Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202524
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8315202524.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: P. V., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, XXX
XX W., proti žalovanej: V. V., N.. XX.X.XXXX, C. A. V. XXX/X, XXX XX V., právne zast. JUDr. Darina
Kurňavová, advokátka, so sídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava, IČO: 30052823, o zrušenie spoločného
nájmu bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C/140/2015-159 zo
dňa 24.4.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Súd v konaní pokračuje na strane žalobcu s P. V., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, W. ako právnym nástupcom
po pôvodnom žalobcovi Q. V., N.. X.X.XXXX, D.. XX.X.XXXX.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:
„Súd zrušuje právo spoločného nájmu strán k bytu č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí, vo vchode X,
v bytovom dome E., súpisné číslo XXX na ulici V. v V., zapísanom na LV č. XXXX katastrálne územie V..

Výlučným nájomcom a členom družstva bude žalobca.
Žalovaná je povinná sa z bytu vysťahovať a byt vypratať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu
žalobcom.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanej.
Zamieta vzájomnú žalobu žalovanej“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 11.3.2015

domáhal zrušenia spoločného nájmu bytu č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí vo vchode X, v
bytovom dome E., súpisné číslo XXX na ulici V.Q. v V. zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie
V. s tým, že výlučným nájomcom a členom družstva bude žalobca. Žalovaná je povinná predmetný byt
vypratať a odovzdať žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Humenné č.k. 21C/185/2014-12 zo dňa 18. novembra 2014. Na základe zmluvy o nájme bytu zo

dňa 10.6.2010 sú strany sporu naďalej spoločnými nájomcami bytu č. XX nachádzajúcom v bytovom
dome súpisné číslo XXX/X na ulici V. v V., ktorého vlastníkom je A. F. S.. Tento byt začali spoločne
užívať a naďalej sú spoločnými nájomcami, hoci sú rozvedení. Predmetný byt užívajú od 10.6.2010.
O ďalšom nájme tohto bytu sa nedohodli. Pri spoločnom užívaní bytu dochádza so žalovanou kneustálym nezhodám. Neúmerne sa zadlžuje a do poštovej schránky pribúdajú upomienky, nezaplatené
pohľadávky. Žalovaná neprispieva na úhradu za služby spojené s bývaním a na nájomnom. Za tieto
služby platí výhradne žalobca, žalovaná opustila spoločnú domácnosť.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že od 1.1.2013 do 31.12.2014 bol žalobca nezamestnaný
a bol evidovaný na Ú. W., B. M. P. T. B., pracovisko V.. Jediným príjmom žalobcu bola podpora v
nezamestnanosti, a to od 1.1.2013 do 30.6.2013, teda jedna polovica roka. Od 1.7.2013 do 31.12.2014
nemal žalobca žiaden príjem, nemal snahu sa zamestnať a zlepšiť tak finančnú situáciu manželov.

O domácnosť sa starala výlučne žalovaná a plnila úhrady za predmetný byt. Zabezpečovala stravu,
ošatenie a iné potreby pre žalobcu. Tak tomu bolo aj v predchádzajúcom období ich manželského
spolužitia. Žalovaná od r. 2008 pracuje v T. ako opatrovateľka. Zo spoločnej domácnosti žalovaná odišla
dňa 13.10.2014, a to z dôvodu obavy o svoj život, pretože jej žalobca vulgárne nadával a neustále sa
jej vyhrážal, dokonca fyzickou likvidáciou, a to bol dôvod dočasného odchodu zo spoločnej domácnosti.
Žalovaná bola nútená v dôsledku správania sa žalobcu dočasne odísť zo spoločnej domácnosti. V

mesiaci november 2014 prostredníctvom Y. X A. X. žalovaná poukázala na účet žalobcu sumu 300,-
eur a v decembri 2014 sumu 360,- eur na úhradu nájomného za byt, lebo žalobca nemal žiaden príjem.
Okrem toho žalovaná poslala finančné prostriedky na účet svojej sestry V. V., ktorá peniaze osobne
odovzdala žalobcovi, ktorý žiadal žalovanú, že nemá z čoho žiť, a to v mesiaci októbri 2014 sumu 120,-
eur, v mesiaci november 2014 sumu 160,- eur a v mesiaci december 2014 sumu 140,- eur. Žalobca

