Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marta Hrenčuková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/256/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206338
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7812206338.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, v právnej veci
navrhovateľky K.T. Y. nar. XX.XX. XXXX, bytom C. Ž. XXX, zastúpenej právnym zástupcom JUDr.
Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava Hviezdoslavova 4, proti odporcovi C. Y. nar.XX.XX. XXXX,
bytom C. Ž. XXX, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom C.
Y.Á. nar. XX.XX. XXXX, Y. Y. nar. XX.XX. XXXX, M. Y. nar. XX.XX. XXXX a G. Y. nar. XX.XX. XXXX,
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, na čas po
rozvode takto
r o z h o d o l :
Okresný súd v Rožňave manželstvo navrhovateľky K. Y. rod. I.M. nar. XX.XX. XXXX a odporcu C. Y.
nar. XX.XX. XXXX , uzavreté dňa 11.07. 1998 na bývalom Okresnom úrade Rožňava, Matričnom úrade
v Plešivci, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Plešivec, vo zväzku 5, ročník 1998,
na strane 70, pod poradovým číslom 15 r o z v á d z a .
Súd maloleté deti C. Y. nar. XX.XX. XXXX, Y. Y. nar. XX.XX. XXXX, M. Y. nar. XX.XX. XXXX a G. Y. nar.
XX.XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu
z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého C. po 70,- Eur mesačne, na výživu
maloletej Y. po 60,- Eur mesačne, maloletej M. po 60,- Eur mesačne a maloletej G.C.Q. po 50,-
Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk
navrhovateľky.
Odporca sa na čas po rozvode bude s maloletými deťmi stýkať na základe dohody rodičov n e o
b m e d z e n e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka svojím návrhom žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Maloleté deti
na čas po rozvode žiadala zveriť do svojej starostlivosti a odporcu zaviazať k vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom, na maloletého C. a Y. po 70,- Eur mesačne a na maloletú M. a G. po 60,- Eur
mesačne. Styky odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode žiadala upraviť podľa ich mimosúdnej
dohody. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela v roku 1998 z lásky a z ich
spolužitia sa narodili štyri maloleté deti. Zo začiatku ich spolužitie bolo dobré, ale neskôr odporca začal
požívať alkoholické nápoje a bol agresívny voči nej, ako aj voči ich najstaršiemu synovi C.. Z týchto
dôvodov už v roku 2003 podala návrh na rozvod ich manželstva. Navštívili však Centrum poradensko
- psychologických služieb v Rožňave a odporca sľúbil, že sa zmení a bude navštevovať psychológa.
Preto svoj návrh zobrala späť a obnovila s ním spolužitie. Po roku sa však všetko zopakovalo, odporca
psychológa navštívil iba niekoľkokrát a prestal užívať aj predpísané lieky. Zase pil a bol aj agresívny. Ich
spolužitie sa stále zhoršovalo a preto sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť. V marci 2012 sa s deťmi
odsťahovala ku svojej matke. Odporca deti navštevuje, ale na ich výživu neprispieva. Deťom kupuje
sladkosti. S deťmi žije v trojizbovom byte svojej matky, ktorá poberá vdovský dôchodok. Matka jej vo
všetkom pomáha. Je na materskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok a prídavky na deti.
Tieto finančné prostriedky používa prevažne na potreby detí. Maloleté deti C., Y. a M. a s najmladšou
dcérou G. je na materskej dovolenke. Matka poukázala aj na to, že odporca po jej odchode zo spoločnej
domácnosti nadviazal známosť s inou ženou. Trvala na tom, že za žiadnych okolností už s ním nechce
obnoviť spolužitie.
Aj na pojednávaní dňa 27.11. 2012 trvala na svojom návrhu a uviedla, že s odporcom neobnovili
spolužitie a nedohodli sa ani ohľadom detí. Od októbra 2012 sa jej už nevypláca rodičovský príspevok
a je evidovaná ako nezamestnaná. Odporca na výživu maloletých detí prispel v novembri 2012 sumou
80,- Eur. Na stykoch s maloletými deťmi sa chce s odporcom mimosúdne dohodnúť. Obnoviť s ním
spolužitie už za žiadnych okolností nechce.
