Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315200025
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2315200025.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou vo veci starostlivosti

súdu o medzičasom plnoleté dieťa: G. Š., O.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, do dňa plnoletosti v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, a o maloleté dieťa:
G. Š.Š., O.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: U.. F. Š., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., toho
času bytom U. XXXX/XX, F., a otca: C.. F. Š., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, toho času bytom I.
XXX/X, F., zastúpený PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava,
za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného na

maloleté deti, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou G., o návrhu matky na zákaz styku brata
s maloletou G., o návrhu matky na zmenu úpravy styku sestry s maloletou G., o návrhu otca na zmenu
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o zmene úpravy styku otca s maloletou
G., takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa na maloleté dieťa G. Š., O.. XX.XX.XXXX
zo sumy 100,- EUR mesačne na sumu 150,- EUR mesačne, počnúc od 02.01.2015, kde výživné je
splatné vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

II. Zročné výživné za obdobie od 02.01.2015 do 31.10.2019 vo výške 2.898,30 EUR súd povoľuje otcovi
maloletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 85,- EUR až do zaplatenia, spolu s
bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletého dieťaťa, pod stratou
výhody splátok.

III. Otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v
kalendárnom roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom

roku v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., pričom matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté
dieťa na styk s otcom maloletého dieťaťa riadne pripraviť a v stanovenom čase maloleté dieťa odovzdať
otcovi maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa a otec maloletého dieťaťa je povinný si
maloleté dieťa prevziať a na rovnakom mieste maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa odovzdať.

IV. Súd návrh matky maloletého dieťaťa na zákaz styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom
a na zákaz styku brata maloletého dieťaťa I. Š., O.. XX.XX.XXXX s maloletým dieťaťom zamieta.

V. Súd návrh matky maloletého dieťaťa na zmenu úpravy styku sestry maloletého dieťaťa G. Š., O..
XX.XX.XXXX s maloletým dieťaťom zamieta.

VI. Súd návrh otca maloletého dieťaťa na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu zamieta.

VII. Súd konanie v časti zmeny úpravy práv a povinností rodičov k medzičasom plnoletej G. Š., O..
XX.XX.XXXX, zastavuje.VIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 23C/45/2010-124 zo dňa 23.08.2011 v časti
o výživnom pre maloleté dieťa a v časti úpravy styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom.

IX. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala sumu vo
výške 43,06 EUR zo zaplateného preddavku, evidovaného pod položkou registra D14/54/2018, a sumu
vo výške 184,96 EUR zo zaplateného preddavku, evidovaného pod položkou registra D14/55/2018,
otcovi maloletého dieťaťa: C.. F. Š., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, toho času bytom I. XXX/X, F..

X. Matka maloletého dieťaťa je povinná nahradiť trovy konania štátu vo výške 265,04 EUR, ktoré je
povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.01.2015, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na vtedy maloletú G. a maloletú G., u oboch
zo sumy 100,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených
potrieb maloletých detí i výdavkov na zdravotné potreby maloletých detí od posledného rozhodnutia,
pričom poukázala na to, že vtedy maloletá G. študovala od školského roka 2013/2014 na Gymnáziu a

navštevovala 2. ročník. Musela zakupovať učebnice, pracovné zošity, učebné pomôcky a mala výdavky
s ďalším školskými aktivitami. Keďže vtedy maloletá G. hrala reprezentačne basketbal mala zvýšené
výdavky s touto mimoškolskou činnosťou, ktoré zahŕňali poplatky, oblečenie, stravovanie, turnaje, výlety,
a pod. Uviedla, že s maloletou G. bola do šiestich rokov doma s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom. Maloletá bývala často chorá a mala oslabenú imunitu. V školskou roku 2014/2015 začala

maloletá G. navštevovať základnú školu, s čím boli spojené zvýšené výdavky na výstroj prváka do
školy a rôzne učebné pomôcky. Maloletá G. mala nosiť okuliare a užívať lieky na podporu imunity.
Maloletá G. chodí na zumbu, jumping, rada sa bicykluje, pláva, tancuje, korčuľuje sa a rada kreslí.
Obľubuje zdravú stravu. Čo sa týkalo oblečenia, ako každá slečna chce mať všetko ako ostatné deti.
Čo sa týkalo hygienických potrieb používala detskú kozmetiku pre citlivú pokožku a detské krémy. Ďalej

uviedla, že otca maloletých detí udala na polícii, ale nezatvorili ho. Dala ho aj na generálnu prokuratúru
za to, že neplatil výživné. Dala ho aj na exekúciu. Podotkla, že sa stále rieši otázka bývania. Žiadala
o nájomný byt, ale na Mestskom úrade v F. ho nedostala. Bola síce splovlastníčkou bytu, ale ten bol
hrozne zadĺžený masou rôznych ťárch. Prebehlo niekoľko exekúcií, na katastri sú rôzne ťarchy, je v
realitných kanceláriách i dražbách. Bývalý manžel jej robil problémy a nesúhlasil s predajom bytu, keď

to bolo najaktuálnejšie. Bývalý manžel si zohnal nepravdivú zdravotnú dokumentáciu, kde dané lekárky
udala, poslala na Ministerstvo zdravotníctva, Slovenskú lekársku komoru a podala trestné oznámenia
na polícii. Mala doklad, že jej sťažnosti boli opodstatnené. Na súdnu znalkyňu P.. R. Y. podala trestné
oznámenie a žiadala nový súdnoznalecký posudok.

2. K návrhu matky maloletého dieťaťa sa písomným podaním zo dňa 29.05.2015 vyjadril otec maloletého
dieťaťa a zároveň podal protinávrh ohľadom zmeny úpravy práv a povinností k vtedy maloletej G.
a maloletej G., v ktorom žiadal, aby súd zveril vtedy maloletú G. a maloletú G. do jeho osobnej
starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s
tým, aby obaja rodičia boli oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. V

prípade zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti žiadal, aby bola matka maloletých detí
zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 32,- Eur na dieťa. Zároveň žiadal o
úpravu styku matky maloletých detí a maloletými deťmi. Uviedol, že podaný návrh matkou maloletého
dieťaťa obsahoval množstvo neprávd a absolútne nezodpovedal skutočnosti. Syn I. žil s ním v spoločnej
domácnosti a bol už zárobkovo činný. S matkou sa stretával a snažil sa jej domácnosť navštíviť.

Upozornil ho na neštandardnú situáciu v domácnosti matky, ktorá často reaguje agresívne, hádže
taniere, nadáva, bez príčiny útočí na neho aj dievčatá, žije vo vykonštruovaných predstavách, neustále
má pocit prenasledovania a nekontrolovateľné výkyvy nálad. Dokonca otcovi naznačil, že má vážne
obavy, či je matka duševne zdravá. Vyjadril sa, že sa mu matkine správanie nezdá vhodné voči
dievčatám, najmä maloletej G., ktorú manipuluje, obmedzuje ju, nestále ju kontroluje, musí byť v jej

blízkosti a všetko jej zakazuje. Ďalej uviedol, že vtedy maloletá G. začala po rozvode rodičov s ním tráviťstále viacej času a tiež mu tvrdila, že podmienky v domácnosti matky sú viac ako neznesiteľné. Vtedy
maloletá G. sa jasne vyjadrila tak, že chce žiť so svojím otcom a jediným dôvodom, pre ktorý sa vracia
k matke, bol strach o maloletú G. a pocit, že ju musí chrániť a byť jej nablízku. Dodal, že domácnosť,

v ktorej žije matka s dcérami je dlhodobo bez elektriny, absentuje tam primerané vybavenie a je v
dezolátnom stave. Prostredie je absolútne nevhodné pre výchovu detí a ich harmonický rozvoj. Matka v
domácnosti nevarí. Dlhodobo nikde nepracuje a za užívanie bytu neplatí. Byt na X. H., ktorý po rozvode
užívala matka s dcérami bol dňa XX.XX.XXXX vydražený. Zdôraznil, že matka mu upiera akýkoľvek styk
s maloletou G. a u maloletej dlhodobo o ňom vytvára negatívnu predstavu. Matka je agresívna, vulgárne

nadáva, kričí a zakazuje aj starším deťom, aby umožnili stretnutie otca s maloletou G.. Matka sa snaží
maloletúG.presvedčiť,žejejotecjezlý,žeotcavôbecnemá,resp.žezomrel(pomestematkarozvešala
parte). Týmto konaním matky sa teda dostal do veľmi zložitej situácie, kedy je jeho dieťa (maloletá
G.) absolútne manipulované proti nemu a akákoľvek snaha o zmenu vedie len k ďalšiemu zhoršeniu
situácie. Uviedol, že pod tlakom získaných informácií v priebehu mesiaca apríl 2015 navštívil základnú
školu, ktorú maloletá G. navštevovala a informoval sa o maloletej u triednej učiteľky, ktorá uviedla, že

maloletá je výborná žiačka, ale po stránke sociálnej či psychickej je veľmi smutná, utiahnutá a bojazlivá.
Vyjadrila obavu, že matka maloletej zakazuje akýkoľvek kontakt s prostredím, kamarátmi a snaží sa ju
uzurpovať len pre seba. Informovala ho tiež o tom, že matka často krát narúša vzdelávací proces, vodí
maloletú G. do školy neskoro, často reaguje prehnane agresívne, háda sa a celkovo pôsobí duševne
nevyrovnane. Dodal, že má dôvodnú obavu, že u matky zrejme došlo k rozvinutiu psychickej choroby,

ktorá keďže nie je liečená, prispieva k tomu, že matka nie je viac schopná zvládať osobnú starostlivosť
o deti a vytvoriť im vhodné výchovné prostredie. Na túto zrejme duševnú poruchu upozornil už samotný
znalecký posudok vypracovaný pri rozvode manželstva. Žiadal, aby súd vykonal potrebné dokazovanie,
najmä v súvislosti so zistením spôsobilosti matky zabezpečovať výkon osobnej starostlivosti o maloleté
deti, v súvislosti so zistením vôle samotných maloletých detí ohľadom toho, komu chcú byť zverené do

osobnej starostlivosti a aby následne pristúpil k zmene rozhodnutia ohľadne maloletých detí, tak aby
boli zaistené najpriaznivejšie podmienky pre ich vývoj. Podotkol, že je schopný a pripravený prevziať
zodpovednosť za všeobecnú opateru a osobnú starostlivosť o svoje deti, má vytvorené vhodné bytové
i majetkové podmienky na to, aby zabezpečil bezpečie, primeranú životnú úroveň pre všetky deti a ich
všeobecný zdravý vývoj. Zároveň žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, v ktorom by súd upravil

jeho stretávanie sa s maloletými deťmi.

3.Matkamaloletéhodieťaťavovyjadrení,podanomjejprávnouzástupkyňou,zodňa13.07.2015uviedla,
žeotcovnávrhnazmenuúpravyprávapovinnostíkmaloletýmdeťompovažujezanedôvodnýaúčelový.
Domnievala sa, že zo strany otca ide pomstu za podaný návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti.

Otec sa reálne nezaujímal o maloletú G. a nejavil o ňu absolútne žiadny záujem, a to už od jej narodenia.
Odmietala, že by trpela nejakou duševnou nevyrovnanosťou, resp. psychickou chorobou. Uviedla,
že svoju spôsobilosť na starostlivosť o maloleté deti ako aj absenciu akejkoľvek psychickej choroby
preukáže odborné vyjadrenie psychológa, ktoré následne priloží, nakoľko v súčasnosti zabezpečuje
spísanie takéhoto vyjadrenia. Vo vzťahu k tvrdeniam I. a G. uviedla, že ide o vykonštruované klamstvá.

S maloletými deťmi bývala u svojej matky v priestrannom 4-izbovom dome na adrese U. XXXX/XX, F.,
kde mali maloleté deti zabezpečené tie najvhodnejšie podmienky pre ich výchovu a harmonický rozvoj.
K dražbe bytu na X. H. vôbec podľa názoru matky nemuselo dôjsť, ak by bol otec súhlasil s predajom
bytu cez realitnú kanceláriu v roku 2011, kedy by sa po predaji vyplatili aj všetky spoločné dlhy rodičov
maloletých detí. Dodala, že má vyštudovanú pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave, študijný

odbor - učiteľstvo pre 1. ročník základných škôl, a má 13 ročnú pedagogickú prax. V súčasnosti však
nemá prácu vo forme trvalého pracovného pomeru, a preto sa snaží zabezpečiť si príjem príležitostnými
prácami a popritom si neustále hľadá prácu, ktorá by jej zabezpečila vyšší príjem. Zdôraznila, že otec
maloletých detí sa už počas jej tehotenstva v rokoch 2006-2007 ku nej správal neprimerane hrubo a
vulgárne,osočovaljuanedôvodneobviňoval,žedieťa,ktoréčakániejejehoažehočakásniekýminým.

V tomto období bol otec často opitý, v dôsledku čoho dochádzalo z jeho strany aj k fyzickým atakom na
jej osobu. Svedkami častých bitiek boli v tom čase aj staršie deti (I. R. G.), dokonca pri jednej vyostrenej
situácii (keď otec bil matku) musel zasiahnuť aj starší syn I., ktorý v záujme ochrany matky zbil otca.
Dôvodne sa domnievala, že otec maloletých detí je neliečený alkoholik. Ani po predčasnom narodení
maloletej G. sa správanie otca maloletých detí nezmenilo, stále bol agresívny a vulgárny, fyzické ataky

neustali a niekedy fyzicky útočil aj na maloletú G., v čase keď bola ešte bábätko. Zverenie maloletej G.
do osobnej starostlivosti otca, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, by bolo v úplnom
rozpore so záujmom maloletej a hrozila by reálna ujma na jej psychickom vývine, keďže svojho otca
vôbec nepozná a je pre ňu v postate cudzí človek. Žiadala, aby súd zveril vtedy maloletú G. a maloletú G.do jej osobnej starostlivosti, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí na vtedy maloletú G.
zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne a na maloletú G. zo sumy 100,- Eur mesačne
a na sumu 200,- Eur mesačne, aby zároveň zakázal otcovi stýkať sa s maloletou G., a aby upravil styk

otca s vtedy maloletou G. každú párnu sobotu v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod..

4. Otec maloletých detí v písomnom podaní zo dňa 23.06.2016 uviedol, že zameral svoju snahu na
postupné obnovovanie pretrhnutých väzieb s maloletou G.. S pomocou starších súrodencom sa mu
podarilo nadviazať kontakt s maloletou. Deklaroval svoju vôľu stretávať sa s maloletou a podieľať sa na

jej výchove a starostlivosti o ňu. Matka mu aj naďalej bráni v stretávaní sa s maloletou G. a nepodáva mu
žiadne informácie o maloletej. Stretávanie sa s maloletou nie je možné dosiahnuť ani prostredníctvom
asistencie kolízneho opatrovníka. Uviedol, že sa cíti absolútne bezmocný voči praktikám jeho bývalej
manželky - matky maloletej, ktorá bez akýchkoľvek zábran a vedome, protiprávne a nesmierne hrubým
spôsobom deformuje prirodzené rodičovské vzťahy. Zabraňovaním jeho styku s maloletou G., matka v
určitej naivnej predstave o tom, že ubližuje jemu ako otcovi, nepochybne škodí predovšetkým maloletej

G.. Dodal, že konanie vo veci samej bude nepochybne predstavovať dlhotrvajúci proces, preto je
potrebné zabezpečiť ochranu práv dieťaťa na primeraný rovnocenný vzťah k obom rodičom a zabrániť
tak vzniku, resp. prehlbovaniu len ťažko napraviteľnej ujmy, ktorá je konaním matky dieťaťu a otcovi
spôsobovaná. Žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, v ktorom súd upraví jeho stretávanie sa s
maloletou G. každý párny piatok v čase od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., počas letných prázdnin

29. a 30. týždeň kalendárneho roka počnúc pondelkom 29. týždňa o 9.00 hod. a končiac nedeľou 30.
týždňa o 19.00 hod. a 33. a 34. týždeň kalendárneho roka počnúc pondelkom 33. týždňa o 9.00 hod.
a končiac nedeľou 34. týždňa o 19.00 hod., počas jarných prázdnin v termíne určenom Ministerstvom
školstva každý párny kalendárny rok od pondelka určeného kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do nedele
konkrétneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny

rok dňa 25.12. od 12.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od
12.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., počas Silvestra každý párny kalendárny rok dňa 31.12. od 10.00
hod. do 01.01. nasledujúceho roku do 19.00 hod.

