Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. január 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203745
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8314203745.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcov: 1. M. M., G..

XX.XX.XXXX, K. XXX XX K. Č..XX, 2. M.. B. M., G.. XX.X.XXXX, K. Z. J. XXX, XXX XX J., obaja
zastúpení JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné, 3. V. B.,
G..XX.X.XXXX, E. K. XXX XX K. Č.. XXX, 4. B. B., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX K. Č.. XXX,
obaja zastúpení JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom Starinská 2272, 066 01 Humenné proti
žalovaným: 1. M. C., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX K. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Petrom Jakubíkom,
advokátom so sídlom Štefánikova 76, 071 01 Michalovce, 2. M. C., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX K. Č..
XX, zastúpenej M. C., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX K. Č.. XX, 3. B. K., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX K.

Č.. XX, zastúpenému M. C., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX K. Č.. XX, 4. M. K., G.. XX.X.XXXX, K. W. XXX/
X, A., zastúpenému M. C.Á., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX K. Č..XX o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva po zomr. M. Š. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaným p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali dňa 27.3.2014 na súde žalobu, ktorou navrhli, aby súd určil, že

nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku patria do dedičstva po nebohom M. Š., nar.
X.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX, naposledy bytom K. Č..XX s tým, že v priebehu konania navrhli
zmenu žaloby tak, že k doposiaľ uvádzaným nehnuteľnostiam pridali aj nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX v kat. území J.. Súd uznesením zo dňa 19.5.2015 zmenu petitu návrhu pripustil.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a v 2.rade sú vnukmi a žalobcovia v 3. a 4. rade pravnukmi
poručiteľa M. Š.. Matkou žalobcov v 1. a 2. rade bola dcéra poručiteľa M. M., rod. Š.E. a otec žalobcov

v 3. a 4. rade B. B. bol synom O. B., rod. Š., ktorá bola dcérou poručiteľa.

3. Žalovaný v 1. rade M. C. je závetným dedičom po poručiteľovi B. Š.N., ktorý v roku 1960 prevzal
po poručiteľovi predmetné nehnuteľnosti. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade sú pravnukmi poručiteľa právom po
vnučke Ľ. K., rod. B., dcéry O. B., rod. Š.E..

4. Dedičstvo po poručiteľovi M. Š. bolo začaté bývalým Štátnym notárstvom v Humennom pod sp. zn.

D-227/58 postupom podľa zák. č. 139/47 Zb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi
a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy a zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia poukázali na ust. § 114, § 559 a § 561 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka.5. V tomto dedičskom konaní bolo uznesením zo dňa 18.10.1960 určené, že dedičstvo pozostáva z
nehnuteľností v k.ú. K. - vložka č. XX pod K., toho času zapísané na LV č. XXXX kat. úz. K., vložka č.
XXX pod K., X, toho času LV č. XXXX kat. úz. K., vložka č. XXX pod K. a X, toho času LV č. XXXX kat.

úz. K., vložka č. XXX pod K., toho času LV č. XXX kat. úz. K., k.ú. E. - vložka číslo XXX pod K., k.ú. I.
- vložka č. XXXX pod K.X, X, vložka č. XXXX pod K., vložka č. XXXX pod K., vložka č. XXXX pod K..
Tieto nehnuteľnosti podľa ust. § 1 až 3 zák. č. 138/47 Zb. boli vyhlásené za poľnohospodársky podnik a
za preberateľa roľníckeho podniku bol ustanovený B. Š., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, člen JRD.

6. Toto uznesenie Štátneho notárstva v Humennom nebolo podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho
práva k roľníckemu podniku v pozemkovej knihe z poručiteľa M. Š. na B. Š. z dôvodu, že po nadobudnutí
právoplatnosti tohto uznesenia dedičské konanie vedené na Štátnom notárstve v Humennom vedené
pod sp. zn. D227/58 malo pokračovať buď uzatvorením dohody dedičov alebo vydaním rozhodnutia o
nároku ustupujúcich dedičov na zaplatenie finančných čiastok, ktoré im bol preberateľ B. Š. povinný
zaplatiť na vyrovnanie ich dedičských podielov v súlade s ust. § 6 zák. č. 139/47 Zb.

7. Po vydaní uznesenia Štátneho notárstva v Humennom zo dňa 18.10.1960 sp. zn. D227/58 takáto
dohoda dedičov nebola uzatvorená a ani nedošlo k vydaniu rozhodnutia súdu o finančnom vyrovnaní
dedičov za ich zaniknuté dedičské podiely. Z toho dôvodu predmetné dedičské konanie po M. Š. nebolo
ukončené.

8. Vlastníkom nehnuteľností vedených vo vložke XX pod K., vo vložke XXX pod K., X, vo vložke XXX pod
K. a vo vložke XXX pod K. kat. úz. K. zostal naďalej M. Š. a ako ich vlastník bol vedený na príslušných
listoch vlastníctva ešte do roku 2010 a B. Š. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k roľníckemu podniku
a teda k predmetným nehnuteľnostiam.

9. Po smrti B. Š. žalobcovia z výpisov z LV č. XXXX k.ú. K. a LV č. XXXX k.ú. K. zistili, že ako vlastník
predmetných nehnuteľností je vedený B. Š., ktorý ich mal nadobudnúť na základe uznesenia Štátneho
notárstva v Humennom zo dňa 18.10.1960, vklad pod zn. Z-162210 a to i napriek tomu, že táto verejná
listina nie je vkladuschopnou listinou a nemohla byť podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva

B. Š. k týmto nehnuteľnostiam.

10. B. Š. sa aj napriek chýbajúcemu právnemu titulu pre nadobudnutie vlastníctva stal aj vlastníkom
rodinného domu súp. č. XX zapísaného na LV č. XXX, k.ú. K. a to na základe rozhodnutia obce Brekov
o pridelení súpisného čísla.

