Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206913
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616206913.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu Q.. V. O.,

K.. XX. XX. XXXX, trvale bytom XX V. P., D., K..W.., C. XXXX, U., občan Austrálie a Slovenskej republiky,
zastúpeného JUDr. Vladimírom Herichom, PhD., advokátom so sídlom Dončová 13, Ružomberok,
proti žalovanej X.. P. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, J. Q., zastúpenej JUDr.
Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Ul. 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. X., obec Liptovský

Ján, okres Liptovský Mikuláš, ako rekreačná chata súpisné č. 2131, postavená na parcele registra KN-
C č. 3453/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, a na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako záhrady o výmere 1 874 m2, parcela
registra KN-C č. 1857/1, a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č.
1857/2, súd z r u š u j e .
II. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. X., obec

Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš, ako rekreačná chata súpisné č. 2131, postavená na parcele
registra KN-C č. 3453/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2.

III. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. Q., obec
Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako záhrady o výmere 1 874 m2, parcela registra KN-C č.
1857/1, a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č. 1857/2.

IV. Súd žalovanej u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobcovi do ceny jeho podielu sumu vo výške 28 467,-
eura, a to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 10. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský

Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, ako rekreačná chata súpisné č. 2131,
postavenej na parcele registra KN-C č. 3453/2 a k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie J. Q., ako záhrady o výmere 1 874 m2, parcela registra KN-C č.
1857/1, a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č. 1857/2. Podielovéspoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam navrhol vyporiadať tak, že jeho výlučného vlastníctva
bude prikázaná rekreačná chata súpisné č. 2131 a do výlučného vlastníctva žalovanej záhrady o výmere
1 874 m2 a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2 s tým, že žalovanej bude uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi do ceny jeho podielu sumu 26 695,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že už niekoľko rokov
sa snaží dohodnúť so žalovanou na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam, avšak všetky jeho návrhy neviedli k žiadnej dohode. V minulosti navrhoval žalovanej
rôzne varianty vyporiadania, avšak vždy bezvýsledne. Žalobca sa vždy snažil byť ústretový k žalovanej
a jej rodine, čo vyjadruje aj jeho postoj pri dedičskej dohode v dedičskom konaní vedenom pod sp.

zn. D/53/1992. Hoci žalovaná deklaruje svoj záujem o vyporiadanie, reálne k tomu nedošlo z dôvodu
jej nečinnosti. Súčasný stav nehnuteľnosti je taký, že rekreačná chata nachádzajúca sa v Liptovskom
Jáne je v zanedbanom stave, nikto ju plnohodnotne neužíva a z hľadiska stavebného si stavba vyžaduje
opravy. Zostávajúce pozemky sa nachádzajú na ulici K. pri rodinnom dome súpisné č. XXXX, ktorý
je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a ktorá ho užíva. Na pozemku parcely registra KN-C č. 1857/2
stojí rodinný dom a garáž bez súpisného čísla vlastnícky patriace výlučne žalovanej. Pri určení hodnoty

podielu žalobcu žalobca vychádzal zo Znaleckého posudku H.. Q. I. zo dňa 09. 09. 2013, ktorým bola
stanovená všeobecná hodnota rekreačnej chaty vo výške 57 800,- eur a z odhadnej ceny zostávajúcich
nehnuteľností vo výške 111 190,- eur, čiže celková hodnota nehnuteľností predstavuje 168 990,- eur, z
čoho jedna polovica podielu predstavuje 84 495,- eur.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 02. 02. 2017 nesúhlasila s predloženým návrhom na zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a navrhla, aby všetky vyporiadavané nehnuteľnosti boli
prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že jej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
vyrovnávací podiel vo výške 68 615,- eur do šesťdesiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Poukázala na odstup času od vyhotovenia znaleckého posudku H.. Q. I., keď mala za to, že všeobecná
hodnota predmetnej nehnuteľnosti sa z dôvodu amortizácie znížila minimálne o 15 %, pričom zníženie

hodnoty rekreačnej chaty pripúšťa v žalobe aj sám žalobca. Na stanovenie všeobecnej hodnoty
zostávajúcich vyporiadavaných pozemkov bol vyhotovený Znalecký posudok H.. O. W. č. 6/2017, ktorým
bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 88 100,- eur. Pokiaľ ide o rekreačnú chatu,
túto žalobkyňa spolu so svojou rodinou intenzívne využívala až do roku 2010, keď sa starala aj o údržbu,
vykonávala potrebné úpravy, starala sa o údržbu pozemku a do dnešného dňa platí príslušnú daň zo