5.Tunajšísúduznesenímč.k.16P/1/2015-275zodňa27.07.2016nariadilneodkladnéopatrenie,ktorým

dočasne upravil styk otca s maloletou G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny
týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 9.00 hod.
do18.00hod.,pričommatkajepovinnámaloletúnastykriadnepripraviťapripravenúvstanovenomčase
odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletej a otec je povinný na rovnakom mieste maloletú matke vrátiť,
a to až do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy styku otca s maloletou vo veci samej. Toto

uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.08.2016. Na odvolanie matky maloletej bolo toto uznesenie
potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/31/2017-426 zo dňa 29.03.2017.

6. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-253 zo dňa 21.03.2016 začal z úradnej povinnosti konanie
o zmene úpravy styku otca s maloletou G..

7. Vo vyjadrení zo dňa 28.05.2017 matka maloletého dieťaťa uviedla, že maloletá G. svojho otca
nepozná, nestretla sa s ním a ani nestretáva ako klamlivo uvádzal otec, jeho právna zástupkyňa, kolízna
opatrovníčka a súrodenci I. R. G.. Zdôraznila, že otec sa nebude podieľať na výchove maloletej G., ani
starostlivostioňu,nakoľkojeneschopnýanepripravenýtútoúlohuplniť.Podľajejnázoru,žejeabsurdné

dať maloletú otcovi, ktorého nepozná, s ktorým nemala a ani nemá vytvorený vzťah, ktorý ju fyzicky
napádal i s päsťou, keď bola bábo v prenatálnom období. Uviedla, že maloletá G. nechce byť ponižovaná
otcom. Nechce tiež, aby s ňou I. autom krúžil po meste v aute ako zmyslov zbavený a nechcel ich pustiť
von z auta, nadával a kričal. Žiadala, aby mala maloletá G. úplný zákaz stretávať sa s otcom a bratom I..

8. Návrhom zo dňa 11.07.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd vydal neodkladné
opatrenie o zákaze stretávania sa maloletej G. s otcom. Zároveň žiadala, aby súd rozsudkom zamietol
styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu v
čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.,
pričom matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a pripravenú v stanovenom čase odovzdať

otcovi v mieste bydliska maloletej a otec je povinný na rovnakom mieste maloletú matke vrátiť. Návrhom
zo dňa 12.07.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd udelil výnimočný zákaz stretávania
sa maloletej G. s otcom. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16P/1/2015-647 zo dňa 11.08.2017 bolzamietnutý návrh matky maloletej na zákaz styku otca maloletej s maloletou. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.09.2017.

9. Z vyjadrenia matky maloletej zo dňa 20.07.2017 vyplýva, že nepristúpi na nič iné, iba aby maloletá
G. bola v úplnej starostlivosti svojej matky s tým, že biologický otec má výnimočný zákaz stretávania
sa s maloletou G., starší brat I. má zákaz stretávania sa s maloletou G. a dcéra G. iba za prítomnosti
matky a ak si to bude maloletá G. želať.

10. Uznesením č. k. 16P/1/2015-669 zo dňa 26.09.2017 tunajší súd zastavil konanie v časti zvýšenia
výživného na medzičasom plnoletú G. z dôvodu späťvzatia návrhu plnoletým dieťaťom.

11. Súd v súlade s ust. § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
a ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vec prejednal v
neprítomnosti matky maloletého dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa bola riadne predvolaná na termín

pojednávania, pričom sa na pojednávanie nedostavila bez riadneho ospravedlnenia. V písomnom
podaní zo dňa 08.11.2019 matka maloletého dieťaťa žiadala o vytýčenie iného termínu pojednávania
z dôvodu, že nezohnala advokáta do vytýčeného pojednávania, hoci ich oslovila okolo 25 s tým, že
niektorí si nechali dlhší čas na rozmyslenie, dokonca nechceli niektorí ísť na pojednávanie k danej
sudkyni alebo konkrétne na Okresný súdu Galanta. K argumentu matky maloletého dieťaťa, že si hľadá

právneho zástupcu súd poznamenáva, že odo dňa začatia konania, t. j. odo dňa 02.01.2015, mala
matka maloletého dieťaťa dostatok času na nájdenie si vhodného právneho zástupcu. Argumenty matky
maloletého dieťaťa súd vyhodnotil ako účelové v snahe opätovne dosiahnuť odročenie pojednávania a
tým predĺžiť konanie, ktoré trvá už neúmerne dlhý čas, a to aj najmä v dôsledku správania matky sa
maloletého dieťaťa. V tomto konaní nejde o povinné právne zastúpenie a matku maloletého dieťaťa ani

nemožno považovať za slabšiu stranu v konaní. Úlohou súdu bolo rozhodnúť v čo najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či rodičia mali v konaní právneho zástupcu alebo nie.
Súd poznamenáva, že matka maloletej bola v konaní zastúpená právnou zástupkyňou - advokátkou,
ktorá však matke maloletej plnú moc vypovedala z dôvodu narušenia nevyhnutnej dôvery medzi matkou
maloletej a advokátkou, ktorej príčinou bolo neposkytovanie súčinnosti zo strany matky maloletej, najmä

skutočnosť, že matka maloletej nekomunikovala a nespolupracovala s kanceláriou advokátky a ani
nereagovala na telefonáty a e-maily kancelárie advokátky.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, právnej zástupkyne otca
maloletého dieťaťa, otca maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a zástupkyne

Okresnej prokuratúry Galanta, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojených spisov
tunajšieho súdu sp. zn. 26P/180/2009, 23C/45/2010, 16P/226/2011, 12P/116/2013, 35P/47/2016 a
21P/47/2017,listinnýmidôkazmiatopotvrdeniamiasprávamiohľadnerodičovamaloletéhodieťaťa,ako
aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

13. Medzičasom plnoleté dieťa G. Š., O.. XX.XX.XXXX a maloleté dieťa G. Š., O.. XX.XX.XXXX
pochádzajú z rozvedeného manželstva rodičov. Rozsudkom č. k. 23C/45/2010-124 zo dňa 23.08.2011
tunajší súd manželstvo rodičov vtedy maloletých detí rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a
povinností k maloletému I., O.. XX.XX.XXXX, maloletej G., a maloletej G. tak, že schválil dohodu rodičov,
na základe ktorej sa maloletý I. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti jeho otca,

ktorý bol oprávnený a povinný maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a matka maloletého
dieťaťa bola povinná prispievať na výživu maloletého I. sumou 26,- Eur mesačne. Maloletá G. a maloletá
G. sa na čas po rozvode manželstva zverili do osobnej starostlivosti ich matky, ktorá bola oprávnená a
povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec maloletých detí bol povinný prispievať
na výživu maloletej G. sumou 130,- Eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou 100,- Eur mesačne. Na

základe dohody rodičov bol otec maloletých detí oprávnený stretávať sa s maloletou G. bez obmedzenia
a s maloletou G. bez obmedzenia, avšak za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Matka maloletých
detí bola oprávnená stretávať sa s maloletým I. bez obmedzenia. V čase tohto rozhodnutia rodičia vtedy
maloletého I. a maloletej G. a doposiaľ maloletej G. nežili v spoločnej domácnosti, okrem týchto detí inú
vyživovaciu povinnosť nemali. Matka maloletých detí bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský

príspevok a rodinné prídavky v celkovej výške 230,- Eur mesačne. S vtedy maloletou G. a maloletou G.
bývala v 4-izbovom byte. Svoje výdavky vyčíslila v sumách: 123,- Eur za nájomné, 24,- Eur za elektrinu,
150-200,- Eur za oblečenie, 300,- Eur za stravu a hygienické potreby a 220,- Eur za úvery. S manželom
vlastnila byt. Otec maloletých detí bol zamestnaný u zamestnávateľa Daňové riaditeľstvo Slovenskejrepubliky, so sídlom v Banskej Bystrici s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.029,66 Eur.
S vtedy maloletým I. býval v prenajatom 2-izbovom byte na Y. H. X. F.. Za nájom platil sumu vo výške
300,- Eur. S manželkou vlastnil byt. Maloletá G. mala 4 roky a 3 mesiace a bola v celodennej osobnej

starostlivosti svojej matky. Bola zdravá. Jej výdavky boli veku primerané.

14. Tunajší súd rozsudkom č. k. 26P/180/2009-256 zo dňa 15.12.2011, v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/20/2012-279 zo dňa 10.05.2012, upravil výkon
rodičovských práv a povinností k vtedy maloletému I., vtedy maloletej G. a maloletej G. tak, že vtedy

maloletého I. zveril na čas od 01.01.2009 do 08.09.2011 do osobnej starostlivosti jeho otca, ktorý bol
oprávnený a povinný zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok a matka maloletého dieťaťa
bola povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 26,- Eur mesačne. Splatné výživné za
obdobie od 01.01.2009 do 08.09.2011 vo výške 832,- Eur bola matka maloletého dieťaťa povinná
zaplatiť k rukám otca maloletého dieťaťa. Vtedy maloletá G. a maloletá G. boli na čas od 01.01.2009
do 08.09.2011 zverené do osobnej starostlivosti ich matke, ktorá bola oprávnená a povinná zastupovať

maloleté deti a spravovať ich majetok a otec maloletých detí bol povinný prispievať na výživu vtedy
maloletej G. sumou 130,- Eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou 100,- Eur mesačne. Splatné
výživné za obdobie od 01.01.2009 do 08.09.2011 vo výške 1.380,- Eur bol otec maloletých detí povinný
zaplatiť k rukám matky maloletých detí.

15. Uznesením č. k. 16P/226/2011-27 zo dňa 10.11.2011 tunajší súd zastavil konanie o návrhu matky
maloletých detí na zvýšenie výživného na vtedy maloletú G. a doposiaľ maloletú G. pre prekážku
litispendencie.

16.Tunajší súd uznesením č. k. 12P/116/2013-57 zo dňa 30.07.2013 zastavil konanie o návrhu matky

maloletých detí na zvýšenie výživného na vtedy maloletú G. a doposiaľ maloletú G. z dôvodu späťvzatia
návrhu navrhovateľkou.

17. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 35P/47/2016-217 zo dňa 13.11.2017, ktorý bol na odvolanie matky
maloletého dieťaťa potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/46/2018-308 zo dňa

14.11.2018, bol upravený styk súrodencov G. R. I. s maloletou G. v rozsahu každého párneho týždňa v
nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., a to spoločne alebo samostatne.

18. Tunajší súd uznesením č. k. 21P/47/2017-19 zo dňa 13.06.2017 zastavil konanie o návrhu matky
maloletého dieťaťa na zákaz styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom G. Š. pre prekážku

litispendencie.

19. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 01.06.2015 uviedla, že na podanom návrhu na
zvýšenie výživného na maloleté deti trvá. Poukázala na výdavky, ktoré založila do spisu, čo preukazuje
zvýšenie ich potrieb. Výživné bolo naposledy upravované pri rozvode manželstva. Maloletá G. nastúpila

v septembri 2013 na Gymnázium a v súčasnosti navštevuje 2. ročník. Poukázala na to, že maloletá G.
má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má oslabenú imunitu, máva závažné zápaly pľúc a priedušiek,
máva 40 stupňové teploty. K protinávrhu otca uviedla, že ide o osočovanie zo strany otca.

20. Právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 01.06.2015 uviedla, že trvá na

podanom návrhu na zmenu zverenia maloletých detí do starostlivosti otca a následnou úpravou styku s
matkou, prípadne zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Dozvedela
sa, že byt, v ktorom matka býva bol predmetom dobrovoľnej dražby a vydražiteľom bola obchodná
spoločnosť Z. N. F..E..D.., so sídlom v Š.. Podľa jej informácií bol tento byt zdevastovaný, nebola v
ňom zapojená elektrina ani zavedený plyn. Predložila rozpis exekučných zrážok a čísla exekúcií, ktoré

boli vedené voči bývalým manželom v BSM, pričom všetky exekúcie boli strhávané zo mzdy otca,
nakoľko matka bola na predĺženej materskej dovolenke. Žiadala, aby súd vyzval matku na oznámenie jej
zamestnávateľa a jej bydliska. Disponovala takými informáciami, že matka mala byt vypratať a mala sa
nasťahovať do rodinného domu k svojej matke. Navrhla, aby súd vykonal nové znalecké dokazovanie
na posúdenie duševného stavu matky a jej spôsobilosti vychovávať maloleté deti, nakoľko v konaní

26P/180/2009 bolo vykonané znalecké dokazovanie a matka podala trestné oznámenie na znalkyňu.

21. Kolízna opatrovníčka maloletých detí na pojednávaní dňa 01.06.2015 uviedla, že vzhľadom na
reakciu matky počas pojednávania podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby boli maloletédeti dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca. Navrhla, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie
ohľadne starostlivosti, hlavne o maloletú G., komu by mali byť deti zverené a so zameraním na duševný
stav matky.

22. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 01.06.2015 vyplýva, že matka maloletých detí sa správala
neadekvátne, nerešpektovala dôstojnosť súdneho pojednávania, bola privolaná justičná stráž, nakoľko
sa matka začala správať agresívne, kričala na právnu zástupkyňu otca, kričala na celú miestnosť a bez
súhlasu predsedu senátu opustila pojednávaciu miestnosť, pričom pri svojom odchode až neprimerane

agresívnym a hlasným spôsobom zavrela dvere tak, že skoro prišlo k poškodeniu majetku súdu.

23. Právna zástupkyňa otca maloletej na pojednávaní dňa 28.07.2017 uviedla, že trvá na znaleckom
dokazovaní, tak ako je to uvedené v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.10.2015, čo
odôvodnila tým, že otec maloletej sa na prelome rokov 2015-2016, aj napriek prekážkam zo strany matky
maloletej, snažil s maloletou G. kontaktovať aj za spoluúčasti plnoletých detí. Vtedy došlo k obnoveniu

vzťahu medzi maloletou a jej otcom. K prerušeniu tohto vzťahu došlo vtedy, keď sa o stretávaní
dozvedela matka maloletej. Apelovala na súd, aby využil všetky možnosti, ktoré zákon umožňuje.
Poukázala najmä na ohrozenie duševného zdravia maloletej. V predmetnej veci už bolo trikrát vydané
neodkladné opatrenie. Styk otca s maloletou bol určený bez prespatia. Tiež bol upravený styk maloletej
s dospelými súrodencami, ale nič sa nerealizuje. Mala za to, že je nepochybné, že matka chce maloletú

odstrihnúť od základných spoločenských a sociálnych väzieb ostatnej rodiny (otca a plnoletých detí).
Navrhla, aby súd otca maloletej vyslúchol až vtedy, keď budú k dispozícii znalecké posudky. Dodala,
že pokiaľ bude matka maloletej zdravotne v poriadku nevylučuje striedavú osobnú starostlivosť oboch
rodičov o maloletú, v opačnom prípade trvala na osobnej starostlivosti otca o maloletú.

24. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Galanta na pojednávaní dňa 28.07.2017 žiadala, aby súd nariadil
znalecké dokazovanie, a to tak znalcom z odboru psychológie, ako aj znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria predovšetkým za účelom posúdenia psychického zdravotného stavu
oboch rodičov maloletej G. a jej súrodencov, ich vzájomných vzťahov a emocionálnych väzieb, ako aj
eliminovanie možných rizík vo výchovných prostrediach rodičov, tak ako to nariadil Krajský súd v Trnave

rozhodnutím ešte zo dňa 07.10.2015. Vzhľadom na značný časový odstup od začatia konania žiadala,
aby znalecké dokazovanie bolo realizované bez zbytočného odkladu.

25. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 28.07.2017 navrhla, aby súd nariadil znalecké
dokazovanie, ktoré by poukázalo na rodičovské kompetencie a vhodnosť výchovného prostredia toho

ktorého rodiča. Už v prvom znaleckom posudku z roku 2011 boli indície, ktoré poukazovali na matkin
zdravotný stav. Uviedla, že matka maloletej nebola ochotná spolupracovať s úradom a neustále marí
styk otca s maloletou a styk plnoletých súrodencov s maloletou.

26. Právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 11.11.2019 uviedla, že predmetné

konanie začalo na návrh matky maloletého dieťaťa už v roku 2015, ktorá sa svojím návrhom domáhala
zvýšenia výživného na vtedy maloletú G. a medzičasom plnoletú G.. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo
v januári 2016. Z ich strany bol podaný protinávrh na zmenu výchovného prostredia s tým, že by
osobnú starostlivosť o vtedy maloletú G. a maloletú G. zabezpečoval ich otec. Cieľom bolo naplniť vôľu
staršej dcéry G. na pokojné a vyvážené rodinné prostredie. Cieľom tiež bolo zabezpečiť, čo najlepšie

výchovné prostredie a zázemie pre maloletú G., a to najmä s poukazom na zdravotný stav matky
maloletého dieťaťa (vychádzala zo znaleckého dokazovania, ktoré bolo uskutočnené v rozvodovom
konaní manželov). Matka maloletého dieťaťa ostala po rozvode manželstva bývať v byte, ktorý bol vo
vlastníctve rozvedených manželov a nemala záujem vyporiadať BSM s tým, aby si každý z manželov
mohol zabezpečiť vlastné bývanie. Na čas po rozvode manželstva bol vtedy maloletý I. zverený do

osobnej starostlivosti otca. Obe dievčatá boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Pojednávanie v
predmetnejveci,naktorombolaprítomnáajmatkamaloletéhodieťaťa,sprevádzalidramatickéokolnosti,
konkrétne matka maloletého dieťaťa škaredo vynadala jej, aj sudcovi a plesnutím dverí opustila
pojednávaciu miestnosť. L.. M. vydal neodkladné opatrenie, ktoré, pokiaľ sa správne domnievam, bolo
krajským súdom potvrdené. Neodkladným opatrením vydaným Okresným súdom Galanta pod sp. zn.

16P/1/2015 zo dňa 27.07.2016 bol upravený styk otca s maloletou G., ktoré bolo Krajským súdom v
Trnave dňa 29.03.2017 potvrdené. Ďalším neodkladným opatrením bol upravený styk súrodencov s
maloletouG..Zdôraznila,žezostranyotcamaloletéhodieťaťaataktiežzostranysúrodencovmaloletého
dieťaťa, nemožno hovoriť o ich nezáujme o maloletú G.. Mala za to, že matka maloleté dieťa atakuje atiež robí všetko pre to, aby sa maloletá G. nedostala do sféry vplyvu iných osôb, ako jej samej. Matka
postupuje absolútne iracionálne a bezdôvodne popiera práva druhého rodiča (otca maloletého dieťaťa).
Vylúčila, že by sa toho času plnoletý I. niekedy správal k maloletej G. nevhodne, alebo že by ublížil

svojej matke. Táto situácia je pre ňu nepochopiteľná. Mala na mysli správanie matky maloletého dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa nemal pod tlakom uvedených okolností inú možnosť, ako prijať manipuláciu zo
strany matky maloletého dieťaťa a ťažký psychický teror, ktorý matka uplatňuje vo vzťahu k maloletej G..
Matka maloletého dieťaťa absolútne popiera existenciu vlastného biologického otca maloletého dieťaťa.
Poznamenala, že v období rokov 2015-2016 sa snažil otec maloletého dieťaťa cez staršiu dcéru G.

kontaktovať maloletú G.. V čase keď bola matka maloletého dieťaťa v práci, chodievala maloletá G.
do domácnosti svojho otca na pár hodín. Maloletá G. sa so svojím otcom normálne hrala, trávili spolu
čas, komunikovali spolu a dokázali sa tešiť zo vzájomnej prítomnosti. K stretnutiam maloletej G. so
svojím otcom dochádzalo bez vedomia matky maloletého dieťaťa. Keď sa to matka maloletého dieťaťa
dozvedela, verbálne atakovala medzičasom plnoletú G.. Medzičasom plnoletá G. opustila domácnosť
matky, ešte pred dovŕšením plnoletosti a odsťahovala sa do domácnosti svojho otca, kde býva doposiaľ

aj so svojím plnoletým bratom I.. Zdôraznila, že je presadzovaná absolútna svojvôľa matky maloletého
dieťaťa, ktorá ignoruje absolútne všetko. Nedostavila sa ani k znalkyni, ani k znalcovi, a teda nebolo
možné súdnoznaleckým dokazovaním zhodnotiť vhodnosť výchovného prostredia maloletého dieťaťa.
Tiež nebolo možné zhodnotiť, ktorý z rodičov má vytvorené lepšie predpoklady pre zabezpečovanie
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, vrátane duševných (psychických) predpokladov oboch rodičov.

Podotkla, že uvedené konanie prebieha už veľmi dlho. Prichádza do úvahy aj možnosť prerušenia
tohto konania s tým, že by bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti matky maloletého dieťaťa na
právne úkony. Mala za to, že matka má zdravotné problémy, pričom tomu nasvedčuje aj jej správanie.
Neodkladné opatrenie ohľadne úpravy styku otca maloletého dieťaťa s maloletou G. sa nedá dodržiavať,
pričom otec sa snažil styk s maloletým dieťaťom realizovať aj za asistencie polície, avšak bezúspešne.

Navrhla, aby súd rozhodol o zverení maloletej G. do osobnej starostlivosti otca. V prípade, ak by súd
k takémuto rozhodnutiu nedospel, navrhla, aby maloletá G. bola zverená do striedavej starostlivosti
rodičov, v opakovaných týždenných intervaloch, prípadne v dvojtýždenných intervaloch. V prípade, ak
súd rozhodne aj tento návrh zamietnuť, navrhla upraviť styk otca s maloletou G. tak, že otec bude
oprávnený sa stretávať s maloletou každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do pondelka do 8:00

hod., počas letných prázdnin 29. a 30. týždeň kalendárneho roka počnúc pondelkom 29. týždňa o
9:00 hod. a končiac nedeľou 30. týždňa o 19:00 hod., a 33. a 34. týždeň kalendárneho roka počnúc
pondelkom 33. týždňa o 9:00 hod. a končiac 34. týždňa o 19:00 hod.. Počas jarných prázdnin v termíne
určenom Ministerstvom školstva každý párny kalendárny rok od pondelka určeného kalendárneho
týždňa od 9:00 hod. do nedele konkrétneho kalendárneho týždňa do 17:00 hod.. Počas vianočných

sviatkov každý párny kalendárny rok dňa 24.12. od 12:00 hod. do 25.12. do 19:00 hod. a každý nepárny
kalendárny rok od dňa 25.12. od 12:00 hod., do 26.12. do 19:00 hod.. Počas Silvestra každý nepárny
kalendárny rok dňa 31.12. od 10:00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19:00 hod. s tým, že otec
si maloletú v dňoch realizácie školskej dochádzky vyzdvihne v škole a po skončení styku v dňoch
realizácie školskej dochádzky odovzdá v škole. V ostatných dňoch otec vyzdvihne maloletú v mieste

trvalého bydliska matky a po realizácii styku maloletú odovzdá matke v mieste jej trvalého bydliska. Ďalej
navrhla, aby sa obaja rodičia starali o majetkové práva a majetok maloletej a tiež navrhla výživné na
maloletú zvýšiť na sumu 150,- Eur. Alternatívne navrhla upraviť styk otca s maloletým dieťaťom podľa
vydaného neodkladného opatrenia. Zároveň alternatívne navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca
maloletého dieťaťa na maloleté dieťa v rozmedzí sumy 130,- až 150,- Eur. Dodala, že otec maloletého

dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k medzičasom plnoletej dcére G., ktorá navštevuje 3. ročník
vysokej školy, a na ktorej výživu jej otec prispieva sumou 200,- až 250,- Eur mesačne, pričom jej
zabezpečuje bývanie, stravu, oblečenie a tiež úhradu jednorazových výdavkov. Navrhla, aby bol jej
klient zaviazaný dlžné výživné zaplatiť v splátkach, a to aj s poukazom na to, že do roku 2018 splácal
spoločné exekúcie, ktoré matka maloletého dieťaťa odmietla uhrádzať. Záverom konštatovala, že na

tomto, a ani inom pojednávaní, a ani v žiadnych správach, nebol uvedený priamy výrok maloletej G.
s tým, že samozrejme berie na vedomie skutočnosti uvádzané kolíznou opatrovníčkou, že rozhovor s
maloletou nemohol byť vykonaný osamote, ale len za prítomnosti jej matky. Na margo zdravia matky
použila jedno odborné vyjadrenie, a to citáciu zo str. 10 znaleckého posudku č. X/XXXX spracovaného
k spisu sp. zn. 26/180/2009 na čl. XX súdnym znalcom P.. R. Y., znalec z odboru psychológia, odvetvie

klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, pričom citovala
z časti psychologické vyšetrenie matky z psychologicko-diagnostického záveru: „Osobnosť sociálne i
emočne nezrelá, so známkami infantilizmiu. Dlhodobý osobnostný defekt psychotickým procesom, susp.
neliečená chronická forma schizofrénie s defektom osobnosti. Z dostupných anamnestických údajov apsychologického vyšetrenia vyplýva, že ide o neliečené vysoko pravdepodobné psychotické ochorenie,
a na základe tohto doporučuje psychiatrické vyšetrenie.“ Doplnila, že nemá vedomosť o tom, že by
k takémuto odbornému psychiatrickému vyšetreniu matky maloletého dieťaťa v akomkoľvek civilnom

konaní došlo, čo v podstate viedlo jej klienta k obavám o maloletú dcéru, k jeho snahe túto akýmsi
spôsobom „dostať“ do sféry svojho vplyvu s možnosťou ju vychovávať a umožniť jej v živote poznať aj
mužský vzor a vplyv otca v rodinnom prostredí, aj keď neúplnom. Podotkla, že otec svoje schopnosti
vychovávať svoje deti preukázal už tým, že najstarší syn rodičov Š. je dnes dospelý, schopný vlastnou
prácou sa o seba postarať, pričom vedie so svojím otcom a svojou sestrou riadny život. Rovnako aj

plnoletá G. sa so svojím otcom napriek vplyvu matky dokázala stretávať a ihneď, ako bola schopná vplyv
matky vlastnými rozhodovacími schopnosťami eliminovať, otca vyhľadávala. Strednú školu ukončila už
v jeho osobnej starostlivosti, pričom následne z domácnosti otca a svojho brata nastúpila na vysokú
školu, kde si riadne plní svoje povinnosti. Poukázala na to, že otec má všetky predpoklady a aj právo sa
o svoju dcéru rovnovážne starať aj s matkou, pričom v tomto konaní bolo poukázané, že žiadny postup
orgánov štátnej moci doposiaľ nebol schopný poskytnúť otcovi k výkonu rodičovských práva primeranú

pomoc. Samozrejme otec si je vedomý v prvom rade potreby svojich aktivít.

27. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 11.11.2019 uviedol, že sa pripája k tomu, čo uviedla
jeho právna zástupkyňa, a to aj v časti petitu. S návrhom matky maloletého dieťaťa na zvýšenie
výživného na maloletú G. čiastočne súhlasil. Bol ochotný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou

150,- Eur mesačne. Dlžné výživné nie je schopný uhradiť jednorázovo, preto požiadal súd o možnosť
uhrádzať ho v splátkach. Absolútne odmietal návrh matky maloletého dieťaťa o zákaze jeho styku s
maloletou G.. Nie je pravdou, že by ho maloletá G. nepoznala. Matka maloletého dieťaťa odmieta, aby
sa s ním mohla maloletá G. stýkať. S maloletou G. sa stretol koncom roka 2015 a začiatkom roka
2016 v januári alebo februári. Maloletá G. navštívila jeho domácnosť minimálne desaťkrát. Najprv bolo

zorganizované náhodné stretnutie, aby ho maloletá G. spoznala. Potom chodievala pravidelne do jeho
domácnosti. Vedela, že je jej otec a tiež ho tak oslovovala. Tieto ich stretnutia boli prirodzené, spontánne
a prebiehali bezproblémovo. Spočiatku boli na týchto stretnutiach prítomní aj súrodenci maloletej G.,
avšak neskôr stretnutia prebiehali bez ich prítomnosti. Naposledy sa teda stretol s maloletou G. v januári
alebo februári roka 2016. Teraz maloletú G. už len náhodne stretáva. Snaží sa ju pozdraviť, avšak ona

sklopí zrak a hľadí do zeme. Na otázku súdu prečo sa nerealizujú jeho stretnutia s maloletou G. v zmysle
vydaného neodkladného opatrenia (každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., a každý
nepárny týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod.), otec maloletého dieťaťa uviedol, že vykonal
niekoľko pokusov o realizáciu stretnutia s maloletým dieťaťom, avšak zo strany matky boli tieto stretnutia
odmietnuté, teda k týmto stretnutiam s maloletou ani nedošlo. Neskôr matka zvolila takú taktiku, že

keď mal byť realizovaný jeho styk s maloletou, tak neboli doma. Návrh na súdny výkon rozhodnutia
nepodával. Skutočnosť, že mu je bránené v styku s maloletou G. oznámil na polícii, avšak bez úspechu.
Na otázku súdu kedy naposledy sa informoval na maloleté dieťa v škole, prípadne na zdravotný stav
maloletého dieťaťa u jeho ošetrujúceho lekára, otec maloletého dieťaťa uviedol, že naposledy sa na
maloletú G. v škole a u jej lekára informoval v roku 2016, odvtedy sa na maloleté dieťa neinformoval,

nakoľko o maloletej G. má sprostredkované informácie od medzičasom plnoletej G.. Plnoletá G. chodí
cca päťkrát týždenne do domácnosti starej matky, v ktorej domácnosti býva matka spolu s maloletou G..
Plnoletá G. sa tu stretáva s maloletou G.. Plnoletý I. tiež navštevuje domácnosť starej matky, avšak nie
je mu umožnené sa nejakým spôsobom kontaktovať, prípadne pozhovárať sa s maloletou G.. Dodal,
že na výživu maloletej G. prispieva pravidelne mesačne sumou 100,- Eur. Komunikácia medzi ním a

matkou dieťaťa je nulová a to už od roku 2008, kedy opustil spoločnú domácnosť. To, či matka prispieva
nejakým výživným plnoletej G., uviesť nevedel. Trvalý pobyt má evidovaný na adrese D. XXX, avšak
býva na adrese I. XXX/X, F. v prenajatom 2-izbovom byte. V spoločnej domácnosti býva s plnoletým
synom I., ktorý je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom cca 600,- Eur a plnoletou dcérou
G., ktorá je študentkou 3. ročníka na Právnickej fakulte v Trnave. Dodal, že od 01.01.2012 je zamestnaný

u zamestnávateľa Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom v Banskej Bystrici, s miestom výkonu práce v Z.
ako vedúci daňového konania s priemerným čistým mesačným príjmom cca 1.600,- Eur. Okrem tohto
príjmu, iný príjem neuvádzal. Nepoberá rodinné prídavky na maloleté dieťa, ani na medzičasom plnoletú
G.. Neuplatňuje si daňový bonus. Nevlastní žiadne hnuteľné, ani nehnuteľné veci. Jeho zdravotný stav
je dobrý. Za prenájom bytu, v ktorom býva platí mesačne sumu 390,- Eur. Mesačne spláca dlh voči VÚB

banke v sume 103,- Eur. Za internet platí 16,- Eur mesačne. Za stravu, hygienické potreby, oblečenie
a údržbu bytu platí 280,- Eur mesačne. K jeho výdavkom ďalej patrí doprava do zamestnania v sume
82,- Eur mesačne, strava v zamestnaní v sume 80,- Eur mesačne a platba za telefón v sume 10,- Eur
mesačne.Podotkol,žeodnovembra2015dojúna2018splácaldlhvočibytovémupodnikuNašadomováspráva, s.r.o. v sume 150,- Eur mesačne a súdny poplatok v novembri 2018 v sume 150,- Eur. Jeho
dcére G. prispieva mesačne sumou 150,- Eur, ktoré jej odovzdáva do rúk. Suma 200,- až 250,- Eur,
ktorú uviedla jeho právna zástupkyňa, predstavuje približnú sumu, ktorú vynakladá na výdavky plnoletej

