Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213425
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7511213425.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošice-okoliesudkyňouJUDr.ZuzanouSinčákovouvsporežalobcuK.O.,X..XX.X.XXXX,

L. H. XXXX/XX, Košice, zastúpeného JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Nerudova 6 proti žalovanému K. Š., X.. XX.X.XXXX, L. F. XX, X. H., zastúpeného JUDr. Mariánom
Vojčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 3, o zaplatenie 19.916,35 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.916,35 EUR a úroky z omeškania vo výške 0,5%
mesačne zo sumy 19.916,35 EUR od 9.9.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.9.2011 (po upresnení písomným podaním
doručeným súdu dňa 20.2.2012) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu
19.916,35 EUR s 0,5 % mesačným úrokom z omeškania od 9.9.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania.
Žalobu odôvodnil tým, že v zastúpení doc. Ing. E. O. požičal žalovanému dňa 8.9.2009 pôžičku v
sume 19.916,35 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote do jedného roka odo dňa podpísania

zmluvy o pôžičke dňa 8.9.2009. Prevzatie požičanej sumy žalovaný potvrdil svojim podpisom na listine
obsahujúcej dojednania zmluvných strán o pôžičke. Žalovaný si svoju povinnosť vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu nesplnil. Okrem požičanej sumy žalobca požadoval priznať mu
dohodnuté úroky z omeškania odo dňa 9.9.2010 do zaplatenia.
K žalobe žalobca pripojil plnomocnestvo zo dňa 28.8.2009 udelené doc. Ing. JÁ. O. J.. a zmluvu o
pôžičke zo dňa 8.9.2009, obe s úradne osvedčenými podpismi.

2. Tunajší súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a vo veci vydal dňa 28.2.2012 platobný
rozkaz. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil
tým, že žalobcom uplatňovaný nárok neeviduje, a teda ho považuje za neopodstatnený v celom rozsahu.
Uznesením zo dňa 5.3.2015 súd odpor podaný žalovaným ako neodôvodnený odmietol. Na základe
podaného odvolania Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 27.1.2017 uznesenie
súdu zo dňa 5.3.2015 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

3.Vovecibolinariadenépojednávaniadňa1.6.2017,15.6.2018a13.9.2018.Pojednávaniadňa1.6.2017
a 15.6.2018 boli odročené za účelom vypočutia žalobcu, pretože žalovaný trval na tom, aby v konaní bol
prioritne vypočutý žalobca a až následne žalovaný. Žalobca by sa ináč mohol podľa žalovaného pripraviť
a účelovo vypovedať. Žalobcu žiadal vypočuť v konaní dôvodiac, že výpoveďou bude preukázané, žek reálnemu plneniu, k prevzatiu finančných prostriedkov žalovaným od žalobcu nedošlo. Súd návrhu
žalovaného vyhovel, aj keď poradie vykonania dôkazných prostriedkov nie je podľa názoru súdu
rozhodujúce. Na pojednávaní dňa 15.6.2018 však súd zároveň uplatnil sudcovskú koncentráciu v konaní

a uložil sporovým stranám, aby v lehote do 30 dní predložili súdu návrhy na vykonanie dokazovania
v konaní, pretože na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany súd nemusí
prihliadať.

4. Na výzvu súdu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany reagoval žalobca

písomným podaním doručeným súdu dňa 19.7.2018, v ktorom navrhol vypočutie žalobcu v konaní a
s ktorým predložil súdu splnomocnenie udelené otcovi žalobcu na zastupovanie pri právnom úkone,
bankové potvrdenie o zadaní príkazu na prevod sumy 30.000,-USD na účet žalovaného zo dňa
31.3.2006 a potvrdenie o prevode sumy 30.000,-USD na účet žalovaného zo dňa 31.3.2006.
Žalovaný v lehote na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany doručil súdu
dňa 17.7.2018 podanie, v ktorom navrhol v konaní vypočuť žalobcu. Iné skutočnosti ani návrhy na

dokazovanie nepredniesol.