stavbu a pozemku pod stavbou. Naopak žalobca o predmetnú chatu až do roku 2010 nejavil žiadny
záujem. Nezhody medzi stranami sporu nastali v roku 2010, kedy žalobca navrhol žalovanej predať
rekreačnú chatu, čo ona odmietla z dôvodu, že táto predstavuje dedičstvo po nebohom otcovi strán
sporu a rodina žalovanej ju chce naďalej využívať. Žalobca upustil od svojho návrhu chatu predať a
následne súhlasil, že potrebnú nevyhnutnú investíciu do chaty vo výške približne 5 000,- eur zaplatí

zo svojho. So žalobcom sa nevedeli dohodnúť na spôsobe užívania chaty. Žalobca nepristúpil na
vykonanie nevyhnutnej rekonštrukcie strechy chaty, čo má za následok zbytočné poškodenie zvýšenou
vlhkosťou a do budúcnosti navýšenie nevyhnutných vložených investícii do jej rekonštrukcie. Žalobca
v júni 2013 opätovne tvrdil, že je rozhodnutý rekreačnú chatu predať a údajne mal konkrétneho kupca.
Žalovaná tento návrh odmietla s tým, že odkúpi spoluvlastnícky podiel žalobcu k predmetnej chate.

Žalovaná poukázala aj na účelné využitie veci, na ktoré súd prihliada pri vyporiadavaní podielového
spoluvlastníctva v tom smere, že žalobca v roku 1993 emigroval so svojou rodinou do Austrálie, kde v
súčasnosti trvalo žije. Jeho syn Q. má založenú rodinu, žije v Sydney a na Slovensko sa nemieni vrátiť.
Žalobcamienilopakovanechatupredať,čozakladádôvodnépochybnosti,akobysosvojímvlastníctvom
k tejto nehnuteľnosti v budúcnosti naložil. Naopak žalovaná žije trvalo v Liptovskom Mikuláši, kde sa po

ukončení štúdia vráti aj jej mladšia dcéra Q.. Žalovaná zdôraznila, že jej dcéra Petra má ku rekreačnej
chate silnú väzbu podmienenú spomienkami na jej starého otca. Na základe uvedeného navrhla, aby
boli vyporiadavané nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva.

3. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nevyužila svoje právo na písomné vyjadrenie k žalobe včas, súd vo

veci nariadil pojednávanie, až po ktorom úkone žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie obsiahnuté
v ods. 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z toho dôvodu už súd, nakoľko bolo nariadené pojednávanie,
nepostupoval podľa § 167 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku a pokračoval v konaní bez výzvy
na podanie repliky a dupliky. Právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe. Spochybnil
závery znaleckého posudku H.. W. a navrhol znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty

sporných nehnuteľností. Žalobca má morálne právo na to, aby časť vyporiadavaných nehnuteľností
pripadla do jeho výlučného vlastníctva. Poukázal na samotný pôvod vyporiadavaného majetku, ktorý
strany sporu nadobudli na základe rozhodnutia o dedičstve, sp. zn. D/53/1992, v rámci dedičského
konania, v ktorom sa žalobca vzdal v prospech žalovanej všetkého dedičstva, okrem vyporiadanýchnehnuteľností. Pokiaľ ide o rekreačnú chatu, poukázal na to, že žalobca každý rok strávi v Európe dlhší
čas, v žiadnom prípade nemá v úmysle predmetnú chatu predať, speňažiť, ale naopak chce ju užívať ako
vlastník, lebo nemá žiadny dôvod sa zbavovať majetku po rodičoch. Právny zástupca zároveň zdôraznil,

