Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116207267
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3116207267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu

JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu NEXU, s.r.o., so sídlom Dr. 1.
Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom,
IČO 36 245 402, právne zastúpeného Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o.,
so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO 36 806 498, proti žalovanému KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO 00 585 441,
právne zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom,
so sídlom kancelárie Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - Nové Mesto, o zaplatenie 3 762,22 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/130/2016-172
zo dňa 19. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3 762,22 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 2.3.2016 do zaplatenia

a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu 100 % trov konania.

2. Právny predchodca žalobcu FEST - HIMS, s.r.o. so sídlom Mierové námestie
30/16, Nová Dubnica, IČO 36 308 234, odôvodnil uplatnený nárok na zaplatenie 3 762,22 eur s 9,05
% ročným úrokom z omeškania od 2.3.2016 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 40 eur tým, že dňa 30.11.2012 uzatvorili strany sporu poistnú zmluvu

č. 6572479878 (číslo návrhu poistnej zmluvy 5710091975), ktorej predmetom bolo havarijné poistenie
motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu S. G. C XXX, evo č. F. B.. Dňa 7.1.2016 došlo k
poistnej udalosti, pri ktorej bolo poistené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu poškodené.
Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.2.2016 žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu oznámil,
že dňa 15.2.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti a následne mu poskytol poistné plnenie v sume
3 762,21 eur. Podľa oznámenia, žalovaný určil výšku poistného plnenia tak, že na základe faktúry za
opravu priznal plnenie v sume 9 504,54 eur. Od takto priznaného plnenia odpočítal DPH v sume 1 584,09

eur a následne poistné plnenie znížil v zmysle zmluvných dojednaní čl. IX bod 9 o 50 % (3 960,23 eur)
z dôvodu opustenia miesta dopravnej nehody a hlásenia vzniku dopravnej nehody policajným orgánom
dodatočne a na záver výpočtu odpočítal zmluvne dohodnutú spoluúčasť v sume 198,01 eur. Právny
predchodca žalobcu vyzval dňa 25.2.2016 žalovaného na doplatenie poistného plneniaz dôvodu neoprávnenosti zníženia poistného plnenia. Podľa názoru právneho predchodcu žalobcu,
opustenie miesta dopravnej nehody a hlásenie vzniku dopravnej nehody policajným orgánom dodatočne
nemalo žiaden vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej dôsledkov, čo sú zákonné

predpoklady oprávňujúce poisťovateľa na zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3, resp.
§ 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle kogentného ustanovenia § 799 ods. 3, resp. § 809
ods. 2 Občianskeho zákonníka pre oprávnenosť poisťovne znížiť poistné plnenie nestačí len samotné
porušenie povinnosti poisteného, ale na to, aby poisťovňa mohla v konkrétnom prípade pristúpiť k
zníženiu poistného plnenia musí preukázať, že medzi vytýkaným porušením a škodlivým následkom je

príčinná súvislosť. Je teda povinnosťou poisťovne hodnoverne preukázať (teda nielen
v hypotetickej rovine), že opustenie miesta dopravnej nehody a dodatočné hlásenie vzniku dopravnej
nehody policajným orgánom malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu
jej následkov, t.j. porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik
poistnej udalosti, a tým aj rozsah jej následkov. V opačnom prípade je zníženie poistného plnenia z
dôvodu opustenia miesta dopravnej nehody

a dodatočné hlásenia vzniku dopravnej nehody policajným orgánom neoprávnené. V tejto súvislosti
právny predchodca žalobcu poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu
v Považskej Bystrici sp.zn. 8C/148/2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/347/2012
zo dňa 11.4.2013. Právny predchodca žalobcu trval na tom, že ustanovenie
čl. IX bodu 9 zmluvných dojednaní je neplatné, pretože žalovanému v rozpore s kogentným ustanovením

§ 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka dáva právo znížiť poistné plnenie za porušenie povinnosti
(opustenie miesta dopravnej nehody a dodatočné hlásenie vzniku dopravnej nehody policajným
orgánom), ktorá však nie je povinnosťou, na ktorú je poistený povinný dbať v zmysle § 809 ods. 1
Občianskeho zákonníka (poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala), t.j. nie je splnená
jedna zo zákonných podmienok uvedených

v§809ods.2Obč.zák.(akpoistenýporušilpovinnostiuvedenévodseku1)preoprávneniepoisťovateľa
znížiť poistné plnenie. Právny predchodca žalobcu k žalobe pripojil listiny uvedené v odseku 1.2.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresnému súdu Trenčín č.k.

36Cb/130/2016-21 zo dňa 17.6.2016 žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že dňa 15.2.2016 ukončil
šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého určil výšku škody 7
920,45 eur bez DPH. Poistné plnenie znížil o 50 % (3 960,23 eur) a po odpočítaní spoluúčasti (198,01
eur) poskytol poistné plnenie v sume 3 762,21 eur. Zníženie poistného plnenia žalovaný odôvodnil § 799
ods. 1-3, § 809 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. IX bod 9, čl. VI bod 14 zmluvných dojednaní pre

havarijné poistenie Eurokasko, § 64
ods. l písm. b/, § 6a písm. b/, § 16, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Uviedol, že z rozhodnutia o priestupku Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č.p. ORP-P-405/DI-TN-2016 je zrejmé, že vodič P. Y. si musel
uvedomovať svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o cestnej premávke, napriek tomu tieto porušil

závažným spôsobom (§ 16 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona o cestnej premávke). Vodičov
otec Z. Y. pri ústnom pojednávaní
o priestupku uviedol, že jeho syn si je vedomý priestupku a svoje konanie veľmi ľutuje. Z. Y. bol jediným
spoločníkom a konateľom právneho predchodcu žalobcu. Vodič priznal, že k dopravnej nehode došlo
v objekte spoločnosti X. opravovne Y., a.s. na účelovej komunikácii, kde skúšal akceleráciu a rýchlosť

vozidla. Na zasneženej a zľadovatenej vozovke vozidlo nezabrzdil a prednou časťou vozidla prerazil
bránu oplotenia spoločnosti X. opravovne, a.s., ktorú zničil. Následne z miesta nehody odišiel na ul. F.,
kde fingoval dopravnú nehodu s neznámym páchateľom. Riadenie motorového vozidla je pritom
z hľadiska možných následkov na majetku, zdraví a životoch svojou povahou nebezpečnou prevádzkou.
Toto nebezpečenstvo sa ešte zvyšuje, ak vodič pri riadení motorového vozidla závažným spôsobom

porušuje ustanovenia zákona o cestnej premávke. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že
došlo k závažnému porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona o cestnej premávke, Občianskeho
zákonníka i poistnej zmluvy, a preto mal žalovaný zato, že primerane znížil poistné plnenie o 50 %,
nakoľko tieto povinnosti nielenže mali podstatný vplyv na vznik dopravnej nehody (neprispôsobenie
rýchlosti jazdy), ale spôsobili aj ťažkosti pri šetrení dopravnej nehody (nezotrvanie na mieste dopravnej

nehody, nahlásenie miesta dopravnej nehody polícii dodatočne, fingovanie dopravnej nehody
s neznámym páchateľom a na inom mieste). Podľa žalovaného, nenahlásenie dopravnej nehody
bezprostredne po nehode malo podstatný vplyv na to, že žalovaný nemal možnosť relevantným
spôsobom overiť, či škoda na motorovom vozidle vznikla v príčinnej súvislostis dopravnou nehodou, ku ktorej, podľa tvrdenia vodiča, došlo 7.1.2016 o 21.00 hod, teda či škoda nebola
spôsobená skôr alebo za iných okolností ako uviedol vodiť motorového vozidla, resp. či vôbec išlo o
poistnú udalosť (náhodnú udalosť). Žalovaný zdôraznil, že išlo o prípad, keď samotný vodič spočiatku

tvrdil polícii, že bol účastníkom dopravnej nehody s neznámym vozidlom na križovatke ul. F. a ul. O. E.,
a až následne, po nahlásení že na ul. X. neznáme vozidlo zn. S. G. poškodilo kovovú bránu k novej hale
spoločnosti X. opravovne Y., a.s., sa vodič priznal, že k dopravnej nehode došlo
v objekte X. a.s. na účelovej komunikácii, teda fingoval dopravnú nehodu na inom mieste. Žalovaný
pripojil k odporu reláciu dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody.

