Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309010072
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8309010072.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.02.2021, v trestnej
veci obžalovaného H. C. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c/, d/ Trestného zákona /
Tr. zák./ a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/15/2009 zo dňa 01.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok
o vine v bode 1 a celý výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovaný H. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
C., ul. H. č. 2,

j e v i n n ý , ž e

od presne nezisteného obdobia najneskôr však od novembra 2005 až do jeho zadržania dňa 02.02.2007
v meste Humenné a v okolitých mestách a obciach zjednal najmenej 8 osôb ženského pohlavia na
poskytovanie sexuálnych služieb zákazníkom, od ktorých, vyberal najmenej po 66,38 eur (2.000,- Sk)
za poskytnuté sexuálne služby, pričom osobám, ktoré na výkon prostitúcie zjednal spravidla vyplácal
ako odmenu za poskytnutie sexuálnych služieb 33,19 eur (1.000,- Sk), pričom mal vedomosti o tom, že
dve z uvedených osôb, ktoré poskytovali zákazníkom sexuálne služby a to Z. J., nar. 04.10.1990 a Z. I.,
nar. 29.01.1991 nemali v čase zjednania na poskytovanie sexuálnych služieb 18 rokov a týmto svojím
konaním sa obohatil o sumu 9.427,- eur,

t e d a

iného zjednal a koristil z prostitúcie vykonávanej iným a umožnil jej vykonávanie a spáchal taký čin na
chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 44 Tr. zákona s použitím článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd upúšťa
od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladá tresty uloženév trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/141/2006 zo dňa 16.02.2007, právoplatnom
dňa 07.03.2007, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

v trestnom rozkaze Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/16/2011 zo dňa 18.02.2011, právoplatnom
dňa 18.03.2011, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s
podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a 6 mesiacov,

v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 22T/40/2012 zo dňa 19.09.2012, právoplatnom dňa
19.09.2012, ktorým bol zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Michalovce sp. zn.
3T/16/2011 zo dňa 18.02.2011, a ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 1 rok a 6 mesiacov,

v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 22T/63/2012 zo dňa 26.09.2012, právoplatnom dňa
26.09.2012, ktorým bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
22T/40/2012 zo dňa 19.09.2012, a ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky a 4 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 2 roky, a

v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/152/2015 zo dňa 07.11.2016, právoplatnom dňa
23.11.2016, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so
zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom sp. zn. 1T/15/2009 zo dňa 01.07.2020 Okresný súd Humenné uznal obžalovaného H. C.,
nar. 6. 2. XXXX v C., trvale bytom C., H. vinným v bode 1. zo zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1,
3 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného obdobia najneskôr však od novembra

2005 až do jeho zadržania dňa 2. 2. 2007 v meste Humenné a v okolitých mestách a obciach zjednal
najmenej 15 osôb ženského pohlavia na poskytovanie sexuálnych služieb zákazníkom, od ktorých
vyberal najmenej po 66,38 eur (2 000,- Sk) za poskytnuté sexuálne služby, pričom osobám, ktoré na
výkon prostitúcie zjednal spravidla vyplácal ako odmenu za poskytnutie sexuálnych služieb 33,19 eur
(1 000,- Sk), pričom mal vedomosti o tom, že dve z uvedených osôb, ktoré poskytovali zákazníkom

sexuálne služby a to Z. J., nar. 4. 10. 1990 a Z. I., nar. 29. 1. 1991 nemali v čase zjednania na
poskytovanie sexuálnych služieb 18 rokov a týmto svojím konaním sa obohatil o sumu najmenej 33
194,- eur (1 000 000,- Sk),
a v bode 2. zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe,

