Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109206593
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4109206593.10

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
JUDr. Ing. Vladimír Neuschl, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 5, správca konkurznej podstaty
úpadcu D. V. P. - Družstvo Vzájomnej Pomoci v konkurze so sídlom Nitra, Wilsonovo nábrežie 64, proti
žalovaným:1.V.I.TRADEs.r.o.,sosídlomNitra,Novozámocká102,IČO:31435530,zast.Advokátska

kancelária JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s. r. o., so sídlom Bratislava, Panenská 24, IČO: 47
239 905, 2. AG PRIMA, s. r. o., so sídlom Cífer, Bratislavská 1, IČO: 36 246 174, zast. JUDr. Jozefom
Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, 3. Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., I. XX/
XX, zast. JUDr. Máriou Padalovou, so sídlom Žilina, Štefánikova 33, 4. Ing. Ladislav Bódi, so sídlom
Nitra, Mariánska 6, správca konkurznej podstaty úpadkyne U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., I. XX/
XX, 5. ENERGY TRADING COMPANY, s. r. o., so sídlom Nitra, Wilsonovo nábrežie 64, IČO: 36 543

551, zast. JUDr. Dagmarou Danóciovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Hodálova 2, 6. A G F, spol. s r.
o., so sídlom Klasov, Hlavná 301, IČO: 17 643 678, 7. MOSAP, a. s., so sídlom Nitra, Piaristická 2, IČO:
36 521 671, zast. JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 84, o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. apríla 2016 č.
k. 12C/56/2009-772 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05. 01. 2017 č. k. 12C/56/2009-806 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až v 7. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov právneho
zastúpenia žalovanému v 1. rade vo výške 4.378,80 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
a to do rúk právneho zástupcu JUDr. Radovan Hrabovecký- advocati s. r. o. Ďalšími výrokmi zaviazal

žalobcu na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v 2. rade vo výške 877,16 eura, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to do rúk právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého, náhrady
trov právneho zastúpenia žalovanému v 3. a 4. rade vo výške 9.704,61 eura, do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia a to do rúk právneho zástupcu JUDr. Márii Padalovej, náhrady trov právneho zastúpenia
žalovanému v 5. rade vo výške 13.534,26 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to do rúk
právneho zástupcu JUDr. Dagmar Danóciovej, náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v 6. rade

vo výške 6.101,16 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to do rúk právneho zástupcu JUDr.
Petra Schwarcza a náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v 7. rade vo výške 4.909,38 eura,
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to do rúk právneho zástupcu JUDr. Štefana Mesároša.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej
živnostenský zákon), § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8, § 224 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP), § 10 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) až d), § 14
ods. 3 písm. a) a b), § 14 ods. 5 písm. b), § 14 ods. 8, § 13a ods. 1 písm. c) až d), § 13a ods. 2 písm. a), §13a ods. 4, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov, § 14 ods. 1 písm. a) a c), 18
ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci

v znení účinnom do 31. 05. 2009, § 13 ods. 2, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení účinnom od 01. 06. 2009 do 31. 05. 2010,
§ 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení účinnom od 01. 06. 2010 do 30. 06. 2013. Uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.
03. 2009 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. S.,

obec S., okres Nitra, na LV č. XXXX, kat. úz. S., obec S., okres Nitra, na LV č. XX, kat. úz. I. Z., obec I. Z.,
okres Žiar nad Hronom, na LV č. XXX, kat. úz. K., obec K., okres Nitra, na LV č. XXX, kat. úz. P. S., obec
K., okres Nitra, na LV č. XXXX, kat. úz. Z. S., obec K., okres Nitra, bližšie špecifikovaných v rozsudku
č. k. 12C/56/2009-674 zo dňa 07. 04. 2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Nitra
č. k. 9Co/480/2014-738 zo dňa 14. 05. 2015, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a
vo výroku o trovách konania uviedol, že o nich rozhodne samostatným uznesením. Právny zástupca

žalovaného v 1. rade si písomne vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 4.798,07 eura, žalovaného
v 2. rade vo výške 877,16 eura, žalovaných v 3. a 4. rade vo výške 13.868,73 eura, žalovaného v 5.
rade vo výške 13.537,05 eura, žalovaného v 6. rade vo výške 6.101,16 eura a žalovaného v 7. rade
vo výške 5.324,65 eura. Súd prvej inštancie úspešným žalovaným v 1. až 7. rade, ktorí mali v konaní
plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie pri určení výšky odmeny právnej

služby vychádzal z ustanovenia § 10 vyhl. č. 655/2004 Z. z. určujúceho tarifnú odmenu advokáta za
zastupovanie v občianskom konaní o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci,
kedy sa tarifná odmena určuje z hodnoty veci, ktorej sa určenie vlastníckeho práva týka. Poukázal aj na
odôvodneniarozhodnutísp.zn.NSSR5MCdo9/2010,akoajsp.zn.2MCdo/8/2009,ktorévnadväznosti
na ustálenú súdnu prax podrobne ozrejmujú dôvody, pre ktoré nemožno predmet konania o určenie

