Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119435093
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6119435093.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: RR.a, zast.: Mgr. Štefan

Slováčik, advokát, so sídlom Mostná 46, 949 01 Nitra proti žalovanej: ĽuV. o zaplatenie 2.000,- Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 33,60 Eur na účet Okresného súdu Lučenec

v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 20.11.2019 v znení jej opravy sa žalobca
domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.000,- Eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy
2.000,- Eur od 16.08.2019 do zaplatenia podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). Uviedol, že žalobca v postavení
veriteľa uzatvoril s dcérou žalovanej G. v postavení dlžníka ústnu zmluvu o pôžičke zo dňa 15.08.2019,
na základe ktorej žalobca poskytol LW. peňažnú pôžičku vo výške 2.000,- Eur. Splatnosť poskytnutej
pôžičky bola dohodnutá do 02.09.2019. Poskytnutú pôžičku žiadala G. zaslať na účet č. F., ktorého

majiteľom je žalovaná. Dňa 15.08.2019 poslal žalobca na účet žalovanej sumu vo výške 2.000,- Eur v
domnení, že číslo účtu je číslom účtu dlžníčky G. účelom platby „ústne dohodnutá pôžička splatná do
02.09.2019“. Žalobca listom „Oznámenie a predžalobná výzva - posledný pokus“ zo dňa 20.10.2019
vyzval žalovanú na vrátenie sumy 2.000,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná ani na výzvu
nevydala žalobcovi sumu, ktorá bola zaslaná na jej účet bezdôvodne, sa tak na jeho úkor obohatila.
Žalovaná do dňa podania žaloby žalobcovi nevydala bezdôvodné obohatenie spočívajúce v pripísaní
sumy 2.000,- Eur na jej účet bez akéhokoľvek právneho titulu. Následne žalobca upresnil, že peňažnú

pôžičku vo výške 2.000,- Eur poskytol G. ktorého majiteľom je žalovaná. Majiteľom účtu č. F. je žalobca,
pričom z tohto účtu bola pôžička poskytnutá, čo preukazuje aktívnu legitimáciu žalobcu aj oprávnenosť
jeho nároku. Žalobca zároveň žiadal priznať zákonný úrok z omeškania odo dňa 16.08.2019, t.j. odo
dňa nasledujúceho po dni poukázania sumy 2.000,- Rur na účet žalovanej.

2. Žalobca k žalobe pripojil oznámenie a predžalobnú výzvu - posledný pokus zo dňa 20.10.2019, podací
lístok, detail platby z ČSOB, a.s. a sms komunikáciu medzi žalobcom a dcérou žalovanej.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.05.2020 platobný rozkaz sp. zn. 35Up/1699/2019, ktorým
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť istinu 2.000,- Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2.000,- Eurod 16.08.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 302,62 Eur do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor.

4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 08.06.2020 na Okresnom súde Banská Bystrica včas
odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedla, že žalobcu osobne nepozná, nikdy sa s ním nestretla,
kontaktoval ju len telefonicky, na jeseň roku 2019 od nej žiadal, aby mu vrátila pôžičku, ktorú si dohodol
s dcérou žalovanej G.. K účtu vedenému v Z. ktorý žalobca poslal dcére peniaze, je dcéra žalovanej
G. spoludisponentkou. Sumu 2.000,- Eur vybrala dcéra žalovanej. Čo sa týka samotného uzatvorenia

zmluvy o pôžičke, žalovaná uviedla, že ide o dvojstranný právny úkon, a aby k nemu došlo, musia sa
stretnúť vôľa veriteľa a dlžníka. Nakoľko žalovaná s veriteľom pred tým, ako začal od nej žiadať vrátenie
peňazí, nikdy osobne, písomne, ani inak v kontakte nebola, nepozná ho a k žiadnej dohode o pôžičke
peňazí medzi nimi nedošlo, nie je pasívne legitimovaná v tomto spore. K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke
došlo medzi veriteľom - žalobcom a dcérou žalovanej, ktorá si peniaze z účtu vybrala. Žalovaná preto
navrhla, aby bol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený a aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu

žalobcu zamietol.

5. Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona (§ 11 ods. 1 zákona o upomínacom
konaní).