že najneskôr od začiatku roka 2006 až do zadržania dňa 2. 2. 2007 si neoprávnene zadovažoval a
nadobúdal od doposiaľ nestotožnených osôb v Humennom, v okolí Humenného a v Košiciach omamné
a psychotropné látky, najmä pervitín a marihuanu, ktoré následne prechovával na bližšie neurčených
miestach v Humennom a v okolí, uvedené látky používal, ponúkal za dohodnutú peňažnú hodnotu
náhodným osobám, prípadne iným osobám bezplatne poskytol, pričom dňa 2. 2. 2007 bola u neho

zaistená rastlinná sušina konope s hmotnosťou 1,47 g o obsahu THC 14,3 %, z ktorej by bolo možné
vyrobiť 7 až 15 obvyklých jednorazových dávok, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle
zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a metamfetamín je v zmysle toho istého zákona
zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu uložil podľa § 367 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, § 37 písm. m/, h/, § 36 písm. l/,
n/, § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd článok
6 ods.1 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom. Podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 51

ods. 1, 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák.uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o vine v bode 1 a proti celému výroku o treste, podal v
zákonnej lehote okresný prokurátor odvolanie. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že aj
po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.09.2016 okresný
súd uznal obžalovaného za vinného zo skutkov tak ako sú uvedené v podanej obžalobe, no pokiaľ
ide o skutok týkajúci sa zločinu kupliarstva, tak podľa názoru odvolateľa skutku zodpovedala právna

kvalifikácia podľa § 367 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. a) Tr. zák. s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody
od 7 rokov do12 rokov a nezodpovedala mu právna kvalifikácia uvedené v ustanovení § 367 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák., v rámci ktorej je Trestným zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody
od 3 rokov do 10 rokov. Okresný prokurátor poukazoval na to, že obžalovaný H. C. sa ku skutkom
priznal,zospáchaniazločinukupliarstvajeusvedčovanývýpoveďamisvedkýňasúdkotázkeakéčiastky
peňazí svedkyne dávali obžalovanému za nimi ich zákazníkom poskytované sexuálne služby zobral za

preukázanúdôkaznúsituáciuzprípravnéhokonaniaažeichvýpovedebolizaznamenanébezprostredne
po skutku a boli skôr autentické ako dôkazy vykonané po niekoľkých rokoch na hlavnom pojednávaní,
pričom k ich prečítaným výpovediam neuviedli a tiež ani samotný obžalovaný H. C. žiadne vážnejšie
námietky. A. výroku o vine obžalovaného za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c, d) Tr. zák.

okresný prokurátor nenamietal, pričom výslovne uviedol, že proti tomuto výroku nemá žiadne výhrady.
Okresný prokurátor tak zhrnul, že podľa jeho názoru zo strany súdu došlo k pochybeniu pri uznaní viny
zo zločinu kupliarstva, následne došlo v tomto smere k pochybeniu aj pri ukladaní trestu aj s poukazom
na skoršie odsúdenia obžalovaného H. C. a to sp. zn. 22T/63/2012, 3T 16/2011 a 1T/152/2015. Navrhol
tak, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a okresnému súdu prikázal, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Trestného poriadku /Tr. por./, v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316
ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej prieskumnej
povinnosti zistil nasledovné.

Obžaloba pre predmetnú trestnú činnosť bola na H. C. podaná ešte 30.11.2007, pričom okresný súd
zvolil postup, ktorého výsledkom boli spolu až tri rozsudky súdu prvého stupňa, ktorými v prípade
tohto obžalovaného rozhodol o jeho trestnej zodpovednosti. Najprv rozsudkom zo dňa 09.07.2009, v
ktorom aj vzhľadom na priznanie a prejavenú ľútosť tohto páchateľa a s tým súvisiace prijatie vyhlásenia
menovaného o vine právoplatne rozhodol, že tento je vinný aj zo žalovaného prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 158 Tr. zák. a žalovaného prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. Okresný
prokurátor v následne podanom odvolaní namietal len proti ostatným výrokom o vine a výroku o treste,
pričom pokiaľ okresný súd právne kvalifikoval žalovaný trestný čin kupliarstva len ako prečin kupliarstva
podľa § 367 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., tak tento odvolateľ v písomnom odôvodnení svojho odvolania
výslovne uznal, že jedinú zmenu, ktorú vzhľadom na výsledky konania na súde je možné akceptovať,

je vypustenie kvalifikácie podľa § 367 ods. 4, písm. a/ Tr. zák. Uznesením Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 1To/59/2009 zo dňa 04.11.2009 bol tento rozsudok v rozsahu odvolania okresného prokurátora
napadnutom rozsahu zrušený a vec bola za účelom rozhodnutia o dotknutých výrokoch súdu prvého
stupňa s jasnými skutkovými a právnymi závermi vrátená. Po zmene v osobe zákonného sudcu súdu
prvého stupňa dňa 02.07.2012, rozsudkom zo dňa 03.02.2016 okresný súd rozhodol o zostávajúcich