neplatil za nájom bytu napriek tomu, že mu žalovaná posielala peniaze z T., o čom žalovaná nevedela.
Na predmetnom byte vznikol dlh. Platobným rozkazom 6Ro/277/2014 zo dňa 10.9.2014 Okresný súd
Humenné zaviazal strany sporu zaplatiť A. F. S. sumu 928,09 eur s príslušenstvom. Žalovaná dňa
15.10.2014 uhradila A. F. S. v hotovosti do pokladne sumu 500,- eur. Dlh v sume 980,- eur bytovému
družstvu uhradila žalovaná, a to tým spôsobom, že poslala finančné prostriedky svojej sestre V.J. B.,

ktorá dlžnú sumu 980,- eur dňa 19.1.2015 uhradila prostredníctvom platobného príkazu zo B. B., P..B..,
A. F.Ž. S.. Nie v dôsledku správania sa žalovanej, ale v dôsledku neplnenia úhrad spojených s užívaním
bytu a nájomného žalobcom, napriek tomu, že mu žalovaná posielala peniaze na úhradu nájomného,
bol nájomný vzťah účastníkov k predmetnému bytu ukončený. Žalovaná sa prostredníctvom právneho
zástupcu pokúsila vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov so žalobcom mimosúdne, no

nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa 4.1.2015 utrpela v
T. pracovný úraz, podrobila sa operácii, bola dlhodoba práceneschopná. Dostala sa do zlej finančnej
situáciezdôvodupráceneschopnosti.Navrhla,abysúdpovykonanomdokazovanízrušilspoločnýnájom
účastníkov k trojizbovému bytu č. XX nachádzajúcom sa na X poschodí v bloku E. na ulici V. XXX/X v
V. s tým, že žalovaná ako člen družstva zostáva naďalej jeho nájomcom. Žalobca je povinný sa z tohto

bytu vysťahovať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Navrhla, aby súd žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal.

5. Súd prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, podľa ktorého dňa 10.6.2010 uzavreli strany sporu
sA.F.S.nájomnúzmluvu,ktoroubytovédružstvoakovlastníkaprenajímateľbytuprenechalonájomcovi

do užívania trojizbový byt č. XX na X poschodí v bloku E. na ulici V. XXX/X v V.. Uzavretím tejto zmluvy
vzniklo právo spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo v družstve. Rozsudkom Okresného súdu
Humenné č.k. 21C/185/2014-12 zo dňa 18.11.2014 bolo manželstvo strán sporu rozvedené.

6. Aplikujúc ust. § 703 ods. 1, § 705 ods. 1, 3 a § 712a ods. 8 všetko Občianskeho zákonníka okresný súd

uzavrel, že strany sporu uzavreli manželstvo 16. júna 1984. Za trvania manželstva 10.6.2010 uzavreli s
A. F. S. zmluvu o nájme bytu, ktorý sa stal predmetom ich práva spoločného nájmu. Manželstvo strán
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné z 18. novembra 2014, sp. zn. 21C 185/2014.
Odchodom žalovanou z bytu (13. októbra 2014) a odsťahovaním sa nezanikli nájomné práva žalovanej,
lebo sa tým chcela len vyhnúť ďalším konfliktom so žalovaným, nie však natrvalo opustiť spoločnú

domácnosť (§ 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 708 Občianskeho zákonníka). Keďže
sa strany po rozvode manželstva nedohodli o nájme bytu (§ 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
rozhodoval o zrušení práva spoločného nájmu a o ďalšom nájme súd.

7. Vychádzal z § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka a pri rozhodovaní vzal na zreteľ nepriaznivý

zdravotný stav žalobcu, avšak dôraz položil na to, že v prospech žalobcu ako ďalšieho nájomcu vyznelo
stanovisko prenajímateľa (č.l. 85 spisu). Ďalej súd prihliadol na bytové záujmy a potreby strán sporu,
keď mal za to, že žalobca s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný si zabezpečiť iné
bývanie, pričom jeho zdravotný stav mu neumožňuje ani zamestnať sa, avšak žalovaná je zamestnaná.O zdravotnom stave žalobcu nemal súd pochybnosti vzhľadom na lekárske správy, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu a poslednú správu všeobecného lekára zo dňa 27.12.2016 (č.l. 139). Súd prvej inštancie
mal za to, že sú predpoklady usporiadaného užívania bytu žalobcom ako možným budúcim nájomcom

z toho dôvodu, že poberá invalidný dôchodok.

