Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200225
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8519200225.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
BoulevardHaussmann1,75009Paríž,zapísanávparížskomRegistriobchoduaspoločnostípodčíslom
542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO:
47 234 547, proti žalovanému: F. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, X. S., o zaplatenie
390,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.

8Csp/16/2019-62 zo dňa 7. októbra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“)

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 390,86 eur, úrok z úveru vo výške 22,00 % ročne zo sumy
347,60 eur od 3.3.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 390,86 eur
od 3.3.2016 do zaplatenia a trovy konania.

4. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti

I. X. a.s., F. 7, W. so žalobcom, na základe ktorého spol. I. X. a.s. zanikla a žalobca sa stal jej
univerzálnym nástupcom. Dňa 30.7.2015 uzavrela spol. I. so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, obsahom ktorej bol záväzok spol. I. poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 347,60
eur a záväzok žalovaného vrátiť úver spolu s úrokmi a poplatkami v 12 mesačných splátkach vo výške34,60 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.8.2015. Žalovaný si povinnosť splácať úver riadne a
včas neplnil a neuhradil do dnešného dňa nič. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku
neplatenia dohodnutých splátok spol. I. vyhlásila dňa 2.3.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal

dlh žalovaného v celom rozsahu splatný. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 390,86 eur,
ktorý pozostáva zo zvyšku istiny vo výške 347,60 eur, z úrokov vo výške 30,84 eur a z poistného vo
výške 12,42 eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného žiadal aj úroky z omeškania.

5. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.7.2015,

prehľad splátok a úhrad žalovaného, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
9.3.2016, doklad o jeho doručení, výpis z obchodného registra žalobcu vo francúzštine a jeho preklad
do slovenčiny a výpis z obchodného registra spol. I. X., a.s.

6. Na výzvu súdu, či pred doručením oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bola
žalovanému doručovaná nejaká výzva s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru reagoval žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka s tým, že splnil podmienky v tomto zákonnom ustanovení, keďže oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru nebolo prvým upozornením žalovaného na nesplácania úveru. Žalobca do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru viackrát upozorňoval na existenciu dlhu a vyzýval žalovaného
na jeho splatenie tak telefonicky, ako aj písomne. Poukázal na výzvu, ktorú predložil, v ktorej bola

informácia, že ak žalovaný neuhradí dlžnú sumu, bude spol. I. požadovať zaplatenie celej nesplatenej
časti úveru vrátane príslušenstva. Až následne spol. I. pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru. Okrem uvedenej výzvy predložil právny zástupca žalobcu k svojmu podaniu aj potvrdenie o
čerpaní finančných prostriedkov a amortizačnú tabuľku s rozpisom splátok.

7. Na výzvu súdu podľa § 138 C.s.p., či žalobca trvá na podanej žalobe, keďže s poukazom na §
54a Občianskeho zákonníka sa uplatnená pohľadávka javila ako premlčaná reagoval právny zástupca
žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení trval na podanej žalobe s poukazom na to, že žalobca mohol svoje
právouplatniťprvýkrátaždeňnasledujúcipozosplatneníúveru,teda3.3.2016,pretovzhľadomnadátum
podania žaloby nárok nepovažoval za premlčaný.

8. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu
so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nim vyjadril, uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho
tvrdení. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, aj keď mu boli riadne doručené.

9. Súd I. inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého právny
predchodca žalobcu, spol. I. X., a.s., uzavrel so žalovaným dňa 30.7.2015 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému peňažné prostriedky na úhradu tovaru špecifikovaného v zmluve, ktorého kúpna cena bola