výrokoch o vine tak, že uznal v bode 1 vinu obžalovaného zo zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods.
3 Tr. zák. a v bode 2 vinu obžalovaného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c/, d/ Tr.
zák. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4To/17/2016 zo dňa 13.09.2016 bol tento rozsudok
v rozsahu výroku o vine v bode 1 a vo výroku o treste zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená

na rozhodnutie v potrebnom rozsahu. Následne okresný súd konal a rozhodol rozsudkom sp. zn.
1T/15/2009 zo dňa 01.07.2020 o vine obžalovaného nielen v bode 1 ale aj v bode 2 a o treste.V prejednávanej veci sa viedlo trestné stíhanie proti obžalovaného H. C. ako proti obvinenému od
02.02.2007 a o obžalobe okresného prokurátora sa koná pred súdom od 30.11.2007. Trestné konanie
súdne tak trvalo spolu viac ako 14 rokov. Pritom podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o vec ani právne

ani skutkovo zložitú. Obžalovaný H. C. sa v prípravnom konaní k svojej trestnej činnosti v podstate
priznal, na hlavnom pojednávaní v rámci svojho práva sa v otázke kupliarstva a drogovej trestnej činnosti
rozhodol popierať, no v závere prejavil aj nad touto trestnou činnosťou ľútosť. Okresný súd v období
od 30.11.2007 do 02.07.2012 konal na 19 hlavných pojednávaniach, pričom len v jednom z nich, aj
to po vykonaní podstatnej časti dokazovania, by bolo možné konštatovať, že len neospravedlnená

neprítomnosť obžalovaného viedla k odročeniu hlavného pojednávania. Pokiaľ sa obžalovaný v tomto
období nezúčastnil hlavného pojednávania, stalo sa tak pre ním preukázané zdravotné dôvody a dialo
sa tak po vykonaní podstatnej časti dokazovania. Po vrátení veci odvolacím súdom jeho prítomnosť
umožnila vykonať hlavnú časť vytýkanej potreby doplnenia dokazovania. Po dni 02.07.2012 okresný
súd vykonal spolu 30 hlavných pojednávaní, pričom ani v tejto časti konania nemožno konštatovať,
že by práve vinou obžalovaného boli takéto prieťahy spôsobené. V tomto období, v podstate len v

dvoch prípadoch /24.09.2014 a 30.11.2015/ by bolo možné konštatovať, aj to po vykonaní podstatnej
časti dokazovania, že len neospravedlnená neprítomnosť obžalovaného viedla k odročeniu hlavného
pojednávania. Aj v tejto časti konania pred súdom po vrátení veci odvolacím súdom prítomnosť
menovaného obžalovaného umožnila vykonať hlavnú časť vytýkanej potreby doplnenia dokazovania.

Poškodená Z.J., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní síce poprela výpoveď z prípravného
konania, no dokazovaním nebolo preukázané, že by zápisnice o svojej výpovedi z tohto obdobia
trestného konania nezodpovedali tomu, čo vtedy vypovedala a ani to, že by nezodpovedali jej slobodnej
vôli. Potvrdzovala, že obžalovanému dala spolu 40.000,- Sk. Poškodená Z.I., nar. XX.XX.XXXX na
hlavnom pojednávaní v podstate potvrdila pravdivosť svojej usvedčujúcej výpovede z prípravného

konania. Potvrdzovala, že obžalovanému dala asi v 40 prípadoch po 1.000,- Sk. Psychologickým
znaleckým skúmaním menovaných poškodených nebolo potvrdené nič, čo by z psychologického
hľadiska spochybňovalo hodnovernosť týchto svedkýň, pričom je zrejmé, že pri výpovediach z
prípravného konania išlo o výpovede skoršie než neskôr vykonané výsluchy na hlavnom pojednávaní.
SvedokO.G.potvrdzoval,žeprisvojichvýsluchochvprípravnomkonaníobetietopoškodenévypovedali