neplatnosti právneho úkonu považovať na účely odmeny advokáta ako peniazmi oceniteľný. Uviedol,
že právna úprava rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej služby, o ktorom prebieha súdne konanie v
občianskoprávnej veci, oceniteľný (vyjadriteľný) v peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky), a kedy tomu tak nie
je (§ 11 ods. 1 vyhlášky). V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky je potrebné rozlišovať prípady, kedy sa výpočet
tarifnejodmeny,vzhľadomnapredmetsúdnehokonania,stanovujenazákladehodnotyvecialebopráva,

a kedy na základe druhu veci. V spore o určenie platnosti právneho úkonu, právna úprava ponecháva
posúdenie, či ide o hodnotu veci oceniteľnú alebo neoceniteľnú na úvahe orgánov aplikujúcich právo.
Preto je potrebné v každej veci skúmať, či je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch.
Z hodnoty veci je možné vychádzať v prípadoch žaloby o určenie vlastníctva k veci. Z odôvodnenia
rozhodnutia sp. zn NS SR 5M Cdo 17/2010 vyplýva, že ak je predmetom konania určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam, má súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzať z § 9 ods. 1
v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keďže v danej veci ide o predmet konania, ktorý
je oceniteľný v peniazoch. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného v 1. rade si JUDr.
Hrabovecký uplatnil zo základu - hodnoty veci (nehnuteľnosti v danom čase) vo výške 106.220,54 eura
(za 2 úkony právnej služby vykonané JUDr. Štefanom Mesárošom pri zastupovaní žalovaného v 1.

rade) podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. pri hodnote 1 úkonu právnej služby vo výške 639,01 eura.
JUDr. Hrabovecký si uplatnil odmenu vo výške 1.534,44 eura za 2 úkony právnej služby vykonané JUDr.
Štefanom Mesárošom za zastupovanie žalovaného v 1. rade. Podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. pri
hodnote 1 úkonu právnej služby vo výške 639,01 eura a hodnote režijného paušálu za rok 2010 vo
výške 7,21 eura +19% DPH (245,56 eura) mu patrila odmena spolu vo výške 1.538,00 eur. Nakoľko

si však právny zástupca žalovaného v 1. rade uplatnil odmenu len vo výške 1.534,44 eura, súd prvej
inštancie ju priznal len v uplatnenej výške. Za úkony právnej služby vykonané JUDr. Hraboveckým, v
zmysle podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. vypočítané zo základu - hodnoty veci (nehnuteľnosti v danom
čase) vo výške 70.000,00 eur pri hodnote 1 úkonu právnej služby vo výške 639,01 eura a podľa § 11
ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z., pri hodnote za jeden úkon v roku 2012 v sume 58,69 eura a v roku

2013 v sume 60,07 eura, v tomto konaní pozostávajúcich z účasti na pojednávaní dňa 31. 05. 2012, za
vyjadrenie k predbežnému opatreniu zo dňa 28. 01. 2013, za návrh na zrušenie predbežného opatrenia
zo dňa 07. 06. 2013, za účasť na pojednávaní zo dňa 15. 01. 2014, za vyjadrenie vo veci samej zo dňa
25. 02. 2014 a za účasť na pojednávaní zo dňa 17. 03. 2014. Súd prvej inštancie nepriznal odmenu za
úkon právnej služby a to prípravu a prevzatie zastúpenia zo dňa 29. 05. 2012, nakoľko mal za to, že

právnemu zástupcovi patrí odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia len jeden krát a toto je evidentné
aj z ustálenej súdnej praxe. Právny zástupca si uplatnil odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia
dvakrát. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia
pri zmene právneho zástupcu, nakoľko trovy súvisiace s výmenou advokáta považuje súd za neúčelné.Súd prvej inštancie v tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že v žiadnom prípade nespochybňuje
právo účastníka konania na výmenu advokáta v priebehu konania, to však neznamená, že neúspešný
účastník je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu ďalšieho advokáta a duplicitne hradiť

tie isté trovy konania. Rovnako nepriznal hodnotu režijného paušálu 7,63 eura uplatnenú advokátom
žalobcu za úkon právnej služby prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 29. 05. 2012. Mal za to, že právny
zástupca žalovaného v 1. rade si nesprávne uplatnil trovy právneho zastúpenia za návrh na zrušenie
predbežného opatrenia zo dňa 07. 06. 2013, za ktorý úkon si uplatnil odmenu v plnej výške 565,97 eura,
nakoľko za tento úkon podľa § 14 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom

od 01. 06. 2010 do 30. 06. 2016 mu patrí odmena vo výške1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, teda
vo výške 282,99 eura. Priznal i náhradu za použitie osobného motorového vozidla z Bratislavy do Nitry
a späť spolu za 190 km zo dňa 31. 05. 2012, 15. 01. 2014 a dňa 17. 03. 2014, v súvislosti s jeho účasťou
na pojednávaniach pred súdom. Náhrady za cestu motorovým vozidlom dňa 31. 05. 2012 z Bratislavy do
Nitry a späť, t. j. 2 x 95 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 190 x 0,183 eura = 34,77 plus
náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,9 l /100km = 13,11 l x 1,435 = 18,81

