Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202297
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5815202297.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D. L., bývajúcej v F. XXX, zastúpenej JUDr.
Evou Luticovou, advokátkou v Námestove, Hviezdoslavova 51, proti žalovanému Združeniu urbáru
obce Oravská Polhora, pozemkové spoločenstvo, so sídlom v Oravskej Polhore 454, IČO: 42 388
392, zastúpenému Mgr. Igorom Paliderom, advokátom v Zubrohlave, Klinec II, o zaplatenie 2 568 eur,
vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7C/122/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2018 sp. zn. 5Co/82/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala zaplatenia 2 568,- eur s príslušenstvom titulom podielu

na výnosoch hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorú spravuje žalovaný ako pozemkové
spoločenstvo, a to za obdobie rokov 1994 až 2014, a to z dôvodu, že sa na základe dedenia po svojom
otcovi stala spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti, keďže zdedila pozemky, ktoré boli zapísané v
pozemkovej knihe v protokole č. XX, k. ú. D. P..

2. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 17. mája

2017 č. k. 7 C 122/2015 - 88 žalobu žalobkyne zamietol; rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení
svojho rozhodnutia s poukazom na § 9 ods. 1 zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 1,
§70ods.1,2,§7písm.c/zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainých
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) mal za preukázané, že spoločná nehnuteľnosť je evidovaná
na LV č. XXXX pre obec k. ú. D. P. a spravuje ju žalovaný, ale žalobkyňa ako spoluvlastníčka na
predmetnom liste vlastníctva evidovaná nie je, iba jej sestra, ktorá podľa vlastného vyjadrenia aj dostáva

výplatu za svoje podiely. Ako súd prvej inštancie ďalej konštatoval, žalobkyňa síce predložila rozhodnutie
Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 770/83 zo 16. februára 1987, podľa ktorého je žalobkyňa
nadobúdateľkou poľnohospodárskych nehnuteľností využívaných JRD v Oravskej Polhore, ktoré sú
špecifikované ako pozemky evidované v pozemkovej knihe pre obec Oravská Polhora v protokole č.
XX pod AII, r. č. 1 - 7,9 a pod B 12, 21, č. 17 a 615, z ktorých však nie je zrejmé, či sú to pozemky
totožné s tými, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec k. ú. D. P., ktoré spravuje žalovaný. Súd prvej

inštanciepretouzavrel,žežalobkyňanepreukázala,žebybolaspoluvlastníčkouspoločnejnehnuteľnosti
a zdôraznil, že bolo na žalobkyni, aby vyvrátila správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“).

3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 29. mája 2018

sp. zn. 5 Co 82/2018 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil a rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa v celomrozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a s jeho právnymi závermi a na
toto rozhodnutie poukázal s tým, že nepovažoval za potrebné obdobnými výrazmi opakovať to, čo
riadne zistil súd prvej inštancie. Ako odvolací súd ďalej uviedol, žalobkyňa k veci samotnej neuviedla

žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa ustanovení § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým, že

súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). Poukázala na to,
že uznesením súdu prvej inštancie z 5. mája 2017 sp. zn. 7 C 122/2015 bolo rozhodnuté o nepripustení
jej zástupcu v spore s poukazom na jeho vystupovanie v skorších konaniach tunajšieho súdu a na
jeho zjavnú nespôsobilosť na jej riadne zastupovanie, ktoré uznesenie dovolateľka nepovažovala za
súladné so zákonom, práve naopak, vykazujúce známky svojvôle a arbitrárnosti súdu. Dovolateľka

ďalej namietala nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov, resp. v prípade, ak aj súd vypočul svedka
navrhnutého žalobkyňou, tento svedok nedostal priestor na riadne vyjadrenie. Mala preto za to, že súd
prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne jej neunesenia dôkazného bremena týkajúceho
sa jej spoluvlastníctva žalovaným obhospodarovanej spoločnej nehnuteľnosti v zjavnom rozpore s
vykonanými skutkovými zisteniami. Podľa dovolateľky je rozhodnutie odvolacieho súdu svojvoľné a

arbitrárne. Z uvedených dôvodov považovala dovolateľka rozsudok odvolacieho súdu za nesprávny a v
ďalšom podrobne rozobrala skutkový stav veci a vyslovila polemiku o skutkových a právnych záveroch
súduprvejinštancieakoajodvolaciehosúdu.Ztýchtodôvodovnavrhlanapadnutýrozsudokodvolacieho
súdu spolu s rozsudkom okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§

424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
C.s.p.

8. Podľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť

dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s §
431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.11. Žalobkyňa vyvodzujúc z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. namietala dokazovanie a nedostatočne
zistený skutkový stav súdmi nižších inštancií, ako aj odôvodnenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu.

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia

všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018,
bod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá

rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia
dôkazov a pod.).

14. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 C.s.p. nie je významný subjektívny
názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale
rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

15. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo
prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. I. ÚS 188/06).

16. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p.
V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových

tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich
vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery.
Odôvodnenie odvolacieho súdu sa vyporadúva so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami.
Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery,

ktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie
a na toto rozhodnutie poukázal s tým, že mal preto za preukázané, že žalobkyňa nie je evidovaná ako
spoluvlastníčka spoločnej nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre obec k. ú. D. P. a spravovanej
žalovaným, ale iba jej sestra, ktorá podľa vlastného vyjadrenia aj dostáva výplatu za svoje podiely.

Zároveň bolo súdmi nižších inštancií konštatované, že žalobkyňa nad všetky pochybnosti nepreukázala,
že by bola spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného možno konštatovať, že
súdy pri hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov neopomenuli vziať do úvahy žiadnu z
namietaných skutočností, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, ako a z
akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný
celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 C.s.p. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm.
f/ C.s.p. nemožno považovať to, že žalobkyňa sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že
odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľkaso skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií
nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa §
420 písm. f/ C.s.p., pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnedožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

17. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací
súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený
preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu)

v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 C.s.p., v
zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním
sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej
inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a
posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,

deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté
skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle
§ 420 písm. f/ C.s.p., avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil.

18. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní

nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).

19. Dovolateľka vyvodzujúc z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. ďalej namieta, že v konaní pred súdom
prvej inštancie nebol pripustený zástupca žalobkyne na jej zastupovanie.

20. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením z 5. mája 2017
č. k. 7 C 122/2015 - 75 nepripustil Ľudovíta Skurčáka, bývajúceho v Oravskej Polhore 214, ako

splnomocneného zástupcu žalobkyne z dôvodu, že ako zástupca vystupuje vo viacerých konania
a súčasne nie je schopný vykonávať procesné úkony, vyhovujúce z formálnej a obsahovej stránky,
či primerane reagovať a komunikovať. Žalobkyňa voči tomuto rozhodnutiu nepodala riadny opravný
prostriedok a ani v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie (ne)správnosť tohto postupu súdu prvej
inštancie nenamietala. Odvolací súd, ktorý bol v zmysle § 380 C.s.p. viazaný odvolacími dôvodmi, preto

nemal možnosť zaoberať touto žalobkyňou vytýkanou nesprávnosťou procesného postupu, a teda ani
dôvod v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujať k tejto skutočnosti svoje stanovisko.

21. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému
prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať len

proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza
dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ
môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré
namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím
súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto

námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.22. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie
články hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený
na úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne.

23. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod vady zmätočnosti spočívajúcej v nepripustení
splnomocneného zástupcu žalobkyne v spore je pre prípustnosť dovolania relevantný len vtedy, ak v
odvolaní namietanú vadu zmätočnosti, resp. nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie odvolací
súd svojím procesným postupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana

sporu nevyužila svoje právo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom
prípade strana sporu mala možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej
vade, ale keď tak neurobila, hoci tak urobiť mohla a mala, predmetná vada zmätočnosti sa nestala
predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť
jej opodstatnenosť.

24. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že
dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie
návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy
odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami,
nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ

uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž
nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda
jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre
ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože
ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané,

dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania
riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale
aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti
opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.

25. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria
bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom žalobkyňa uvedenú námietku, zakladajúcu prípustnosť
a dôvodnosť dovolania, neuplatnila v odvolacom konaní - hoci jej bola známa - v rámci ochrany svojich
práv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 C.s.p. a contrario),
lebo inak by fakticky preskúmaval uznesenie súdu prvej inštancie z 5. mája 2017 č. k. 7 C 122/2015 -

75 namiesto odvolacieho súdu, ktorý však na to nedostal príležitosť.

26. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolateľka môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho
konania len také námietky, ktoré už uplatnila v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu urobiť mohla, a tak poskytla príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.

27. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak
sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom
argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd
na jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).

28. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namieta, že
odvolací súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). Prípustnosť jej
dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.

29. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako
dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné

30. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok

na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.