Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120211928
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4120211928.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: V. C., nar. XX.X.XXXX, C. XX, D. proti žalovanému: M.
M., nar. XX.X.XXXX, B. XX, t.č. projekt G. U., L. pri D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému nevstupovať do bytu č.
21, poschodie 8, vchod o. č. 49, súp. č. stavby 1076, popis stavby - bytový dom, zapísaný na LV č. XXXX,

katastrálne územie Nitra, obec Nitra, Okres Nitra, nachádzajúci sa na parcele č. 4821/14 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 687 m2 zapísaná na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Nitra, obec Nitra,
okres Nitra sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa u k l a d á, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 20 m nepribližoval k navrhovateľke.

II. Súd poučuje navrhovateľku, že má možnosť ako žalobca podať na Okresný súd Nitra žalobu na
ochranu osobnosti a žalovaný má možnosť ako žalobca podať na Okresný súd Nitra žalobu na ochranu
osobnosti, príp. o náhradu škody.

III. Navrhovateľka má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 28.10.2020 o 13:10 hod podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. o Civilnom sporovom konaní (ďalej len CSP), ktorý
odôvodnila tým, že vyššie uvedený byt je v jej výlučnom vlastníctve, do ktorého sa žalovaný nasťahoval
po tom ako byt, v ktorom býval, sa rozhodla jeho sestra prenajímať. Problémy v ich spolužití vznikali z
dôvodu, že napriek dohode jej riadne neprispieva na domácnosť a bývanie. Žalovaný ma kladný vzťah
k alkoholu a keď si vypije má sklony k agresivite. Medzi nimi začalo dochádzať ku konfliktom, ktorých

svedkom, bol aj navrhovateľkin maloletý syn. Žalovaný pod vplyvom alkoholu je vulgárny, stalo sa že sa
na navrhovateľku zahnal a sotil ju. Približne pred 6 mesiacmi sa ich vzťah ešte viac zhoršil, keď prestal
finančne prispievať, začal viac popíjať a jeho správanie sa stalo neúnosným. Navrhovateľka žiadala
viackrát žalovaného, aby opustil domácnosť, čo však odmietol. Pred 2 týždňami prišiel o prácu, pod
vplyvom alkoholu vyvolal doma konflikty a sa na ňu zahnal. Dňa 25.10.2020 prišiel domov opäť pod
vplyvom alkoholu, slovne na ňu útočil, kričal po nej, že je chudera a nezhody medzi nimi jej dával za

vinu. Pri tomto konflikte bol jej maloletý syn, ktorý plakal. Žalovaný odmietol na jej žiadosť odísť a keď
mu povedala, že zavolá políciu, z celej sily ju udrel rukou do tváre, schmatol za ľavé rameno a skrútil tak,
že spadla na zem a čelom sa silno udrela o dlažbu. Nadával jej, vyhrážal sa, že jej rozbije hubu. Maloletý
syn chcel privolať políciu ale žalovaný mu vytrhol mobilný telefón z ruky, avšak sa mu podarilo vybehnúť
z bytu a upozornil suseda, ktorý zavolal políciu. Policajná hliadka žalovaného dňa 25.10.2020 vykázala z
jej bytu. Následne bola na ošetrení, nakoľko má na tvári v oblasti očí a nosa krvné podliatiny. Na podporu

svojich tvrdení navrhovateľka predložila listinné dôkazy: potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zodňa 25.10.2020 platné na dobu 10 dní, rodný list maloletého, výpis z LV preukazujúci, že vyššie uvedený
byt je v jej výlučnom vlastníctve a lekársku správu zo dňa 25.10.2020.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom táto úprava pomerov musí byť
naliehavá a potrebná. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre jeho nariadenie. Nárok
navrhovateľa musí byť osvedčený, taktiež musí byť aspoň osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov

strán alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd skúma tiež primeranosť zásahu
neodkladným opatrením, pretože neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad
nevyhnutnú mieru.

Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné vždy

uvážiť o akú vec ide a či neužívaním veci nevznikne stranám neprimeraná ujma. Obsah výroku nesmie
porušovať žiadne ústavou zaručené právo strany alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu
alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Nariadiť neodkladné opatrenie je opodstatnené a prípustné vtedy, ak je potreba bezodkladnej
úpravy pomerov strán alebo by bola obava, že exekúcia bude ohrozená. Medzi stranami musí jestvovať

právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok
alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Rovnako musí navrhovateľ v návrhu preukázať,
že má právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy
pomerov strán. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a
opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne

vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, táto neodkladná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi
stranami sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov
medzi stranami (strana nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci).

Pri nariadení neodkladného opatrenia nemožno vychádzať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez

osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia nesmie zároveň neprimerane zasahovať do práv toho,
voči komu sa má nariadiť neodkladné opatrenie, čiže súd musí pozerať aj na to, aby v konaní nedošlo

k neprimeraným zásahom do práv žalovaného.

Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu žalovaného do
vyššie uvedeného bytu a konštatuje, že v danom prípade navrhovateľka neosvedčila potrebu dočasne a
bezodkladne upraviť pomery strán. Z podaného návrhu ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že výlučnou

vlastníčkou predmetného bytu je samotná navrhovateľka, čiže žalovaný k predmetnému bytu nemá
žiadane vlastnícke alebo užívacie právo, preto v danom prípade potrebu upraviť pomery strán zákazom
vstupu do bytu navrhovateľky nie je možné upraviť inštitútom neodkladného opatrenia, ktorým síce za
určitých okolností možno dosiahnuť trvalú úpravu avšak nie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorývýslovne uvádza, že nariadeným neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu. Takáto potreba úpravy strán by prichádzala do úvahy, ak by navrhovateľka
žila v spoločnej domácnosti zo žalovaným, ktorý by bol vlastníkom resp. užívateľom nehnuteľnosti,

pričom navrhovateľke by toto právo nesvedčilo, alebo v prípade, ak by nehnuteľnosť bola vo vlastníctve
alebo užívaní oboch strán. Samotná navrhovateľka žiadala o úplný zákaz vstupu, čiže z uvedeného
možno konštatovať, že už viac nechcela, aby žalovaný u nej žil, čo je potrebné reflektovať v danom
čase a pristúpiť k predbežným opatreniam aj zo strany navrhovateľky, aby žalovaný nemal možnosť
sa vrátiť do bytu (výmena zámky na dverí a pod.). Z výpisu z Registra obyvateľov SR vyplýva, že

žalovaný nemá na adrese C. XX nahlásený trvalý ani prechodný pobyt, adresa jeho trvalého pobytu je
B. XX. Subjektívne vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo, ktoré umožňuje vlastníkovi
vecí v medziach stanovených právnymi predpismi nakladať s vecami na základe svojho vlastného
rozhodnutia. Je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých
ostatných subjektov nerušiť vo výkone jeho práva k veci. Na základe vyššie uvedeného súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP zamietol.

Ďalej z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky je zrejmé, že navrhuje nariadiť
neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia a z tohto dôvodu žiada o zákaz priblíženia sa
podľa§325ods.2písm.h)CSP.Zpotvrdeniaovykázanízospoločnéhoobydliaakoajzlekárskejsprávy
má súd v konaní osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery navrhovateľky v časti zákazu

približovania sa navrhnutým neodkladným opatrením. Žalovaný sa spočiatku navrhovateľke vyhrážal
ublížením na zdraví, pričom následne ju fyzicky napadol, čo vypláva aj z lekárskej správy a uvedené
konanie žalovaného nej tak vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Súd zohľadnil záujem na
ochrane života, zdravia a bezpečia navrhovateľky, ktorej fyzickú a telesnú integritu žalovaný narušil. Z
potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 25.10.2020 vyplýva, že jeho platnosť je obmedzená

po dobu 10 dní, kedy žalovaný nesmie vstúpiť do domu a ani sa priblížiť na vzdialenosť 6 x 6 m pred
obytný dom na C. X.. XX, D. (interiér a exteriér), pričom možno očakávať zopakovanie násilného konania
žalovaného voči navrhovateľke po uplynutí doby. Neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu a
chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, ak
existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený jej život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná

sloboda alebo bezpečnosť. Právo na ochranu života a zdravia osoby, ktoré je násilníkom ohrozovaná,
má absolútnu povahu a preto je toto opatrenie vydávané v jej záujme. Pretože súd má za osvedčené, že
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP sú splnené, uložil
žalovanému, aby sa nepriblížil k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 m.

Súd konštatuje, že nakoľko sa navrhovateľka neodkladným opatrením domáhala aj zákazu priblíženia
sa žalovaného k navrhovateľke, pričom súd v tejto časti vzhliadol dôvody na nariadenie neodkladného
opatrenia, nevidel teda dôvod, aby za súčasného stavu, kedy sa žalovaný nesmie k navrhovateľke
priblížiť na súdom určenú vzdialenosť, aby súd aj po realizovaní jednotlivých opatrení zo strany
navrhovateľky (napr. výmena zámky na dverách, a pod.), bol zároveň žalovanému zakázaný vstup do

obydlianavrhovateľky,kuktorémunemážiadenvlastníckyvzťah.Zpotvrdeniaovykázanízospoločného
obydlia zároveň vyplýva, že s kľúčmi, ktoré boli odobraté žalovanému príslušníkom Policajného zboru,
disponujesamotnánavrhovateľka,čižeuvedenýmpostupomjetiežznemožnené,abysažalovanýdostal
do bytu. Na základe všetkých súdom zohľadnených skutočností rozhodol tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa §325 ods. 2 písm. e) CSP zamietol a podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP

neodkladné opatrenie nariadil.

Súd na záver dodáva, že v prípade porušenia tohto nariadeného neodkladného opatrenia zo
strany žalovaného, by sa žalovaný svojím konaním mohol dopustiť trestného činu marenia súdneho
rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona, príp. porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného

zákona, pričom nie je vylúčené ani spáchanie trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 Trestného zákona a preto je v jeho záujme, aby
rešpektoval toto rozhodnutie a správal sa tak, aby svojím konaním nedal dôvod na naplnenie skutkových
podstát jednotlivých trestných činov.

Pretože je predpoklad, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami podľa § 336 ods. 1 CSP a pretože súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím
konania, súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1
neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu

vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo
veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd poučil strany o možnosti podať na Okresný súd
Nitra žalobu vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku predmetného uznesenia.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto je súd priznal nárok na náhradu trov proti neúspešnému
žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) aj s poukazom
na rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.