11. B. Š. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a rodinnému domu
ani na základe uznesenia bývalého Štátneho notárstva v Humennom a ani vydržaním, nakoľko pre to
neboli splnené zákonné podmienky.

12. B. Š. už pri vstupe do držby mal vedomosť, že dedičské konanie po M. Š. nebolo ukončené a teda
nemohol nadobudnúť presvedčenie, že mu rodinný dom patrí a že s ním môže nakladať ako s vlastným.

13. Po zápise vlastníckeho práva B. Š. predmetný rodinný dom závetom spísaným na Notárskom úrade
Humenné notárom B.. Z. V. sp. zn. N5/2009, Nz252/2009, NCRza48/2009, NCRIs243/2009 zanechal

žalovanému v 1. rade ako závetnému dedičovi a žalovaný v 1. rade sa stal vlastníkom rodinného domu
súp. č. XX v obci K. postavenom na parc. č. XXX titulom dedenia po B. Š., zomr. dňa XX.X.XXXX, na
základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/215/09, Dnot 102/09 zo dňa 17.12.2009 vydanom B.. C.G.
C..

14. V dedičskej veci po poručiteľovi M. Š. vydal súdny komisár B.. Z. V. dňa 25.10.2010 osvedčenie
o dedičstve sp. zn. 11D/262/2010, Dnot 54/2010 k novoobjavenému majetku. Do súpisu aktív neboli
zaradené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. K. a sú zapísané na LV č. XXXX z PKV č. XX kat. úz.
K., LV č. XXXX z PKV č. XXX a PKV č. XXX kat. úz. K., LV č. XXX z PKV č. XX kat. úz. K. a LV č. XXX
z PKV č. XXX kat.úz. K.. Žalobca v 1. rade podal na základe tohto osvedčenia žiadosť o pokračovanie

v dedičskom konaní a toto dedičské konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené.

15. Naliehavý právny záujem žalobcov na podaní tejto žaloby je daný skutočnosťou, že žalobcovia boli
vylúčení z dedičstva po M. Š., čím došlo k bezdôvodnému zmenšeniu ich majetku.16. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Nestotožnili sa s názorom žalobcov, že uznesenie bývalého
Štátneho notárstva v Humennom D227/58 nebolo podkladom pre zmenu vlastníckeho práva k

roľníckemu podniku a že dedičské konanie po nebohom M. Š. nebolo ukončené.

17. Žalobcovia v žalobe uviedli, že M. Š. bol ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXX zapísaný ešte v roku 2010 a že z toho dôvodu vlastnícke právo k roľníckemu
podniku nemohol nadobudnúť B. Š..

18. Skutočnosť, že až do roku 2010 bol na listoch vlastníctva vedený M. Š. samo o sebe nič nemení
na skutočnosti, že tieto nehnuteľnosti boli prejednané v dedičskom konaní a preberateľom roľníckeho
podniku a teda dedičom sa stal B. Š. (správne M.), spomedzi súrodencov ako jediný člen JRD.

19. Poukázali na ust. § 13 zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov a na ust. §

91 zák. č. 151/1950 Občianskeho zákonníka a na možné premlčanie žalobcami vzneseného nároku.

20. Rovnako poukázali na ust. § 486 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a na z neho
vyplývajúcu ochranu dobromyseľného nadobúdateľa dedičstva.

21. Pokiaľ ide o vlastníctvo rodinného domu zapísaného na LV č. XXX, súp. č. XX, B. Š. bol zapísaný
ako vlastník tohto domu na základe rozhodnutia obce o pridelení súpisného čísla ešte v roku 1994.

22. Čo sa týka možnosti alebo nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, či na základe
uznesenia bývalého štátneho notárstva, je na žalobcoch, aby preukázali nimi tvrdené skutočnosti.

Žalobcovia majú za to, že žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno.

23. Navyše zo žaloby nevyplýva, že by M. Š. bol niekedy vedený ako vlastník predmetného tomu a ani
túto skutočnosť žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali. Z prílohy žaloby PKV č. XX k.ú. K. vyplýva,
že M. Š. bol vedený ako vlastník rodinného domu súp. č. X. Žalobcovia doteraz žiadnym spôsobom

nepreukázali,abyvprípadedomu,vtedypodľažalobyoznačenéhosúpisnýmčíslomXterazoznačeného
súpisným číslom XX, išlo o ten istý rodinný dom.

24. Nebolo teda preukázané, že by M. Š. bol niekedy vedený ako vlastník rodinného domu dnes číslo
súpisné XX a aby predmetný rodinný dom bol predmetom dedičského konania D227/58, v ktorom dom

nie je bližšie identifikovaný.

25. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že B. Š. sa nemohol stať vlastníkom rodinného domu súp. č. XX ani
titulom vydržania, nakoľko už pri vstupe do držby v roku 1960 mal vedomosť o tom, že dedičské konanie
po M. Š. nebolo ukončené a že so zreteľom na všetky okolnosti nemohol nadobudnúť presvedčenie,

že mu dom patrí na základe uznesenia Štátneho notárstva v Humennom D227/58, ani v tomto smere
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.