8.Dôvodyopusteniabytužalovanou,keďtvrdila,žetobolokvôližalobcoviajehoagresívnemusprávaniu
nemal súd preukázané, takéto okolnosti rozvodu manželstva v rozsudku tunajšieho súdu 21C 185/2014
zo dňa 18.11.2014 neboli konštatované.

9. Pokiaľ ide o plnenie povinnosti nájomcu, teda platenie nájomného a úhrad, medzi stranami sporu boli
tietoskutočnostisporné,avšakvzhľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnosti,zktorýchsúdvychádzal
pri rozhodovaní o tom, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca, keď dospel súd k záveru,
že všetky vyššie uvedené okolnosti svedčia v prospech žalobcu, okolnosťami ohľadom platieb za byt sa
ďalej nezaoberal a z uvedeného dôvodu aj zmietol návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania. Súd prvej

inštancie mal za preukázané, že žalobca poberá invalidný dôchodok a do budúcna je schopný platiť za
byt nájomné a ďalšie úhrady.

10. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade vychádzal súd z § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka; keďže
neboli tvrdené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, priznal žalovanej ako bytovú náhradu náhradný

byt.

11. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, zamietol
protinávrh žalovanej aby ako člen družstva zostala naďalej jeho nájomcom.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie, v ktorom uviedla, že dňa 16.5.2017 došlo k

úmrtiu žalobcu, pričom následne dňa 18.1.2017 toto oznámila konajúcemu súdu a navrhla zastavenie
konania v spore, poukazujúc na ust. § 161 ods. 1, 2, 3, 61, 62, 63, 66 všetko CSP. Uviedla, že v tomto
spore došlo k úmrtiu žalobcu ako strany sporu skôr, ako konanie právoplatne skončilo, t.j. skôr, ako
bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Predmetom tohto konania je zrušenie
spoločného nájmu strán sporu ako manželov, t.j. spoločný nájom bytu manželov. Následne citujúc

ust. § 707 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bolo podľa žalovanej povinnosťou súdu prvej inštancie
konanie zastaviť, nakoľko do tohto konania nevstupujú dedičia žalobcu. V danej situácii došlo k zániku
spoločného nájmu bytu smrťou žalobcu zo zákona a žalovaná sa stala jedinou nájomníčkou bytu a
členkou družstva bez ohľadu na to, či pred smrťou žalobcu došlo k vyhláseniu rozsudku, alebo nie,
nakoľko konanie nebolo do momentu smrti žalobcu právoplatne skončené. Odvolateľka mala za to, že

v danom prípade dedičia nevstupujú do konania a niet s kým konať a konanie je potrebné zastaviť.
Poukazujúc na uvedené preto žalovaná v rámci odvolacieho petitu žiadala, aby odvolací súd zrušil
rozsudok a konanie zastavil, eventuálne, aby po zrušení rozsudku vec vrátil súdu prvej inštancie na
zastavenie konania.

14. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k odvolaciemu prieskumu, z obsahu spisu zistil, že napádaný
rozsudok bol, aj napriek tomu, že v zmysle § 33b ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka plnomocenstvo
udelené žalobcom ako splnomocnencom právnej zástupkyni, dňom jeho smrti zaniklo, bol doručovaný
tejto právnej zástupkyni, preto je toto doručovanie právne neúčinné. Zároveň z obsahu spisu odvolací
súd zistil, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ust. § 373 ods. 3 CSP, keď bez ďalšieho

vec predložil odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní žalovanej proti vyššie uvedenému
rozsudku. Odvolací súd považoval za potrebné k odvolacím dôvodom žalovanej uviesť, že táto mylne
uvádza ako predmet konania, zrušenie spoločného nájmu strán sporu ako manželov, t.j. spoločný nájom
bytu manželov, poukazujúc na ust. § 707 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ale na daný právny vzťah
je potrebné aplikovať tak, ako to urobil aj súd prvej inštancie, právny režim ust. 705 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, v spojení s § 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka nakoľko účastníci boli rozvedení manželia.

15. S poukazom na uvedené preto odvolací súd uznesením zo dňa 18.10.2017, č.k. 10Co/84/2017-173,
uložil súdu prvej inštancie dotazom na príslušného súdom povereného notára, zistiť okruh dedičov poporučiteľovi - nebohom žalobcovi s tým, že im doručí rozsudok zo dňa 24.4.2017, spolu s odvolaním
žalovanej, spolu s výzvou, aby ako právni nástupcovia po žalobcovi uviedli, či trvajú na podanom návrhu,
alebo tento návrh berú v celom rozsahu späť, a v prípade, ak na podanom návrhu trvajú, aby sa vyjadrili

k odvolaniu žalovanej. Následne po prípadnom podaní vyjadrenia k odvolaniu žalovanej toto vyjadrenie
mal doručiť súd prvej inštancie žalovanej a vec predložiť odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o
odvolaní žalovanej voči rozsudku zo dňa 24.4.2017.

