Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116010507
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116010507.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Ondrejovej a prísediacich sudcov

Ing. Kvetoslavy Krenčovej a Emílie Baňasovej, v trestnej veci obžalovaného N. N., pre zločin znásilnenia
podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno f)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 12. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: N. N., narodený XX.XX.XXXX v I. E.,
trvale bytom M. XXX,

sa podľa§285písmenoa)Trestnéhoporiadku oslobodzuje spodobžalobyOkresnéhoprokurátora,

sp.zn. 1Pv 303/2015 zo dňa 11.04.2016, podanej na Okresný súd Nitra dňa 15.04.2016, pre zločin
znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno f) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

dňa18.05.2015 včaseasiod16:10hod.do16:30hodvblízkostiželezničnejstaniceVýčapy-Opatovce,
potomčoprinútilpoškodenúM.K.,abyspolusnímvystúpilazvlaku,aktorejrobilsprievodakozdravotne
ťažko postihnutej osobe pre jej problémy s chôdzou, zatiahol poškodenú do kríkov v blízkosti železničnej

trate, kde ju položil na zem, stiahol jej nohavice aj spodné prádlo, roztiahol jej nohy a pohlavným údom
vnikol do nej aj napriek tomu, že mu hovorila, aby to nerobil, že to nechce, že má s Y. dobrý život, ktorý
si nechce pokaziť, ťahala ho za vlasy, bila ho a týmto spôsobom na nej vykonával súlož asi 20 minút,
čo poškodená pre svoje zdravotné postihnutie, pre ktoré je obmedzená v pohybe, bola nútená strpieť,
aj keď ju to hrozne bolelo, čím poškodenej spôsobil bolesti v oblasti brucha, modriny v ľavej časti trupu
pod kľúčnou kosťou a škrabanec na pravom stehne,
z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú M. K., narodenú XX.XX.XXXX, trvale
bytom B., O. XXX/X, prechodne bytom V. č. XX, B. XXX, G. s jej nárokom na náhradu škody na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

NazákladeobžalobyOkresnéhoprokurátoravNitre,sp.zn.1Pv303/2015,podanejnaOkresnýsúdNitra
dňa 15.04.2016, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému N. N. pre trestný čin, právne kvalifikovaný
ako zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno f) Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného N. N., výsluchom svedkyne poškodenej M. K., výsluchom svedka Y. W., výsluchom znalca
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality L.. W.. X. N., B..,
výsluchom znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých B.. M. M., prečítaním
listinných dôkazov a oboznámením ďalšieho obsahu spisu.Obžalovaný N. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný so spáchania skutku, že dňa
18.05.2015 docestovali spolu s poškodenou z Prievidze do Výčapov - Opatoviec, kde on jej robil

doprovod. Vo vlaku sa dohodli, že spolu vystúpia vo Výčapoch. Po vystúpení z vlaku (asi pred pol piatou)
sa dohodli, že sa vedľa koľajiska na štrkovisku budú milovať, pomohol jej ľahnúť, ona sa vyzliekla, dala
si hore šaty, on jej pomohol vyzliecť nohavičky a mali sex, ktorý trval asi 5 minút, pretože sa ponáhľali
na autobus, ktorý sa nachádzal približne 200 metrov od železničnej stanice a odchádzal okolo trištvrte
na päť. Odprevadil ju domov a odovzdal tomu, s kým žila a jemu vrátil peniaze, ktoré mu bol dlžný. Na

druhý deň ho fyzicky napadol za to, že ju znásilnil, potom o tom vypovedal u policajtov. Uviedol, že keby
poškodenú znásilnil, tak ho mala udať hneď a nie až po týždni, nemusela sa ho báť, pretože s ňou mal
len pohlavný styk, neznásilnil ju. Niekto ju k tomu asi zmanipuloval, k žiadnemu znásilneniu nedošlo, po
tom všetkom by ju predsa neodprevádzal domov, lebo zločinec to nerobí. Poškodená chcela pohlavný
styk, len nechcela, aby sa o tom dozvedel jej Lacko, tak jej povedal, že ak mu to sama nepovie, nedozvie
sa o tom. Popri súloži ho nebila, ruky mala voľné, mohla sa brániť. V autobuse mu ešte hovorila, že

bolo dobre, iba že ju tlačila drť na chrbte a pýtala sa či ich nikto nevidel. Nemohol ju znásilniť, pretože
keby sa bránila alebo kričala, bolo by to počuť. Vnikol do nej dobrovoľne a s jej súhlasom a ona až po
týždni povedala, že do nej vnikol násilím, ale nemal na sebe žiadne škrabance, ani zranenia od toho,
že by sa ona bránila.
Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že s poškodenou vystúpili z vlaku, lebo sa dohodli, že budú

mať pohlavný styk, že žiadne zranenia jej nespôsobil a že mala oblečené šaty pod kolená. O sprievod M.
K. ho požiadal jej druh Laco, lebo sama neprejde dlhú cestu, niekoľkokrát ju už predtým doprevádzal k
lekárom (zubár, interné, gynekológ) a ako jej doprovod nemusel platiť cestovné. Keby ju predtým dvakrát
znásilnil ako tvrdila, prečo by sa potom nechala doprevádzať takým zločincom. M. z vlaku nevyťahoval
násilím, on kríva a ledva chodí, ona chodí trikrát horšie (musí sa pri chôdzi o niekoho opierať), tak ako

