Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120204176
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120204176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci rozvodu manželstva navrhovateľky: Bc. F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. B. XXX, zastúpená splnomocnencom: VIA LEGE, s. r. o., advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Veterná 1093, Pata, a manžela: Ing. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XX/XX, G., zastúpený JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, so sídlom Hlavná 44, Trnava, o odvolaní
manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. septembra 2020, č.k. 27Pc/9/2020-65, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzatvorené dňa
03.05.2008,zapísanévknihemanželstievMatričnéhoúraduTrnava,zväzok76,ročník2008,strana120,
poradové číslo 101, rozviedol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18 a § 23 ods. 1 Zákona o rodine, keď
podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko

možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým
zotrvať vo zväzku. Súd pripúšťa rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch účastníkov na
intenzitu rozvratu, ale z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené.
Navrhovateľka má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva aj keď na samotný rozvod nárok
nemá, a súd tak rozhodne až po zvážení splnených podmienok. Je výlučne vecou navrhovateľky aké
motívy a pohnútky ju vedú k rozhodnutiu nezotrvať s manželom v manželskom zväzku a k rozvodu. Ak
súd dospeje k záveru, že sú tu také vážne a zásadné dôvody a príčiny vedúce k rozvratu, prihliadne

na ne bez hlbšieho skúmania subjektívnych pocitov účastníka, ktorý s rozvodom nesúhlasí ako tomu
je napr. u manžela, ktorý nesúhlas s rozvodom odôvodňuje pretrvávajúcou citovou náklonnosťou a
starosťou o zdravie navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní opakovane vyslovila svoj slobodný názor,
podrobne uviedla dôvody, ktoré ju k rozvodu viedli ako aj dôvody, prečo nechce ďalej žiť s manželom.
Manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie, účastníci majú rozdielne názory na všetky
oblasti ich spoločného života, intímne sa nestýkajú od marca 2020, od 30.04.2020 nežijú v spoločnej
domácnosti, nakoľko navrhovateľka sa odsťahovala najskôr k sestre a v súčasnosti býva u rodičov.

Navrhovateľka v priebehu konania opakovane uviedla, že nemá záujem zachovať manželstvo, odmietla
poradenstvo, mediáciu. Vylúčila možnosť obnovy manželstva z jej strany. Uviedla, že k manželovi cíti
odpor a spoločnú domácnosť opustila z obavy o vlastný život. Od opustenia spoločnej domácnosti sa
vyhýba komunikácii s manželom. V konaní je právne zastúpená, jej spôsobilosť na právne úkony nebolaobmedzená, podľa odborného vyjadrenia psychiatra netrpí žiadnou duševnou chorobou a ani poruchou.
Zároveň napriek svojim zdravotným problémom je zamestnaná a to už dlhé roky a zamestnávateľ s
ňou počíta aj do budúcnosti. Tvrdenie manžela, že navrhovateľka si neuvedomuje dosah podaného

návrhu na rozvod manželstva, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd nemal pochybnosť, že si
navrhovateľka plne uvedomuje následok podaného návrhu, nakoľko opakovane uviedla, že chce zvyšok
života prežiť sama, bez manžela, šťastná a v pokoji. Pokiaľ by v budúcnosti potrebovala navrhovateľka
akúkoľvek pomoc, a to aj vzhľadom na jej zdravotný stav, ak by došlo k jeho zhoršeniu, je len na jej
rozhodnutí, na koho sa o pomoc obráti. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,

že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné
očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti a preto návrhu vyhovel a
manželstvo rozviedol. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie o rozvod manželstva a žiadna zo strán
si náhradu trov konania neuplatnila.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v priebehu
konania s rozvodom manželstva nesúhlasil a naďalej nesúhlasí. Napadol predovšetkým nesprávne
právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia nekorešpondujúce s vykonaným dokazovaním
a nevykonanie navrhnutých dôkazov majúcich zásadnú relevanciu pre rozhodnutie vo veci, ktoré on

navrhol vykonať, no súd ich vykonanie zamietol. Navrhovateľka vo svojich podaniach popisovala rôzne
situácie a uvádzala pomerne závažné obviňujúce tvrdenia proti nemu, ktoré on spochybnil, sporoval
ich a sporuje. On má záujem jednak svojim vlastným vyjadrením priamo pred navrhovateľkou vyvrátiť
tieto tvrdenia a tiež aj výsluchmi svedkov. Súd mu však na to neposkytol priestor a navyše aj zamietol
aj návrhy na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov. Opakovane uviedol, že navrhovateľka má(va)

problémy s rozpoznávaním následkov svojho konania, so zapamätávaním a s rozlišovaním udalostí. V
rámci vyjadrenia k návrhu uviedol, že navrhovateľka nie je „iba“ onkologickou pacientkou, ale trpí tromi
veľmi vážnymi ochoreniami: onkologické ochorenie - difúzny a fibrilárny astrocitóm - operácia mozgu,
epilepsia a postradiačná leukoencefalopatia - odumieranie bielej mozgovej hmoty, pričom ďalej uviedol
charakteristické znaky leukoencefalopatie a dodal, že uvedené charakteristické znaky ochorení, ktorými

trpí navrhovateľka, môžu byť pri vykonávaní právnych úkonov zdravotnou indispozíciou a právne úkony
navrhovateľky ovplyvnené, čo navrhol skúmať, keďže jej rozhodnutie domáhať sa rozvodu manželstva
nemusí byť trvalé a absolútne vážne. Napriek uvedenému súd tieto vážne okolnosti nezohľadnil a ani
v odôvodnení svojho rozhodnutia nepopísal. Naopak súd neustále poukazoval vo vzťahu k dispozícii
navrhovateľky k právnym úkonom na vyjadrenie MUDr. X. G., psychiatričky, ktoré je však nielen stručné,

ale nie je z neho zrejmé, či bola menovaná pri vyšetrení zo strany navrhovateľky oboznámená s
jej diagnostickou anamnézou, či jej bola predložená zdravotná dokumentácia navrhovateľky. Práve
pre absenciu týchto podkladov pre stanovenie záverov psychiatra mal za to, že predložený lekársky
nález nemá potrebnú výpovednú hodnotu a bolo odôvodneným vykonanie znaleckého dokazovania.
Bol toho názoru, že súd postupoval príliš formalisticky a dôsledne sa nevyporiadal s produkovanými

a navrhovanými dôkazmi, ako ani s dôrazným spochybnením rozhodovacej schopnosti navrhovateľky.
Súd tiež podradil výsluchy svedkov, ktorých vypočutie navrhol, pod lekársky nález psychiatra, čo taktiež
nepovažuje za správny, zákonný a spravodlivý procesný postup.

4. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej

správnostipotvrdiť.Podľajejnázoruodvolanieobsahujenepodloženétvrdeniavšeobecnéhocharakteru,
ktoré hrubo zasahujú do jej osobnostných práv, predstavujú hrubé urážky voči nej a úkony, ktorých sa
odvolateľ domáha, by predstavovali neprípustný zásah do jej základných ľudských práv. Ona jasne a
zreteľne vyjadrila vôľu rozviesť sa pred súdom, a to opakovane, písomne aj ústne, vždy konzistentne
a bez náznaku pochybností, neistoty a zároveň i jasne pomenovala dôvody pre toto svoje rozhodnutie,

ktoré sa výsluchom a vyjadreniami druhého manžela potvrdili. Odvolanie považovala za účelové, lebo
smeruje len k tomu, aby odvolateľ sa aj naďalej mohol domáhať svojho „práva manžela“ žiť spolu s
ňou, resp. v rodinnom dome v jej výlučnom vlastníctve a na jej náklady. Navrhovať výsluchy známych a
kamarátov odvolateľa, ktorí sa majú vyjadrovať k jej zdravotnému stavu, považovala za čiaru slušného
prístupu, v rozpore s právnou etikou aj zdravým rozumom.

5. K vyjadreniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odvolateľ, ktorý zotrval na dôvodoch obsiahnutých
v odvolaní. Poukázal na to, že zo strany navrhovateľky boli uvádzané klamstvá a polopravdy, ktoré sadajú relatívne ľahko dokázať, a teda neexistuje právny a ani morálny dôvod na rozvod manželstva bez
toho, aby bola dodržaná spravodlivosť a zásady v súlade s dobrými mravmi.

6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa opätovne navrhla potvrdenie
napadnutého rozsudku. Aj po preštudovaní „vlastného vyjadrenia manžela“ na rozvode stále trvá a
požiadala odvolací súd, aby rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie čo najskôr.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie
odvolateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27Pc/9/2020 je rozvod manželstva

účastníkov. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzatvorené
dňa 03.05.2008, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, zväzok 76, ročník 2008, strana
120, poradové číslo 101, rozviedol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre

vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje

(§ 387 ods. 2 CSP).

12. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1
Zákona o rodine); účelom manželstva je vytvoriť harmonicky a trvale životné spoločenstvo, ktoré

zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).

13.Sozreteľomnaobsahvyššiecitovanéhoustanoveniajepotomzjavné,žeakužuzavretiemanželstva
je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia
takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho

harmonickéhofungovania;uvedenéaspektybymalivmanželstvepretrvávaťpocelýčasjehoexistencie.
I keď určite nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzené účelu manželstva môže z času na
čas alebo aj častejšie byť obtiažne a na manželov sú tu kladené do istej miery zvýšené nároky; ani v
prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia.
Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch členov v minulosti založeného

partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody
vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále
existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý
(nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť
permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac

dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého rozhodnutia a aby chyby vlastné
napokon každému jedincovi nie len vyvážil, ale i prevážil pozitívami, pre ktoré sú pre jeho životného
partnera prakticky bezpredmetnými úvahami o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení.
Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru,

že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a
tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je záver, podľa ktorého dôvody
pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a niet rozumného dôvodupredpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď k náprave narušených
vzťahov, alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu.

14. Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia
manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať
riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke
presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným len ak tu nie je
nadobudnutie už i len jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo

vzťahu boli prakticky vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o
obnovenie niečoho, podľa neho už neživotného (formálneho).

15. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci šlo o práve takýto
stav praktickej neobnoviteľnosti spolužitia navrhovateľky a manžela, a to jednak z toho dôvodu, že
manželia žijú oddelene už dlhšiu dobu a bolo treba usudzovať i na trvalosť, a teda i nemennosť stavu

vecí, okrem toho však navrhovateľka opakovane rezolútne poprela záujem podieľať sa na manželom
proklamovanom úsilí o udržanie manželstva. Bolo potrebné uplatniť úvahu, podľa ktorej na udržanie
manželstva, rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné a dobrovoľné rozhodnutie oboch partnerov.
Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli
zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom. Za správny považoval odvolací súd

i záver prvoinštančného súdu, že spôsobilosť na právne úkony navrhovateľky nebola obmedzená,
pričom podľa odborného vyjadrenia psychiatra netrpí žiadnou duševnou chorobou a ani poruchou,
ktorá by ju akokoľvek zneschopňovala na právne úkony, pričom bolo potrebné prihliadnuť i na to,
že navrhovateľka okrem poberania invalidného dôchodku i pracuje, a teda neboli preukázané žiadne
dôvody spochybňujúce slobodu a vážnosť rozhodnutia nezotrvať v manželstve.

16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľa a vzhľadom na to, že tento ani v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).