477,60 eur. Po úhrade priamej platby vo výške 130,00 eur bola predmetom úveru peňažná suma vo
výške 347,60 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť v 12 mesačných splátkach po 34,60 eur vždy k 15. dňu
v mesiaci počnúc dňom 15.8.2015 a končiac dňom 15.7.2016. Ďalšie údaje boli v zmluve uvedené
nasledovne: fixná ročná úroková sadzba vo výške 22,00 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov
vo výške 24,33 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 21,35 %, celková čiastka

k zaplateniu vo výške 390,36 eur, zvolený súbor poistenia - komplexný súbor, poplatok za poistenie
6,36 %. Žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu splátku. K 1.3.2016 evidoval
právny predchodca žalobcu dlh vo výške 390,86 eur pozostávajúci z istiny vo výške 347,60 eur a
príslušenstva (úrokov a poistenia) spolu vo výške 43,26 eur. Právny predchodca žalobcu vyhotovil výzvu
na splatenie dlžnej čiastky úveru, v ktorej vyzval žalovaného na zaplatenie aktuálne dlžnej sumy 103,80

eur (vrátane príslušenstva) a poučil žalovaného, že ak dlh neuhradí, je právny predchodca žalobcu
oprávnený pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Táto výzva bola podaná na prepravu dňa
1.12.2015. Právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 9.3.2016 oznámil žalovanému, že úver sa
stal predčasne splatným dňa 2.3.2016 a vyzval žalovaného k úhrade celého dlhu do 14 dní od doručenia
oznámenia. Oznámenie si žalovaný prevzal dňa 17.3.2016, neuhradil však žiadnu sumu. S účinnosťou

od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti I. X. a.s., F. X, W. so žalobcom, na základe
ktorého spol. I. X. a.s. zanikla a žalobca sa stal jej univerzálnym nástupcom.

10. Súd I. inštancie po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.11.Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuuzavrelsožalovaným
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd pritom vychádzal z povahy zmluvných strán, keď právny

predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojho podnikania, kým žalovanému bol úver poskytnutý
akofyzickejosobenepodnikateľovi,akoajzobsahuzmluvyoúvere,ktoránapĺňaznakyspotrebiteľského
úveru. Táto skutočnosť ani nebola sporná.

12. V zmysle cit. § 54a Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 5.12.2018 je súd povinný skúmať

aj skutočnosť, či sa neuplatňuje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd sa preto v prvom
rade zaoberal touto otázkou. V danom prípade je zrejmé, že právny predchodca žalobcu využil svoje
právo zosplatniť úver z dôvodu riadneho nesplácania úveru, pričom k zosplatneniu pristúpil k 2.3.2016.
Vychádzajúc z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je teda zrejmé, že k zosplatneniu došlo pre
nezaplatenie splátky splatnej 15.11.2015. V § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka je upravený
osobitne začiatok premlčacej doby v prípade, ak sa pre nesplatenie niektorej splátky stane splatný celý

dlh, ktorého splácanie bolo dohodnuté v splátkach. Aj keď v spotrebiteľských zmluvách môže veriteľ
pristúpiť k predčasnej splatnosti dlhu až po uplynutí 3 mesiacov (a nie 1 mesiaca, ako je to upravené v §
565 Občianskeho zákonníka), nič to nemení na skutočnosti, že premlčacia doba plynie už od splatnosti
splátky, pre nezaplatenie ktorej došlo k predčasnej splatnosti a nie až od zosplatnenia zo strany veriteľa
(k tomu porovnaj napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/19/2010 zo dňa 23.7.2012, sp.

zn. 4Co/410/2016 z 21.9.2017 a pod.). Za tohto stavu začala premlčacia doba na uplatnenie práva z
celého zosplatneného úveru plynúť už od 16.11.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 13.2.2019, teda
po uplynutí tejto doby.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný
bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda by mal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v konaní vznikli,

preto mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

15.ProtirozsudkusúduI.inštancievrozsahusumy207,60eurspríslušenstvompodalodvolaniežalobca
včas. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti a vrátil vec súdu I.
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania

pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 35,66 eur. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)
C.s.p., súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako
aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalobca v odvolaní uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného I.
X. a.s. vyhlásil dňa 02.03.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom
rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi
ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania k 02.03.2016 sumu v celkovej výške 390,86 eur, ktorá
pozostávala zo sumy 347,60 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 30,84 eur z titulu dlžných

