Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19P/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217221329
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7217221329.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: R.

V., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné námestie č.9, 042 00 Košice, dieťa rodičov: Y.. et Y.. E. V., T.., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom U. H. XXX/X, V., pr. zast.: JUDr. Katarína Adamovská, advokátka so sídlom Žižkova 6, Košice, a
C..R.V.,T..,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.X/XX,L.W.U.,vkonaníonávrhumatkynaúpravurodičovských
práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na prerušenie konania zamieta.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. mesačným výživným vo výške 250 € vždy do 15-
tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 9.4.2017 do 31.1.2019.

III.Dlžnévýživnézaobdobieod9.4.2017do 31.1.2019vcelkovejvýške568,26€jeotecpovinnýzaplatiť
matke do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. V prevyšujúcej časti konanie o úprave styku otca s maloletým zastavuje.

V. Zrušuje uznesenie tunajšieho súdu č.k. 19P/37/2017-27 zo dňa 7.6.2017.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 31.5.2017 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k
maloletému nariadením neodkladného opatrenia a zároveň aj návrhom vo veci samej.

2. Uznesením č.k. 19/37/2017-27 zo dňa 7.6.2017 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačným výživným vo výške 50 €, vo zvyšnej časti
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Otec s podaným návrhom vo veci samej nesúhlasil a žiadal, aby súd zveril maloletého do jeho osobnej
starostlivosti, matku zaviazal platiť výživné v minimálnej zákonnej výške a styk matky s maloletým

navrhol upraviť v rovnakom rozsahu ako navrhovala matka.

4. Ustanovený kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť.5. Súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX nasledovne: „ I.
Maloletého zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého R. mesačným výživným vo výške 200,-

€ vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, a to s účinnosťou od 9.4.2017. III. Otec je p o v
i n n ý prispievať na výživu maloletého R. tvorbou úspor vo výške 200,- € mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred na účet, ktorý pre maloletého zriadi matka a následne otcovi oznámi číslo účtu do 15-
tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým R.
každý piatok v čase od 14:00 hod. do 16:30 hod. za prítomnosti matky. V. Dlžné výživné za obdobie od

9.4.2017 do 30.6.2017 vo výške 538,60 eur je otec povinný zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

6. Otec sa voči rozsudku odvolal.

7. Dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol H. rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX- 127 tak, že dlžné výživné za

obdobie od 1.7.2017 do 31.10. 2017 vo výške 600 € je otec povinný zaplatiť matke do 60 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Krajský súd v Košiciach o odvolaní otca rozhodol rozsudkom č.k. 8CoP/102/2018-225 zo
dňa 28.9.2018 nasledovne: „I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie z 31. októbra 2017 č.k.

19P/107/2017-81 vo výroku o zverení mal. R. V. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Mení
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastupovaní a spravovaní majetku mal. R. V. nar. X.X.XXXX
tak, že mal. R. V. nar. X.X.XXXX budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia. III. Zrušuje
rozsudoksúduprvejinštanciez31.októbra2017č.k.19P/107/2017-81vspojenísdopĺňacímrozsudkom
z 19. decembra 2017 č.k. 19P/107/2017-127 vo výroku o výživnom a výživnom pre tvorbu úspor, dlžnom

výživnom a úprave styku otca s mal. R. a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.“
Odvolací súd uvedeným rozsudkom uložil prvostupňovému súdu odstrániť dôvody zmätočnosti a
nepreskúmateľnosti rozsudku o výživnom a výživnom na tvorbu úspor, zistiť dôsledne skutočný stav,
najmä vo vzťahu k reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom
otca v súlade so správnou úvahou súdu prvej inštancie, že špekulatívne správanie otca nemôže súd

vyhodnotiť v neprospech dieťaťa. Rovnako mu uložil dôsledne zistiť rozhodujúce skutkové okolnosti vo
vzťahukúpravestykuotcasmaloletýmR.atietovyhodnotiťvsúladesovšetkýmirelevantnýmizásadami
vyplývajúcimi z § 25 ods. 25 Zákona o rodine so zreteľom na čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 7, 8, 9 bod 3, 29
bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu a úvahy,

ktorýmisariadilprirozhodnutí,bolispätnepreskúmateľnéalogickysprávne.Súdprvejinštancierovnako
doručí účastníkom všetky vyjadrenia, ktoré im doteraz neboli doručené odvolacím súdom.
9. Voči predmetnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach otec podal dovolanie.
10. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3Cdo/38/2019-312 zo dňa
14.3.2019 tak, že dovolanie odmietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

11. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 24.10.2019 podal otec žiadosť o prerušenie konania na
časdorozhodnutiaoústavnejsťažnosti.Uviedol,žecestousvojhoprávnehozástupcu(ibapredovolacie
konanie) podal dňa 9.6.2019 na Ústavnom súde Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť, vedenú pod
značkou XXXX/XXXX. Konanie pred ústavným súdom rieši viacero otázok, ktoré môžu mať význam pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní a vplyv na ďalší procesný postup. K žiadosti neboli pripojené žiadne

prílohy.

12. Podľa ust. § 164 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) ak súd neurobí iné
vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Otec k uvedenej žiadosti nepripojil žiadne listinné dôkazy, neuviedol aké konkrétne otázky, ktoré
môžu mať význam pre rozhodnutie súdu má Ústavný súd v danom prípade vyriešiť. V spojení s
predmetom konania, jeho doterajším priebehom a so skutočnosťou, že vo veci rozhodoval nielen
prvostupňový súd, ale aj súd odvolací a dovolací, nenašiel súd právny základ pre prerušenie konania.