16. Súd prvej inštancie po vrátení veci, nerešpektujúc záväzný pokyn odvolacieho súdu, vyjadrenom v

tomto uznesení, nesplnil tento pokyn a bez ďalšieho vec opätovne predložil odvolaciemu súdu s tým,
že do spisu pripojil rozhodnutie o dedičskom konaní po poručiteľovi. Týmto svojím postupom súd prvej
inštancie nielenže nerešpektoval pokyn odvolacieho súdu, ale ani pokyn sudkyne súdu prvej inštancie,
ktorá v referáte zo dňa 19.12.2017 uložila kancelárii zhodne s pokynom odvolacieho súdu, zistiť okruh
dedičov, a to aj u notára, s tým, že kancelária tento pokyn zákonnej sudkyne nerešpektovala. Je zrejmé,
a vyplýva to aj zo samotného rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľovi Q. V.Č.K., a to konkrétne z

odseku 2, že ako dedičia zo zákona do dedičskej skupiny po poručiteľovi, prichádzajú do úvahy jeho
súrodenci Z. R., V. W. a P. V.. Napriek uvedenému, t.j. že existujú dedičia po poručiteľovi, súd prvej
inštancie týmto nielenže nedoručil rozsudok zo dňa 24.4.2017, spolu s odvolaním žalovanej, a spolu
s výzvou, aby sa ako právni nástupcovia po žalobcovi, vyjadrili, či trvajú na podanom návrhu, alebo
tento berú v celom rozsahu späť, prípadne, ak na podanom návrhu trvajú, aby sa vyjadrili k odvolaniu

žalovanej (§ 373 ods. 3, § 374 ods. 1, 2 CSP - úkony súdu prvej inštancie v odvolacom konaní), ale
ani neuviedol prekážku, pre ktorú tak neurobil.

17. Poukazujúc na vyššie uvedené preto neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako opätovne vrátiť
vec súdu prvej inštancie z dôvodu nesplnenia predchádzajúceho záväzného pokynu odvolacieho súdu,

vyjadreného v uznesení zo dňa 18.10.2017. Až po vykonaní vyššie uvedených úkonov a po doručení
prípadného vyjadrenia k odvolaniu žalovanej, samotnej žalovanej mal súd prvej inštancie vec predložiť
odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní žalovanej proti rozsudku zo dňa 24.4.2017.

18. Následne odvolací súd opätovne vrátil vec súdu prvej inštancie, a to uznesením zo dňa 9.5.2019,

keď v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie zistil, že ako dedičia
zo zákona v tretej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy súrodenci poručiteľa - žalobcu: Z. R., A. V. Č.
XXXX/XX, W., V. W., A. R. XXX, W. a P. V., A. B. XX, W.. Z. R. a V. W. vo svojich vyjadreniach uviedli, že
netrvajú na podanej žalobe. P. V., N.. XX.X.XXXX ako právny nástupca po žalobcovi vo svojom vyjadrení
uviedol, že trvá na podanej žalobe a súhlasí s rozsudkom Okresného súdu Prešov.

19. Poukazujúc na vyššie uvedené, keď jeden z právnych nástupcov po žalobcovi uviedol, že trvá na
podanomnávrhu,akoajnato,žepredmetomkonaniajezrušenieprávaspoločnéhonájmudružstevného
bytu rozvedených manželov a určenie výlučného nájomcu a člena v bytovom družstve v zmysle ust.
§ 705 ods. 1 v spojení s § 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníci boli rozvedení

manželia, keď členstvo v stavebnom bytovom družstve a právo užívať byt môže prejsť smrťou užívateľa
družstevného bytu, ktorý nebol v spoločnom užívaní manželov (§ 172 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
len na jedného dediča poručiteľa, ktorému pripadol členský podiel, je podľa odvolacieho súdu v konaní
o dedičstve potrebné v takom prípade rozhodnutím podľa ust. § 39 Notárskeho poriadku vyriešiť, kto z
dedičov nadobúda členský podiel poručiteľa v stavebnom bytovom družstve, prípadne ako sa dedičia

vyporiadajú ohľadom náhrady zostatkovej hodnoty tohto podielu. Dôsledky vyplývajúce z nadobudnutia
členského podielu pre vznik členstva v družstve a pre prechod práva užívať družstevný byt nie sú
predmetom rozhodnutia v konaní o dedičstve (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Cz/67/71 zo dňa 8.9.1971).