26. B. Š. bol ako vlastník rodinného domu zapísaný na základe rozhodnutia obce o pridelení súpisného
čísla ešte v roku 1994, teda ak už nie skôr, tak od roku 1994 nehnuteľnosti nerušene a v dobrej viere

užíval ako svoje vlastníctvo po dobu minimálne 10 rokov. V dôsledku toho, ak podmienky vydržania
nesplnil už skôr, najneskôr v roku 2004 splnil podmienky pre nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti
vydržaním.

27. Aj v samotnom rozhodnutí obce o určení súpisného čísla zo dňa 5. 1.1954, číslo X/XX, číslo konania

Z 32/94 je uvedené, že rozhodnutie dostane vlastník, teda ani samotný obecný úrad nemal pochybnosť
o tom, kto je vlastníkom rodinného domu súp. číslo XX.

28. Žalovaní sú presvedčení, že aj ak by právny predchodca žalovaného v 1. rade B. Š. nenadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Humennom

D227/1958, nadobudol by ho vydržaním, nakoľko splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníctva
nehnuteľnosti vydržaním, keďže nehnuteľnosti užíval nerušene a v dobrej viere ako svoje vlastníctvo
od roku 1960.29. Žalobcovia trvali na podanej žalobe. Odôvodnenosť svojho nároku odvádzali od žiadosti B. Š. o
zápis domu súp. č. XX do katastra nehnuteľností zo dňa 11.01.1994 na základe rozhodnutia Obecného
úradu K. o určení súpisného čísla stavby zo dňa 5. 1.1964, č. X/XX a od žiadosti žalovaného v 1. rade

- M. C. zo dňa 25.10.2010 o úplný zápis uznesenia Štátneho notárstva Humenné sp. zn. D227/58 zo
dňa 18.10.1960.

30. Z týchto žiadostí vyplýva, že B. Š. nemal právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom súdneho konania a teda nemohol k ním platne nadobudnúť

vlastnícke právo.

31. Dedičské konanie po poručiteľovi M. Š. vedené na Štátnom notárstve v Humennom pod sp. zn.
227/58 nebolo právoplatne skončené.

32. Uznesenie Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. 227/58 zo dňa 18.10.1960 nebolo podkladom

pre zápis do pozemkovej knihy. Na základe tohto uznesenia sa B. Š. stal iba preberateľom
poľnohospodárskeho podniku, nie jeho vlastníkom.

33. K zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacim do poľnohospodárskeho podniku z M.
Š. na B. Š. mohlo dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva po

majetkovom alebo finančnom vyporiadaní ustupujúcich dedičov za ich dedičské podiely jedným zo
spôsobovpodľaust.§6ods.2a3zákonač.139/47Zb.atedapoúplnomvyporiadanídedičstvapoM.Š..

34. Ak v dedičskom konaní po zomrelom M. Š. nebolo právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní
ustupujúcich dedičov, dedičské konanie nebolo ukončené a vlastníkom nehnuteľností patriacich do

poľnohospodárskeho podniku bol naďalej M. Š.. Z tohto dôvodu tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva
po M. Š..

35. M. Š. bol ako vlastník predmetných nehnuteľností, pozemkov, zapísaný až do roku 2010 s výnimkou
rodinného domu súp. č. XX.

36. K zmene vlastníckeho práva k pozemkom z M. Š. na B. Š. došlo po smrti B. Š. na základe žiadosti
žalovaného v 1. rade o zápis uznesenia Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. D227/58, ktorú podal
na Správe katastra Humenné dňa 27.10.2010.

37. PovykonanízápisuvlastníckehoprávavprospechB.Š.bolitietonehnuteľnosti-pozemkyneprávom
zahrnuté do dedičstva po ňom ako poručiteľovi a ako závetný dedič ich zdedil žalovaný v 1. rade.

38. Zmenuvlastníckehoprávakrodinnémudomusúp.č.XXvprospechB.Š.SprávakatastraHumenné
vykonala v záznamovom konaní pod č. Z32/94 v roku 1994 na základe rozhodnutia Obecného úradu

K. o určení súpisného čísla zo dňa 5. 1.1994, číslo X/XX.

39. Označené rozhodnutie Obecného úradu nie je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva v
prospech B. Š. v zmysle ust. § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka.

40. B.G. Š. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XX ani titulom vydržania,
nakoľko od momentu vstupu do držby vedel, že dedičské konanie po M. Š. nebolo ukončené a
o nadobudnutí jeho vlastníckeho práva titulom dedenia nebolo právoplatne rozhodnuté vydaním
rozhodnutia o potvrdení dedičstva v súlade s ust. § 561 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník vo
vtedy platnom a účinnom znení.

41. Vedomosť B. Š. o tom, že nie je vlastníkom predmetného rodinného domu vyplýva z bodu V.
uznesenia Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. D227/58, z ktorého jasne vyplýva, že toto uznesenie
nie je základom pre zápis do pozemkovej knihy a po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia sa má
pokračovať ohľadom uspokojenia ustupujúcich dedičov.

42. To, že B. Š. si bol vedomý, že nie je vlastníkom predmetného rodinného domu titulom dedenia
vyplýva aj zo skutočnosti, že o zápis vlastníckeho práva k nemu požiadal v roku 1994 na základe
rozhodnutia obecného úradu o pridelení súpisného čísla.43. K poukazu žalovaného v 1. rade na ust. § 486 Občianskeho zákonníka žalobcovia uviedli, že
žalovaný v 1. rade nepožíva právnu ochranu v zmysle tohto zák. ustanovenia, nakoľko B. Š. nebolo

dedičstvo potvrdené rozhodnutím súdu v súlade s ust. § 561 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho
zákonníka vo vtedy platnom a účinnom znení.