G.. Na otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta kedy naposledy sa pokúsil o styk s maloletou
G. v zmysle úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení, otec maloletého dieťaťa uviedol, že to bolo po
tom, ako bolo vydané uznesenie. Konkrétne to bolo v roku 2016 v októbri alebo novembri. Na otázku
zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, akým spôsobom prebiehal tento pokus o styk s maloletým
dieťaťom, otec odpovedal, že prvýkrát prišiel na adresu, kde bývajú a zazvonil. Tam bola prítomná aj

matka maloletého dieťaťa, ktorá zakričala na maloletú G. „poď sem“ a potom zavrela dvere. Na ďalšie
stretnutia už nebola prítomná matka maloletého dieťaťa. Túto skutočnosť mu oznámila jej matka (stará
matka maloletého dieťaťa), ktorá uviedla, že matka s maloletou G. išli preč. Na otázku zástupkyne
Okresnej prokuratúry Galanta, či využil niekedy policajnú asistenciu pri týchto pokusoch o styk, a ak nie,
tak prečo, otec maloletého dieťaťa uviedol, že po neúspešnom pokuse o stretnutie išiel túto skutočnosť
ohlásiť na policajný zbor v F., kde bola spísaná zápisnica. Keď sa informoval o možnosti policajnej

asistencie pri tomto styku, bolo mu povedané, že takéto niečo nerobia. Išlo o neoficiálnu informáciu. Na
otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, o čom s ním bola spísaná zápisnica, otec odpovedal,
že si myslí, že to bolo o priestupku. Jeho cieľom bolo oznámiť správanie matky. Na otázku zástupkyne
Okresnej prokuratúry Galanta z akého dôvodu nepodal na súd návrh o nariadenie výkonu rozhodnutia,
otec odpovedal, že to riešil s jeho právnou zástupkyňou, avšak jeho cieľom nebolo podávať takýto návrh,

nakoľko nechcel maloletú G. vystavovať stresom a nejakému násilnému odoberaniu. Dodal, že ako je
vidieť, na matku maloletej neplatí nič. Na otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta či to chápe
správne, že súdnym výkonom rozhodnutia, kedy by súd ukladal matke maloletého dieťaťa pokuty za
nerešpektovanie súdneho rozhodnutia, nechcel traumatizovať maloleté dieťa, ale na políciu išiel podať
oznámenie na matku. Ďalej sa zástupkyňa Okresnej prokuratúry dotazovala otca, či mu jeho právna

zástupkyňa vysvetlila zmysel súdneho výkonu rozhodnutia, že tam je taký postup, že sa ukladajú pokuty
rodičovi, ktorý nerešpektuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, otec poznamenal, že v tom
nevidel nejaké rozporné konania. Jeho právna zástupkyňa mu vysvetlila postup pri nútenom výkone
rozhodnutia, avšak ako vidieť aj v tomto konaní, pokuty nič nevyriešili. Na otázky zástupkyne Okresnej
prokuratúry Galanta, koľko rokov boli s matkou maloletej manželia a či sa počas trvania manželstva jeho

manželka prejavovala tak, že je duševne chorá, resp. či existuje alebo má k dispozícii nejaké potvrdenie
o jej duševnom stave, otec maloletého dieťaťa odpovedal, že manželstvo uzatvárali v roku 1993 a v roku
2011 bolo manželstvo rozvedené. Jeho manželka mala zdravotné problémy psychiatrického charakteru,
z ktorých sa liečila. V roku 2005 navštevovala psychiatričku U.. T. v T. a brala aj lieky. V čase ich
rozvodu sa matka maloletého dieťaťa neliečila. Zástupkyňu Okresnej prokuratúry Galanta zaujímala

predstava otca maloletého dieťaťa, keďže od roku 2016 nevidel maloleté dieťa, akým spôsobom by
realizoval osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, na čo otec uviedol, že by zabezpečoval štandardnú
starostlivosť, lekára, školu, záľuby, koníčky. Vytváral by rodinné zázemie, tak ako to robí svojím dvom
plnoletým deťom I. R. G.. Na otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, či by podľa neho bolo
súdne rozhodnutie, ktorým by bolo maloleté dieťa odňaté zo starostlivosti svojej matky rozhodnutím,

ktoré by bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, otec uviedol, že je to jeho subjektívna odpoveď,
lebo odborne to nevie posúdiť. Nie je cieľom odnímať dieťa od matky, ale chce nejako naštartovať
rodinné vzťahy, čiže ak by sa matka maloletého dieťaťa dala do poriadku, prichádza do úvahy striedavá
osobná starostlivosť. Mal za to, že práve toto mohlo vyriešiť znalecké dokazovanie. Na poslednú otázku
zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, či pri tom berie do úvahy aj názor maloletej G. prezentovaný

pred kolíznou opatrovníčkou, otec poznamenal, že to cíti tak, že názory prejavené maloletou G. nie sú
jej slobodne vyslovenými názormi, nakoľko maloletá je pod tlakom svojej matky.

28. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 11.11.2019 uviedla, že s prednesenými návrhmi právnej
zástupkyne otca maloletého dieťaťa nesúhlasí. Maloletá G. má vytvorený silný emocionálny vzťah k

svojej matke, čo sa preukázalo aj na poslednom pohovore s maloletou G.. Maloletá G. svoju matku
neustále hladká, pusinkuje, pozerá na ňu a vôbec nie je schopná samostatne vyjadriť svoj názor. Zo
strany kolíznej opatrovníčky nebolo možné nikdy vykonať pohovor s maloletou G. osamote, teda bez
prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Maloletá G. vyžadovala pri pohovore prítomnosť svojej matky.
Matka maloletého dieťaťa verbalizovala, že maloletá G. nechce poznať svojho otca, nechce sa s ním

stretávať, nikdy ho nevidela a podobne. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou G., navrhla, aby tento
styk prebiehal dvakrát do mesiaca, teda dva dni v mesiaci. V podstate by to mohlo byť aj podľa úpravy
v neodkladnom opatrení. Čo sa týka zvýšenia výživného, súhlasila so zvýšením výživného na sumu
150,- Eur mesačne. Podotkla, že matke maloletého dieťaťa navrhovala spoluprácu v tom zmysle, abysa všetci, teda matka maloletého dieťaťa, otec maloletého dieťaťa, maloleté dieťa, kolízna opatrovníčka,
prípadne odborný pracovník, stretli, či už na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta alebo
v Centre pre deti a rodiny v F., avšak matka maloletého dieťaťa všetko odmietla. Mala za to, že nemá

význam navrhovať a ukladať výchovné opatrenie, nakoľko matka maloletého dieťaťa naň nebude chodiť.

29. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Galanta na pojednávaní dňa 11.11.2019 uviedla, že výlučne všetci
odmietame postoj matky maloletého dieťaťa v predmetnej veci. Zastávala názor, že výlučne odmietavý
postoj matky k otcovi maloletého dieťaťa, ako aj k akejkoľvek spolupráci s kolíznou opatrovníčkou

je dôvodom, pre ktorý toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Zároveň sa stotožnila s
vyjadrením právnej zástupkyne otca, že odmietavý postoj matky k akejkoľvek spolupráci so znalcami
je dôvodom, pre ktorý je napríklad znalecký posudok P.. M. B. č. XX/XXXX bez akejkoľvek výpovednej
hodnoty a nevyplývajú z neho žiadne informácie, ktoré by umožnili súdu, ako aj účastníkom, urobiť
si záver o schopnostiach matky vykonávať starostlivosť o maloletú. Zároveň sa však nestotožnila s
návrhom, aby maloletá G. bola zverená do starostlivosti otca, resp. do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov. Mala za to, že medzi otcom maloletej a maloletou G. v súčasnosti nie je vytvorený citový
vzťah, ktorý by takéto rozhodnutie umožňoval. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.
10CoP/39/2015-213 zo dňa 07.10.2015, ktorého závery sú žiaľ uplatniteľné doposiaľ, a v ktorom krajský
súd uviedol, že absencia osobnej rodinnej väzby medzi otcom a maloletou G. bráni prínosu náhleho
odovzdania maloletej do výchovného prostredia otca. Krajský súd výslovne konštatoval náhle odňatie

dieťaťa matke, čo však nielen nevyrieši následky spôsobené nesprávnym konaním rodiča, o ktorom je
reč, ani zanedbaný vzťah otca a dcéry (za ktorý ako správne konštatovala kolízna opatrovníčka nesú
zodpovednosť obaja rodičia), ale prinieslo by to ďalší extrém v živote dieťaťa s negatívnym dopadom
na jeho zdravie a vývoj (v dôsledku konfliktného vzťahu jeho rodičov). Opakovane konštatovala, že
bohužiaľ aj vzhľadom na pasívny postoj otca maloletej G. k zákonným možnostiam ohľadne realizácie

styku s maloletou G. sú tieto závery napriek odstupu viac ako štyroch rokov od ich vyslovenia krajským
súdom doposiaľ uplatniteľné. Plne sa stotožnila s návrhom kolíznej opatrovníčky, aby súd umožnil
otcovi maloletého dieťaťa styk v rozsahu vymedzenom neodkladným opatrením. Zdôraznila, že postoj
matky, ktorá úplne odmieta realizáciu styku otca s maloletou, v tomto smere nemá absolútne žiadne
opodstatnenie. Právo styku rodiča s dieťaťom vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach

dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s
obidvoma rodičmi. Zastávala názor, že úprava styku v rozsahu navrhnutom právnou zástupkyňou otca
v súčasnosti ešte nie je možná a na začiatok je potrebné upraviť styk v kratších časových intervaloch s
tým cieľom, aby sa medzi maloletou a jej otcom nadviazal vzťah. Apelovala na otca maloletej a upriamila
jeho pozornosť na zákonnú úpravu týkajúcu sa súdneho výkonu rozhodnutia ohľadne maloletých detí a

zároveň tiež upriamila jeho pozornosť na fakt, že prostriedky trestného práva prichádzajú do úvahy až
potom, čo sa voči účastníkovi bezvýsledne použili opatrenia v civilnom súdnom konaní.

30. Z úradného záznamu zo dňa 05.06.2015 vyplývalo, že sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta dostavil otec maloletých detí, s dvomi jeho deťmi vtedy maloletou G. a plnoletým I.. S pohovoru

vykonaného s vtedy maloletou G. vyplývalo, že je študentkou 2. ročníka Gymnázia v F.. Uviedla, že
problémy začali, keď mala 7-8 rokov, pričom matka vtedy chodievala po dome a hľadala duchov.
Vyhľadala aj lekársku pomoc, ale lieky odmietla brať. Neskôr po narodení G. sa vzťahy medzi rodičmi
upravili a začali žiť spolu. Presťahovali na do bytu na X. H. v F.. Nezhody medzi rodičmi sa stupňovali
a nastal rozvod rodičov. Ona ostala s matkou a maloletou G. bývať v byte. V tomto období mala matka

stavy, že každý deň niečo rozbíjala, v jeden deň okno, druhý balkónové dvere, začala v byte rozhadzovať
veci, ale aj vyhadzovať von oknom. Dodala, že byt bol v dezolátnom stave a nedalo sa tam variť, preto
matka chodieva variť k starým rodičom. Zo strany matky zažívala G. fyzické i psychické útoky. Matka
sa vyjadruje o otcovi, že je zlý. Matka jej zakazovala chodiť k otcovi. Matka pracovala v škole, ale
mala tam problémy s deťmi a na základe toho ju vyhodili už viac krát. Uviedla, že občas má z matky

strach, niekedy má taký nepríčetný pohľad. Je dosť manipulatívna a nepripúšťa si, že by mala nejaké
problémy. So svojou sestrou G. má veľmi dobrý vzťah. Chcela by ísť bývať k svojmu otcovi, lebo tam
cíti oveľa väčšie zázemie ako u matky, chce cítiť viac lásky a to isté chce pre G.. Dodala, že keď sa
uskutočnilo náhodné stretnutie s otcom, G. a I., tak sa po odchode otca G. pýtala G., či vie kto to bol a
ona povedala, že áno, že je to jej otec. Plnoletý I. uviedol, že s otcom na I. XXX/X, X. F. sa mu býva oveľa

lepšie a vôbec neprežíva stres. So svojou matkou sa stretáva podľa práce, zväčša po dvoch dňoch,
avšak matka sa z jeho prítomnosti nevedela veľmi tešiť. Návštevy v domácnosti matky končili väčšinou
hádkami, ale on tam chodil najmä kvôli svojim sestrám. Myslí si, že matka je chorá a potrebuje pomoc.
Do práce chodievala veľmi málo. Matka nerešpektuje ani svoju vlastnú matku. I. mrzí, ako sa situáciavyvíjala, ale ani s otcom to nemali ľahké, musel sa po škole zamestnať a finančne vypomáhať svojmu
otcovi s exekúciami, aj keď plánoval študovať na vysokej škole. Situácia v rodine je hraničná. Vyjadril
obavu z reakcie matky v prípade zverenia detí do osobnej starostlivosti otca. Dodal, že maloletá G. je

v neprítomnosti svojej matky uvoľnenejšia. Mal za to, že maloletá G. by nemala problém zvyknúť si na
otca a nové prostredie.

31. Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 25.07.2016 vyplývalo, že dňa 07.07.2016 boli prešetrené
pomery v domácnosti matky maloletej G., počas ktorého bola prítomná matka, maloletá G., plnoletá

G. a matka matky maloletej G.. Matka sa vyjadrila tak, že je proti tomu, aby bol upravený styk otca s
maloletou G., nakoľko si nepraje, aby sa maloletá so svojím otcom stretávala. Priala si úplný zákaz styku
otca s maloletou, pretože ich otec v minulosti fyzicky napádal. Matka s maloletou obýva 4-izbový dom
svojej matky B. D. na adrese U. XXXX/XX, F.. Náklady na bývanie sú vo výške 170,- Eur. Maloletá G.
má spoločnú izbu so svojou matkou. Počas šetrenia bola prítomná kolízna opatrovníčka maloletej G.
a terénna sociálna pracovníčka. Matka maloletej na otázky ohľadne otca maloletej odpovedala veľmi

direktívne, zachádzala do agresie, zvyšovala hlas a niekoľkokrát zopakovala, že sa kolízna opatrovníčka
môže hanbiť, že sa snaží presadiť záujem otca maloletej. S matkou maloletej sa nedalo rozumne
komunikovať, kričala a vzhľadom k tomu, že sa kolízna opatrovníčka cítila byť ohrozená agresiou
matky maloletej, opustila spolu s terénnou pracovníčkou domácnosť. Kolízna opatrovníčka telefonicky
kontaktovala matku maloletej dňa 13.07.2016 a 15.07.2016, aby sa s maloletou G. dostavila na pohovor.