4. O uplatnenom nároku rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 36Cb/130/2016-92 zo dňa
24.8.2017, ktorým žalobu zamietol (prvý v poradí). O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trenčín
ako odvolací súd uznesením č.k. 16Cob/4/2018-117 zo dňa 28.9.2018, ktorým rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V priebehu odvolacieho konania dňa 26.1.2018 došlo
k zániku právneho predchodcu žalobcu obchodnej spoločnosti FEST-HIMS, S.r.o., IČO 36 308 234

výmazom v dôsledku jej zlúčenia
s obchodnou spoločnosťou NEXU, S.r.o., IČO 36 245 402, so sídlom Dr. L. Markoviča 2083/1, Nové
Mesto nad Váhom. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 16Cob/4/2018-110 zo dňa 15.8.2018
rozhodol, že v konaní sa pokračuje so spoločnosťou NEXU, s.r.o., so sídlom Dr.L.Markoviča 2083/1, 915
01 Nové Mesto nad Váhom, IČO 36 245 402, ktorá je právnym nástupcom právneho predchodcu žalobcu

FEST - HIMS, S.r.o., so sídlom Mierové námestie 30/16, 018 51 Nová Dubnica, IČO 36 308 234.

5. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391
ods. 2 CSP pokračoval v konaní. Na prejednanie veci nariadil na deň 19.6.2019, na ktorom vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa

na pojednávanie nedostavili, právny zástupca žalovaného mal doručenie predvolania na pojednávanie
riadne a včas vykázané dňa 20.5.2019. Podaním zo dňa 14.6.2019 požiadal právny zástupca
žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní. Predvolanie na pojednávanie v
ním označenom, druhom spore, bolo právnemu zástupcovi žalovaného oznámené 24.4.2019. O kolízií
pojednávanísaprávnyzástupcažalovanéhonedozvedelkrátkopredpojednávaním,ktoréžiadalodročiť,

naopak vedel o nej už 20.5.2019, napriek tomu požiadal o odročenie pojednávania v tomto spore až
písomnou žiadosťou zo dňa 14.6.2019. V zmysle § 183 ods. 2 CSP právny zástupca tiež nepreukázal,
že by žalovaný odôvodnene trval na osobnom zastúpení práve ním. Vzhľadom k uvedenému mal súd
prvej inštancie zato, že od právneho zástupcu žalovaného bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa dal
na pojednávaní dňa 19.6.2019 zastúpiť iným advokátom.

V zmysle § 183 ods. 1 CSP nezistil súd prvej inštancie dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, o čom
bezodkladne upovedomil právneho zástupcu žalovaného v zmysle § 183 ods. 4 CSP podaním zo dňa
18.6.2019. Podaním zo dňa 18.6.2019 právny zástupca žalovaného súhlasil s tým, aby súd z dôvodu
hospodárnosti súdneho konania vec prejednal
v jeho neprítomnosti.

6. Dokazovaním vykonaným dôkaznými prostriedkami (odsek 11. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie) súd prvej inštancie zistil, že dňa 30.11.2012 právny predchodca
žalobcu FEST - HIMS, s.r.o. a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č. 6572479878, ktorej
predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu

S. G. U evo č. IL XXXBY. Súčasťou poistnej zmluvy boli zmluvné dojednania pre havarijné poistenie
Eurokasko. Z výpovede svedka P. Y., konateľa právneho predchodcu žalobcu a listín (rozhodnutie o
priestupku zo dňa 11.2.2016, relácia dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, správy o výsledku
objasňovania priestupku, zápisnice o podaní vysvetlenia, záznamov o podaní vysvetlenia
a záznamov dopravnej nehody) súd prvej inštancie zistil, že svedok P. Y. (syn konateľa právneho

predchodcu žalobcu Z. Y.) dňa 7.1.2016 v čase o 21.00 hod. viedol motorové vozidlo zn. S. G. U U., ev.
č. IL XXX BY v Y., v objekte X., a.s., ul. X., po účelovej komunikácii, kde na zasneženej a zľadovatenej
vozovke skúšal akceleráciu a rýchlosť vozidla, pričom vozidlo následne neubrzdil a prednou časťou
prerazil bránu oplotenia spoločnosti X., a.s., ktorú poškodil. S poškodeným vozidlom vodič následne
odišiel z miesta dopravnej nehody na ul. F., kde svoje poškodené vozidlo odstavil na parkovisku pred

Oddelením dokladov OR PZ Trenčín, odkiaľ nahlásil, že bol účastníkom dopravnej nehody
s neznámym vozidlom na križovatke ul. F. a ul. O. E.. Po presunutí sa na uvedenú križovatku a ohliadnutí
miesta, kde vodič uvádzal, že malo dôjsť k dopravnej nehode, bol vodič vyzvaný, aby uviedol skutočné
miesto dopravnej nehody, kde došlok poškodeniu predmetného vozidla, nakoľko na označenej križovatke sa nenachádzali žiadne stopy po
dopravnej nehode, čomu nezodpovedalo ani poškodenie predmetného vozidla. Vodič aj napriek tomu
trval na tom, že k dopravnej nehode došlo v uvedenej križovatke. Pri ďalšom vyťažovaní vodiča bolo

výjazdovej skupine OVS ODI Trenčín Operačným strediskom KR PZ Trenčín nahlásené, že v objekte
X., a.s. v Trenčíne, na ul. X., neznáme vozidlo zn. S. G. poškodilo kovovú bránu k J. hale X., a.s., kde
zostali aj úlomky
z uvedeného vozidla. Po tomto oznámení vodič priznal, že k dopravnej nehode došlo v objekte X., a.s.
na účelovej komunikácii.

7. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.02.2016 oznámil žalovaný právnemu
predchodcovi žalobcu, že dňa 15.2.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti s poskytnutím poistného
plnenia v sume 3 762,21 eur, pričom v zmysle čl. IX bodu 9 zmluvných
dojednaní si žalovaný uplatnil 50 % zníženie poistného plnenia (opustenie miesta dopravnej
nehody, hlásenie vzniku dopravnej nehody policajným orgánom dodatočne). Z výpočtu výšky

plnenia 3 762,21 eur je zrejmé, že faktúra za opravu vozidla predstavovala sumu 9 504,54 eur,
právnemu predchodcovi žalobcu bolo priznané 9 504,54 eur, odpočet DPH v sume 1 584,09 eur, výška
škody bez DPH 7 920,46 eur, zníženie plnenia 3 960,23 eur a odpočítaná spoluúčasť
198,01 eur.

8. Faktúrou č. 1651600418 zo dňa 12.2.2016 vyfakturoval S.-U. Y.,
s.r.o., F. XX XXX XXX právnemu predchodcovi žalobcu opravu motorového vozidla
S. G. C XXX U. evo Č. IL XXXBY v sume 9 504,54 eur, z toho DPH v sume
1 584,09 eur.

