrátili domov. Keď počuli auto, že sa vracia domov obžalovaný,
išli všetky do svojich izieb, zamkla sa, lebo sa bála. Na druhý deň išla podať oznámenie na políciu do
Liptovského Hrádku. V ten deň obžalovaného ani nevidela. Odišiel na celý víkend preč a vrátil sa v
nedeľu. Od polície mala inštrukcie, že ich má zavolať, keď príde domov, aby mu zaistili zbrane. Odišla z
domu ku susede R. aj preto, že sa ho bála, keď prišli policajti, tak s nimi išla do domu. Policajti mu zbrane

zaistili.Následnenaňupodaloznámenie,žehomalazbiť,boloriešenénaOkresnomúradevLiptovskom
Mikuláši s rozhodnutím o zastavení konania, pretože spáchanie priestupku nebolo preukázané. Od 1.
10. 2016 sa s dcérami presťahovali do nájomného bytu a obžalovaný ostal bývať v ich dome. Ešte počas
sťahovania povymieňal zámky na celom dome. Po tom, ako mu policajti 9. 5. 2016 zobrali zbrane, jeho
správanie bolo už kľudnejšie. Navzájom sa vyhýbali.

Ďalej vypovedala, že agresivita obžalovaného sa začala stupňovať od februára 2014. K slovným útokom
obžalovaného dochádzalo vtedy, keď sa s ním snažila riešiť problém okolo pece, asi 3 až 4-krát do
mesiaca. Inak sa snažili jeden druhému vyhýbať. K atakom z jeho strany voči nej došlo asi 4-krát, bývalo
to počas hádok. Na financovaní domácnosti sa podieľali tak, že on platil inkaso, ona platila ostatné.
O svojich problémoch sa zdôverovala sestre C. a susede C. N.. Potom to už vyrozprávala aj druhej

susede. Ďalej uviedla, že osobné veci obžalovaného zbalila do čiernych vriec 25. 7. 2014 po tom, čo
jej Č. povedala, že je zlá, že sa nestará o deti. Povedala mu, aby išiel k lepšej žene. Od osobného
motorového vozidla mali dva kľúče, jeden čas ich mal zamknuté v kufríku a druhý kľúč bol v trezore
zamknutý so zbraňami. Motorové vozidlo jej nezakázal používať, ale keď poškodila auto o plot pri cúvaní
z garáže, vtedy mu telefonovala, čo má s tým robiť. Išla do servisu, on nemal záujem jej pomôcť v tejto

veci. Vykrikovanie, že dcéry nie sú jeho, počuli obidve dcéry. Starostlivosť o dcéry, keď boli choré musela
zvládať sama a niekedy prišla svokra. Ďalej vypovedala, že počas jej štúdií sa o deti, keď neboli v škole,
staral obžalovaný. Navarené mali dopredu. Na lyžovačky, cyklotrasy, výlety chodili spoločne. Po tom,
ako si obžalovaný urobil poľovnícky kurz už s nimi prestal chodiť. Sám s deťmi chodil minimálne. Na
ryby chodili spočiatku spoločne ako rodina. Oddelene spávať začali v júni alebo júli 2014. Financie mali

oddelené od začiatku, pretože keď navrhol spoločné hospodárenie, tak si výplatu aj tak odkladal.
Svedkyňa a poškodená E. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní,
kedydetailnepopísalacharaktersprávaniasaobžalovanéhovočijejosobe,akoajdcéram,najmäU.. Po
februári 2014 jeho správanie hodnotila ako ignoráciu voči nej aj voči dcéram. O spolužitie alebo vedenie
domácnosti sa nezaujímal. Voči nej bol arogantný, vulgárny, vyjadril sa, že jeho už dievčatá nezaujímajú.

Na jej osobu používal vulgarizmy, útoky na ňu boli menšie ako postrkovanie, frčky do nosa, vážnejšie
útoky sa odohrali v decembri 2015 kvôli incidentu ohľadne toalety, do ktorého sa zainteresovali obe dcéry
a v máji 2016 kvôli zapnutému ohrievaču v izbe dcéry L., do ktorého sa zapojila aj dcéra U.. Bral jej kľúče
od auta. K okolnostiam ohľadne vypínania pece tiež vypovedala zhodne, vždy kúrili, dovtedy kým prišiel,
pec povypínal a keď zistil, že si vie nahodiť pec a pustiť plyn s kľukou, tak poodoberal súčiastky, ventil,

ktorý sa dal odobrať. Podľa nálady, ak mal náladu, tak kúrili alebo nekúrili. Dokonca U. raňajkovala v
čiapke a vetrovke. Na vykúrenie využívala elektrický ohrievač, ktorý zobral a skryl. Potom začala kúriť v
kuchyni horákmi. Kričal, či chce vyhorieť. V dome bola zima. Od R. si požičala dva elektrické ohrievače.
Okrem kúrenia, keď pozmývala podlahy, naschvál chodil obutý, ničil dekorácie, muškáty, na ktoré jej
hodil ťažký vojenský kabát, na jamu so zemiakmi v pivnici poukladal palety a vrecia, aby sa nedostala

k zemiakom, smradľavé mäso pre psa dával do chladničky, robil na ňu a na L. nátlak, keď požiadali
o výživné v r. 2016. Prosila ho, aby zapol pec, že dievčatá sa musia učiť, odignoroval ju, až jedného
dňa, keď boli dievčatá na plavárni v Jáne, zavolala starostovi, aby sa s ním porozprával, že ona to už
nezvláda.Jeho správanie k U. bolo agresívne, popísala okolnosti úteku dcéry U. z domu, zhodne ako pri
predchádzajúcich výpovediach, dodala, že otec má svoje deti chrániť a nie im ubližovať a zastrašovať.
Do februára 2014 bolo jeho správanie voči deťom striktné, uložil im povinnosti, neprejavoval emócie a

pocity, najmä voči U. bol chladný. V súčasnosti sa L. stále chce s ním stretávať a U. ho nekontaktuje.
Veľa vecí zakrývala, aby si deti nič nevšimli, bolo tam veľa trápenia a frustrácie. Zlomom v spolunažívaní
bolo, keď v júli 2014 na dovolenke zistila, že bývalý manžel má 4 roky nemanželský pomer, čo po návrate
chcela riešiť. Pohádali sa a cez týždeň neprišiel domov. Poprela, že by sa mu vyhrážala. Vynadala mu
len vtedy, keď prišla z dovolenky, inak nie, jeden druhému sa vyhýbali. Od februára 2014 ho ani nikdy

nenapadla. Vzťahy obžalovaného so susedmi v období februára 2014 do mája 2016 boli dobré, okrem
susedy R., ktorá býva oproti. K nej bol arogantný, vytáčalo ju ako ich môže s kúrením takto trápiť. Neskôr
sa tiež narušili vzťahy so susedou N., ktorá býva v dome vedľa kvôli ich psovi, čo bolo riešené aj na
obecnom úrade. O spolužití s obžalovaným vedela jej sestra C. a neskôr sa zdôverila aj pani R., ktorá
sa jej priamo opýtala, keď si všimla, že už spolu nechodia na lyžovačky, výlety. Zo strany obžalovaného
sa rozprávala len s jeho matkou o rozvode. Z domu sa odsťahovali 1. 10. 2016.

Pri tom, ako mu vynadala, dievčatá neboli. Dcéra U. mu v jej prítomnosti nikdy nenadávala, usmernila
ju, aby nebola výbušná voči nemu, že je to jej otec. Mobil mu kontrolovala, keď mala nejaké podozrenie.
Batožinový priestor v aute cielene nekontrolovala, našla v ňom tašku s voňavkami a spodným prádlom,
aj v garáži našla darčeky od mileniek. Osobné veci mu zbalila do igelitových vriec po rozhovore s pani
Č., uložila ich v spálni a povedala mu, nech ide za lepšou ženou. Dcéra U. je ubitejšej postavy, veľa

športovala, je vnímavá a výbušná nie je. Mimomanželský vzťah mala v r. 2015, keď s obžalovaným už
nežili intímne. Udalosti si dokumentovala zapisovaním, aj fotením, pretože si hovorila, či je normálna,
keď ju presviedčal o opaku, ako sa niečo udialo. Na bicykli nejazdila v piatok 6. 5. a ani vyše mesiaca po
incidente. Po odsťahovaní sa s obžalovaným vidí minimálne. Manželia E. k nim chodili na návštevy, ale
nie často, v 2013-2014 asi 1-krát do mesiaca, potom návštevy ustali. Keď sa v r. 2016 stretla s G. E.,

povedal jej, že ani nevedel, že sú rozvedení, že mu H. nič nepovedal. S D. R. mala dobrý, až kamarátsky
vzťah, až kým jej nepovedal, že obžalovaný mu zakázal sa s ňou rozprávať.
Svedkyňa L. N., dcéra obžalovaného a poškodenej, v prípravnom konaní po vznesení obvinenia H. N.,
využila svoje zákonné právo nevypovedať.
Svedkyňa C. R. v prípravnom konaní vypovedala, že je susedou obžalovaného a poškodenej, ich

manželstvo sa jej dlhé roky javilo ako harmonické. Nič nezbadala ani navonok, ani poškodená sa jej
nesťažovala na nejaké problémy. Počas zimy 2015-2016 sa stávalo, že E. N. prišla k nimi domov s
prosbou na jej manžela, aby jej išiel nastaviť termostat na plynovej peci, aby si s dcérami mohla zakúriť,
lebo na termostate mala nastavenú nízku teplotu, iba sedem stupňov, čo jej mal H. N. robiť počas celej
zimyapotomodmarcasaunichužnekúrilo.Manželsvedkyne,keďchodilkuE.,takjejnastaviltermostat

na celý týždeň na 21 stupňov, čo vydržalo len do príchodu obžalovaného, ktorý termostat opätovne
rozšteloval alebo vypol a jej manžel ho musel ísť znovu nastaviť. Keď už poškodená vedela ovládať
termostat, tak H. N. vypínal hlavný prívod plynu k peci. Z tohto prívodu jej mal brávať páčku na otváranie,
ktorú aj schovával. Keď kľúč na otváranie prívodu plynu E. N. našla, tak ho Vladimír N. schoval tak, že ho
nenašlaa C.U.R.chodilprívodplynuotváraťkľúčomč.19.AbyN.zabránilajtakémutonastaveniupece,

niečo na peci urobil, to už jej manžel neriešil, do plynu sa nestaral a situáciu vyriešili tak, že im požičali
dva elektrické ohrievače. Veľakrát sa stalo, že u N. v dome bola taká zima, že E. aj s dcérami sa chodili
ku nim zohriať. O vypínaní kúrenia isto vie, pretože v dome aj bola a cítila tam zimu, preto E. N. niekedy
v apríli alebo v máji 2016 ponúkla, či by nechcela ísť bývať aj s dcérami k nim, čo odmietla. Rovnakú
ponuku dostala aj od susedy N.. Keď takto chodila s dcérami ku nim, tak jej povedala, že obžalovaný

má milenku. To si aj myslela, pretože dlhé roky chodili pekne celá rodina a asi od roku 2014 zbadala, že
E. chodí s dcérami sama a H. každý víkend chodí preč a cez týždeň sa vracal neskoro v noci. Bola tiež
svedkom toho, keď E. upratala dom a H. N. jej po ňom pobehal v topánkach a zašpinil od blata. Ďalej sa
jej zdôverila, že okrem týchto zlomyseľností im vypínal televízor alebo odpojil ho od antény, rozšteloval
rádio,keďbolauE.nanávšteve,naschválnahlaspúšťaltelevízor.RazsajejpochválilaE.,ženaVianoce

dostala od manžela auto, na ktorom však nemohla chodiť, pretože jej buď zobral od neho kľúče alebo
technický preukaz. Povedala jej, že keď mala kľúče v kabelke, obsah kabelky jej vysypal, kľúč od auta
zobral. Stalo sa veľa krát, že E. požičiavala auto, aj vtedy, keď bola podávať trestné oznámenie. Deň
predtým ju zase viezla suseda N. na ošetrenie po tom, ako poškodenú H. N. napadol. Znefunkčnil aj
zvonček na dverách bráničky. Ďalej vypovedala, že 5. 5. 2016 prišla za ňou E. N. vo večerných hodinách,

tomu predchádzalo, že asi o 19.30 hod. prišiel H. N. domov a za krátku chvíľku prišla k nim policajná
hliadka, na čo ona zavolala U. N., čo sa deje, zrušila ju a poslali jej SMS správu s textom, že za chvíľu
prídu. Asi o 20.30 hod. prišli k nej E. aj s dcérou U.. Na E. si všimla, že je vyplakaná a na jednej strane
tváre bola červená, mala červené ucho aj červenú ruku, akoby ju niekto držal alebo zdrapil. Povedalajej, že mala pustené kúrenie - elektrický ohrievač a keď manžel prišiel domov, ohrievač jej chcel vypnúť,
v čom sa mu ona snažila zabrániť, dal jej kvôli tomu facku, následkom čoho mala spadnúť na vešiak na
sušenie bielizne. Povedala jej, že políciu zavolala dcéra U.. V tom čase prišla k nej aj suseda N., ktorá

taktiež videla E. a vyzvala ju, aby šli na ošetrenie. V ten večer sa domov zo školy vracala dcéra L., ktorá
bola z incidentu roztrasená a počkala u nej, kým sa mama vrátila z ošetrenia, potom išli spolu domov.
Svedkyňa mala vedomosť o tom, že toto nebolo ojedinelé a aj predtým mal H. N. E. fyzicky napadnúť,
ale o týchto napadnutiach vedela len z rozprávania. E. jej tiež vravela, že jej veľa krát hovoril, že sa
má pobaliť a vypadnúť, že sa jej vyhrážal, že ju zničí, povyťahuje na ňu špinu, že si má vodiť rôznych

chlapov do domu. Ďalej vypovedala, že H. N. v obci nie je obľúbený, s každým sa rozháda a s ňou sa
nerozpráva, odkedy bola vypovedať na polícii.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a dodala, že suseda
sa jej zdala smutná, keď sa jej opýtala, čo sa deje, s plačom priznala, že manžel má milenku z Banskej
Bystrice, ale nechcela veľmi o tom rozprávať. Vyšli na povrch veci, že im obžalovaný odstavoval kúrenie,
keď bola zima, jej manžel zistil, že bol zavretý hlavný uzáver plynu. E. s pecou pomáhal. Bola u nich a