Matka maloletej uviedla, že maloletá G. je chorá, navštívila s ňou U.. M., ošetrujúcu lekárku maloletej a
v prípade, ak sa stav maloletej zlepší, dostaví sa na pohovor. Kolízna opatrovníčka kontaktovala U.. M.,
ktorá uviedla, že matka s maloletou ju navštívili dňa 13.07.2016 z dôvodu, že maloletá zvracala. Nebolo
však potrebné žiadne ďalšie vyšetrenie, liečba, lekárka dokonca ani nestanovila dátum kontroly. Stav
maloletej nebol závažný. Opätovne kolízna opatrovníčka kontaktovala matku maloletej, ktorej chcela

ponúknuť možnosť, že by dňa 19.07.2016 uskutočnila pohovor s maloletou v domácom prostredí,
ale bez jej prítomnosti, na čo matka maloletej hovor zrušila. Dňa 18.07.2016 sa na úrad dostavil otec
maloletej, brat I. a sestra G.. Vzhľadom k tomu, že šetrenie pomerov na strane otca maloletej prebehlo
dňa 05.10.2015 a od toho času nedošlo k žiadnej zmene, dala kolízna opatrovníčka do pozornosti,
že uvedené šetrenie prebehlo na adrese I. XXX/X, F. a počas neho sa v domácnosti nachádzal otec

maloletej, zamestnaný na Finančnom riaditeľstve s mesačným príjmom vo výške 1.100,- Eur a plnoletý
syn I., zamestnaný v Cukrovare F. s mesačným príjmom vo výške 600,- Eur. Ide o 2-izbový byt v
dlhodobom prenájme s mesačnými nákladmi cca 350,- Eur. Byt bol plne zariadený, poriadok a čistota
boli na požadovanej úrovni. Podľa tvrdenia otca, náhodné stretnutia s maloletou G. začali v júli 2015,
kedy sa stretli spolu so sestrou G. cestou do papierníctva. Ďalšie náhodné stretnutia sa uskutočnili

na O. F., na detskom ihrisku v F., kde sa hrala G. s maloletou. Tam prebehla intenzívna komunikácia
medzi otcom a maloletou G., prítomné boli aj staršie deti I. R. G.. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo cestou
z obchodu domov, kedy G. a maloletú G. sprevádzal aj otec. Počas nej maloletá G. držala za ruku
G. aj otca. Na prelome augusta a septembra 2015 sa G. s maloletou G. zastavili v domácnosti otca.
Zo začiatku bola maloletá nesmelá, ale postupne sa začala uvoľňovať a bola spontánna a veselá. S

otcom komunikovala bez problémov a spolu si kreslili. Maloletá sa vyjadrila, že má rada kokosové guľky,
tak otec nakúpil potrebné suroviny a na ďalšom stretnutí ich spoločne pripravili. Už v tom období otca
volala „ocino“ a spontánne ho používala, keď sa nachádzala v jeho domácnosti. Počas nasledujúcich
stretnutí sa maloletá cítila pri otcovi bezpečne, aj bez prítomnosti G.. Spolu sa hrali a komunikovali
spolu. Stretnutia v tom čase prebiehali veľmi intenzívne, nakoľko matka maloletej pracovala, a tak mala

maloletá možnosť spoznať a zoznámiť sa so svojím otcom. Na Vianoce 2015 pomáhala v domácnosti
otcaozdobovaťstromček,bolašťastnáabolipustenékoledy.Otomexistujeajfotodokumentácia.Takéto
osobné stretnutia s otcom prebiehali do februára 2016. Potom prestala matka maloletej pravidelnejšie
pracovať a na takéto stretnutia už nebola ďalšia príležitosť. Otec sa snažil kontakt udržiavať aspoň
prostredníctvom telefonických hovorov s maloletou. Plnoletá G. uviedla, že počas stretnutí maloletej

s otcom, bola maloletá veselá, spontánna, otvorená a priateľská k svojmu otcovi. Nebála sa vyjadriť
svoj názor, bola hravá a vymýšľala rôzne aktivity. V prítomnosti matky je maloletá utiahnutá, bojazlivá
a je v neustálom napätí. Plnoletý I. uviedol, že je zásadný rozdiel v správaní sa maloletej, keď je v
domácnosti otca uvoľnená, spontánna a usmievavá a v domácnosti matky je utláčaná. Myslí si, že
maloletá je izolovaná od vonkajšieho sveta a matka si ju chorobne pripútala. Ani pre neho, ako G. brata,

nejestvuje možnosť byť s G. osamote a komunikovať s ňou bez prítomnosti matky. Otec maloletej i
plnoletí súrodenci maloletej sa zhodli na to, že majú odôvodnenú obavu o život a zdravie maloletej G., po
tom, čo sa matka dozvie o skutočnostiach, ktoré tvoria obsah tohto vyjadrenia. Rodičom maloletej bola
zo strany úradu ponúknutá možnosť bezplatnej mediácie, ktorú otec maloletej prijal, ale matka maloletejreagovala tak, že vybehla na mediátora s krikom, čo si to dovoľuje a buchla telefónom. Nebolo možné
zrealizovať stretnutia otca s maloletou G. za asistencie kolíznej opatrovníčky z dôvodu neochoty matky
maloletej. Kolízna opatrovníčka v závere správy uviedla, že komunikácia s matkou maloletej je veľmi

ťažká a niekedy nemožná. Návrhy zo strany kolíznej opatrovníčky neakceptuje a nepreukázala žiadnu
snahu o nápravu, ktorá by sa týkala zlepšenia vzťahu medzi otcom a maloletou G.. Matka maloletej sa
nedá výchovne usmerniť. Odmieta akýkoľvek kontakt otca s maloletou G.. Navrhla, aby bol s maloletou
G. vykonaný pohovor prostredníctvom súdu. Kolízna opatrovníčka predložila súdu uznesenie OR PZ v
Galante, odbor kriminálnej polície ČVS: D.-XXX/X-X.-T.-XXXX zo dňa 05.04.2016, ktorým bolo trestné

stíhanie začaté za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného
zákona zastavené. Z výsluchu maloletej G. v tomto uznesení vyplýva, že s otcom sa nestretáva a o
jeho osobe nechcela vôbec komunikovať a sklopila zrak. Znalec z odboru psychológia, odvetvia klinická
psychológia detí, ktorý bol pribratý do tohto konania za účelom vypracovania znaleckého posudku
na maloletú G. uviedol, že maloletá nedokáže konflikt medzi rodičmi pomenovať a nepopisuje žiadne
negatívne správanie otca ani matky voči svojej osobe. Má obavu z ich vzájomného konfliktu. Prežíva

strach zo strany matky, k súrodencom má dobrý vzťah. Najintenzívnejšie citové puto má k matke.
Maloletá sa úplne neidentifikuje s matkou, má ju však zidealizovanú. Podľa hodnotenia znalca, by bez
obáv mohla maloletá prejsť od jedného rodiča k druhému, pokiaľ by nemala obavy z hnevu matky, resp.
anticipovaného ohrozenia matky, ktoré vychádzajú z dramatických reakcií matky, ktoré môžu vyvolávať
nešpecifický strach maloletej o svoju matku. Maloletá sa cíti matkou prijímaná a milovaná. Znalec

uviedol,žebybolovhodnévýchovneusmerniťmatkukvýchoveaväčšejslobodedieťaťaasamostatných
stretnutí s rovesníkmi. Pre maloletú je dôležité, aby sa upravil a facilitoval jej styk s otcom a rodičia
korektne spolu vychádzali.

32. Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 18.07.2017 vyplývalo, že dňa 06.07.2017 sa na úrad bez

predvolania dostavil otec maloletej spolu s plnoletou dcérou G. a k veci uviedli, že matka maloletej marí
stretávanie sa s otcom, ale aj plnoletými súrodencami. Plnoletí súrodenci sa s maloletou G. nestretávajú
podľa rozhodnutia súdu, ale styk prebieha len na adrese matky maloletej U. XX, F. v rodinnom dome
starej matky. Keď sú súrodenci spolu sami, maloletá je uvoľnená a teší sa zo stretnutie s nimi. Ak sa
matkanachádzadoma,stretnutiejetaké,žemaloletámáobavuvyjadriťradosťzostretnutia,občassvoju

sestru ani nepozdraví. Plnoletá G. uviedla, že to vníma tak, že problémom je matka. Vzťah brata I. je
obdobný. Otec uviedol, že má stále vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú. Dlhodobo
býva na adrese I. XXX/X, F. v 2-izbovom plne zariadenom byte. Momentálne s ním v jednej domácnosti
žijú obe plnoleté deti I. R. G.. Každý má k dispozícii vlastné lôžko. Náklady na domácnosť sú vo výške
cca 350,- Eur. Príjem otca maloletej je pravidelný, nakoľko je zamestnaný na Finančnom riaditeľstve SR

v Z., s mesačným príjmom cca 1.290,- Eur. Plnoletý syn I. pracuje v Cukrovary F. s mesačným príjmom
cca 550,- Eur. Plnoletá dcéra G. bude od septembra 2017 študentkou vysokej školy. Dňa 13.07.2017
sa na predvolanie dostavila na úrad matka maloletej spolu s maloletou G.. Matka maloletej uviedla, že
pracuje v Bille v Z.. Na živobytie si dokáže zarobiť a keďže je maloletá G. často chorá, ťažko sa jej
zamestná natrvalo. Pohovor s maloletou G. bol vykonaný v prítomnosti matky, nakoľko si to maloletá tak

želala a nebola ochotná uskutočniť pohovor bez nej. Z vykonaného pohovoru s maloletou G. vyplýva,
od septembra bude navštevovať 4. ročník ZŠ M. X. F., v škole je spokojná, učí sa veľmi dobre a na
vysvedčení mala samé jednotky. V škole má veľa kamarátok, najlepšia sa volá O. a s ňou sa aj stretáva.
Počas prázdnin sa rada bicykluje, korčuľuje sa a rada tancuje. Voľný čas trávi s matkou. Včera, alebo
predvčerom naposledy videla svojich súrodencov I. R. G.. Nerozprávali sa s ňou. Otca nikdy nevidela. V

jeho domácnosti nikdy nebola, len keď bola asi mladšia a spolu s matkou. Maloletá uviedla, že s otcom
by sa nechcela stretávať, lebo keď bola bábo veľmi jej ublížil. S bratom I. a sestrou G. sa stretávať môže,
ale oni sa s ňou nehrajú, ani ju nepobozkajú a nepoľúbia. Ďalej o nich hovoriť nechcela. Spomenula si,
že minulý rok, keď bola v nemocnici a prepustili ju, prišiel po ňu a matku brat I. a s autom krúžili po F.
a nechcel ich pustiť von a nadával. Ďalej uviedla, že s matkou sa jej býva veľmi dobre, stará sa o ňu

super. Matka jej nedá trest. Veľa jej pomáha s učením. Býva často chorá a potom sa s ňou učí matka.
U babky sa jej aj matke býva dobre, je spokojná a šťastná. Ešte sa pôjde s matkou niekam kúpať, má
rada vodu. Rada pozerá telenovely a seriály.

33. Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 07.11.2018 vyplývalo, že s maloletou G. bol vykonaný

pohovor dňa 06.11.2018 za prítomnosti matky maloletej. V pohovore maloletá uviedla, že cez letné
prázdninyvjúliležalakvôlizašívanejnohe,lebostúpilanarozbitýpohár.Koncomletnýchprázdninzačala
chodiť na kúpaliská. Matka ju nosila na rukách, starala sa o ňu, vozila ju na bicykli alebo chodievali na
taxíku. S bratom I. sa stretáva len u babky a nechce sa s ním vôbec stretávať. Bojí sa ho, lebo keď boladruháčka, tak ju a jej matku nepustil von z auta a škaredo im nadával. Uviedla, že ho nemá vôbec rada.
So sestrou G. sa tiež stretáva u babky. Chcela ju uniesť s otcom a bojí sa jej. Sama sa so súrodencami
nestretáva. Uviedla, že chce byť iba s matkou. V súvislosti so svojím otcom dodala, že svojho otca nikdy

nevidela, ani ho nepozná a ani ho vidieť nechce a ani do budúcna sa s ním nechce stretávať. Neposiela
jej na žiadny sviatok darček. Býva so svojou matkou u babky, kde má s matkou spoločnú izbu, lebo
nechce mať zvlášť izbu. Chodí na zumbu a angličtinu.

34. Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 26.09.2019 a z úradného záznamu spísaného na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta dňa 18.09.2019 vyplývalo, že dňa 17.09.2019 sa na základe
predvolania dostavil na úrad otec maloletého dieťaťa za účelom vyjadrenia sa k aktuálnym sociálnym,
bytovým, ekonomickým pomerom a k podanému návrhu zo strany matky. Otec maloletého dieťaťa
uviedol, že naďalej býva v prenajatom byte v F. O. H.. I.. Byt pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a
sociálneho zariadenia. Náklady na domácnosť uviedol nájomné vo výške 390,- Eur. Podľa vyjadrenia
otca až do roku 2014 mali spolu s matkou maloletého dieťaťa exekúcie v sume 6.900,- Eur na spoločnom

byte v P., O. X. H.. X. F. z titulu neplatenia platieb za užívanie bytu. Po vydražení predmetného bytu
ostali ďalšie dlhy, ktoré otec uhrádzal vo výške 150,- Eur od roku 2015 do roku 2018 a od februára
2016 do roku 2025 bude uhrádzať mesačne 103,- Eur, čo predstavuje zvyšok dlhu na hypotekárnom
úvere v banke VÚB. V čase výkonu exekúcie, náklady na bývanie na I. ulici hradil brat maloletej G. I..
Otec v predmetnom byte býva spolu so svojimi plnoletými deťmi I. R. G.. Byt je v osobnom vlastníctve

pani U. P.. Starší syn je zamestnaný v F. v Cukrovare s čistým mesačným približne 600,- Eur a cez tzv.
kampaň má vyšší plat (od septembra do januára sa robí cukor). G. je študentkou 3. ročníka na Právnickej
fakulte v Trnave. Otec uviedol, že dcére prispieva na výživu sumou 150,- Eur. O tom, či prispieva aj
matka, nemá vedomosť. Je zamestnancom Finančného riaditeľstva v Z. ako vedúci oddelenia daňového
konania s čistým príjmom približne vo výške 1.350,- Eur. Iný príjem neuvádzal. Maloletá G. je žiačkou

6. ročníka na Základnej škole M. X. F.. Otec sa naposledy v roku 2016 informoval v škole o študijných
výsledkoch maloletej. Otec uviedol, že mala maloletá toho času samé jednotky. Maloletá G. je v evidencii
U.. M., posledné písomné vyjadrenie o zdravotnom stave maloletej otec vyžiadal v roku 2016. Naposledy
bol otec v priamom kontakte s maloletou v roku 2016. Od tej doby ju stretáva iba náhodne v meste.
Aktuálne je maloletá v kontakte so sestrou, avšak iba za prítomnosti matky. Otec uviedol, že sa maloletá

stretáva so svojou sestrou skoro každý deň. Ďalej uviedol, že aktuálne nemá záujem riešiť výživné na
maloletú dcéru. Žiada, aby sa už mohol stretávať so svojou dcérou a v neposlednom rade by chcel, aby
bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti. Aktuálne prispieva na výživu dcéry sumou 100,-
Eur mesačne. Dňa 18.09.2019 sa na úrad dostavila matka maloletej spolu s maloletou dcérou G. za
účelom vyjadrenia sa k aktuálnym sociálnym, bytovým, ekonomickým pomerom a vykonania pohovoru s

maloletým dieťaťom. Matka uviedla, že sa s maloletou dcérou stále zdržiavajú v F. na U.Č. H. XXXX/XX v
domácnostistarejmatkymaloletéhodieťaťazostranymatkyvrodinnomdome.Matkauviedla,ževdome
je veľa miest na spanie, avšak matka má spoločnú izbu s maloletou dcérou, nakoľko je maloletá veľmi
citlivá, je na matku viac citovo naviazaná, nakoľko je v puberte. Matka uviedla, že kedysi prispievala do
domácnosti finančnou hotovosťou starej matke maloletého dieťaťa, avšak teraz už nie, lebo nevedela

kam ich dávala. Matka uviedla, že je jej matka stará a dementná. Podľa vyjadrenia matky si aktuálne s
maloletým dieťaťom hľadajú podnájom, nakoľko si kvôli osobnému bankrotu nemôže zabezpečiť vlastné
bývanie. Matka maloletého dieťaťa je aktuálne zamestnaná v Základnej škole v V., ako učiteľka. Ohľadne
príjmu uviedla, že vydokladuje dodatočne. Dodala, že uhrádza do Centra právnej pomoci sumu približne
20,-Eur,internetaTVvsume30,-Eur,stravavškolevsume50,-Eurnaštyrimesiace,ZRPŠvsume25,-