spontánne, boli poučené v zmysle zákona, neboli nútené k výpovedi, popisovali skutok ako sa stal,
zápisnica im bola riadne prečítaná a jej pravdivosť a úplnosť autorizovali svojim podpisom. Obe
poškodené tak priamo a hodnoverne obžalovaného usvedčovali z vedomosti skutočnosti, že nemali v
čase zjednania na poskytovanie sexuálnych služieb 18 rokov, a teda, že sú v zmysle § 127 ods. 1 Tr.
zák. deťmi, ktorými sa rozumejú osoby mladšie ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak,

a teda že ide v zmysle § 139 ods. 1 Tr. zák. o chránené osoby a túto okolnosť poznajúc využíval výrazne
opakovane, teda trestný čin páchal v súvislosti s vekom týchto chránených osôb.
Poškodená W. Z. potvrdila, že obžalovanému z ňou vykonaných sexuálnych služieb odovzdala spolu
20.000,- Sk, poškodená V. G. rod. G. ho tiež v prípravnom konaní usvedčovala a potvrdila, že asi v 10
prípadoch mu odovzdala po 2.000,- Sk, poškodená H. G. obžalovaného usvedčovala aj pri vykonanej

konfrontácii a potvrdzovala, že asi v sto prípadoch mu zaplatila po 1.000,- Sk, poškodená S. O. potvrdila,
že obžalovanému z ňou vykonaných sexuálnych služieb odovzdala spolu 50.000,- Sk, poškodená Y.
rod. C. potvrdila, že obžalovanému z ňou vykonaných sexuálnych služieb odovzdala spolu 10.000,- Sk
a poškodená O. B. potvrdila, že obžalovanému z ňou vykonaných sexuálnych služieb odovzdala spolu
4.000,- Sk. Spolu tak pri dodržaní zásady „in dubio pro reo“ možno z dokazovania vykonaného na

hlavnom pojednávaní ustáliť, že predmetným skutkom obžalovaný získal 284.000,- Sk, čo je v prepočte
9427,- eur. Svedkyňa C. poprela už v prípravnom konaní, že by pre obžalovaného takto pracovala.

Z vykonaného dokazovania pri dodržaním zásady „in dubio pro reo“ možno nanajvýš uzavrieť, že
obžalovaný od presne nezisteného obdobia najneskôr však od novembra 2005 až do jeho zadržania

dňa 02.02.2007 v meste Humenné a v okolitých mestách a obciach zjednal najmenej 8 osôb ženského
pohlavia na poskytovanie sexuálnych služieb zákazníkom, od ktorých vyberal najmenej po 66,38 eur (2
000,- Sk) za poskytnuté sexuálne služby, pričom osobám, ktoré na výkon prostitúcie zjednal spravidla
vyplácal ako odmenu za poskytnutie sexuálnych služieb 33,19 eur (1 000,- Sk), pričom mal vedomosti
o tom, že dve z uvedených osôb, ktoré poskytovali zákazníkom sexuálne služby a to Z. J., nar. 4. 10.

1990 a Z. I., nar. 29. 1. 1991 nemali v čase zjednania na poskytovanie sexuálnych služieb 18 rokov a
týmto svojím konaním sa obohatil o sumu 9.427,- eur.V konaní pred súdom totiž ani po vykonaní dokazovania požadovaného v uznesení Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 4To/17/2016 zo dňa 13.09.2016 nebolo preukázané, že by obžalovaný zjednal viac ako
8 osôb ženského pohlavia na poskytovanie sexuálnych služieb zákazníkom a nebolo ani preukázané,

že by svojim trestným činom sa obohatil o sumu vyššiu ako 9.427,- eur.

Podľa Trestného zákona v znení platnom a účinnom k 31.05.2007 pri trestnom čine Kupliarstva § 367
ods.1,3Tr.zák.platilo,žektoinéhozjedná,pohne,zvedie,využije,získaaleboponúknenavykonávanie
prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným, alebo umožní jej vykonávanie, potrestá sa

odňatím slobody na tri roky až desať, ak uvedené spácha na chránenej osobe. Správnym teda bolo v
zmysle § 2 ods. 1, druhá veta Tr. zák. posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa Trestného zákona
účinného v čase spáchania trestného činu.