že vzhľadom na majetkovú situáciu žalobcu možno konštatovať, že tento vôbec nepotrebuje predať
predmetnú chatu, nakoľko má dostatok finančných prostriedkov. Vzťahy medzi súrodencami sa pokazili
v čase, keď žalobca zistil, že na základe dohody so žalovanou sa táto nestará o rekreačnú chatu a táto
chátra. Posledná investícia bola vykonaná v roku 2010, ktorú v sume 5 000,- eur financoval žalobca.
Žalobca v minulosti vypomáhal žalovanej finančne, znášal aj výdavky na rekonštrukciu rodičovského

rodinného domu, do ktorého sa žalovaná presťahovala, avšak keď zistil, že v súvislosti s užívaním
majetku po rodičoch sa neplatia ani bežné výdavky, bolo logické, že vzťahy v rodine sa naštrbili a
následne sa strany sporu nevedeli dohodnúť na spôsobe vyporiadania predmetných nehnuteľností.
Právny zástupca poukázal na to, že predmetná chata je dlhodobo nevyužívaná. Od roku 2011, kedy
nebola zaplatená faktúra za dodanú elektrickú energiu, došlo k odpojeniu predmetnej chaty z elektrickej
siete, pričom žalobca má vedomosť, že ešte v roku 2011 tam mladšia dcéra žalovanej strávila Silvester

bez elektriny. Pokiaľ ide o citovú väzbu spomínanú žalovanou v priebehu konania k tejto chate, právny
zástupca uviedol, že nie je možné uzavrieť, ktorá zo strán sporu má väčšie citové väzby, a preto je nutné
konštatovať, že vzťah obidvoch strán sporu k chate je rovnaký. Pri rozhodovaní súdu žiadal zohľadniť
tú skutočnosť, že žalobca sa veľkoryso zachoval k žalovanej v dedičskom konaní po rodičoch s tým,
že predmetná chata je jediným majetkom po rodičoch na Slovensku, pričom nie je možné prehliadnuť

ani to, že do vzniku sporov medzi súrodencami pomáhal žalobca žalovanej rôznymi finančným darmi. V
nadväznosti na to, že žalovaná po vypracovaní druhého znaleckého posudku v súdnom konaní zmenila
svoj postoj k spôsobu vyporiadania nehnuteľností prináležiacich k jej rodinnému domu, právny zástupca
uviedol, že s takýmto spôsobom vyporiadania, a to konkrétne reálnym rozdelením týchto nehnuteľností,
žalobcanemôžesúhlasiťapovažujehozaneprípustný.Poukázalnato,žesamažalovanáožalobcovisa

vyjadrila ako o sebeckom človeku, pričom je nesporné, že vzťahy strán sporu sú vážne narušené, a teda
takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva by vznikla ďalšia obrovská komplikácia, nakoľko zo
strán sporu by sa stali susedia.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 12. 2017 okrem iného uviedol, že tento rok dovŕši 65

rokov, čo je v Austrálii penzijný vek, pričom jeho plány vždy boli a sú prísť naspäť na Slovensko. Pokiaľ
by sa so sestrou dalo rozumne dohodnúť, chata by už dávno bola pohodlne obývateľná a kompletne
zrenovovaná cez firmu H.. U.. O. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, s ktorým žalobca celú vec znovu
a znovu preberá zakaždým, keď je v Liptovskom Mikuláši. Predmetná chata chátra, upadá a pomaly
sa rozpadáva, pričom zakaždým, keď ide okolo, vidí všade dôkazy svedčiace o tom, že tam vôbec

nikto nebol, i keď je rozbehnutá letná sezóna. Zdôraznil, že má záujem, aby bola chata prikázaná
do jeho výlučného vlastníctva. Vôbec ju nechce zbúrať, ale chce ju zrekonštruovať a naďalej užívať.
Pokiaľ ide o pozemky pri rodinnom dome na K. ulici, o tieto nemá najmenší záujem, pričom je pre neho
neprípustné, aby bol v susedskom vzťahu so svojou sestrou. Jedinou možnou prístupovou cestou k
zadnej časti pozemku je 2,5 m široký pás, ktorý vedie medzi domom a plotom a v ktorom je uložená

kanalizácia. Ponapájané kanalizačné rúry sú vzhľadom na svoju dĺžku a vysoký východzí bod zakopané
len pomerne plytko, nakoľko dom bol postavený v dobe, keď kanalizačné systémy neexistovali, hneď
za domom sa nachádza veľká zberová šachta, ktorá by bola tiež presne pod prístupovou cestou k
hypotetickému zadnému pozemku. Z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, ich vopred
úplne a kategoricky vylučujú ako možných susedov a v žiadnom prípade si žalobca neželá byť susedom

žalovanej.