Z uvedených dôvodov súd postupom podľa ustanovení § 162 ods. 3 CSP návrh na prerušenie konania
zamietol ( I. výrok).
14. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 29.10.2019 otec požiadal, aby súd otázku nového
dokazovania ohľadom jeho majetkových pomerov vyriešil vyžiadaním listinných dôkazov, ktoré predložildo konania o rozvod vedeného tunajším súdom pod sp.zn. 14P/214/2017. Uviedol, že v roku 2018 začal
s podnikaním ako SZČO a podnikanie vykonáva doteraz. V roku 2018 dosiahol celkový čistý príjem po
zaplatení dane 7283,66 €. V roku 2019 mal príjem z podnikania orientačne 22 361,52 €, z toho výdavky

do Sociálnej poisťovne 2397,11 €, do zdravotnej poisťovne 664,86 € a paušálne výdavky 13 416,91 €.
Na bankových účtoch má hotovosť vo výške cca 1000 € a záväzky z podnikania odhadom asi 1000 €.
Vlastní osobné motorové vozidlo Opel Korza rok výroby 2014, kúpené počas trvania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Nasporené v 3. pilieri má asi 122 €. V roku 2017 zaplatil výživné vo výške
500 €, v roku 2018 vo výške 4500 € a v roku 2019 vo výške 1180 €.

15. Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2019 matka vyčíslila výdavky na domácnosť a na maloletého
nasledovne: bývanie 160 z toho mal. 80 €, strava 190 € z toho mal. 90 €, domácnosť 70 €, doprava
20 €, telefón 10 €. Náklady na maloletého tvorí 300 € poplatok za škôlku, 50 € oblečenie a obuv, 13 €
hygiena, 10 - 15 € lieky, 30 € hračky a voľný čas, 50 € ostatné potreby ako nábytok, kojenecké fľaše,
nosič pre dieťa a podobne. Matka má na účte vedenom vo U. F. 1792 €, na účte vedenom v Y.. 50 € a
na sporiacom účte 100 €. V celom rozsahu zotrvala na podanom návrhu.

16. Otec dňa 19.5.2020 doručil súdu rozpočet pre maloletého, ktorý definoval ako príjmy maloletého vo
výške 22,72 € daňový bonus, 24,95 € prídavok na dieťa, 370 € rodičovský príspevok, 250 € výživné otec,
250 € výživné matka. Po zverení maloletého do starostlivosti otca sa čistý príjem maloletého zmení o
917,67 €. Uviedol, že čistý príjem otca z podnikania je 528 € a čistý príjem matky je 778 €. V ďalšom
poukázal na počet a druh materských škôl ako aj na rozdiel v poplatkoch.

17. Dňa 19.5.2020 matka doručila súdu písomné vyúčtovanie s uvedením konkrétnych položiek, ktoré
požaduje započítať na dlžné výživné , a to plienky 16 €, kojenecká fľaša 6 €, Sunar 12 €, cievky 5 €, dve
tričká cca 10 €, jedny tepláky cca 5 €, jedna vesta cca 10 €, čo dohromady je 65 €.
18. V súlade s ustanovením § 33 zákona č. 161/ 2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd nariadil na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a

listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav veci:
19. Z obsahu spisu vedeného tunajším súdom pod spisovou značkou 14P/214/2017 súd zistil, že
manželstvo rodičov bolo I. výrokom rozsudku č.k. 14P/214/2017-221 zo dňa 30.11.2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/206/2019-341 zo dňa 31.1.2020 rozvedené.
Rozsudok v časti výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2019.

20. Uvedená skutočnosť spôsobila vznik neodstrániteľnej prekážky pre pokračovanie v konaní v rozsahu
úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu na čas do rozvodu s výnimkou úpravy
vyživovacejpovinnostiotcavočimaloletému.Predmetomkonaniapretoostalalenvyživovaciapovinnosť
otca voči maloletému za obdobie od narodenia maloletého do rozvodu manželstva rodičov.
21. Pred otvorením pojednávania sa súd pokúsil usmerniť účastníkov konania k uzavretiu rodičovskej

dohody. Matka bola ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu. Otec uviedol že výšku výživného namietať
nebude, avšak inštitút rodičovskej dohody nepozná, bojí sa ho, a preto nič nepodpíše, a to ani po tom,
ako mu súd vysvetlil inštitút rodičovskej dohody.
22. Matka na pojednávaní žiadala, aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého od
jeho narodenia do právoplatnosti rozsudku o rozvode mesačným výživným vo výške 250 € tak, ako to

má určené aj na čas po rozvode. Zdôraznila, že otcovi nikdy nebránila stretnúť sa so synom ani mimo
určený čas, no otec nevyužíva ani len súdom určený rozsah styku. Uviedla, že za predpokladu, ak by
otec nežiadal na dlžné výživné započítať doteraz zaplatené výživné na tvorbu úspor, navrhla otcovi
dohodnúť sa na výživnom vo výške 200 €. Vzhľadom k tomu že vytvorené úspory budú započítané na
dlžné výživné, netrvá naďalej na výživnom na tvorbu úspor, avšak žiada bežné výživné vo výške 250