Okresný súd pochybil, keď v rozpore so zákonom, a to prvotne už v rozpore s ustanovením § 2
ods. 12 Tr. zák. a následne v rozpore s ustanovením § 367 Tr. zák. nekriticky a nejasne konštatoval

zistenie skutkovej vety kladenej obžalovanému za vinu v bode 1. tak, že od presne nezisteného
obdobia najneskôr však od novembra 2005 až do jeho zadržania dňa 2. 2. 2007 v meste Humenné a v
okolitých mestách a obciach zjednal najmenej 15 osôb ženského pohlavia na poskytovanie sexuálnych
služieb zákazníkom, od ktorých vyberal najmenej po 66,38 eur (2 000,- Sk) za poskytnuté sexuálne
služby, pričom osobám, ktoré na výkon prostitúcie zjednal spravidla vyplácal ako odmenu za poskytnutie

sexuálnych služieb 33,19 eur (1 000,- Sk), pričom mal vedomosti o tom, že dve z uvedených osôb,
ktoré poskytovali zákazníkom sexuálne služby a to Z. J., nar. 4. 10. 1990 a Z. I., nar. 29. 1. 1991 nemali
v čase zjednania na poskytovanie sexuálnych služieb 18 rokov a týmto svojím konaním sa obohatil o
sumu najmenej 33 194,- eur (1 000 000,- Sk) a uzavrel, že takýto skutok zodpovedá právnej vete, že
obžalovaný takýmto skutkom iného zjednal, pohol, zviedol, využil, získal a ponúkol na vykonávanie

prostitúcie, koristil z prostitúcie vykonávanej iným a umožnil jej vykonávanie a získal pre seba značný
prospech, a nejasne to vyhodnotil ako zločin kupliarstva podľa § 367 ods.1, 3 Tr. zák.

Odvolateľovi treba prisvedčiť, že inak by, po formálnej stránke, zo skutkovej vety uvedenej v bode
1 napadnutého rozsudku skutočne vyplynula nevyhnutnosť právnej kvalifikácie tvrdenej odvolateľom.

Tu ale možno pripomenúť, že okresný prokurátor v minulosti už v priebehu trestného konania raz
výslovne uznal, že výsledky dokazovania nenasvedčujú jeho právnej kvalifikácii sporného skutku. Podľa
názoru odvolacieho súdu zo zistených skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svojim
zisteným skutkom iného zjednal a koristil z prostitúcie vykonávanej iným a umožnil jej vykonávanie a
spáchal taký čin na chránenej osobe. Zo skutkových zistení nevyplýva, že by obžalovaný H. C. aj iného

pohol, zviedol, využil, získal a ponúkol na vykonávanie prostitúcie a získal pre seba značný prospech.
Treba teda v takých súvislostiach vysloviť, že obžalovaný spáchal zločin kupliarstva podľa § 367 ods.
1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe a takým trestnoprávne postihnuteľným konaním, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Aj keď žiadna z oprávnených osôb nenamietala výrok o vine v bode 2 napadnutého rozsudku je
namieste v záujme právnej istoty uviesť, že o vine v bode 2 napadnutého rozsudku okresný súd rozhodol
nadbytočne, po právoplatnosti výroku o vine obžalovaného v bode 2, keďže o ňom právoplatne rozhodol
ešte rozsudkom zo dňa 03.02.2016, pričom uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4To/17/2016
zo dňa 13.09.2016 výrok o vine obžalovaného v bode 2 nebol zrušený.

V tomto odvolacom konaní bolo tak namieste zohľadniť aj všetky tri doterajšie už právoplatné výroky
o vine obžalovaného H. C. v tomto trestnom konaní a zároveň vlastný výrok odvolacieho súdu o vine
menovaného v bode 1 napadnutého rozsudku a ukladať trest za všetky spáchané trestné činy. Pritom ale
odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zistil aj to, že tento trest musí zohľadniť aj odsudzujúce

rozhodnutia, ktoré boli súdmi vyhlásené od spáchania predmetnej trestnej činnosti.