by ju mohol ťahať nasilu z vlaku, je ťažšia ako on a keby ju ťahal nasilu z vlaku neprežijú to ani jeden.
Keby ju chcel znásilniť, mohla sa už vo vagóne brániť, keďže tam boli chlapi a aj sprievodca. To, či došlo
k dokonaniu súlože si nepamätal, lebo mal trošku vypité.
Postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku súd na návrh prokurátora odstraňoval rozpory
vo výpovedi obžalovaného prečítaním jeho výpovede z prípravného konania (čl.6-10), ku ktorým sa

obžalovaný vyjadril tak, že s poškodenou sa dohodli na sexe a na tom, že pôjde kúpiť aj cukrovinky
dieťaťu, nakoniec ich nekúpil, pretože autobus išiel o 16.45 hod. a museli sa ponáhľať. Pri sexe sa
poškodenej pýtal, že koľko je hodín, ona mu odpovedala, pretože mala pri sebe mobil, tak jej pomohol
rýchlo sa obliecť, postaviť sa na nohy a spolu sa ponáhľali na autobus. V jeho výpovedi z prípravného
konania mu nepasuje to, že mala oblečené nohavice a to, že tam nie je napísané, že na sexe sa dohodli

už vo vlaku. Uviedol, že mu bola daná možnosť prečítať si túto výpoveď, ale nečítal ju, lebo slabo vidí.

Svedkyňa poškodená M. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 18.05.2016 (správne rok 2015) išla
spolu s N. N. do B. na charitu zobrať nejaké veci, pretože ona ako zdravotne ťažko postihnutá osoba
mala vlak zadarmo a takisto aj on, ako jej sprievod. Vystúpili spolu vo Výčapoch, on povedal, že ide kúpiť

dcére sladkosti, ale nešiel a tam pri koľajisku ju znásilnil tak, že jej vyzliekol kraťasy a nohavičky, roztiahol
jej svojimi nohami jej nohy a vnikol do nej, všetko to trvalo asi 20 minút, bolelo ju to a doteraz chodí po
gynekológoch. Potom ju zaviezol k Y. do V., lebo nevie sama chodiť. Spomenula si ešte na rýchlik, ktorý
išiel popri koľajisku, kde ju znásilnil, ale ľahla si do trávy, nič sa jej nestalo. Viac si nepamätala.
Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že obžalovaný mal v ten deň niečo vypité a vystúpili z vlaku,

aby kúpil dcére cukrovinky, potom ju zaviedol pri koľajisko, pomohol jej ľahnúť, vyzliekol ju a znásilnil.
Ona mu počas styku hovorila, aby to nerobil, pretože má dobrý život s Y., že to nechce, bránila sa,
ťahala ho za vlasy (vtedy nemal plechavú hlavu), bila ho rukami do hrude a hovorila mu aj, že ju to bolí.
Potom mu povedala, aby ju zaniesol k Y. do V., obliekla sa a on jej pomohol vstať zo zeme a zaniesol ju
autobusom k Y.. Mala bolesti brucha, škrabanec na stehne a pod kľúčnou kosťou modrinu. Pri znásilnení

jej N. rukami držal nohy vo zvislej polohe a vnikol do nej, bránila sa a preto mala modrinu a škrabanec.
Modrina jej vznikla, keď ju jednou rukou tlačil na kľúčnu kosť a druhou jej držal nohu. K výstreku semena
nedošlo, inak by bola tehotná a to by jej bolo pokazilo život, tak sa bránila. Vrátili sa domov do V.
o pol šiestej, na zastávke autobusu čakali asi 15 minút a boli aj v potravinách vo Výčapoch kupovať
sladkosti. V sobotu o tom povedala priateľovi W., pretože jej pral spodnú bielizeň a zistil, že bola špinavá

a zakrvavená. Priateľ išiel za obžalovaným a rozbil mu za to ústa a povedal, že si to nemôže dovoľovať
a jej, aby ho udala. Po znásilnení mala sex s Y. asi po týždni, ale pri sexe s Y. nemala žiadny problém,
nič ju nebolelo a sex mali každý deň. Z čoho ju bolí brucho lekári nezistili. Prehliadke u gynekológa sa
nepodrobila, lebo má svojho gynekológa a policajti povedali, že musí byť vyšetrená len v Nitre.Svedok Y. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi v piatok sa ho N. N. pýtal, ako sedeli pred
obchodom, že čo mu môžu spraviť, ak ho nikto nevidel pri znásilnení. On mu na to odpovedal, že to

môže byť len tvrdenie proti tvrdeniu, keby ho niekto obvinil. Doma, keď išiel prať prádlo, M. nohavičky
boli úplné špinavé, pýtal sa jej, čo to znamená a ona mu povedala o N.. G., že ako sa vracali spolu s
N. z charity z Prievidze, donútil ju vo Výčapoch vystúpiť z vlaku, že ide kúpiť nejaké kekse pre malú,
a pokúšal sa ju tam pri koľajisku znásilniť. Potom ho dobre zmlátil, za čo od policajtov dostal aj pokutu
a ďalej to neriešil. So M. by sa nerozišiel, lebo chudera nemá kde ísť, celá rodina ju okráda a možno