€. Otec zaplatil na sporenie maloletému od januára 2018 do októbra 2018 sumu 2200 €, čo zároveň
preukázala výpisom z U. F. a.s. zo dňa 24.3.2020. Navrhla na dlžné výživné započítať aj sumu vo výške
65 €, ktorou otec prispel na drobné nákupy uvedené v jej poslednom písomnom podaní. V ostatnom
zotrvala na doterajších písomných aj ústnych vyjadreniach v tomto aj v rozvodovom konaní.
23. Otec po otvorení pojednávania nesúhlasil so sumou 250 €, s opakovaným a dôrazným poukazom

na zásadu odvolacieho konania aj dovolacieho konania zákazu reformatio in peius, zároveň poukázal
na to, že ide o sumu vyššiu, než bola navrhovaná pred pojednávacou miestnosťou, a ktorá mala byť
určená pred tými troma rokmi. Keď matka dvihla sumu z 200 € na 250 €, on teda musí sumu znížiť a
navrhuje za obdobie roku 2017 mesačné vo výške 27,33 €, za rok 2018 vo výške 28,09 € mesačne a za
rok 2019 vo výške 28,80 € mesačne, niečo viac ako minimálne výživné. S odkazom na ust. § 38 zákona

o rodine je presvedčený, že keď mu boli rodičovské práva pozastavené, nemôže mať ani povinnosti a
platiť výživné. Vysvetlil svoje písomné vyčíslenie príjmov maloletého, z ktorého je podľa neho zrejmé, že
voči maloletému aktuálne v rámci rozvrátenej rodiny smerujú príjmy v celkovej výške 917,67 € mesačne,
pričom matkin čistý príjem je zhruba 778 € mesačne, čo považuje za primerané vzhľadom k jej vzdelaniua k lokalite v ktorej matka býva a vykonáva prácu. Zároveň poukazuje aj na svoj príjem, ktorý je vo
výške 528 €, ktorý považuje tiež vzhľadom k lokalite v ktorej žije za primeraný všetkým okolnostiam. V
súvislosti s takto dosahovanou výškou príjmu je presvedčený, že výživné ktoré smeruje k rukám matky

na maloletého je nadštandardné. Na pojednávaní otec nebol schopný verifikovať výšku zaplateného
výživného, poukázal na svoje písomné podania a dokazovanie v rozvodovom konaní.

24. Kolízna opatrovníčka potvrdila, že má vedomosť o tom, že otec sa s maloletým nestretáva ani
v rozsahu súdom určeného času. Zásadne nesúhlasila s otcom navrhovaným minimálnym výživným

s poukazom na odôvodnené potreby dieťaťa, na možnosti a schopnosti oboch rodičov, osobitne
zdôrazňujúc, že otec sa v rozhodnom období bez vážneho dôvodu vzdal finančne výhodného
zamestnania. Navrhla uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačným výživným vo
výške 250 €.

25. Obaja rodičia potvrdili, že v roku 2017 bolo zaplatené na bežnom výživnom 500 €, v roku 2018 na

bežnom výživnom 2.100 € a zároveň za obdobie od 4.1.2018 do 15.9.2018 bolo vložené na tvorbu úspor,
na účet ktorý je zriadený na meno maloletého a dispozičné právo má matka výživné vo výške 2.200 €,
spolu teda zaplatené výživné za rozhodné obdobie 4.800 €.

26. Z obsahu spisu 14P/214/2017 súd zistil nasledovné skutočnosti:

MatkakontinuálnebývavrodinnomdomeU.H.XXX/XvV..Ideorodinnýdom,vktoromsútrisamostatné
byty, matkin byt je na najvrchnejšom poschodí a je to 4-izbový byt. Matka má 1/3 spoluvlastnícky podiel
k tejto nehnuteľnosti. Výdavky s bývaním sú v sume 157,- Eur mesačne, pozostávajú z výdavkov na
elektrinu, vodu, plyn, daň z nehnuteľnosti, odpad a internet. Výdavky na stravu v domácnosti pre matku
a pre syna sú 150,- Eur mesačne. Ostatné výdavky na hygienu a kozmetiku, mimo hygieny a kozmetiky

pre dieťaťa, sú bežného charakteru. V byte býva iba matka a mal. R., nikto iný tam nebýva. Matkine
ďalšievýdavkysúpriemerne18,-EurmesačnenadopravunaMHDa5,-Eurmesačnenatelefón.Okrem
mal. R. matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, nie je vlastníčkou žiadnej inej, ďalšej nehnuteľnosti, ani
hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Matka je zdravá, nemá zvýšené výdavky so zdravotným stavom a t.č.
nespláca žiadne úvery ani žiadne pôžičky.

Príjem matky pozostáva z platu, ktorý poberá od zamestnávateľa S. S. G. v V., kam nastúpila
XX.XX.XXXX. Priemerný príjem v hrubom je vo výške 991,50,- Eur mesačne, okrem toho poberá
prídavky na mal. R. a rodičovský príspevok. Sporadicky sa matke podarí získať príjem aj z recenzných
posudkov na učebnice, za jeden posudok je to 100,- Eur, za rok 2018 boli takéto posudky dva. Manžel
jej prispieval na výživu dieťaťa v zmysle rozhodnutia súdu 200,- Eur, ale po tom, čo bolo rozhodnutie