Odporca s návrhom súhlasil. Výšku výživného na maloleté deti žiadal určiť v minimálnej výške a poukázal
na to, že je nezamestnaný. Vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že od marca 2012 nežijú v
spoločnej domácnosti. Pred jej odchodom jej vyčítal, že sa venuje mobilu a internetu a kvôli tomu sa
pohádali. Alkoholické nápoje nepožíval v takom rozsahu, ako uvádza navrhovateľka. Vypil si iba sem
- tam pivo a dva poldeci. Navrhovateľka synovi všetko dovolila, synovi mal zlý prospech a preto bol
voči nemu agresívny. Sladkosti kupuje všetkým deťom. Rodine chcel dobre a nechcel im ubližovať.
Chcel by s navrhovateľkou ešte obnoviť spolužitie. Priateľku nemá, nepodviedol navrhovateľku, ale aj
keby to urobil bolo by to preto, že už dlhú dobu nie sú spolu. Kým žili v spoločnej domácnosti, ich
intímny život bol dobrý. Počas spolužitia pracoval na základe dohody o vykonaní práce, došlo však k
rozviazaniu pracovného pomeru. Pracoval ako zvárač, ale zarábal iba okolo 132,- Eur mesačne. Aj
predtým pracoval v rôznych firmách ako zvárač a jeho zárobok činil okolo 550,- Eur mesačne. Žije sám
v trojizbovom byte a náklady uhrádza po 77,- Eur mesačne. Platí aj za elektrinu 186,- Eur mesačne.
Odporca o svojich príjmoch a výdavkoch predložil súdu písomné dôkazy a poukázal aj na to, že spláca
pôžičky. Dávku v hmotnej núdzi nepoberá, lebo u zamestnávateľa, kde pracoval na základe dohody
jeho príjem presahoval 334,- Eur mesačne, vrátane rodičovského príspevku navrhovateľky. Vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom si neplní, ale kupuje im potrebné veci.
Na pojednávaní dňa 27.11. 2012 odporca uviedol, že od 15.10. 2012 je zamestnaný a jeho príjem za
október 22012 činil 400,37 Eur. Vykonáva aj nadčasové práce. Na výživu maloletých detí je ochotný
prispievať na maloletého syna po 70,- Eur mesačne a na dievčatá po 50,- Eur mesačne. Naďalej žije
sám a s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.
Súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo 11.07. 1998. Z ich manželstva pochádzajú štyri maloleté
deti a ich posledné spoločné bydlisko je v obci C..
Podľa správy od Obecného úradu Plešivec, navrhovateľka na adrese svojho trvalého bydliska sa
nezdržiava, s maloletými deťmi býva u svojej matky. O deti sa stará dobre a zodpovedne. Aj odporca
sa podieľa na výchove svojich maloletých detí.
Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, maloleté deti pochádzajú z
manželstva rodičov. Odporca pracuje na základe dohody o vykonaní práce a jeho príjem činí asi
132,- Eur mesačne. Poberal aj dávky v hmotnej núdzi po 115,70 Eur mesačne a bol posudzovaný
s navrhovateľkou a deťmi. Býva v byte, ktorý je v spoločnom vlastníctve s navrhovateľkou a náklady
uhrádza vo výške 167,- Eur mesačne. Na výživu detí neprispieva, ale kupuje im potrebné veci.
Navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila v marci 2012. Dôvodom boli konflikty a neustále hádky.
Býva u svojej matky v trojizbovom byte. Na svojom návrhu na rozvod manželstva trvá a ako dôkaz uvádza
alkoholizmus zo strany odporcu a jeho agresívnu povahu. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na
deti. Uviedla, že odporca na výživu detí neprispieva. Tri staršie deti navštevujú Základnú školu v Plešivci.
Má vytvorené podmienky pre starostlivosť o deti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie aj ďalšími písomnými správami od Základnej školy s vyučovacím
jazykom maďarským Plešivec, od Sociálnej poisťovne Rožňava, správou o psychologickom vyšetrení
maloletého C., predloženou pracovnou zmluvou a dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca a
správou od bývalého zamestnávateľa odporcu Business Fleet s.r.o. Košice.
Po takto vykonanom dokazovaní právny zástupca navrhovateľky navrhol návrhu vyhovieť a pri určení
výšky výživného na maloleté deti na čas po rozvode poukázal na to, že odporca v mesiaci október 2012
pracoval iba dva týždne a jeho zárobok presahoval sumu 400,- Eur, preto sa dá predpokladať, že jeho
zárobok v ďalších mesiacoch bude vyšší aj dvojnásobne.
