Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/234/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217204852
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217204852.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v spore žalobcov: 1. C. L., nar. XX.XX.XXXX, 2. I. L.,
nar. XX.XX.XXXX a 3. R. L., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom G. XXX, XXX XX G., všetci zastúpení
JUDr. Evou Mészárosovou, advokátkou so sídlom Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda,
proti žalovaným: 1. Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 821
618, 2. Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
zastúpený advokátskou kanceláriou: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 10625/23B,
036 01 Martin, 3. DRAŽOBNÍK, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281,

o zastavenie dražby, na odvolanie žalobcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 12C/11/2017-226 zo dňa 18. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd žalovaným v 1. až 3. rade p r i z n á v a voči žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. priznal
žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1. 1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), § 7 ods. 1 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, čl. 13 ods. 4, čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky.

1. 2. Vecne dôvodil tým, že žalobcovia sa domáhali pôvodne voči žalovanému v 1. rade uloženia

povinnosti upustiť od výkonu záložného práva na základe Úverovej zmluvy a Zmluvy o zriadení
záložného práva na draženej nehnuteľnosti (vedenej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
G. - rodinný dom s pozemkom, ktoré nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 2. a
3. rade). Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere
dňa 29.11.2013 a žalobcovia v 2. a 3. rade ako záložcovia v ten istý deň uzatvorili Zmluvu o zriadení
záložného práva k draženým nehnuteľnostiam na zabezpečenie úveru. Z dôvodu nepravidelných úhrad
žalobcu v 1. rade vydal žalovaný dňa 08.09.2016 Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru a do dnešnej doby uskutočňuje výkon záložného práva formou dražby zaťaženej nehnuteľnosti,
čím nezákonne zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov v 1. a 2. rade. V priebehu konania navrhli
žalobcovia pripustenie vstupu žalovaných v 2. a 3. rade do konania s poukazom na to, že im bolo
doručené (ďalšie) Oznámenie o dražbe na deň 28.09.2017, ktoré vydal žalovaný v 3. rade. Uznesenímč. k. 12C/11/2017-149 zo dňa 14.03.2018 súd pripustil vstup žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3.
rade do konania. Napriek súdom uloženej povinnosti žalobcom písomne oznámiť súdu nárok uplatnený
voči pristúpeným stranám v spore, táto povinnosť žalobcami splnená nebola, súd preto za nárok voči

žalovaným v 2. a 3. rade považoval za nárok uplatnený žalobou voči pôvodne označenému žalovanému
v 1. rade. V ďalšom priebehu konania boli žalobcovia nečinní.

1. 3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v 1. rade nie
je vecne (aktívne) legitimovaný, a žalobcovia v 2. a 3. rade nepreukázali vecnú (pasívnu) legitimáciu

žalovaných v 1. a 3. rade v spore a voči žalovanému v 2. rade dôvodnosť žaloby. Súd prvej inštancie
uviedol, že žalobcovia v 2. a 3. rade majú v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom spornej dražby svoje
obydlie a každý zásah do obydlia znemožňujúci ho riadne užívať je pritom spôsobilý zároveň zasiahnuť
aj do súkromného a rodinného života. Výkon záložného práva sa však realizuje na základe zmluvy
o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy zo dňa 29.11.2013 uzavretej medzi žalovaným v 2.
rade a žalobcami v 2. a 3. rade, ktorí v zmluve súhlasili za tam uvedených podmienok s výkonom

záložného práva a tento zásah žalovaného v 2. rade do práv žalobcov v 2. a 3. rade sleduje legitímny
cieľ, návratnosť úveru poskytnutého bankou žalovanému v 1. rade, ktorý úver banka zosplatnila dňa
08.09.2016. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľom dražby je banka, dražobník dražbu realizuje,
upustiť od výkonu záložného práva však môže výlučne záložný veriteľ, a preto súd zamietol žalobu pre
nedostatok vecnej legitimácie v spore voči žalovaným v 1. a 3. rade vo vzťahu k žalobcovi.