iba ona mala taký pocit. Potom s ňou mal normálne sex. Počas ich vzťahu mávala pri sexe od začiatku
problémy, pretože mala doničené nohy a museli si vybrať takú správnu polohu, aby mohli mať sex. Majú
spolu dcéru, ktorá žije u babky, ale potom čo opraví dom, chce si dcéru tiež vziať k sebe. O incidente mu
poškodená povedala, že ju N. chcel znásilniť, že ju naťahoval medzi koľajiskami a stiahol jej nohavičky,
povedala mu, že sa bránila a škriabala ho. Keď išiel N. biť nevšimol si, či bol poškriabaný, ani ho to
vtedy netrápilo, bol v afekte. Nohavičky boli špinavé od kameňov ako šmirgeľ a od vazelíny, čo býva

na koľajisku. Ako mu o tom všetkom M. rozprávala, rozplakala sa, lebo sa bála, že ju vyhodí. Raz mu
spomínala, že sa ju N. pokúsil znásilniť uňho doma, ale že sa ubránila a on nemal čo riešiť. N. poznal
dlho, žil u neho dve zimy, občas u neho niečo porobil a dvakrát robil M. sprievodcu po doktoroch. O
skutku sa potom s N. už nerozprával, už sa aj normálne bavili a čo sa stalo už vôbec neriešil.

Znalec L.. W.. X. N., B.. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia
sexuality, na hlavnom pojednávaní predniesol závery znaleckého posudku č. 11/2016 (čl.86-92) a
uviedol, že pri vyšetrení obžalovaného nebola vykonaná testová časť vyšetrenia, lebo obžalovaný
uviedol, že na testy nevidel. Svoje závery napriek tomu považuje za dostatočne spoľahlivé. Celkový
stav poznávacích funkcií obžalovaného (intelekt, pamäť, kvalita myslenia) je subnormný, čo je možné

aj pozorovať. Osobnosť obžalovaného je nezrelá, súčasťou tejto celkovej osobnostnej nezrelosti je
aj psychosexuálna nezrelosť, ktorá sa spája aj so zníženou sociálnou adaptáciou a tendenciou k
zjednodušovaniu sociálnych signálov. U obžalovaného neboli na základe PPG vyšetrenia zistené
agresívne sklony, zároveň nebola zistená nutnosť prítomnosti násilia k vyvolaniu vzrušenia alebo
dosiahnutiu uspokojenia (všeobecná tendencia), ale nie je možné vylúčiť situačnú agresiu na prekonanie

prekážky pre dosiahnutie uspokojenia pohlavného pudu, pričom takáto agresia nie je potrebná pre
dosiahnutie vzrušenia, alebo uspokojenia. Osoba obžalovaného je jednoduchá, v pásme subnormy,
do interpersonálnych vzťahov vstupuje jednoducho, bez bočných úmyslov, s jeho duševnou výbavou
nemôže vypovedať rovnako, lebo nie je schopný sa to ani naučiť, jeho duševný stav mu nedovoľuje
nejakým spôsobom zložito fabulovať. Obžalovaný je schopný vnímať a reprodukovať udalosti na úrovni

základných faktov, pričom interpretácie týchto faktov môžu byť nesprávne, špecifická vierohodnosť jeho
výpovedejeznížená.Znaleczotrvalnazáverochznaleckéhoposudkuakobolvypracovanýapredložený
súdu a ani po výsluchu obžalovaného nemal záujem ho nijako doplniť.
Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, B.. M. M., na hlavnom
pojednávaní predniesla závery znaleckého posudku č. 10/2015 (čl.56-81) vypracovaný na svedkyňu

poškodenú v súlade s jej písomným vyhotovením, ako bol predložený súdu a uviedla, že ku dňu konania
hlavného pojednávania jej nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu záverov
uvedených v znaleckom posudku. Zistila, že intelekt poškodenej sa nachádza v pásme subnormy. Pri
znaleckom vyšetrení, ako aj na hlavnom pojednávaní bola jej výpoveď stručnejšia ako v prípravnom
konaní. Skutočnosť, že prvotná výpoveď poškodenej je relatívne podrobná, potom stručnejšia a

miestami aj s protirečiacimi tvrdeniami znižuje vierohodnosť jej výpovede. Je málo pravdepodobné,
aby poškodená logicky a chronologicky vypovedala tak podrobne ako v prípravnom konaní a aj
informácie, ktoré uviedla v inom kontexte ako s inkriminovaným skutkom boli bez primeranej časovej
súvislosti a následnosti. V rámci pozorovania pri vyšetrení sa vyskytli prejavy uhýbania pohľadom a
vystúpenia z testovej situácie. Jej špecifická vierohodnosť je čiastočne znížená, nakoľko poškodená má

podpriemernú schopnosť analyzovať, zdôvodňovať, vyjadrovať žiaduce či nežiaduce prejavy správania,
ako aj schopnosť interpretovať situáciu, anticipovať rozvoj tejto situácie a vytvárať primerané dejové
súvislosti. Poškodená vyjadrila vo výpovedi obavy, že ju partner vyhodí, čo mohlo ovplyvniť jej motiváciu
aj vzhľadom na skutočnosť, že v partnerských vzťahoch má tendenciu fungovať v závislosti, k tomu
prispieva jej telesný stav a odkázanosť na cudziu pomoc. Ide o osobu s ľahkou retardáciou, s

histriónskymi rysmi, vyskytuje sa u nej zvýšená sugestibilita a manipulatívnosť, ľahko sa dá zlákať
vplyvmi okolia a nevie sa vymedziť voči požiadavkám iných ľudí. Na nepresnosť výpovede poškodenej
mala vplyv porucha centrálneho nervového systému, ako aj jej labilita. V prospech jej vierohodnosti
svedčí skutočnosť, že v myšlienkových procesoch neboli zaznamenané sklony ku konfabulácií. Nie jezvýraznený syndróm skrývania, ani známky zvýšenej podozrievavosti alebo vzťahovačnosti. Všeobecná
aj špecifická vierohodnosť poškodenej bola vyhodnotená ako znížená.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil prečítaním aj ostatný obsah
trestného spisu, najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Z preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (čl. 34) súd zistil, že
poškodenej M. K. bol dňa 19.11.2013 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi vydaný preukaz