5. Právny zástupca žalovanej na prvom pojednávaní vo veci dňa 14. 02. 2017 uviedol, že žalovaná
súhlasí so spôsobom vyporiadania nehnuteľností priľahlých k rodinnému domu v jej výlučnom
vlastníctve, avšak navrhuje prikázať rekreačnú chatu do jej výlučného vlastníctva. Poukázal na to, že

žalovaná sa starala o predmetnú rekreačnú chatu, a to nielen investíciami, ale aj osobnou prácou a tým,
že všetky práce na danej nehnuteľnosti zabezpečovala práve ona. V roku 1993 zabezpečila položenie
novej vodovodnej prípojky a vybudovanie vodovodnej šachty, následne v roku 1995 financovala a
zabezpečila opravu kanalizačnej prípojky, ktorá bola poškodená autami zvážajúcimi drevo. V roku
1996 financovala a zabezpečovala zhotovenie nových drevených lavíc a stola pred chatou. O rok nato

zabezpečila práce v podobe vnútorného protiplesňového náteru chaty, čiže neprispievala len finančne,
ako žalobca, ale aktívne sa starala, zabezpečovala a kontrolovala investície. Právny zástupca poukázal
na to, že je potrebné v predmetnej veci vychádzať z účelného využitia veci, pričom už len vzhľadom
na vzdialenosť nielen súčasného, ale desiatky rokov trvajúceho pobytu strán sporu, je nepochybné, žepredmetná nehnuteľnosť bude z objektívneho hľadiska lepšie využitá osobou, ktorá býva vo vzdialenosti
niekoľko desiatok kilometrov od rekreačnej chaty, ako ktorá býva v nepomerne väčšej vzdialenosti.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si je vedomá, že jej právny zástupca na prvom pojednávaní
predniesol taký návrh na vyporiadanie, v dôsledku ktorého by súd prikázal obidva pozemky
nachádzajúce sa pri jej rodinnom dome do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobcu
skutočnou náhradou. V tom čase žalovaná vychádzala zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej
Znaleckým posudkom H.. W., ktorá tieto nehnuteľnosti ohodnotila na sumu 88 000,- eur, avšak vzhľadom

nadvapredloženéznalecképosudkyvsúdnomkonaní,ktorépredmetnénehnuteľnostiohodnotilisumou
113 000,- eur až 130 000,- eur, žalovaná navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou
deľbou, pričom poukázala na zákonnú postupnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravenú
v Občianskom zákonníku. Popri jej rodinnom dome by bolo možné zriadiť prístupovú cestu o šírke
2,5 m, ktorou by sa žalobca dostal na novovzniknutú parcelu, a v prípade, ak by na tomto stavebnom
pozemku vybudoval stavbu, táto by bolo vzdialená od jej rodinného domu približne 60 m, čiže by bola

vo väčšej vzdialenosti, ako je rodinný dom od ostatných rodinných domov jej susedov. Trvala na tom,
že na mieste záhrad môže byť vytvorený stavebný pozemok, žalobca ho môže predať, môže si tam
postaviť apartmánový dom, čokoľvek, ona s tým nemá absolútne žiadny problém. Žalovaná zároveň
zdôraznila, že výmera záhrad predstavuje 2 457 m2, čo je postačujúce na vytvorenie dvoch pozemkov.
Podotkla, že jej rodina nevyužíva a nepotrebuje žalobcovu podiel, ktorý je pre ňu záťažou, nakoľko je

potrebné záhradu kosiť a čistiť od krovín. Pokiaľ ide o rekreačnú chatu v Liptovskom Jáne, žalovaná
trvala na tom, aby bola táto prikázaná do jej výlučného vlastníctva, čo odôvodnila tým, že žalobca sa
dlhodobo o predmetnú chatu nezaujímal, neprejavil záujem o platenie daní, poplatku za smeti, elektriky
ani nájomného za pozemok, na ktorom je postavená. Žalovaná sa starala nielen o predmetnú chatu, ale
aj o okolie. Napríklad, nakoľko je chata postavená na svahu a za posledné roky došlo k jeho posuvu,

spolu s dcérou vysadili okolo chaty stromčeky. Žalobca pritom svojím správaním úmyselne spôsobuje
znižovanie hodnoty chaty a tým navyšovanie nutných investícii s cieľom získať chatu za každú cenu.
Približne pred piatim - šiestimi rokmi ho žalovaná upozornila na nutnú výmenu strechy, nakoľko táto
nemá žiadnu izoláciu a tým dochádza k prevlhčeniu chaty. Drevený obklad v štíte strechy černie, čo
výrazne ovplyvňuje stav a životnosť chaty, s čím on však nesúhlasil. Podľa odhadov stavebnej firmy si