5. Na konanie sporových strán pred súdom sa s účinnosťou od 1.7.2016 vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých
pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).

6. V konaní bolo vykonané dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom sporových strán.

7. Z plnomocenstva zo dňa 28.8.2009 vyplýva, že žalobca splnomocnil doc. Ing. E. O., J.. na
zastupovanie vo veciach:

a/ majetkových, záväzkových a na všetky právne úkony, na ktoré je predloženie plnej moci potrebné
b/ preberanie listín, písomných zásielok, vrátane doporučených zásielok do vlastných rúk a k
zastupovaniu jeho osoby pred všetkými štátnymi a súdnymi orgánmi v SR.
Splnomocnenie sa vzťahuje voči všetkým fyzickým a právnickým osobám, štátnym orgánom a
inštitúciám a je časovo neobmedzené.

Splnomocnenec splnomocnenie prijal.

8. Dňa 8.9.2009 bola medzi žalobcom ako veriteľom, zastúpeným splnomocnencom doc. Ing. E. O.,
J.. a žalovaným ako dlžníkom písomne uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa čl. 2.1 zmluvy veriteľ na
základe zmluvy o pôžičke poskytol dlžníkovi finančnú pôžičku vo výške 19.916,35 EUR a dlžník sa

zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v hotovosti v lehote do 1 roka odo dňa podpísania zmluvy. V čl.2.2
dlžník podpisom na zmluve potvrdil, že pred podpisom tejto zmluvy prevzal finančnú pôžičku vo výške
19.916,35 EUR.

9. V čl.4.2 zmluvy zmluvné strany prehlásili, že sa na tomto právnom úkone dohodli slobodne, vážne a

nie za nápadne nevýhodných podmienok, obsah zmluvy si prečítali a súhlas s jej obsahom potvrdzujú
svojimi vlastnoručnými podpismi.

10. Podľa potvrdení banky Citibank zo dňa 31.3.2006 žalobca poukázal na základe príkazu v Citibank
World Headquarters, Park Avenue, New Yourk na účet žalovaného vedeného v Tatra Banka, a.s. sumu

30.000,-USD.

11. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na telefonickú žiadosť a prosbu žalovaného mu ešte v roku
2006 požičal žiadanú sumu. Žalovaný bol dlhoročným obchodným partnerom jeho nebohej matky, dobre
sa poznali, a preto mu dôveroval. V uvedenom čase staval žalovaný dom v X. H. a potreboval na to

financie. Ústne sa dohodli, že mu požičanú sumu vráti do jedného roka. Keďže sa tak nestalo a na jeho
výzvy žalovaný nereagoval, po smrti svojej matky, keďže on sa do roku 2014 zdržiaval v USA, požiadal
svojho otca, aby záležitosť dal do poriadku. Dodatočne bola uzavretá dohoda o pôžičke a o vrátení
požičanej sumy. Zmluvu o pôžičke vypracoval otec žalobcu, možno s niekým obsah zmluvy konzultoval,
to presne žalobca nevie. Žalobcovi neboli známe okolnosti uzatvorenia uvedenej zmluvy. O predmetnú

záležitosť sa staral otec žalobcu a on aj vypočítal sumu pôžičky v EURO. Pôvodné podmienky pôžičky
(30.000,- USD a lehotu splatnosti) dohadoval žalobca so žalovaným, zdokumentovanie pôžičky už bolo
záležitosťou medzi jeho otcom a žalovaným. Čo bolo obsahom ich konverzácie žalobca nevie, vie len
to, čo vyplýva z uzavretého písomného dokumentu. Kurz, z ktorého sa vychádzalo pri uzavretí zmluvyo pôžičke, uviesť nevedel. Išlo o prvú pôžičku a žalovanému dôveroval, žalovaný bol s jeho matkou
takmer ako rodina. Žalobca si nepamätá, kto vypracoval splnomocnenie zo dňa 28.8.2009, avšak toto
malo slúžiť len za účelom predmetnej zmluvy o pôžičke.