na vlastné oči videla, ako potom prišiel N., vypol teplotu, aby to nekúrilo. Potom schoval kľúč 19-tku,
rozšteloval termostat. Jej manžel doniesol kľúč 19-tku z domu a znovu im otvorili hlavný prívod. Keď N.
zistil, že má ten kľúč, tak odpojil niečo pri poistkách, s čím už nevedela E. manipulovať. Na termostate
mali 7 stupňov, požičala im dva ohrievače, aby sa mohli v izbách zohriať, lebo bola neskutočná zima.
Chodila k nim. Bolo neskutočné, čo s nimi robil, ako sa k nim správal. Staršia dcéra bola náchylná na

angínu, bola neustále chorá, keď mali doma zimu. Odkedy to začalo byť medzi nimi zlé, až kým sa
odsťahovali, toto trpeli, trvalo to 2 roky. Robil jej zlosť, ničil dekorácie, muškáty, kozmetickú taštičku zalial
lepom, aby sa nedala otvoriť. Deti boli z toho hotové. Mladšiu U. zbil na deň detí, videla ju ísť rozrušenú
smerom do Važišťa, bola uplakaná. Až potom sa dozvedela, že dieťa si chcelo siahnuť na život. Mali
motorové vozidlo, ktoré dostala E. na Vianoce, najprv fotku. Potom nemohla na ňom chodiť, pretože jej

bral kľúče od vozidla alebo kľúče nechal, ale zobral technický preukaz. Obvinil ju, že auto poškodila, auto
poškodené nebolo, podľa nej aspoň nie od E.. Pri napadnutí poškodenej obžalovaným nebola prítomná,
prišli po incidente, mala ucho červené. N. s ňou išla na pohotovosť a dali jej golier. Povedala jej, že
pustila L. elektrický ohrievač, tak ju začal strkať a vykrikovať, že je trumpeta a piča prijebaná. Pred ňou
to nepovedal. Podľa nej je obžalovaný dobrý herec, vie manipulovať s ľuďmi. Podľa nej ich chcel vyštvať

z domu, ale kde mali ísť tak narýchlo. Obžalovaný sa s dcérami nestretáva, len so staršou, s mladšou
dcérou nekomunikujú. On o deti nemá žiadny záujem. Aj sa patrične vyjadroval, ani nevie od koho je L.
a tú druhú má s cigáňom. Od E. počula, že sa jej vyhrážal, že ju zničí. Ponúkli jej aj s N.,
že môžu prísť k nim a byť v teple, lebo je nemysliteľné, že dcéra raňajkuje v čiapke a rukaviciach, to jej
povedala U., ktorú videla von celú uzimenú. Stretávali sa často. Do domu N. chodila, lebo sa poznali,

navštevovali sa, priatelili, pretože ich deti chodili spolu do základnej školy. Išla tam hlavne, keď zavolala
jej muža, že jej nejde pec. Obžalovanému nedohovárala, nestarala sa do nich. Nekomunikuje s ním,
ani sa jej nezdraví, lebo išla vypovedať proti nemu. Kotlom sa rozumie natoľko, že si vie otvoriť hlavný
uzáver na plynovom kotle, keď to nefungovalo, hľadali príčinu, prečo to nekúri. Jej manžel tomu rozumie.
Svedkyňa B. N., sestra obžalovaného v prípravnom konaní vypovedala, že si nie je vedomá niečoho

takého a čo sa týka kúrenia vie, že jednu dobu brat riešil nejaký problém s pecou. S dievčatami sa
snažil vychádzať úplne v pohode. Jej brat sa o manželke a dcérach vždy pekne vyjadroval. Oni sa do
ich spolužitia nestarali. Chodili k nim, len keď bolo treba sa starať o deti, keď boli choré alebo na sviatky.
Švagriná E. ju moc nemusela. Neskôr prestali spolu dobre vychádzať, prestali sa navštevovať. E. aj
dcéry zmenili k nim postoj. Zbadala zmenu správania. Podľa jej názoru E. s U. mohla manipulovať. E.

obviňovala H. z toho, že mal nejaké ženy a raz jej mala povedať, že má milenku z Banskej Bystrice,
s ktorou telefonovala. Z jej vyjadrení pochopila, že sa chce s jej bratom pravdepodobne rozviesť, od
tej pani sa mala dozvedieť, že návrh už podal on. Neskôr sa pýtala brata, prečo dal návrh na rozvod
a čo sa u nich deje, na čo reagoval, že by to chcel vedieť aj on. Prišla mu žiadosť o výživné na U.,
čo ju prekvapilo, pretože sa od malička o deti staral a venoval sa im. Ďalej vypovedala o incidente zo

16. 2. 2015, kedy k bratovej rodine prišla na návštevu a došlo medzi ňou a E. k hádke, pričom bola
svedkom toho ako U. otca v obývačke vulgárne slovne napadla. E. ju po tom, čo na ňu H. kričal, začala
brániť a šermovať rukami. Následne sa ona od nich pobrala preč. O tomto sa zdôverila aj mame, ktorá
jej povedala, že s U. to tiež zažila. U. to odôvodnila tým, že to má ťažké, že je v puberte. Podľa nej
je U. zmanipulovaná E., odvtedy už k nim na návštevu nešla a udržiavajú len sporadický kontakt, pri

príležitosti sviatkov prostredníctvom SMS správ alebo pri náhodných stretnutiach. Keď sa brata pýtala
na pani z Banskej Bystrice odpovedal jej, že je to jeho známa, že si telefonujú, že s ňou nič nemá. Iné
veci s ním neriešila. Vie, že E. sa od neho odsťahovala. Na E. žiadne stopy po fyzickom násilí nikdy
nevidela, ani to, že by jej brat vulgárne nadával alebo ponižoval ju. Vzťah dcér a jej brata popísala akonormálny. Počas zimných období v ich dome ohrievač videla len keď boli deti malé, keď ich kúpali. Že
by ich jej brat vyhadzoval z domu nemala vedomosť, nič také nezažila, ani jej to nikto nehovoril. Naopak
raz jej naznačila dcéra L., ktorá povedala, nech odíde otec z domu.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne a dodala, že až v marci 2014 si všimla, že sa
tam niečo deje. Keď boli gratulovať L., všimla si nevraživosť voči jej bratovi od manželky. Nechápala,
prečo sa E. o svojich podozreniach rozprávala s ňou a poslala ju za bratom. Chodila niekedy ku deťom,
nič zvláštne nevidela, pokiaľ tam bola, deti sa nesťažovali, nič nerozprávali. Myslí si, že mali zákaz sa
s nimi rozprávať. U. sa začala k nej správať arogantne, odmerane. Opísala situáciu, ktorá sa stala 16.

2. 2015, keď bola na návšteve v bratovom dome, doma boli E. s U. samé. E. ju osočila z ohovárania, o
ktorom sa mala dozvedieť od U.. Keď sa U. pýtala prečo klame, asi nevedela, čo má robiť, tak dala ruku
v päsť a išla proti nej. Medzitým prišiel H., na ktorého zakričala a U. spustila vulgárne nadávky na otca
a kričala ako zmyslov zbavená. Všetci štyria boli v obývačke. Jej matka to určite počula, nezasiahla.
U. označila za zmanipulovanú. U brata nebola zima, keď tam chodila. Na E. nikdy nevidela modriny,
nepovedala jej, že medzi nimi došlo k fyzickému napadnutiu. Všimla si, že E. sa presťahovala do inej

miestnosti. Nemala vedomosť, že by niekto niekoho vyhadzoval z domu. Raz u brata videla v spálni
nabalené igelitové vrecia, o ktorých jej povedal, že mu tam E. zbalila veci s tým, že ho vyhadzuje, ale
viac to neriešili.
Svedkyňa D.. C. N. v prípravnom konaní vypovedala, že je susedou obžalovaného a poškodenej. Majú
rovnako staré deti, skamarátili sa, športovali spolu, poškodená sa jej zdôverila s neverou manžela a o

tom, čo s ním prežíva. Keď k nim prišla na návštevu, nadával E. do trumpiet, sprostých kráv, píč, dával
aj frčky do nosa, jej to bolo trápne. Chodila k nim doučovať dcéru U.. Aj voči nej sa obžalovaný správal
zle, nadával, že je krava sprostá, nič nevie a dával jej pohlavky. Keďže jej to bolo trápne, prestala tam
chodiť a U. doučovať. E. jej taktiež vravela, že jej H. nedával peniaze na domácnosť a všetko musela
hradiť ona. On platil výdavky za elektrinu, inkaso. Stravoval sa z toho, čo ona navarila. Vyriešila to tak,

že podala žiadosť o výživné na obe dcéry, hoci tá staršia si to musela riešiť sama, lebo bola plnoletá.
Tiež im vypínal plynovú pec, o čom vedela celá ulica. Ona nevedela plynovú pec nahodiť a jej manžel
chodí na smeny. Obžalovaný je konfliktný typ, s ktorým sa na ulici takmer nikto nebaví. Aj ona mala s
ním konflikt. Pár krát volala E. s dievčatami zohriať sa ku nej domov. Prišli, ale bolo im to trápne. Okrem
pece im vypínal aj televízor a rádio. Pec chodil E. zapínať sused R., ale potom H. niečo odpojil a už

sa to nedalo. Raz ju stretla a opäť plakala, že v dome je iba 13 stupňov, že dievčatá boli nútené ísť sa
osprchovať na kúpalisko, aby si tam aj vyfúkali vlasy. Vtedy jej povedala, že ide zavolať starostovi, aby
to s ním riešil. Tiež jej vravela, že jej nedáva auto, schováva kľúče od auta, berie jej ich alebo služobné
auto postaví pred garáž. Kvôli tomu musela chodiť po susedoch si auto požičiavať alebo prosiť, aby ich
niekto zaviezol. Stalo sa to aj vtedy, keď mala ísť dcére vyberať znamienka a on jej auto nedal. Robil

jej takéto schválnosti. Či to pokračovalo aj potom, čo to riešil starosta, nevedela. Raz jej deti E. a U.
prišli povedať, že H. bije svoju dcéru U. na dvore. Zápasil s ňou ako so seberovnou, držal ju pod krkom,
päsťou ju udieral. U. spadla na zem, kde jej dával buchnáty, potom vbehla do domu, odkiaľ bolo počuť
krik. Bála sa, aby U. niečo neurobil. E. doma nebola, nechcela jej volať, aby nebola nervózna. Vedela, že
doma je L., tak myslela, že sa to porieši. Krátko na to videla odchádzať U. z domu aj s ruksakom. E. sa

bála o dcéru, keď prišla, aby si niečo neurobila. Deti zle prežívali, čo sa doma robilo. U. to riešila hnevom.
L. tak, že sa rozprávala s jej synom E., že sa pôjde hodiť pod vlak. Spoločne sa o deťoch rozprávali.
H. sa so E. rozprávať nechcel. Mal arogantné vystupovanie nielen voči nim, ale aj voči nej. Ona s ním
mala problém kvôli psovi, vyvracal tvrdenia. Jeho pes chodil na jej pozemok, behal po záhrade, skákal
po nej, jedol jedlo z terasy. On prevracal človeka a robil z druhých somárov. Problém tiež nastal, keď E.

zapla ohrievač, keď mala L. prísť z vysokej školy. V ten deň bola E. s U. u nej doma. Asi o 18.30 hod.
išli domov zapnúť ohrievač. Potom videla, že medzi 19.30 až 20.00 prišli policajti. Bol to pracovný deň,
bola ešte zima, aj oni doma ešte kúrili, preto boli dievčatá u nej, mohol byť október alebo november,
nebola si istá. Keďže mali vypnutú pec, susedia R. im požičali elektrický zohrievač, ktorým kúrili. Asi o
21.00 až 21.30 E. zavolala, pretože jej to nedalo, chcela vedieť, čo sa stalo. E. bola vtedy u susedy R.,

plakala, že H. ju zase zbil kvôli tomu, že kúrila ohrievačom. Od susedy prišli k nej, kde jej E. popísala,
že jej vylepil, ona sa udrela a spadla na vešiak a kôš s prádlom. Bola zmätená, U. plakala. Bolo na nej
vidieť, že má jednu časť tváre celú červenú, bolelo ju ucho, hlava, krk, preto ju zobrala na ošetrenie do
nemocnice, kde jej zistili, že má niečo s krčnou chrbticou. H. bol vtedy celý víkend preč. Zase rozprával
po dedine, že sa zbila sama, vymýšľal si. Tiež dal na E. oznámenie, že ho mala zbiť. Vymýšľal si, že E.

nabúrala auto. Videla, že auto len oškrela. Večer, keď H. zbil E. museli riešiť L., ktorá sa z toho zosypala,
plakala. U. to zase riešila hnevom. Na druhý deň po incidente stretli starostu, ktorý sa E. pýtal, čo sa
stalo, pretože mala krčný golier, keď mu to vyrozprávala, povedal jej, že ide o domáce násilie a dal jej
kontakt na nejakého právnika. Taktiež počula a počul to aj jej syn E., že stará N. vykrikovala U., že mámamu intrigánku, klamárku, atď. U. pri tom plakala a posielala ju preč, nechcela odísť s tým, že je to
jej dom. Keď bol H. doma, E. sa ho bála, aj dievčatá, takže chodili k susede alebo k nej. Vyhadzoval
im veci z chladničky, dával tam jedlo pre psa. Raz jej telefonovala, že má z H. strach, pretože mu majú

prísť policajti zobrať zbrane. Vtedy odišla aj s dievčatami k susedom a čakali na policajtov. Keď policajti
odišli, H. vyšiel von a vykrikoval na ňu, že sa má zbaliť a vypadnúť z domu. Videla tiež ako na bráne
znefunkčnil zvonec, aby sa k nim nikto nemohol dostať. Potom sa rozvádzali a starosta E. ponúkol byt
v nájomných bytoch, kde sa presťahovali, keď H. nebol doma. Potom začal vymieňať zámky na dome.
L. chcela ísť vypovedať a H. jej telefonoval, nech sa neopováži, či vie, koľko mu hrozí basy. Tiež mala

vedomosť o tom, že chodil po dome obutý, hodil na muškáty kabát, dolámal ich alebo dával na prádlo
sieťku s hubami. Potom jej hovoril, že si to dala ona. Prevracal človeka, tak to robil aj keď riešili jeho
psa. Je arogantný. Susedovci mali s ním tiež problém. Má zlé vzťahy so všetkými susedmi naokolo. E.
jej tiež hovorila o vzťahu H. s pani Č.. Ku vzťahu obžalovaného s dcérou U. uviedla, že odmalička jej
vtĺkal, že nič nevie, čo dcéra riešila hnevom. E. závidel, že má vysokú školu. U. mala prvá podozrenie,
že otec mamu podvádza. U. má poruchy písania. Ona sama videla, keď bola prváčka, že ju bil za to,