táto rekonštrukcia vyžiada investíciu vo výške 25 000,- eur. Tento nesúhlas je v rozpore s deklarovaným
záujmom o predmetnú chatu. Poukázala na to, že žalobca sa prvýkrát v roku 2010 a potom následne o
dva roky pokúsil o predaj chaty, v čom mu žalovaná zabránila. Zároveň uviedla, že žalobca chcel chatu
zbúrať, aby si na tomto pozemku mohol postaviť svoju vlastnú stavbu. Čiže skutočnosť, že chata za
posledných päť rokov chátra a vlhne, mu len vyhovuje. Opakovane poukázala na to, že sa nevedeli

dohodnúť so žalobcom o spôsobe využívania chaty. Chatu s rodinou využíva stále, ale žalovaná tam
nechodí prespať z toho dôvodu, že v tej lokalite je veľa medveďov. Do roku 2012 chatu využívali
permanentne, strávili na nej čas od mája do septembra, kde robili na nej rôzne akcie. Ona a jej deti majú
ku chate vrúcny vzťah, najmä jej staršia dcéra, ktorá si ešte pamätá starého otca, ktorý tú chatu mal
ako útočisko a chodil si tam oddýchnuť. Nakoľko s ním mala veľmi pekný vzťah, berie to ako spomienku

na svojho starého otca. Uviedla, že nakoľko sú podieloví spoluvlastníci so žalobcom a na chate bolo
potrebnériešiťnejakéinvestície,bolotonarozhodnutíichobidvoch.Vzhľadomktomu,žežalobcanemal
záujem o tieto investície, tak jej prakticky bránil v tom, aby obhospodarovala predmetnú chatu. Poprela
tvrdenie, že na chate boli odobraté hodiny z dôvodu nezaplatených 18,- eur. Uviedla, že podľa vyjadrení
elektrární, elektrická prípojka nespĺňala európske normy, z ktorého dôvodu bola chata odpojená od

elektrickej energie. Poukázala na to, že sa so žalobcom nevedeli dohodnúť ani na oprave strechy, ktorá
je v havarijnom stave. Na záver žalovaná uviedla, že žalobca nijakým spôsobom nepresvedčil o tom,
resp. neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre aký by mu mala chata byť prikázaná do jeho výlučného
vlastníctva, nakoľko pred tridsiatimi rokmi opustil Československo, rodinu, majetok a bolo mu ľahostajné,
ako dopadne celý rodičovský majetok. Navrhla, aby súd reálne rozdelil pozemky prináležiace k ich

rodinnému domu a rekreačnú chatu v Liptovskom Jáne prikázal do jej výlučného vlastníctva.

7. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský
Mikuláš, mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele
1-ice k nehnuteľnostiam zapísaným ako záhrady o výmere 1 874 m2, parcela registra KN-C č. 1857/1,

a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č. 1857/2. Rekreačná chata
súpisné č. 2131, postavená na parcele registra KN-C č. 3453/2, je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie J. X., obec Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš, ktorej spoluvlastníkmi sú žalobca
a žalovaná, každý v podiele 1-ice.8. Znaleckým posudkom č. 182/2013 zo dňa 09. 09. 2013 vypracovaným znalcom H.. Q. I. bola
stanovená všeobecná hodnota rekreačnej chatky s príslušenstvom vo výške 57 800,- eur. Strany sa v

priebehu konania dohodli na všeobecnej hodnote tejto nehnuteľnosti vo výške 56 066,- eur.

9. Znaleckým posudkom č. 6/2017 zo dňa 24. 01. 2017 vypracovaným znalkyňou H.. O.
W., ktorý bol predložený žalovanou v konaní bola stanovená všeobecná hodnota týchto nehnuteľností
vo výške 88 100,- eur. Znaleckým posudkom č. 10/2017 zo dňa 03. 05.