úrokov z úveru a zo sumy 12,42 eur z titulu dlžného poistného z úveru. Okrem toho sa žalobca domáhal
zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 % ročne zo sumy 347,60 eur od 03.03.2016
až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 390,86 eur od 03.03.2016 až do
zaplatenia. Žalobca sa nestotožnil s názorom konajúceho súdu o tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu
nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih

splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Premlčacia doba na zaplatenie dlhu (splatného
v splátkach), v ktorom vystupuje v pozícii dlžníka spotrebiteľ, by podľa názoru prvoinštančného súdu
mala začať plynúť skôr ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu, t.j odo dňa zročnosti nesplnenej splátky,
pre ktorú bol dlh zosplatnený. Podľa názoru žalobcu z Občianskeho zákonníka najmä z 8. hlavy 1.
časti určujúcej dĺžku premlčacej doby nikde nevyplýva, že veriteľ, ktorého dlžník je spotrebiteľom, by

mal byť akokoľvek ukrátený o svoje právo na uplatnenie svojich pohľadávok v zákonom priznanej
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobca má za to, že z ust. § 565 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa,nie jeho povinnosť. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by
bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t.j. premlčacia doba by plynula každej
splátke samostatne. Zo súdom uplatňovaných ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka

vyplýva len obmedzenie veriteľa za akých podmienok môže uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej
pohľadávky, t.j. až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Predmetné ustanovenia
však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu
(02.03.2016) sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne (september 2015 až február 2016)
a až ku dňu 02.03.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné k 15.03.2016 až 15.08.2016.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č.k.: 9Co/216/2018 a Krajského
súdu v Bratislave č.k.: 10Co/88/2018. Žalobca dodržal postup v zmysle vyššie uvedených ust. §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania
so zaplatením splatných splátok. Žalobca vyhlásil dňa 02.03.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa
stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 03.03.2016 žalobca mohol svoje právo

vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 13.02.2019, t.j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu
splátok zosplatnených k 02.03.2016. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemôže stotožniť s
rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v napadnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne
priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 207,60 eur s prísl. predstavujúceho splátky

splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby je potrebné

poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

21.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení

povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

22. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,
vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik

záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust.§ 565 Občianskeho zákonníka
využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

23. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo

potrebné zohľadniť aj špeciálne ustanovenie k ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh.
V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôrpo uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení
hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí

3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy
o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom
stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

24. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho predpisu upravujú len

zákonnépodmienkyzosplatneniaceléhopeňažnéhodlhuprenezaplateniesplatnejsplátky.Samyosebe
nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ust. § 103 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia
vôbec nevyplýva, aby počiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí troch mesiacov od

omeškania zo zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní s prihliadnutím a zohľadnením
aj uplynutia 15 dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť
pre nezaplatenie splátky. Vo výzve na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 1.12.2015 (č.l. 42 spisu)
právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru ak nedôjde k úhrade
omeškaných mesačných splátok v celkovej výške 103,80 eur. Vzhľadom na výšku mesačnej splátky

36,40 eur v čase výzvy bol žalovaný v omeškaní so splátkami splatnými v dňoch 15.9.2015, 15.10.2015
a 15.11.2015. Následne podaním zo dňa 9.3.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému
vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverukudňu2.3.2016.Nakoľkoprávnypredchodcažalobcutotosvoje
právo mohol uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou
bol žalovaný v omeškaní, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru tak bez akýchkoľvek pochybností

došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.11.2015. Odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky
začala plynúť premlčacia doba pre celý zosplatnený dlh. Žalovaný sa nezaplatením splátky splatnej
dňa 15.11.2015 riadne a včas dostal do omeškania a od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba pre
splatnosť zostatku dlhu žalovaného s prihliadnutím na zosplatnenie úveru. 3-ročná premlčacia doba
vyplývajúca z ust. § 103 vety 2. Občianskeho zákonníka tak uplynula ešte pred podaním žaloby zo strany

žalobcu na súde dňa 13.02.2019.

25. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť až od splatnosti dlhu,
ktorý nastal uplynutím lehoty stanovenej žalobcom na splnenie dlhu. V tomto prípade by si žalobca sám
určoval stanovením nejakej lehoty začatie plynutia premlčacej doby.

26. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C. s.p. rozsudok v
jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.

1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).