že škaredo písala. Vtedy E. chránila U. a naopak, keď on napádal E., tak Natália chránila mamu. Zažila
tiež, keď raz bola u nich a U. niečo robila na počítači, povedala, že či otec išiel za tou kurvou, zostali z
toho zaskočené. U. sa mu potom vyhýbala a on s U. zo psychologického hľadiska viedol vojnu. Správal
sa k nej ako ku rovnocennej aj vtedy, keď ju mlátil. Ďalej vypovedala, že keď on niečo U. povedal, aby
urobila, tak mu odpovedala, nech mu to urobí tá kurva. Ďalej vypovedala k okolnostiam riešenia psa

obžalovaného na obecnom úrade.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa dodala, že N. spočiatku vyzerali v pohode. Potom si všimla, že on
na U. reagoval veľmi agresívne, hovoril jej aká je sprostá a dával facky. Jej dcéra sa tam potom bála
chodiť. Nikdy sa o tom výslovne nerozprávali. Až keď prišli z dovolenky a prevalila sa nevera, vtedy sa
so E. rozprávali, aký H. je, a že sa strašne hanbí, že sa cíti strašne ponížená a nevládze to v sebe

dusiť. To, čo jej porozprávala, aj tušila, aj videla. On ju stále vyhadzoval z domu, aby si zbalila veci a
vypadla. Bola pri tom, keď vykrikoval, že dcéry nie sú jeho, že ich má s cigáňmi, aj ona sa trápne cítila.
E. jej vravela, že mu ponachádzala veci v aute. Skúšala sa s ním porozprávať, odbil ju nadávkami. Keď
jej robil schválnosti s vypínaním pece, išiel za priateľkou v piatok a do nedele bol preč, vypol im pec,
takže boli celý víkend v zime. Chodili na striedačku k jednej susede alebo k druhej. E. sa jej pýtala, či

vie nastaviť pec, potom sa obrátila na susedu C. R., ktorej muž tam chodil opakovane nahadzovať pec.
Vie, že si dievčatá chodili na Máj zmývať vlasy, L. mala zápal pľúc, angínu. Raz v nedeľu boli vonku,
bola zima, mali vetrovky a čiapky na hlavách a dievčatá boli na plavárni sa osprchovať, stretli starostu
H., ktorému E. pred ňou povedala, aby sa porozprával s H., že ona už ďalej nevládze. Porozprávala
mu, čo im robí s pecou, ako jej ničí veci, vyvracal sa jej do kvetov, povykladal kvetináče von a kvety

zamrzli, zatarasil vchod do pivnice paletami a naukladal vrecia s kukuricou, aby sa nedostala k zelenine
a zemiakom. Mala pocit akoby ju chcel vyštvať z toho domu. On všetko vyvracal, zneisťoval, s čím mala
aj osobnú skúsenosť. E. si všetko začala písať, lebo nevedela, či niečo spravila, potom už rezignovala.
Obžalovaný ju nezdraví, pretože bola vypovedať proti nemu. U. bil, mala pocit, že ju nemal rád. L. bola
veľmi citlivá a on vedel, na ktorú strunu u nej brnknúť. Tvárili sa, že sa nič nedeje. Syn jej vravel, že L.Í.

je veľmi plačlivá, vravela, že chce skočiť pod vlak. Pamätala si, že mali na zdravotnej škole, kde ona učí
a chodí aj U., prednášku policajtov o domácom násilí, a od policajtky sa dozvedela, že za ňou bola U..
Policajtka jej vravela, aby situáciu sledovali a dokumentovali, lebo sa v tej rodine niečo deje. E. bola na
sociálke za psychologičkou, ako sa má rozprávať s deťmi. Robil jej schválnosti, nedal jej auto, mala ísť
na stretnutie zo strednej školy. Veci k autu jej nechal, ale postavil pred garáž služobné auto, tak nemala

ako vyjsť von. Keď išla s U. vyberať znamienka, tak jej nenechal kľúče od auta.
Čo sa týka tepla, raz odišiel a L. bola v škole a volala mame, že je chorá. E. zapla v L. izbe ohrievač
a medzitým boli u nej doma. O 18.45 hod. odišli a neskôr si všimla, že boli u nich policajti. Vyčkávala,
potom videla, že E. ide s U. ku susede, tak jej zavolala. S plačom jej povedala, že H. zistil, že zapla
ohrievač, vytiahol ho zo zástrčky a ju sotil do sušiaka. Udrel ju do tváre, padla na sušič a U. ju bránila a

bol konflikt aj s ňou. Následne volala policajtov. Boli u susedy R., prišla za nimi a videla, že E. plakala,
triasla sa, bolela ju hlava, ucho mala červené, tak ju vzala na vyšetrenie. S U. jej pomohli do auta a
išli na pohotovosť, mohlo byť asi deväť hodín večer. Suseda R. kontaktovala L., aby mamu počkala u
nich. Navrhla im, že môžu spať u nich, ale nechceli, že idú domov. Počkali, kým odišiel. E. jej povedala,
že každá bola doma zamknutá. Ráno šla E. do roboty a poobede ku susede, požičala si auto a šla na

políciu s U.. Obžalovaný vtedy odišiel na víkend do Banskej Bystrice a prišiel v nedeľu. V nedeľu policajti
prišli po zbrane. E. sa ho bála, volala, aby prišiel jej syn. Obžalovaný odmontoval zvonček a zamkol sa
v dome. Dve hodiny stáli von až potom sa dostali dnu. Ak L. chcela, aby jej priateľ prišiel k nim, musela
poprosiť otca. Predtým vychádzali s obžalovaným normálne, teraz nijako, on ju nezdraví. Ona sa muvyhýba. Nebola svedkom, keď U. použila vulgárne slová vo vzťahu k otcovi, bola svedkom toho, že
jej povedal, že je sprostá. E. povedal, že je trumpeta, dával jej frčky do nosa, raz na ňu vylial pohár
koly. Pokiaľ vypovedala rozdielne oproti prípravnému konaniu ohľadne okolnosti, či U. použila na adresu

obžalovaného vulgarizmus, vysvetlila to odstupom času. Ďalej objasnila situáciu, kedy obžalovaný kázal
dcéram umyť riad, vznikol konflikt a jej deti ju zavolali, že sa niečo deje u N.. E. vtedy nebola doma,
bola na vzdelávaní. Videla, ako obžalovaný bil dcéru U. na zemi na dvore, nejako sa pozviechala a
bežala dnu. Bol tam krik, no bála sa tam ísť, preto čakali, čo sa bude diať. U. videla odchádzať z domu
s ruksakom. Až neskôr sa dozvedela, že nechala mame lístok, že ju nájde pri Váhu na strome.

Svedok E. A., syn svedkyne D.. N., v prípravnom konaní vypovedal, že má vedomosť o tom, že k N. do
domu chodil R. a R. nahadzovať pec. Od júla 2015 do marca 2016 bol v škole, mimo miesta bydliska a
keď volával domov, tak mu jeho sestra U. vravela, že sú u nich dievčatá N., ktoré sa prišli k nim zohriať,
pretože im otec zase vypol pec. Domov volával každý večer a toto mu sestra povedala viackrát počas
zimy. Aj mama mu potvrdila, že u N. je takýto problém a čakajú na suseda R., kým sa vráti z práce,
aby im nahodil pec. Raz ho sama E. N.Á. oslovila, či by jej nenahodil pec, ale on odmietol, pretože sa

v tom nevyzná. Tiež mal vedomosť o tom, že H. N. im schovával kľúče od auta. Zdôverila sa mu s tým
priamo E. N., keď ju viezol. Tiež vedel, že ich H. N. vymkol, keď mu prišli zobrať zbrane. Tesne predtým,
ako prišli policajti pre zbrane, mu N. telefonovali, že sa boja, či by neprišiel k nim. L. N. pozná dlhšie,
zdôverovala sa mu, že otec na nich kričí, buď sa rozplakala alebo bola smutná. Musela si pýtať povolenie
od otca, ak chcela, aby ju prišiel domov navštíviť priateľ. Raz mu L. zavolala, aby sa išli porozprávať,

vravela, že už ju to nebaví, že by najradšej spáchala samovraždu, nevie, čo má robiť, že sa bojí otca.
Tiež mu povedala, otec jej volal pred výsluchom, že ak pôjde vypovedať a on pôjde do basy, či jej to ľúto
nebude. L. mu vravela, že sa bojí o mamu, že otec na mamu kričí, nadáva jej. Keď raz prišiel domov z
nočnej a fajčil na balkóne, počul U. a mamu H. N. ako sa hádali. Dávnejšie počul U. na dvore ako kričí.
Z okna videl ako N. bije U.. Videl ako sa ona pred ním kryla. Išiel to povedať svojej mame. U.M. potom

odišla z domu a mame mala poslať SMS alebo nechať list. Bolo to kvôli tej bitke. Tiež vie o zbití dňa 5.
5. 2016, kedy bol doma a asi od E. počul, čo sa odohralo, už si na to presne nespomínal. U. chcela volať
políciu, N. jej chcel vytrhnúť mobil z ruky. Popísal aj problémy, ktoré mali so psom H. N.. Vedel, že E., U.,
L. sa báli chodiť domov, čo bude keď sa vráti N. domov, že bude zase kričať. L. N. sa mu zdôverila, že ju
nebavila situácia doma, nevedela, čo má robiť, otec na ňu v kuse kričí. Keď ho L. zavolala na stretnutie,

povedala mu, že je z toho zúfalá a najradšej by sa hodila pod vlak. O samovražde mu vravela na jar
2016, kedy sa mali rozvádzať jej rodičia. Od svojej mamy mal vedomosť, že sa jej E. sťažovala, že H. N.
ju ponižoval a vravel, že nič nedokázala. S H. N. sa nebaví polovica ulice, pretože robí prieky susedom.
Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal, že v D. už 3 roky nebýva, navštevuje mamu, ktorá
naďalej býva v susedstve obžalovaného, ktorý býva vo vedľajšom dome a stretáva ho náhodne. Vzťahy

obžalovaného so susedmi boli normálne, zhoršili sa až neskôr, keď sa prevalilo, čo sa deje u nich doma.
Susedmi boli dlhšie predtým a vzájomne sa navštevovali. Javili sa mu v pohode, až postupom času sa
tam začali diať tieto veci. Pred nástupom na policajnú akadémiu v júli 2015 navštevoval Strednú školu
drevársku v Liptovskom Hrádku. Počas štúdia na strednej škole si nevšimol, že by v domácnosti N. boli
problémy, o ktorých sa dozvedal neskôr. Pamätal si, že pani N. mala modriny, keď k nim raz prišla, no

nepamätal si, kde ich mala a určite mala golier. Veľa krát sa dozvedel aj od mamy, keď bol v Pezinku a
telefonoval jej, že sa od N. boli u nich zohriať a podobne. V tom období sa domov vrátil na víkendy. V
minulosti mali problém so psom obžalovaného, ktorý im neustále chodil do záhrady. Keď to chceli riešiť,
tak to poprel. Jeho pes poškodil plot a obžalovaný na obci uviedol nepravdu, že ho opravil. So E. N.
sa nenavštevuje, pozdraví a porozpráva sa s ňou, ak príde k jeho mame na návštevu. K bitke dcéry

U. uviedol, že sa udiala v lete predtým, než nastúpil na policajnú akadémiu v Pezinku, mohol byť jún,
júl, august. Túto bitku videl. Mohlo to byť na obed. Udialo sa to v strede dvora, niekde medzi bránou a
plotom. Sledoval to z okna kúpeľne na druhom poschodí aj so sestrou a potom išli zavolať mamu. Okno
je vo výške, z ktorej dobre vidieť vonku. Prečo k bitke došlo, sa nedozvedel. E. N. viezol na nákup a raz
aj k lekárovi v Palúdzke, jej auto bolo vtedy v garáži, či bolo pojazdné, nevedel.

Svedok D. R. v prípravnom konaní vypovedal, že s H. N. sa pozná, obaja sú poľovníci. E. N. pozná cez
neho. Od roku 2011 alebo 2012 začal k N. chodiť príležitostne, keď išiel s H. na poľovačku alebo inú
akciu. Všetko sa mu u nich javilo normálne, nebadal niečo medzi nimi. Vždy, keď ostal s N. sám, tak
s ním ukončila rozhovor s tým, že mu vravela, že H. N. má frajerky a kvôli nim ho aj vyhodili z práce.
Keď sa na to opýtal H., odpovedal, že nikdy žiadnu nemal. Keď mal nejaký telefonát, povedal, že volali

jeho dcéry. Bol s ním kupovať pre obe dcéry lyžiarsky výstroj, oblečenie na cyklistiku. Podľa neho mal
s oboma dcérami veľmi dobrý vzťah, no so staršou L. mal lepší, aj mu ho závidel. H. N. ho tiež pár krát
poprosil o odvoz jeho dcéry na stanicu, pretože bol pracovne mimo. Keď chodil po poľovačkách, chlapi
si šuškali, že H. má doma vypínať kúrenie, elektrinu, vodu, no keď prišli z poľovačiek tak nebadal, že bytam nesvietila elektrina, voda alebo by tam bolo zima. Dievčatá chodili po dome v tričkách. Na lyžovačke
s H. a jeho dcérami bol počas zimnej sezóny 2014/2015 asi 3-krát. S mamou E. zase chodili na bicykel.
Na poľovačku chodievali maximálne na jednu noc, väčšinou cez víkend, pretože obaja pracujú. Cez

týždeň vybehli len na krátko asi do 22.00 hod. V čase, keď boli na poľovačke už bola E. doma. H. N. sa
o dievčatá staral vzorne, trávil s nimi veľa času, chodil s nimi na lyžovačky a tiež, keď bola E. v škole.
Vravel mu to H. N., sama E. mu to potvrdila. Od spoločného známeho G. E. vedel, že H. E. platil školu.
K dovolenke v lete 2015 mu H. povedal, že pri mori bol s nejakými kamarátmi z Bratislavy. Osobu G. Č.
nepoznal. O incidente z 5. 5. 2016 sa dozvedel až v nedeľu po ňom. Všimol si, že H. mal modriny na

oboch predlaktiach. Povedal mu, že sa bránil pred E. a tá mu do nich boxovala päsťami. V tú nedeľu
videl E. aj s dcérou U. ísť od susedy a všimol si, že E. má založený golier na krku, keď sa na to H. opýtal,
tak povedal, že ho má z incidentu zo štvrtka. V piatok ju videl aj s dcérou U. ísť na bicykli a nevšimol si,
že by mala E. na krku golier. Ku vzťahu obžalovaného s dcérou U. uviedol, že táto mu odvrávala, stále
mala s ničím problém, na všetko mala milión odpovedí. Z jeho pohľadu boli deti vychované normálne. K
N. chodil aj v lete aj v zime. H. N. nikdy nezažil opitého, pil s mierou, nevidel ho vybuchnúť, správať sa