2017 vypracovaným znalcom H.. I. Q. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. Q., vo výške 124 000,- eur. Vzhľadom k tomu,
že rozdiel medzi súkromným znaleckým posudkom a znaleckým posudkom vypracovaným v súdnom
konaní predstavoval 36 000,- eur, pričom znalci použili tú istú metódu polohovej diferenciácie, súd ako
jediný možný dôkaz na odstránenie značného rozdielu vyčíslenej všeobecnej hodnoty predmetných
nehnuteľností nariadil ďalšie znalecké dokazovanie H.. P. Ž., ktorá v Znaleckom posudku

č. 97/2017 zo dňa 09. 11. 2017 stanovila všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností vo výške 113
000,- eur, z ktorej hodnoty súd vychádzal pri rozhodovaní.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam rešpektujúc veľkosť podielov a účelné využitie veci. Vzhľadom na charakter sporu a
vykonané dokazovanie súd považuje za potrebné poukázať na to, že akákoľvek dohoda medzi stranami
sporu je vzhľadom na dlhoročné súrodenecké nezhody, ktoré vyústili do absolútnej neschopnosti
vzájomnej komunikácie a osobnej nevraživosti, nielenže nereálna, ale až nepredstaviteľná a preto súd

pri rozhodovaní kládol najväčší dôraz na také vyporiadanie, ktoré v budúcnosti ak nie vylúči, tak aspoň
zamedzí vzniku ďalších sporov medzi stranami sporu. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že je
potrebné zrušiť ich podielové spoluvlastníctvo, nakoľko pri výkone spoluvlastníckych práv a povinností
nie je predpoklad vzájomnej zhody

12. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J. Q., ktoré priliehajú k rodinnému
domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, súd prikázal do jej výlučného vlastníctva, lebo len tým sa
zabezpečí účelné využitie veci. Súd je na jednej strane povinný dodržať poradie a podmienky použitia
jednotlivých spôsobom vyporiadania zrušeného podielového spolužitia , avšak pri rozhodovaní prihliada
aj na návrhy strán sporu, aj keď nimi nie je viazaný. Medzi stranami sporu nebolo spočiatku sporné

to, že účelné využitie týchto nehnuteľností sa zabezpečí len vtedy, ak budú prikázané do výlučného
vlastníctva žalovanej, ktorá s takýmto spôsobom vyporiadania súhlasila vo vyjadrení k žalobe. V konaní
tak strany sporu spočiatku zhodne trvali na tom, aby boli tieto nehnuteľnosti prikázané do výlučného
vlastníctva žalovanej. Žalovaná svoj postoj zmenila až v nadväznosti na to, že znaleckými posudkami
vypracovanými v súdnom konaní sa podstatným spôsobom navýšila všeobecná hodnota nehnuteľností

oproti hodnote stanovenej súkromným znaleckým posudkom predloženým žalovanou. Inak povedané,
za situácie, že by súd vychádzal z hodnoty podľa súkromného znaleckého posudku vo výške 88 100,-
eur, žalovaná súhlasila s nadobudnutím výlučného vlastníctva k vyporiadavaným nehnuteľnostiam,
avšakpovypracovanídvochznaleckýchposudkovvsúdnomkonaní,ktoréustálilihodnotunehnuteľností
vo výške 124 078,50 eura, resp. 113 000,- eur, navrhla reálnu deľbu, čím v priebehu konania zmenila

tvrdenia o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, a to ohľadne účelného využitia veci a teda
nemožnosti reálnej deľby nehnuteľnosti, na čo súd podľa § 186 ods. 2 C. s. p. nemusel prihliadnuť.

13. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, lebo by nebola dodržaná podmienka účelného využitia
veci, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému, resp. viacerým spoluvlastníkom, pričom je

taktiež povinný zohľadniť účelné využitie veci. V prípade reálnej deľby by záhrady nachádzajúce sa
za rodinným domom vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nemohli slúžiť žalobcovi takým spôsobom
aký zodpovedá ich povahe. Záhrady slúžia nesporne dlhodobo potrebám rodinného domu, ktorý mal
byť podľa vyjadrení žalobcu postavený v rokoch 1949 - 1951. Najmä pozemky priliehajúce k obytnýmdomom vytvárajú spravidla s domom jeden funkčný celok, slúžia na lepšie využitie domu a taktiež
blízkosť domu žalovanej nesporne zlepšuje využitie ako aj obhospodarovanie týchto záhrad. Súd nemá
pochybnosti o tom, že obdobnými úvahami sa riadila aj žalovaná, ktorá vo vyjadrení k žalobe súhlasila

s tým, aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva. Predpoklad, že ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, neznamená, že je potrebné sa obmedziť iba na konštatovanie o
nemožnosti deľby z hľadiska tvaru, umiestnenia a prístupu k nehnuteľnosti, ale je potrebné zohľadniť
aj budúce využitie veci. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva teda nie
je len to, že ide o z technického hľadiska o deliteľnú vec, ale aj to, aby prípadné rozdelenie veci bolo