eura, t. j. spolu 53,58 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné
vo výške 53,69 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila, súd mu priznal len odmenu vo výške 53,58
eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 4 polhodín po
12,71 eura, t.j. spolu 50,84 eura + 20 % DPH, spolu vo výške 61,01 eura. Náhrady za cestu motorovým
vozidlom zo dňa 15. 01. 2014 z Bratislavy do Nitry a späť, t. j. 2 x 95 km pri sume základnej náhrady za

prejazdenékm190x0,183eura =34,77plusnáhradazaspotrebovanépohonnépripriemernejspotrebe
7,4 l/100km = 14,06 l x 1,599 = 22,48 eura, t. j. spolu 57,25 eura. Súd mal za to, že právny zástupca si
odmenu za cestovné nevypočítal správne, cestovné si uplatnil vo výške 57,06 eura, teda v nižšej než
mu patrila, vzhľadom na čo mu priznal cestovné v uplatnenej výške, t. j. 57,06 eura. Za čas strávený
cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 4 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu

53,60 eura + 20 % DPH, spolu vo výške 64,32 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 17.
03. 2014 z Bratislavy do Nitry a späť, t. j. 2 x 95 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 190 x
0,183 eura = 34,77 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 7,4 l/100km
= 14,06 l x 1,559 = 21,92 eura, t. j. spolu 56,69 eura. Súd mal za to, že právny zástupca si odmenu za
cestovné nevypočítal správne, cestovné si uplatnil vo výške 56,50 eura, teda v nižšej než mu patrila,

vzhľadom na čo mu priznal cestovné v uplatnenej výške, t. j. 56,50 eura. Za čas strávený cestou do Nitry
a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 4 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu 53,60 eura + 20
% DPH, spolu vo výške 64,32 eura. Trovy právneho zastúpenia JUDr. Hraboveckého spolu prestavujú
(2.844,36 + 1.534,44) = 4.378,80 eura s DPH. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného
v 2. rade JUDr. Veselému, pri hodnote za jeden úkon v roku 2013 v sume 60,07 eura a v roku 2014 v

sume 61,87 eura, celkovo spolu aj s cestovnými náhradami predstavovali 877,16 eura s DPH. Náhrady
za cestu motorovým vozidlom zo dňa 15. 01. 2014 z Veľkého Krtíša do Nitry a späť, t. j. 2 x 120 km
pri sume základnej náhrady za prejazdené km 240 x 0,183 eura = 43,92 plus náhrada za spotrebované
pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,9 l/100km = 16,56 l x 1,14 = 18,88 eura, t. j. spolu 62,80 eura.
Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné vo výške 62,782 eura, súd

ju priznal len v uplatnenej výške. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu
času v rozsahu 8 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu 107,20 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom
zo dňa 17. 03. 2014 z Veľkého Krtíša do Nitry a späť, t. j. 2 x 120 km pri sume základnej náhrady za
prejazdené km 240 x 0,183 eura = 43,92 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej
spotrebe 6,9 l/100km = 16,56 l x 1,13 = 18,71 eura, t. j. spolu 62,63 eura. Súd prvej inštancie mal za to,

že právny zástupca si odmenu za cestovné vypočítal správne, vzhľadom na čo ju priznal v uplatnenej
výške. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 8 polhodín
po 13,40 eura, t. j. spolu 107,20 eura. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaných v 3. a
4. rade JUDr. Padalovou, vypočítané zo základu - hodnoty veci vo výške 207.462,00 eura podľa § 10
vyhlášky 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby vo výške 838,21 eura, v tomto konaní pozostávali

z 9 úkonov právnej služby a z cestovného a náhrady za stratu času. Trovy právneho zastúpenia súd
vypočítal s ohľadom na to, že právny zástupca JUDr. Padalová zastupovala v konaní 2 účastníkov a to
vo výške spolu 8.491,10 eura. Odmena za jeden úkon v prospech viacerých účastníkov predstavovala
súčet základnej sadzby za každého účastníka zníženej o 20% a od 01. 06. 2010 zníženej o 50 %. Súd
priznal i náhradu za použitie osobného motorového vozidla zo Žiliny do Nitry a späť spolu za 320 km zo

dňa 22. 03. 2010, 31. 05. 2012, 05. 12. 2012, 15. 01. 2014 a 17. 03. 2014, v súvislosti s jej účasťou na
pojednávaniach pred súdom. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 22. 03. 2010 zo Žiliny do
Nitry a späť, t. j. 2 x 160 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 320 x 0,183 eura = 58,56 plus
náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 5,9 l/100km = 18,88 l x 1,22 = 23,03eura, t. j. spolu 81,59 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné
vo výške 102,40 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila, súd mu priznal len odmenu vo výške 81,59
eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 12 polhodín

po 12,02 eura, t. j. spolu 144,24 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 31. 05. 2012 zo
Žiliny do Nitry a späť, t. j. 2 x 160 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 320 x 0,183 eura
= 58,56 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,6 l/100km = 21,12 l x
1,574 = 33,24 eura, t. j. spolu 91,80 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu
za cestovné vo výške 134,40 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila, súd mu priznal len odmenu vo