agresívne, ani vyvolávať potýčky. E. N. sa mu nikdy nesťažovala, že by ju bil, udrel, ponižoval, nadával,
robil nejaké schválnosti alebo prieky. Pritom sa s H. vždy o tom otvorene rozprával. E. sa mu vždy
sťažovala, že ju H. podvádza. Ukazovala mu aj jeho mobilný telefón. Chodila mu do mobilu.
Svedok D. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sú stále kamaráti. E. N. nevidel
asi 2 roky, ale predtým boli v priateľskom vzťahu. Keď bol prítomný v ich domácnosti nezažil, že by im

obžalovaný vypínal nejaké veci, či už elektrinu, vodu, kúrenie a podobne, alebo im robil niečo naschvál.
Veľakrát k nim prišiel na dohodnutý čas, keď šli na poľovačku alebo prechádzku do lesa a E. ho zavolala
dnu, urobila kávu, debatovali a H. prišiel z roboty trochu neskôr. Prišiel k nim aj náhodne, neohlásene.
Zranenia na tele E. N. ani na dcére U. nikdy nevidel, nehovorila mu o tom. Že by mala U. dostať bitku,
nevedel. Raz na obžalovanom videl modriny na predlaktiach. Porozprával mu, že E. bola agresívna,

bila ho, chcel ju posadiť do koša na prádlo, tak ju chytil za ruky. Bolo to krátko predtým, ako mu boli
zhabané poľovnícke zbrane. V období od jesene do jari u nich nebolo zima. Dievčatá chodili po dome
normálne. Príležitostne chodil k N. zo začiatku ich kamarátstva, potom sa to zintenzívnilo a navštevovali
sa pravidelne, keď chodili na poľovačku v sezóne, ktorá je od mája do decembra. Chodil k nim 2 až 3-
krát do týždňa, asi 10-krát do mesiaca. Kým naňho čakal, aby si pobalil veci alebo kým prišiel z práce,

vždy bol pozvaný dnu.
Svedkyňa M. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že E. N. pozná už 30 rokov od štúdia na strednej
škole,bývalispolunainternáte.Pocelérokymalipriateľskývzťah,udržiavaliživékontakty.E.predstavila
obžalovaného jej a manželovi ešte pred ich svadbou. Často sa navzájom navštevovali, mohlo to byť
aj 20 až 30-krát do roka. Vždy sa u nich zastavili, keď išli okolo a takisto to bolo z jej strany, keď išla

napríklad do Poľska, zastavila sa na Orave. Častejšie chodievali oni na tento smer, ako ona k nim.
Kontakt medzi nimi sa prerušil. E. jej prestala brať telefón, domnieva sa, že je to preto, že neprerušili
kontakt s jej manželom, keď sa rozvádzali. E. povahu charakterizovala ako sebavedomú, cieľavedomú,
vedela, čo chce a ide si za svojím cieľom. Ako matka a manželka mala vždy v domácnosti upratané,
navarené, prichystané, keď prišli, mala vždy dobrú náladu. Obaja sa tešili, že prišli. E. je výrečná, nemá

s tým problém, nie je bojazlivá, ani utiahnutá. Obžalovaný je povahou milý, príjemný aj k deťom bol,
staral sa o nich, venoval sa im aj v priebehu rokov, keď E. chodila do školy. Nevideli tam žiadnu chybu.
Obaja boli ochotní im pomôcť aj s odberaním tovaru z VEREX-u, kam často chodievali pre tovar do
svojej predajne. So E. si rozumela v ženských veciach, ich manželia zase v poľovníctve. Má ich rada
obidvoch. Vôbec nerozumeli, prečo sa rozviedli. Pozná ich len v dobrom. Staršia dcéra L. bola kvôli

rozvodu zmätená a U. držala stranu mame. Ich návštevy boli hocikedy počas roka. Nikdy sa nestalo,
že by tam bolo nevykúrené, ani, že by po dome chodili zababušení alebo v rukaviciach. Len raz prišla
a bol tam jej bratranec, ktorý jej nahadzoval kotol, pretože sa vypol, ale ani vtedy tam nebola zima. H.
bol vtedy mimo, chodieval na služobné cesty. Ani E., ani deti nehovorili, že by bol hrubý, agresívny, ani
o žiadnych fyzických útokoch, ani zraneniach, a rozprávali sa aj ony dve samé, keď tam prišla a on bol

v robote. Bola prekvapená, keď sa z počutia dozvedela o odobratí jeho zbraní. Boli sa spoločne kúpať
na Permone, nevedela, v ktorom roku, vtedy sa im zdalo, že sa niečo deje, lebo sa tak nemali k sebe
ako predtým, ale inak boli veselí a normálne sa bavili. Jej manžel G. E. už zomrel, keď bol vypovedať
na polícii, povedal jej ku čomu vypovedal a ako to prebiehalo.

Výpoveď svedka G. E. z prípravného konania zo dňa 8. 3. 2017 bola na hlavnom pojednávaní prečítaná
z dôvodu, že svedok v priebehu súdneho konania zomrel. Vypovedal, že rodinu N., teda H., E., ich
deti pozná už dlhé roky. Jeho manželka bola spolužiačkou E.. Spriatelili sa, sporadicky sa navštevovali
do doby, pokiaľ bývali spolu v domácnosti, teda do ich rozvodu, naposledy koncom leta 2016. Od tejdoby bol s H. v telefonickom kontakte. K jeho osobe vypovedal, že bol voči nemu a jeho rodine veľmi
priateľský, nikdy nemali žiadny konflikt, skôr sa mu javil uzavretý, zodpovedný voči rodine, správal sa
korektne, slušne. Obaja na neho pôsobili veľmi v pohode. Až do obdobia rozvodu nevidel nijaké napätie

a počas ich návštev, ktoré boli cca. 4 až 6 krát do roka, v niektorom roku to bolo častejšie podľa toho, ako
mali cestu. Tiež N. ich sporadicky navštevovali. Nikdy sa pred nimi nejako nedohadovali, nenaznačovali,
že by bol problém. E. N. skončila školu v 2015. Naznačila, že majú nejaký problém, vyslovene povedala,
že podozrieva H. z nevery, že má asi nejakú priateľku, nikdy to však ďalej nerozoberali ani N. to ničím
nedoložila, ani on s manželkou to doma nerozoberali. Mrzelo ich, že sa rozchádzajú a zaťahujú do

rozvodu deti. Bolo im ich ľúto. Neboli svedkami nejakého osobného urážania medzi bývalými manželmi
N.. Raz, keď bol u neho H. na poľovačke po 15. 5. 2016 mu volala staršia dcéra L.. Zdalo sa mu, že
plakala,dohováralamu,žesakdesifláka,sľúbiljej,žejuodvezienavlak,vtedydotohovstúpilapovedal,
že to nie je pravda a otec je s ním. Po tomto telefonáte sa H. hneď zobral, odišiel za dcérou tak, ako
jej sľúbil, odviesť ju na vlak. Ich manželstvo považoval za harmonické aj keď občas E. naznačila, že H.
asi má priateľky. Viac to nerozvádzala. Podľa neho do januára 2015 bolo medzi manželmi N. všetko v

úplnom poriadku. H. ako otec mal s dcérami dobrý vzťah, nikdy nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi
nimi, ani dievčatá sa na otca nesťažovali jemu ani jeho manželke, nepočul, že by na dcéry zvýšil hlas.
Počas neprítomnosti E. sa o dievčatá a domácnosť staral H.. E. sa podľa neho počas štúdia na vysokej
škole správala voči H. inak ako potom, keď ju ukončila. Boli voči sebe chladnejší, uzavretejší, bolo
vidieť problém a napätie medzi nimi. Viac menej sa medzi sebou nebavili. Komunikácia bola minimálna

a potom to vyústilo do rozchodu. H. N. vypovedal, že bol priateľský, zodpovedný, čo sľúbil sa snažil
dodržať. Nikdy ho nevidel opitého, agresívneho, bol veselej, bezprostrednej povahy, typický rodinný
typ. Chodievali spolu na poľovačky. Bol zodpovedný aj vo vzťahu k tým veciam okolo poľovníctva. Bol
obľúbený medzi kolegami, poľovníkmi. Počas návštevy u nich nikdy nepocítil nízku teplotu u nich doma,
vždy bolo teplo, príjemne. Väčšinou chodili na návštevu k nim neohlásene. Na E. nikdy nevideli nijaké

zranenia, nesťažovala sa, že by ju udrel alebo vypínal kúrenie. Podľa neho to všetko bolo len z dôvodu
citového zlyhania medzi nimi a od E. ide o pomstu voči H.. Pri poslednej návšteve s manželkou u N.
bola doma iba E., povedala im, že už sú rozvedení a ani vtedy im nič nepovedala, že by jej H. nejako
ubližoval alebo robil nejaké schválnosti.

Postupom podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh a so súhlasom prokurátorky prečítaná
zápisnica o výsluchu svedkyne R.. C. T., sestry poškodenej, z prípravného konania zo dňa 21. 3. 2017,
ktorávypovedala,žeH.N.boljejšvagor.Rozumelasisnímanestalosa,žebymedzinimidošlokslovnej
alebo fyzickej roztržke. Uviedla, že je pravda, že sa jej sestra sťažovala, zvykla jej volávať a hovoriť o
tom. Pre ňu ako pre matku bolo nepochopiteľné, že keď prišla L. zo školy do Liptovského Mikuláša, tak

jej povedal, že sa má zo stanice domov dostať ako chce a on už má program. Keď bolo chladnejšie,
kúrenie im vypínal. Sestra jej zvykla volávať a ona dávala telefón otcovi, ktorý ju inštruoval, ako to má
urobiť. Mala vedomosť, že sestra tiež chodila ku susedom, ktorí jej chodili zapínať kúrenie, konkrétne
C.U. R.. Vedela o tom, že E. frčkoval do nosa, na čo ju U. bránila, E. zosadil na sušiak a vtedy utrpela
úraz ucha alebo hlavy. Nadával jej, používal voči nej vulgarizmy, že je piča, trumpeta, kurva, že má

vypadnúť z domu. L., že je od cigáňa, že U. ani nevie od koho je, od koho to vydedukoval. V roku 2014,
keď boli na dovolenke sestre E. prišli SMS-ky s číslami, niektoré čísla poznali, jedno číslo nepoznala,
podvedome vedela, že to má byť jeho priateľky. Ona si číslo vypýtala s tým, že jej zavolá. Sestra sa
dlho bránila, neskôr jej ho dala. Č. teda zavolala, pýtala sa, prečo nezavolala E., že roky čaká na jej
telefonát. Asi po 2 týždňoch sa stretla so švagrom, ktorý ju žiadal, aby neobťažovala pani Č.. Odvtedy

sa so švagrom nestretla, to sú už 3 roky. Sestre rozvod vyhovárala kvôli deťom, kým doštudujú. Situácia
bola neznesiteľná s kúrením, nadávkami, schovávaním kľúčov od auta, ako otec neprispieval na chod
dievčat, hygienu, oblečenie, štúdium. Ďalej poukázala na neúctu zo strany jeho rodičov, ktorí tam boli
stále, bolo to nepríjemné pre E., podceňovali ju. U. bola zo strany otca podceňovaná, odhadzovaná aj
z fyzickej strany. On jej vravel, že na to nemá. Problémy v manželstve začali tou SMS-kou v Chorvátsku

v 2014. O inom incidente, než zo dňa 5. 5. 2016, nemala vedomosť. Nebola pri tom, ako mal H.A. N. jej
sestre vulgárne nadávať, ponižovať, dávať frčky do nosa. Vedela o tom od sestry. Vždy, keď sa to stalo,
jej volávala, potrebovala sa vyžalovať, vyplakať. Zimu u nich v dome nezakúsila, dlho ku nim nechodila,
naposledybolavjeseni2016,keďboloteplo.VtedyboldomaajH.N.,osobnesasnímnestretla.Dodala,
že v januári 2016 bola u nich po šteniatko, v dome bola zima, sedeli vo vetrovkách, vtedy H. nebol

doma. Časovo ohraničiť, kedy sa sťažovala E. na správanie H. N. voči nej, nevedela. Radila jej, aby sa
mu vyhýbala. Podľa nej jej nadával, keď ho v niečom predbehla. Potom jej sestra už nič nevravela. Keď
boli dievčatá malé, H. N. sa im venoval, chodil s nimi lyžovať, U. chodila na rybársky, potom nastal zlom,
ale do toho obdobia bol dobrý otec. Od roku 2014 sa dcéram nevenoval, povedal im, že má iný program.Podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku bola taktiež na návrh a so súhlasom prokurátorky prečítaná
zápisnica o výsluchu svedkyne G. Č. z prípravného konania zo dňa 22. 3. 2017, ktorá vypovedala, že
H. N. spoznala v roku 2010 cez známych. Stretávala sa s ním sporadicky 1 až 2-krát za mesiac, do leta

2014 sa len stretávali a odvtedy začali mať aj intímny pomer, ktorý trval aj v čase jej výpovede. Jeho
bývalú manželku ani dcéry nepozná. Uviedla, že ho pozná ako otca, ktorý miloval a miluje svoje dcéry,
spravil by pre ne všetko. Stretávala sa s ním, nežili spolu. Prvoradé bolo, aby ich vlastné deti doštudovali.
Kým jeho manželka študovala, staral sa o dcéry, brával ich na výlety. Pozná ho ako čestného, milého,
kľudnéhočloveka,čoriešivecischladnouhlavou.Nikdynepočula,žebyzvýšilhlas,nadával,omanželke

rozprával pekne aj pred ňou. Nemá vedomosť, že by sa k dcéram správal hrubo. Nezažila konfliktné
alebo vypäté situácie s ním. Je rodinne založený. O jeho manželstve sa rozprávali až po roku 2014.
V roku 2014 jej telefonovala sestra E. N., ktorá sa jej pýtala, či vie, aký je H. kurevník, že si ho má
nasťahovať domov, na čo jej odpovedala, že u nej má dvere otvorené. Povedal jej, že sa chce rozviesť,
keď U. skončí strednú školu a L. sa dostane na vysokú školu. K dôvodom rozvodu a ich problémom sa
vyjadriť nevedela. E. N. nestretla osobne, táto dva krát, hlas mala rozrušený a druhý krát sa sťažovala,

že jej zaparkoval služobné auto pred garáž, aby sa ho opýtala, kde sú náhradné kľúče od služobného
vozidla, na čo jej uviedla, že nie je u nej, ale na poľovačke. E. nahnevane povedala, že najprv zničí
jeho a potom ju.