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, číslo XXXXXX.
Zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 26.05.2015 (čl. 93) súd zistil, že obžalovaný bol vyzvaný, aby
sa podrobil prehliadke tela, kde následne boli u obžalovaného kriminalistickým technikom odobraté
porovnávacie bukálne stery DNA.
Zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 25.05.2015 (čl. 94-96) súd zistil, že poškodenej bol odobratý DNA
ster a bola vyhotovená fotodokumentácia.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 25.05.2015 (čl.97) súd zistil, že svedkyňa poškodená bola vyzvaná
na vydanie veci, konkrétne 1 ks spodné nohavičky bielej farby, značné zašpinené, ktoré mala na sebe
dňa 18.05.2015 v čase znásilnenia, ktoré dobrovoľne vydala.
Z lekárskej správy - nález zo dňa 25.05.2015 (čl.98) bolo zistené, že svedkyňa poškodená sa dňa
25.05.2015 v čase o 11.37 hod., v sprievode príslušníka policajného zboru, podrobila gynekologickému

vyšetreniu vo Fakultnej nemocnici v Nitre z dôvodu podozrenia zo znásilnenia.
Z úradného záznamu zo dňa 25.05.2015 (čl.99) súd zistil, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Nitre, Odboru kriminálnej polície vykonal prehliadku tela poškodenej M. K., za
účelom nájdenia možných zranení na jej tele v súvislosti so znásilnením, kde boli nájdené dve stopy,
a to škrabanec na stehne pravej nohy a modrina pod ľavou kľúčnou kosťou. Tieto boli fotograficky

zadokumentované. Iné zranenia nájdené neboli.
K osobným pomerom obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní oboznámené zabezpečené listinné
dôkazy. Z aktuálneho výpisu Ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného zo dňa 22.02.2016 (čl.103)
súd zistil, že obžalovaný v období od 01.01.2010 do 22.02.2016 nebol priestupkovo prejednávaný. Z
aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného ( čl. 152-153) bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ

štyrikrát súdne trestaný súdom Slovenskej republiky. Rozhodnutím Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T
43/1992 zo dňa 19.05.1995 odsúdený pre trestný čin znásilnenia spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2
k § 241 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, pričom mu bol uložený trest
odňatia slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou do 08.06.1997. Obžalovaný sa osvedčil
dňa 03.10.1997 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Rozhodnutím Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T 66/1995 zo dňa 12.10.1995 odsúdený pre trestný čin
neplnenie odvodovej povinnosti podľa § 267 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 4 mesiace so skúšobnou
dobou do 02.11.1996. Obžalovaný sa osvedčil dňa 26.05.1997 a hľadí sa na neho, akoby nebol
odsúdený.

Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6T 6/2005 zo dňa 13.01.2005 bol odsúdený pre
trestný čin násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a odsek 1, odsek 2
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, pričom mu bol uložený trest odňatia
slobody podmienečne na 3 mesiace so skúšobnou dobou do 02.02.2006. Obžalovaný sa osvedčil dňa
22.07.2006 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 0T 10/2008 zo dňa 23.09.2008 bol odsúdený pre
trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, pričom mu bol
uložený trest odňatia slobody podmienečne na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a trest
prepadnutia veci, osvedčený bol zo zákona podľa § 50 odsek 5 Trestného zákona a hľadí sa na neho,
akoby nebol odsúdený.

Z lustrácie v databáze súdov zo dňa 09.12.2016 (čl.154) bolo zistené, že proti obžalovanému je vedené
iba aktuálne súdne konanie pod spisovou značkou 2T 35/2016.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné
zásady Trestného poriadku.Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd nedokázal vyvodiť jednoznačne a bez
dôvodných pochybností záver, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, sa stal tak, ako je uvedený v
obžalobnom návrhu a preto rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Pri svojich právnych úvahách súd vychádzal predovšetkým zo
zásady „in dubio pro reo“(v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a v súlade so zásadou uvedenou
v § 2 odsek 12 Trestného poriadku.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny

čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je
bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené
Trestným zákonom a či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu. Objektom trestného činu znásilnenia, je záujem chránený zákonom, a to dôstojnosť ženy a jej právo
slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Predmetom útoku je osoba ženského pohlavia,
bez ohľadu na jej vek, povesť, spôsob života a bez ohľadu na to, či ide o ženu pohlavne nedotknutú.

