Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010249
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010249.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra
Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného B. J., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Malacky z 23.09.2020 sp. zn. 0T/47/2020, na verejnom zasadnutí konanom 25. februára 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 23.09.2020 sp. zn. 0T/47/2020 bol obžalovaný B. J. uznaný za
vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že v čase o 15.20 hod. dňa 21.05.2020 viedol po K. ulici v meste M. osobné motorové vozidlo
zn. VAZ XXXXX, EČ: BL-XXXMF, kde pred domom č. XXXX/X narazil do zadnej časti pred ním stojaceho
motorového vozidla zn. Opel Insignia, EČ: BN-XXXCB, na ktorom spôsobil škodu vo výške 1.500,- eur,

na základe čoho ho hliadka ODI Malacky podrobila dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu,
pričom mu bola meračom AlcoQuant 6020, číslo F zistená hodnota 1,06 mg/l alkoholu v dychu.

Za uvedený prečin bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3
Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Podľa§61ods.1,ods.2Tr.zák.okresnýsúduložilobžalovanémuajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá všetkého druhu na dobu 3 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému G. N. škodu
vo výške 1.500,- eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného,
smerujúce výlučne do výroku o treste.
V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor vyslovil názor, že v tomto prípade nemožno

považovať uložený trest za dostatočný, nakoľko obžalovanému bola v čase jazdy nameraná hodnota
1,06 mg/l alkoholu v dychu (2,21 promile), pričom po pol hodine mu bola nameraná totožná hodnota
alkoholu v dychu, z čoho je zrejmé, že obžalovaný nepochybne riadil motorové vozidlo v stave ťažkej
opilosti, teda v stave, ktorý predstavuje vážne ohrozenie života, zdravia a majetku a to naviac v čase
veľkej frekvencie cestnej premávky na K. ulici v M.. V tejto súvislosti odvolateľ dal do pozornosti aj
skutočnosť, že riadenie motorových vozidiel v stave ťažkej opilosti je minimálne v okrese Malacky

výrazný spoločenský problém, na prevenciu ktorého bol doterajší ústretový prístup orgánov činných
v trestnom konaní zjavne nepostačujúci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, abykrajský súd zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a uložil obžalovanému B. J. adekvátny
krátkodobý nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa aj písomne vyjadril obžalovaný B. J.. V tomto vyjadrení uviedol, že pred
spáchaním daného prečinu viedol riadny život, pričom ani po jeho spáchaní sa nedostal do rozporu so
zákonom,čiužvoformetrestnéhočinu,alebopriestupku.Najehostranesanevyskytližiadnepriťažujúce
okolnosti. Uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov považuje za primeraný

a dostatočný. Podané odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok je
vecne správny a dostatočne odôvodnený. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd odvolanie
prokurátora zamietol
.
Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný, jeho obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Poškodený G. N. sa tohto

verejného zasadnutia nezúčastnili, pričom odvolací súd predmetné verejné zasadnutie vykonal aj v jeho
neprítomnosti, nakoľko na takýto postup mal splnené všetky zákonné podmienky.

Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prokurátorka krajskej prokuratúry sa v plnom rozsahu
pridržiavala písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody kratšieho trvania so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolanie prokurátora bolo ako nedôvodné
zamietnuté. Poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa neodvolal ani do výroku o náhrade škody, túto

postupne spláca. Obhajca dal do úvahy a pozornosti odvolaciemu súdu, či v posudzovanom prípade
nemalo dôjsť aj k ustáleniu poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že obžalovaný pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život.

ObžalovanýB.J.naverejnomzasadnutívyslovilľútosť,žeuvedenýmskutkomspôsobilškodunavozidle

iného vodiča. Dodal, že s alkoholom nemá problémy. Táto dopravná nehoda bola pre neho dostatočným
ponaučením.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, keby odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora
iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,

odvolací súd v ďalšom postupe neskúmal výrok o vine a náhrade škody.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný B. J. na hlavnom pojednávaní konanom
23.09.2020 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe a následne samosudca okresného súdu prijal vyhlásenie obžalovaného

podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného
poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa
obžalovanému položil podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný
odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. uznesením,že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste odňatia slobody

napadnutého rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému B. J. bol
prvostupňovýmsúdomuloženýnielenzákonný,aleiprimeranýtrest,čiuždodruhu(trestodňatiaslobody
a trest zákazu činnosti), ako aj do jeho výmery.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky

skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.

základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho

vyplynúť.