Súd vykonal obrazovo-zvukový záznam z výsluchu v tom čase maloletej poškodenej U. N., ktorá bola

vypočutá dňa 10. 3. 2017 a jej osobný výsluch na hlavnom pojednávaní nenavrhla ani prokurátorka ani
obžalovaný a zároveň ho súd nepovažoval za potrebný.

Svedkyňa a poškodená U. N. v prípravnom konaní vypovedala, že s otcom mala vždy naštrbený vzťah,
lebo je rovnakej povahy ako on. Vzťahy v rodine sa narušili asi v roku 2013, pretože otec odchádzal na

dlhší čas z domu. Prestal s nimi komunikovať. K incidentu, kedy udrel mamu vypovedala, že zo školy
mala prísť sestra, otec im celú zimu vypínal kúrenie, takže mama jej chcela v izbe zakúriť elektrickým
ohrievačom, ktorý mali požičaný od susedy. Mama zapla ohrievač, vtom prišiel otec domov z práce.
Vyšiel hore do sestrinej izby a vytiahol ohrievač zo zásuvky. Mama sa ho opýtala prečo to robí, on jej
povedal, že má zaplatiť elektrinu, plyn a ostatné poplatky domácnosti, na čo mu ona odpovedala, že mu

nič platiť nebude, lebo mu nie je nič dlžná. Spomenula otcovu priateľku, ktorú zatĺkal a nastala menšia
hádka. Otec jej dal frčku do nosa. To všetko pozorovala zo svojej izby, na ktorej mala pootvorené dvere.
Potom sa rodičia presunuli zo sestrinej izby na chodbu. Mama sa otca začala pýtať, prečo to urobil. Ona
vybehla na chodbu, postavila sa medzi nich. Vtom dal otec mame facku a ona spadla a udrela sa o
sušiak na prádlo a potom spadla do koša. Povedala mu, že nebude biť jej mamu a otec sa na ňu zahnal.

Mama sa postavila z koša a postavila sa medzi nich. Otec stále dobiedzal päsťou, že ju chce udrieť, ale
mama ho od nej odtláčala. Pochopil, že ju neudrie. Schmatol rodný alebo sobášny list, ktorý mala mama
niekde položený a išiel dole schodmi, mama za ním, že ho potrebuje pre právnika, nech jej ho dá. On ju
ešte lakťom strčil, na čo sa mama udrela o stenu. Otec vošiel do chodbičky, kde sa začal obúvať a ona
zavolala políciu, lebo nevedela, čo má robiť. Otec niekam odišiel, kým prišla polícia. Keď prišli policajti,

už bol doma. Upozornili ho a oni šli ku susede C., potom ku C.. Mama sa sťažovala, že ju bolí ucho.
Mala ho celé červené, či to bolo pravé alebo ľavé, uviesť nevedela. Mama potom išla spolu s ňou a s C.
N. na pohotovosť. Keď boli na pohotovosti, volala sestra L.U. a išli pre ňu k susede. Odtiaľ odišli domov.
Otec doma nebol. Vrátil sa, až keď spali.
Ďalej vypovedala, že im otec dve a pol zimy v kuse vypínal kúrenie. Keď sa ho mama pýtala, prečo

to stále robí, odpovedal jej, že si má poplatiť elektrinu, plyn a ostatné veci, ktoré platila. Keď mama
nevedela zapnúť pec, tak volala suseda R., pár krát aj pána R., ktorý veľmi nechcel chodiť, pretože sa
bál ich otca. Keď otec zistil, že im niekto chodí zapínať pec, odobral z nej nejakú páčku, ktorou sa púšťa
plyn. Mame sa podarilo pár krát spustiť pec tak, že otvorila ventil na peci. Keď to otec zistil, zamkol kľúč
do trezoru a mama ho už potom nemohla nájsť, nemala k nemu prístup, preto mali celú zimu v dome

chladno, niekedy viac ako vonku. V dome bolo iba desať stupňov. Pár krát bola za ním sestra L., aby im
zapol pec, ale on jej povedal, že sa majú ísť vonku prechádzať, aby im bolo teplo. Tiež zakazoval mame
jazdiť na aute tak, že jej bral technický preukaz alebo kľúče od auta. Vybral jej ich z kabelky. Sestre L.
zakazoval, aby k nim chodil jej priateľ a ak bude chcieť, tak mu to mala dať vedieť dopredu. Keď si od
otca pýtala peniaze na autobus, odmietal jej ich dať s tým, že jej platí obedy. Raz s ním bola na víkende

u jeho známych v Prešove. Otec bol na poľovačke a jej robila program pani, u ktorej boli. Keď si išla od
otca pýtať peniaze na zmrzlinu, odpovedal jej, že má mamu a keď ide do sveta, tak jej má dať peniaze
mama. Nakoniec jej dal 20,- Eur s tým, že mu ich má vrátiť. K hádke ohľadne prádla, ktoré jej kázala
povešať sestra vypovedala, že sa pohádali a otec si ju zavolal do predsiene, kde jej dal facku po hlave.Keďže mala predtým menší úraz hlavy, tak mu facku vrátila, dostali sa do potýčky a ona narazila do
skrinky na dolnej chodbe. Keď mu vyčítala, že sa o nich poriadne nestará, povedal jej, že nebude jesť
jeho veci a dobošky. Následne otec odviezol sestru na chatu, ona dovešala prádlo a mame napísala

dva lístočky, v ktorých sa ospravedlnila a v druhom to, kde ju nájde, pretože odišla z domu. Odišla k
jazierkam, k bagrovisku, kde sa skryla. Neskôr tam prišla jej mama, ktorá bola veľmi vystrašená. Išla
s ňou domov. Pýtala sa jej, prečo jej nezavolala, ale keďže otec jej vzal mobil v ten deň, tak nemohla.
Keď prišli domov, jej mobil bol už položený na kuchynskej linke. Keď boli niekde na návšteve, otec jej
hovorieval, aby toľko nejedla, lebo bude tučná. Mama sa s ním často chcela rozprávať, prečo sa tak

správa, ale on ju odmietol. Raz sa jej to podarilo, keď si všetci štyria sadli do obývačky, ale nič nevyriešili.
Keď boli na dovolenke, objavilo sa jej v telefóne číslo, ktoré nepoznali. Neskôr mama naň zavolala a
zistili, že ide o G. Č., otcovu priateľku. Vtedy zistili, že otec mamu podvádzal. Vzťah otca a matky od
roku 2013 popísala tak, že sa večer občas hádali, nekomunikovali spolu alebo sa len hádali. Nikde spolu
nechodievali. Ako keby už spolu nežili. Potom mama odišla zo spálne a spávala inde. Okrem incidentu
5. 5. 2016 otec matku zrejme napadol, pretože raz vošla do kuchyne, videla roh celý mokrý a mama jej

povedala, že ju otec oblial kofolou. Vedela aj o tom, že sa otec na mamu zahnal, no neudrel ju. Bolo to
doma. K incidentu z 25. 12. 2015 uviedla, že sa večer vrátili z divadla domov. Záchod nebol spláchnutý.
Mama otcovi hovorila, že by mal viac dbať a po sebe splachovať. On sa rozzúril a udrel mamu a strčil
ju do zábradlia na schodoch. Mama mala na stehne veľkú modrinu, ktorú jej aj ukázala. Potom sa ešte
hádali. Ona bola v kumbáliku, už vtedy chcela volať políciu. Mamu si zastávali. Otec jej vytrhol telefón a

niekde odišiel. Sestra išla za ním, nech jej ho vráti. Vtedy chcel udrieť aj ju aj sestru, ale nepodarilo sa
mu to. K voľnému času strávenému s otcom od roku 2013 vypovedala, že raz boli na bicykloch, chcela
si oddýchnuť, pretože nevládala, na čo jej povedal, že keby toľko nejedla, tak by vládala a nebola by
tučná. Chcel ju aj udrieť. Raz s ním bola pozorovať zver. Bola s ním v Piešťanoch, tiež na rybárskych
pretekoch, kde jej nepomohol a začal na ňu kričať, že to už mala dávno vedieť. Sestru išiel zaviesť na

vlak do školy a tiež ju pár krát zobral pozorovať zver. Okrem vypínania pece im robil aj iné schválnosti, a
to vyťahoval anténu z televízora, keď vedel, že potrebovali ísť niekde na aute, tak ho zobral alebo vrátil
sa neskôr. Brával kľúče aj od garáže, kde mávali pozamykané bicykle. Vravel, že ich zabudol vybrať
z vrecka. Pár krát jej pred nosom zamkol, keď odchádzala do školy, musela si odomykať. Mame robil
napriek tak, že keď zaspala vošiel jej do kúpeľne, kde mala kozmetiku a tam sa zamkol a keď vyšiel

von, tak povedal, že sa ponáhľa, no chodil do roboty neskôr. Všetky nákupy robila mama. Keď nemali
auto, tak jej išla pomôcť. Prišla ju čakať na zástavku. Tiež si požičali auto od susedy. Taktiež počula, že
jej otec vykrikoval, že nie sú jeho dcéry. Kedy povedal, že jedna je od cigáňa a jedna od „esetu“. Ďalej
vypovedala, že s otcom v spoločnej domácnosti už nebývajú od októbra 2016, a to preto, že rodičia sa
rozviedli a otec vykrikoval mame, nech sa zbalí a vypadne z domu. Vyhadzoval ju aj počas manželstva.

Raz otec mame vyhádzal všetky veci zo spálne do izby, kde mama spávala. S otcom sa nestretáva.
Občas mu zavolá. Správanie otca na ňu pôsobilo trochu divne, lebo s ním nikdy nemala najlepší vzťah.
On mal lepší vzťah so sestrou a aj s tou prestal komunikovať. Po tom ako odišli, ju otec kontaktoval na
meniny. Rozhovor s otcom sa udial asi v roku 2014 na jar alebo v lete. Mama sa to pokúšala viac krát,
iba raz sa jej to podarilo. Otec s nimi chodieval na lyžiarske tréningy. Tiež ju zobral lyžovať aj s jeho

kamarátom na Čertovicu, kde jej nechcel kúpiť hranolky s odôvodnením, aby sa pozerala ako vyzerá,
takže jej ich kúpil jeho kamarát. Na Čertovici boli v roku 2013, potom s nimi chodila už len mama. Ďalej
vypovedala ku konfliktu s krstnou mamou B. N.. Otec s mamou sa vtedy dostali do roztržky. Ona sa
do toho zamiešala, otec ju chcel udrieť. Konflikt v rodine mala s otcovou mamou, počul ho aj sused E.
A.. Starká sa navážala a urážala jej mamu, preto sa pohádali. Ďalej vypovedala, že pár krát použila na

otcovu adresu vulgarizmy, no zakaždým ju mama napomenula s tým, že nech sa deje čokoľvek, je to jej
otec a nemá tak hovoriť. Stávalo sa to vtedy, keď sa otec navážal do mamy alebo keď jej povedal niečo,
čo sa jej nepáčilo. Mohlo to byť dva krát do týždňa, pár krát to aj počul. Za jej správanie voči B. N. ju
mama napomenula. Otec sa od toho dištancoval, nenapomenul ju. Dňa 5. 5. 2016 boli u susedy C. aj
pred konfliktom aj po konflikte. Kým sa dom vyhrial, trvalo to aj štyri hodiny, ale keďže sa otec vrátil aj

skôr, tak sa kúrilo maximálne hodinu a pol alebo dve. Dom sa nestihol vyhriať, ale radiátory boli teplé,
na nich si mohla zohriať oblečenie. Kúrili si elektrickými radiátormi. Zakaždým mala oblečené najhrubšie
pyžamo, na tom mala huňatý župan, dvoje ponožiek a bola zababušená v perine. O ponuke C. R., že
môžu ísť ku nej bývať vedela. Mama o tom uvažovala, bolo jej to nepríjemné, tak ku nim chodievali len
na návštevu, zohriať sa.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného na návrh prokurátorky bol prečítaný
znalecký posudok č. 50/2016 zo dňa 29. 6. 2016 podaný znalcom G.. F. M. z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia, z ktorého vyplývajú zranenia zistené dňa 5. 5. 2016 u E. N., a to
pohmoždeniepravéhoucha,miernenatiahnutiašľachovo-väzivovéhoaparátukrčnejčastichrbtice,ktorésú ľahkého charakteru a najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku zranení, ktoré utrpela je tupý
úder najskôr do oblasti pravého ucha. Týmto mechanizmom a intenzitou útoku nedošlo a nemohlo dôjsť
k poškodeniu dôležitého orgánu aj keď útok smeroval na hlavu poškodenej. Obmedzenie obvyklého

spôsobu života stanovil do siedmych dní spočívajúce v bolestivosti pravého ucha, miernej bolestivosti
a obmedzenej hybnosti krčnej časti chrbtice. Poškodená nebola odkázaná na pomoc druhej osoby,
nemusela používať zdravotné pomôcky, nepredpokladal, že by mali zanechať nejaké trvalé následky.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného na návrh prokurátorky bol
prečítaný znalecký posudok č. 15/2016 zo dňa 20. 8. 2016 podaný znalcom G.. D. H. z odboru

psychológia,klinickápsychológiadospelých,zktoréhovyplýva,žeosobnosťE.N.sajavíakoextrovertná
s akcentáciou senzitívne histriónskych čŕt, nezrelá, vnútorne citlivá, intenzívne prežívajúca životné
situácie, so sklonom k labilnejšej emocionalite a zvýšenej impulzivite, ktoré sa skrývajú za navonok
pokojnejším a racionálnejším správaním. Oblasť vyšších morálnych a etnických citov je dobre rozvinutá,
prítomná je zvýšená citlivosť voči morálnym problémom, morálne normy sú dostatočne internalizované.
Agresivita nie je dominantnou črtou osobnosti. Osobnosť U. N. je mierne introvertná, adolescentná, vo

vývine, stupeň jej rozvoja zodpovedá veku. Od detstva trpí poruchou školských zručností dyslexiou a
dysortografiou, taktiež trémou pri odpovediach, bývala uzavretá, plachá, v súčasnosti sa aktívne snaží
riešiť svoje problémy. Je energická, intenzívne emocionálne prežíva životné situácie, je dostatočne
sociabilná, ale nekompromisná, pre to sa môže dostávať do konfliktov. V sociálnych vzťahoch u
nej vysoko prevažujú sociálne pozitívne tendencie k citovo sýteným vzťahom a komunikácii, nad