funkčne opodstatnené, čo znamená, že vzniknuté samostatné veci budú ich vlastníkom naďalej slúžiť
spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a poslaniu. Táto podmienka by bola v prípade reálnej deľby
nehnuteľností splnená len vo vzťahu k žalovanej, ktorá by naďalej využívala záhrady v súvislosti s
užívaním jej rodinného domu, ktorý k nimi susedí a s ktorými tvorí funkčný celok. Žalobca by mal
naopak podstatne sťažené využívanie záhrad, ktoré susedia s inými záhradami a rodinnými domami
v susedstve. Nejde teda o žiadne trvalé trávne porasty v extraviláne obce, ktoré netvoria s rodinným

domom žiadny funkčný celok a ako také sa môžu plnohodnotne užívať aj bez potreby blízkosti stavby.
Naviac, reálne nedeliteľnou nehnuteľnosťou sa rozumie aj taký pozemok, ktorý by bolo možné rozdeliť
iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy, napríklad v súvislosti s prístupovou cestou.
Žalobca v písomnom vyjadrení tvrdil, že pod prípadnou prístupovou cestou je umiestnená kanalizácia
ako aj zberná šachta slúžiaca rodinnému domu žalovanej, čo by si vyžiadalo rozsiahlu prestavbu celého

kanalizačného systému. Žalovaná tieto skutočnosti nepoprela.

14. Ďalším z dôvodov, pre ktoré súd prikázal nehnuteľnosti pri rodinnom dome žalovanej do jej výlučného
vlastníctva je to, že je nežiaduce, aby autoritatívne súdne rozhodnutie vyvolalo medzi stranami sporu
ďalšie spory, k čomu by bezpochyby pri reálnej deľbe záhrad došlo. Súd do odôvodnenia tohto

rozhodnutia nezahrnul emočné vyjadrenia strán sporu, predovšetkým žalovanej, avšak pri úvahách
o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva ich zohľadnil v tom smere, že je podľa názoru
súdu vylúčené, aby bola splnená podmienka účelného využitia rozdelených a tým pádom susediacich
nehnuteľností za situácie, keď strany sporu, brat a sestra, majú vážne rozvrátené vzťahy, ktoré im bránia
sa dohodnúť o vyporiadaní majetku po ich rodičoch. Žalobcov striktný nesúhlas s tým, aby došlo k reálnej

deľbe týchto nehnuteľností sám o sebe nasvedčuje tomu záveru, že si taktiež nevie za tejto situácie
predstaviť účelné využitie záhrad nachádzajúcich sa v susedstve jeho sestry. Z vyjadrení žalovanej,
ktorá napríklad na pojednávaní okrem iného uviedla, že v prípade reálnej deľby je pripravená postaviť
dvojmetrový betónový plot, taktiež vyplýva, že susedstvo s jej bratom je pre ňu neprijateľné.

15. Pokiaľ ide o rekreačnú chatu nachádzajúcu sa v Liptovskom Jáne, súd zohľadňujúc zákonnú úpravu
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že z dôvodu účelného využitia chaty a v neposlednom
rade aj z dôvodu spravodlivého usporiadania vecí, predmetnú nehnuteľnosť prikáže do výlučného
vlastníctva žalobcu. Obidve strany tvrdili, že k chate majú citovú väzbu, žalovaná opakovane zdôraznila,
že okrem nej majú takéto väzby k chate aj jej dcéry. V konaní zároveň tvrdila, že žalobca mieni

predmetnú chatu buď predať alebo zbúrať a na jej mieste postaviť novú stavbu. Odhliadnuc od tej
skutočnosti, že pozemok pod chatou, patrí tretej osobe, ktorej je platený dlhodobý nájom, čo podstatne
sťažuje akékoľvek stavebné práce, toto tvrdenie nebolo preukázané. Žalobca svoj nárok odôvodňoval
v podstate tým, že má záujem o nadobudnutie výlučného vlastníctva z toho dôvodu, aby mal na
území svojej rodnej krajiny majetok po svojich rodičoch. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že

v rámci dedičského konania po ich rodičoch sa žalobca vzdal svojich dedičských nárokov v prospech
žalovanej, vyjmúc samozrejme vyporiadavané nehnuteľnosti. Nadobudnutím výlučného vlastníctva k
predmetnej chate by tak podľa názoru súdu došlo k spravodlivému usporiadaniu majetku po rodičoch
strán sporu. Skutočnosť, že žalobca dlhodobo býva v Austrálii pritom nie je právne významná, nakoľko
tento nesporne každý rok navštevuje Slovensko a súd nemá žiadne pochybnosti o jeho tvrdení, že

predmetnú chatu nemieni predať tretej osobe. Pokiaľ by tomu tak bolo, je nelogické, aby nesúhlasil
s reálnou deľbou nehnuteľností v Liptovskom Mikuláši, ktoré majú preukázateľne vyššiu hodnotu a
vzhľadom na ich lokalitu by mohol z prípadného predaja získať viac finančných prostriedkov ako za
chatu, ktorá je sedem rokov nevyužívaná, chátra a naviac jej spoluvlastníci nie sú vlastníkmi pozemku
pod ňou. Pri posudzovaní účelného využitia veci súd vychádzal aj z tej nespornej skutočnosti, že

žalovanáajnapriektomu,žebývavblízkostichaty,akospoluvlastníčkadopustilajejchátranie,odpojenie
od elektrickej energie, pričom ju nevyužíva spôsobom na aký chata slúži. Skutočný záujem o osud chaty
jedným zo spoluvlastníkov sa skôr prejavuje v tom smere, že o chatu sa náležite stará, udržiava ju a v
neposlednom rade aj využíva, pričom ak by tomu tak bolo, žalovanej nič nebránilo podať skôr návrh nazrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ak tvrdila, že sa so žalobcom nevedeli dohodnúť na spôsobe
využívania a obhospodarovania chaty. Ako spoluvlastníčka, ak keď bola podstatne zvýhodnená oproti
žalobcovi, vzhľadom na jeho bydlisko, dlhodobo nezabezpečila údržbu chaty v takom rozsahu, aby táto

mohla byť užívaná. Nebolo pritom žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca jej, resp. členom jej
rodiny, by akýmkoľvek spôsobom bránil v užívaní chaty. Medzi stranami sporu zároveň nebolo sporné
to, že poslednú väčšiu investíciu vo výške približne 5 000,- eur financoval žalobca. Aj keď žalovaná
poukázala na ňou vykonané investície v minulosti, nič to nemení na tom nespornom fakte, že ako
spoluvlastníčka, ktorá mala reálnu možnosť obhospodarovať chatu, nevykonala posledných sedem

rokov žiadne opatrenia na zamedzenie chátrania tejto chaty. Len v prípade, ak by žalovaná pri výkone
svojich spoluvlastníckych práv a povinností postupovala tak, že by v čase vyporiadania podielového
spoluvlastníctva chata mohla slúžiť na svoj účet, by mal žalobca podstatne sťaženú dôkaznú situáciu
ohľadne tvrdení v tomto konaní. Žalobca tvrdil, že predmetnú chatu zrekonštruuje a že ju nemieni predať,
čím je splnená podmienka účelného využitia chaty do budúcnosti. Pokiaľ právny zástupca žalovanej
poukázalnato,žežalovanánevykonalavposlednýchrokochžiadneinvestíciedochatyzdôvoduprávnej

neistoty ohľadne vlastníctva k chate, práve takéto jej konanie, by bolo v jej prospech, pričom jej nič
nebránilo, aby ona iniciovala konanie o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak mala
skutočný záujem o osud tejto nehnuteľnosti.

16. Týmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa docieli to, že žalovaná sa stane výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností priliehajúcich k jej rodinnému domu, ktorý je zároveň rodičovským domom
strán sporu a žalobca nadobudne vlastníctvo k jedinej nehnuteľnosti po svojich rodičoch. Jedným z
nárokov na súdne rozhodnutie je aj to, aby sa javilo ako spravodlivé nielen zúčastneným subjektom, ale
aj vo všeobecnosti, pričom súd nemá žiadne pochybnosti, že predmetné rozhodnutie túto požiadavku
spĺňa.

17. Strany sporu ustálili hodnotu rekreačnej chaty vo výške 56 066,- eura, hodnota zostávajúcich
nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 113 000,- eur. Vzhľadom na spôsob
vysporiadania tak súd zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do ceny jeho podielu sumu
vo výške 28 467,- eura.

18.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal ich náhradu v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.