O finančnom stave spoločného podnikania jeho nebohej matky a žalovaného, či boli v zisku alebo v
strate, žalobca nevedel. O finančnú situáciu po úmrtí matky sa žalobca nezaujímal, spoliehal som sa
na výsledky šetrenia súdom, iné informácie nemal. Dedičského konania po svojej matke sa osobne
nezúčastnil, mal pre toto konanie zvoleného zástupcu - právnika pána L.. Žalobca nemal vedomosť
o dlhoch jeho matky ani o exekučných konaniach vedených proti nej. Na okolnosti, či mu JUDr. L.

poskytoval informácie o priebehu dedičského konania, či uviedol JUDr. L. v dedičskom konaní, že jeho
matka mala firmu spolu so žalovaným a či po úmrtí matky riešil vyporiadanie tejto firmy so žalovaným,
sa nepamätá.
Žalobca nemal vedomosť o posielaní peňazí na účet žalovaného v rokoch 2003-2006. O prevodoch,
ktoré mali byť vykonané dňa 27.10.2003, 18.10.2004, 1.3.2005, 8.4.2005 11.7.2005, 16.1.2006 a
18.12.2007 spolu vo výške 33.300,-USD, žalobca nemá vedomosť. Pamätá sa na požičanú sumu,

ostatné prevody spochybnil.

12. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že spoločne podnikal s nebohou matkou žalobcu a mali spolu
dobré vzťahy. Žalobca žil v tom čase v Amerike a dostal sa k finančným prostriedkom, ktoré chcel
investovať na Slovensku. So svojou nebohou matkou sa žalobca dohodol, že jej bude posielať peniaze

a ak ona nájde nejakú zaujímavú nehnuteľnosť, tak ju kúpi. Matka žalobcu mala z predchádzajúcej
podnikateľskej činnosti exekučné konania (napr. nedoplatok vo výške pol milióna Sk), preto sa bála mať
svoj účet. Keďže sa v tom čase dali posielať peniaze zo zahraničia len cez valutovú knižku, dohodli
sa, že žalobca jej pošle peniaze na valutovú knižku žalovaného, on tieto peniaze vyzdvihne, hneď ich
odovzdá matke žalobcu a tá kúpi nehnuteľnosť. Takto sa kúpili napríklad byty a podkrovné priestory, z

ktorých sa urobili dva mezonetové byty na J. N. X, stavebný pozemok pri Botanickej záhrade spolu s
chatkou, aj byt na P.. Všetko nadobudol vlastnícky žalobca.
Po zaslaní sumy 30.000,-USD boli uskutočnené ešte ďalšie prevody, konkrétne 18.12.2007, preto
žalovaný popieral tvrdenie žalobcu o poskytnutí len jednej pôžičky. Tiež rozporoval tvrdenie žalobcu, že
s ním po prevzatí sumy 30.000,-USD nekomunikoval, ich komunikácia sa skončila po podpise zmluvy

o pôžičke. Ešte asi rok po uzavretí zmluvy o pôžičke ho oslovil otec žalobcu, ktorému uviedol, že ide o
záležitosť medzi ním a žalobcom, žiadal ho o kontakt na žalobcu, aby to uzavreli, pričom obaja vedeli,
ako tá zmluva vznikla, že nešlo o žiadnu pôžičku. Smrť matky žalobcu sťažila žalovanému podnikanie,
ktorý s ňou podnikal v podiele 50 : 50. Bol problém, ako sa vysporiadať, pretože žalovaný potreboval
s firmou ďalej fungovať. Čakal na výsledky dedičského konania, avšak keďže žalobca vedel o dlhoch

svojej matky, vedel, že nemôže dedičstvo prijať. Myslel si, že ak žalobca odmietne dedičstvo, tento
podiel pripadne štátu a on ho od štátu odkúpi. Žalobca mu navrhol, že to vybaví, aby to išlo priamo
na žalovaného, aby to nemuselo ísť cez štát. Chcel však zábezpeku, že keď on získa firmu v celom
rozsahu, vyplatí žalobcu i jeho brata. Hodnotu firmy odhadli na sumu 1.200.000,-Sk, z čoho polovica
predstavuje 600.000,-Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom suma uvedená v zmluve o pôžičke.