20. Predmetný judikát upravuje otázku prechodu nájmu bytu, ktorý sa nachádzal v spoločnom nájme

manželov, resp. tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď byt bol v užívaní rozvedených manželov.
Napriek tomu, že v tomto judikáte je uvedený pojem „byt v spoločnom užívaní“ a právny inštitút
spoločného užívania bytu upravoval Občiansky zákonník pred rokom 1990 v ust. § 172 a v súčasnosti
ide o inštitút spoločného nájmu bytu. Zákon stanovuje, že nájom družstevného bytu prechádza na po
1. pozostalého manžela (v prejednávanej veci však z dôvodu, že manželstvo účastníkov konania bolo

právoplatne rozvedené, táto varianta neprichádza v úvahu), a po 2. na dediča. V zmysle uvedeného
judikátu ako aj zákonných ustanovení, nakoľko neprichádza do úvahy prechod nájmu bytu medzi
manželmi a teda, že by žalovaná nadobudla po žalobcovi členstvo v družstve ako aj členský podiel,prechádza členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský
podiel.

21. Poukazujúc na uvedené, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie ako vecne a funkčne príslušnému
v dedičskom konaní dať podnet na dodatočné konanie o dedičstve, nakoľko v dedičskom konaní
po poručiteľovi - žalobcovi vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6D/349/2017
prostredníctvom notára Q.. M. C. ako súdneho komisára nebol prejednaný tento členský podiel, teda nie
je zrejmé, ktorý z troch do úvahy prichádzajúcich dedičov po žalobcovi tento členský podiel nadobudol,

keď tak, ako to vyplýva zo zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej súdnym komisárom dňa 7.9.2017
vyslúchaná osoba (J. S.) v bode 4 ,,iné majetkové práva - členstvo v družstvách“ neuviedla skutočnosť,
že žalobca ako poručiteľ bol členom v bytovom družstve, a preto z dôvodu, že poručiteľ v zmysle §
188 ods. 1 CMP zanechal majetok nepatrnej hodnoty bolo uznesením Okresného súdu Humenné, č.k.
6D/349/2017-24 zo dňa 16.10.2017 konanie o dedičstve po poručiteľovi - žalobcovi zastavené s tým,
že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2017. Preto v súlade s ust. § 211 ods. 2 Civilného

mimosporového poriadku Okresný súd Humenné ako príslušný súd začne konanie o novoobjavenom
majetku po poručiteľovi - žalobcovi, ktoré v zmysle tohto ustanovenia môže začať aj bez návrhu, v rámci
ktorého musí byť prejednaný členský podiel žalobcu ako poručiteľa v bytovom družstve, keď v tomto
konaní o novoobjavenom dedičstve by nemalo dôjsť k schváleniu dohody dedičov (dohody o vyporiadaní
dedičstva), podľa ktorej by členský podiel pripadol viacerým dedičom, ale tento by mal nadobudnúť len

jeden z do úvahy prichádzajúcich dedičov. Povinnosťou súdu prvej inštancie, resp. notára ako súdneho
komisára je poučiť dedičov o tom, že členský podiel a nájom družstevného bytu môže nadobudnúť
iba jeden z nich a na tieto dôsledky je nevyhnutné prihliadať a pri vyporiadaní medzi dedičmi, ktorý
by neuzavreli dohodu, v zmysle ktorej by tento podiel nadobudol jeden z dedičov. Súd prvej inštancie
preto pri vyporiadaní medzi dedičmi, ako aj pri potvrdzovaní nadobudnutého dedičstva rozhodne len o

tom, kto nadobúda poručiteľov členský podiel v družstve s tým, že samotné dôsledky, ktoré vyplývajú
z nadobudnutia členského podielu pre vznik členstva v družstve a pre vznik práva nájmu družstevného
bytu nie sú predmetom rozhodovania v konaní o dedičstve ale sú predmetom rozhodovania v konaní,
ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu. Až po vykonaní vyššie uvedených úkonov, keď bude
zrejmé, ktorý z dedičov nadobudol členský podiel po poručiteľovi predloží súd prvej inštancie vec spolu

s právoplatným dedičským rozhodnutím odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní žalovanej
proti rozsudku zo dňa 24.4.2017.

