Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoE/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212443
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5613212443.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika,
za ktorú koná Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava,
IČO: 30 796 482, proti povinnému: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XX, o vymoženie sumy
100,00 Eur s príslušenstvom, ktoré konanie bolo začaté na exekútorskom úrade Ing. JUDr. Bohumila

Husťáka, so sídlom úradu B. X., F., pod sp. zn. EX 5704/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Er/1535/2013-51 zo dňa 10.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Er/1535/2013-51 zo dňa 10. 09. 2019
potvrdzuje.

Účastníkom konania nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú (výrok I.) a zároveň ju zastavil
(výrok II.). Súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie
v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že doručením návrhu súdnemu exekútorovi Ing. JUDr.
Bohumilovi Husťákovi sa dňa 29.10.2013 začalo exekučné konanie, vedené pod sp. zn. EX

5704/2013, na vymoženie pohľadávky vo výške 100,00 Eur priznanej vykonateľným rozhodnutím ÚDZS
PP 501/04163/2011 zo dňa 30.06.2011 vydaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Martin. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po vydaní poverenia č. 5505 048999 zo
dňa 10.12.2013. Uznesením č.k. 4Er/1535/2013-32 zo dňa 19.07.2016
súd nepripustil zmenu účastníka na strane oprávneného. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť
súdny exekútor, o ktorej rozhodol okresný súd tak, že túto odmietol ako podanú neoprávnenou

osobou. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.01.2019. Z obsahu zmluvy o
postúpení pohľadávok štátu č. 3/2015/ÚDZS, uzavretej medzi oprávneným a spoločnosťou Slovenská
konsolidačná, a. s., v spojení s prílohou k tejto zmluve, mal okresný súd preukázané, že pohľadávka,
ktorájepredmetomaktuálnehoexekučnéhokonania,bolapostúpenánatretísubjekt.Tentosubjektsana
základe rozhodnutia súdu nestal účastníkom konania. Je zrejmé, že aktuálny oprávnený nie je nositeľom
hmotného práva vyplývajúceho z exekučného titulu, na základe čoho súd postupom podľa § 57 ods.

1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zároveň ju zastavil.
3. Zároveň exekučný súd konštatoval, že oprávnený svojím procesným postupom zavinil, že sa exekúcia
musela zastaviť, a preto nesie zodpovednosť za výsledok konania v zmysle ustanovenia § 203 ods.
1 Exekučného poriadku, na základe čoho mu súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho
exekútora v rozsahu 100 %.4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote podanie označené ako
„sťažnosť“, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, že súd zmenu účastníka konania povolí. Odvolací súd
predmetné podanie v súlade s ust. § 124 ods. 1 CSP podľa jeho obsahu posúdil ako odvolanie, a to s

prihliadnutím na to, že uplatnenie sťažnosti v danom prípade (pre nesplnenie náležitostí v zmysle § 239
ods. 1 CSP) neprichádzalo do úvahy.
5. Oprávnený (odvolateľ) vo svojom opravnom prostriedku poukázal na návrh na zmenu účastníka
konania na strane oprávneného, doručený konajúcemu súdu dňa 30.12.2015, ktorého súčasťou bola i
zmluva o postúpení pohľadávok č. 3/2015/ÚDZS zo dňa 07.12.2015. Nesúhlasil preto s rozhodnutím,

ktorým súd zmenu účastníka nepovolil. Podľa jeho názoru boli v posudzovanom prípade splnené všetky
zákonom stanovené podmienky na vyhovenie návrhu na zmenu účastníka konania.

6. Povinnému aj súdnemu exekútorovi bolo odvolanie oprávneného doručené, ktorí procesne nijakým
spôsobom nereagovali.

7. Okrem návrhu súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie zo dňa 04.10.2019 v rámci odvolacie
konania súdu ďalšie podania predložené neboli.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

9. Primárne krajský súd poukazuje na znenie ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku v znení
účinnom od 01.04.2017, z ktorého vyplýva, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

10. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov

sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu

odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.
Zároveň je nevyhnutné uviesť, že nie je prípustné konfrontovať súd prvej inštancie so závermi, ktoré v
konaní nevyslovil.