výške 91,80 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu
12 polhodín po 12,71 eura, t. j. spolu 152,52 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 05.
12. 2012 zo Žiliny do Nitry a späť, t. j. 2 x 160 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 320 x
0,183 eura = 58,56 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,6 l/100km =
21,12 l x 1,504 = 31,76 eura, t. j. spolu 90,32 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil
odmenu za cestovné vo výške 131,20 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila, súd mu priznal len

odmenu vo výške 90,32 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času
v rozsahu 12 polhodín po 12,71 eura, t. j. spolu 152,52 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo
dňa 15. 01. 2014 zo Žiliny do Nitry a späť, t. j. 2 x 160 km pri sume základnej náhrady za prejazdené
km 320 x 0,183 eura = 58,56 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe
6,6 l/100 km = 21,12 l x 1,444 = 30,50 eura, t. j. spolu 89,06 eura. Nakoľko si však právny zástupca

žalovaného uplatnil odmenu za cestovné vo výške 124,80 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila,
súd mu priznal len odmenu vo výške 89,06 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal
náhradu za stratu času v rozsahu 12 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu 160,80 eura. Náhrady za cestu
motorovým vozidlom zo dňa 17. 03. 2014 zo Žiliny do Nitry a späť, t. j. 2 x 160 km pri sume základnej
náhrady za prejazdené km 320 x 0,183 eura = 58,56 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty

pri priemernej spotrebe 6,6 l/100 km = 21,12 l x 1,482 = 31,30 eura, t. j. spolu 89,86 eura. Nakoľko si
však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné vo výške 124,80 eura, teda vo vyššej
výške než mu patrila, súd mu priznal len odmenu vo výške 89,86 eura. Za čas strávený cestou do Nitry
a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 12 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu 160,80 eura.
Trovy právneho zastúpenia JUDr. Padalovej spolu prestavovali 8.491,10 eura + 1.213,51 = 9.704,61

eura.Trovyprávnehozastúpeniazazastupovaniežalovanéhov5.radeJUDr.Danóciovouvypočítanézo
základu - hodnoty veci vo výške 489.610,30 eura podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej
služby vo výške 1.402,60 eura, v tomto konaní pozostávali z 9 úkonov právnej služby a z cestovného a
náhrady za stratu času. Trovy právneho zastúpenia JUDr. Danóciovej spolu prestavujú 11.280,87 eura
+ 20 % DPH zo sumy 11.266,97 = 2.253,394 eura a celkové trovy konania predstavujú 13.534,26 eura s

DPH. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného v 6. rade JUDr. Schwarczom vypočítané
zo základu - hodnoty veci vo výške 801.626 eura podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej
služby vo výške 2.026,77 eura, v tomto konaní pozostávali z 3 úkonov právnej služby spolu vo výške
6.101,16 eura. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného v 7. rade JUDr. Mesárošom,
vypočítané zo základu - hodnoty veci vo výške 132.775,67 eura podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. za

1 úkon právnej služby vo výške 692,13 eura, v tomto konaní pozostávali zo 7 úkonov právnej služby a
súd prvej inštancie mu celkovo priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 4.909,38 eura s DPH. Súd
žalovaným v 1. až 7. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške spolu 39.505,37
eura.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške nároku na náhradu trov konania
na strane žalovaných vychádzal z predpokladu, že predmet uvedeného súdneho konania je peňažne
oceniteľná vec, čo zo strany súdu viedlo k vyvodeniu záveru, že pri určení výšky náhrady trov právneho
zastúpenia na strane žalovaných sa má vychádzať z § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej vyhláška). Následne súd prvej inštancie žalovanému v 1. a žalovaným v 3. až 7. rade priznal
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pri ktorej sa hodnota jedného úkonu právnej služby
určila, zrejme zo strany žalovaných určenej ceny veci. S názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v
rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia sa nestotožnil. Zastal názor, že § 9 ods. 1 v spojení §

10 ods. 1 a 2 vyhlášky nie je možné aplikovať bez ďalšieho a automaticky na každý prípad, kedy je
predmetom súdneho konania otázka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Je síce pravdou,
že pri nehnuteľnosti ako veci a pri vlastníckom práve k nej je možné vychádzať z predpokladu, že
táto môže mať hodnotu, ktorú je možné v materiálnej sfére vyjadriť peniazmi, ale zároveň uviedol,že nie vždy bude možné bez ďalšieho určiť cenu takejto nehnuteľnosti alebo vlastníckeho práva k
nej, resp. nie vždy je možné cenu takejto nehnuteľnosti alebo vlastníckeho práva k nej určiť bez
väčších ťažkostí. Mal za to, že práve uvedené, t. j. zistenie hodnoty veci alebo vlastníckeho práva

v peniazoch len s nepomernými ťažkosťami je prípad uvedeného súdneho konania. Bol názoru, že
z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností sa súd prvej inštancie
pri žalovanom v 1. rade a žalovaných v 3. až 7. rade dopracoval k cene nehnuteľností, resp. k cene
vlastníckeho práva vo výške, ako je táto uvedená v rámci odôvodnenia súdneho konania. Bol názoru,
že pri určení hodnoty veci alebo vlastníckeho práva by sa nemalo vychádzať len z hodnoty uvedenej