zrušené rozsudkom Krajského súdu, už jej v novembri 2018 prispel len sumu 50,- Eur mesačne. Sumou
200,- Eur mesačne, ako bežné výživné prispieval len od 12/2017 do 10/2018, pred tým na výživu
syna prispieval sumou 50,- Eur mesačne. Nad túto sumu otec zabezpečuje synovi drobnosti, nejaké
hračky, keksík alebo piškóty. Mal. je ešte v celodennej starostlivosti, nenavštevuje žiadne predškolské
zariadenie. Mal. momentálne naďalej užíva umelé mlieko, kde je výdavok 53,- Eur mesačne, na odev

je to 46,- Eur mesačne, hygienické potreby 36,- Eur mesačne, vyslovene pre syna na hračky 45,- Eur
mesačne, ostatné potreby ako sú deky, cumle, fľaše, posteľné prádlo, trojkolka a ďalšie potreby na
zabezpečenie celkovej starostlivosti o mal. vychádzajú v priemernej výške 78,- Eur mesačne, na lieky
vynakladá 9,- Eur mesačne, ide o lieky v súvislosti s horúčkou alebo napr. predpísaný D vitamín či
probiotiká. Je zdravý, nemá zhoršený zdravotný stav, ktorý by vyžadoval pravidelnú liečbu. V týchto

sumách nie je uvedená suma za príkrmy, za riadnu stravu, tú matka zahrnula do výdavkov domácnosti
na stravovanie pre nich oboch.
Otec býva v L. W. U.. Jeho rodičia majú k dispozícii byt v L. W. U. a rodinný dom v L. T.. Otec sa zdržiava
striedavo tam aj tam, v zime v byte v L. W. U., keďže v rodinnom dome sa nekúri. Jeho mesačné výdavky
sú75,-Eurpríspevokrodičomnabývaniea75,-Eurmesačnepríspevoknastravu.Taktozačalprispievať

asi od začiatku roka 2018, nevie presne, od ktorého obdobia to bolo. Momentálne vykonáva prácu na
základe autorskej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou V N. s.r.o., ktorú uzavrel v máji alebo v júni XXXX,
dňa XX.XX.XXXX si registroval daňovú licenciu. Na základe toho pracuje na tvorbe softwarových diel.
Musel si zabezpečiť laptop, stoličku a stôl, rovnako zabezpečiť prípojku na internet. V rámci autorskej
zmluvy má dojednanú hodinovú odmenu 3,- Eur, ale reálne ide len o rámcovú dohodu, pričom nárok

na odmenu má až po odovzdaní diela a podľa toho sa určí počet hodín. Otec fakturuje mesačne sumu
od 1.000,- Eur - 1.500,- Eur, pričom má aj výdavky. Ďalší výdavok má na cestovné. Otec nevedel určiť
výšku cestovného. Nevedel vyčísliť v čistom, koľko má príjem na základe autorských zmlúv. Súčasťou
nákladov pri vykonávaní tých autorských diel je cestovanie, kedy si musí hradiť ubytovanie, okrem tohomá výdavky na oblečenie a stravu, ktoré nevedel presne špecifikovať, ale sú bežného charakteru. Okrem
toho platí internet v dvoch domácnostiach 8,- Eur a 10,- Eur mesačne, na telefón minie zhruba 5,- Eur
mesačne. Ostatné výdavky otca sú drobné, bežného charakteru. Otcov zdravotný stav je v poriadku,

nemá pravidelné zvýšené výdavky so zdravotným stavom. Okrem mal. inú vyživovaciu povinnosť nemá,
nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Otec vlastní v BSM Opel Corsa D, ktorý je asi 4-ročný, inú
hnuteľnú veci väčšej hodnoty nevlastní, neplatí žiadne úvery, hypotéky ani pôžičky. Okrem toho mal otec
jednorazový príjem 50,- Eur - 60,- Eur, kedy robil recenziu na základe objednávky. Otec bol evidovaný
na ÚPSVaR ako nezamestnaný, ale už nie je, nepoberá žiadne sociálne dávky ani dávky zo Sociálnej

poisťovne. Pracoval v spoločnosti W. KE s.r.o. X rokov v M. na pozícii L. U.. Príjem mal vo výške 2.200,-
Eur mesačne v hrubom. Tento pracovný pomer ukončil z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že
posledných8mesiacovdochádzaldozamestnaniazoL.W.U.,kdecestatrvalahodinuvlakom,XXminút
MHD a následne nejaký presun, celkovo 4 hodiny strávil v doprave. Dôvodom bolo, že po tom, čo podala
matka návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, to celé pre neho prestalo dávať zmysel a preto to
jednoducho skončil. Okrem toho pracoval veľa, niekedy aj celý deň a aj večer, keďže mal zákazníkov zo

zahraničia, kde je časový posun a preto sa s nimi spájal aj neskoro. Po ukončení pracovného pomeru,
sa otec registroval sa na úrade práce ako nezamestnaný, začal poberať podporu v nezamestnanosti a
preto nemal pocit, že tým ohrozuje seba alebo dieťa. Otec poukázal na to, že vo firme je preukázaná
15% dobrovoľná fluktuácia zamestnancov a aj niekedy sa stáva, že klient z G. jednoducho povie, že
ten a ten už nie je členom tímu, čo ovplyvňuje zloženie spoločnosti. Podpora v nezamestnanosti bola

okolo 890,- Eur mesačne. Po tom, čo otcovi skončila podpora v nezamestnanosti, sa rozhodol robiť na
základe autorských zmlúv. Otec uviedol, že na neho boli kladené veľké psychické nároky a tlaky, keďže
zamestnávateľ stále prepúšťal, aj to bol dôvod prečo skončil pracovný pomer v spoločnosti W.. Jeho
rodičia v jeho prospech zriadili finančné produkty, ktoré boli vedené na jeho meno. Nepotvrdil, že by
to bolo 150.000,- Eur, určite nie také suma, pripustil sumu 100.000,- Eur. Tieto finančné produkty boli