13. Obsahovou podstatou podaného opravného prostriedku oprávneného je jeho nesúhlas s
nepripustením jeho návrhu zo dňa návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zo dňa
30.12.2015, k čomu smerovala aj jeho vecná argumentácia. V tejto súvislosti dáva krajský súd
do pozornosti procesné rozhodnutie exekučného súdu v tomto konaní č.k. 4Er/1535/2013-32 zo

dňa 19.07.2016, ktorý zmenu účastníka konania na strane oprávneného nepripustil. Proti predmetnému
uzneseniu podal súdny exekútor sťažnosť, ktorú okresný súd uznesením č.k. 4Er/1535/2013-45 zo dňa
14.12.2018, právoplatným dňa 28.01.2019, odmietol ako podanú neoprávnenou osobou. Oprávnený
ako účastník konania proti uzneseniu č.k. 4Er/1535/2013-32 zo dňa 19.07.2016 o nepripustení zmeny
účastníka konania žiadny opravný prostriedok nepodal. Vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora

sa však v plnom rozsahu s týmto opravným prostriedkom stotožnil a navrhol jeho zmenu spôsobom
navrhnutým súdnym exekútorom v jeho opravnom prostriedku. Z odôvodnenia uznesenia Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Er/1535/2013-45 zo dňa 14.12.2018 mal krajský súd preukázané, že
s predmetným vyjadrením oprávneného, obsahujúcim vecnú argumentáciu súvisiacu s postúpenímpohľadávky, bol súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní oboznámený (odsek 9. odôvodnenia
označeného rozhodnutia).

14. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že otázka (ne)pripustenia zmeny účastníka konania na
strane oprávneného bola už v rámci tohto konania právoplatne vyriešená.

15. Komplex odvolacích námietok oprávneného smerujúcich k otázke (ne)pripustenia zmeny účastníka
konanianastraneoprávnenéhonekorešpondujesobsahomodvolanímnapadnutéhouznesenia,vrámci

ktorého súd prvej inštancie konštatoval neprípustnosť vedenej exekúcie a zároveň ju zastavil z dôvodu,
že aktuálny oprávnený nie je nositeľom hmotného práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

16. Okresný súd pri svojom rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal teda z právoplatného
procesného uznesenia o nepripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Pokiaľ chcel
oprávnený procesne reagovať na právny záver exekučného súdu o nepripustení zmeny účastníka

konania na strane oprávneného, mal jeho opravný prostriedok smerovať proti uzneseniu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Er/1535/2013-32 zo dňa 19.07.2016 o nepripustení zmeny účastníka
konania, čo však neučinil.

17. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že z ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva,

že ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, k zmene
účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného rozhodnutia súdu
o pripustení takejto zmeny. Ak však exekučný súd návrhu na pripustenie zmeny účastníka nevyhovie
(čo je aj prípad prejednávanej veci), zostáva účastníkom konania v prebiehajúcej exekúcii jeho pôvodný
účastník, t. j. v danom prípade oprávnený. V aktuálnom štádiu konania už preto nemožno posudzovať

otázku zmeny účastníka na strane oprávneného.

18. V posudzovanom prípade mohol odvolací súd preskúmavať napadnuté rozhodnutie len v rozsahu
odvolacích námietok vznesených oprávneným, z ktorých je zrejmé, že tieto nijako nereagovali na
podstatu (výrok i odôvodnenie) uznesenia okresného súdu. Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne p o t v r d i l .

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
20. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť

protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisového
materiálu však vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy
(majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o
nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa

mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé
rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej procesnej strany

(prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej
preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn.
6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa
28.02.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok na náhradu trov žiadnemu

z účastníkov konania.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).