22. Z uznesenia Okresného súdu Humenné vydaného prostredníctvom notára - súdneho komisára Q..
M.Í. C. č.k. 10D/369/2019, Dnot 126/2019 zo dňa 6.3.2020 odvolací súd zistil po opätovnom predložení

veci súdom prvej inštancie, že v tejto dedičskej veci po poručiteľovi Q. V. okresný súd prostredníctvom
notára ako súdneho komisára určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa v sume 12.000,- eur, ktorá
pozostáva z členského podielu v A. F. S. k trojizbovému družstevnému bytu č. XX na ulici V. XXX/X, V. v
sume 618,73 eur, ktorého trhová hodnota je 12.000,- eur. Zároveň určil celkovú výšku dlhov poručiteľa
v sume 2.529,78 eur, ako aj čistú hodnotu dedičstva v sume 9.470,22 eur. Dedičský súd zároveň

potvrdil, že dedičstvo nadobúda jediný dedič P. V., T.. V.J., N.. XX.X.XXXX a zároveň určil notárovi ako
súdnemu komisárovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vrátane DPH spolu v sume 243,60 eur,
ktorú je povinný zaplatiť tento dedič. Uvedené dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo
sa vykonateľným dňa 27.3.2020.

23. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

24. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

25. Podľa § 162 ods. 2 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

26. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu to zákon priznáva.

27. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.28. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

29. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za
mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že
už nežije.

30. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Ust. § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené
zákonom stanovené podmienky konania, aby súdne konania mohlo prebehnúť a aby súd mohol vydať
rozhodnutie. Medzi základne procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj

bez návrhu, patrí splnenie podmienky konania - spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť
účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna
spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzickej osoby narodením (ak sa síce narodí živé) a zaniká
smrťou fyzickej osoby, prípadne je vyhlásený za mŕtveho. U právnickej osobe možno hovoriť o strate
spôsobilosti byť účastníkom konania.

32. Spôsobilosťou by účastníkom konania (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť
nositeľom práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá účastníkom. Ide o spôsobilosť
byť subjektom procesnoprávneho vzťahu ako jedného zo základných predpokladov pre vznik
procesnoprávneho vzťahu v zahájenom v občianskom súdom konaní. Spôsobilosť byť účastníkom

konania zásadne má ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná
subjektivita tak splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Ten, kto nemá spôsobilosť mať práva a
povinnosti podľa hmotného práva (tzv. právnu subjektivitu) môže byť účastníkom konania len ak
mu spôsobilosť byť účastníkom konania priznáva zákon. Túto spôsobilosť, a preto spôsobilosť byť
účastníkom konania, majú všetky fyzické osoby, rovnako tak spôsobilosť mať práva a povinnosti majú

aj právnické osoby, ktorými sú združenia fyzických osôb alebo právnických osôb (napr. obchodné
spoločnosti a ich jednotlivé tipy, družstva), účelové združenia majetku (nadácie a fondy), jednotky
územnej samosprávy (napr. obce) a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

33. Vzhľadom na to, že spôsobilosť byť účastníkom konania je nevyhnutná podmienka na to, aby

niekto mohol byť účastníkom konania, a k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd
aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania zistí, že účastník konania (strana
sporu) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak právnická osoba zanikne alebo fyzická
osoba zomrie, súd podľa povahy veci posúdi, či má konania zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže
v ňom pokračovať. Keď niet správneho nástupcu nemôže v konaní ďalej pokračovať, pretože v

spojitostisnedostatkomspôsobilostibyťúčastníkomkonaniaideoneodstrániteľnúvadukonaniavedúcu
obligatórne k zastaveniu konania. Keďže procesná subjektivita je jednou z podmienok konania (§ 161
ods. 1 CSP), súd v priebehu celého konania z úradnej moci skúma, či žalobca ako účastník konania
(stranasporu)máspôsobilosťbyťúčastníkomkonania.Podľa§7ods.2Občianskehozákonníka,smrťou
spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, a teda aj procesná subjektivita zanikne.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v priebehu odvolacieho konania zomrel.

