Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819203147
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819203147.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: PREDKUP s.r.o., so sídlom Nová 134, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 716
936, právne zastúpeného D.. P. H., advokátom, so sídlom B. XX/XX, XXX XX H. T., proti žalovanému:
MLADs.r.o.,sosídlomPstruhárska5,97251Handlová,IČO:36296261,vsporeozaplatenie21.196,20

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
č. k. 14Cb/8/2019-33 zo dňa 19. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol odpor podaný proti platobnému rozkazu

Okresného súdu Prievidza č. k. 14Cb/8/2019-18 zo dňa 22.08.2019, podaný žalovaným dňa 04.09.2019.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 267 ods. 1, 2 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 21.196,20 Eur s príslušenstvom, z titulu úhrady ceny za dodanie tovaru, hasičských odevov
žalovanému. Žalobca uviedol, že uvedené odevy ušil a dodal žalovanému a dňa 29.03.2019 vystavil
žalovanému faktúru

č. 2019/003 na žalovanú sumu, ktorú žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil. Súd prvej inštancie
rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 14Cb/8/2019-18 zo dňa 22.08.2019, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Proti
platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor a vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobcu domáhal
zaplatenia sumy 50.000,- Eur, z dôvodu porušenia Rámcovej zmluvy o dielo č. XXXXXX, uzatvorenej
medzi stranami sporu. Uviedol, že žalobcovi vystavil dňa 03.07.2019 faktúru č. OF 19052 na sumu

50.000,- Eur a odoslal ju žalobcovi doporučene so sprievodným listom a účtovným dokladom pre
započítanie pohľadávok, čím zároveň vyslovil vôľu započítať uplatnenú sumu 50.000,- Eur so sumou
21.169,20 Eur, uplatnenou žalobcom. Vzájomnou žalobou žalovaný požaduje priznať sumu 28.803,80
Eur ako rozdiel medzi sumami 50.000,- Eur a 21.196,20 Eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
podanie nie je vecne odôvodeným odporom. Žalovaný v ňom síce ako svoju obranu uviedol, že ceny za
fakturované výrobky nezodpovedali dohodnutým cenám ani cenám, ktoré žalobca v minulosti fakturoval

za dodanie a zhotovenie takých istých výrobkov, avšak neuviedol konkrétne výhrady k jednotlivým
výrobkom a výške ich cien. Neuviedol konkrétne v akej výške fakturované ceny nezodpovedajú dohode
strán a aké tieto ceny podľa dohody mali byť. Žalovaný svoje tvrdenia nijako nepreukázal a nepredložil
súdu komunikáciu strán sporu, v ktorej sa na výške cien dohodli prostredníctvom e-mailu. Žalovaný
naviac
v písomnom podaní, v ktorom odôvodnil vzájomnú žalobu, nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie

sumy21.196,20Eur,aležiadalstoutopohľadávkoužalobcuzapočítaťvlastnúpohľadávku,ktorúmávoči
žalobcovi vo výške 50.000,- Eur. Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd odpor žalovaného odmietolako podaný bez vecného odôvodnenia, s tým, že v ďalšom konaní sa bude zaoberať už len vzájomnou
žalobou podanou žalovaným.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že
uznesenie považuje za nesprávne a navrhol ho zrušiť s tým, že vec bude vrátená okresnému súdu
na ďalšie konanie. Nesprávnosť rozhodnutia videl v nesprávnom právnom posúdení. Proti doručenému
platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, pričom poprel dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky.
Spochybnil dôvodnosť uplatnenej pohľadávky, keď spochybnil ceny, ktoré pri fakturovaní použil žalobca.