tendenciami k presadzovaniu sa cez direktivitu a agresivitu, agresivita nie je dominantnou črtou jej
osobnosti, za normálnych životných okolností nemá tendencie k poruchám správania. Agresivita sa
spája s úzkosťou a pocitmi viny, prítomná je citlivosť voči morálnym problémom, možný je sklon k
sebaobviňovaniu.Zníženátolerancianeúspechovanarcisticképrejavysúprimeranéveku.Mátendencie
k labilným afektívnym prejavom v záťaži, ku ktorým ju disponuje aj organické poškodzovanie mozgu,

ktoré sú ale tlmené dostatočnou snahou o kontrolu svojho správania. Má negatívny postoj k užívaniu
psychoaktívnych látok, vrátane alkoholu a fajčenia. Možný je sklon k fantáziám, prežívaniu napätia,
telesným ťažkostiam na psychickom podklade. Pravdepodobne od detstva trpí trémou pri odpovediach
v škole - ide o formu sociálnej fóbie. U poškodených znalec nezistil sklony ku klamstvám a vymýšľaniu
si. U oboch svedkýň ich duševné schopnosti im dovoľujú vnímať, pochopiť a zapamätať si prežité

udalosti na dobrej úrovni. Intelektuálna náročnosť popísaných skutočností zodpovedá ich schopnostiam
chápania. Neboli u nich zistené sklony k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu relevantných údajov,
anivýraznejšiesklonykúčelovémuspracovaniuskutočností,anizvýšenejsnahyjaviťsavlepšomsvetle.
Všeobecná aj špecifická vierohodnosť ich výpovedí je dobrá. Aktuálne sa u poškodených neprejavujú
výraznejšie známky syndrómu psychického týrania. U U. N. došlo v minulosti jednorázovo k úteku z

domu vplyvom konania otca za neprítomnosti matky, pričom úteky z domu patria k prejavom syndrómu
týrania. U E. N. sa v minulosti prejavovali znaky poruchy adaptácie na stres, pričom ale vznikli vplyvom
vyhrotenia manželskej krízy pri prevalení nevery u manžela a nie je možné odlíšiť, ktoré ťažkosti vznikli
vplyvom konfrontácie s neverou manžela, a ktoré vplyvom predmetného správania, pre ktoré je vedené
trestné stíhanie. Znalec zo psychologického hľadiska vyhodnotil správanie sa obžalovaného popísané

vo výpovediach a jeho vplyv na poškodené. U E. N. toto správanie vyvolávalo úzkosť, plačlivosť, ľútosť,
neistotu, vyčerpanosť, zvýšenú potrebu spánku, pocity krivdy, poníženia, zúfalstva, pocity bezmocnosti,
strach ako bude manžel reagovať, keď príde domov a zistí, že kúria, strach, že manžel ublíži dcére,
pocity odporu k nemu a hnevu naňho. U U. N. vyvolávalo správanie obžalovaného pocity strachu,
krivdy, poníženia, ale aj pocity hnevu a vzdoru, snahu pomáhať matke, a to aj v situáciách, keď bola

matka obžalovaným fyzicky napadnutá, pričom neváhala ísť aj do fyzického stretu s otcom bez ohľadu
na jeho dôsledky. Opakované a časté vypínanie kúrenia u nich vyvolávalo nepríjemné pocity chladu,
permanentného stresu a strádania, pričom chlad nútil matku riešiť problém aj za cenu ďalších konfliktov
s obžalovaným, ktorý sa podľa výpovedí poškodených snažil vypínať plynové kúrenie takým spôsobom,
aby ho nebolo možné zapnúť, vypínal a neskôr zobral elektrické ohrievače, ktoré používali ako náhradný

spôsob kúrenia.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného na návrh prokurátorky bol
prečítaný znalecký posudok č. 5/2017 zo dňa 7. 6. 2017 podaný znalkyňou D.. L. D. z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, z ktorého záverov na podklade
psychologického vyšetrenia obžalovaného vyplýva, že jeho duševný a mravný vývoj nie je narušený,

netrpí žiadnou duševnou chorobou, intelektové schopnosti sú nadpriemerné. Jeho osobnosť sa
vyznačuje egocentrizmom, dokáže sa ovládať, aj keď v stresových situáciách môže reagovať emotívne,
pod vplyvom silných afektov. Jeho správanie je determinované do značnej miery neuspokojenými
túžbami a nezdarmi. Tolerancia voči neúspechu je u neho nízka. Prítomná je vystupňovaná úzkosť.Agresivita nie je jeho rysom, skôr je direktívny, tenzný a úzkostný. Má tendencie k domýšľavosti. Jeho
dominantné správanie, ako aj neuspokojené túžby mohli viesť ku konfliktom v manželskom vzťahu, na
čom sa v nemalej miere podieľala aj druhá strana. Schopnosť správne a úplne vnímať prežité udalosti

a reprodukovať je zachovaná v medziach normy. Prežité udalosti reprodukuje tak, ako ich vnímal on.
Zisťovanie sklonov ku klamstvu nie je úlohou znalca, ale úlohou orgánov činných v trestnom konaní. U
obžalovanéhosavyskytujedomýšľavosť,másklonystavaťsadosubjektívnežiaducehosvetla,prítomné
sútendencievylepšovaniafaktickéhoobrazuseba,čojeobrannýmmechanizmomosobnosti.Pohnútkou
a motívom konania obžalovaného boli dlhodobé manželské konflikty, na vzniku ktorých sa podieľali

obaja partneri, ktoré u neho vyvolávali stres, na základe čoho konal pod vplyvom silných emócií, ktoré
neprimerane spracoval. Nie je agresívny typ, čo dáva predpoklad, že možná recidíva sa nevyskytne.
Z priestupkového spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-
LM-OVVS-2016/007049 súd zistil, že H. N. podal na E. N. oznámenie dňa 8. 5. 2016 pre priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť dňa 5. 5. 2016 po 17.00 hod., pričom konanie
bolo rozhodnutím zo dňa 1. 7. 2016 zastavené, pretože spáchanie priestupku nebolo preukázané.

Znaleckým dokazovaním č. 16/2017 znalcami G.. E. N., odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a
toxikománie, gerontopsychiatria a sexuológia v spolupráci s konzultantkou D.. G. U., psychologičkou,
ktorých posudok do konania predložila strana obhajoby, u obžalovaného nebola zistená duševná
choroba v zmysle choromyseľnosti, bola zistená situačne podmienená adaptačná neurotická porucha.
Jednalo sa o rozvrátené, disharmonické manželstvo plné vzájomných konfliktov, negatívnych emócií,

urážok a provokácií. Kritériá pre jednoznačné označenie H. N. za páchateľa domáceho násilia nie sú
naplnené. V čase skutku mohol a vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ktoré mohol a vedel
ovládať, chápe zmysel trestného konania. Netrpí na žiadnu závislosť, z psychiatrického hľadiska nie
je nebezpečný pre spoločnosť. Za účelom komplexného psychologického vyšetrenia obžalovaného
bola prizvaná konzultantka psychologička, z ktorej vyšetrenia vyplýva, že ide o jedinca s integrovanou

osobnosťou, aktívnou cieľavedomou diferencovanou, dobrého formátu. Nejedná sa o bazálneho
agresora. Nezistila u neho sklon k vytváraniu konfliktných situácií alebo ku konfliktnej komunikácii s
inými osobami. Vzťah obžalovaného k staršej dcére bol pozitívny a empatický, v posledných dvoch
rokoch bol obojstranne narušovaný, v súčasnosti je konfliktný zásluhou oboch strán. Psychologička
popri rozbore osobnosti obžalovaného konštatovala, že jej neprináleží hodnotiť osobnosť E. N.. Napriek

tomu ďalej usúdila, že nie je rizikovou ženou stať sa obeťou domáceho násilia. Poukázala tiež na to,
že nezistila polarizáciu rolí medzi obžalovaným a poškodenou na základe výpovedí svedkov, ani jasné
a nespochybniteľné rozdelenie rolí osoby ohrozenej a osoby násilnej. Zároveň však znalci v obsahu
znaleckého posudku pripustili, že z pozície vojaka a vychovávateľa H. N. mohol uplatňovať vo svojej
rodine striktnejšie výchovné pravidlá a nie práve najšťastnejšie pedagogické metódy.

Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch písomne podaného znaleckého posudku v
plnom rozsahu a zdôraznil, že ani klinickým, ani psychiatrickým vyšetrením nenašli také povahové
a osobnostné rysy, ktoré by spĺňali kritérium páchateľa domáceho násilia, nenašli ani tendenciu, či
sklon k vytváraniu konfliktných situácií s inými osobami. V čase vyšetrenia bol jeho vzťah s dcérami
narušený a konfliktný. Bol plne schopný chápať zmysel trestného konania. Konfliktná a hranice násilia

prekračujúca situácia nebola jednostranne vyvolaná a spôsobená osobou obžalovaného. Jednalo sa o
chronickú situáciu, tzv. talianske manželstvo. Nezistili prítomnosť tzv. špirály násilia, ktorej vrcholom by
bol posudzovaný skutok, ktorého jednotlivé prvky však ani znalec, ani konzultantka nie sú kompetentní
posudzovať. Pokiaľ sa skutok stal, tak bol jednotlivý skutok. Podľa znalca nemožno hovoriť, že by sa
opakovane a dlhodobo násilník stupňovane dopúšťal takého konania, z akého je obvinený. Posudzovali

celkovú atmosféru a situáciu na základe spisového materiálu a na základe samotného vyšetrenia.
Nemožno dokázať, že by šlo o jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí ohrozenej osoby a násilnej
osoby. Typický prejav obete domáceho násilia je tajenie. Obeť domáceho násilia paradoxne obviňuje
z násilných činov páchateľa svoju osobnosť, svoje konanie a fakty súvisiace s domácim násilím pred
okolím tají, čo sa v tomto prípade nedialo. Skutok nebol vyvrcholením špirály dlhodobého opakovaného

násilia zo strany násilníka, teda páchateľa voči poškodenej. Konzultantka psychologička, zdôraznila, že
všetky štyri znaky u skutočného násilníka majú byť prítomné. Konzultantka vychádzala z kompletného
spisového materiálu. Pripustil, že mali k dispozícii posudok G.. H. a pokiaľ vo svojom posudku dospel
k existencii posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej, musia to akceptovať a nemôžu sa
vyjadrovať k jej príčinám.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 podľa ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobuje
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôznehodruhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Objektom tohto trestného činu je

ochrana blízkych osôb a osôb zverených inej osobe do starostlivosti alebo výchovy (páchateľovi) pred
domácim násilím. Objektívna stránka spočíva v konkrétnom konaní páchateľa, ktorým blízkej osobe
alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobuje fyzické utrpenie alebo psychické
utrpenie niektorou z foriem uvedenou v tomto ustanovení. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou
osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba

pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného
činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u
zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť,
bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (R 20/1984-I). Zo subjektívnej stránky sa
vyžaduje úmyselné zavinenie.
Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona, osobou blízkou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v

priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho

obžalovaný H. N., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona po subjektívnej, ako aj objektívnej
stránke, preto ho uznal vinným z jeho spáchania.

Hoci obžalovaný spáchanie skutku od začiatku trestného konania popieral, konanie obžalovaného mal

súd preukázané najmä z výpovedí poškodenej E. N. a poškodenej U. N., ktoré popísali charakter
správania sa obžalovaného k nim. Súd nemal dôvod neveriť ich výpovediam, pretože ich všeobecná
a špecifická dôveryhodnosť bola preukázaná znaleckým dokazovaním, neboli zistené u nich sklony
k vymýšľaniu, klamstvu, či fantazijnému spracovaniu udalostí. Pritom nie sú jediným usvedčujúcim
dôkazom, o ktorý by súd oprel svoje rozhodnutie. Ich výpovede možno vyhodnotiť ako súladné s

ostatnými dôkazmi, ktoré boli v tomto konaní vykonané, najmä s výpoveďami svedkov C. R., D.. C. N.A.,
E. A., C. T. a závermi znaleckého dokazovania, ku ktorým dospel znalec z odboru psychológia, ktoré
jednoznačne preukázalo, aký konkrétny dopad na jednotlivé poškodené malo konanie obžalovaného,
a teda je preukázané, že E. N. zo strany bývalého manžela trpela priamym psychickým násilím aj
fyzickým násilím, ale trpela aj fyzickým násilím smerovaným voči dcére U.. Toto násilie jej spôsobovalo

úzkosť, plačlivosť, ľútosť, neistotu, vyčerpanosť, zvýšenú potrebu spánku, pocity krivdy, poníženia,
zúfalstva, pocity bezmocnosti, strach, ako bude obžalovaný reagovať, keď príde domov a zistí, že
kúria, strach, že obžalovaný ublíži dcére, pocity odporu a hnevu k nemu. V dôsledku týchto pocitov
sa u nej prejavovali znaky poruchy adaptácie na stres. U U. N., ktorá bola v čase skutku maloletá,
vyvolávalo správanie obžalovaného psychické utrpenie, a to pocity strachu, krivdy, poníženia, ale aj

pocity hnevu a vzdoru, snahu pomáhať matke aj v situáciách, keď bola matka obžalovaným fyzicky
napadnutá. U oboch poškodených spôsobovalo opakované a časté vypínanie kúrenia nepríjemné pocity
chladu, permanentného stresu a strádania, čo E. N. nútilo riešiť problém aj za cenu ďalších konfliktov
s obžalovaným. Hoci znalec konštatoval, že aktuálne sa u svedkýň neprejavujú výraznejšie známky
syndrómu psychického týrania je nepochybné, že u E. N. bol skonštatovaný prejav znakov poruchy

adaptácienastres(medzistresompodmienenéaadaptačnéporuchysaradíajposttraumatickástresová
porucha), ktoré vznikli vplyvom vyhrotenia manželskej krízy pri prevalení nevery u obžalovaného
a nie je možné u nej odlíšiť, ktoré ťažkosti vznikli vplyvom konfrontácie s touto neverou, a ktoré
vplyvom správania obžalovaného, pre ktoré je vedené trestné stíhanie. Taktiež skonštatoval, že u U. N.
jednorazový útek z domu pod vplyvom konania obžalovaného patrí k prejavom syndrómu týrania.