35. Ako to uviedol odvolací súd vyššie, dedičské konanie po nebohom žalobcovi bolo ukončené
právoplatným rozhodnutím pod sp. zn. 10D/369/2019, Dnot 126/2019 zo dňa 6.3.2020, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 27.3.2020 a na základe ktorej nadobudol členský podiel v A. F. po poručiteľovi P. V..
Aplikujúc ust. § 63 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový
spor s tým, že súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorom v konaní ide odvolací
súd vzhľadom k tomu, že predmetom konania je zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu

rozvedených manželov a určenie výlučného nájomcu a člena v bytovom družstve v zmysle ust. § 705
ods. 1 v spojení s § 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda ide o majetkový spor prvým výrokom
tohto rozsudku rozhodol, že bude pokračovať v konaní na strane žalobcu s P. V. ako dedičom tohto
práva po nebohom žalobcovi.36. Právny nástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že trvá na podanej
žalobe, súhlasí s rozsudkom okresného súdu a nesúhlasí s odvolaním žalovanej proti tomuto rozsudku,

a to vzhľadom na to, že vyhlásenie rozsudku, jeho vyhotovenie a doručenie bolo ešte počas života
žalobcu, títo už boli dávno rozvedení, a žalovaná veľmi dlhú dobu nebývala v spoločnej domácnosti,
odsťahovala sa, neužívala byt.

37. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, ktorej v neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383, § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keď rozsudok je vecne správny, čím boli splnené

podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

38. Odvolací súd v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

39. Žalovaná, tak ako to uviedol odvolací súd vyššie, navrhovala konanie zastaviť z dôvodu, že neboli

dodržané procesné podmienky, nakoľko došlo k úmrtiu žalobcu skôr, ako sa vo veci právoplatne
rozhodlo, pričom predmetom konania je zrušenie spoločného nájmu strán sporu ako manželov, t.j.
spoločnýnájombytumanželov.Citujúcust.§707ods.1,2Občianskehozákonníka,bolopodľažalovanej
povinnosťousúduprvejinštanciekonaniezastaviť,nakoľkodotohtokonanianevstupujúdedičiažalobcu,
keď v danej situácii došlo k zániku spoločného nájmu bytu smrťou žalobcu zo zákona, a žalovaná sa

stala jedinou nájomníčkou bytu a členkou družstva bez ohľadu na to, či pred smrťou žalobcu došlo k
vyhláseniu rozsudku alebo nie, keďže do momentu smrti žalobcu právoplatne konanie skončené nebolo.
Odvolateľka mala za to, že v danom prípade dedičia nevstupujú do konania, niet s kým konať a konanie
je potrebné zastaviť. Poukazom na uvedené preto žalovaná v rámci odvolacieho petitu žiadala, aby
odvolací súd zrušil rozsudok a konanie zastavil, eventuálne po zrušení rozsudku vec vrátil súdu prvej

inštancie na zastavenie konania.

40. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu,
súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý
z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

41. Podľa § 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o
byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na
toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.

42. Podľa § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými
nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

43. Podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného
z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania

manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne
súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím
manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča,
ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na
viacerých dedičov.

44. V konaní bolo nesporným, že predmetom konania bolo zrušenie spoločného nájmu právneho
predchodcu žalobcu a žalovanej k družstevnému bytu a určenie, ktorá z týchto strán sporu sa stane
výlučným nájomcom a členom družstva. Rovnako tak je nesporné, že manželstvo právneho predchodcužalobcu a žalovanej bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné vo veci č.k.
21C/185/2014 zo dňa 18.11.2014.

45. Poukazujúc na vyššie uvedené, keď jeden z právnych nástupcov po žalobcovi uviedol, že trvá na
podanomnávrhu,akoajnato,žepredmetomkonaniajezrušenieprávaspoločnéhonájmudružstevného
bytu rozvedených manželov a určenie výlučného nájomcu a člena v bytovom družstve v zmysle ust.
§ 705 ods. 1 v spojení s § 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníci boli rozvedení
manželia, keď členstvo v stavebnom bytovom družstve a právo užívať byt môže prejsť smrťou užívateľa

družstevného bytu, ktorý nebol v spoločnom užívaní manželov (§ 172 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
len na jedného dediča poručiteľa, ktorému pripadol členský podiel je podľa odvolacieho súdu v konaní
o dedičstve potrebné v takom prípade rozhodnutím podľa ust. § 39 Notárskeho poriadku vyriešiť, kto z
dedičov nadobúda členský podiel poručiteľa v stavebnom bytovom družstve, prípadne ako sa dedičia
vyporiadajú ohľadom náhrady zostatkovej hodnoty tohto podielu. Dôsledky vyplývajúce z nadobudnutia
členského podielu pre vznik členstva v družstve a pre prechod práva užívať družstevný byt nie sú

predmetom rozhodnutia v konaní o dedičstve (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Cz/67/71 zo dňa 8.9.1971).