žalovanými v rámci nimi predložených vyčíslení trov konania, ako to zrejme bolo v danom prípade,
ale malo by sa vychádzať z objektívne stanovenej hodnoty veci alebo práva. Podotkol, že nakoľko
samotný súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia nešpecifikoval, z čoho vychádzal pri určení
hodnoty nehnuteľností alebo vlastníckeho práva, a nakoľko taktiež nemal k dispozícii ani samotné
vyčíslenia trov konania zo strany žalovaných, v rámci ktorých predpokladá, že bola určená výška
hodnoty nehnuteľností alebo výška hodnota vlastníckeho práva, nie je možné z jeho strany zaujať

kvalifikované vyjadrenie k danej otázke a taktiež z uvedeného dôvodu pôsobí odôvodnenie uznesenia
v časti určenia výšky hodnoty nehnuteľnosti, resp. vlastníckeho práva nedostatočne, a tým aj celé
uznesenie ako nepreskúmateľné a vo svojej podstate prekvapujúce a arbitrárne. Uviedol, že odkaz
na hodnotu nehnuteľností alebo vlastníckeho práva, ktorú zrejme určili žalovaní bez toho, aby súd
náležite zdôvodnil, prečo sa rozhodol prikloniť k takejto výške hodnoty nehnuteľností alebo vlastníckeho

práva, je z jeho pohľadu vnímané ako nedostatočné zodpovedanie pre určenie výšky náhrady trov
konania významnej otázky, ktoré spočíva v určení hodnoty nehnuteľnosti alebo vlastníckeho práva ako
východiskovejveličinepreurčeniehodnotyjednéhoúkonuprávnychslužieb.Zuvedenéhodôvoduzastal
názor, že uznesenie je nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu pre neho, ako aj pre ďalšiu nezaujatú
tretiu osobu, ktorá by sa s jeho obsahom oboznámila, je nepreskúmateľné, a nedávajúce odpoveď na

rozhodujúce skutočnosti, čím došlo zo strany súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP. Uviedol, že ak majú byť trovy právneho zastúpenia určené na základe
ceny nehnuteľností alebo vlastníckeho práva, tak daná cena by mala odzrkadľovať trhovú hodnotu
uvedených nehnuteľností v rozhodujúcom časovom okamihu. V nadväznosti na uvedené poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 01. 2015 sp. zn. 4MCdo/15/2013, v

rámci ktorého bolo uvedené, že za všeobecnú hodnotu považuje objektivizovanú hodnotu nehnuteľností
a stavieb, ktorá je odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktoré by tieto mali
dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď predávajúci i kupujúci
budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou. Uvedené podľa jeho názoru taktiež podčiarkuje skutočnosť, že ak sa má pri

určení trov konania vychádzať z ceny nehnuteľností alebo vlastníckeho práva k nim, má byť táto cena
určená ako objektívny odhad, a nie ako subjektívna kúpna cena dohodnutá pred 7, resp. 3 rokmi pred
začiatkom samotného súdneho konania. Skutočnosť, že kúpna cena, za ktorú boli nehnuteľnosti zo
strany žalovaných nadobudnuté, nie je objektívnym odhadom ceny nehnuteľností, čiastočne vyplýva aj z
výšky uplatnených trov právneho zastúpenia na strane žalovaného v l. rade, ktorý vychádzal z inej ceny

nehnuteľností alebo vlastníckeho práva v súvislosti s trovami právneho zastúpenia pôvodného právneho
zástupcu žalovaného v l. rade a z diametrálne odlišnej ceny nehnuteľností alebo vlastníckeho práva pri
určení výšky trov právneho zastúpenia pri súčasnom právnom zástupcovi žalovaného v l. rade. Uviedol,
že v rámci predmetného súdneho konania nebola riešená otázka hodnoty pre toto konanie relevantných
nehnuteľností a nebolo zároveň v súvislosti s hodnotou nehnuteľností vedené ani dokazovanie, či už

formou znaleckého posudku alebo aspoň odborného alebo iného kvalifikovaného cenového odhadu
nehnuteľností, nastala situácia, ktorú predpokladá § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a to, že veci alebo práva
majú peniazmi vyjadriteľnú cenu, ale jej určenie je spojené s nepomernými ťažkosťami. Keďže ale súd
v rámci uznesenia daným spôsobom nepostupoval, nesprávne právne posúdil otázku výšky náhrady
trov konania. Tiež uviedol, že súd sa pri aplikácii § 10 nevysporiadal s novelou vyhlášky, ktorá mala

za následok, že s účinnosťou od 01. 07. 2013 došlo k zmene v znení § 10 ods. 2 vyhlášky, pričom v
znení § 10 ods. 2 vyhlášky spred 01. 07. 2013 sa za cenu práva nepovažovala hodnota vlastníctva, o
ktoré sa vedie spor. K samotným jednotlivým výškam trov právneho zastúpenia, ktoré boli uznesením
žalovaným priznané, uviedol, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie
a v konečnom dôsledku aj samotní žalovaní k cenám nehnuteľností alebo vlastníckych práv k nim, z