zriadené s istým cieľom, aby otca zabezpečili do budúcna. Na otázku súdu, či rodičia žiadali vrátiť tieto
peniaze otec uviedol, že istým spôsobom áno. Jednoducho sa spoločne dohodli na tom, že ak nie je otec
schopný naplniť ciele, pre ktoré tie finančné prostriedky boli vytvorené, je potrebné ich vrátiť, spoločne
sa na tom s rodičmi dohodli.
Otec uviedol, že matka nikdy nežiadala peniaze na mal. syna. Podľa rozhodnutia súdu otec prispieval

chvíľu sumou 400,- Eur mesačne, ide skutočne o vysokú sumu, ktorú otec hradil z toho, čo mal ušetrené.
Otec mal úspory 6000,- Eur možno 7000,- Eur, momentálne z nich zostáva niečo málo, možno 1.000,-
Eur. Ak bude zverený do starostlivosti matky, vedel by otec prispievať na výživu syna určite okolo 100,-
Eur mesačne.

27. Z oznámenia T. J. z XX.XX.XXXX súd zistil, že matka bola zamestnancom u tohto zamestnávateľa
na čiastočný úväzok od 01.09.2016 do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX čerpala
materskú dovolenku. Dňa XX.XX.XXXX bol pracovný pomer ukončený a skončil uplynutím doby.
Priemerná hrubá mzda za obdobie od 01.09.2016 do 28.02.2017 to je za 6 mesiacov do nástupu na
materskú dovolenku bola 211,02,- Eur. Pre ukončenie pracovného pomeru jednorázovo bolo vyplatená

nevyčerpaná dovolenka v sume 189,26,- Eur v hrubom, zo mzdy neboli vykonávané žiadne zrážky,
priemerný čistý mesačný príjem bol 148,04,- Eur, z preplatenej nevyčerpanej dovolenky v čistom
vyplatené 147,17,- Eur, daňový bonus nebol vyplácaný, nebolo ani zrážané výživné. Zamestnankyňa sa
nevzdala výhodnejšieho zamestnania ani pracovného zaradenia v organizácii, pracovný pomer skončil
z dôvodu, že bol uzavretý na dobu určitú, v prípade jeho predĺženia by zamestnankyňa aj naďalej

dosahovala porovnateľný príjem ako uviedli, odstupné nebolo vyplatené, nebol zákonný dôvod.

28. Z oznámenia zamestnávateľa matky G. v V. a doloženého opisu mzdového listu súd zistil, že za
obdobie od 1/2018 do 10/2018 bol priemerný čistý príjem na strane manželky 726,624,- Eur mesačne,
uplatňovala si nárok na daňový bonus v sume 21,56,- Eur mesačne, za obdobie od 1/2017 do 12/2017

dosiahla celkový čistý príjem v sume 1.330,11,- Eur a to 1/2017 v sume 666,66,- Eur, vo 2/2017 - 666,65,-
Eur a v 12/2017 jej bolo vyplatené 3,20,- Eur.

29. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 26.10.2017, súd zistil, že prídavky na mal.
poberá matka, v období od 01.04.2017, mesačne v sume 23,52,- Eur.

30.ZosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyKošicez08.03.2018súdzistil,žematkavsúčasnosti
poberá rodičovský príspevok na dieťa R. V., nar. XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX do trvania podmienok
aktuálne v sume 214,70,- Eur a prídavok na uvedené dieťa od XX.XX.XXXX do trvania podmienokaktuálne mesačne vo výške 23,68,- Eur. Nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani iné soc. dávky, menovaná
nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledná evidencia bola od 03.06.2009 do
14.09.2009, vyradená bola do pracovného pomeru. V súčasnosti nepoberá dávky v hmotnej núdzi,

rodičovský príspevok ani iné soc. dávky. Menovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
25.09.2017 a evidencia trvá. Menovaný uviedol ako adresu prechodného pobytu L. XXXX/X, L. W. U..

31. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo 06.11.2018 súd zistil, že matka
od 01.06.2017 nie je a nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 01.06.2017 poberá

prídavok na dieťa aktuálne v sume 23,68,- Eur mesačne na mal. R. V. a rodičovský príspevok aktuálne v
sume 214,70,- Eur mesačne, tiež na mal. R.. Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
V dotazovanom období od 01.06.2017 bol v evidencii od 25.09.2017 do 08.04.2018. Dňa 09.04.2018 bol
vyradenýnavlastnúžiadosť,menovanýnepoberáanikdynepoberalhmotnúnúdzi,rodičovskýpríspevok
ani iné soc. dávky. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad, pracovisko Levoča.

32. Z otcom doloženého ročného zúčtovania preddavkov na daň u zamestnávateľa W. V. s.r.o. za rok
2016 zistil, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti v peňažnej a nepeňažnej
forme vrátane príjmov zo sociálneho fondu uvedenej v časti 1 bod 0.0 u otca bol v úhrnnej výške
25.740,76,- Eur a v roku 2017 vo výške 25.054,66,- Eur.

Na základe otcom doloženého ročného zúčtovania preddavkov za daň u zamestnávateľa W. V. s.r.o. za
rok 2015 súd zistil, že v tomto roku bol úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov vo výške 22.112,78,-
Eur a v roku 2016 - 25.740,76,- Eur.