Súd prvej inštancie považoval za pochybenie žalovaného, ktoré bolo dôvodom odmietnutia odporu to,
že žalovaný v ňom neuviedol konkrétne výhrady vo vzťahu k dohodnutým cenám. Žalovaný uviedol,
že nebol dôvod na to, aby tak postupoval, keďže presné dojednania o výške odplaty za dodané
výrobky je povinný preukázať žalobca. Nie je žalovaného procesnou povinnosťou tvrdiť skutočnosti,
ktorémajúodôvodniťdanosťnárokužalobcu.Jetedavďalšomkonanínažalobcovi,abytietoskutočnosti
preukázal. Keďže žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcu o fakturovaných cenách je na ňom, aby ich do

konkrétna preukázal. Predloženie komunikácie strán o cenách je povinnosťou žalobcu, ktorý sa domáha
svojho nároku. Žalobca k žalobe predložil len objednávky, z ktorých žiadna dohoda o cene za výrobky
nevyplývala. Je na ňom, aby preukázal dojednanie o výške odplaty za tieto výrobky. Žalovaný mal za
to, že odpor bol riadne odôvodnený. Naopak žaloba žalobcu neobsahovala všetky rozhodné tvrdenia a
dôkazyotom,abysúdmoholdospieťkdôvodnostižalobcomuplatnenéhonároku.Napadnutéuznesenie

považoval za nesprávne aj z toho dôvodu, že podaním odporu si žalovaný proti žalobcovi uplatnil aj
riadne zdôvodnenú pohľadávku, ktorú si žalovaný pred začatím konania započítal s čiastočne domnelou
pohľadávkou žalobcu. Pohľadávka žalobcu je čiastočne nedôvodná, žalovaný je toho názoru, že v časti
dôvodnosti zanikla už pred začatím konania potom, ako si žalovaný proti žalobcovi faktúrou uplatnil
a započítal pohľadávku 50.000,- Eur zo zmluvnej pokuty. Všetky tvrdenia o dôvodnosti pohľadávky

vo výške 50.000,- Eur a o tom, že túto pohľadávku žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu, čo
spôsobilo jej zánik, žalovaný v odpore riadne uviedol a preto nie je dôvod na odmietnutie odporu ako
vecne neodôvodneného. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie musí skúmať dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky a zánik uplatnenej pohľadávky na základe započítania, ktoré žalovaný vykonal
ešte pred začatím konania. Ako dôkaz predložil žalovaný kópie vybraných faktúr vystavených žalobcom,

z ktorých vyplýva, že žalobca neodôvodnene a neoprávnene účtuje za rovnaké modelové typy rôzne
ceny, ktoré neboli vopred dohodnuté.

3. Kodvolaniužalovanéhosapísomnevyjadrilžalobca.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenie
potvrdil ako vecne správne a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške

100 %. Dôvodil, že žalovaný sa snaží bezdôvodne prenášať dôkazné bremeno na žalobcu, hoci z § 267
ods. 1 CSP jednoznačne vyplýva pre žalovaného povinnosť vecne odôvodniť podaný odpor. Zdôraznil,
že súd prvej inštancie aj po odmietnutí odporu podaného žalovaným, ďalej koná vo veci jeho žaloby
proti žalobcovi o zaplatenie 50.000,- Eur, ku ktorej podal žalobca vyjadrenie.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu navrhol, aby súd prvej inštancie
vyhovel odvolaniu a skúmal dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky. V odvolaní uviedol všetky
argumenty, prečo predmetné uznesenie považuje za nesprávne
a odmietnutie odporu proti platobnému rozkazu považoval za neodôvodnené. Odmietol právnu
argumentáciu, ktorú vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol žalobca a mal za to, že je nesprávna.