Objektívna stránka žalovaného trestného činu spočíva v tom, že páchateľ násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Donútením
ženy k súloži sa rozumie prekonanie vážne mieneného odporu ženy, alebo podľahnutie ženy pri zistení
beznádejnosti odporu, so zreteľom na to, že jej páchateľ za použitia násilia, hrozby bezprostredného
násilia alebo zneužitia jej bezbrannosti nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť. Subjektom trestného činu

znásilnenia môže byť muž, ale aj žena za predpokladu, že muž, s ktorým sa na trestnom čine podieľa,
nie je trestne zodpovedný. Subjektívna stránka vyžaduje na naplnenie protiprávneho konania úmyselné
zavinenie. Z hľadiska použitej právnej kvalifikácie v zmysle § 127 odsek 6 Trestného zákona sa chorou
osobou rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď
prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou

schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej
choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.

Pri hodnotení dôkazného materiálu, ktorý mal súd k dispozícii (výpovede obžalovaného, poškodenej,
svedka, znalecké posudky a listinné dôkazy) sa súd zameral na podstatné body jednotlivých výpovedí,

ich vnútornú logiku a konzistentnosť týchto výpovedí aj v kontexte všetkých dostupných dôkazov.
Vykonané dôkazy vo svojom súhrne nevytvárali logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu
dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré by vo svojom celku zhodne a
spoľahlivo dokazovali skutočnosti, ktoré by boli v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že by z nich bol možný len jediný záver a súčasne by vylúčili možnosť iného záveru.

Obžalovanýspáchanieskutkupodľaobžalobypopieralužvprípravnomkonaní,nahlavnompojednávaní
vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný zásadne poprel to,
že by poškodenú dňa 18.05.2015 po vystúpení z vlaku približne pred pol piatou (poobedňajšie hodiny),
vedľa koľajiska vo Výčapoch - Opatovciach znásilnil. Uviedol, že mal s ňou dobrovoľný sexuálny styk

s jej súhlasom. Poškodená sa pri styku nebránila, nekričala, ruky mala voľné, nohy si mohla stiahnuť a
sama sa aj vyzliekla, pričom pri styku ležal nad ňou a celé to trvalo iba 5 minút, pretože sa ponáhľali na
autobus (s odchodom cca o 16.45 hod.) vzdialený od miesta súlože približne 200 metrov . Uviedol, že
poškodená chcela mať pohlavný styk, len sa bála, aby sa o tom nedozvedel jej priateľ Lacko. Celý dej
bol podľa obžalovaného na neho vymyslený a naplánovaný.

V prospech obrannej verzie obžalovaného čiastočne svedčia aj závery znalkyne PhDr. M., ktorá
vypracovala psychologický posudok na poškodenú, a z ktorých vyplynulo, že intelektová úroveň
poškodenej je vzhľadom k populačným normám v pásme mentálnej subnormy, jej schopnosť myslieť
a konať v súlade so spoločenskými pravidlami a normami je znížená. Sú u nej prítomné patologické
zmeny v štruktúre intelektu, v dôsledku mierneho organického poškodenia CNS. Všeobecná a špecifická

vierohodnosť poškodenej je znížená, nakoľko poškodená má podpriemernú schopnosť analyzovať,
zdôvodňovať, vyjadrovať žiaduce či nežiaduce prejavy správania, ako aj schopnosť interpretovať
situáciu, anticipovať rozvoj tejto situácie a vytvárať primerané dejové súvislosti. Znalkyňa skonštatovala,
že poškodená je osoba s nízkym intelektom, s histriónskymi rysmi, u ktorej sa vyskytuje zvýšená
sugestibilita a manipulatívnosť. Poškodená nie je v celom rozsahu schopná správne vnímať a

reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu, na čo má vplyv aj jej porucha centrálneho nervového systému
a jej labilita.
Podľa záverov znaleckého dokazovania znalca RNDr. Kešického, PhD., ktorý vypracoval psychologický
posudok na obžalovaného, je osobnosť obžalovaného síce nezrelá, vrátane psychosexuálnej nezrelosti,táto nezrelosť je spojená so zníženou sociálnou adaptáciou, avšak neboli u neho zistené agresívne
sklony, ako aj nutnosť prítomnosti násilia k vyvolaniu vzrušenia alebo dosiahnutiu uspokojenia. Na
základe PPG vyšetrenia nebolo možné vylúčiť situačnú agresiu smerujúcu k prekonaniu prekážky

pre dosiahnutie uspokojenia, avšak táto agresia nebola jednoznačne potrebná pre dosiahnutie jeho
vzrušenia alebo uspokojenia. Celkový stav poznávacích funkcií obžalovaného je subnormý. Duševný
stav mu nedovoľuje nejakým spôsobom zložito fabulovať, nemôže vypovedať absolútne rovnako
(znížená vierohodnosť), ale nie je schopný pre svoje danosti sa výpoveď ani naučiť. Je schopný správne
vnímať a reprodukovať udalosti iba na úrovni základných faktov, pričom interpretácie týchto faktov môžu

byť nesprávne.

