Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Púchovská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/141/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117205477
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117205477.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, proti povinnému N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. H., XXX XX H. H., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, pod sp.zn. EX 23712/16, o vymoženie 546,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 8Er/201/2017-87 zo dňa 30. apríla 2020, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 8Er/201/2017-87 zo dňa 30. apríla 2020 z r u š u
j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 8Er/201/2017-87 zo dňa 30. apríla 2020 exekúciu v časti
úroku vo výške 745,08 Eur, poplatku vo výške 511,65 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 546,--
Eur od 16.11.2016 do zaplatenia, poplatku za upomienky vo výške 10,-- Eur vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp.zn.
SRSAspA 07289/15 zo dňa 11.04.2016. Zistil, že podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku
bola zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2013. Zmluvu o úvere súd prvej inštancie posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ako zmluvu o spotrebiteľskom
úverepodľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
3. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci zistil, že rozhodcovský súd neprihliadol na to, že zmluva o
úvere neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
exekúciu v časti úroku vo výške 745,08 Eur, poplatku vo výške 511,65 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne
zo sumy 546,-- Eur od 16.11.2016 do zaplatenia, poplatku za upomienky vo výške 10,-- Eur vyhlásil za
neprípustnú a v tejto časti ju zastavil.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu svojej nemajetnosti súd prvej inštancie
uviedol, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo
strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Tvrdenie povinného o jeho nemajetnosti
pritom nie je postačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie povinnej podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučnéhoporiadku.Konštatoval,žesúdnyexekútoruviedol,žepovinnýmáuzavretéživotnépoisteniev spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s.. Z uvedeného vyplýva, že existuje majetok vo vlastníctve povinného, z ktorého môže byť postupne
uspokojená vymáhaná pohľadávka. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval tvrdenie o
nemajetnosti za dostatočné, aby exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Svoje
odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Mal za nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi ním a povinným
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V
tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Vyslovil presvedčenie, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Uviedol, že rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená individuálne, t.j. bola uzavretá na samostatnom liste papiera, oddelene od
samotnej zmluvy o úvere. Zároveň povinný svojim podpisom vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy, čo povinný svojim podpisom
potvrdil. Preto mal za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského
súdu, a preto aj rozhodnutie ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu exekučného
titulu. Ďalej uviedol, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere
je jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov. Nesúhlasil ani s konštatovaním absencie
údaju o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené
v bode 3. zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže
byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom na to, že spĺňa všetky zákonom stanovené
náležitosti. Povinný v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú
zmluvu alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od
zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere, čo nevyužil.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Vo vyjadrení uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu
svojhovyjadreniazodňa11.05.2019.Nakoľkookremvymáhanejsumy546,--Eurjeodnehopožadovaný
neprimeraný úrok z omeškania, zmluvná pokuta, trovy mediačného konania a takto vymáhaná suma
vysoko prekročuje hranicu 100 % mala za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore s dobrými
mravmi. Poukázala na to, že je nemajetná. Navrhla, aby súd exekúciu zastavil.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP,
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a
podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 19.12.2016 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave, sp. zn.
SRSAspA 07289/15 zo dňa 11.04.2016. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom
bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 606,--
Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 31.10.2013. Rozhodcovský súd si právomoc
spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Uznesením
sp.zn. 8Er/201/2017-12 zo dňa 28.03.2017 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúciezamietolzdôvodu,žeprávomocrozhodcovskéhosúdunarozhodnutie
v predmetnej veci bola založená na neprijateľnej podmienke, ktorá nebola individuálne dojednaná. Na
základe podaného odvolania oprávneným Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením
sp.zn. 41CoE/531/2017-49 zo dňa 31.01.2018 uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie dňa 19.09.2018 v predmetnej veci vydal
poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 21.05.2019 povinný podal návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že exekučný titul bol vydané s rozpore s dobrými mravmi a z dôvodu že je nemajetná.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu v časti úroku vo výške 745,08 Eur, poplatku vo
výške 511,65 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 546,-- Eur od 16.11.2016 do zaplatenia,
poplatku za upomienky vo výške 10,-- Eur vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
9. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
11. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ním a povinným
predstavuje individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a že touto rozhodcovskou zmluvou bola platne
založená právomoc rozhodcovského súdu odvolací súd uvádza, že platnosť dojednania rozhodcovskej
zmluvy v tomto konaní súd už posudzoval v uznesení súdu prvej inštancie sp.zn. 8Er/201/2017-12 zo
dňa 28.03.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho sp.zn.
41CoE/531/2017-49 zo dňa 31.08.2018, pričom v napadnutom uznesení sa súd prvej inštancie otázkou
platnosti rozhodcovskej zmluvy už nezoberal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd sa túto námietku
oprávneného považoval za nedôvodnú.
12. Odvolací súd však dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu
prvej inštancie je dôvodné. Odvolací súd poukazuje na to, že je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre
určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie
takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo
po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním
titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to
určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre
exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného
titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v
základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom
konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.
Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 umožňuje
exekúciu zastaviť len v prípade, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané
v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V ostatných
prípadoch exekučný súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie nemá oprávnenie hmotnoprávne
preskúmavať exekučný titul, a to ani v prípade, ak by účastníkom zmluvného vzťahu, na základe ktorého
bol exekučný titul vydaný, bol spotrebiteľ. Spotrebiteľ má právo brániť sa proti povinnosti uloženej
exekučným titulom využitím opravných prostriedkov proti takémuto rozhodnutiu a prípadne v zákonom
stanovenejlehotežaloboupodanounapríslušnomsúdedomáhaťsazrušeniarozhodcovskéhorozsudku
v súlade s ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie aj napriek tomu, že v predmetnej veci
sa nevymáha nárok zo zmenky, po tom ako zistil, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah
skúmal skutočný obsah hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a dospel k záveru, že
zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď návrhu
povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v časti úroku
vo výške 745,08 Eur, poplatku vo výške 511,65 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 546,-- Eur
od 16.11.2016 do zaplatenia a poplatku za upomienky vo výške 10,-- Eur.14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel z záveru, že súd prvej inštancie
predmetnú vec nesprávne právne posúdil, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.