Eur ročne. Matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 24,34 Eur a daňového bonusu ročne. Otec
prispieva na výživu maloletej sumou 100,- Eur. Maloletá G. má aktuálne 12 rokov a navštevuje Základnú
školu M. X. F., kde dosahuje veľmi dobré študijné výsledky. Matka uviedla, že sa maloletá samostatne učí
na vyučovanie, avšak ak je pred písomkou, alebo keď niečomu nerozumie tak jej pomáha. Robia spolu
projekty. Maloletá G. uviedla, že spolu s matkou cvičia zumbu v F. a tiež chodí na nepovinný predmet

nemčiny. Ďalej uviedla, že sa celé leto chodila kúpať, opaľovala sa. Rada sa bicykluje. Maloletá je v
evidencii U.. D. Ť., máva iba bežné detské ochorenia. Maloletá navštevuje dentálnu hygieničku, posiela
ju zubár podľa potreby približne dvakrát do roka, čo je približne 50,- Eur ročne. Poberá lieky na imunitu
v sume 35,- Eur. Maloletá uviedla, že sa so sestrou G. stretáva u babky vždy za prítomnosti matky.
Aktuálne sa však spolu nebavia, nakoľko podľa vyjadrenia matky je maloletá v puberte a G. má zvláštnu

povahu a to takú, „keď nie je po jej, tak je zle a nebaví sa s nikým“. Matka dodala, že viackrát volali G. na
zmrzlinu, na výlet, no G. to odmietla. Maloletá uviedla, že s bratom vôbec nekomunikujú, skoro každý
deň sa však vídajú. Matka uviedla, že si I. robí výsmešky, vreští, hučí, hodil ju aj o zem. Matku syn I.
stále napáda, je drzí a kričí aj na G.. O pár hodín keď sa po týchto incidentoch stretnú, je úplne iný, zrazusa otočí na matku a pozdraví aj ju aj maloletú, ako by sa nič nestalo. Matka uviedla, že sa maloletá nikdy
nestretla so svojím otcom, vôbec ho nepozná. Matka uviedla, že keď stretnú náhodne biologického otca,
tak maloletú G. ani len nezaujíma, ktorý to je. Matka uviedla, že otec maloletého dieťaťa napádal matku

aj v tehotenstve a vyhlásil, že maloletá nie je jeho. Fyzicky napádal maloletú ešte v zavinovačke, chodil
domov opitý a ničil nábytok. Od tej doby nemal záujem o dcéru a nikdy sa o maloletú nezaujímal. Nikdy
jej nič neposlal, žiadny darček. Matka uviedla, že otec maloletej rozhazardoval nehnuteľnosť a s tým
narobil problémy. Matka dodala, že sa viackrát maloletej opýtala, či sa chce so svojím otcom stretnúť
načo maloletá stále uviedla, že nie nechce. Nechce ho ani poznať. Maloletá, už nechce, aby s ňou bol

vykonaný pohovor nakoľko jej je to nepríjemné, na úrad prišla s plačom.

35. Zo správy Základnej školy L. I. X. F. zo dňa 05.06.2015 vyplývalo, že maloletá G. navštevuje 1.
ročník po odklade školskej dochádzky. Maloletá je v osobnej starostlivosti matky. V škole nemá žiadne
výchovné ani vzdelávacie problémy. Má veľa zameškaných hodín, ktoré sú riadne ospravedlnené. Na
vyučovanie chodieva pravidelne neskoro, niekedy až na druhú hodinu. Do triedy maloletú sprevádza

matka, ktorú ju v šatni prezlieka a v triede jej pripravuje učebnice na hodinu. Po upozornení matky, že
nie je vhodné, aby odprevádzala maloletú do triedy, bola agresívna a kričala na pani vrátničku, kopala
do dverí. Keď matka nebola vpustená do budovy školy, otočila sa a odišla aj s maloletou. Maloletá
nemá v triede vytvorené priateľské vzťahy. Priateľstvá môže vytvoriť iba s dovolením matky, ktorá
rozhoduje o tom, kto je pre maloletú vhodný kamarát. Matka prikazuje triednej učiteľke s kým môže

maloletá sedieť. U maloletej sa striedajú dni, kedy komunikuje ako ostatní spolužiaci, ale prevládajú
dni, kedy je komunikácia sťažená, ťažko sa vyjadruje a zajakáva sa. Maloletá je nesamostatná, so
všetkýmčakánapokyny.Jeustráchaná,uzavretá,bojísaniečourobiťzvlastnejiniciatívy.Osvojejrodine
nekomunikuje. K vyučujúcim má kladný postoj. Vyučovacie výsledky má výborné a na vyučovacie hodiny
chodí pripravená. Čo sa týka spolupráce rodičov zo školou, matka často zasahuje do práce a rozhodnutí

triednej učiteľky, čo zdôvodňuje svojím pedagogickým vzdelaním. Matka zakazuje komunikáciu medzi
školou a otcom a podávať otcovi informácie o maloletej. Podľa nej pojem „otec“ dieťa nepozná a ona
je jediným zákonným zástupcom dieťaťa. Otec sa bol v apríli informovať o vzdelávacích a výchovných
výsledkoch maloletej. Jeho návštevu dohodla staršia dcéra G., ktorá sa tiež chodí informovať na sestru.
Prosila triednu učiteľku, aby to matke nehovorila. Dňa 02.06.2015 podala matka sťažnosť riaditeľovi

školy na triednu učiteľku z dôvodu, že podala informácie o maloletej cudzej osobe - C.. F. Š., otcovi
maloletej. ZosprávyZákladnejškolyL.R.M.X.F.zodňa08.01.2019vyplývalo,žemaloletáG.ježiačkou
5.C. Povinnú školskú dochádzku si plní riadne a všetky vymeškané hodiny má ospravedlnené. Maloletá
je v kolektíve obľúbená, správa sa kamarátsky, slušne a ohľaduplne. S okolím komunikuje primerane,
rešpektuje sociálne pravidlá i autority. Na vyučovanie sa pripravuje systematicky, školské povinnosti

si plní dôsledne. Počas vyučovacieho procesu je aktívna, pekne sa vyjadruje, nevyrušuje. Dosahuje
výborné vyučovacie výsledky. O maloletú sa zaujíma a informuje iba matka. Zo správ Základnej školy L.
R. M. X. F. zo dňa 08.07.2019 a 16.07.2019 vyplývalo, že maloletá G. úspešne ukončila piaty ročník s
celkovým prospechom „prospela s vyznamenaním“. Povinnú školskú dochádzku si plnila riadne a všetky
vymeškané hodiny mala ospravedlnené. Počas školského roka 2018/2019 sa maloletá pripravovala na

vyučovanie systematicky a dôsledne si plnila školské povinnosti. Aktívne sa zapájala do vyučovacieho
procesu a má pekné vyjadrovacie schopnosti. Maloletá sa javí ako pokojné a vyrovnané dieťa. Maloletá
je v kolektíve obľúbená, správa sa kamarátsky, slušne a ohľaduplne. S okolím komunikuje primerane,
rešpektuje sociálne pravidlá i autority. O maloletú sa zaujímala a informovala iba matka.

36. Zo správy z mediačného procesu maloletej G. zo dňa 13.10.2016 vyplývalo, že mediátorke sa
podarilo nadviazať kontakt iba s otcom maloletej, ktorý prišiel na informatívne stretnutie s mediátorkou a
podpísal aj dohodu o začatí mediácie. S matkou maloletej sa kontakt nepodarilo nadviazať. Mediátorke
nebolo známe, či list zaslaný na adresu U. XX, F. s pozvánkou na informatívne stretnutie dostala matka
maloletej a ani či osoba, s ktorou madiátorka telefonovala bola matka maloletej. Mediátorka kontaktovala

matku maloletej na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, avšak bez úspechu. Z iného telefónneho čísla
XXXX XXX XXX, ktoré sa vyskytuje pravdepodobne v domácnosti matky maloletej, bola mediátorke
zaslaná správa, aby „neobťažoval“ svojimi telefonátmi a pri poslednom pokuse o kontakt s matkou
maloletej, ženský hlas volajúci z uvedeného telefónneho čísla na otázku mediátorky, či ide o matku
maloletej, že by s ňou chcela hovoriť, poprel, že ide o matku maloletej.

37. Tunajší súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická
psychológia detí a klinická psychológia dospelých a za znalkyňu ustanovil P.. M. B. a tiež nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria a za znalca ustanovil U..U. F.. V písomnom podaní zo dňa 02.09.2017 matka maloletej uviedla, že k žiadnemu znalcovi nepôjde
a maloletá G. bude vylúčená zo znaleckého dokazovania. Ďalej uviedla, že je telesne, duševne a
psychicky spôsobilá. Zdôraznila, že maloletá G. chce byť v úplnej starostlivosti svojej matky, chce

mať úplný zákaz stretávania sa s biologickým otcom a bratom I.. So sestrou G. sa môže maloletá
stretávať iba za prítomnosti svojej matky a keď si to bude maloletá želať. Matka maloletej v písomných
podaniach namietala zaujatosť U.. U. F. R. P.. M. B.. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-723
zo dňa 20.02.2018 rozhodol, že znalec U.. U. F. nie je vylúčený z predmetného konania. Tunajší súd
uznesením č. k. 16P/1/2015-725 zo dňa 20.02.2018 rozhodol, že znalkyňa P.. M. B. nie je vylúčená

z predmetného konania. Matka maloletej si nepreberala zásielky, ktoré obsahovali predvolanie na
psychologické vyšetrenie k znalkyni a psychiatrické vyšetrenie k znalcovi. Tieto zásielky boli matke
maloletej doručované aj prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T., avšak matka
maloletej si ich odmietla prevziať. Matka maloletého dieťaťa sa nezúčastnila znaleckého vyšetrenia ani u
P.. M. B., ani u U.. U. F., a to aj napriek aktívnej účasti súdu na zabezpečení prítomnosti matky maloletej
na týchto znaleckých vyšetreniach (inštitút predvedenia, uloženie poriadkovej pokuty, poverením znalca

vyšetriť matku maloletej na adrese, na ktorej sa zdržiava).

38. Zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 24.11.2018 vypracovaného znalcom U.. U.
F. vyplývalo, že otec maloletej netrpí žiadnou duševnou poruchou, chorobou, látkovou (alkoholovou či
drogovou) závislosťou. Z hľadiska psychiatrického je schopný sa osobne starať o maloleté dieťa. Z

hľadiska psychiatrického je jeho vzťah k maloletej dcére, plnoletej dcére, plnoletému synovi a k ich matke
bez prítomnej psychopatológie (ktorá by vyplývala z prítomnosti duševnej poruchy, choroby), čiže je
adekvátny a primeraný. Znalec sa nemohol vyjadriť k duševnému stavu matky maloletej z dôvodu jej
neúčasti na psychiatrickom znaleckom vyšetrení.

39. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 15.05.2019 vypracovaného znalkyňou P..
M. B. vyplývalo, že intelektové schopnosti otca maloletej sú v pásme nadpriemeru. Osobnosť je len
mierneextrovertná,dobreadaptovanánarealitu,svojeemócieisprávaniedokážeprimeranekontrolovať
a regulovať. O svojich problémoch a aktuálnom prežívaní dokáže vypovedať v súlade s realitou. Je
svedomitý, zodpovedný, citlivý na kritiku. Znaleckým psychologickým vyšetrením u neho neboli zistené

patologické zmeny osobnosti. U otca maloletej neboli zistené také okolnosti, ktoré by znižovali jeho
rodičovské kompetencie. Otec maloletej má otcovský, rodičovský vzťah k maloletej, obáva sa o maloletú
vkontexteinformácií,ktorédostalodsvojichstaršíchdetí,I.R.G.,opsychickomstavematky.Zozáverov
znaleckéhoposudkuvyplývalo,ženaväčšinupoloženýchotázokznalkyňanemohlaodpovedaťzdôvodu
neúčasti matky maloletej a maloletej G. na znaleckom psychologickom vyšetrení.

40. K znaleckému posudku č. XX/XXXX sa v písomnom podaní zo dňa 02.07.2019 vyjadril otec
maloletého dieťaťa, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorý uviedol, že rovnako ako v prípade
znaleckého posudku vypracovaného znalcom U.. U. F. berie na vedomie závery a zistenia znaleckého
dokazovania a k obsahu znaleckého posudku nemá žiadne námietky. Námietky však mal k celkovému

priebehu súdneho konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Z jeho pohľadu súd, kolízny
opatrovník a prokuratúra dlhodobo nekonajú absolútne nič v záujme ochrany dieťaťa. Súd a rovnako tak
aj všetky zúčastnené subjekty celkom rezignovali na svoje prvoradé úlohy chrániť záujem maloletého
dieťaťa, a to aj napriek tomu, že podľa jeho názoru majú k dispozícii množstvo zákonných možností.
Z jeho pohľadu je takúto „pštrosí“ prístup zodpovedných orgánov štátu mimoriadne nebezpečný, a to

najmä po zvážení informácií, ktoré sú súdu ako aj ostatným zúčastneným známe. Neschopnosť súdu
adekvátne reagovať na úmyselné a celkom zjavne cielené ignorovanie súdu zo strany matky budí v jeho
očiach veľkú nedôveru a pochybnosti o právnom systéme ako takom. Upozornil súd na pretrvávajúce
konanie matky maloletého dieťaťa, ktorá sa k znalcovi nedostavila, a teda bez povšimnutia pokračuje
v marení celého konania. Vzhľadom k priebehu a záverom znaleckého dokazovania považoval celé

znalecké dokazovanie za neúčelné. Žiadal, aby súd pristúpil k aktívnejšiemu konaniu a aby zohľadnil
postoj matky pri rozhodovaní vo veci samej a aj vo veci rozhodovania o trovách konania. K znaleckému
posudku č. XX/XXXX sa v písomnom podaní zo dňa 04.07.2019 vyjadrila matka maloletého dieťaťa,
ktorá uviedla, že v znaleckom posudku sú klamstvá, lži a ohovárania na ňu i maloleté dieťa. Opätovne
dodala, že maloleté dieťa svojho otca nepozná, nestretáva sa s ním, nemá o neho záujem a nechce

ho. Ona sa s otcom maloletého dieťaťa nekontaktuje, nestretáva sa s ním a nerozpráva sa s ním od
roku 2008, iba prostredníctvom súdov. Opätovne podotkla, že otec si dovolil fyzicky atakovať a napádať
predčasne narodené dieťa bitkou hlava nehlava, päsťou a pod. Lámal posteľ, na ktorej spali. Opíjal sa,
mal chorobné predstavy, vidiny a alkoholové výlevy. Dokonca chcel maloleté dieťa so staršou dcérouuniesť, kde podala trestné oznámenie. Maloleté dieťa bolo vtedy choré, ležalo v posteli a veľmi plakalo.
Ďalejuviedla,žejepedagogickýmzamestnancom,kdeučínazákladnejškoležiakovodšesťdošestnásť
rokov. Pre svoje povolanie musí mať vždy doklad, že je telesne a duševne spôsobilá a čistý register

trestov. Neželala si, aby ju niekto spochybňoval po osobnej, profesionálnej a zdravotnej stránke. Vo
svojom vyjadrení tiež uviedla, že si zháňa advokáta.

41. Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

42. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

43. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

44. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

45.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

46. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

47. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

48. Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

49. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

50. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

51. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.

Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná
klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien
spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je
pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná

klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s
inými dôvodmi.52. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletého
dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 23C/45/2010-124 zo dňa 23.08.2011, došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 8 rokov a 2 mesiace, preto

výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných
nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické
potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho
odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých
oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako

oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloleté dieťa G. Š. má toho času
12 rokov a 5 mesiacov. Kým v čase posledného rozhodnutia bolo v celodennej osobnej starostlivosti
svojej matky, od septembra 2019 už začalo navštevovať 6. ročník Základnej školy L. R. M. X. F.. V
čase posledného rozhodnutia súdu boli výdavky maloletého dieťaťa veku primerané. Podľa vyjadrenia
matky maloletého dieťaťa pred kolíznou opatrovníčkou je maloleté dieťa zdravé, máva iba bežné detské
ochorenia a zvýšené výdavky má v súvislosti s návštevou dentálnej hygieničky zväčša dvakrát do roka

a s užívaním liekov na imunitu (správa od kolíznej opatrovníčky zo dňa 26.09.2019). Matka maloletého
dieťaťa predložila súdu posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, odbor sociálnych vecí
a rodiny, oddelenie posudkových činností zo dňa 16.11.2011 o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom
stave maloletej G. vyžadujúcim osobitnú starostlivosť. Posudok bol platný od novembra 2011 s tým, že
posudkovýlekárurčilkontrolnéposúdenievmáji2013.Matkamaloletéhodieťaťavšaksúdunepredložila

aktuálny posudok, resp. aktuálne potvrdenie o nepriaznivom zdravotnom stave maloletej G. a sama
matka maloletého dieťaťa pred kolíznou opatrovníčkou uviedla, že maloletá G. je zdravá, preto súd na
neaktuálny posudok neprihliadol.

53. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a

majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane oboch rodičov.

54. Otec maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný na Daňovom
riaditeľstve SR, so sídlom Banská Bystrica s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.029,66
Eur. V spoločnej domácnosti na Y. H. X. F., v prenajatom byte, žil s vtedy maloletým I.. Jeho výdavky na

nájomné boli vo výške 300,- Eur mesačne. S matkou maloletého dieťaťa vlastnil byt, inak bol nemajetný.
Mal tri vyživovacie povinnosti, a to k vtedy maloletému I., vtedy maloletej G. a maloletej G.. Otec
maloletého dieťaťa je od 01.01.2012 až doposiaľ zamestnaný na Finančnom riaditeľstve SR, so sídlom
Banská Bystrica, s miestom výkonu práce v Z. ako vedúci daňového konania s priemerným čistým
mesačným príjmom za obdobie apríl 2014 až december 2014 vo výške 1.254,61 Eur, za obdobie január

2015 až december 2015 vo výške 1.286,24 Eur, za obdobie jún 2016 až máj 2017 vo výške 1.388,80
Eur, za obdobie august 2017 až júl 2018 vo výške 1.470,92 Eur a za obdobie august 2018 až júl 2019
vo výške 1.640,64 Eur. Okrem tohto príjmu, iný príjem nemá. Na strane otca teda došlo k zvýšeniu jeho
príjmov (+ od 224,95 Eur do 610,98 Eur). V spoločnej domácnosti na adrese I. XXX/X, F., v prenajatom
2-izbovom byte, žije s plnoletým synom I., ktorý je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom

za obdobie september 2018 až august 2019 vo výške 1.062,71 Eur a plnoletou dcérou G., ktorá je
študentkou 3. ročníka na Právnickej fakulte v Trnave. Ďalšia vyživovacia mu nepribudla. Otec maloletého
dieťaťa už nemá vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k plnoletému synovi I.. Nevlastní žiadne hnuteľné
a nehnuteľné veci. Jeho mesačné výdavky sú tvorené platbami: za prenájom bytu v sume 390,- Eur,
za splátku dlhu voči VÚB banke v sume 103,- Eur, za internet v sume 16,- Eur, za stravu, hygienické

potreby, oblečenie a údržbu bytu v sume 280,- Eur, za dopravu do zamestnania v sume 82,- Eur, za
stravu v zamestnaní v sume 80,- Eur a za telefón v sume 10,- Eur. Od novembra 2015 do júna 2018
splácal dlh voči bytovému podniku Naša domová správa, s.r.o. v sume 150,- Eur mesačne a v novembri
2018 zaplatil súdny poplatok v sume 150,- Eur. Svojej dcére G. prispieva mesačne sumou 150,- Eur,
ktorú jej odovzdáva do rúk. Na výdavky plnoletej G. vynakladá sumu 200,- až 250,- Eur mesačne.

55. Matka maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodnutia bola na materskej dovolenke a poberala
rodičovský príspevok a rodinné prídavky spolu v sume 230,- Eur mesačne. V spoločnej domácnosti, v
4-izbovom byte, bývala s vtedy maloletou G. a maloletou G.. Spolu s otcom maloletého dieťaťa vlastnila
byt, inak bola nemajetná. Mala tri vyživovacie povinnosti, a to k vtedy maloletému I., vtedy maloletej G.

a maloletej G.. Matka maloletého dieťaťa pracovala u zamestnávateľov:
- C. F. s.r.o., so sídlom V. - mestská časť E., na Dohodu o vykonaní práce, v obdobiach
16.01.2014-31.01.2014, 01.02.2014-28.02.2014, 01.03.2014-31.03.2014, 01.04.2014-30.04.2014,
24.05.2014-31.05.2014, 05.08.2014-31.08.2014, 01.09.2014-30.09.2014, 15.10.2014-31.10.2014,01.01.2015-31.01.2015, 27.05.2015-31.05.2015, 05.11.2016-30.11.2016, 01.12.2016-31.12.2016,
01.10.2017-31.10.2017, 01.11.2017-30.11.2017, 01.12.2017-31.12.2017 s priemerným čistým
mesačným príjmom za obdobie január až október 2014 vo výške 60,81 Eur, január až máj 2015 vo výške

11,37 Eur, november až december 2016 vo výške 132,87 Eur, október až december 2017 vo výške
147,36 Eur
- P. P. F. s.r.o., so sídlom T. v období 29.09.2014-09.10.2014
- L. B. s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce, v období 23.10.2014-31.10.2014 s čistým
príjmom vo výške 98,27 Eur

- Z. S. F. s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce v období 01.11.2014-31.11.2014
- P. F.. K..D..D.., organizačná zložka, so sídlom V., na Dohodu o pracovnej činnosti, v období
22.07.2015-27.07.2015
- Š. F., spol. s.r.o., M.C., so sídlom M.-K., v období 11.08.2015-21.08.2015
- Základná škola N. T. v období 25.08.2015-25.08.2015
- P. s.r.o., so sídlom Ž., na Dohodu o vykonaní práce v období 12.04.2016-30.04.2016 s čistým príjmom

vo výške 273,28 Eur
- O. s.r.o., so sídlom O., na Dohodu o vykonaní práce, v období 24.05.2016-14.06.2016
- Z. I. s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce v obdobiach 11.03.2016-31.03.2016,
10.12.2016-31.12.2016 s čistým príjmom za marec 2016 vo výške 24,58 Eur a za december 2016 vo
výške 24,26 Eur

- C. D. s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce, v obdobiach 25.05.2015-31.05.2015,
01.01.2017-31.01.2017, 01.02.2017-28.02.2017, 01.03.2017-31.03.2017, 01.01.2018-31.01.2018,
01.02.2018-28.02.2018, 01.03.2018-31.03.2018 s čistým príjmom za máj 2015 vo výške 24,92 Eur, s
priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie január až marec 2017 vo výške 172,07 Eur a za
obdobie január až marec 2018 vo výške 72,32 Eur

- C. C. s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce, v obdobiach 01.04.2017-30.04.2017,
01.05.2017-31.05.2017, 01.06.2017-30.06.2017, 01.04.2018-30.04.2018, 01.05.2018-31.05.2018,
01.06.2018-30.06.2018 s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie apríl až jún 2017 vo výške
248,65 Eur a za obdobie apríl až jún 2018 vo výške 121,01 Eur
- Y. s.r.o., so sídlom P., na Dohodu o vykonaní práce, v období 27.06.2017-31.08.2017

- C. P., s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce, v obdobiach 01.07.2017-31.07.2017,
01.08.2017-31.08.2017, 01.09.2017-30.09.2017 s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške
295,48 Eur
- Základná škola v N. v období 17.10.2017-15.05.2018, s priemerným čistým mesačným príjmom vo
výške 511,85 Eur

- Základná škola vo X. Ú. v období 01.09.2018-31.08.2019, s priemerným čistým mesačným príjmom
vo výške 844,15 Eur
- Základná škola s materskou školou v V. v období 01.09.2019 - doposiaľ, s čistým mesačným príjmom
za september 2019 vo výške 802,49 Eur
Matka maloletého dieťaťa bola v období 12.11.2014-10.08.2015 a v období 25.05.2016-30.11.2016

evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta. Matka
maloletého dieťaťa poberá prídavok na dve deti (maloletú G. a medzičasom plnoletú G.), aktuálne vo
výške 24,34 Eur/dieťa. Na majetok matky maloletého dieťaťa bol uznesením Okresného súdu Trnava
sp. zn. 28OdK/138/2018 zo dňa 06.08.2018 vyhlásený konkurz, ktorý bol dňa 25.09.2019 zrušený z
dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Matka maloletého dieťaťa aktuálne žije v

spoločnej domácnosti s maloletou G. a so svojou matkou na adrese U. XXXX/XX, F. v rodinnom dome.
Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Matka maloletého dieťaťa už nemá vyživovaciu povinnosť
vo vzťahu k plnoletému synovi I.. Nevlastní žiadne hnuteľné a nehnuteľné veci. Svoje mesačné náklady
vyčíslila v sumách: 15,- Eur splátka do Centra právnej pomoci, cca 30,- Eur za internet, Wifi a televíziu,
100,- Eur za cestovné do práce, 36,- Eur za stravu v práci, 26,- Eur za medicinálnu pedikúru, 16,- Eur

za kontaktné šošovky, 15,- Eur za splátku osobného bankrotu.

56. K prvotným odôvodneným potrebám dieťaťa patrí uspokojovanie potrieb spojených s výživou,
stabilizáciou či udržiavaním priaznivého zdravotného stavu, odievaním hygienou, výchovou a
vzdelávaním, prípravou na povolanie. Potreby musia byť vždy odôvodnené. Odôvodnené sú vtedy, ak

slúžia na uspokojovanie všetkých základných nákladov dieťaťa, ktoré sa dajú predpokladať. Z dokladov
predložených matkou maloletej a jej písomných podaní súd ustálil mesačné výdavky maloletej G.
nasledovne: dentálna hygienička dvakrát ročne v sume 50,- Eur/rok, t. j. v sume 4,17 Eur mesačne,
výdavky spojené so stabilizáciou a udržiavaním zdravotného stavu (oftalmológ, stomatológ) v sume5,- Eur; ZRPŠ v sume 25,- Eur/rok, t. j. v sume 2,5 Eur mesačne, výdavky na školské potreby (so
súčasným zarátaním celoročných školských výdavkov na učebnice, triedny fond, výlety, kino, divadlo
a exkurzie maloletej v sume 100,- Eur/rok) v sume 15,- Eur mesačne; výdavky na záujmové krúžky v

sume 20,- Eur, oblečenie a obuv v sume 30,- Eur, výdavky na lieky v sume 10,- Eur, výdavky na mobil
v sume 10,- Eur; strava (suma 44,- Eur/4 mesiace a suma 69,- Eur denné menu) v sume 80,- Eur a
výdavky na hygienické potreby v sume 10,- Eur. Súd zároveň prihliadol na zvýšené výdavky maloletej pri
nástupedo1.ročníkazákladnejškolyvškolskomroku2014/2015atiežprinástupemaloletejdokaždého
ďalšieho ročníka základnej školy. Súd sa nestotožnil s vyčíslenými mesačnými výdavkami maloletej

na školské potreby v sume 35,- Eur mesačne, tak ako to uvádzala matka, nakoľko súd mal za to, že
táto výška je neprimeraná výdavkom maloletej, ktorá navštevuje základnú školu, aktuálne 6. ročník a z
objednávkového listu základnej školy pre 6. ročník v školskom roku 2019/2020 vyplýva suma za žiaka
vo výške 31,01 Eur. Výšku týchto výdavkom matka súdu ani nepreukázala relevantnými dôkazmi. Čo sa
týka výdavkov na lieky v sume 30 až 35,- Eur mesačne, ktoré uvádzala matka, tieto taktiež neboli súdu
preukázané v rozsahu týchto súm. Matka uvádzala, že kupovala maloletej okuliare v sume 100,- Eur,

avšak z priložených dokladov o výdavkoch nebol súdu preukázaný ich nákup, preto na takýto výdavok
súd neprihliadol. Jednorazové výdavky ako kúpa bicykla v sume 150,- Eur, lyžiarsky výcvik v sume 200,-
Eur, kúpa 5 kusov kolobežiek, kurz ANJ v K. v sume 128,- Eur, neboli súdu preukázané.
57. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa
na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým

bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. Keďže k zmene
pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, táto
skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky
maloletého dieťaťa vyhovel čiastočne a zvýšil výživné v zmysle návrhu otca maloletého dieťaťa tak, ako
je uvedené v prvom výroku rozsudku.

58. Súd výživné zvýšil od podania návrhu, teda od 02.01.2015, t.j. zo sumy 100,- Eur na sumu 150,-
Eur, nakoľko sa plne stotožnil s návrhom otca maloletého dieťaťa, ktorý navrhol zvýšiť výživné ma
maloleté dieťa na sumu 150,- Eur mesačne, i s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové
pomery otca maloletého dieťaťa pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. V zmysle ustálenej súdnej
praxe je možné postihnúť príjem otca v rozsahu 20% až 30% z jeho čistého mesačného príjmu, pričom

tento rozsah sa rozdelí medzi deti, ktoré sú na svojho rodiča odkázané výživou. V danom prípade z
priemernej sumy 1.408,24 Eur (priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od apríla 2014 do júla
2019) tak 20 % predstavuje sumu 281,65 Eur a 30% predstavuje sumu 422,47 Eur. Súd prihliadol na
to, že otec maloletého dieťaťa má okrem maloletého dieťaťa ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej
dcére G., ktorá je študentkou 3. ročníka vysokej školy. Otec prispieva na výživu plnoletej G. sumou

150,- Eur, ktorú sumu poukazuje k jej rukám a podieľa sa tiež na jej výdavkoch v sume 200-250,-
Eur mesačne, keďže plnoletá G. s ním býva v spoločnej domácnosti. Za daného stavu mal súd za to,
že na strane otca maloletého dieťaťa je priestor na zvýšenie bežného výživného na maloleté dieťa,
na ktorého výživu otec v minulosti riadne prispieval sumou 100,- Eur mesačne. Inak ako hradením
výživného však sa na jeho výchove a na jeho výdavkoch podieľať nemôže, a to najmä z toho dôvodu, že

matka maloletého dieťaťa marí stretávanie sa maloletého dieťaťa so svojím otcom. Navyše komunikácia
medzi rodičmi je vylúčená z dôvodu nepriateľského nastavenia matky maloletého dieťaťa voči otcovi.
So svojou dcérou má otec aktuálne narušené vzťahy, nakoľko ho dieťa odmieta, čo je však výsledkom
výchovného pôsobenia matky maloletého dieťaťa na maloleté dieťa. Súd pri svojom rozhodovaní tiež
prihliadol na to, že matka poberá rodinné prídavky na dve deti, a to plnoletú G. a maloletú G., a to už

od roku 2015, aktuálne v sume 2 x 24,34 Eur mesačne, pričom súd nemal vykonaným dokazovaním
za preukázané, že by sa matka podieľala nejakým mesačným výživným na plnoletú G.. Podľa názoru
súdu je však v možnostiach a schopnostiach otca maloletého dieťaťa, aby zo svojho príjmu prispieval
na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou, pričom ustálenú výšku zvýšeného výživného súd považuje
za adekvátnu. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- Eur, a

pripočíta sa k tomu aj výška výživného poskytovaná matkou (vo forme vecných plnení) popri jej osobnej
starostlivosti o dieťa, a tiež príjem matky titulom prídavkov na dieťa, resp. na dve deti a daňového
bonusu, tak na strane maloletého dieťaťa vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie
osobných potrieb maloletého dieťaťa i jeho mimoriadnych potrieb a jednorazových výdavkov. Súd mal za
to, že ustálená výška zvýšeného výživného je adekvátna, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého

dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Zároveň takto určené výživné je úmerné možnostiam
a schopnostiam rodičov maloletého dieťaťa, zohľadniac ich osobné a majetkové pomery, príjmy ako aj
výdavky spojené s uspokojovaním ich osobných potrieb a zároveň bude napĺňať aj právo maloletého
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov. Nebolo možné zohľadniť výdavky na strane rodičov,ktoré súvisia s bežným spôsobom života a s uspokojovaním ostatných potrieb, pretože všetky takéto
výdavky sú síce štandardné a zväčša aj nevyhnutné, v zmysle úpravy ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine,
ale nemajú prednosť pred výživným, ktoré má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

59. Nakoľko otcovi maloletého dieťaťa vznikol dlh na výživnom za obdobie od 02.01.2015 do 31.10.2019
vo výške 2.898,30 Eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 50,- Eur (150,- Eur - 100,- Eur), alikvótna
časť zvýšeného výživného za mesiac január 2015 predstavuje 50,- Eur : 31 dní v mesiaci = 1,61 Eur/
deň, teda 30 dní v mesiaci január 2015 x 1,61 Eur = 48,30 Eur + 50 Eur/mes. x 57 mesiacov (2/2015 až
10/2019) = 2.850,- Eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP povolil zaplatiť v pravidelných

mesačných splátkach po 85,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku
podhrozboustratyvýhodysplátoktak,abydlhbolzaplatenýdotrochrokovodprávoplatnostirozhodnutia
v tejto veci, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa,
ako aj finančným pomerom otca maloletého dieťaťa.
60. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

61. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

62. Podľa § 25 ods. 5 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

63. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

64. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi a

považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
Právna úprava v § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. O styku
rodičov s maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Ústavný
súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletým dieťaťom
nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich
garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na styk
rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z ustanovení
Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a

právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie jeho rodinných zväzkov
v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov a v článku 29 ods. 1 je upravené právo
vychovať dieťaťa a viesť k posilňovaniu úcty dieťaťa k rodičom. Právo styku a zásady jeho správneho
výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval,
že je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté

od svojich rodičov (T. X.. O. -Č.. XXXXXX/ XX), a tiež konštatoval, že dieťa má právo na to, aby
dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez
akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (B. X.. Z. Č.. XXXXX/XX).