46. Predmetný judikát upravuje otázku prechodu nájmu bytu, ktorý sa nachádzal v spoločnom nájme
manželov, resp. tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď byt bol v užívaní rozvedených manželov.
Napriek tomu, že v tomto judikáte je uvedený pojem „byt v spoločnom užívaní“ a právny inštitút

spoločného užívania bytu upravoval Občiansky zákonník pred rokom 1990 v ust. § 172 a v súčasnosti
ide o inštitút spoločného nájmu bytu. Zákon stanovuje, že nájom družstevného bytu prechádza na po
1. pozostalého manžela (v prejednávanej veci však z dôvodu, že manželstvo účastníkov konania bolo
právoplatne rozvedené, táto varianta neprichádza v úvahu), a po 2. na dediča. V zmysle uvedeného
judikátu ako aj zákonných ustanovení, nakoľko neprichádza do úvahy prechod nájmu bytu medzi

manželmi a teda, že by žalovaná nadobudla po žalobcovi členstvo v družstve ako aj členský podiel,
prechádza členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský
podiel.

47. Nakoľko jedinou odvolacou námietkou žalovanej je nesplnenie procesných podmienok na strane

žalobcu s odvolacím návrhom na zastavenie konania, pričom však tak ako to uviedol odvolací súd
v odôvodnení tohto rozhodnutia táto podmienka nebola splnená s tým, že žalovaná nerozporovala
skutkový, právny stav ako aj vecné závery súdu prvej inštancie a nakoľko pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty),

preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP po vyčerpaní všetkých relevantných odvolacích
dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

48. Žalovaná v podanom odvolaní nijako nenamietla skutkové závery súdu prvej inštancie uvedené
v písomnom vyhotovení rozsudku, podľa ktorých vychádzal z § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka

a pri rozhodovaní vzal na zreteľ nepriaznivý zdravotný stav žalobcu avšak dôraz položil na to, že v
prospech žalobcu ako ďalšieho nájomcu vyznelo stanovisko prenajímateľa. Ďalej okresný súd prihliadol,
že žalobca s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný si zabezpečiť iné bývanie, pričom
jeho zdravotný stav mu neumožňuje ani zamestnať sa, avšak žalovaná je zamestnaná. Súd prvej
inštancie mal za to, že sú predpoklady usporiadaného užívania bytu žalobcom ako možným budúcim

nájomcom z toho dôvodu, že poberá invalidný dôchodok. Dôvody opustenia bytu žalovanou, keď tvrdila
žetobolokvôližalobcoviajehoagresívnemusprávaniu nemalokresnýsúdpreukázané,takétookolnosti
rozvodu manželstva v rozsudku tunajšieho súdu 21C 185/2014 zo dňa 18.11.2014 neboli konštatované.
Pri rozhodovaní o tom, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca dospel súd prvej inštancie
k záveru, že všetky vyššie uvedené okolnosti svedčia v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie mal za

preukázané, že žalobca poberá invalidný dôchodok a do budúcna je schopný platiť za byt nájomné a
ďalšie úhrady.

49. Žiaden z odvolacích dôvodov sa netýkal toho ako súd prvej inštancie posúdil vyššie uvedené
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. K uvedenému pokiaľ sa týka viazanosti rozsahom
a dôvodmi odvolania sa žiada uviesť, že odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozitívnym
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmacej činnosti odvolacieho súd. V odvolacomkonaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t.j., že
odvolanie prejednal v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Odvolací súd je podľa ust. § 380 ods.
1 CSP viazaný aj dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v

súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní
prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ust. § 380 ods. 2
CSP oprávnenie odvolacieho súdu preskúmať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a
to z úradnej moci.

50. Tak ako to uviedol odvolací súd vyššie, vadu konania týkajúcu sa procesných podmienok, ktorú
žalovaná vytýkala v podanom odvolaní, odvolací súd nezistil, pričom žalovaná v odvolaní iný dôvod
odvolania, t.j. iné pochybenie súdu prvej inštancie neuviedla, a nakoľko odvolací súd nemôže, aj keby
takéto porušenie zistil, na toto pochybenie prihliadať neostáva odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

52. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).