Aj pre potreby výroku o treste mal súd prvého stupňa dostatok dôkazov potrebných pre spravodlivé
rozhodnutie, a tak nebolo nevyhnutné dokazovanie doplňovať. Z pripojených spisov a odpisu registra
trestov vyplynul stav, na základe ktorého bolo možné identifikovať právoplatné rozsudky, u ktorých došlo

k vyhláseniu po tom, ako bola predmetná trestná činnosť obžalovaným spáchaná a tiež právoplatné
trestné rozkazy, u ktorých bolo nepochybné, že k ich doručeniu obžalovanému došlo až potom, čo
spáchal predmetnú trestnú činnosť. Rovnako bolo nepochybné, o aké odsudzujúce súdne rozhodnutia
išlo, pokiaľ následne boli výroky i trestoch v týchto rozhodnutiach zrušené. Splneniu podmienok preukladanie súhrnného trestu či upustenia od súhrnného trestu však súd prvého stupňa nevenoval
dostatočnúpozornosťapretoževrozporesustanoveniamiTrestnéhoporiadkuvôbecnezohľadnilvyššie
uvedené časové súvislosti, v rozpore s Trestným zákonom rozhodol o uložení úhrnného trestu a dospel

k výroku o neprimeranom treste. Pochybenia súdu prvého stupňa aj vo výroku o treste tak bolo potrebné
napraviť.

V súvislosti s výrokom o treste je totiž potrebné poukázať na to, že podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak
súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený

odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného
trestu.

Viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený,
súdom prvého stupňa, odsudzujúci /hoci aj neprávoplatný/ rozsudok za nejaký trestný čin. /R 8/1974/

Pokiaľ trvanie páchania obidvoch trestných činov obžalovaného bolo skončené dňa 02.02.2007,
tak je zjavné, že až následne nastali nasledovné skutočnosti týkajúce sa ďalších odsúdení tohto
páchateľa: trestný rozkaz Okresného súdu Humenné sp.zn. 4T/141/2006 bol vydaný dňa 16.02.2007
a právoplatnosť nadobudol dňa 07.03.2007, trestný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp.zn.
3T/16/2011 bol vydaný dňa 18.02.2011 a právoplatnosť nadobudol dňa 18.03.2011, odsudzujúci

rozsudok Okresného súdu Humenné v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. 22T/40/2012 bol vyhlásený
dňa 19.09.2012 a nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2012, odsudzujúci rozsudok Okresného súdu
Humenné v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. 22T/63/2012 bol vydaný dňa 26.09.2012 a
právoplatnosť nadobudol dňa 26.09.2012 a odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Humenné v trestnom
konaní vedenom pod sp.zn. 1T/152/2015 bol vyhlásený dňa 07.11.2016 a právoplatnosť nadobudol dňa

23.11.2016.

Pri ukladaní trestu tak bolo potrebné zohľadniť, že uvedenými odsudzujúcimi súdnymi rozhodnutiami
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody spolu 3 roky a 4 mesiace, ktoré aj vykonal v ústave
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia / trest odňatia slobody vo výmere 8

mesiacov vykonal dňa 27.11.2007, trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace vykonal dňa 05.10.2017
a trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace vykonal dňa 28.03.2018/ a vykonal aj uložený
trest zákazu činnosti vo výmere 2 rokov dňa 27.03.2016.

Obžalovaný, ako bolo už uvedené, sa v prípravnom konaní priznal, a hoci na hlavnom pojednávaní

aj popieral, na záver trestnú činnosť oľutoval, v skutkoch 3 a 4 obžaloby vyhlásil vinu, podrobil sa
konfrontáciám. V jeho neprospech pôsobilo, že bol už pre trestný čin spáchaný pred predmetnou
trestnou činnosťou odsúdený a že spáchal viac trestných činov, pričom v tomto smere išlo o spáchanie
prečinov a zločinov vo viacčinnom súbehu. Rozsah a závažnosť porušenia článku 6 odsek 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd okresným súdom spôsobili, že prevaha priťažujúcich nad poľahčujúcimi

okolnosťami a s ňou spojené zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 4 Tr.
zák. na 5 rokov a 4 mesiace a zvyšovanie hornej hranice trestnej sadzby tzv. asperačnou zásadou podľa
zásad § 41 ods. 2 Tr. zák. až na 13 rokov a 4 mesiace, neboli pre uloženie trestu limitujúce.