9. S poukazom na znenie čl. III A, čl. IX bod 1, 2 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko,
za aplikácie § 788 ods. 1, 2, § 797 ods. 1 - 3, § 799 ods. 1 - 3, § 809 ods. 1, 2, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a v intenciách dôvodov zrušenia vymedzených odvolacím súdom v zrušujúcom
uznesení sp.zn. 16Cob/4/2018 zo dňa 28.9.2018, súd prvej inštancie zameral svoju pozornosť na
dohodnutý predmet poistnej zmluvy a v súlade so zisteným skutkovým stavom, aj po zohľadnení § 150

ods. 2 CSP, sa zaoberal splnením zmluvných a zákonných podmienok pre zníženie poistného plnenia z
poistnej udalosti oznámenej žalobcom žalovanému a dôvodnosťou jeho zníženia v rozsahu 50 %.

10. Predmetom poistnej zmluvy č. 6572479878 zo dňa 30.11.2012 bolo havarijné
poistenie motorového vozidla .žalobcu zn. S. G. C XXX. Podľa čl. IV poistnej

zmluvy a čl. III zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko sa poistenie, okrem
iného, vzťahovalo na poškodenie alebo zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej
výbavy náhodnou poistnou udalosťou. V čl. IX bod 1 zmluvných dojednaní pre havarijné
poistenie Eurokasko sa poisťovňa zaviazala poskytnúť za škodu vzniknutú poistnou
udalosťou poistné plnenie v zmluvne dohodnutom rozsahu. Podmienky na zníženie poistného

plnenia upravoval čl. IX bod 9 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko.
Okrem iného, podľa citovaného zmluvného ustanovenia, vzniklo poistiteľovi právo znížiť
poistné plnenie v zmysle § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade, ak bola dopravná nehoda
nahlásená policajným orgánom dodatočne. Označené zmluvné ustanovenie však neupravuje výšku,
resp. rozsah zníženia poistného plnenia a neuvádza ani žiadne kritéria pre posúdenie primeranosti

zníženia poistného plnenia. Vzhľadom k tomu súd vychádzal z toho, že umožňuje znížiť poistné plnenie
aj v rozsahu 50 %. Okrem toho, oprávnenie poistiteľa na
primerané zníženie poistného plnenia vyplýva priamo z ustanovenia § 809
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; na samotnú existenciu zákonného oprávnenia poistiteľa primerane
znížiť plnenie z poistnej udalosti nemá vplyv znenie zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie

Eurokasko (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
8Cdo 891/2015 zo dňa 20.4.2016) Ustanovenie § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje sankciu
za porušenie povinnosti stanovenej v § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá spočíva v oprávnení
poistiteľa plnenie zo zmluvy primerane znížiť za splnenia
zákonom stanovených podmienok, medzi ktoré, okrem iného, patrí aj vedomé porušenie

predmetných povinnosti uvedenej v § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to za predpokladu, že
toto porušenie povinnosti podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej
následkov.11. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.2.2016 je zrejmé, že žalovaný si v zmysle
čl. IX bod 9 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko uplatnil 50 %
zníženie poistného plnenia z dôvodu upustenia miesta dopravnej nehody a hlásenia vzniku

dopravnej nehody policajným orgánom dodatočne. Podľa § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, účastník dopravnej nehody je
povinný hlásiť dopravnú nehodu policajtovi; zotrvať na mieste dopravnej nehody až do
príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní
pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody; a tiež zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu

vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel. Z relácie dopravnej polície PZ o
priebehu dopravnej nehody, výpovede svedka P. Y., ako aj z predmetného rozhodnutia o priestupku, mal
súd prvej inštancie preukázané, že vodič P. Y.
s poškodeným motorovým vozidlom žalobcu odišiel z miesta dopravnej nehody, pričom dopravnú
nehodu nahlásil policajtovi až dodatočne. Z uvedeného je zrejmé, že vodič vedome porušil povinnosť
ustanovenú § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších

predpisov, čím naplnil jednu z podmienok stanovených § 809 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pre
zníženie poistného plnenia. V spore však nebolo preukázané, že by uvedené porušenie zákonných
povinností vodičom podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej
následkov, v dôsledku čoho v spore nebol preukázaný vznik práva žalovaného znížiť predmetné poistné
plnenie podľa § 809 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a čl. IX bod 9 zmluvných dojednaní pre havarijné

poistenie Eurokasko z dôvodu, že vodič s poškodeným vozidlom opustil miesto dopravnej nehody, ani
z dôvodu, že dopravnú nehodu nahlásil polícii až dodatočne. Žalovaný tvrdil, že závažné porušenie
uvedených povinností (nezotrvanie na mieste dopravnej nehody, nahlásenie miesta dopravnej nehody
polícii dodatočne, fingovanie dopravnej nehody s neznámym páchateľom na inom mieste) spôsobilo aj
ťažkosti pri šetrení dopravnej nehody; takéto tvrdenie však nepreukázal. Súd prvej inštancie vzal na

zreteľ, že predmetnú dopravnú nehodu šetrila polícia, pričom ani v priebehu sporu nedošlo k zmene ňou
zisteného skutkového stavu a deja dopravnej nehody, pričom žalovaný pri likvidácii žalovanej poistnej
udalosti vychádzal aj
z relácie dopravnej polície, ktorá obsahuje popis skutkových okolností i deja dopravnej nehody. Žalovaný
trval na tom, že nenahlásenie dopravnej nehody bezprostredne po nehode malo podstatný vplyv na to,

že žalovaný nemal možnosť relevantným spôsobom overiť, či škoda na motorovom vozidle vznikla v
príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou dňa 7.1.2016, teda či škoda nebola spôsobená
skôralebozainýchokolnostíakouviedolvodičmotorovéhovozidla,resp.čivôbecišloonáhodnúpoistnú
udalosť. Citované tvrdenie však žalovaný taktiež nepreukázal. Žalovaný neuviedol, ani nepreukázal
konkrétne spôsoby overovania si príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a predmetnou dopravnou

nehodou, ani neoznačil konkrétny dôkazný prostriedok, ktorý by za týmto účelom nemohol vykonať.
V spore neboli preukázané žiadne ťažkosti žalovaného pri šetrení predmetnej dopravnej nehody
žalovaným.

12. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný odôvodňoval zníženie poistného

plnenia tiež poukázaním na to, že vodič poškodeného motorového vozidla, podľa
predmetného rozhodnutia o priestupku, závažne porušil aj povinnosť ustanovenú § 16
ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného,
závažné porušenie tejto povinnosti (neprispôsobenie rýchlosti jazdy) malo podstatný vplyv na vznik
dopravnej nehody. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších

predpisov, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu
a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Z citovaného
zákonného ustanovenia je zrejmé, že obsahuje viacero povinností vodiča motorového vozidla, pričom

žalovaný v spore neoznačil, ktorú konkrétnu povinnosť
z nich mal porušiť vodiť predmetného motorového vozidla a ktorá zároveň mala byť dôvodom pre
zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného, keďže uviedol iba "neprispôsobenie rýchlosti jazdy".
Taktiež v rozhodnutí o priestupku nie je takto konkrétne,
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, vymedzená porušená povinnosť, ale obsahuje iba odkaz

na § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k
uvedeným skutočnostiam nebolo preukázané, porušenie ktorejz povinností upravených § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisovmalopodstatnývplyvnavznikpredmetnejdopravnejnehody,atedabyodôvodňovalozníženie
poistného plnenia.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v spore tiež nepreukázal primeranosť zníženia
poistného plnenia práve o 50 %, pričom podotkol, že v oznámení o poistnom plnení odôvodňoval rozsah
(50 %) zníženia poistného plnenia porušením dvoch povinností, a to opustenie miesta dopravnej nehody
a hlásenie vzniku dopravnej nehody policajným orgánom dodatočne. V priebehu konania rozšíril dôvody

50 %-ného zníženia poistného plnenia o porušenie ďalšej povinnosti, a to neprispôsobenie
rýchlosti jazdy. Z uvedeného nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, akým spôsobom žalovaný stanovoval
percentuálnu sadzbu zníženia poistného plnenia, ako porušenia jednotlivých povinností ovplyvnili výšku
zníženia poistného plnenia, z akých kritérií pritom vychádzal. Žalovaný odôvodňoval zníženie poistného
plnenia o 50 % tiež čl. VI bod 14 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, podľa
ktorého ak poistený porušil niektorú z povinností uvedenú v čl. VI, je poisťovňa oprávnená znížiť poistné

plnenie, a to úmerne tomu, aký vplyv malo toto porušenie na vznik poistnej udalosti, prípadne zväčšenie
rozsahu jej následkov, alebo pokiaľ spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne. V spore bolo preukázané, že
vodič poškodeného vozidla porušil povinnosť upravenú čl. VI bod 1 zmluvných dojednaní pre havarijné
poistenie Eurokasko, keď
s poškodeným motorovým vozidlom opustil miesto dopravnej nehody a predmetnú dopravnú nehodu

ohlásil až dodatočne, avšak nebol preukázaný vplyv porušenia uvedených povinností vodiča na
vznik poistnej udalosti, prípadne zväčšenie rozsahu jej následkov, alebo že by spôsobili obtiaže pri
šetrení dopravnej nehody poisťovňou. Nebolo tiež preukázané, že by porušenie označených povinností
zodpovedalo práve 50 % zníženiu poistného plnenia. Vzhľadom k tomu v spore nebola preukázaná
dôvodnosť zníženia predmetného poistného plnenia ani v zmysle čl. VI bod 14 zmluvných dojednaní pre

havarijné poistenie Eurokasko. Súd prvej inštancie tiež podotkol, že nebol zistený ani rozpor čl. VI bod
14 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko s § 799 ods. 3 a § 809 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko citované zákonné ustanovenia nevylučujú, aby poistná zmluva obsahovala kritéria
pre určenie rozsahu zníženia poistného plnenia a posúdenie jeho primeranosti.

14. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie zato, že v spore nebola preukázaná
opodstatnenosť zníženia predmetného poistného plnenia o 50 % zo strany žalovaného v zmysle § 809
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a čl. IX bod 9 poistnej zmluvy, a preto súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovanej poistnej zmluvy na zaplatenie
poistného plnenia v sume 3 762,22 eur. Žalovaný je s poskytnutím poistného plnenia v sume 3 762,22

eur v omeškaní, na základe čoho mu,
v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, vznikla aj povinnosť zaplatiť 9,05 % ročné úroky z
omeškania zo sumy 3 762,22 eur od 2.3.2016 do zaplatenia, a tiež podľa § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255
ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému náhradu 100% trov
konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. V zákonnej lehote na podanie odvolania podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie
žalovaný, ktorým napadol tento rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a
h/ CSP. Prvotne žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach prezentovaných v konaní pred
súdom prvej inštancie a v konaní pred odvolacím súdom. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za

nesprávny, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesprávne aplikoval právny predpis.
Namietal, že súd prvej inštancie sa uspokojil s tvrdeniami žalobcu a nezohľadnil zásadné skutočnosti,
najmä zákonné oprávnenie žalovaného krátiť poistné plnenia pre podstatné porušenie povinností, ktoré
prispeli k vzniku škody, resp. k zväčšenie jej rozsahu. Žalovaný zdôraznil, že opakované dokazovanie
súdu prvej inštancie nedalo odpovede na otázky, ktoré uložil krajský súd v zrušujúcom uznesení.

Konajúci súd na základe rovnako zisteného skutkového stavu vydal zásadne odlišné rozhodnutie. Z
odôvodnenia napadaného rozsudku nie je zrejmé aké skutočnosti, dôkazné prostriedky a dôkazy viedli
súd k zmene rozhodnutia, súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so zásadnými otázkami v
konaní, keď žalovaný v konaní poukazoval na porušenie zmluvných a zákonných povinností (čl. VI. bod14 zmluvných dojednaní, § 799 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru žalovaného sa konajúci súd
nezaoberal podstatnou vecou, a to, že skutkový stav dopravnej nehody vykazoval nedostatky vo vzťahu
k dôkazom preto, že ich spôsobil sám vodič poisteného vozidla. Ten porušil predpisy

o cestnej premávke, a to opustil miesto nehody, jazdil s poškodeným vozidlom, čím mohlo dôjsť k zmene
rozsahu poškodenia a znemožnil týmto konaním aj skúmanie príčinnej súvislosti. V predmetnom prípade
došlo k závažnému porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení, Občianskeho zákonníka i poistnej
zmluvy, a preto mal za to, že žalovaný primerane znížil poistné plnenie o 50 %, nakoľko tieto povinnosti

nielenže mali podstatný vplyv na vznik dopravnej nehody (neprispôsobenie rýchlosti jazdy), ale spôsobili
aj ťažkosti pri šetrení dopravnej nehody (nezotrvanie na mieste dopravnej nehody, nahlásenie miesta
dopravnej nehody polícii dodatočne, fingovanie dopravnej nehody s neznámym páchateľom a na inom
mieste). Poukázal aj výpovede vodiča v konaní, ktoré boli zmätočné anekonzistentné,
kedy vodič až pod ťarchou argumentov popísal skutočný priebeh poistnej udalosti. Nenahlásenie
dopravnej nehody bezprostredne po nehode malo podstatný vplyv na to, že žalovaný nemal možnosť

relevantným spôsobom overiť, či škoda na motorovom vozidle vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou, ku ktorej, podľa tvrdenia vodiča P. Y., došlo dňa 7.1.2016 o 21.00. hod., teda či škoda
nebola spôsobená skôr alebo za iných okolností ako uviedol vodič motorového vozidla, resp. či vôbec
išlo o poistnú udalosť (náhodnú udalosť). Rovnako vodič po nehode jazdil s poškodeným motorovým
vozidlomaoznámilpolíciifingovanúnehodunainommieste.Užtátosamotnáskutočnosťjedostatočným

podkladom pre to, aby bol prijatý záver, že skutočne vzniknutá škoda v dôsledku škodovej udalosti nie
je dostatočne preukázaná čo do jej výšky a príčinnej súvislosti.

17. Žalovaný ďalej namietal, že konajúci súd sa nedokázal vysporiadať s imanentnými predpokladmi
uplatňovania škody, a to samotná škoda čo do jej vzniku a výšky; porušenie povinnosti alebo iná

skutočnosť a príčinná súvislosť medzi oboma prvkami. Žalobca nedokázal v konaní preukázať, že k
vzniku uplatňovanej škody došlo pri poistnej udalosti, na ktorú sa vzťahovala predmetná poistná zmluva
a za ktorú by žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie, a teda nebola preukázaná
povinnosť žalovaného v zmysle čl. IX body 1, 2 zmluvných dojednaní za uplatnenú škodu poskytnúť
poistné plnenie. V konaní tak nebola dokázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym

konaním páchateľa. Krátenie poskytnutého poistného plnenia bolo dôvodné a zákonné. Žalovaný
s poukazom na § 799 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že zákon hovorí o primeranom
znížení a nijako ho bližšie nešpecifikuje. Je preto na poisťovni ako a v akom rozsahu zníži poistné
plnenie. Zásadná je primeranosť tohto zníženia. Vzhľadom na rozsah porušení vodiča vozidla je krátenie
poisťovne primerané. Je zrejmé, že vozidlo bolo premiestnené na iné miesto za účelom nahlásenia iného

miesta nehody. Je nepochybné, že toto konanie prispelo k vzniku škody, resp. jej zväčšeniu. Zníženie
poistného plnenia predstavuje postih pre prípad toho, ak
v dôsledku porušenia určitých zmluvne dohodnutých alebo zákonných povinnosti poškodeným nie je
možné riadne overiť, resp. preukázať skutkový stav dopravnej nehody tak, ako tomu bolo v tomto
prípade, kedy vodič odišiel z miesta dopravnej nehody, a teda nie je isté, či k poškodeniu vozila

došlo práve pri škodovej udalosti, na ktorú by sa vzťahovala žalovaná poistná zmluva. V konaní nebol
ustálený ani rozsah poškodenia predmetného vozidla, ku ktorému malo dôjsť na mieste skutočnej
poistnej udalosti, nakoľko výpoveď svedka P. Y. ako vodiča nemožno považovať za dôkaz postačujúci
na preukázanie tvrdenia právneho predchodcu žalobcu, v zmysle ktorého mala žalovaná škoda vzniknúť
pri dopravnej nehode dňa 7.1.2016 v objekte obchodnej spoločnosti X., a.s., keďže svedok uviedol

nepravdivé tvrdenia aj pri šetrení dopravnej nehody políciou, čo podstatne znižuje jeho vierohodnosť.
Rovnako bola nejasná a zmätočná jeho výpoveď v konaní pred súdom prvej inštancie, kedy z jeho
výpovede vyplynulo, že s poškodeným vozidlom bolo jazdené na iné miesto a následne privolaná
polícia. Okrem toho, svedok neuviedol, k akým konkrétnym poškodeniam predmetného vozidla došlo.
Predložená faktúra nie je dôkazom toho, že fakturovaná oprava bola vykonaná za účelom odstránenia

poškodenia vozidla, ku ktorému došlo práve pri uvádzanej dopravnej nehode dňa 7.1.2016. V konaní
teda nebol preukázaný ani rozsah škody, ktorá mala vzniknúť práve pri označenej dopravnej nehode
a príčinná súvislosť. Nie nezanedbateľnou skutočnosťou bolo, že k určeniu výšky škody a príčinnej
súvislosti nemohlo dôjsť v dôsledku vodiča vozidla, ktorý ho viedol s vedomosťou právneho predchodcu
žalobcu. Vodič porušil povinnosti poistnej zmluvy i zákona a toto porušenie povinnosti spôsobilo

nemožnosť ustálenia výšky škody a príčinnej súvislosti. Konanie vodiča navyše mohlo rozsah škody
zväčšiť. Tieto skutočnosti konajúci súd nezohľadnil.18. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie nedostatočne vyporiadal s výpoveďou právneho
predchodcu žalobcu, resp. vodiča, kde uviedol, že skúšal akceleráciu vozidla. Uvedené je dôkazom
ďalšieho porušenia povinnosti, kedy právny predchodca žalobcu, resp. vodič, nepochybne

porušil pravidlá cestnej premávky a neprispôsobil jazdu svojim schopnostiam a možnostiam a staval sa
do pozície akéhosi „testovacieho vodiča“ na bežnej komunikácii.

19. Za nesprávne považoval žalovaný priznanie úrokov z omeškania žalobcovi podľa
§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

podľa § § 369c Obchodného zákonníka. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol
uzatvorený poistný vzťah, ktorý je absolútnym neobchodnom a tak nemôže byť na práva a povinnosti
z neho vyplývajúce použitý Obchodný zákonník. Ak by žalovaný aj pripustil aplikáciu Obchodného
zákonníkapodľa§261ods.9Obchodnéhozákonníka,tútonemožnopoužiťnauplatnenúnáhraduškody
z dôvodu, že sa nejednalo o žiadne porušenie povinností zo záväzkového vzťahu, na ktorý pamätá
ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka, ako ani na porušenie ostatných ustanovení obsiahnutých

v ustanovení § 757 Obchodného zákonníka. Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku
upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinností zo záväzku. Žalovaný poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2015, sp.zn. 3MCdo/40/2012, v ktorom Najvyšší
súd Slovenskej republiky v súvislosti s posúdením možnej kolízie Občianskeho a Obchodného
zákonníka pri absencii porušenia ustanovení Obchodného zákonníka uviedol, že "vzhľadom na vyššie

uvedené, že v danom prípade nedošlo k porušeniu povinností uložených obchodným zákonníkom,
naplnenie predpokladov tejto zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy
zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva
domôcť sa plnenia v dôsledku uznesenia námietky premlčania." Žalobca v konaní nedokázal preukázať,
že k vzniku škody došlo v dôsledku podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako vlastníka

motorového vozidla porušením konkrétneho ustanovenia Obchodného zákonníka a nie ustanovenia §
427 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa komplexne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Práve naopak je zrejmé, že ku škode došlo "pri skúšaní akcelerácie vozidla". S poukazom na uvedené
nie je možné priznať úrok v zmysle Obchodného zákonníka a ani náhradu paušálnych trov konania.

20. S poukazom na § 220 ods. 2 CSP žalovaný tvrdil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za ktoré považoval nedostatočné odôvodnenie. Uviedol, že
odôvodnenie rozsudku je dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti, ktorej skutočnosti sa prikladá
veľký význam v mnohých svojich rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 410/06, IV.ÚS
115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol aké

skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je nepreskúmateľné. Vada konania
spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp.zn. 4 Cdo 171/2005). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania, alternatívne rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

21. Postupom podľa § 373 ods. 3 CSP žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.8.2019 k odvolaniu žalovaného
uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, tento považuje za presvedčivý, súd
prvej inštancie v rozsudku jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Žalobca
zotrval na svojich písomných a ústnych prednesoch. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval

v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení sp.zn. 16Cob/4/2018 zo dňa 28.9.2018.
Práve naopak, žalovaný aj napriek právnemu názoru v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, žiadnym
spôsobom nepreukázal dôvodnosť uplatnenej procesnej obrany spočívajúcej v spochybňovaní vzniku
škody, jej rozsahu a príčinnej súvislosti medzi škodou a poistnou udalosťou. Žalovaný aj naďalej
spochybňoval výsledky vlastného šetrenia poistnej udalosti, ktoré v týchto výsledkoch ani v skutkovom

stave zistenom súdom prvej inštancie nemá oporu. V spore žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, keďže
k zmene skutkových okolností, za ktorých poskytol žalobcovi poistné plnenie, nedošlo. K tvrdeniam
žalovaného o znížení poistného plnenia uviedol, že zníženie poistného plnenia z dôvodu opustenia
miesta dopravnej nehody a dodatočného hlásenia vzniku dopravnej nehody policajným orgánom je vrozpore s kogentným § 809 Občianskeho zákonníka. Čl. IX bod 9 zmluvných dojednaní je v tejto časti
neplatnévzmysle§3Občianskehozákonníka.Tentonázorvyslovilajsúdprvejinštanciepripredbežnom
právnom posúdení dňa 13.1.2017. Pre oprávnenie poisťovne znížiť poistné plnenie (§ 799 ods. 3, resp.