44. Právo žalobcov v 1. a v 2. rade na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
M.Š.doposiaľnezaniklonazákladeust.§13zák.č.293/1992Zb.zdôvodu,žededičskékonaniepoňom

nebolo právoplatne skončené, čo vylučuje uplatnenie nároku žalobcov v súdnom konaní o vyrovnanie
dedičských podielov v zmysle uvedeného zákona, ak navyše M. Š. bol do roku 2010 vedený ako vlastník
týchto nehnuteľností.

45. Rozsudkom sp. zn. 15C/65/2014-167 zo dňa 19.7.2016 v spojení s opravným uznesení sp. zn.
15C/65/2014-194 zo dňa 25.10.2016 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovaných

odvolací súd uznesením sp. zn. 25Co/49/2017-227 zo dňa 29.5.2015 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude v prvom rade
dôsledne vykonať dokazovanie, ktoré navrhli strany sporu, a následne aplikovať ustanovenia § 1
písm. a) a b) a § 13 a nasl. zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k

nehnuteľnostiam, pretože už v štádiu konania je možné prijať záver o tom, že oprávnené osoby, t. j.
žalobcovia, si v uvedenej lehote svoje nároky neuplatnili. Neobstojí ani ich obrana, že tieto rozhodnutia,
na ktoré poukazovali vo svojich vyjadreniach, neboli právoplatnými, a že dedičské konanie po neb.
M. Š. neboli právoplatné aj z dôvodu, že nedošlo k vyplateniu ustupujúcich dedičov. Žalobcovia však
žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia v tomto smere. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom

uznesení zároveň poukázal, že nároky žalobcov v tomto smere sa nedajú aplikovať cez všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale len cez vyššie uvedený zákon č. 293/1992 Zb. o úprave
niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.

Úlohou súdu prvej inštancie preto bude potrebné vykonať všetky navrhované dôkazy stranami sporu a

s prihliadnutím na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, vo veci rozhodnúť nanovo.

46. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Štátne notárstvo v Humennom uznesením sp. zn. D227/58 zo dňa 18.10.1960 vo veci prejednania

dedičstva po neb. M. Š., zomr. X.X.XXXX v K. potvrdilo nadobudnutie dedičstva zo zákona v skupine
prvej: 1. M. M., rod. Š., K. Č.. XX, dcére v 2/6-inách, 2. B. Š., členovi JRD K. Č.. V.. XX, synovi v 2/3-
inách, 3. po neb. dcére O. B., rod. Š., zomr. v r. XXXX deťom: a/ Ľ. B., robotníčke, K. Č.. V.. XX, vnučke
v 1/6-ine, b/ mal. B. B. asi 10 ročnému vnukovi v 1/6-ine.

47. V zmysle uvedeného uznesenia Štátneho notárstva v Humennom článku III. dedičstvo pozostávalo
a/ z hnuteľnosti: dvoch kráv a dvoch teliat vo všeob. cene 4 600 Kčs, b/ nehnuteľnosti kat. úz. K.: vo
vložke číslo XX dľa K., vo vložke číslo XXX dľa K., X, vo vložke číslo XXX dľa K. a X, vo vložke číslo
XXX dľa K., kat. úz. E.: vo vložke číslo XXX dľa K., kat. úz. Humenné: vo vložke číslo XXXX dľa K., X,
vo vložke číslo XXXX dľa K., vo vložke číslo XXXX dľa K., vo vložke číslo XXXX dľa K., nehnuteľnosti

vo všeobecnej cene 50 270,50 Kčs.

48. Podľa článku IV. uznesenia dedičstvo po poručiteľovi uvedené pod III. bolo vyhlásené podľa §§ 1-3
zák. č. 139/47 Zb. za roľnícky podnik.

49. Podľa článku IV. uznesenia preberateľom roľníckeho podniku bol ustanovený B. Š., člen JRD.

50. Z uznesenia Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. 227/58 zo dňa 18.10.1960 vyplýva, že toto
uznesenie nie je základom pre zápis do pozemkovej knihy a po jeho právoplatnosti bude pokračované
ohľadom uspokojenia nárokov ustupujúcich dedičov.

51. Z odôvodnenia uznesenia sp. zn. 227/58 zo dňa 18.10.1960 vyplýva, že dedičia a to dcéra, syn
a vnukovia obdržali upovedomenie podľa § 324 O.s.p. a v lehote im danej dedičstvo neodmietli, preto
týchto treba považovať za dedičov a bolo im dedičstvo preto potvrdené.52. Z odôvodnenia uznesenia ďalej vyplýva, že dedičstvo po poručiteľovi bolo treba kvalifikovať
roľníckym podnikom, lebo úhrnná výmera poľnohospodárskych nehnuteľností činí asi 10 ha,

poručiteľ však žil, bol roľníkom a poľnohospodárske nehnuteľnosti sám obhospodaroval. Tvorili teda
poľnohospodárske nehnuteľnosti v rukách poručiteľa výrobné prostriedky určené poľnohospodárskej
výrobe a celý majetok organizovanú hospodársku jednotku.

53. Takéto dedičstvo podľa zákona nie je možné medzi dedičov rozdeliť, nakoľko rozdelením nevznikli

by celky, každý o najmenej prípustnej výmere aspoň 10 ha. Preto takéto dedičstvo môže prevziať iba
jeden z dedičov. Na veci nič nemení, že poľnohospodárske nehnuteľnosti sú v užívaní JRD alebo nie.

54. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že nehnuteľností v k.ú. K. - vložka č. XX pod K. sú
toho času zapísané na LV č. XXXX kat. úz. K., vložka č. XXX pod K., X toho času LV č. XXXX kat. úz.
K. a vložka č. XXX pod K. a X, toho času na LV č. XXXX kat. úz. K..

55. Z predložených listinných dôkazov predložených žalobcami a zabezpečených zo zbierky listín
Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru vyplýva, že parcely N. č. XXX/XXX, druh pozemku
orná pôda o výmere 26 m2 a parc. N. Č..XXX/XX druh pozemku orná pôda o výmere 777 m2 z PKV č.
XX, k.ú. K., ktoré pôvodne patrili do poľnohospodárskeho podniku, bol neskôr vytvorený samostatný list

vlastníctva č. XXXX, kat. úz. J.. Vlastníkom týchto nehnuteľností bol pôvodne M. Š. v podiele 1/1.

56. Z potvrdenia Obce Brekov zo dňa 4.3.2015 na č.l. 132 súdneho spisu vyplýva, že rodinný dom súp.
č. XX na parcele C. R. XXX/X v k.ú. K., v ktorom býval B. Š., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX je
domom, v ktorom býval jeho otec M. Š.E., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX mal pôvodne v čase jeho

smrti číslo súpisné XX.

57. Z rozhodnutia o určení súpisného čísla stavby (č.l. 90 súdneho spisu) číslo X/XX vydaného
Obecným úradom K. dňa 5. 1.1994 vyplýva, že pre stavbu postavenú na parcele č. XXX kat. úz. obce K.
nachádzajúcu sa v katastri obce K., ktorej vlastníkom je B. Š. sa určuje súpisné číslo XX. Z rozhodnutia

ďalej vyplýva, že dom bol vystavaný v roku 1925.

58. Žiadosťou zo dňa 05.01.1994 (č.l. 89 súdneho spisu) požiadal B. Š., nar. 20.5.1931, bytom K.
Č.. V.. XX o zápis domu do evidencie nehnuteľností a to na základe rozhodnutia o určení súpisného
evidenčného čísla.

59. Žiadosťou zo dňa 25.10.2010 (č.l. 91 spisu) žalovaný v 1. rade M. C. požiadal o zápis uznesenia
Štátneho notárstva sp. zn. D227/58, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.1960 do katastra
nehnuteľností.Vžiadostiuvádza,žeorigináluzneseniajepriloženýpriZ-144/2007,kedynebolvykonaný
zápis pri všetkých katastrálnych územiach Konkrétne žiadal o úplný zápis, t.j. takto: k.ú. K. PV vložka

číslo XX - teraz LV č. XXXX k.ú. K., podiel pod K. a LV č. XXXX k.ú. J. podiel pod K., k.ú. K., PK vložka
číslo XXX - teraz LV č. XXXX, podiel pod K. a pod K., k.ú. K., PK vložka číslo XXX - teraz LV č. XXXX,
podiel pod K. a pod K., k.ú. K., PK vložka číslo XXX - teraz LV č. XXX, podiel pod K. a k.ú. E., PK vložka
číslo XXX - teraz LV č. XXXX.

60. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn.13D/215/09, Dnot 102/09 zo dňa 17.12.2009 vyplýva, že žalovaný v
1. rade sa stal vlastníkom rodinného domu súp. č. XX v obci K. postavenom na parc. č. XXX a to titulom
dedenia po B. Š., zomr. dňa XX.X.XXXX a to ako závetný dedič. Ako vlastník rodinného domu je na
základe osvedčenia zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. K..

61. Z výpisov z LV č. XXXX pre k.ú. K., LV č. XXXX pre k.ú. K. a LV č. XXX pre k.ú. K. vyplýva,
že žalovaný v 1. rade je evidovaný ako vlastník nehnuteľností uvedených v uznesení Štátneho
notárstva v Humennom sp. zn. D227/58 zo dňa 18.10.1960 a to na základe dedičského konania o
novoobjavenom majetku po poručiteľovi B. Š. a osvedčenia o dedičstve sp. zn. 11D 614/11, Dnot 96/11
zo dňa 19.10.2011.

62. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú právnymi nástupcami - vnukmi po
poručiteľovi M. Š., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a žalobcovia v 2. a v 3. rade sú pravnukmi M. Š., ich
otec B. B.Q. bol synom O.Í. B., rod. Š., ktorá bola dcérou poručiteľa M. Š..63. Žalovaný v 1. rade je závetným dedičom po zomr. B. Š., ktorý v roku 1960 ako syn M. Š. prevzal po
ňom predmetné nehnuteľnosti ako roľnícky podnik. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade sú pravnukmi poručiteľa

právom po vnučke Ľ. K., rod. B., dcéry O. B., rod. Š..

64. Žalobcovia žiadali žalobe vyhovieť. Nestotožňovali sa s právnym názorom odvolacieho súdu
uvedenom v bode 18. zrušujúceho uznesenia sp. zn. 25Co/49/2017 zo dňa 29.5.2018 a s možnosťou
aplikácie § 13 zákona č. 293/1992 Zb. na prejednávaný prípad. Podľa tohto ustanovenia ak pri

vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo
lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým dedičom len preto, že išlo pozemky v užívaní
socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov
vporovnanísnadobúdateľomtýchtopozemkovalebokopomenutiudedičov,máoprávnenáosobapráva
žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993; inak právo
zaniká.