Je nepochybné, že k akcelerácii napätia v domácnosti obžalovaného a poškodenej dochádzalo vo
forme fyzických konfliktov, ktoré vyvrcholili dňa 5. 5. 2016 a následne do podania trestného oznámenia.
Pritom je zrejmé, že fyzické konflikty boli vyústením a reakciou na konanie obžalovaného, ktorým bránil
poškodeným v užívaní kúrenia v rodinnom dome a nešlo o ojedinelý fyzický konflikt. Poškodená E. N.
uviedla, že veľa vecí zakrývala tak, aby si deti nič nevšimli, z jej strany bolo veľa trápenia a frustrácie. V

súlade s výpoveďami poškodených ohľadne vypínania kúrenia boli aj výpovede svedkov A., R. a N.. Čo
sa týka tvrdení obžalovaného o poruchovosti plynovej pece, tieto súd považuje za účelové, pretože sú
vyvrátené výpoveďami poškodených a svedkov, ktorými mal preukázané, že do pece účelovo zasahoval
tak, aby si poškodené počas jeho neprítomnosti v dome nemohli kúriť podľa svojich potrieb.Súd sa stotožňuje s tvrdením, že k páchaniu domáceho násilia a týrania dochádza za zatvorenými
dverami a jeho preukazovanie je náročné na dokazovanie. Výpovede poškodených a vyššie uvedených
svedkovsúvzhodesostatnýmidôkazmi,ktoréobžalovanéhozprotiprávnehokonaniausvedčujú,okrem

záverov znaleckého dokazovania z odboru psychológie G.. H., boli znaleckým posudkom z odboru
zdravotníctva a farmácie objektívne preukázané zranenia, ktoré poškodená E. N. utrpela v dôsledku
fyzického napadnutia obžalovaným dňa 5. 5. 2016. Aj keď sa výpovede poškodených v niektorých
detailoch nezhodujú, čo môže byť spôsobené odstupom času alebo prerozprávaním udalostí, pri ktorých
neboliprítomné,alebosaonichdozvedeliodniektorejznichnavzájom,tiežvytesnenímtraumatizujúcich

spomienok, nejde však o podstatné okolnosti, pre ktoré by bolo možné spochybniť ich objektivitu a
vierohodnosť. Z výpovede poškodenej E. N. ako priamej svedkyne správania sa obžalovaného voči
nej vyplynul detailný popis konania obžalovaného, keď už v prípravnom konaní do najmenších detailov
popísala, ako sa vzťah obžalovaného a poškodenej od februára 2014 začal naštrbovať tým, že s
ňou prestal komunikovať, vyhýbal sa jej, nadobudla podozrenie z manželovej nevery a začal jej robiť
schválnosti s autom, vykrikoval jej, že si má zbaliť veci a vypadnúť. Z jej výpovede je zrejmé, že v

dôsledku jednotlivých konaní voči nej si začala viesť diár, pretože, ak sa bránila alebo obžalovanému
niečo vyčítala, prípadne chcela niečo riešiť, obracal ju, resp. vyvracal jej tvrdenia. Túto skutočnosť
potvrdila aj svedkyňa N., že sa takto staval k preukázaným tvrdeniam zo strany iných osôb, ktoré ho
z nejakého konania obvinili alebo usvedčili (napr. riešenie správania psa obžalovaného na obecnom
úrade a konfliktu so susedou). Poškodená E. N. v podstate vo svojej výpovedi popísala, že už pred

aprílom 2015 pociťovala ignoráciu zo strany obžalovaného, ktorý jej robil prieky, vyhadzoval ju z domu,
častoval vulgárnymi nadávkami, vykrikoval, že deti nie sú jeho, oblial ju kolou, dával jej frčky do nosa,
v dôsledku takého správania pociťovala beznádej, bezmocnosť, zahanbenie, poníženie. V máji 2015
došlo k úteku maloletej U. z domu kvôli fyzickému konfliktu s otcom a jeho útoku na ňu. Tieto skutočnosti
sa diali sporadicky na nepravidelnej báze. Následne detailne a s istotou popísala E. N. dátumy, kedy

dochádzalo k rôznym schválnostiam, nadávkam, vypnutiam vykurovacej pece a privolaniu susedov
za účelom pomoci s plynovou pecou, schválnostiam s kľúčmi od auta a k týmto malo dochádzať v
pravidelných intervaloch od septembra 2015 (konkrétne uvádzala dátum 17. 9. 2015) a v podstate
v priebehu celej zimnej sezóny roku 2015 až 2016, kedy sa schválnosti s vypínaním plynovej pece
stupňovali v apríli 2016 až takéto správanie obžalovaného vyvrcholilo dňa 5. 5. 2016 do slovnej potýčky

a fyzického napadnutia poškodenej E. N., ktorá sa následne rozhodla podať trestné oznámenie. Na
hlavnompojednávanísvedkyňaapoškodenápotvrdila,ževofebruári2014správanieobžalovanéhovoči
nejadcéramhodnotilaakoignoráciu,bolarogantný,vulgárny,vyjadrilsa,žedcéryhonezaujímajú,útoky
hodnotila ako menšie (postrkovanie, frčky do nosa), vážnejšie útoky sa voči nej odohrali v decembri 2015
a tieto kvôli zapnutému ohrievaču vyvrcholili v máji 2016. Charakter správania tak, ako ho popisovala

poškodená E. N. vo svojej výpovedi potvrdila poškodená U. N., z ktorej jednoznačne vyplynulo, že otec
im celú zimu vypínal kúrenie. Potvrdila, že otec dával matke frčky do nosa, čím sa vlastne začal aj
incident dňa 5. 5. 2016. Priebeh tohto incidentu popísala v súlade s výpoveďou svojej matky. K vypínaniu
plynovej pece potvrdila, že keď mama nevedela pec zapnúť, volala suseda R. aj R., ktorý sa nechcel do
tohto zainteresovať, pretože sa obžalovaného bál. Tiež potvrdila, že otec, teda obžalovaný po zistení,

že im niekto chodí zapínať pec, odobral z nej nejakú súčiastku. Potvrdila, že celú zimu mali v dome
chladno. Okrem vypínania pece uviedla aj iné schválnosti, ktoré im otec robil, a to vyťahovanie antény z
televízora, brával kľúče od garáže, kde mali uložené bicykle, mame robil prieky v súvislosti s odchodom
do práce, kedy sa zamkol v kúpeľni alebo jej samotnej zamkol dvere pred odchodom do školy. Potvrdila
aj to, že otec mame vykrikoval, nech sa zbalí a vypadne z domu, či už to bolo pred rozvodom alebo aj po

rozvode. Zakazoval mame jazdiť na aute tým, že jej bral technický preukaz alebo kľúče, auto na nákupy
si museli požičiavať od susedov. Pripustila, že vo vzťahu k otcovi použila niekoľkokrát vulgarizmy, no
vždy ju mama upozornila a napomenula, aby to nerobila. Čo sa týka fyzických útokov obžalovaného
na jej matku, popísala incident z 25. 12. 2015, kedy sa rozzúril, mamu udrel, strčil ju do zábradlia na
schodoch, v dôsledku čoho mala na stehne veľkú modrinu, rovnako popísala incident z 5. 5. 2016.

Poškodená U. N. vypovedala aj o správaní sa obžalovaného voči jej osobe, ktorý možno charakterizovať
ako psychický nátlak, kedy jej hovorieval, aby toľko nejedla, lebo bude tučná, že nebude jesť jeho veci
a dobošky a takisto sa vyjadrila k fyzickým útokom, ktorých sa voči nej obžalovaný dopustil, najmä po
hádke so sestrou L. ohľadne prádla, kedy jej dal facku po hlave, ktorú mu vrátila a v dôsledku potýčky sa
udrela do skrinky na chodbe, čo riešila útekom z domu. Potvrdila aj to, že pre nevykúrenie domu riešili

kúrenie elektrickými radiátormi a dostali aj ponuku od C. R., aby išli k nej bývať. Zaujímavým faktom je
skutočnosť, že obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní sám pripustil až tri fyzické konflikty
s mladšou dcérou U.. Prvý konflikt vyplynul z hádky medzi dcérami ohľadne prádla, kedy pripustil len
strkanie s dcérou U., druhý konflikt bol pri vianočnej hádke v roku 2015, kedy dcéra U. začala na nehofyzicky útočiť a tretí konflikt spočíval vo fyzickom útoku U. na jeho sestru B. N., ktorá bola u nich
na návšteve, kedy sa postavil medzi ne a snažil sa zabrániť fyzickému kontaktu. Ako je vysvetlené
v znaleckom posudku z odboru psychológie, takéto reakcie poškodenej U. N. vyplývajú z tendencií k

labilným, afektívnym prejavom v záťaži a tiež zo skutočnosti, že v situáciách, keď bola jej matka fyzicky
napadnutá, dcéra neváhala ísť do fyzického stretu s otcom bez ohľadu na jeho dôsledky, pričom je
zrejmé, že obžalovaný účelovo o týchto konfliktoch, kedy fyzicky útočil na svoju dcéru vypovedal buď
inak než svedkovia, ktorí bitku v tom čase maloletej U. potvrdili (E. N., E. A., C. N.), resp. poukazoval
na to, že maloletá mala na neho alebo na jeho sestru fyzicky útočiť ako prvá a on sa iba snažil brániť

seba alebo svoju sestru B. N..
Správanie obžalovaného, ktoré sa mu kládlo za vinu, svojou výpoveďou potvrdila aj svedkyňa C. R.,
ktorá vypovedala, že počas zimy 2015-2016 E. N. prichádzala k nim s prosbou o nastavenie termostatu
na plynovej peci, s čím jej pomohol manžel svedkyne. To však vydržalo len do príchodu obžalovaného,
ktorý zasiahol do plynovej pece a túto rozšteloval alebo vypol. Keď sa ju poškodená naučila ovládať,
tak odobral súčiastku (páčku na otváranie) a túto schoval a pokiaľ urobil ďalší zásah na peci, tak jej

manžel to už neriešil a vyriešili to požičaním dvoch elektrických ohrievačov. Potvrdila, že poškodená
s dcérami sa chodili k nim zohriať. Bola svedkom toho, že poškodená upratala dom a obžalovaný ho
zašpinil v zablatených topánkach, znefunkčnil zvonček na dverách a v súlade s výpoveďou poškodených
sa vyjadrila aj k okolnostiam incidentu z 5. 5. 2016, o ktorom sa dozvedela bezprostredne od nich. Taktiež
potvrdila, že v dome, keď im pomáhali spustiť kúrenie, bola veľká zima, v dôsledku čoho boli dievčatá

choré, najmä staršia dcéra L. bola náchylná na angínu.
Svedkyňa C. N. bola priamym svedkom toho, ako obžalovaný poškodenej E. N. vulgárne nadával, zle sa
ku nej správal. Neskôr sa jej poškodená zdôverila, že im vypínal plynovú pec a oslovila ju, či jej s týmto
môže pomôcť, ku nej sa tiež chodili domov zohriať a okrem pece im vypínal televízor, rádio, nedával jej
auto, schovával alebo vzal kľúče od auta, resp. služobné auto postavil pred garáž tak, aby nemohla vyjsť,

vyhadzoval im veci z chladničky. E. mala z neho strach, keď mu mali prísť policajti vziať zbrane. Taktiež
sa dozvedela, že na ňu vykrikoval, aby sa zbalila a vypadla z domu, znefunkčnil zvonec na bráne. Od
nej mala vedomosť, že chodil obutý po dome, zničil jej muškáty alebo robil iné schválnosti. Vykrikoval
jej, že dcéry nie sú jeho. Obe svedkyne R. a N. potvrdili, že v rozhodnom období, kedy dochádzalo k
vypínaniu pece obžalovaným, tento chodieval na celý víkend preč, kedy v piatok vypol pec, odišiel a do

nedele bol preč, teda pravidelne odchádzal z domu minimálne na noc, víkend alebo služobnú cestu.
Svedok E. A. potvrdil okolnosti správania sa obžalovaného, ktoré mu uviedla buď priamo E. N. alebo sa
tieto dozvedel od L. N., resp. od svojej mamy C. N. alebo sestry, najmä okolnosti ohľadne vypínania pece
počas zimy, schovávania kľúčov od auta a priamo bol svedkom fyzického napadnutia U. N. obžalovaným
na dvore rodinného domu. Nielen skutkové, ale aj časové súvislosti, ktoré tento svedok uvádzal sú

zhodné s tým, čo vypovedali poškodené teda, že k vypínaniu kúrenia malo dochádzať v zimnej sezóne
2015-2016 a k bitke U.M. N. malo dôjsť v letných mesiacoch roku 2015.
ZvýpovedesvedkaD.R.krozhodnýmokolnostiamvyplynulo,žesícenikdymunebolozima,akprišielku
N. od jesene do jari. Chodieval k nim spočiatku príležitostne, potom intenzívnejšie a napokon poukázal
na to, že sa pravidelne navštevovali, keď chodili na poľovačku v sezóne od mája do decembra. Z tohto

nepochybne vyplýva, že podstatná časť obdobia hlavnej vykurovacej sezóny nespadá do časového
obdobia, ktoré svedok uviedol, že navštevoval domácnosť obžalovaného a poškodenej, teda od mája
do decembra. Vzhľadom na vyššie uvedené výpovede, podľa ktorých obžalovaný vypínal pec najmä
vtedy, keď odchádzal na víkendy preč, nemohol ani svedok R. byť prítomný v nevykúrenej domácnosti
N., pretože v nej nebol ani obžalovaný, za ktorým tam chodil.

Výpoveď svedkyne G. Č. nepriniesla ku skutkovému stavu žiadne relevantné skutočnosti.
Z výpovedí svedkov manželov M. E. a G. E. vyplynulo, že boli blízkymi priateľmi obžalovaného a
poškodenej. Ich manželstvo vnímali ako harmonické, až približne v roku 2015 začali medzi nimi badať
problémy komunikačného charakteru, cítiť napätie, bolo zrejmé, že je tam nejaký problém. Z výpovede
G. E. bolo zrejmé, že E. N. naznačila podozrenia z nevery manžela, hoci to ďalej nerozoberala.