65. Súd upravil styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom v rozsahu každého párneho týždňa

v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každého nepárneho týždňa v
kalendárnom roku v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., s povinnosťou matky maloletého dieťaťa
maloleté dieťa na styk s otcom maloletého dieťaťa riadne pripraviť a v stanovenom čase maloleté
dieťa odovzdať otcovi maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa a s povinnosťou otca
maloletého dieťaťa si maloleté dieťa prevziať a na rovnakom mieste maloleté dieťa matke maloletého

dieťaťa odovzdať, a to i s poukazom na odporúčania kolíznej opatrovníčky maloletého dieťaťa a
zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta. Súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadne prekážky pre
ktorébyvyššieuvedenáúpravastykunemalabyťvzáujmemaloletéhodieťaťa,ktorémáprávonato,aby
dostalo možnosť rozvíjať svoj vzťah aj k druhému rodičovi (svojmu otcovi) a prejaviť svoje city slobodne,bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (svojej matky). Takto upravený styk by
mohol byť začiatočným štádiom na obnovenie narušeného vzťahu medzi maloletým dieťaťom a jeho
otcom. Otec maloletého dieťaťa sa podrobil znaleckému dokazovaniu znalcom z odboru zdravotníctvo,

odvetvia psychiatria a znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická
psychológia dospelých, ktorí u otca maloletého dieťaťa nezistili, že by otec trpel nejakou duševnou
poruchou, chorobou, látkovou (alkoholovou či drogovou) závislosťou, patologickými zmenami osobnosti
a tiež neboli zistené také okolnosti, ktoré by znižovali jeho rodičovské kompetencie. Otec maloletého
dieťaťa má otcovský, rodičovský vzťah k maloletému dieťaťu. Z hľadiska psychiatrického je schopný sa

osobne starať o maloleté dieťa. Z hľadiska psychiatrického je jeho vzťah k maloletému dieťaťu, plnoletej
dcére, plnoletému synovi a k ich matke bez prítomnej psychopatológie (ktorá by vyplývala z prítomnosti
duševnej poruchy, choroby), čiže je adekvátny a primeraný. Súd pri svojom rozhodovaní nemohol
prihliadnuť na obsah rozhovor vykonaných s maloletým dieťaťom pred kolíznou opatrovníčkou, ktoré
sa uskutočnili dňa 13.07.2017 a dňa 06.11.2118, nakoľko pri oboch týchto pohovoroch bola prítomná
aj matka maloletého dieťaťa, pred ktorou maloleté dieťa zjavne vyjadrovalo želanie svojej matky (tiež

obsiahnutýchvmnožstvejejpísomnýchpodanízaslanýchsúdu),žesanechcestretávaťsosvojímotcom
a že ho nepozná. Tieto pohovory nebolo možné vyhodnotiť ako objektívne a preukazujúce skutočnú
vôľu maloletého dieťaťa. Navyše z obsahu týchto rozhovorov vyplývalo, že maloleté dieťa uvádzalo také
skutočnosti,ktorésireálnepamätaťnemohlo(keďbolabábo,otecjejveľmiublížil).Súdprvejinštanciesa
snažil vykonať pohovor s maloletým dieťaťom dvakrát, pričom matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť

zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na pojednávaní. Prvýkrát matka maloletého dieťaťa ospravedlnila
neprítomnosť maloletého dieťaťa na pojednávaní písomným podaním zo dňa 02.10.2019, v ktorom
uvádzala, že maloleté dieťa ochorelo, avšak túto skutočnosť nepreukázala súdu žiadnym lekárskym
potvrdením.Druhýkrátlenvpísomnompodanízodňa08.11.2019uviedla,žežiadaodročiťpojednávanie
z dôvodu, že nezohnala advokáta, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnila prečo si neslnila povinnosť

uloženú súdom a nezabezpečila prítomnosť maloletého dieťaťa na pojednávaní. Vzhľadom na správanie
sa a konanie matky maloletého dieťaťa počas celého tohto konania, ktorá nerešpektovala zákonné
povinnosti účastníka konania, ktoré sama iniciovala, mal súd prvej inštancie odôvodnené pochybnosti
o tom, či by vôbec bolo možné vykonať pohovor s maloletým dieťaťom súdom. Keďže právo na styk
je nespochybniteľným právom maloletého dieťaťa, ako aj jeho otca, mal súd za to, že úprava styku

upravená v treťom výroku rozsudku je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

66. Súd sa nestotožnil s návrhom matky maloletého dieťaťa na zákaz styku otca maloletého dieťaťa s
maloletým dieťaťom. Tento návrh považoval za neodôvodnený a tiež v rozpore s najlepším záujmom
maloletého dieťaťa. Súd poznamenáva, že negatívny a nepriateľský postoj matky maloletého dieťaťa sa

k otcovi maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nezmenil, a to už od vykonania znaleckého dokazovania
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26P/180/2009 o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletým deťom, v ktorom verbalizovala že k otcovi maloletých detí cíti veľký odpor a nechce, aby sa
deti so svojím otcom stretávali. Zároveň si neželala, aby sa maloletá G. stretla na znaleckom sedení so
svojím otcom. Takýto postoj matky a jej negatívne naladenie je zároveň prenášaný na maloletú G., čo

sa v konaní preukázalo aj výsluchmi maloletej (pri ktorých bola prítomná aj matka maloletého dieťaťa), v
ktorýchmaloletápreberalavyjadreniasvojejmatkyvtomsmere,žesanechcesosvojímotcomstretávať,
bez žiadneho logického odôvodnenia. Zásadne nemožno zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané
dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa nemôže
byť v žiadnom prípade nástrojom na vysporiadanie doposiaľ neurovnaného vzťahu medzi rodičmi. Stály

konfliktný vzťah medzi rodičmi ochudobňuje maloletú G. o adekvátny emocionálny podiel druhého rodiča
(v tomto prípade otca maloletej), maloletá je potom nadmerne naviazaná na matku, čo spomaľuje jej
individualizačné potreby.

67. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom matky maloletého dieťaťa na zákaz styku brata I. s

maloletou G. a s návrhom na zmenu úpravy styku sestry G. s maloletou G. z dôvodov ňou uvádzaných,
nakoľko svoje tvrdenia súdu nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom. Súd i s poukazom na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/46/2018-308 zo dňa 14.11.2018 mal za to, že je
v záujme každého dieťaťa, maloletú G. nevynímajúc, aby udržiavalo a rozvíjalo vzťahy so svojimi
súrodencami. Súrodenci patria medzi najbližšie osoby a sú súčasťou rodiny, ktorá všeobecne zo strany

spoločnosti a štátu požíva ochranu. Súrodencov spájajú rovnakí rodičia, spoločné širšie príbuzenstvo,
spoločná minulosť, prežité skúsenosti, pekné i menej pekné zážitky a toto všetko spolu vytvára spravidla
pevné väzby na celý život, ktoré človeku nielen v detstve, ale aj v dospelosti pomáhajú vytvárať pocit
bezpečia a stability. Každý rodič, milujúci svoje deti, by mal preto byť nápomocný pri vytváraní autužovaní pevných súrodeneckých vzťahov. Treba si zároveň uvedomiť, že vzhľadom na generačné
rozdiely, si súrodenci budú vzájomnou oporou spravidla aj vtedy, keď sa už rodičia pominú, resp. keď
už rodičia nebudú mať dostatok fyzických a psychických síl na to, aby deťom pomáhali. Obsah spisu

však nasvedčuje tomu, že matka maloletého dieťaťa si uvedené súvislosti nie celkom dobre uvedomuje
a svojím správaním, ktorým sa snaží dosiahnuť zákaz styku maloletej s jej bratom a obmedzenia styku
maloletej s jej sestrou vyžadovaním svojej prítomnosti pri tomto styku, maloletú vážne poškodzuje. Súd
tiež poukazuje na to, že maloletá G. má toho času 12 rokov a 5 mesiacov, teda už nie je malým dieťaťom,
ktoré by si vyžadovalo zvýšenú a permanentnú osobnú starostlivosť, alebo sústavný dohľad svojej

matky. Preto niet žiadneho dôvodu zakázať alebo brániť súrodencom, ktorí sú dospelými a svojprávnymi
osobami, aby sa stretávali s maloletou G. bez prítomnosti svojej matky a bez jej vplyvu, ktorý evidentne
rozvoju súrodeneckých vzťahov nenapomáha, ale ich ničí. Je plne v záujme maloletej, aby mohla
tráviť čas a voľné chvíle so súrodencami, v zmysle vydaného a právoplatného súdneho rozhodnutia
tunajšieho súdu č. k. 35P/47/2016-217 zo dňa 13.11.2017, ktorý bol na odvolanie matky maloletého
dieťaťa potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave, v rozsahu každého párneho týždňa v nedeľu

v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod.. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo
štvrtom a piatok výroku rozsudku.

68. Svojvoľné konanie matky maloletého dieťaťa, ktoré sa v plnej miere preukázalo aj v tomto konaní,
ktorá sa nezúčastnila pojednávaní ani nariadených znaleckých dokazovaní, neplnila si povinnosti, ktoré

mala ako účastníčka konania, ktoré bolo iniciované ňou samou a tiež nerešpektovaním právoplatného
a vykonateľného súdneho rozhodnutia (o úprave styku súrodencov s maloletou G.) a vydaného
neodkladného opatrenia (o úprave styku otca s maloletou G.), preto nemôže byť v žiadnom smere pod
ochranou platných zákonov Slovenskej republiky a tiež akceptované súdnymi orgánmi.

69. Súd návrh otca maloletého dieťaťa na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu zamietol, nakoľko sa plne stotožnil so závermi uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k.
10CoP/39/2015-213 zo dňa 07.10.2015, v ktorom krajský súd uviedol, že absencia osobnej rodinnej
väzby medzi otcom a maloletou G. bráni prínosu náhleho odovzdania maloletej do výchovného
prostredia otca. Krajský súd výslovne konštatoval náhle odňatie dieťaťa matke, čo však nielen nevyrieši

následky spôsobené nesprávnym konaním rodiča, o ktorom je reč, ani zanedbaný vzťah otca a dcéry, ale
prinieslo by to ďalší extrém v živote dieťaťa s negatívnym dopadom na jeho zdravie a vývoj (v dôsledku
konfliktného vzťahu jeho rodičov). Súd dodáva, že medzi otcom maloletej a maloletou G. v súčasnosti
nie je vytvorený citový vzťah, ktorý by takéto rozhodnutie umožňoval. Vzťahy otca s maloletým dieťaťom
sú aktuálne nefunkčné a otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva už viac ako tri a pol roka.

70. Súd prvej inštancie poznamenáva, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku

zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza:
„Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.
Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny
prípad“ (napr. T. X.. T. K. XX. X. XXXX, E. C.). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína,

že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci E. Z. N..
Š. K. X. XX. XXXX, R., Č.. XXX-V.). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS
209/04, IV. ÚS 112/05).

71. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

72 . Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.73. Po podaní protinávrhu otca zo dňa 29.05.2015 na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k
maloletej G., nadobudla dňa 14.01.2016 G. plnoletosť. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa predstavuje
prekážku v rozhodovaní súdu o jeho zverení do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, prípadne

striedavej osobnej starostlivosti, resp. zmeny výchovného prostredia. V uvedenom prípade sa jedná
o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a to s poukazom na skutočnosť, že
maloletá G. nadobudla počas konania plnoletosť, preto súd konanie v časti zmeny úpravy práv a
povinností rodičov k medzičasom plnoletej G. zastavil.

74. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

75. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

76. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-679 zo dňa 06.12.2017 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia
dospelých, za znalkyňu ustanovil P.. M. B. a súčasne zaviazal rodičov maloletého dieťaťa na zloženie
preddavku, každého vo výške 450,- Eur. Súdom ustanovená znalkyňa dňa 23.05.2019 predložila
súdu vypracovaný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov.

Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-857 zo dňa 04.06.2019 priznal znalkyni za vypracovanie
znaleckého posudku č. XX/XXXX odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 530,08 Eur, ktorú
súd vyplatil z preddavku zloženého otcom maloletého dieťaťa v sume 265,04 Eur a sumu 265,04
Eur vyplatil zo štátnych prostriedkov. Keďže otec maloletého dieťaťa zložil preddavok na znalecké
dokazovanie vo výške 450,- Eur, pričom znalečné bolo vo výške 265,04 Eur, súd rozhodol o vrátení

nespotrebovanej časti preddavku, a to sumy vo výške 184,96 Eur (450-265,04 = 184,96) otcovi
maloletého dieťaťa zo zaplateného preddavku s tým, že táto suma bude poukázaná otcovi maloletého
dieťaťa, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd zároveň zaviazal matku maloletého dieťaťa nahradiť
trovy konania štátu v sume 265,04 Eur, keďže trovy dôkazu na znalecké dokazovanie neboli matkou
maloletej preddavkovo uhradené, s poukazom na to, že nariadenie znaleckého dokazovania bolo v

záujme oboch rodičov maloletého dieťaťa.

77. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-681 zo dňa 06.12.2017 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, za znalca ustanovil U.. U. F. a
súčasne zaviazal rodičov maloletého dieťaťa na zloženie preddavku, každého vo výške 400,- Eur.

Súdom ustanovený znalec dňa 27.11.2018 predložil súdu vypracovaný znalecký posudok spolu s
vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-804 zo
dňa 19.12.2018 priznal znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku č. XXX/XXXX odmenu a náhradu
hotových výdavkov vo výške 356,94 Eur, ktorú súd vyplatil z preddavku zloženého otcom maloletého
dieťaťa. Keďže otec maloletého dieťaťa zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 400,- Eur,

pričom znalečné bolo vo výške 356,94 Eur, súd rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti preddavku, a
to sumy vo výške 43,06 Eur (400-356,94 = 43,06) otcovi maloletého dieťaťa zo zaplateného preddavku
s tým, že táto suma bude poukázaná otcovi maloletého dieťaťa, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

78. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre kolíznu opatrovníčku maloletého dieťaťa a Okresnú
prokuratúru Galanta, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre matku maloletého dieťaťa a otca maloletého dieťaťa
v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie
môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno

podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z.).