65. V zmysle uvedenej právnej úpravy jedným zo základných predpokladov úspešného uplatnenia
práva na vyrovnanie dedičského podielu je, že k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných
pozemkov došlo len jedným alebo niektorým z dedičov, a tým k zníženiu dedičského podielu ostatných
dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov, alebo k ich opomenutiu pri vyporiadaní

dedičstva došlo len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných
predpisov (týmito osobitnými predpismi sú podľa poznámky uvedenej v zákone zákon č. 122/1975 Zb. o
poľnohospodárskom družstevníctve, zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho
majetkuna zabezpečenievýrobyazákonč.61/1977Zb.olesoch).Zuvedenéhojezrejmé,žemajetková
krivda niektorého z dedičov musela byť jednoznačne v príčinnej súvislosti s tým, že išlo o pozemky

v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Pre použitie ustanovení štvrtej časti
zákona č. 293/1992 Zb. nepostačuje iba opomenutie dediča alebo zníženie dedičského podielu, ak táto
krivda nevyplýva práve zo skutočnosti, že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie (rozsudok
najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.12.1998, sp. zn. 2Cdo 95/1998).

66. Podľa platnej judikatúry NS SR ak pri vyporiadaní dedičstva nadobudol poľnohospodárske pozemky
poručiteľa len jeden z dedičov, v dôsledku čoho došlo k zníženiu dedičských podielov ostatných dedičov,
ale z iných dôvodov, ust. § 13 zákona č. 293/1992 Zb. nie je možné na vec aplikovať, napr. rozsudok NS
SR z 23.9.2003, sp. zn. 1 Cdo 53/03, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 30.6.2004
ako súladný s Ústavou potvrdil.

67. Zníženie dedičského podielu dedičov, alebo ich opomenutie pri vyporiadaní dedičstva, ako následok
podmieňujúci úspešné uplatnenie práva na vyrovnanie dedičského podielu, dáva do súvisu iba so
skutočnosťou, že k zníženiu podielu alebo k opomenutiu dedičov došlo len z dôvodu, že išlo o pozemky
v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov.

68. Dedičstvo po poručiteľovi M. Š. bolo začaté bývalým Štátnym notárstvom v Humennom pod sp. zn.
D-22/58 postupom podľa vtedy platného a účinného zákona č. 139/47 Zb. o rozdelení pozostalostí s
poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy. Uvedená skutočnosť
vyplýva z uznesenia Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. D 227/58 zo dňa 18.10.1960.

69. Účelom zákona č. 139/1947 Zb. bolo zabránenie deleniu a drobeniu súčastí poľnohospodárskeho
podniku po dedení a to obdobne ako v súčasnosti platné ust. § 23 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Podľa zákona č. 139/1947 Zb. dedičstvo bolo
možné reálne rozdeliť medzi dedičov len za predpokladu, že pri rozdelení roľníckeho podniku vznikli

pozemky vo výmere určenej pre jednotlivé druhy pozemkov podľa § 1 tohto zákona.

70.DôvodomprebratiaroľníckehopodnikuB.Š.nazákladeuzneseniaŠtátnehonotárstvavHumennom,
sp. zn. D 227/58 zo dňa 18.10.1960 nebola skutočnosť, že pozemky boli v užívaní socialistickej
organizácie, ale zabránenie drobenia poľnohospodárskej pôdy, aj napriek tomu, že B. Š. bol v tom

čase členom JRD. Do užívania družstva (socialistickej organizácie) sa podnik prideľoval len v prípade,
že sa užívateľ nedokázala o poľnohospodársky podnik postarať podľa ust. § 4 ods. 1 Vládneho
nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,
v zmysle ktorého ak nebolo možné zabezpečiť obrábanie poľnohospodárskej pôdy malého alebostredného roľníka spôsobom určený v § 3, prejedná pôdohospodársky odbor rady okresného národného
výboru v súčinnosti s výkonným orgánom miestneho národného výboru s týmto roľníkom, aby uzavrel s
poľnohospodárskym závodom socialistického sektora zmluvu o odovzdaní časti svojej pôdy, a prípadne

tiež prevádzkového zariadenia, alebo i celého hospodárstva do užívania na zabezpečenie výroby (ďalej
len „užívanie“) tomuto poľnohospodárskemu podniku.

71. Vtedajšie právne predpisy zákon č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách neobsahovali
ustanovenia o bezplatnom užívaní pôdy obdobne ako v ust. § 37 zákona č. 122/1975 Zb. o

poľnohospodárskom družstevníctve alebo v zákone č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného
poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby.

72. Na základe uvedeného je zrejmé, že v čase dedičského konania dôvodom prebratia roľníckeho
podniku B. Š. nebola skutočnosť, že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie, ale zabránenie
drobenia poľnohospodárskej pôdy tvoriacej roľnícky podnik a teda z iných dôvodov ako sú uvedené v

ust. § 13 zákona č. 293/1992 Zb.

73. Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovi nemohli svoje nároky uplatňovať podľa reštitučného ust. §
13 zákona č. 293/1992 Zb. ale iba podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

74. Ďalším dôvodom, pre ktorý v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 13 zákona č. 293/1992 Zb.
je skutočnosť vyplývajúca z bodu II. uznesenia Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. S 227/58 zo dňa
18.10.1960 a to, že Štátne notárstvo dedičom poručiteľa M. Š. potvrdilo ich zákonné podiely vo výške
tam uvedenej, ktorá mala byť podkladom pre uspokojenie nárokov ustupujúcim dedičom. B. Š., člen JRD
takto nadobudol zo zákona podiel o veľkosti 2/3, nie podiel vo veľkosti 1/1. B. Š. preto pri dedení nebol

žiadnym spôsobom zvýhodnený v porovnaní s ostatnými dedičmi. Z tohto dôvodu nedošlo k zníženiu
podielov ostatných dedičov v porovnaní s preberateľom B. Š., ktorý do úplného skončenia dedičského
konania nemohol byť považovaný za vlastníka pozemkov tvoriacich roľnícky podnik aj s poukazom na
ust. § 6 zákona č. 139/1947 Zb. Nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie nároku
na vyrovnanie dedičských podielov podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb., v danom prípade prichádza do

úvahy výlučne aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

75. K vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade o tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto súdneho konania už boli prejednané v dedičskom konaní, výsledkom ktorého je právoplatné
uznesenie Štátneho notárstva v Humennom, sp. zn. D 227/58 a preto nemôže byť nahradené žiadnym

rozhodnutím súdu, tak ako to požadujú žalobcovia, títo uviedli, že toto uznesenie Štátneho notárstva
v Humennom nemohlo byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva k roľníckemu podniku
v pozemkovej knihe v prospech B. Š., čo je aj výslovne uvedené v bode IV. tohto uznesenia.
Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia dedičské konanie vedené na Štátnom notárstve v
Humennom pod sp. zn. D - 227/58 malo pokračovať buď uzatvorením dohody dedičov alebo vydaním

rozhodnutia o nároku ostatných spoludedičov na zaplatenie finančných čiastok, ktoré im bol preberateľ
B. Š. bol povinný zaplatiť na vyrovnanie dedičských podielov v súlade s ust. § 6 zákona č. 139/47
Zb. Podkladom na zmenu zápisu vlastníckeho práva v prospech dediča B. Š. k roľníckemu podniku
mohlo byť len právoplatne skončené dedičské konanie potvrdením súdu o nadobudnutí dedičstva po
uzatvorení dohody dedičov o vyplatení finančnej čiastky za ich dedičské podiely alebo rozhodnutí súdu o

povinnosti preberateľa roľníckeho podniku zaplatiť spoludedičom ich dedičské podiely postupom podľa
§ 6 zákona č. 139/47 Zb. Po vydaní uznesenie Štátneho notárstva v Humennom zo dňa 18.10.1960
sp. zn. D - 227/58 takáto dohoda dedičov nebola uzatvorená a nedošlo ani k vydaniu rozhodnutia
štátneho notárstva o finančnom vyrovnaní ostatných dedičov. Z tohto dôvodu dedičské konanie po M.
Š., naposledy bytom K. Č.. XX, nar. dňa X.X.XXXX a zomr. X.X.XXXX, ktoré bolo vedené na bývalom

Štátnom notárstve v Humennom pod sp. zn. D - 227/58 nebolo ukončené.

76. Vlastníkom nehnuteľností vedených vo vložke číslo XX pod K., vo vložke číslo XXX pod K., X, vo
vložke číslo XXX pod K. a X a vo vložke číslo XXX pod K. kat. úz. K. zostal naďalej M. Š. a ako vlastník
vyššie uvedených nehnuteľností bol vedený na príslušných listoch vlastníctva ešte do roku 2010.

77. Z tohto právneho dôvodu B. Š. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k roľníckemu podniku a
teda k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Samotné prejednanie dedičstva v
neukončenom dedičskom konaní len na základe uznesenia Štátneho notárstva v Humennom, sp. zn.D - 227/58 preto nemohlo byť vkladuschopnou listinou pre zápis vlastníckeho práva B. Š. v rozpore so
zákonom č. 139/1947 Zb., čo je napokon zrejmé aj z obsahu tohto uznesenia.

78. Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z uznesenia bývalého Štátneho notárstva v
Humennom sp. zn. D - 227/58 nespochybniteľne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti, o ktorých
žalobcovia žiadajú rozhodnúť v zmysle petitu a teda že patria do dedičstva po M. Š., už boli prejednané
v dedičskom konaná po M. Š. a patrili do dedičstva po poručiteľovi M. Š.E.. Výsledkom tohto dedičského
konania je spomínané uznesenie Štátneho notárstva v Humennom, ktoré je právoplatné dedičské

rozhodnutie, ktoré bolo zápisuschopné, a ktoré nebolo doposiaľ žiadnym spôsobom zrušené ani
sa nestalo neplatným. Podkladom pre zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam pre
nebohého B. Š., právneho predchodcu žalovaného v 1. rade bolo práve toto uznesenie. Prejednanie
dedičstva bývalým Štátnym notárstvom v Humennom pod sp. zn. D - 227/58 prebehlo za účasti všetkých
dedičov a títo, ani ktokoľvek iný nepožiadali o pokračovanie v konaní, ak toto konanie, ako tvrdia
žalobcovia, ukončené nebolo.

79. Právoplatnosťou predmetného uznesenia sa B. Š. stal aj vlastníkom tohto poľnohospodárskeho
podniku. Žalobcovia počas celého konania tvrdili, že zo strany B. Š. nedošlo k vyplateniu ustupujúcich
dedičov a preto dedičské konanie po nebohom M. Š. nie je ukončené a uznesenie D - 227/58 nie je
zápisu schopné. V tomto smere žalobcovia na toto svoje tvrdenie v konaní neprodukovali žiadny dôkaz

a teda neuniesli dôkazné bremeno.