33. Z oznámenia spoločnosti W. V. s.r.o. z 12.03.2018 súd zistil, že pracovný pomer s pánom R. V.,

nar. XX.XX.XXXX bol skončený výpoveďou zo strany zamestnanca podľa § 67 Zákonníka práce a to
dňa XX.XX.XXXX. Dôvodom bola nespokojnosť s výškou mzdy. Výška porovnateľného priemerného
mesačného čistého príjmu v prípade zotrvania v pracovnom pomere by dosahovala 1.804,36,- Eur.
Priemerný zárobok, ktorý pán V. dosiahol za obdobie od 1/2016 do 8/2017 je úhrnom 35.980,23,- Eur,
čo v priemernej výške je 1.799,215,- Eur mesačne.

34. Zo správy Soc. poisťovne pobočka Košice zo 07.03.2018 súd zistil, že R. V., nar. XX.XX.XXXX,
poberá dávky v nezamestnanosti od 25.09.2017 do 24.03.2017 v sume 29,9836,- Eur na kalendárny
deň a manželka E. V. nepoberá dávky v nezamestnanosti ani nemocenské dávky.

35. Z oznámenia Sociálnej poisťovne z 8.11.2018 súd zistil, že R. V. poberal dávku v nezamestnanosti od
25.09.2017 do 24.03.2018 v sume 29,9836,- Eur na kalendárny deň. Nemocenské dávky od 01.06.2017
doteraz nepoberal. Matka nepoberala od 01.06.2017 dávky v nezamestnanosti. Poberala materské od
X/XXXX do XX/XXXX v úhrnnej výške 3.836,50,- Eur.

36. Lustráciou v Sociálnej poisťovni zo dňa 27.11.2018 súd zistil, že otec bol zamestnancom spoločnosti
W. V. s.r.o. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX je následne evidovaný v Sociálnej
poisťovni ako dobrovoľne poistená osoba na DP a RF a NP, s určeným vymeriavacím základom v
priemere 500,- Eur mesačne. Od 01.05.2018 bol zvýšený vymeriavací základ na strane manžela na
sumu 1.500,- Eur mesačne v priemere. Od 03.10.2018 do 05.10.2018 je evidovaná u otca dohoda o

vykonaní práce pre G. v V. bez uvedenia vymeriavacieho základu. Aktuálne je otec v Sociálnej poisťovni
vedený ako dobrovoľne poistená osoba na NP, DP, RF a PvN, kde v 10/2018 je uvedený vymeriavací
základ 1.500,- Eur, úhrn poistného je v závislosti od konkrétneho poistenia a to na nemocenské poistenie
14,90,- Eur, na dôchodkové poistenie 97,34,- Eur a na poistenie v nezamestnanosti 14,90,- Eur.

37. Otec v záverečnej reči zotrval na názore, že nie je možné na podklade tohto spisu prijať akékoľvek
rozhodnutie, na podklade tohto spisu pojednávať a rozhodovať. V konaní hájil záujmy svojho syna a
stáleichhájiaveľmidobrepoznáajpodmienky,ktorésúumatkyastojízavšetkýmisvojimivyjadreniami.

38. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd

postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.39. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

40. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd
rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.

41. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana

a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

42. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

43. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým

hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so
zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie

vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv

a povinností.

44. Podľa ust. § 62 ZOR (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

45. Podľa ust. § 63 ZOR (1) rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti

s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký
by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3)Ak to majetkové pomery povinného rodiča
dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie
pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby
túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému

bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

46. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZOR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

47. Podľa § 75 ods. 1 ZOR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

48. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

49. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

50.Otecpočaskonaniaopakovaneajvpriebehupojednávanianamietalexistenciurôznychprekážokpre
rozhodnutie vo veci samej, a to existenciu iných prebiehajúcich konaní, ktoré majú brániť rozhodovaniu
súdu konaní, zaujatosť celého súdu aj odvolacieho súdu, konanie pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky a porušenie zákazu reformatio in peius.

51.Podľaust.§161ods.1a2CSP(1)Aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví.

52. V danom prípade vznikla procesná prekážka pre rozhodovanie súdu o rodičovských právach a
povinnostiach na čas do rozvodu z toho dôvodu, že manželstvo rodičov bolo dňa 12.1.2019 právoplatne
rozvedené. Z uvedeného dôvodu zanikli dôvody pre rozhodovanie o úprave styku otca s maloletým na
čas do rozvodu tak, ako to bolo uložené súdom odvolacím, súd preto v súlade s cit. ust. zákona konanie

v tejto časti zastavil ( IV. výrok).

53. Iné procesné prekážky pre rozhodnutie vo zvyšku konania súd nenašiel. Aktuálne neprebieha žiadne
iné súdne konania ohľadom rodičovských práv voči maloletému na čas do rozvodu manželstva rodičov.

54. Námietkou zaujatosti sa zaoberal už odvolací súd v konaní o odvolaní otca, ako aj dovolací súd v
rozhodnutí o dovolaní. V súlade s ust. § 52 a 53 CSP súd na námietku zaujatosti neprihliadol.