§ 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nestačí len samotné porušenie povinnosti poistného, ale na
to, aby poisťovňa mohla v konkrétnom prípade pristúpiť k zníženiu poistného plnenia, musí poisťovňa
preukázať, že medzi vytýkaným porušením a škodlivým následkom je príčinná súvislosť. Žalovaný
mal povinnosť preukázať, že opustenie miesta dopravnej nehody a hlásenie vzniku dopravnej nehody
policajnýmorgánomdodatočne,malopodstatnývplyvnavznikpoistnejudalostialebozväčšenierozsahu

jej následkov. Opustenie miesta dopravnej nehody a hlásenie vzniku dopravnej nehody policajným
orgánom dodatočne nemalo žiaden vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej
následkov. Zákonné podmienky pre oprávnenie poisťovateľa na zníženie poistného plnenia neboli podľa
citovaných zákonných ustanovení splnené.

22. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že súdna prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

1Cdo/152/2009) sa zjednotila na tom, že niet pochýb o tom, že :
- rozsah povinností poisteného vyplýva buď priamo zo zákona alebo z poistných podmienok a pre
prípad kolízie medzi povinnosťou zo zákona na jednej strane a zo zmluvy na strane druhej je treba
rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu povahu príslušných ustanovení
a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu,

- záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa
upravuje § 799 ods. 3 OZ, ktoré má povahu normy kogentnej,
- uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné
plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé
a súčasne malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov a

- z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na
vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov, krátenie poistného plnenia je vylúčené.

23. Pokiaľ žalovaný poukázal aj na možnosť zníženia poistného plnenia podľa čl. VI bod 14 zmluvných
dojednaní, žalobca v tejto súvislosti poukázal na odsek 28. zrušujúceho uznesenia, v zmysle ktorého

žalovaný nekonkretizoval, ktorú povinnosť podľa čl. VI zmluvných dojednaní žalobca porušil k tomu,
aby sa uplatnilo úmerné zníženie poistného plnenia vrátane konkretizácie v rozsahu úmernosti podľa
tohto zmluvného dojednania. Poslednú časť čl. VI bod 14 zmluvných dojednaní, ktorá sa týka možnosti
zníženia poistného plnenia v prípade, ak porušenie spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne, považoval
žalobca za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 799 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Dôvody zníženia nemožno rozširovať ďalšími možnosťami bez toho, aby boli splnené
zákonné podmienky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/152/2009, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/34/2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp.zn. 6C/87/2012). Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie úplne zmenil pôvodný
dôvod zníženia poistného plnenia tvrdením, že poistné plnenie znížil v zmysle § 809 Občianskeho

zákonníka pre porušenie povinnosti vodiča poistného vozidla z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy
povrchu. Podľa názoru žalobcu nebol žalovaný oprávnený meniť dôvod zníženia poistného plnenia po
tom, ako tento dôvod oznámil poistenému. Tento postup je v rozpore s princípom právnej istoty. Dôvody
zníženia poistného plnenia formuloval žalovaný v oznámení o vykonaní šetrenia poistnej udalosti na
základe šetrením zistených skutočností. Ak chcel žalovaný znížiť poistné plnenie aj z iných dôvodov, mal

tak urobiť pred ukončením šetrenia poistnej udalosti a všetky tieto dôvody uviesť v oznámení. Uvedené
žalovaný neurobil aj napriek tomu, že disponoval všetkými informáciami potrebnými na rozhodnutie
o znížení poistného plnenia. Dodatočná zmena dôvodov zníženia poistného plnenia je neprijateľná
(zákon č. 213/2018 Z.z. v § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Za nesprávny považoval žalobca
názor žalovaného týkajúci sa právneho posúdenia priznaných úrokov z omeškania podľa právnej úpravy

Obchodnéhozákonníka.Žalobcaažalovanýsúpodnikateliaanaúpravuichvzťahovsavplnomrozsahu
uplatní § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka. Na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa
aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré vymedzujú samotný zmluvný typ (poistná zmluva)
a všetky ostatné práva a nároky (napr. úroky z omeškania, paušálna náhrada) sa riadia ustanoveniami
Obchodného zákonníka (komentár k Obchodnému zákonníku, súdna prax, napr. rozhodnutie Krajského

súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/9/2019, Okresného súdu Žilina sp.zn. 10Cb/85/2014). Žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.24. Dňa 23.8.2019 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu
spolu s výzvou podľa § 374 ods. 1 CSP. Žalovaný možnosť vyjadriť sa nevyužil.

25. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127
ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

26. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť
rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380
ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý výrok I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané
pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa
2.12.2020 vo veci verejne vyhlásil rozsudok za dodržania postupu podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s
§ 378 ods. 1 CSP, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na

webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

27. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

28. Postupom podľa § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd tvrdenie žalovaného o nedostatočnom
odôvodnení súdu prvej inštancie s poukazom na § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie
nedostatočné odôvodnenie v zásadných otázkach v konaní, keď žalovaný v konaní poukazoval na
porušenie zmluvných a zákonných povinností (čl. VI. bod 14 zmluvných dojednaní, § 799 Občianskeho
zákonníka), za ktoré považoval nezotrvanie na mieste dopravnej nehody, nahlásenie miesta dopravnej

nehody polícii dodatočne, fingovanie dopravnej nehody s neznámym páchateľom a na inom mieste
a neprispôsobenie rýchlosti jazdy.

29. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Písomné vyhotovenie rozsudku má zákonom predpísanú formu a obsahové časti. Právo na
dostatočné odôvodnenie rozsudku (súdneho rozhodnutia) je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Cez povinnosť súdov riadne dodržiavať ústavné práva

subjektov zúčastnených na konaní sa zabezpečuje plnenie ústavnej úlohy súdov vykonávať súdnictvo.
Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu vyjadrenému vo výroku rozsudku, teda tej časti rozsudku, ktorá je
v spore konkrétnych strán sporu/účastníkov konania záväzná. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutnéaj z hľadiska práva neúspešnej strany sporu namietať konkrétne skutkové alebo právne závery
súdu pri uplatnení odvolania ako riadneho opravného prostriedku. V odôvodnení rozsudku je potrené
uviesť vždy iba podstatný obsah procesných úkonov a prednesov strán sporu, ktoré sú relevantné

pre konanie a rozhodnutie. To platí rovnako aj pre vykonané dôkazné prostriedky. Odôvodnenie
rozsudku má obsahovať predovšetkým jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom
si neodporujú. Civilný sporový poriadok v § 220 ods. 2 CSP určuje základné obsahové náležitosti
a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie a z tohto ustanovenia možno vyvodiť záväznú logickú
štruktúru odôvodnenia. V súlade s právnou doktrínou, a po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie a jednotlivých odsekov tohto odôvodnenia, odvolací súd konštatuje,
že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie má základné obsahové náležitosti podľa § 220 ods.
2 CSP a tieto sú bezpochyby zrejmé aj zo štruktúry písomného vyhotovenia rozsudku v členení na
jednotlivé odseky. Z odsekov 1.1., 1.2. a 4. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odôvodnenie rozsudku
obsahuje uvedenie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a predložil
na preukázanie svojich tvrdení a aké prostriedky procesného útoku použil. Z odsekov 2., 3.1. a 3.2.

odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odôvodnenie obsahuje vyjadrenie žalovaného ako aj uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany predložením listín. V odsekoch 4. - 10. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie sú uvedené vyjadrenie žalovaného, procesné úkony súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
vrátane rozhodnutí vydaných v priebehu konania (rozsudok súdu prvej inštancie prvý v poradí, zrušujúce
uznesenie odvolacieho súdu) a procesný postup uplatnený súdom prvej inštancie podľa § 183 ods. 1

CSP. V odseku 11. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie jednotlivé dôkazné prostriedky,
ktorými vykonal v konaní dokazovanie a v odsekoch 12. - 15. uviedol súd prvej inštancie jednotlivé
skutkové zistenia. V odseku 16. odôvodnenia rozsudku citoval súd prvej inštancie znenie právnych
noriem právnych predpisov, Občianskeho zákonníka, podľa ktorých právne posúdil skutkový stav zistený
dokazovaním. Použitie príslušných právnych noriem Obchodného zákonníka vyplýva aj z odseku 23.

odôvodnenia rozsudku. Odseky 17. - 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie obsahujú nielen
jednotlivé skutkové zistenia, ale aj ustálený skutkový stav veci a vyhodnotenie dôkaznej situácie, a to
aké zistenia vyvodil z dôkazov. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie,
ktoré majú logickú postupnosť, ako aj oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie presne a jasne
uviedol, čo považoval za preukázané a ktoré tvrdenia žalovaného vyhodnotil ako nepreukázané, a teda

sporné. Zistený skutkový stav podradil pod príslušné právne normy, ktoré sa majú vo veci aplikovať
a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie
použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako
celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku. Odvolací súd sa nestotožňuje
s prezentovaným názorom žalovaného, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých

skutočností súd prvej inštancie vyhovel žalobe. Toto odvolacie tvrdenie posúdil odvolací súd ako
nedôvodné. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

31. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka žalobe o
splnenie peňažnej povinnosti vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému

nárok náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa
§ 387 ods. 2 CSP uvádza :

32. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom
rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa §
220ods.2CSP.Súdprvejinštanciesajasnýmazrozumiteľnýmspôsobomvyjadrilknárokuuplatnenému
žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi
priznalažalobevyhovel.Priaplikácii§387ods.2CSPniejeodvolacísúdpovinnývovzťahukodvolacím

dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom
rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len
odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlades ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku
konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého
vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má
pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005
zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.

33.Vychádzajúczobsahuspisu,skutkovéhostavuzistenéhoapreukázanéhovykonanýmdokazovaním,
vrátane písomných a ústnych vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany, je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že žalovaný nesplnil dôkaznú

povinnosť o splnení zákonných podmienok na oprávnenie žalovaného znížiť plnenie z poistnej zmluvy
podľa § 799 ods. 3 a § 809
ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na zmluvné a zákonné povinnosti právneho predchodcu
žalobcu pri vzniku poistnej udalosti a právo na poistné plnenie podľa § 797
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

34. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi dôkaznou povinnosťou
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť povinnosť označiť/predložiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v
sporovom konaní spočíva
v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa
dôkaznébremenoviaže.Okruhrozhodujúcichskutočností,ktorésatýkajúpovinnostitvrdeniaadôkaznej
povinnosti je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Právna

norma určuje rozsah dôkazného bremena a aj jeho nositeľa. Posúdenie otázky, či strana sporu uniesla
dôkaznú povinnosť, ktorá ju v konkrétnom spore zaťažovala, spočíva v každom konkrétnom sporovom
konaní na posúdení konkrétnych skutkových okolností. Dôkazná povinnosť je inštitútom procesného
práva. Vzájomná väzba povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejavuje vo výsledku sporu.

35. Odvolací súd, a to aj s poukazom na svoje názory vyslovené v odsekoch 21., 22. a 27. odôvodnenia
predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia č.k. 16Cob/4/2018-117 zo dňa 28.9.2018, od ktorých nezistil
žiaden dôvod skutkového odklonu, uvádza, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie a ustálený
skutkový stav má oporu v dôkazných prostriedkoch, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie.
S prihliadnutím na procesné dôvody zrušenia skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie, uvedené v

odsekoch 28. - 31. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
sa dôsledne riadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a v rámci tohto názoru sa zaoberal
otázkou primeranosti zníženia poistného plnenia podľa čl. IX bod 9 zmluvných dojednaní v spojení
s § 809 ods. 3 a § 799 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka za existujúceho stavu splnenia dôkaznej
povinnosti na strane žalobcu a žalovaného.

36. Odvolací súd po vyhodnotení obsahu odvolacích tvrdení žalovaného dospel k názoru, že tieto vo
vzájomnej súvislosti smerujú najmä k odvolaciemu dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesprávne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod

je naplnený vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, keď aplikoval
nesprávnu právnu normu, keď obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo keď správne
zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Žalovaný tvrdil, že súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval právny predpis. Vychádzajúc z doterajších procesných úkonov súdu prvej
inštancie a strán sporu, je zrejmé, že súd prvej inštancie a strany sporu z hľadiska právneho posúdenia

dôvodili správne zvolenými právnymi normami Občianskeho zákonníka. Žalovaným uplatnený odvolací
dôvod sa týkal činnosti súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania
veci.37. Pod interpretáciou právnej normy treba rozumieť jej výklad na zistenie skutočného zmyslu právnej
normy a jej zamýšľaného pôsobenia. Ide o záležitosť, ktorá si vyžaduje použitie výkladových metód

objasňujúcich účel, zmysel a význam právnej normy. Pri interpretácii právnej normy sa uplatňujú najmä
jazyková, logická, systematická, teleologická výkladová metóda, a v rámci teleologickej a systematickej
výkladovej metódy aj ústavne konformný výklad a európsky konformný výklad. Ústavný súd Slovenskej
republikyvnáleze č.k.III.ÚS341/07-38zodňa1.júla2008vyslovil:„Nevyhnutnousúčasťou
rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti

individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód
právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových
metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k
zrozumiteľnémuaracionálnezdôvodnenémuvysvetleniutextuprávnehopredpisu.Privýkladeaaplikácii
ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia.
Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa

musí od neho (od doslovného znenia 23 právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných
dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme,
že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)
a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti

alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií
interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o
ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným
gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy
totiž neznamená výlučnú

a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných
ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale
aj zmyslom a účelom zákona“, čo nepochybne možno uplatniť ako všeobecne použiteľné názory pri
interpretácii(výklade)právnejnormy.Rovnakovovšeobecnejrovinekvýkladuprávnejnormyaprávneho
predpisu aj nález Ústavného súdu zo dňa 5.12.2018, sp.zn. II. ÚS 695/2017.

38. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. I. ÚS 56/2011-33 zo dňa
10. februára 2011 vyjadril názor o akceptovateľnosti názoru vysloveného rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 29.9.2010, sp.zn. 4Co/136/2010, v ktorom bol posudzovaný skutkový stav za
interpretácie a aplikácie tých právnych noriem Občianskeho zákonníka, pod ktoré subsumoval zistený

skutkový stav súd prvej inštancie aj v tomto spore medzi žalobcom a žalovaným. Právne posúdenie veci
súd prvej inštancie vo vzťahu k dotknutým právnym normám je súladný aj s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Ústavný súd akceptoval právny názor odvolacieho súdu o výklade a aplikácii §
809 Občianskeho zákonníka ako kogentného ustanovenia hmotného práva. Odvolací súd okrem iného
vo svojom rozhodnutí uviedol : „ ... K otázke či boli splnené predpoklady pre krátenie plnenia v zmysle

§ 809 OZ, pripadne iného ustanovenia : Na to, aby poistiteľ mohol pristúpiť ku kráteniu plnenia podľa
§ 809 OZ je nevyhnutné, aby išlo zo strany poisteného o vedomé porušenie jeho povinnosti, alebo o
takéto porušenie v dôsledku požitia alkoholu alebo návykových látok, pričom druhou podmienkou je to,
že toto porušenie podstatne prispelo
k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu jej rozsahu.“ V súlade s týmto rozhodnutím, ktoré je

aplikovateľné na výklad a aplikáciu § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj v tomto spore, súd prvej
inštancie správne právne posúdil, že pre možnosť žalovaného znížiť poistné plnenie v prospech žalobcu
nebola splnená druhá/ďalšia podmienka tohto zákonného ustanovenia spočívajúca v podmienke, či
porušenie povinnosti uvedenej v § 809
ods. 1 Občianskeho zákonníka podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu

jej následkov. Odvolacie tvrdenia žalovaného nie sú, podľa názoru odvolacieho súdu, v danej veci
spôsobilé spochybniť dôvody uvedené v odsekoch 18. - 20. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
a to nielen čo do právneho posúdenia veci, ale aj čo do nesplnenia dôkaznej povinnosti, ktorá zaťažovala
v konaní žalovaného. Na tomto mieste, a v tejto súvislosti, sa odvolací súd stotožnil aj s názorom
žalobcu, ktorý poukázal na názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

27.1.2011, sp.zn. 1Cdo/152/2009. Za podstatné názory, ktorým zodpovedá aj právnej posúdenie v tejto
veci, považovalodvolacísúd:„...Všeobecnáprávnaúpravapoisteniaakoprávnehopomeruzaloženého
poistnouzmluvouzaväzujepoistiteľa,aknastanenáhodnáudalosť'vzmluvebližšieoznačenáposkytnúť'
poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie a poistenca platiť poistné (§ 788 a nasl. Občianskehozákonníka). Právna úprava predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto
pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá
v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistne podmienky pri poistení

majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí
vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť' rozsah
a splatnosť' poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a
čas platnosti poistnej zmluvy. Povinností poisteného vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy upravuje
Občiansky zákonník v ustanovení § 799. ....... Ide najmä o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia,

aby k poistnej udalosti nedošlo, resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší ( napr. §§ 809, 810,
820 a § 826 Občianskeho zákonníka).Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej
udalosti, nakoľko
v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je poistiteľ povinný uspokojiť. V
súlade s tým zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne
možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie

povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej
zmluvy. V odseku 3 ustanovenia § 799 je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak
všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa, a
jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti.
Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len

vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to 1/ ak poistený ( prípadne iná
osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa ) porušil tieto povinnosti vedome a 2/ tieto povinnosti
(povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov.
Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného
porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť

uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že
z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel). Ide teda o vedomé porušenie
povinností odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý
musel byť poistenému známy, a poistený odpovie tak ako to stavu veci nezodpovedá, hoci
z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne : pre posúdenie, či povinnosť bola

porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody (napr.
uzavrieť poistnú zmluvu s platením nižšieho poistného ). Splnenie podmienok na zníženie poistného
plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie
znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej
udalostialebonazväčšenierozsahujejnásledkov.Doúvahyprichádzalenprimeranézníženiepoistného

plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len
pred vyplatením poistného plnenia ( porovnaj napr. F. P., Občiansky zákonník, Komentár, vysvetlivky,
str. 912 a nasl.)....“

39. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo bezpochyby preukázané, že pred vyplatením poistného

plnenia žalovaný v oznámení zo dňa 15.2.2016, ktoré adresoval a doručil právnemu predchodcovi
žalobcu, uviedol ako dôvody 50 % zníženia poistného plnenia v zmysle zmluvných dojednaní čl. IX
bod 9, a to konkrétne opustenie miesta dopravnej nehody a nahlásenie vzniku dopravnej nehody
policajným orgánom dodatočne. Obsah tohto oznámenia žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako úkon
v zmluvných vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným, ktorým sú viazaní, a dodatočné, v konaní pred

súdom prvej inštancie rozšírené dôvody zníženia poistného plnenia, prekročili zákonný a zmluvný rámec
bez možnosti ich akceptácie.

40. Za nedôvodné považoval aj odvolacie tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal vznik
škody, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním páchateľa a súd

prvej inštancie sa nedokázal s týmito základnými predpokladmi uplatňovania škody v odôvodnení
rozsudku vysporiadať. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení v tejto veci uviedol,
že tvrdenia žalovaného v tomto smere považoval za protichodné, ktoré nezodpovedali nielen využitiu
práva na primerané zníženie poistného plnenia v zmysle zmluvných dojednaní, ale aj priebehu šetrenia
nahlásenej poistnej udalosti, ktoré vykonal žalovaný. Odvolací súd dal do pozornosti, že na skutkový

dej dopravnej nehody dňa 7.1.2016 zistenej dopravnou políciou, nemá vplyv posúdenie poistnej udalosti
rôznymi organizačnými útvarmi žalovaného v rámci vnútorného organizačného členenia pri šetrení
a likvidácii poistných udalostí. Žalovaný nepreukázal v konaní pred súdom prvej inštancie (a ani v
konečnom dôsledku netvrdil) zmenu skutkových okolností, na základe ktorých vyhodnotil dopravnúnehodu zo dňa 7.1.2016 ako poistnú udalosť s uplatnením práva na primerané zníženie poskytnutého
poistného plnenia z poistnej zmluvy vo výške 50 %. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu
rozsudku súdu prvej inštancie v druhom poradí nezistil dôvody na odklon od týchto, už skôr vyslovených

názorov.

41. V odvolacom prieskume v tejto veci neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom
právnom posúdení uplatnených úrokov z omeškania a priznania paušálnych nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie podľa § 369 ods. 2 a § 369c

Obchodného zákonníka. Z ustanoveniami § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom
v čase uzatvorenia poistnej zmluvy dňa 30.11.2012 (zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona , a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type v Občianskom zákonníku a

týmto zákonom). Práve
z tohto zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že zmluvný typ medzi žalobcom
a žalovaným, je možné podradiť pod ustanovenie Občianskeho zákonníka, o tomto zmluvnom type,
avšak ostatné vzťahy z toho plynúce sa spravujú Obchodným zákonníkom, pretože ide
o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sú podnikateľmi a právny vzťah uzavretej poistnej

zmluvy vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Súčasne ide
o zmluvný typ, ktorý nie je upravený v hlave II Obchodného zákonníka a len z tohto dôvodu sa
tento zmluvný typ spravuje Občianskym zákonníkom, inak v ostatnom Obchodným zákonníkom. Ak
súd prvej inštancie na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky žalobcom aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, tak nedošlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci. Použitie Občianskeho zákonníka sa obmedzuje len na zmluvy, upravené ako
zmluvný typ v Občianskom zákonníku, ak budú uzavreté medzi subjektmi uvedenými v § 261 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka, t.j. použijú sa len ustanovenia Občianskeho zákonníka o príslušnom zmluvnom
type.Všetkoostatné,čopriamozmluvnýtypneupravuje,sabudespravovaťvšeobecnýmiustanoveniami
Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch.

42. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu

a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

43. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj

u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdovb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).