80. Podľa názoru žalovaných s poukazom na čl. I. a čl. III tohto uznesenia bola známa aj cena
dedeného poľnohospodárskeho podniku vo výške 54 370,50 Kčs, ktorú nikto z dedičov nenamietal,
keďže uznesenie D - 227/58 zo dňa 18.10.1960 sa stalo právoplatným a vykonateľným. Nikto z priamych

dedičov uvedených v uznesení D - 227/58 zo dňa 18.10.1960 sa za svojho života nedomáhal súdnou
cestou alebo inak vyplatenia svojho podielu od B.Á. Š. a nikto ho v užívaní zdedených nehnuteľností
nikdy nerušil.

81. Zákonodarca prijal zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k

nehnuteľnostiam, na základe ktorého mohlo prípadne dôjsť v objektívnej lehote končiacej 30.6.1993 k
vyrovnaniu dedičských podielov. Zo strany ustupujúcich dedičov však návrh na vyporiadanie dedičských
podielov po neb. M. Š. podaný nebol, čo vo svojom uznesení konštatoval aj odvolací súd.

82. Podľa § 1 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam

účelom zákona je a) upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam vyskytujúcich sa na území Slovenskej republiky do evidencie nehnuteľností podľa
osobitných predpisov, b) zmierniť niektoré majetkové krivdy.

Podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb. ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k

nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z
dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov
a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov
alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená osoba právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho
dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993; inak právo zaniká.

83. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

84. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v bode 18. uznesenia
zo dňa 29.5.2018 sp. zn. 25Co/49/2017, podľa ktorého nároky žalobcov sa nedajú aplikovať cez
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale len cez zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam potom nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.

85. Z uznesenia bývalého Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. D - 227/58 zo dňa 18.10.1960
jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti, o ktorých žalobcovia navrhli v tomto konaní rozhodnúť tak,
že patria do dedičstva po poručiteľovi M. Š. , že tieto už boli prejednané v dedičskom konaní po
M. Š. a patrili do dedičstva po ňom. Toto uznesenie Štátneho notárstva v Humennom, ktoré jeprávoplatné rozhodnutím, ktorým sa skončila prvá fáza dedičského konania po nebohom M. Š. a jeho
právoplatnosťou sa B. Š. stal vlastníkom predmetných nehnuteľností a preberateľom roľníckeho podniku
v zmysle zákona č. 139/47 Zb. Žalobcovia v priebehu konania tvrdili, že zo strany B. Š. nedošlo

k vyplateniu ustupujúcich dedičov a preto dedičské konanie po nebohom M. Š. nie je ukončené a
uznesenie D-227/58 preto nie je zápisu schopné. V tomto smere žalobcovia na toto svoje tvrdenie v
konaní neprodukovali žiadny dôkaz. Žalobcovia ani žalovaní nie sú priamymi účastníkmi dedičského
konania po poručiteľovi M. Š., preto nemôžu preukázateľne tvrdiť, že k vyplateniu náhrad ustupujúcim
dedičom nedošlo. Je logické, že B. Š. sa právoplatnosťou uznesenia D - 227/58 zo dňa 18.10.1960 stal

vlastníkom roľníckeho podniku a ustupujúcim dedičom podľa § 6 a nasl. zák. č. 139/1947 Zb. vznikol
nárok na vyplatenie peňažných náhrad do výšky dedených podielov. Keďže v minulosti sa skutočne
dedilo v zmysle zák. č. 139/1947 Zb., zákonodarca prijal zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, na základe ktorého mohlo dôjsť v objektívnej lehote končiacej
30.6.1993 k vyrovnaniu dedičských podielov. Zo strany ustupujúcich dedičov však návrh na vyporiadanie
dedičských podielov po poručiteľovi M. Š. podaný nebol. Pokiaľ ide o rodinný dom súp. č. XX vedený

na LV č. XXX v k. ú. K., tento dom vznikol originálnym spôsobom - postavením. Jeho dokončením v 20.
rokoch minulého storočia sa stal vecou v právnom slova zmysle a vlastnícke právo k nemu získal na
základe osvedčenia D - 227/58 zo dňa 18.10.1960 B. Š.. Vydaním rozhodnutia o udelení súpisného čísla
v roku 1994 boli iba vytvorené podmienky pre zápis tohto domu do katastra nehnuteľnosti a samotné
rozhodnutie o pridelení súpisného čísla nebolo nadobúdacím titulom.

86. Účelom zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
bolo upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
vyskytujúcim sa na území Slovenskej republiky do evidencie nehnuteľností podľa osobitných predpisov,
ako aj zmierniť niektoré majetkové krivdy. Tento zákon v ust. § 13 a nasl. upravuje aj vyrovnanie

dedičských podielov, podľa ktorého ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k
nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným, alebo niektorým z
dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov,
a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov,
alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená osoba právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho

dedičského podielu v lehote do 30.6.1993; inak právo zaniká. Keďže žalobcovia v konaní nepreukázali,
že by k vyplateniu ustupujúcich dedičov B. Š. nedošlo a návrh na vyporiadanie dedičských podielov po
neb. M. Š. v objektívnej lehote končiacej dňa 30.6.1993 podaný nebol, súd žalobu zamietol.

87. Podľa § 251 Zákona č. 60/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelné vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

88. V danom prípade boli žalovaní v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd vo vzťahu k žalobcom

priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.