55. K otcom vznesenej námietke porušenia zásady reformatio in peius ( nemožnosť zhoršenia
postavenia odvolateľa) súd poznamenáva, že podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu. Uvedená zásada je zásadou aplikovanou v odvolacom konaní,
prvostupňový súd nemá právomoc preskúmavať postup odvolacieho súdu. Vo všeobecnosti je však
možnéuviesť, ževmimosporovomkonaní,ktorésúdmôžezačaťajbeznávrhu(§36ZOR)niejemožné
túto zásadu aplikovať z toho dôvodu, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania ani odvolacími

dôvodmi odvolania.

56. K námietke otca, že s poukazom na ust. § 38 ZOR, mu boli pozastavené rodičovské práva, a
preto mu nemôžu ostať ani povinnosti, konkrétne povinnosť platiť výživné súd uvádza, že otec nebol
rodičovských práv ani pozbavený, ani mu neboli pozastavené či obmedzené v zmysle právnej úpravy

ust. § 38 ZOR. Zároveň súd dáva do pozornosti, že aj v prípade postupu podľa § 38 ZOR vyživovacia
povinnosť nezaniká ( § 39 ods. 4 ZOR).

57. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že otec opustil matku a nenarodené dieťa v
4. mesiaci jej tehotenstva a od tohto obdobia až do vydania neodkladného opatrenia, ktorým ho súd

zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 50€ si neplnil vyživovaciu povinnosť ani voči matke
( v tom čase manželke) a po narodení maloletého ani voči nemu. Následne po vydaní neodkladného
opatrenia si túto povinnosť plnil nedobrovoľne, len v rozsahu súdnych rozhodnutí v rôznych výškach
podľa svojho vlastného výkladu.58. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý

z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou

starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd.

59. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení

konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na
úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne
tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne
zárobkovéschopnostiamožnostikaždéhozrodičov,ktorésúdanénielenichsubjektívnymivlastnosťami

ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam
rodičov. Pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči mal. dieťaťu je rozhodujúci
príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Je povinnosťou
súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým
schopnostiam.

60. Súd po vykonanom dokazovaní posúdil pomery účastníkov konania v rozhodnom období v
zmysle vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že matkou navrhovaná suma vo výške 250 €
mesačnejeprimeranýmvýživnýmnauspokojeniepotriebmaloletého,azároveňzodpovedámožnostiam
a schopnostiam povinného rodiča za aplikácie princípu potencionality, ktorá má prednosť pred

princípom fakticity. Pri posúdení odôvodnených potrieb mal. súd zohľadnil najmä jeho útly vek, potreby
všeobecného charakteru, skutočnosť, že mal. bol a stále je v osobnej celodennej starostlivosti matky,
nenavštevoval v tom čase žiadne predškolské zariadenie a jeho zdravotný stav nevyžadoval žiadne
zvýšené vynakladanie výdavkov.

61. Na strane povinného otca mal súd na základe vykonaného dokazovania jednoznačne za
preukázané, že je v jeho reálnych schopnostiach a možnostiach je prispievať na výživu mal. sumou 250
€ mesačne. Súd vyhodnotil, že otec sa bezdôvodne vzdal výhodnejšieho zamestnania u zamestnávateľa
W.., kde pracoval v riadnom pracovnom, pomere od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a za obdobie od X/
XXXX do X/XXXX dosiahol príjem úhrnom 35.980,23 €, čo v priemernej výške je 1.799,215 € mesačne.

Z vyjadrenia zamestnávateľa mal súd za preukázané, že pracovný pomer otca u tohto zamestnávateľa
bol skončený výpoveďou zo strany zamestnanca podľa § 67 Zákonníka práce a to dňa XX.XX.XXXX,
dôvodom bola nespokojnosť s výškou mzdy. Výška porovnateľného priemerného mesačného čistého
príjmu v prípade zotrvania v pracovnom pomere by dosahovala 1.804,36 €. Porovnaním výpovedí otca
o dôvodoch skončenia pracovného pomeru na prvom pojednávaní v tomto konaní a na pojednávaní

v rozvodovom konaní súd zistil, že otec svoje vyjadrenia účelovo modifikoval, kedy v tomto konaní
uviedol ako dôvod aj nespokojnosť zamestnávateľa s jeho výkonom, ktorú skutočnosť už v rozvodovom
konaní neuvádzal. Otec sám potvrdil, že zo zamestnania odišiel s vedomím, že bude mať nárok len
na dávky v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne. Dochádzanie do zamestnania otec pritom zvládalpo dobu 8 mesiacov bez problémov a aj vyjadrenie o zvýšenej psychickej záťaži ako dôvode na
ukončenie pracovného pomeru nekorešponduje s vyjadrením otca, že ak by chcel, mohol by sa do
zamestnania vrátiť a u tohto zamestnávateľa pracoval 5 rokov bez vážnych problémov. Otec si napokon

sám protirečil keď uviedol, že ho cestovanie a dochádzanie do Košíc vyčerpávalo a to bol hlavný
dôvod skončenia pracovného pomeru, ale ak by mu v Košiciach ponúkli zodpovedajúcu prácu, tak by
ju prijal. Správanie otca, pri ktorom otec sám skončil uvedený pracovný pomer výpoveďou, vyhodnotil
súd jednoznačne ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a nezodpovedné správanie otca, za
situácie, keď otec vedel, že mal. je svojou výživou na otca odkázaný. Vyjadrenia otca o tom, že aj v