ktorých bola náhrada trov právneho zastúpenia následne určená. V spojitosti s výškou náhrady trov
právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade namietal, že náhrada za cestovné a za stratu času právneho
zástupcu žalovaného v 1. rade posudzuje ako neúčelné trovy konania, nakoľko žalovaný v 1. rade je
obchodná spoločnosť so sídlom v Nitre, nehnuteľnosti v súvislosti s ktorými bol daný spor vedený súnehnuteľnosti nachádzajúce sa v obvode Okresného súdu Nitra, pričom ale žalovaný v 1. rade pristúpil
počas priebehu konaniu k voľbe právneho zástupcu, ktorý má sídlo mimo miesta, kde boli realizované
pojednávania v danej veci. Nespochybnil právo žalovaného v 1. rade na voľbu alebo zmenu právneho

zástupcu, ale zastal názor, že v danom prípade sú trovy konania v rozsahu náhrady cestovného a
náhrady za stratu času právneho zástupcu žalovaného v 1. rade neúčelne vynaložené trovy konania.
Uviedol,žesúdvýškucestovnéhourčilpritrasezBratislavydoNitryaspäťvdĺžke2x95km.Malvšakza
to, že uvedené nie je správne, nakoľko dĺžka trasy z Bratislavy (zo sídla právneho zástupcu žalovaného
v 1. rade) do Nitry (sídlo súdu prvej inštancie) sa jedná o trasu v dĺžke 92,7 km. V súvislosti s uplatnenými

trovami právneho zastúpenia zo strany žalovaného v 2. rade uviedol, že trovy spočívajúce v náhrade
cestovného a v náhrade za stratu času vníma ako neúčelné a to z rovnakých dôvodov, ako uviedol pri
žalovanom v 1. rade. S prihliadnutím na vyššie uvedené považoval aj trovy priznané žalovanému v 3. a
4. rade za neúčelné a tiež v nadväznosti na náhradu cestovného pri žalovanom v 3. a 4. rade uviedol,
že súd výšku cestovného určil pri trase zo Žiliny do Nitry a späť v dĺžke 2 x 160 km. Mal ale za to, že
uvedené nie je správne, nakoľko pri ceste zo Žiliny (zo sídla právneho zástupcu žalovaných v 3. a 4.

rade) do Nitry (sídlo súdu prvej inštancie) sa jedná o trasu v dĺžke 147 km v trvaní 2 hod. a 15 min (pri
ideálnej premávke). Zároveň napriek spomínanému času, za ktorý je možné uvedenú trasu absolvovať,
t. j. za 2 hod. a 15 min., žalovaní v 3. a 4. rade si uplatnili nesprávne nárok na náhradu straty času
vo výške určenej ako 12 polhodín x 1/60 výpočtového základu, hoci reálne im mohol vzniknúť nárok
na náhradu straty času vo výške 10 x 1/60 výpočtového základu. S prihliadnutím na vyššie uvedené

navrhol, aby odvolací súd po vykonaní potrebného dokazovania vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý pokladal napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správne, zákonné a náležite odôvodnené. Uviedol, že žalobca

vo svojom odvolaní v podstate polemizuje len s výškou priznaných trov konania, ako aj s tým, či tieto
trovy boli účelne vynaložené na bránenie práv a záujmov žalovaného v 2. rade. Žalobca však nepoprel,
že žalovaným prináleží 100% trov konania, lebo boli v plnom rozsahu úspešní. Odvolanie žalobcu
pokladal za zmätočné a nejasné, kde na jednej strane hovorí, že súd prvej inštancie nejasne určil výšku
peňažnéhoplneniaalebocenyvecialebopráva,ktorýchsaprávnaslužbatýkaazosúdnehorozhodnutia

nevyplýva, na základe akých skutočností sa súd dopracoval k cene nehnuteľností tak, ako sú uvedené
v napadnutom rozhodnutí. Na druhej strane v určitých vyjadreniach tvrdí, že výpočet základnej sadzby
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby by sa mal spravovať § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify,
kde nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami. Podľa obsahu odvolania žalobcu, žalovanému v 2. rade nie je zrejmé, v čom žalobca vidí

nesprávne právne posúdenie veci, keď sám tvrdí, že výpočet trov by sa mal spravovať podľa § 11 ods.
1 písm. a) advokátskej tarify. K námietke žalobcu ohľadne neúčelnosti náhrady cestovného a straty
času podotkol, že je na slobodnej voľbe každého zvoliť si právneho zástupcu a žalobca si musí byť
vedomý, že vyvolávaním sporov v prípade neúspechu vo veci samej je povinný hradiť aj tieto trovy,
ktoré bolo nutné vynaložiť na bránenie práv žalovaného. Mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie

je zákonné a správne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a
priznal žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania, ktoré spočívajú vo vypracovaní vyjadrenia k
odvolaniu žalobcu za jeden úkon právnej služby 1/2 v zmysle § 11 ods. l písm. a), § 13a ods. 2 písm.
b) advokátskej tarify - 33 eur, režijný paušál vo výške 8,58 eura, DPH 20 % vo výške 8,32 eura, spolu
49,90 eura.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a prejednal
odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou podanou dňa 27. 03. 2009 domáhal určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v rozsudku č. k. 12C/56/2009-674 zo dňa 07. 04. 2014
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/480/2014-738 zo dňa 14. 05.