Z hore uvedených výsledkov znaleckých posudkov psychológov je teda zrejmé, že obžalovaný je
osoba v pásme subnormy a nemá dostatočný intelekt na to, aby dokázal fabulovať a nie je schopný
sa svoju verziu výpovede ani naučiť. Podľa znalkyne samostatná výpoveď poškodenej v prípravnom
konaní o priebehu skutkového deja ako bola zadokumentovaná do zápisnice, veľmi podrobne a

chronologicky, nezodpovedá jej schopnostiam verbalizovať a vytvárať primerané dejové a časové
súvislosti, preto súd nadobudol dôvodné pochybnosti o autenticite a výpovednej hodnote dôkazného
prostriedku zabezpečeného už orgánmi činnými v trestnom konaní. V tejto súvislosti súd vyhodnotil
výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní v kontexte ostatných dôkazov ako vnútorne rozpornú
a nepresvedčivú. Poškodená uvádzala na hlavnom pojednávaní, že s obžalovaným vystúpili z vlaku

a obžalovaný s ňou na koľajisku vykonal súlož proti jej vôli (súd zdôrazňuje že išlo o verejné
priestranstvo, pracovný deň a frekventovanú dennú dobu) a voči takémuto konaniu obžalovaného sa
bránila škriabaním, bitím obžalovaného a ťahaním ho za vlasy. Na obžalovanom však pri prehliadke
tela neboli zadokumentované žiadne znaky aktívnej obrany poškodenej a navyše obžalovaný bol v
čase skutku v prednej časti hlavy fakticky bez vlasovej pokrývky (fotodokumentácia čl. 102 zo dňa

26.05.2015), pričom poškodená na poznámku obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že on predsa
nemá vlasy uviedla, že vtedy ešte vlasy mal. Napriek skutočnosti, že poškodená je osoba s histriónskymi
sklonmi nereagovala na prežívanú extrémnu emocionálnu záťaž (na potencionálne znásilnenie) krikom,
volaním o pomoc a pod., oproti reakciám na hlavnom pojednávaní, kedy už pri jednoduchom prejave
nesúhlasu obžalovaného s jej verziou, reagovala veľmi emotívne.

Znásilnenie je prioritne akt agresivity, ale poškodená výslovne uviedla, že pred znásilnením jej
obžalovaný pomohol ľahnúť si na zem a potom s ňou vykonal súlož tak, že jej svojimi nohami roztiahol
nohy a vnikol do nej a potom jej pomohol vstať a odprevadil ju až domov k mužovi, s ktorým žila. Z
hľadiska vykonania násilného aktu súlože je potrebné zobrať do úvahy telesný handicap poškodenej
(problémy s nohami a pohyblivosťou, telesné danosti) a aj vyjadrenie jej priateľa, že si museli kvôli týmto

zdravotným problémom poškodenej nájsť vhodnú polohu na intímny styk a preto k vykonaniu súlože
a spojeniu pohlavných orgánov s obžalovaným mohlo dôjsť iba participáciou poškodenej na intímnom
styku. Opisovaný spôsob vykonania súlože vzbudzuje aj ďalšie logické nezrovnalosti, keď poškodená na
položenéotázkyuviedla,žeobžalovanýjejdržalrukamipristykunohyvzvislejpolohe(zároveňuvádzala
v inej časti výpovede, že obžalovaný jej nohami roztiahol nohy a vnikol do nej), pričom až na otázku

ako jej obžalovaný potom spôsobil zranenie uviedla, že ju tlačil jednou rukou na zem a spôsobil jej tak
modrinu, z týchto odpovedí je evidentné, že poškodená prispôsobovala opis správania obžalovaného
počas pohlavného aktu situačne, podľa položených otázok.

Sporná z hľadiska vierohodnosti výpovede poškodenej o znásilnení, je aj skutočnosť, kedy svojmu

priateľovi pri konfrontácii s objavenými špinavými nohavičkami primárne uviedla, že obžalovaný sa ju iba
pokúsil znásilniť, pričom podľa výpovede obžalovaného došlo medzi nimi k súloži. Realite nezodpovedal
ani opis znečistenia jej nohavičiek, poškodená na hlavnom pojednávaní tvrdila, že nohavičky mala
znečistené a krvavé a jej priateľ, svedok W. uviedol, že keď ich išiel prať, boli iba čierne ako šmirgeľ
a od vazelíny, čo býva na koľajisku. Ku skutku malo dôjsť dňa 18.05.2015, ale poškodená s verziou

znásilnenia prišla až po tom, čo jej priateľ objavil znečistené nohavičky, teda s odstupom takmer jedného
týždňa a to najmä z obavy, aby ju priateľ nevyhodil (motivácia). Svedok Y. W. k skutku vypovedal, že
poškodená mu uviedla, že ju obžalovaný donútil vystúpiť z vlaku, že ide kúpiť nejaké keksy pre dcéru
a že potom sa ju pokúšal pri koľajisku znásilniť. Absolútne logicky v tejto súvislosti vyznela obrana
obžalovaného (napriek jeho intelektu), že keby poškodenú nútil násilím vystúpiť, jednak mohla osloviť

spolucestujúcich a sprievodcu a jednak vzhľadom na ich telesné poškodenia a obmedzenia (oboch) by
to dopadlo tragicky. Poškodená je ťažšia a dokáže sa pohybovať len s oporou inej osoby (na hlavnom
pojednávaní uviedla, že na chôdzu používa aj francúzsku barlu) a obžalovaný tiež kríva (má kratšiua deformovanú nohu), bolo teda nemožné, aby obžalovaný poškodenú násilím za takýchto okolností
vytiahol z vlaku bez ujmy na zdraví.