súčasnosti si zabezpečuje príjem na základe autorských zmlúv, vytváraním softwarových diel, posúdil
súd za relevantné z hľadiska preukázaného zachovania schopností otca dosahovať aj v súčasnosti
pravidelný a porovnateľný príjem, pričom otec sám v záverečnej reči uviedol, že v jeho schopnostiach
bolo dosahovať aj nadštandardné príjmy. Za relevantné pre rozhodnutie súdu o určení výživného zo
strany povinného otca považoval súd aj skutočnosť, že otec disponoval finančnými produktmi vo výške
podľa jeho vyjadrenia v tomto konaní 150.000 €, v rozvodovom konaní už hovoril o sume 100.000 €,

ktoré dobrovoľne a na základe dohody s rodičmi, bez ich priamej žiadosti, svojim rodičom vrátil ( pretože
po odchode zo spoločnej domácnosti cítil, že zlyhal), čím sa rovnako bezdôvodne vzdal majetkového
prospechu. S prihliadnutím na skutočnosť, že otec má jedinú vyživovaciu povinnosť k mal., je zdravý,
nemá pravidelné zvýšené výdavky so svojim zdravotným stavom, ako aj na výšku jeho výdavkov
pozostávajúcich najmä z príspevkov rodičom na bývanie a stravu vo výške 150 € mesačne, výdavkov

na telefón a dopravu, ako aj výdavkov na pracovnú činnosť, dospel súd k jednoznačnému záveru, že v
reálnych schopnostiam a možnostiach otca je prispievať na výživu mal. sumou 250 € mesačne. Uvedenú
sumu výživného považoval súd za primeranú tiež celkovým pomerom na strane otca, na životnej
úrovni ktorého sa má mal. R. právo podieľať. Na strane matky súd uvádza, že na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že v čase podania návrhu bola matka na materskej, neskôr na rodičovskej

dovolenke, do zamestnania bola nútená nastúpiť predčasne práve kvôli tomu, že otec na výžive
maloletého neparticipoval v dostatočnom rozsahu tak, aby boli uspokojené potreby maloletého. Matka
zároveň významnú časť vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o maloletého, nakoľko otec
nerealizujeanilensúdomurčenýrozsahstykuaposkytovanímvecnýchplnení,predovšetkýmbývania.Z
uvedených dôvodov súd určil za rozhodné obdobie otcovi výšku vyživovacej povinnosti 250 € mesačne.

62. Súd vyhovel návrhu matky a v súlade s ust. § 77 ods. 1 tretia veta ZOR priznal výživné pre
maloletého od jeho narodenia. Matka podala návrh dňa XX.X.XXXX, maloletý sa narodil dňa X.X.XXXX.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že otec matku opustil počas tehotenstva,
pričom jej neposkytol žiadnu pomoc a podporu ani v čase pôrodu, ani po ňom, žiadnym spôsobom

sa nepodieľal na nákladoch spojených s tehotenstvom, pôrodom, narodením dieťaťa a výživné na
maloletého neplatil vedome a úmyselne, pričom ho začal platiť až po nariadení neodkladného opatrenia,
aj to len v presne určenej sume 50 €. Uvedené súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa v
zmysle cit. ust. zákona, ktoré umožňujú vyhovieť návrhu na priznanie výživného aj pred podaním návrhu,
t.j. od X.X.XXXX.

63. Vzhľadom k skutočnosti, že manželstvo rodičov bolo právoplatne rozvedené dňa 12.1.2019, pričom
výživné je zročné mesiac vopred ( § 76 ods. 2 ZOR) súd určil otcovi povinnosť platiť určené výživné
do 31.1.2019.

64. Vychádzajúc z uvedeného vznikla otcovi povinnosť zaplatiť matke za obdobie od 9.4.2017 do
31.1.2019 vo výške 5433,26 € ( násobok 250€ za 8 mesiacov a 22 dní v roku 2017, za 12 mesiacov
roku 2018 a január roku 2019).

65. Obaja rodičia zhodne potvrdili a preukázali, že za obdobie od narodenia maloletého do januára 2019,

otec zaplatil na bežnom výživnom v roku 2017 sumu 500 €, v roku 2018 sumu 2.100 € a zároveň za
obdobie od 4.1.2018 do 15.9.2018 bolo vložené na tvorbu úspor, na účet ktorý je zriadený na meno
maloletého a dispozičné právo má matka výživné vo výške 2.200 €, spolu teda zaplatené výživné za
rozhodné obdobie 4.800 €. Matka potvrdila a žiadala uznať na zaplatené výživné aj sumu vo výške
65€, ktorú v ktorej hodnote otec maloletému za uvedené obdobie kúpil rôzne maličkosti ( bod 17). Po

započítaní zaplateného výživného vzniklo otcovi za rozhodné obdobie dlžné výživné vo výške 568,26 €.

66. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného súd určil podľa ust. § 232 CSP. Otec o inú lehotu na
zaplatenie dlžného výživného nepožiadal a súd nenašiel žiadne dôvody, pre ktoré by mal určiť dlhšiulehotu na zaplatenie dlžného výživného a poskytnúť tak otcovi de facto bezúročný úver na úkor
maloletého.

67. Vzhľadom k rozhodnutiu vo veci samej súd s odkazom na ust. § 337 ods. 3 veta prvá CSP aj bez
návrhu zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení č.k. 19P/37/2017-27 zo dňa 7.6.2017

68. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

69. Podľa ust. § 396 ods. 1 a 3 CSP (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa
použijú aj na odvolacie konanie. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

70. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Matka a kolízny opatrovník sa vzdali práva na odvolanie, preto im nepatrí.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil .