Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. január 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Tos/109/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010230
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:0018010230.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátuJUDr.ZuzanyMolnárovejaJUDr.DenisyMészárosovej,vtrestnejveciodsúdenejU.H.preprečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdenej
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/85/2018 zo dňa 01.10.2020, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 04.01.2021 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej U. H., nar. XX.XX.XXXX, z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 01.10.2020 podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona
vyslovil, že odsúdená U. H. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej jej trestným
rozkazomOkresnéhosúduBratislavaVsp.zn.0T/85/2018zodňa15.04.2018neosvedčilaatrestodňatia

slobody vo výmere 4 mesiace vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd prvého stupňa
rozhodol, že odsúdená vykoná trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že odsúdená nežila riadnym životom, nakoľko v
skúšobnej dobe spáchala trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.

d) Trestného zákona, za ktorý bola právoplatne odsúdená, a tiež v dňoch 19.07.2018 a 03.08.2018
spáchala priestupky.

Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu sťažnosť. Obhajca
v odôvodnení sťažnosti konštatuje, že rozhodnutie o premene trestu bolo vydane formalisticky, bez
dostatočného zistenia skutkového stavu a okolností prípadu, pričom aj pri rozhodnutí o premene trestu

je súd povinný zisťovať skutočnosti svedčiace v prospech odsúdenej a zvažovať možnosti, ktoré by
odôvodňovali postup ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti. Napriek tomu, že odsúdená sa
v počiatočnej fáze skúšobnej doby dopustila prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, v zmysle §
50ods.4Trestnéhozákonamáobhajobazato,ževzhľadomnaokolnostiprípadujedôvodnato,abysúd
podmienečné odsúdenie ponechal v platnosti s prihliadnutím na okolnosti spáchaného skutku, prípade
určil iné obmedzenie v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona. Trestný čin bol spáchaný bezprostredne

po vydaní trestného rozkazu v konaní 0T/85/2018, teda v období, keď si odsúdená nedostatočne
uvedomovala následky svojho konania. Obhajoba poukazuje aj na malú závažnosť trestného činu
spáchaného tejto dobe, za ktorý bol odsúdenej uložený peňažný trest s trestom zákazu činnosti na
jeden rok. Naviac, za spáchaný skutok bol odsúdenej uložený trest v zrýchlenom konaní, voči trestnému
rozkazu sa nijakým spôsobom nebránila, a riadne uhradila uložený peňažný trest. Odsúdená si teda
následne uvedomila následky svojho konania a prijala za toto konanie zodpovednosť. Súd by mal

zároveň vziať na zreteľ okolnosti spáchania tohto trestného činu a jeho spoločenskú nebezpečnosť, keď
odsúdená nespôsobila žiadnu škodu, ujmu na zdraví ani na majetku. Rovnako by mal súd prihliadať naskutočnosť, že v období od spáchania skutku dňa 04.06.2018 až do dnešného dňa viedla riadny život,
dodržiavala uložené povinnosti a obmedzenia a svojim postojom k životu prejavila snahu o polepšenie.
Napadnuté rozhodnutie však tieto okolnosti neuvádza, pričom súd rozhodol formalisticky bez posúdenia

osobností odsúdenej jej rodinného zázemia a okolností spáchania protiprávneho konania. Okrem
menšieho stupňa spoločenskej nebezpečnosti skutku, pre ktoré bolo podmienečný trest premenený,
poukazuje obhajoba aj na osobné pomery odsúdenej, ktorá má 23 rokov, nikdy nebola vo výkone
trestu odňatia slobody, aktuálne študuje na Fakulte zdravotníctva na Vysokej škole v Trenčíne, kde
je v druhom ročníku štúdia, pričom vykonaním trestu odňatia slobody by jej príprava na povolanie

bola ohrozená. Odsúdená súčasne pracovala ako čašníčka, aby si zabezpečila finančné prostriedky
na štúdium, avšak v dôsledku pandemickej situácie túto prácu stratila. Súčasne sa odsúdená v rámci
svojichmožnostístaráostarýchrodičov,ktorívzhľadomnasvojvysokývek(70rokov)potrebujúpomocs
bežnými úkonmi, nákupmi a vybavovaním úradných záležitostí. V danom prípade sa jedná o výnimočné
okolnosti, ktoré zakladajú postup podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona a uloženie nepodmienečného
trestu by bolo neprimerane prísne, a to z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako aj z postoja

obvineného počas celého trestného konania a nezohľadňuje spôsob spáchania činu ani jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho náprav. Súd zároveň nijakým spôsobom neskúmal okolnosti, ktoré by umožnili rozhodnúť
o ponechaní podmienečného prepustenia v platnosti, resp. rozhodnúť o predĺžení podmienečného
prepustenia. Hoci nemožno nijako zľahčovať či ospravedlňovať porušenie právnych predpisov zo

strany odsúdeného, k premene trestu v prípade spáchania trestného činu v skúšobnej dobe nemožno
pristupovať automaticky, ale len po zvážení všetkých rozhodných okolností stále sledujúc účel trestného
konania a trestu, čo však v danom prípade vykonané nebolo. Obhajoba navrhla, aby sťažnostný súd
zrušil napadnuté uznesenie, ponechal podmienečné odsúdenie v platnosti a podľa možností ustanovil
nad odsúdenou probačný dohľad, primerane ustanovil doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo

kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podal sťažnosť, ako i konanie,
ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého rozhodnutia, a zistil, že sťažnosť odsúdenej je

nedôvodná.

Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdená U. H. bola trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/85/2018 zo dňa 15.04.2018 uznaná vinnou zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený

trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30
mesiacov, peňažný trest vo výmere 500 €, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac a trest
zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 4 roky.

Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2018. V zmysle § 50 ods. 1 Trestného zákona, veta

druhá, skúšobná doba podmienečného odsúdenia plynula od 16.04.2018 do 15.10.2020.

Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom skúmania vedenia riadneho života
odsúdenou počas skúšobnej doby. Odsúdený predvolal z adresy Q. XX, F., ktorú odsúdená dňa
25.06.2020 uviedla pred súdom ako adresu na doručovanie písomností. Zásielka sa dňa 14.09.2020

vrátila súdu prvého stupňa s oznamom pošty „adresát neznámy“. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí
vyplýva, že súd prvého stupňa vyhodnotil uvedené ako fikciu doručenia podľa § 66 ods. 3 Trestného
poriadku, a preto podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
odsúdenej.

Sťažnostný súd po preskúmaní veci nezistil žiadne zákonné prekážky takéhoto postupu, ktorý bol v
súlade s § 293 ods. 5 Trestného poriadku. Je len formálnym pochybením súdu prvého stupňa, že
konštatoval fikciu doručenia podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku, hoci v skutočnosti nastala fikcia
doručenia predvolania odsúdenej podľa § 66 ods. 4 Trestného poriadku.

Na verejnom zasadnutí sa súd prvého stupňa oboznámil s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/233/2018 zo dňa 05.06.2018 bola odsúdená
uznaná vinnou zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestnéhozákona,ktoréhosadopustiladňa04.06.2018,t.j.vskúšobnejdobe.Trestnýrozkaznadobudolprávoplatnosť dňa 05.06.2018. V dňoch 19.07.2018 a 03.08.2018 sa odsúdená dopustila priestupkov
spočívajúcich v porušení všeobecne záväzného nariadenia o pravidlách čase predaja v obchode a času
prevádzky služieb na území mestskej časti, za čo bola v oboch prípadoch sankcionovaná pokutou vo

výške 20 €.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil
povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak
boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako

súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak
sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia
slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo

primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že odsúdená U. Dezsöová neviedla
riadny život, keď počas skúšobnej doby spáchala úmyselný trestný čin. V tomto smere sťažnostný
súd spáchané priestupky nepovažuje za podstatné, pretože sú úplne bez vzťahu ku konaniu, za ktoré
bola odsúdenej určená skúšobná doba, a sú menšieho významu. Spáchanie úmyselného trestného

činu je však z hľadiska hodnotenia závažnosti protiprávneho konania v zmysle posudzovania vedenia
riadneho života najvážnejšou formou protiprávneho konania, a vylučuje záver o vedení riadneho života
v skúšobnej dobe. Táto konštatácia platí o to viac, že odsúdená spáchala ďalší trestný čin súvisiaci s
cestnou premávkou, keď napriek zákazu viedla motorové vozidlo. Z tohto je evidentné, že podmienečný
trest odňatia slobody nemal na odsúdenú dostatočný výchovný vplyv, a nie je možné túto skutočnosť

zľahčovať ani so zreteľom na to, že následne už odsúdená riadny život viedla. Komplexne posudzujúc
spôsob života odsúdenej v skúšobnej dobe sťažnostný súd dospel k záveru, že spáchanie úmyselného
trestného činu vecne súvisiaceho s predchádzajúcim trestným činom je prekážkou záveru o riadnom
živote aj napriek následnej absencii protiprávneho konania odsúdenou. Je pravdou, že súd prvého
stupňa rozhodol o premene trestu s odstupom 2 rokov od momentu, kedy sa dozvedel o dôvode

na premenu, a teda jeho rozhodnutie bolo oneskorené z hľadiska filozofie trestania, nedošlo však k
porušeniu zákona, keďže skúšobná doba plynula až do 15.10.2020.

Sťažnostný súd dáva za pravdou obhajobe, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je strohé, v spojení
s doplnením chýbajúcich úvah sťažnostným súdom však z hľadiska zákonnosti obstojí. Sťažnostný

súd teda dopĺňa, že v čase verejného zasadnutia súdu prvého stupňa bolo z formálneho hľadiska
možné uvažovať o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a primeranom predĺžení skúšobnej
doby, pretože v čase rozhodovania súdu prvého stupňa skúšobná doba ešte plynula. Neboli však
splnené materiálne podmienky vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 50 ods. 4 Trestného zákona,
pretože neboli dané žiadne výnimočné okolnosti. Je bežnou okolnosťou pri trestných činoch súvisiacich

s cestnou premávkou, že páchateľ trestného činu má 23 rokov a študuje, a tiež je v súčasnosti v období
pandémie bežné, že každý pomáha svojim starším rodinným príslušníkom s nákupmi. Nemožno súhlasiť
sobhajobouvčastiúvahoposudzovaníprimeranostinepodmienečnéhotrestu,pretoževovykonávacom
konaní nie je možné opätovne revidovať trest uložený právoplatným rozhodnutím z hľadiska kritérií pre
ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku, ani skúmať závažnosť pôvodného

trestného činu, ale v zmysle citovaných ustanovení je možné a potrebné posudzovať výlučne to,
či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život alebo nie, prípadne či sú dôvody na ponechanie
podmienečného odsúdenia v platnosti.

Včastisťažnostnéhokonania,ktorézačalopredloženímvecidňa18.11.2020užnebolomožnéponechať

podmienečné odsúdenie v platnosti ani z formálnych dôvodov, pretože skúšobná doba už neplynula.
Nemožnosť naznačeného postupu vyplýva nielen z gramatického výkladu citovaného ustanovenia
zákona, ale tento záver bol explicitne vyslovený v zjednocujúcom stanovisku trestnoprávneho kolégiaNajvyššieho súdu SR č. Tpj 43/2012 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR č. 4/2013. Týmto stanoviskom bola súdna prax zjednotená.

V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdenú podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdená pred spáchaním trestného
činu, pre ktorý jej bola určená skúšobná doba, nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin.

Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť
odsúdenej ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.