Výpovede týchto svedkov si zásadne a v značnej miere odporujú vo frekvenciách návštev v domácnosti
obžalovaného a poškodenej, pretože kým svedkyňa M.K. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
sa navzájom často navštevovali, možno aj 20 až 30-krát do roka, svedok G. E. v prípravnom konaní
vypovedal, že sa navštevovali sporadicky, a to približne 4 až 6-krát do roka. Napokon aj z výpovede
M. E. vyplynulo, že raz, keď navštívila poškodenú, hoci vtedy nebola zima, bol tam jej bratranec, ktorý

nahadzoval kotol, pretože sa vypol a taktiež pripustila, že počas jedného spoločného stretnutia, keď sa
boli kúpať na Permone, bolo zrejmé, že sa medzi manželmi niečo deje, pretože sa tak nemali ku sebe
ako predtým, obdobie však nešpecifikovala. Skutočnosť, že sa ani blízkym rodinným priateľom E. N. anijej dcéry nesťažovali na správanie obžalovaného voči nim ešte neznamená, že sa neudialo alebo nie
sú založené na pravde.
Poškodená E. N. sa s takými závažnými skutočnosťami v jej súkromnom živote, akým bolo negatívne

nastavené a násilné správanie obžalovaného, teda jej manžela, zdôverovala svojej sestre C. T., s
ktorou mala blízky vzťah, čo je len logické. Táto svedkyňa potvrdila mnohé konkrétne okolnosti v súlade
s výpoveďou oboch poškodených, a síce, že obžalovaný kúrenie vypínal, keď bolo chladnejšie, sestre
sprostredkovala telefonát s ich otcom, ktorý jej radil ako zapnúť kúrenie, taktiež vedela, že jej s týmto
pomáhali susedia, konkrétne C.U. R.. Mala vedomosť o tom, že obžalovaný sestru frčkoval do nosa,

nadával jej, používal vulgarizmy, vyzýval, že má vypadnúť z domu, vykrikoval, že deti nie sú jeho.
Situáciu s kúrením, nadávkami, schovávaním kľúčov od auta, prispievanie na réžiu dcér hodnotila ako
neznesiteľnú, postoj obžalovaného k U. popísala ako podceňovanie a odhadzovanie. O incidente z 5.
5. 2016 nemala vedomosť. Že bolo v dome počas vykurovacej sezóny chladno, keď nebol prítomný
obžalovaný, vnímala v januári 2016, kedy v dome bola zima a sestra s deťmi sedeli vo vetrovkách. Pokiaľ
bola u nich na jeseň 2016 a bol prítomný doma aj obžalovaný, bolo teplo.

K tejto výpovedi, ale aj k výpovediam ďalších svedkov, a to JarG. R., C. N. K. E. A., ktorí žili v susedstve
obžalovaného a poškodenej, u ktorých by bolo možné spochybniť objektivitu podaných výpovedí v
prospechpoškodených,zavýznamnúokolnosťsvedčiacuoichobjektivitemožnopovažovaťskutočnosť,
že osobu obžalovaného nehodnotili len z negatívneho hľadiska (ich vzťahy predtým hodnotili ako
korektné, priateľské a dobré), nevykresľovali ho len v negatívnom svetle, najmä sestra poškodenej

doslovauviedla,žesisobžalovanýmakosošvagromrozumela,nemalasnímslovnúanifyzickúroztržku
a do roku 2014 bol dobrým otcom, ktorý sa dcéram venoval. Potvrdili jeho riadnu starostlivosť o deti,
domácnosť, rodinu do obdobia, kým si nevšimli, že v domácnosti N. niečo nie je v poriadku, tak ako
to potvrdili svedkovia vypovedajúci v prospech obžalovaného D. R., M. E., G. E., B. N.. Nepochybne
však títo svedkovia potvrdili aj príkladnú starostlivosť o domácnosť zo strany poškodenej. V tomto smere

preto neobstojí námietka obžalovaného, že výpovede poškodených sú vymyslené, zámerne skreslené v
snahe uškodiť mu. Zranenia, ktoré utrpela poškodená E. N. pri poslednom útoku a napadnutí zo strany
obžalovaného dňa 5. 5. 2016, ako aj dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života do siedmych dní mal
súd preukázané nielen z výpovede poškodených a svedkýň R. a N., ale objektivizované aj znaleckým
posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia.

Pri hodnotení obsahu znaleckých posudkov je potrebné poukázať na to, že znalkyňa z odboru
psychológie v posudku zabezpečenom stranou obhajoby hodnotila nielen osobu obžalovaného, ale
aj osobu poškodenej a ich vzájomného spolužitia na základe jednostranných informácií podaných od
obžalovaného. Na osobu obžalovaného boli vypracované dva znalecké posudky a tieto sa nelíšia v
podstatných záveroch o tom, že agresivita nie je jeho rysom osobnosti. Na jednej strane sa však tvrdí, že

nemá sklon k vytváraniu konfliktov (znalkyňa U.Á.) a na strane druhej jeho dominantné správanie mohlo
viesť ku konfliktom (znalkyňa D.). Pokiaľ však znalecký posudok vyhotovený na základe objednávky
obžalovaného hodnotí osobu poškodenej E. N. (poškodená nie je rizikovou ženou stať sa obeťou
domácehonásilia,nezisťujepolarizáciurolí,praváobeťnedokáženabraťgurážaosvojejsituáciiverejne
rozprávať, atď.), nemožno s týmto súhlasiť a tieto závery ani nemožno považovať za relevantné, pretože

znalci, ktorí takéto hodnotenie podali, nevykonali jej psychologické vyšetrenie a testovanie, akému
bola podrobená spolu s dcérou U. za účelom spracovania znaleckého posudku znalcom psychológom
pribratým v prípravnom konaní.
Zo znaleckého posudku G.. H. bolo preukázané, aké dopady malo konanie obžalovaného a prežité
udalosti na psychiku E. a U. N., hoci sa u nich plne nerozvinul syndróm týranej osoby, ako poukázal

znalec stalo sa tak aj preto, že sa dokázali v dlhodobo pre ne nepriaznivej situácii brániť, navzájom si
pomáhať. U E. N. bola vyvolaná úzkosť, plačlivosť, ľútosť, neistota, vyčerpanosť, pocity bezmocnosti,
krivdy, zúfalstva, strachu a stresu a u U. N. pocity strachu, krivdy, poníženia, hnevu a vzdoru, snaha
pomáhať matke, opakované vypínanie kúrenia u nich vyvolávalo nepríjemné pocity chladu, ktorým
museli čeliť, permanentného stresu, strádania a práve riešenie týchto situácií nútili E. N. riešiť problém

aj za cenu ďalších konfliktov s obžalovaným. Konanie obžalovaného je potrebné posudzovať komplexne
vo všetkých súvislostiach a nepochybne ho možno označiť za vysoko stresogénne aj v intenciách
výpovedí poškodených aj záverov znaleckého dokazovania. Uvedené dopady na ich psychiku nemožno
charakterizovať z psychologického hľadiska inak, než ako pociťovanie ťažkého príkoria, ktoré je
dôležitou kategóriou pre posúdenie naplnenia znakov skutkovej podstaty zločinu tyrania blízkej osoby

a zverenej osoby.
Na základe doplneného dokazovania prečítaním listinných dôkazov - návrhu na rozvod manželstva,
ktorý podala E. N., zápisnicou z pojednávania v konaní o rozvod manželstva zo dňa 8. 6. 2016 a
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/18/2016-36 zo dňa 8. 6. 2016, ktorými obhajobapoukazovala na to, že ani z návrhu, ani z obsahu zápisnice nevyplýva žiadna zmienka o násilníckom
správaní obžalovanéhomalsúdnaopakpreukázané,žeprávenastrane2.návrhunarozvodmanželstva
zo dňa 29. 1. 2016 pod bodom 3. navrhovateľka E. N. uvádzala okrem iných dôvodov, ktoré ju viedli

k podaniu návrhu na rozvod manželstva, bolo aj agresívne správanie odporcu, teda obžalovaného a
skutočnosť, že deti pochádzajúce z tohto manželstva sú vystavované neustálym stresovým situáciám.
Preto aj tieto dôkazy patria k ucelenej reťazi usvedčujúcich dôkazov o vine obžalovaného.

Vykonanými dôkazmi teda považoval súd vinu obžalovaného za preukázanú bez akýchkoľvek

pochybností, zároveň však nedospel k záveru, že by protiprávne konanie zo strany obžalovaného voči
poškodeným uskutočňoval závažnejším spôsobom konania, teda, že by k jeho páchaniu dochádzalo po
dlhší čas, v dôsledku čoho by bolo nutné kvalifikovať skutok aj podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona, tak, ako to navrhla obžaloba. K vylúčeniu záveru o trvaní protiprávneho konania obžalovaného
po dlhší čas viedol súd najmä obsah výpovedí svedkov a charakter konania obžalovaného. Dĺžku
časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, je treba posudzovať predovšetkým na

základe intenzity konania obžalovaného a závažnosti trestného činu. Kvalifikačný znak po dlhší čas
nie je možné vyvodiť iba z mechanického odmerania časového rozdielu (úseku) medzi prvým a
posledným zaznamenanýmkonaním, subsumovateľným pod skutkovú podstatu trestného činu, ale musí
byť prítomná aj intenzita konania merateľná frekvenciou čiastkových útokov a ich dopadom na obeť, z
ktorej sa dá nepochybne usudzovať trvácnosť protiprávneho konania, v tomto prípade rozhodujúcim a

intenzívnym bolo obdobie vykurovacej sezóny v zime 2015-2016, od ktorého sa odvíjali všetky negatívne
dopadynaosobypoškodených. Napokonajzosamotnejobžalobyvyplýva,žeútokyodfebruára2014sa
diali na nepravidelnej báze a svoju sústavnosť a intenzitu naberali až s nástupom uvedenej vykurovacej
sezóny a ukončené boli dňa 5. 5. 2016.

Spôsob, akým obžalovaný nakladal s poškodenými - bitím (fyzické útoky na obe poškodené fackami,
údermi), ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním (frčky do nosa, strkanie, slovné útoky spočívajúce vo
vulgárnych nadávkach, ponižovaní, vyhadzovaní z domu), vyvolávaním strachu alebo stresu (púšťaním
hlasnej hudby, chodením v špinavých topánkach po dome, bezdôvodným odopieraním vykurovania
obydlia, užívania motorového vozidla, nepríjemných pocitov a zdravotných problémov v dôsledku

chladu) je potrebné považovať za spôsob vyznačujúci sa hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti,
spôsob vyznačujúci sa určitou mierou trvalosti a súčasne za spôsob, ktorý poškodené vzhľadom na
jeho intenzitu, hrubosť a bezohľadnosť pociťovali ako ťažké príkorie, čím došlo k naplneniu skutkovej
podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie úmyselné v zmysle

§ 15 písm. a/ Trestného zákona. Zároveň u osôb poškodených bola splnená podmienka, že vo vzťahu
k páchateľovi ide o blízke osoby v zmysle § 127 ods. 5 Trestného zákona, keďže v čase skutku boli
manželkou a dcérou obžalovaného. Záverom súd dodáva, že zo skutkovej vety obžaloby bola vypustená
osoba L. N. z konštatovania, že „opakované a časté vypínanie kúrenia u E., U. K. L. N. vyvolávalo
nepríjemné pocity chladu a permanentného stresu a strádania“, pretože tieto okolnosti jednoznačne

vyplynuli zo znaleckého dokazovania psychológom, ktorému sa L. N. nepodrobila a takéto závery vo
vzťahu k jej osobe neboli objektívne preukázané vykonaným dokazovaním.

Na predošlom hlavnom pojednávaní súd odmietol vykonať dôkaz prečítaním žiadosti H. N. zo dňa
19. 4. 2017, odpovede prokurátorky zo dňa 24. 4. 2017 a prečítaním záverečného bodu petitu žaloby

na vyporiadanie BSM a výroku rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp. zn. 6C/34/2017, pretože tieto listiny sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie, na
hlavnom pojednávaní dňa 3. 6. 2020 pred tým, než bolo vyhlásené dokazovanie za skončené, na
vykonaní týchto dôkazov obžalovaný a jeho obhajca už netrvali a ich vykonanie nenavrhli. Napokon
súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočným spôsobom pre konečné rozhodnutie a uvedené

dôkazy by nemohli žiadnym spôsobom prispieť k zmene vyhodnotenia dôkaznej situácie a dosiahnuť
iné rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že bol v období rokov 2015-2017 riešený 6-
krát v priestupkovom konaní blokovou pokutou za priestupky v cestnej premávke uložením blokových
pokút vo výške 10,- až 40,- Eur. V odpise registra trestov nemá žiaden záznam. Podľa správy o povesti

z miesta bydliska býva po rozvode sám v rodinnom dome na adrese trvalého pobytu, o majetkových
pomeroch obec nemá informácie, do verejného života v obci sa nezapája, nebol riešený komisiou
verejného poriadku. Správami Obvodnej poľovníckej komory a UPS Hybe je hodnotený pozitívne, ako
obľúbený, zodpovedný a spoľahlivý člen, ktorý nebol nikdy disciplinárne riešený. Z pracovného posudkuvyplýva, že pracovné povinnosti si plní riadne, k práci pristupuje zodpovedne, zverené úlohy plní včas
a svedomito, nadriadený je s jeho prácou spokojný, voči klientom a kolegom sa správa v súlade s
morálnym kódexom zamestnávateľa.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného
existuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, keďže obžalovaný pred
spáchaním skutkov viedol riadny život (páchanie priestupkov na úseku cestnej premávky vyhodnotil ako

nepravidelné, nepresahujúce mieru bežného vybočenia z inak riadneho vedenia života) a priťažujúca
okolnosť nebola zistená žiadna. Za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného
zákona možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 do 8 rokov, súd pri zistení prevahy
poľahčujúcichokolností,priktorejsaznižujehornáhranicazákonomustanovenejtrestnejsadzbyojednu
tretinu, mohol ukladať trest v takto upravenej trestnej sadzbe vo výmere 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda na dolnej hranici trestnej sadzby,
pretože je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý a dostatočne splní svoj
účel najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho
prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie
dostatočne splní podmienečný trest odňatia slobody. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne najmä s poukazom na jeho osobu občana pracovne
zaradeného,angažujúcehosavzáujmovýchspolkochaaktivitáchadospáchaniaskutkužijúcehoriadny
život. Keďže výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 3 roky bol podmienečne odložený, súd
zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe. Skúšobnú
dobu určil na 2 roky, ktorá svojou dĺžkou je primeraná a postačujúca na to, aby v priebehu jej plynutia

obžalovaný preukázal, že účel uloženého trestu je u neho možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je
schopný v tomto čase viesť riadny život. V priebehu plynutia skúšobnej doby bude obžalovaný povinný
podrobiť sa dohľadu a kontrole probačného a mediačného úradníka príslušného súdu v mieste jeho
pobytu v pravidelných časových intervaloch tak, ako to určí probačný a mediačný úradník. Ako súčasť
probačného dohľadu súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa psychoterapii a zúčastniť sa na

psychologickom poradenstve, účelom tejto uloženej povinnosti popri výkone probačného dohľadu je
podporiť a zabezpečiť snahu o vedenie riadneho života obžalovaným v skúšobnej dobe a poskytnúť
mu psychologické poradenstvo a vedenie odborníkom (psychológom, psychoterapeutom) smerujúce
k uvedomeniu si svojho zlyhania v osobných a rodinných vzťahoch a k snahe zamedziť opakovanie
obdobného konania obžalovaným do budúcnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak totoporušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.