Pri úvahách pri ukladaní trestu a spôsobe jeho výkonu, odvolací súd nezistil žiadny dôvod na sprísnenie
potrestania obžalovaného, ktorého sa domáhal prokurátor. Krajský súd v tomto smere poukazuje na
dostatočné a výstižné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom bolo uvádzané z akých dôvodov

nebol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Tieto úvahy a závery súdu prvého
stupňa si v celom rozsahu osvojil aj odvolací súd a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje.

So zreteľom na okolnosti prípadu (k zraneniu iného účastníka cestnej premávky nedošlo, bola
spôsobená iba škoda na vozidle poškodeného) ale aj s poukazom na osobu obžalovaného (jeho rodinné

a pracovné pomery, skutočnosť, že v posledných dvadsiatich piatich rokoch nebol súdne trestaný)
a v neposlednom rade i na možnosti jeho nápravy, odvolací súd nadobudol presvedčenie, že účel
trestu bude v posudzovanom prípade dosiahnutý už samostatnou hrozbou trestu odňatia slobody, za
súčasného uloženia trestu zákazu činnosti, aby celkový trest vyznieval citeľne a viedol obžalovaného k
uvedomeniu si následkov jeho protiprávneho konania.

Súd I. stupňa pri svojom rozhodnutí neobmedzil zákonné podmienky podmienečného odkladu výkonu
trestu len na osobu páchateľa i jeho doznanie, ale pri rozhodovaní o tom, či je možné obžalovanému
uložiť alternatívny trest nespojený s výkonom trestu odňatia slobody, zvážil aj okolnosti prípadu, t.
j. všetko, čo charakterizuje skutok, spôsob jeho vykonania a následok, mieru zavinenia, pohnútku,

prostredie a situáciu za ktorej bol čin spáchaný.

Zo skutočností, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu, aj krajský súd vyvodzuje, že obžalovaný síce
pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú nehodu, avšak k zraneniu iného účastníka cestnej premávky
nedošlo, bola spôsobená iba škoda na vozidle poškodeného vo výške 1.500,- eur. Podľa samotného

vyjadrenia obžalovaného, táto vzniknutá škoda je postupne splácaná. Čo sa týka osoby obžalovaného,
ten má síce v odpise registra trestov jeden záznam z roku 1995, avšak jeho odsúdenie (išlo o trestný čin
porušovania autorského práva) bolo už zahladené. V minulosti bol opakovane priestupkovo postihnutý
na úseku cestnej dopravy, celkove sa jednalo o šesť priestupkov, avšak pri žiadnom z nich nebola
spôsobená dopravná nehoda. V súčasnej dobe pracuje ako živnostník. Je slobodný a bezdetný.

Súd druhého stupňa si rovnako uvedomuje, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma dopravné
nehody zapríčinené vodičom pod vplyvom alkoholu, avšak to neznamená, že súdy môžu rezignovať
na zákonné kritéria stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu a iba formálne ukladať pri takýchtotrestných činoch nepodmienečné tresty odňatia slobody. Takýto postup by bol neprijateľný aj z hľadiska
zásad individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany súdov, by
totiž trest prestal byť trestnom a stal by sa len zabezpečovacím opatrením.

Okresnýsúdtedanepochybil,keďdospelkzáveru,žeobžalovanémujesícepotrebnéuložiťtrestodňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, avšak pre jeho nápravu postačí odklad jeho výkonu so stanovením
skúšobnej doby na 2 roky. Výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný,
nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Odvolací súd preto

odvolacie námietky prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné.

Súd I. stupňa postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu vo výmere 3 roky, pretože žalovaný prečin bol spáchaný v súvislosti s jazdou na
motorovomvozidle,pričomobžalovanýspôsobilajzrážkusinýmmotorovýmvozidlom,naktoromvznikla
škoda vo výške 1.500,- eur.

Napokon treba konštatovať, že prvostupňový súd správne ustálil vzájomný pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, keď prevažoval pomer poľahčujúcich okolností (§
36 písm. l/ Tr. zák.) nad priťažujúcimi okolnosťami (tieto neboli zistené), prichádzalo do úvahy zníženie
hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu (§ 38 ods.

3 Tr. zák.).

Zistené skutočnosti viedli odvolací súd k totožnému názoru, ako to už vyslovil súd I. stupňa, že v
danom prípade účel trestu možno dôvodne očakávať aj od uloženia trestu odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, spolu s uložením trestu

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 roky, nakoľko uloženie represívneho
trestu nie je potrebné. Takto uložené tresty a ich výmery, vychádzajú zo zásad pre ukladanie trestov v
zmysle § 34 Tr. zák. v každom smere.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadny dôvod pre zmenu prvostupňového rozsudku, odvolanie

prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.