Žalovaný jednotlivé sumy (celkom 33.300,-USD + 30.000,-USD) vyberal v banke spolu s matkou
žalobcu, tá disponovala vkladnou knižkou, pred okienkom v banke ju odovzdala žalovanému, on ju
predložil banke a po vybratí peňažných prostriedkov ich vždy odovzdal matke žalobcu, ktorá si ich buď
nechala alebo ich išla rovno zameniť.
Uzavretá zmluva o pôžičke mala predstavovať formu vysporiadania spoločného podnikania po matke

žalobcu,išloourčitúzábezpekupreprípad,žeonnadobudnepodielpomatkežalobcu.Tentopodielvšak
nezískal, neumožnil mu to obchodný register, pretože nevedel predložiť potrebné doklady. Žalovanú
sumu od žalobcu reálne neprevzal.

13.Podľaust.§657Občianskehozákonníkazmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

14. Zmluva o pôžičke patrí medzi neformálne zmluvy, pre jej uzavretie sa nevyžaduje písomná forma.
Ide však o reálnu zmluvu, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi.

Odovzdanie predmetu pôžičky je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/238/2010).15. V záujme procesného úspechu v civilnom sporovom konaní musí strana sporu splniť jednak
povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného
práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať,

že ním tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda
predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o
skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé.
Pri vyhodnocovaní dôkazov súd v súlade s ust. § 191 ods.1 CSP postupuje podľa svojej úvahy a hodnotí
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo.

16. Žalobca podaný nárok opiera o písomne uzavretú zmluvu o pôžičke, ktorej podpísanie žalovaný
nepopieral. Žalovaný tiež nepoprel, že suma 30.000,-USD bola poukázaná na jeho účet. Žalovaný
rozporoval to, že táto suma bola poslaná matke žalobcu, čo považuje len za tvrdenie, ktoré nie je
podložené žiadnym dôkazom. K tvrdeniam o ďalších prevodoch, ktoré žalobca spochybnil, uviedol, že

je vecou žalobcu, čoho sa bude domáhať v konaní. Aj keby sa preukázalo, že finančné prostriedky boli
posielané žalobcom na účet žalovaného, nie je to v žiadnom príčinnom vzťahu k poskytnutej pôžičke.
Zdôraznil, že ide len o tvrdenia žalovaného, že sa malo jednať o finančné prostriedky, ktoré mal ihneď
po výbere odovzdávať matke žalobcu. Žalovaný nepoprel, že podpísal zmluvu o pôžičke, jeho podpis je
notársky overený a pripustil, že tento právny úkon urobili. To, že žalovaný zdôvodňuje uzatvorenie tohto

právneho úkonu inými okolnosťami než ako sú uvedené v zmluve, nepovažuje žalobca za dôvodné,
pretože v prípade žalovaného sa jedná o dospelú osobu podnikateľa, ktorá má skúsenosti a je si vedomá
toho, čo podpisuje. Žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že zmluvu o pôžičke nepodpísal alebo že pôžičku
vrátil.

17. Žalovaný zmluvu o pôžičke zo dňa 8.9.2009 nepovažuje za reálnu zmluvu o pôžičke, ale za
zastieraný právny úkon, ktorým sa nahrádzalo vyporiadanie spoločného podnikania žalovaného s
matkou žalobcu (D Group s.r.o.). V čase úmrtia matky žalobcu mala spoločnosť hodnotu odhadom
1.200.000,-Sk, z čoho polovica bola 600.000,-Sk, čo je po prepočte kurzom 1,-EURO = 30.126,-Sk
suma 19.916,35 EUR, ktorá sa uvádza v zmluve o pôžičke. Žalovaný poprel reálne plnenie pôžičky zo