2015, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a vo výroku o trovách konania uviedol, že
o týchto rozhodne samostatným uznesením. Následne súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol
napadnutým uznesením.6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Za trovy konania sa podľa Civilného sporového poriadku považujú len také výdavky, ktoré vznikli v
konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Civilný sporový poriadok druhy trov konania
nevymedzuje príkladným výpočtom. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu

tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za
trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.

10. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné
na zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu strany sporu, k

vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové
výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 Ústavy. V podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy.
Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený
advokátom.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a vzhľadom na to, že odvolací súd je okrem rozsahu podaného odvolania viazaný i jeho dôvodmi,
pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.

12. K námietkam žalobcu týkajúcim sa určenia, či ide o právo oceniteľné alebo neoceniteľné peniazmi,
odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho
sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu a
to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci. Konanie o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam začalo na Okresnom súde Nitra 27. 03. 20009. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. v znení
účinnom k uvedenému dátumu rovnako ako v súčasnosti, možno vyjadrujúc trocha odlišnými slovami,
v § 10 ods. 2 ustanovovala, že za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia alebo cena
veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka určená pri začatí poskytovania právnej služby. Ústavný
súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. 05. 2012 vyslovil názor, že základná

hodnota tarifnej odmeny advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, pričom tarifnou
hodnotou sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba
týka. Pokiaľ je teda vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu peniazmi oceniteľné,
potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu aj vo veciach určenia vlastníckeho práva vtejto veci. Explicitná úprava § 9 ods. 1 Advokátskej tarify vylučuje použitie § 11 ods. 1 Advokátskej tarify.
Tento názor zopakoval Ústavný súd Slovenskej republiky aj v náleze sp. zn. II. ÚS 583/2013 z 11. 12.
2014, kde uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti je oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho súd pri

priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny ustanovenej v § 11 ods. 1 písm.
a/ Advokátskej tarify, ale bol povinný na vec aplikovať § 10 ods. 2 Advokátskej tarify, pretože právo na
priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v
konanívzniknú,jesúčasťouprávanaspravodlivýprocesatiežsúvisí,pokiaľidekonkrétneonáhradutrov
právneho zastúpenia s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods.

1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako Ústavný
súd Slovenskej republiky v Náleze z 18. 03. 2015 sp. zn. II. ÚS 478/2014 uviedol, že z gramatického,
logického a systematického posúdenia ustanovení advokátskej tarify možno vyvodiť záver, že pokiaľ je
vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka
(suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu a to aj v prípadoch určenia vlastníckeho práva k takejto
veci, pretože daný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhradu trov konania, kedy je predmet

sporu oceniteľný a kedy nie. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4MCdo/15/2013, k uvedenému odvolací súd udáva, že z tohto rozhodnutia pre potreby predmetného
súdneho konania nevyplýva, že by požiadavke objektivizácie hodnoty nehnuteľností, ktorá je odhadom
ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach
voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď predávajúci i kupujúci budú konať s patričnou informovanosťou

i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, nezodpovedala
cena určená ako kúpna cena nehnuteľností. NS SR v uvedenom rozhodnutí vytkol súdom nižšieho
stupňa(krajskémuiodvolaciemu),žeprestanoveniehodnotypredmetusporuanásledneprestanovenie
základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby aplikovali zákon č. 582/2004 Z. z., a tak
nepoužili správny (náležitý) právny predpis, keďže uvedený zákon nevychádza zo všeobecnej hodnoty

majetku, ale stanovuje kritéria, ktoré považuje za rozhodujúce pre stanovenie výšky miestnych daní
a miestnych poplatkov, čo však nie je prípad tejto právnej veci. Naopak, podľa názoru odvolacieho
súdu vyššie uvedeným požiadavkám zodpovedá cena rovnajúca sa kúpnej cene prejednávaných
nehnuteľností určenej v jednotlivých kúpnych zmluvách o predaji nehnuteľností, tak ako z nich vychádzal
súd prvej inštancie. V tomto smere nie je namieste ani námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie, nakoľko z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akej hodnoty veci súd prvej inštancie
vychádzal pri určení výšky tarifnej hodnoty, k čomu odvolací súd dopĺňa, že takto uvedená cena veci
zodpovedá výške kúpnej ceny nehnuteľností v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv. Potom i námietka
žalobcu, že v rámci predmetného súdneho konania neboli vypracované znalecké posudky na stanovenie
hodnoty relevantných nehnuteľností nemá opodstatnenie, keď takýto postup súdu by bolo potrebné