Neprehliadnuteľný bol aj rozpor v časových údajoch, ktoré uviedla poškodená, že súlož trvala 20 minút,
potom ešte 15 minút stáli na zastávke autobusu a boli aj v potravinách vo Výčapoch kupovať sladkosti,
pričom obžalovaný tvrdil, že sex trval asi päť minút, pri sexe sa opýtal M. koľko je hodín a tá mu
odpovedala čas podľa mobilu, ktorý mala pri sebe a ponáhľali sa na autobus, pričom nákup cukroviniek
už nestihli. Pokiaľ by verzia poškodenej o intenzívnom odpore bola pravdivá, jednak mala prístup k

mobilu, ktorým si mohla zavolať pomoc, jednak v priebehu 20 minút by prejavy jej odporu a dlhodobo
realizovaná súlož zaujali tretie osoby, ktoré sa mohli na mieste činu v takom frekventovanom úseku dňa
nachádzať (po skončení pracovnej doby po 16.00 hod.), vzbudiť tak u nich prípadné verejné pohoršenie
a tomu zodpovedajúce reakcie. Obžalovaný a poškodená rozporne vo svojich výpovediach uvádzali
aj oblečenie, ktoré mala poškodená v inkriminovanom čase na sebe, obžalovaný trval na tom, že
poškodená mala oblečené šaty, ktoré jej stačilo zdvihnúť a vyzliecť nohavičky a poškodená trvala na

tom, že mala ružové kraťasy a že obžalovaný jej ich vyzliekol rovnako, ako nohavičky. Vzhľadom na
to, že priateľ poškodenej o inom výrazne znečistenom odeve poškodenej vo svojej výpovedi nehovoril,
nebolo možné jednoznačne ustáliť, ani to čo mala poškodená v čase skutku na sebe, a v akom rozsahu
bolo potrebné s odevom poškodenej pred a po pohlavnom styku manipulovať, najmä s ohľadom na
jej obmedzené pohybové možnosti a teda aj potrebnú súčinnosť pri prípadnom vyzliekaní a obliekaní.

Nepresvedčivo vyznelo aj vyjadrenie poškodenej, ktorá nespolupracovala pri gynekologickom vyšetrení,
ktoré mohlo prípadne potvrdiť spáchanie trestného činu znásilnenia, že vyšetreniu sa nepodrobila, lebo
ona má iného gynekológa. Poškodená ako následok konania obžalovaného uvádzala aj všeobecné
bolesti brucha, ktoré však už negovala pri následnom pohlavnom styku so svojim priateľom, ale ktoré
vraj u nej doposiaľ pretrvávajú, pričom nebol ešte zistený ich pôvod, ani príčina.

Obvinenie obžalovaného zo znásilnenia bolo založené výlučne na tvrdení poškodenej, ale iné dôkazy,
ktoré by svedčili v neprospech obžalovaného a ktoré by mohli preukázať spáchanie skutku právne
kvalifikovaného ako znásilnenie (donútenie k súloži) zadovážené neboli. Súd mal vážne pochybnosti
o tom, že by sa skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe. V neprospech obžalovaného nemožno

jednoznačne vyhodnotiť ani rozhovor obžalovaného a svedka W. „o nejakom znásilnení bez svedkov“,
ktorý neobsahoval žiadne konkrétne skutočnosti (či išlo o tento konkrétny prípad), pretože by sa jednalo
iba o nepodložené úvahy a najmä s dôrazom na skutočnosť, že obžalovaný pri výpovedi trval na
tom, že neďaleko miesta súlože s poškodenou sa pohybovala nejaká neznáma žena, ktorá ich mohla
vidieť. Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala rozporuplne, najmä z hľadiska časovo dejových

súvislostí čo korešponduje s výsledkami znaleckého dokazovania k jej osobe. Súd mal pochybnosti
o tom, že by sa skutok stal tak, ako uviedla poškodená aj z toho dôvodu, že od spáchania skutku
do jeho oznámenia príslušným orgánom, vznikol časový odstup jeden týždeň, teda k oznámeniu
znásilnenia nedošlo bezprostredne po jeho spáchaní, ale iba pod tlakom situačných okolností, ktoré
vznikli v domácnosti poškodenej. V prípade včasného oznámenia bolo možné zabezpečiť aj dôsledné

gynekologické vyšetrenie, ktoré by mohlo potvrdiť, resp. vyvrátiť spáchanie skutku násilnou formou a
objasniť, či k stopám na tele poškodenej došlo v dôsledku násilného styku, pretože s odstupom takmer
týždňa od skutku nemožno vylúčiť, že k nim mohlo dôjsť aj iným spôsobom a v inom čase.

Obžalovaný nebol v konaní jednoznačne bez dôvodných pochybností usvedčený zo žalovaného

skutku, jednak svoju vinu popieral už od začiatku trestného stíhania, nebol usvedčený ani znaleckým
dokazovaním, keďže znalec skonštatoval, že obžalovaný nie je schopný naučiť sa určitým spôsobom
vypovedať, teda vymyslieť si vlastnú verziu výpovede, a súd nepresvedčila ani rozporov plná výpoveď
poškodenej. Spáchanie skutku obžalovaným nebolo bez dôvodných pochybností preukázané žiadnym
vykonaným dôkazom a iné dôkazy nebolo možné zabezpečiť, resp. boli nedostupné. V prejednávanom