strany žalobcu. Žalobca síce predložil v konaní doklad o prevode 30.000,-USD, avšak aj napriek výzvam
žalovaného nepreukázal a ani neuviedol prevodný kurz, ktorým by sa mala prepočítavať suma 30.000,-
USD na sumu 19.916,35 EUR. Rovnako namietal žalovaný platnosť splnomocnenia zo dňa 28.8.2009,
ktoré malo byť podkladom pre podpísanie zmluvy o pôžičke, pre jeho všeobecnosť. Poukazoval tiež na
skutočnosť, že podľa žalobcu bolo splnomocnenie vytvorené len za účelom uzavretia zmluvy o pôžičke,

avšak z obsahu splnomocnenia nie je žiadnym spôsobom zrejmé, že by malo slúžiť na tento právny
úkon. Namietol tiež premlčanie uplatneného nároku. Poprel tvrdenia žalobcu, že finančnú sumu si mal
žalovaný požičať za účelom výstavby svojho rodinného domu, nakoľko peňažné prostriedky na výstavbu
rodinného domu mal z predaja vlastných nehnuteľností a úspor.

18. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených v konaní, mal
súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Reálne odovzdanie
predmetu pôžičky bolo zdokladované predloženým bankovým potvrdením i vyhlásením žalovaného,
že peňažné prostriedky prevzal pred podpísaním zmluvy (čl.2.2 zmluvy). Poukázanie sumy na účet
žalovaného žalovaný nenamietal. Súd preto považoval podanú žalobu za dôvodnú.

Súd mal za to, že k uzavretiu pôžičky došlo už ústne a písomná zmluva bola iba faktickým potvrdením
daného stavu.

19. K procesnej obrane žalovaného, že zaslanie sumy 30.000,-USD žalobcom na účet žalovaného
nebolo titulom pôžičky, súd uvádza, že tieto tvrdenia neboli preukázané. Na námietky neuplatnené

včas t.j. v súdom určenej lehote v rámci uplatnenej sudcovskej koncentrácie v konaní súd neprihliadal.
Tvrdenia o ďalších prevodoch z účtu žalobcu na účet žalovaného, ako aj ďalšie listinné dôkazy
predložil žalovaný až v priebehu pojednávania dňa 13.9.2018, napriek tomu, že toto konanie sa začalo
dňa 13.9.2011 (žaloba bola žalovanému doručená dňa 30.3.2012) a na pojednávaní dňa 15.6.2018
súd uplatnil sudcovskú koncentráciu v konaní. Súd vyzval sporové strany na uplatnenie prostriedkov

procesného útoku a procesnej obrany v lehote 30 dní s tým že na neskôr uplatnené prostriedky súd
nemusí prihliadnuť. V súdom určenej lehote žalovaný žiadne prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany neuplatnil, trval len na výsluchu žalobcu, návrh ktorý bol podaný v konaní už skôr.Procesný úkon je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Je
neželateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní,
pretože toto môže znamenať zmarenie už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie

ďalšieho pojednávania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl.17 CSP) a ústavným
právom druhej strany sporu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
Súd má za to, že v prípade skutočností prednesených na pojednávaní dňa 13.9.2018 ide o také tvrdenia,
ktoré mohol žalovaný uplatniť aj skôr (minimálne v zmysle výzvy súdu na pojednávaní dňa 15.6.2018),
a preto na nich súd neprihliada, aj vzhľadom na okolnosť, že ich pripustenie by si vyžiadalo ďalšie

dokazovanie vo veci a nariadenie ďalšieho pojednávania.
Tvrdenia žalovaného o tom, že dôkazné prostriedky nenavrhoval a nepredkladal skôr, pretože nevedel,
či uskutočnenie ďalších prevodov bude medzi stranami sporné alebo nie, neobstojí. Úhrada žalovanej
sumy titulom nevrátenej pôžičky bola predmetom konania od jeho začatia. Procesná obrana žalovaného
od začiatku spočívala v tom, že takýto nárok neeviduje. Ak od doručenia žaloby žalovaný spochybňoval
titul, o ktorý žalobca opiera podanú žalobu, bol povinný uviesť všetky skutočnosti na svoju obranu a nie