Kolízny opatrovník maloletých detí v prípade, že by súd manželstvo účastníkov rozviedol, navrhol
maloleté deti na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a výšku výživného na
maloleté deti zo strany odporcu ponechal na zváženie súdu.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine :
1/ Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3/ Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a § 19.
Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií : funkcie biologickej, spočívajúcej v tom,
že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na
uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie
výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci,
spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi
založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci
rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie
potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
Súd na základe zisteného stavu veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Účastníci
nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2012. Príčinou ich rozchodu je hlboký a trvalý rozvrat
medzi nimi. Je preukázané, že rozvrat medzi manželmi je vážny a znemožňuje vytvárať zdravé
rodinné prostredie pre výchovu ich maloletých detí. Manželstvo účastníkov je len formálne a neplní
si svoje funkcie. Manželské spolužitie účastníkov konania bolo narušené vzájomnými hádkami a
nedorozumeniami, ktoré vznikali z dôvodu toho, že odporca požíval alkoholické nápoje a pod vplyvom
alkoholu sa u neho prejavovala agresivita. Navrhovateľka už aj v roku 2003 podala na tunajší súd návrh
na rozvod ich manželstva, konanie však bolo zastavené, lebo návrh zobrala späť po tom, keď účastníci
konania navštívili Centrum poradensko - psychologických služieb v Rožňave a odporca prisľúbil nápravu.
Žili v spoločnej domácnosti asi rok, ale po roku sa ich manželské spolužitie opäť narušilo z tých istých
dôvodov, ako predtým. Navrhovateľka sa preto rozhodla spoločnú domácnosť opustiť a od marca 2012
nežije s odporcom v spoločnej domácnosti a v súčasnej dobe už odmieta obnovenie spolužitia. Žije
so svojimi maloletými deťmi v domácnosti svojej matky, kde má vytvorené podmienky a predpoklady
pre starostlivosť o deti. Za daného stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je
hlboko vážne a trvale rozvrátené, neplní ani jednu zo svojich funkcii a nie je predpoklad, aby účastníci
konania obnovili spolužitie a v budúcnosti žili v usporiadanom manželstve. Starostlivosť navrhovateľky
o maloleté deti je na dobrej úrovni. Túto starostlivosť zabezpečuje sama od marca 2012 a preto nebude
ani v rozpore so záujmami maloletých detí, keď dôjde k rozvodu manželstva ich rodičov. Na základe
týchto skutočností súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZR
1/ V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2/ Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
3/ Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4/ Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvoma rodičmi.
5/ Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Odkedy účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, odporca sa síce s deťmi stýka, ale na ich
výživu pravidelne neprispieva. Navrhovateľka sa o deti riadne stará a pre túto starostlivosť má vytvorené
podmienky a predpoklady aj v budúcnosti. Aj odporca súhlasil s tým, aby maloleté deti na čas po rozvode
boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Vychádzajúc z týchto skutočností súd maloleté deti na čas po
rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Je preukázané, že navrhovateľka po materskej dovolenke je nezamestnaná a je odkázaná na dávky v
hmotnej núdzi. Odporca je od 15.10. 2012 zamestnaný a za október 2012 jeho príjem činil 400,37
Eur čistého zárobku. Aj podľa názoru súdu jeho predpokladaný čistý mesačný zárobok bude vyšší,
lebo v októbri 2012 odpracoval iba dva týždne. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, s prihliadnutím aj na
vek a odôvodnené potreby maloletých detí a s prihliadnutím aj k tomu, že účastníci konania okrem
týchto detí nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletých
detí na čas po rozvode a to najstaršieho syna C. po 70,- Eur mesačne, na maloletú Y. a M., ktoré
sú už taktiež školopovinné po 60,- Eur mesačne a na najmladšiu G., ktorá je ešte v útlom veku a je
v celodennej starostlivosti navrhovateľky po 50,- Eur mesačne. Takto stanovené výživné zodpovedá
zisteným pomerom a je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí, s prihliadnutím aj na
finančné a zárobkové pomery obidvoch účastníkov konania.
Z výpovede obidvoch účastníkov konania vyplýva, že na stykoch odporcu s maloletými deťmi na čas po
rozvode sa vedia mimosúdne dohodnúť. Preto súd styky odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode
upravil neobmedzene na základe mimosúdnej dohody rodičov.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 144 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého v rozvodovom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené / § 250a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /
Podľa § 27 ZR manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
späť svoje predošlé priezvisko.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.