1.4. Žalobcoviasabránilitvrdenímoneplatnostiúverovejzmluvyazmluvyozriadenívecnéhobremena,
avšak v tomto smere nepreukázali svoje tvrdenie (vec o neplatnosť týchto právnych úkonov skončila
odmietnutím podania), neuviedli dôvod, pre ktorý by mal súd posúdiť zmluvy za neplatné a v žalobe o
neplatnosť týchto právnych úkonov sa bránia poukazom na čiastkovú neplatnosť. Súd prvej inštancie

sa nestotožnil s obranou žalobcov v tom, že neboli poučení o následkoch zaťaženia nehnuteľností, o
ktorých tvrdili, že sú ich jediným obydlím, táto nie je významná, pretože žalobcovia zmluvu podpísali
dobrovoľne, žiadne tvrdenie o opaku v tomto smere žalobcovia neuviedli a zmluva obsahuje ustanovenie
o tom, že ak nebude riadne a včas splácaná pohľadávka, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju
pohľadávku výkonom záložného práva v zmysle Obchodných podmienok, a preto bola aj vo vzťahu

žalobcov v 2. a 3. rade voči žalovanému v 2. rade žaloba zamietnutá.

1. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „ C. s. p.“) a § 255 ods. 1, 2 C. s.
p., keď dospel k záveru, že žalovaní v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcom

v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v 2. rade poukazom na § 365 ods. 1 písm. h)
C. s. p. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) s tým, že nesúhlasí s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, založenom na tom základe, že žalobcovia v 2. a 3. rade nepreukázali

pasívnu legitimáciu žalovaných v 1. a 3. rade a žalobca v 1. rade nie je v spore vecne legitimovaný.
Poukázal na odvolacie konanie prebiehajúce na Krajskom súde v Trnave vo veci Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 11Csp/53/ 2017 o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, v ktorej veci ešte nie je rozhodnuté. Odvolával sa aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/94/2017 o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd

zakázal žalovanému alebo tretiemu subjektu ním poverenému uskutočniť výkon záložného práva na
predmetných nehnuteľnostiach. V ďalšom sa odvolal na dôvody podanej žaloby s tým, že nehnuteľnosť
jejedinýmobydlímžalobcovv2.a3.radeavzhľadomnaichzdravotnýstavavyššíveknebolidostatočne
poučení žalovaným v 2. rade o výkone a spôsobe výkonu záložného práva na ich nehnuteľnosť, čo by
bol taký zásah do ich obydlia, ktorý nie je primeraný sledovanému legitímnemu cieľu. Žalobca preto

považuje napadnuté rozhodnutie za predčasné a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil podľa §
389 ods. 1 písm. b) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý predovšetkým poukázal na to, že z
podaného odvolania nie je jasne a určito zrejmé, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci
ako uplatnený odvolací dôvod. Naďalej má za to, že ako dražobník nemá pasívnu vecnú legitimáciuv tomto spore, v ktorom sa žalobca v 2. rade domáha ním podanou žalobou toho, aby sa upustilo od
výkonu záložného práva. Jediným, kto môže začať výkon záložného práva, resp. o ňom rozhodovať, je
záložný veriteľ. Žalovaný v 3. rade však nie je záložným veriteľom, čo nebolo medzi stranami sporu v

priebehu konania pred súdom prvej inštancie sporné. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia,
aby žalovaný v 1. rade (pozn. po pristúpení žalovaného v 2. a 3. rade aj oni samotní) upustil od
výkonu záložného práva formou dražby pod č. PSO202/16. Takto formulovaný žalobný návrh však nie
je právne relevantný vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, ktorý neuzatvoril so žalobcom v 1. rade zmluvu
o úvere, ako ani záložnú zmluvu, na podklade ktorých pristúpil žalovaný v 2. rade k výkonu záložného

práva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia, a teda ani žalobca v 2. rade v priebehu sporového
konania nepristúpili k zmene alebo rozšíreniu žalobného návrhu, súd prvej inštancie nemohol vo vzťahu
k žalovanému v 3. rade na podklade podanej žaloby rozhodnúť inak, ako žalobu zamietnuť z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 3. rade.