prípade boli teda zadovážené dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali, na jednej strane
nepresvedčivá výpoveď poškodenej, na druhej strane výpoveď obžalovaného, ktorý použitie násilia na
vykonanie súlože popieral a tvrdil, že k pohlavnému styku s poškodenou síce došlo, ale dobrovoľne,
s jej súhlasom. Na preukázanie viny obžalovaného by musel súhrn priamych a nepriamych dôkazov
tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá by vo svojom celku

nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčovala z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne by vylučovala možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine by mohol
byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré by celkom vylučovali pochybnosť, či sa stal skutok,
ktorý bol predmetom trestného stíhania.Súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu konštatoval, že nebolo možné spoľahlivo, bez rozumných
a dôvodných pochybností dospieť k záveru, že by obžalovaný svojím konaním mal pri súloži prekonať

vážne mienený odpor poškodenej, hoci na účinný a intenzívny prejav odporu neexistovala žiadna
vážnejšia prekážka, zvlášť ak bolo pravdivé jej tvrdenie, že obžalovaný už prejavil snahu mať s ňou
pohlavný styk. Napriek tejto skutočnosti s ním išla na cestu mimo domova, pričom o predchádzajúcich
snahách obžalovaného nikoho neinformovala, nebránila sa kontaktu s ním a v inkriminovaný deň
nevyužila viaceré možnosti na vyjadrenie nesúhlasu so stykom (mobil, krik, oporná barla, vyhľadanie

pomoci na autobusovej zastávke, informovanie priateľa po príchode domov, včasné oznámenie na
polícii,podrobeniesagynekologickejprehliadkealekárskemuvyšetreniu).Ztaktopopísanéhosprávania
poškodenej, z jej celkového postoja pred, počas a po skutku nevyplýva, že by jej odpor voči pohlavnému
styku s obžalovaným (ak v čase styku nejaký prejavila), dosahoval intenzitu vážne mieneného odporu
( neuvádzala ani násilné povalenie, ani násilné vyzlečenie).

V dôsledku hore uvedených faktov bola obžaloba podaná na obžalovaného neudržateľná, pričom pre
vyhlásenie oslobodzujúceho rozsudku sa nevyžadovalo nepochybné preukázanie toho, že obžalovaný
sa násilného konania pre dosiahnutie súlože nedopustil, postačovala len pochybnosť, že sa takéhoto
násilného konania dopustil a naplnil tak všetky znaky skutkovej podstaty znásilnenia. Výrok o vine
by mohol byť založený len na takých dôkazoch, ktoré by vylučovali pochybnosti o tom, že či došlo k

násilnému donúteniu poškodenej k súloži, ale takéto pochybnosti súdu o vynútení súlože však napriek
vykonaným dôkazom a po ich vyhodnotení odstránené neboli a naďalej pretrvávali.

Pri vyhodnotení vykonaných dôkazov postupoval súd v súlade so zásadou trestného konania uvedenou
v § 2 odsek 12 Trestného poriadku (teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu), a podľa pravidiel
vyplývajúcich z ďalšej zásady trestného konania, prezumpcie neviny uvedenej v ustanovení § 2 odsek
4 Trestného poriadku (ktorá vychádza aj z úpravy ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy a z čl. 40
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd), z ktorej vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, nemôže súd rozhodnúť v

neprospech obžalovaného. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok
a význam ako dokázaná nevina (obžalovaný nie je povinný svoju nevinu dokazovať), na túto zásadu
nadväzuje aj aplikácia zásady „in dubio pro reo- v pochybnostiach v prospech obvineného“, podľa
ktorej, ak aj zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalšíchdostupnýchdôkazov,trebarozhodnúťvprospechobžalovaného.Prokuratúranepredložilaďalšie

usvedčujúce dôkazy a ani nenavrhla vykonať iné dôkazy na to, aby bol riadne zistený skutkový stav
veci, o ktorom by neboli dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súdu,
pričom v trestnom konaní nesie dôkazné bremeno práve prokuratúra zastupujúca štát. Obžalovanému
by v prípade uznania viny hrozil pomerne vysoký trest, preto bolo nevyhnutné, aby jeho vina bola
bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy by mali jednoznačne a s najvyšším

stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre
spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie
akýchkoľvekrozumnýchpochybnostíbolopotrebnévykladaťichvprospechobžalovanéhoanienaopak,
pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok
( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To/20/2010 zo dňa 25.11.2010).

S poukazom na hore uvedenú dôkaznú situáciu súd vyhodnotil, že výsledky dokazovania jednoznačne
nepreukázali, že obžalovaný mal s poškodenou násilný, nedobrovoľný sexuálny styk. Tomuto záveru
svedčí predovšetkým nejednoznačná a rozporuplná výpoveď poškodenej, a na druhej strane výpoveď
obžalovaného, preto bolo na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech),

pretože ani po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nebolo možno spoľahlivo (bez rozumných
a dôvodných pochybností) uzavrieť, že sa stal skutok, ktorý bol predmetom obžalobného návrhu.
Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi v konaní nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné
jednoznačne určiť, ktorá z verzií skutkového stavu zodpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní
zásady „in dubio pro reo“ zvoliť verziu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd za dokázané, dôkazy, o ktoré svoje
skutkové zistenia oprel, a právne úvahy, ktorými sa súd spravoval, zistiac dôkaznú núdzu, súdobžalovaného podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

S poukazom na to, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, v súlade s ustanovením § 288 odsek
3 Trestného poriadku, odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.