špekulovať a taktizovať, kedy ktorý prostriedok obrany predloží. Okolnosť, že malo ísť o zastretý právny
úkon, bola žalovaným namietaná aj na pojednávaní dňa 15.6.2018, napriek tomu i súdom uplatnenej
koncentrácii konania žalovaný svoju obranu bližšie nešpecifikoval a na tieto tvrdenia nepredložil žiadne
dôkazy. Tiež žalovaný včas nenamietal platnosť splnomocnenia, prevodný kurz ani premlčanie nároku.
Strana žalobcu si svoju povinnosť tvrdenia aj dôkaznú povinnosť riadne splnila, všetky dôkazy na

podporu svojich tvrdení predložila v súdom určenej lehote. Tieto boli žalovanému známe dňa 14.8.2018,
pričom na ne vôbec nereagoval.
Strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie (čl. 6 ods.1 CSP) a obe strany sporu boli povinné
v rovnakej, súdom určenej lehote uviesť všetky relevantné skutočnosti, námietky a predložiť resp.
navrhnúť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení.

20. V zmysle ust. § 150 ods.1 CSP majú strany sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa ust. § 153 ods.1, ods.2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

23. Žalovaným prednesené nové skutočnosti a dôkazy na pojednávaní dňa 13.9.2018 mohol žalovaný
predložiť skôr, bez ohľadu na výpoveď žalobcu v konaní, pretože spornosť nároku tu bola daná od
začiatku. Súd preto na ne neprihliadal. Z rovnakých dôvodov sa súd nezaoberal vznesenou námietkou
premlčania, pretože aj táto predstavuje prostriedok procesného útoku a procesnej obrany v zmysle ust.
§ 149, § 152 CSP, pričom nebola uplatnená včas (až v závere záverečnej reči).

24. Ako už bolo vyššie uvedené, súd v konaní vychádzal predovšetkým z listinných dôkazov
predložených v konaní včas. Tieto potvrdzujú tvrdenia žalobcu v jeho výpovedi. Pokiaľ ide o výpoveď
žalovaného, na podporu v nej uvedených skutočností, neboli včas predložené žiadne dôkazy. Súdu
sa pritom nejaví ako pravdivé tvrdenie žalovaného, že v roku 2009 mal na výstavbu svojho rodinného

domu dostatok finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností i z vlastných úspor, keďže od roku 2012
deklaruje svoju nepriaznivú finančnú situáciu, v dôsledku ktorej mu bolo aj súdom priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov. Tiež sa javia ako rozporné tvrdenia žalovaného, že so žalobcom nekomunikoval
od uzavretia zmluvy o pôžičke a zároveň, že táto mala byť zábezpekou pre vyporiadanie sa so žalobcom
a jeho bratom, pričom v čase uzavretia zmluvy ešte predpokladal, že v spoločnosti, ktorú mal s nebohou

matkou žalobcu nadobudne celý podiel.

25. Pre úplnosť súd dodáva, že uplatnenie sudcovskej koncentrácie v konaní, ktoré sa začalo ešte pred
účinnosťou CSP, súd v tomto prípade nepovažuje za rozporné s ust. § 470 ods.2 CSP, pretože nedošlo kspätnému uplatneniu sudcovskej koncentrácie v konaní v neprospech strany sporu, ale k jej uplatneniu
došlo až za účinnosti CSP (na pojednávaní dňa 15.6.2018).

26. Žalobca žiadal popri istine zaviazať žalovaného na zaplatenie dohodnutého úroku z omeškania odo
dňa 9.9.2010 do zaplatenia.

27. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. V zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť požičanú sumu do 8.9.2010, v
omeškaní s jej úhradou je od 9.9.2010, od kedy žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v dohodnutej výške.
Výška dohodnutého úroku z omeškania je v súlade s výškou zákonného úroku z omeškania.

29. Podľa § § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

30. V súlade s návrhom žalobcu súd určil žalovanému lehotu na plnenie 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods.1 CSP).

32. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu žalovanej pohľadávky, bola mu priznaná
plná náhrada trov konania.

33. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1,

§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1

CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).