Žalovaný v odvolaní okrem uvedeného právneho zdôvodnenia aj dodatočne vecne odôvodnil podaný
odpor a doplnil dôkazy vo forme kópií vybraných faktúr vystavených žalobcom, z ktorých vyplýva, že
žalobca neodôvodnene a neoprávnene účtoval za rovnaké modelové typy rôzne ceny, ktoré neboli
vopred dohodnuté. Vyjadril sa aj k vzájomnej žalobe.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Opätovne navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní
napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne
a zákonné a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Uviedol,
že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 19.12.2019. Žalovaný vo svojom vyjadrení
zo dňa 19.01.2020 len potvrdil, že konkrétne vecné dôvody uviedol až

v odvolaní zo dňa 03.12.2019. Vyjadril sa aj k vyjadreniu k vzájomnej žalobe.6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 19.01.2020 a
navrhol aby súd po vykonanom dokazovaní odvolanie žalovaného uznal a skúmal dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky. Vyjadril sa aj k vyjadreniu

k vzájomnej žalobe.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363

CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne nesprávne podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných

dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť
a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely
konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

10. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku.
K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

11. Podľa § 267 ods. 2 CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí
byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

12. Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

13. Podľa § 268 CSP, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a) márnym uplynutím lehoty na podanie
odporu, b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm.
c).

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30.3.2017 sp. zn. 2Cdo 74/2016 ako súd

dovolací vyslovil právny názor: „Odpor proti platobnému rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej
obrany účastníka konania, ktorá má za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok
(včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) absolútny kasačný účinok voči
platobnémurozkazu.ZustanoveníObčianskehosúdnehoporiadkuonáležitostiachodporujednoznačne
vyplývala len povinnosť odpor odôvodniť vo veci samej. Z obsahového hľadiska pritom postačovalo,

ak z odôvodnenia odporu vyplýval iba nesúhlas účastníka konania s vydaným platobným rozkazom,
resp. povinnosťou, ktorá mu bola platobným rozkazom uložená (viď III. ÚS 161/2009). Na odôvodnenie
odporu podaného proti platobnému rozkazu mohol žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo
právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním
uplatňovanú pohľadávku. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (R 76/1999).

15. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný proti platobnému rozkazu, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 21.196,20 Eur s príslušenstvoma náhradu trov konania, podal včas odpor „z dôvodu neoprávneného navýšenia cien ako bolo
dohodnuté“. Takto podaný odpor podľa názoru odvolacieho súdu bezpochyby vyjadruje nesúhlas
žalovaného s uložením povinnosti poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie v priznanej výške a rozhodne

ho nemožno považovať za „odpor bez odôvodnenia vo veci samej.“ Žalovaný v odpore spochybňoval
výšku cien za dodaný tovar, resp. doslova tvrdil neoprávnené (nedohodnuté) navýšenie cien oproti
dohodnutým cenám v e-mailovej komunikácii a v minulosti fakturovaným cenám. Žalovaný nemusel
uviesť konkretizujúci dôvod ním tvrdeného neoprávneného navýšenia cien, s ktorou skutočnosťou sa
musívysporiadaťsúdprvejinštanciepriprejedanívecivriadnomkonaní.Sozreteľomnauvedenépotom

podanie takéhoto odporu žalovaným bolo podaním odporu s odôvodnením vo veci samej a súd prvej
inštancie mal v zmysle § 267 ods. 3 CSP zrušiť platobný rozkaz v celom rozsahu a v spore nariadiť
pojednávanie. Ak napriek tomu súd prvej inštancie odpor odmietol, odňal tým žalovanému možnosť ďalej
konať pred súdom, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces.

16. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v odpore nepochybne vyslovil nesúhlas

s povinnosťami uloženými v platobnom rozkaze v prospech žalobcu, namietal istinu a nárok žalobcu
považoval za neoprávnený v takejto výške. Odôvodnenie odporu žalovaným proti platobnému rozkazu
považoval preto odvolací súd za odôvodnenie vo veci samej.

17. Pretože neboli splnené procesné podmienky na odmietnutie odporu proti platobnému rozkazu podľa

§ 267 ods. 2 písm. c) CSP súdom prvej inštancie, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
uznesenietohtosúduzrušilapodľa§391ods.1CSPvecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
v ktorom sa bude zaoberať tak žalobou žalobcu, ako aj vzájomnou žalobou žalovaného.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
19. V konečnom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd aj o trovách odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).