Podľa názoru súdu totiž v danom prípade postupom okresného súdu došlo k výrazne závažnému poru-

šeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 1 - právo na spravodlivé
súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote) a tiež k porušeniu jednej zo zá-
kladných zásad trestného konania upravenej v ustanovení § 2 ods. 7 Tr. por. (každý má právo, aby je-
ho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom).

Primeranosť tejto dĺžky sa posudzuje vždy s prihliadnutím na skutkovú, právnu a procesnú zložitosť ve-
ci a správanie štátnych orgánov. Dĺžku trestného konania súd, keďže nebola spôsobená zložitosťou prí-
padu (jedná sa v podstate o štandardné konanie so závažnejším trestnoprávnym následkom), ani prie-
ťahmi a obštrukciami na strane obžalovaného H. C., považuje za neodôvodnenú a neprimeranú (vzhľa-
dom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšu-

júcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prek-
ročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať). Uvedený fakt, keďže je
nepochybné, že dôvodom dĺžky trvania trestného konania neboli obštrukcie na strane obžalovaného, je
významný aj z dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slab-ne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujú-
ce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou tres-
tného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom.

Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv
na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Odstupom času od spáchania trestnej
činnosti sa totiž míňa aj účel trestu. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na
prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom odškodnené. Upustenie od
uloženia súhrnného trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou štátu za

to, že došlo k porušeniu práv obžalovaného H. C. neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého
dĺžke tento obžalovaný nemal významný vplyv.

Pri úvahe o druhu a výške trestu odvolací súd komplexne vyhodnotil závažnosť konania obžalovaného,
okolnosti, za akých boli skutky spáchané, osobu obžalovaného, mieru zavinenia, možnosti jeho nápravy
vplyvom doterajšieho trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť, a to dĺžku trestného

konania. Nemožno prehliadnuť stav, kedy samotné trestné konanie trvalo viac ako dvakrát dlhšie, než
v zmysle judikatúry ESĽP je žiadúce. V danom prípade je nepochybné, že obžalovaný H. C. spáchal
viacero trestných činov, z ktorých dva sú zločinmi. Po ich spáchaní páchal aj ďalšiu trestnú činnosť,
za ktorú bol už odsúdený, no od 28.03.2018, po výkone všetkých následne uložených trestov odňatia
slobody prezentoval po dlhší čas vedenie riadneho života, ktoré nebolo ničím spochybnené, upustil

od páchania trestnej činnosti a preukazoval schopnosť viesť riadny život. Je teda namieste s vysokou
mierou pravdepodobnosti predpokladať, že nastala v jeho živote zásadná zmena a že nie je z hľadiska
dosiahnutia účelu trestu nevyhnutné pôsobiť na neho ďalším obmedzením osobnej slobody za skutky
spáchané tak dávno v minulosti.

Vyššie uvedené úvahy viedli odvolací súd k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slo-
body presahujúceho druh a výmeru trestov uložených súdnymi rozhodnutiami, ktoré sú uvedené vo
výroku tohto rozsudku by bolo nad rámec primeraného, dostatočne individualizovaného trestu, ktorý
je nevyhnutný na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie. Za okolnosti neprimerane dlho
trvajúceho predmetného trestného konania, správanie sa obžalovaného H. C. po vykonaní ostatného

trestu odňatia slobody vytvára predpoklady pre záver, že už pod vplyvom doterajšieho výkonu trestov
odňatia slobody, ktoré nepochybne zasiahli do jeho slobody venovať sa svojej rodine a svojmu
zamestnaniu nespáchal ďalší trestný čin a celkovo viedol riadny život. Upustenie od uloženia súhrnného
trestu v tomto prípade je takto dostatočným aj vo vzťahu k záujmu na generálnej prevencii trestu.
Po zohľadnení druhu a výmery týchto vykonaných trestov odňatia slobody, po zohľadnení všetkých

rozhodujúcich skutočností uvedených v § 34 Tr. zák. dospel odvolací súd k záveru, že vo výroku tohto
rozsudku uvedenými rozsudkami a trestnými rozkazmi uložené tresty, sú pre ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa dostatočné.

Preto odvolací súd na odvolanie okresného prokurátora odstránil nezákonnosť a ostatné podstatné

chyby napadnutého rozsudku tak, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine len v bode 1 a v celom
výrok o treste a sám rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.