vyhodnotiť ako neúčelný a nehospodárny, keď je zrejmé, že je možné stanoviť hodnotu nehnuteľností
inak, a to na základe ceny uvedenej v kúpnych zmluvách týkajúcich sa sporných nehnuteľností. V
žiadnom prípade by nebolo efektívne ani hospodárne nariadiť znalecké dokazovanie na vypracovanie
znaleckého posudku na určenie ceny nehnuteľností len za účelom následného rozhodovania súdu prvej
inštancie o trovách právneho zastúpenia a takýmto spôsobom by boli trovy konania zbytočne navýšené

o trovy znaleckého dokazovania, čo by bolo v konečnom dôsledku na ujmu neúspešnej strany sporu.
Odvolací súd tak považoval postup súdu prvej inštancie za správny.

13. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nevysporiadania sa súdu prvej inštancie s novelou advokátskej
vyhlášky odvolací súd poukazuje na komentár k § 10 advokátskej vyhlášky (konkrétne bod 11), z čoho

je zrejmé, že už pred novelou tejto vyhlášky bola súdna prax taká, že aj spory vo veciach určenia
vlastníckeho práva sú peniazmi oceniteľné, a preto odvolací súd nevidí dôvod na to, že by mal súd prvej
inštancie postupovať pri vyčíslení trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.

14. K námietkam žalobcu týkajúcim sa trov právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade a taktiež aj

žalovaného v 2. rade odvolací súd konštatuje, že právo na voľbu právneho zástupcu z radov advokátov
nie je zákonom obmedzené, a preto nie je ani dôvod nepriznať im cestovné náhrady a náhrady za stratu
času strávenú cestou z miesta sídla právneho zástupcu do miesta sídla Okresného súdu Nitra. Je na
slobodnej voľbe každého zvoliť si právneho zástupcu a žalobca si musel byť vedomý, že v prípade jeho
neúspechu v spore bude povinný hradiť aj trovy právneho zastúpenia, ktoré bolo nutné vynaložiť na

bránenie práv žalovaných. Z tohto dôvodu nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že trovy
konania v rozsahu náhrady cestovného a náhrady za stratu času právneho zástupcu žalovaného v 1.
a 2. rade neboli účelne vynaložené a na podporu svojich tvrdení poukazuje odvolací súd na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 5MCdo/21/2009.15. V závere žalobca namietal ako neúčelné aj trovy právneho zastúpenia žalovaného v 3. a 4. rade,
konkrétne cestovné náhrady a náhrady za stratu času pri ceste zo Žiliny do Nitry a späť. Argumentoval

tým, že uvedenú cestu je možné absolvovať za čas 2 hod. 15 minút pri dĺžke cesty 147 km. K svojmu
odvolaniu pripojil aj prílohy a to trasy ciest, konkrétne trasu z miesta sídla právneho zástupcu žalovaných
v 3. a 4 rade do miesta sídla Okresného súdu Nitra, z ktorého jasne vyplýva, že dĺžka cesty trvá pri
ideálnej premávke 2 hodiny 25 minút (pozn. odvolacieho súdu - v odvolaní žalobcu zrejme došlo k
chybe v písaní, keď nesprávne uviedol, že cesta trvá 2 hodiny 15 minút, čo z ním predloženej prílohy

nevyplýva). Pri náhrade za stratu času strávenú cestou z miesta sídla právneho zástupcu do miesta
pojednávania alebo iného úkonu treba brať do úvahy aj skutočnosť, že dĺžka prepravy automaticky
nemusí zodpovedať ideálnemu času prepravy a je determinovaná rôznymi faktormi, ktoré nie je možné
nijakým spôsobom ovplyvniť(poveternostné podmienky, zápchy na cestách, prípadne iné zdržania).
Tomuto potom zodpovedá aj ďalší časový údaj uvedený na tej istej prílohe predloženej žalobcom, a
to časový údaj 2 hod. 42 minút cesty autom pri vzdialenosti 147 km. Odvolací súd nepovažuje trovy

priznané súdom prvej inštancie za neprimerané, a to i s poukazom na prílohu (mapu trasy s časovými
údajmi a dĺžkou cesty), o ktorú žalobca opieral svoje tvrdenia, z ktorej jasne vyplýva, že cesta zo Žiliny
do Nitry trvá 2 hod. 42 minút (pri ideálnej premávke 2 hod. 25 minút), čo znamená, že nárok na náhradu
straty času vo výške určenej ako 12 polhodín (za cestu tam a späť) je opodstatnený. Navyše, rozdiel
medzi žalobcom udávaným opodstatneným nárokom na náhradu za stratu času v rozsahu 10 polhodín

oproti súdom priznanej náhrade za stratu času v rozsahu 12 polhodín, predstavuje na jednu cestu rozdiel
1 polhodiny, čo bezpochyby korešponduje žalobcom predloženej prílohe k odvolaniu a v nej uvedenému
rozsahu dĺžky času strávenému na ceste autom.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že nakoľko žalovaní v 1. až v 7. rade boli v odvolacom
konaníúspešní,priznalimnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.Ovýškenáhrady

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).