3. 1. K dôvodom na upustenie od výkonu záložného práva uvedeným v odvolaní žalovaný v 3.

rade uvádza, že tvrdené skutočnosti o tom, že žalobcovia v 2. a 3. rade majú neuspokojivý zdravotný
stav a ich jediným ubytovaním sú práve nehnuteľnosti zaťažené záložným právom, sú pre rozhodnutie
predmetného sporu právne irelevantné.

3. 2. Pokiaľ ide o primeranosť výkonu záložného práva, resp. o primeranosť hodnoty zálohu v pomere

k hodnote uspokojovanej pohľadávky, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v oboch prípadoch ide o
relatívne blízke sumy. Výška pohľadávky žalovaného v 2. rade sa podľa vyhlásenia navrhovateľa dražby
zo dňa 19.06.2017 rovnala v tom čase sume vo výške 77.032,88 eura, pričom hodnota zálohu bola
znaleckými posudkami stanovená na sumu 70.300 eur, resp. na sumu 70.700 eur. Uvedené skutočnosti
odôvodňujú záver o tom, že žalobcami tvrdený nepomer medzi uspokojovanou pohľadávkou a hodnotou

zaťažených nehnuteľností nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

3. 3. Žalobca v 2. rade v odvolaní navrhuje, aby odvolací súd ním napádané rozhodnutie zrušil
podľa ustanovenia 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. z dôvodu, že „súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.“
Žalobca v 2. rade však nepoukázal na to akým nesprávnym procesným postupom mu malo byť údajne
znemožnené uskutočňovať mu procesné práva, a to o to viac, že na pojednávaní konanom dňa
15.08.2018 mu bolo umožnené konajúcim súdom oznámiť v stanovenej lehote písomne súdu prvej
inštancie nárok uplatňovaný žalobcami voči žalovaným v 2. a 3. rade, ktorí pristúpili do sporového

konania. Žalobca v 2. rade, ako aj ostatní žalobcovia však na túto možnosť súdu prvej inštancie
nereflektovali a v konaní boli v ďalšom priebehu úplne pasívni.

3. 4. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v 2. rade mal možnosť v priebehu sporového konania urobiť
také procesné úkony, ktoré by mohli smerovať k ochrane jeho práv, avšak z vlastnej vôle a v dôsledku

vlastnej pasivity tak neurobil.

3. 5. Žalovaný v 3. rade navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil a
žalovanému v 3. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 365 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu
prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.5. Predmetom odvolacieho konania je v súlade s odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom
v 2. rade preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z

dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade, nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných v 1. a 3. rade a nepreukázania dôvodnosti žaloby voči žalovanému v 2. rade. Žalobca v
2. rade napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa preto s poukazom na ustanovenia § 379 a
380 C. s. p. zameral na preskúmanie dôvodnosti tejto námietky. Odvolací súd tu konštatuje, že odvolateľ

neuviedol v čom spočíva nesprávne právne posúdenie prvoinštančného súdu.

5. 1. Žalobcom v 2. rade namietané nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v
prípade, keď na zistený skutkový stav súd
a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),
b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),

c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

5. 2. Z obsahu preskúmavaného spisu a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie
správne ustálil, že žalobca v 1. rade uzatvoril dňa 29.11.2013 so žalovaným v 2. rade zmluvu o
splátkovom úvere. Žalobcovia v 2. a 3. rade ako záložcovia uzatvorili so žalovaným v 2. rade ako
záložným veriteľom v ten istý deň zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území G., ktorou zabezpečili pohľadávku záložného veriteľa vzniknutú z vyššie uvedenej zmluvy o

splátkovom úvere. Podľa článku IV zmluvy o zriadení záložného práva „ak pohľadávka nebude riadne
a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci, ktorého uspokojiť
svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach“. Vklad záložného
práva bol povolený správnym orgánom vo vkladovom konaní V7237/13 dňa 23.01.2014.

6. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa domáhali svojou žalobou uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade
ako dražobníkovi upustiť od výkonu záložného práva formou dražby.

7. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení
neskorších predpisov (v ďalšom texte „zákon o dobrovoľných dražbách“) dražobník je osobou, ktorá

organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie
na prevádzkovanie príslušnej živnosti.

8. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník
predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba,

ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

9. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako dražobník nemá právomoc
disponovať výkonom záložného práva. Žalovaný v 1. rade ako dražobník dražbu len organizoval na
základe návrhu záložného veriteľa, ktorým je žalovaný v 2. rade. Správne preto súd prvej inštancie

konštatoval, že žalovaný v 1. rade nemá v spore pasívnu vecnú legitimáciu (nie je nositeľom povinnosti,
splnenia ktorej sa žalobcovia voči nemu domáhali) a žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

9. 1. Žalobcovia síce rozšírili svoju žalobu o žalovaných v 2. a 3. rade a súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 14.03.2018 pripustil pristúpenie týchto subjektov, žalobcovia však neupravili žalobný návrh -

neuviedli, čoho sa domáhajú voči týmto žalovaným, správne preto súd prvej inštancie považoval nárok
uplatnený žalobou pôvodne len proti žalovanému v 1. rade aj za nárok uplatnený voči žalovaným v 2.
a 3. rade.
9. 2. Žalovaný v 2. rade je záložným veriteľom, v zmysle citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách môže teda upustiť od výkonu záložného práva. Žalobca v 1. rade však nie

je v právnom vzťahu so žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom (záložnú zmluvu s ním uzavreli
žalobcovia v 2. a 3. rade), preto v spore voči žalovanému v 2. rade nemá aktívnu vecnú legitimáciu
(nemá voči žalovanému v 2. rade také právne postavenie, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa nároku).
Správne preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 2. rade zamietol. Súdprvej inštancie správne zamietol žalobu aj vo vzťahu žalobcov v 2. a 3. rade voči žalovanému v 2. rade,
pričom odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie súdu prvej inštancie - pokiaľ sa žalobcovia v 2.
a 3. rade bránili tvrdením, že neboli poučení o následkoch zaťaženia nehnuteľností a tieto sú ich jediným

obydlím, táto obrana nie je významná, pretože zmluvu podpísali dobrovoľne (s predpokladom, že sa s
jej obsahom riadne oboznámili), žiadne tvrdenie (o opaku) v tomto smere neuviedli a zmluva obsahuje
ustanovenie o tom, že ak nebude riadne a včas splácaná pohľadávka (na úvere), je záložný veriteľ
oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku výkonom záložného práva v zmysle Obchodných podmienok.
Preto aj vo vzťahu žalobcov v 2. a 3. rade voči žalovanému v 2. rade bola žaloba správne zamietnutá.

9. 3. V prípade žalovaného v 3. rade platí tá istá argumentácia ako pri žalovanom v 1. rade - žalovaný
v 3. rade ako dražobník dražbu len organizuje na základe návrhu záložného veriteľa, nemá preto v
spore pasívnu vecnú legitimáciu (nie je nositeľom povinnosti, splnenia ktorej sa žalobcovia voči nemu
domáhali). Naviac, žalobcovia sa domáhali upustenia od výkonu dražby pod č. PSO202/16, pričom
žalovaný v 3. rade organizoval dražbu zn. 093/2017.

10. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje. Zo zistených, vyššie opísaných okolností jednoznačne vyplýva správny záver
súdu prvej inštancie na základe ktorého žalobu zamietol. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

aplikoval príslušnú právnu normu, ktorú aj správne interpretoval, pričom odvolací súd nezistil ani iné
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený, súd sa v ňom zaoberá všetkými pre
rozhodnutiu podstatnými skutočnosťami. Odvolacie námietky žalobcu v 2. rade sú teda nedôvodné.

11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky
žalobcu v 2. rade sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným

ustanovením § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu, majú preto voči žalobcovi v 2. rade
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré

by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.

2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).