Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/339/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806205947
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7806205947.11

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu BKS - Leasing, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Mlynské Nivy č. 48, zastúpeného Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom so sídlom v
Bratislave, Štúrova č. 11 proti žalovanému T. B., Q. F. Q., Ž. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Martinou
Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 97, o zaplatenie 12.680,57 eura s prísl., o

odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 4.6.2018 č.k. 5C/40/2007-568 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 54,26 %.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v

rozsahu 100%.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 16.5.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 427,36 eura, žalobu ohľadom sumy 522,77 eura zamietol a konanie ohľadom sumy 1.727,69 eura
zastavil. Mal za to, že žalobca bol v konaní úspešný len v nepatrnej časti, keď konanie ohľadne sumy
1.727,69 eura bolo zastavené, nakoľko žalobca po podaní žaloby v tejto časti zobral žalobu späť z

dôvodu jej úhrady žalovaným. Pri rozhodovaní o trovách konania preto vychádzal z ust. § 255 ods. 2
C.s.p. a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu, pretože žalobca má v
konaní len nepatrný úspech.

3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,26%. Podľa jeho názoru bez akýchkoľvek

pochybností je zrejmé, že čiastočné späťvzatie žaloby zavinil žalovaný, pretože po podaní žaloby
pristúpil k čiastočnému plneniu žalovanej sumy. V konaní bol úspešný v rozsahu 22,87% a žalovaný bol
v konaní úspešný v rozsahu 77,13%, čo po odrátaní jeho úspechu a neúspechu žalovaného mu vzniklo
právo na náhradu trov konania v rozsahu 54,26% a nie na plnú náhradu trov konania, preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za nesprávne.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil.

5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov
konania síce správne zistil skutkový stav, nesprávne ho však právne posúdil.

7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. V citovanom zákonnom ust. § 255 ods. 1 C.s.p. je upravená základná zásada, ktorá ovláda
rozhodovanie o náhrade nákladov civilného sporového konania a to zásada úspechu. V tejto zásade
sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený
záujem by mal mať právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil, proti
účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval.

10. Ak nejde o prípad, keď bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť náhrada trov podľa citovaného ust.
§ 255 ods. 2 C.s.p. pomerne rozdelená. To vyžaduje určitý pomer úspechu obidvoch účastníkov vo veci
a od úspechu účastníka odpočítať jeho neúspech. Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý
účastník nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. V
prípade tak, ako v prejednávanej veci, bolo konanie sčasti zastavené (z dôvodu čiastočného späťvzatia

žaloby) súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo
bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím na tento záver potom hodnotí
celkovúotázku,zakejčastiboltenktorýúčastníkúspešný.Vždyplatí,žektozavinilčiastočnézastavenie
konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov
konania pričíta opačnej strane.

11. V prejednávanej veci, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca sa v konaní domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.560,05 eura s prísl. Písomným podaním vzal svoj návrh v časti
ohľadom zaplatenia sumy 1.729,32 eura späť a to z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil mu
uvedenú sumu. Je teda nesporné, že v tejto časti zavinil čiastočné zastavenie konania žalovaný, ak po

podaní žaloby sčasti žalovanú sumu uhradil a teda treba úspech z hľadiska posudzovanej náhrady trov
konania v tejto časti pričítať žalobcovi. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 1.729,32 eura,
čo predstavuje zo žalovanej sumy 22,87% a žalovaný bol v konaní úspešný ohľadom sumy 5.830,73
eura, čo predstavuje 77,13%. Od úspechu žalovaného v rozsahu 77,13% je potrebné odrátať úspech
žalobcu v rozsahu 22,87%, z čoho vyplýva, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 54,26%.

12. Právne posúdenie vec súdom prvej inštancie preto nemožno považovať za správne, ak priznal
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri rozhodovaní o náhrade trov konania
nezohľadnil čiastočný neúspech žalobcu a čiastočný úspech žalovaného.

13. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie
o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania zmenil a uložil mu povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 54,26%.

14. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu súd postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p. priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).