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že sa pridržiava žaloby a dôvodov
v nej uvedených v plnom rozsahu. S tvrdeniami žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu sa
nestotožňuje. Žalovaná nepopiera, že na jej účet neboli (poznámka súdu - správne malo byť zrejme
uvedené „boli“) pripísané peňažné prostriedky, ktoré si požičala jej dcéra G. od žalobcu. Žalovaná mala
a mohla kontaktovať majiteľa účtu, teda žalobcu, ihneď po pripísaní sumy na jej bankový účet s tým, že

jej financie nepatria, nakoľko nemala žiaden dôvod od žalobcu finančné prostriedky prijímať. Žalobca
vo vyjadrení zároveň navrhol vyslúchnuť dcéru žalovanej G. a tiež navrhol pokračovanie v konaní na
príslušnom súde. Preto Okresný súd Banská Bystrica dňa 13.07.2020 postúpil vec Okresnému súdu
Lučenec, ktorý je miestne príslušný na konanie podľa Civilného sporového poriadku (§ 14 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní).

7. Vo vyjadrení zo dňa 24.08.2020 žalovaná k vyjadreniu žalobcu opätovne uviedla, že žalobcu osobne
nepozná, nikdy sa s ním nestretla. Kontaktoval ju len telefonicky na jeseň roku 2019, keď od nej žiadal,
aby vrátila pôžičku, ktorú si dohodol s jej dcérou G. ktorá pracuje v V.. Presnú adresu dcéry v V.alovaná
nepozná, komunikujú telefonicky. Opakovane dcéra sľubuje, že svoj dlh uhradí. Žalovaná navrhla ako

dôkaz výsluch svedka - G., pričom na výzvu súdu oznámila, že účasť svedka na pojednávaní zabezpečí.
Dcéra je spoludisponentkou účtu, ktorý je vedený v Z.., a na ktorý žalobca poslal dcére peniaze. Sumu
2.000,- Eur si vybrala dcéra, o čom chcela žalovaná vyžiadať potvrdenie z banky, kde jej však povedali,
že peniaze boli vyberané v V. z bankomatu, ale potvrdenie môžu dať len súdu. Preto navrhla ako dôkaz
vyžiadať potvrdenie Z.ýbere peňazí z účtu. Žalovaná tiež opätovne namietala nedostatok svojej pasívnej

legitimácie v spore z dôvodu, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo medzi veriteľom - žalobcom a dcérou
žalovanej a preto žiadala žalobu zamietnuť.

8. Na vytýčené pojednávanie vo veci samej dňa 03.11.2020 sa žalobca nedostavil, pričom písomným
podaním doručeným súdu dňa 02.11.2020 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a

neúčasť žalobcu na nariadenom pojednávaní a súčasne požiadal o jeho odročenie na iný termín s
odôvodnením, že žalobca žije v zahraničí (O.) a v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 sa obáva o svoje zdravie a tiež, že by návratom do O. musel absolvovať povinnú
karantému. Žalobca má záujem osobne sa zúčastniť na predmetnom pojednávaní. Zároveň žiadal zvážiť
odročiť pojednávanie na neurčito, resp. na neskorší termín vzhľadom na situáciu spôsobenú pandémiou

koronavírusu.

9. Súd žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania neakceptoval s tým, že dôvody žiadosti o odročenie
pojednávania sa týkali výlučne osoby žalobcu, ktorého súd na súdne pojednávanie nevolal, žalobca
má právneho zástupcu, ktorý neuviedol ani nepreukázal dôležité dôvody na odročenie pojednávania.

Súd zároveň poznamenal, že na pojednávanie bol volaný aj svedok, ktorého výsluch navrhla aj žalujúca
strana a na súdnom pojednávaní mal byť tento svedok vyslúchnutý.10. Následne právny zástupca žalobcu doručil súdu písomné podanie označené ako „Ospravedlnenie
neúčasti, vyjadrenie, súhlas s pojednávaním bez našej prítomnosti a žiadosť“, v ktorom ospravedlnil
svoju aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní, vyslovil súhlas s tým, aby sa pojednávanie vykonalo aj

bez ich prítomnosti. Vo svojom vyjadrení sa pridŕžal žaloby a dôvodov v nej uvedených a uviedol, že
„opätovne navrhuje, aby bol žalobca v konaní vypočutý a poskytol svedectvo v danej veci“. Zároveň
dodal, že v prípade, ak by na pojednávaní svedkyňa G. tvrdila, že uznáva svoj dlh z pôžičky a tento
dlh žalobcovi uhradí, navrhol súdu zvážiť odročenie pojednávania na čas, kým svedkyňa svoj dlh voči
žalobcovi neuhradí a následne žalobca zoberie žalobu v celom rozsahu späť.

11. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že v žalobe ani v žiadnom svojom
predchádzajúcom písomnom podaní adresovanom súdu žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie
výsluchom žalobcu. Vo vyjadrení k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu žalobca navrhol len
výsluch svedka - G.. Tento dôkaz navrhla nielen žalovaná, ale aj žalujúca strana, teda žalobca.

12. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a
vážnymi okolnosťami, ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Na pojednávanie sa nedostavila ani
navrhovaná svedkyňa G.. Preto súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal bez
prítomnosti strán sporu.

13. Súd po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán a pripojenými listinnými dôkazmi
zistil tento skutkový stav:

14. Žalobca ako veriteľ uzatvoril s dcérou žalovanej G. ako dlžníkom dňa 15.08.2019 ústnu zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol G.j peňažnú pôžičku vo výške 2.000,- Eur. Splatnosť

poskytnutej pôžičky bola dohodnutá do 02.09.2019.

15. V rovnaký deň 15.08.2019, v súlade s dohodu s dlžníčkou, žalobca poukázal peňažné prostriedky
vo výške 2.000,- Eur zo svojho účtu vedeného v ČF. na účet vedený v Z. XXXX XXXX XXXX. Účel platby
bol vymedzený ako „ústne dohodnutá pôžička splatná do 02.09.2019“.

16. Z predloženej sms komunikácie medzi žalobcom a G. vyplýva, že na žiadosť žalobcu o oznámenie
majiteľa, adresy a účtu na zaslanie sumy 2.000,- Eur dlžníčka G. oznámila IV.
17. Žalobca listom zo dňa 20.10.2019 označeným ako „Oznámenie a predžalobná výzva - posledný
pokus“ vyzval žalovanú na vrátenie sumy 2.000,- Eur. Vo výzve uviedol, že dňa 15.08.2019 bola

žalovanej zaslaná na jej účet č. F. finančná čiastka vo výške 2.000,- Eur s textom ústne dohodnutá
pôžička splatná do 02.09.2019, pričom žalovaná ku dňu výzvy poskytnuté finančné prostriedky nevrátila.
V tejto veci žalobcu oslovila G. ktorá žiadala poskytnutú finančnú hotovosť zaslať na účet žalovanej.
Termín 02.09.2019 žalovaná nedodržala, napriek viacerým výzvam, aj cez telefónnu komunikáciu, kde
iba odďaľovala termín splatnosti poskytnutej finančnej hotovosti. Posledný termín bol dohodnutý na

10.10.2019, ktorý opäť nedodržala. Pokiaľ žalovanú menovaná osoba nezastupovala a nemala od nej
povolenie a poverenie žiadať poskytnuté finančné prostriedky, žiadal žalobca danú sumu poslať spätne
na účet, z ktorého prišli. Ak žalovaná splnomocnila menovanú osobu na žiadosť o poskytnutie finančnej
hotovosti na jej účet, teda si je vedomá nesplateného záväzku voči žalobcovi, opätovne vyzval žalobca
žalovanú na vrátanie finančných prostriedkov. Žalobca má za to, že konanie žalovanej napĺňa všetky

znaky trestného činu podvodu a neoprávneného obohatenia, preto aby sa žalovaná vyhla podaniu
trestného oznámenia a prípadným súdnym sporom, žiadal žalobca o neodkladné vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov najneskôr do dvoch pracovných dní na svoj účet.

18. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), stranami sú žalobca

a žalovaný.

19. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenímz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 2.000,- Eur s
príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

24. Prvým predpokladom úspešnosti každej žaloby je, že strany majú vecnú legitimáciu na konanie.
Vecnú legitimáciu má v zásade ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je podstatnou súčasťou každého súdneho
konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

25. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o

ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu a v takom prípade sa stáva žalobcom, alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba a v takom prípade sa stáva žalovaným. Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana nositeľom práva a opačná
procesná strana nositeľom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve

používa pojem vecná legitimácia. Či je strana sporu vecne legitimovaná, skúma súd z úradnej moci. Súd
len pre úplnosť poznamenáva, že v predmetnej veci nedostatok pasívnej vecnej legitimácie namietala
aj žalovaná.

26. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobca E.d uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke s dcérou žalovanej

Z. na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 2.000,- Eur, pričom zmluvné strany zmluvy o pôžičke
sa dohodli, že veriteľ poukáže pôžičku na bankový účet C., čo sa aj stalo dňa 15.08.2019. Bankový účet
patrí matke dlžníčky, teda žalovanej. Dlžníčka v lehote splatnosti svoj záväzok voči veriteľovi nesplnila.
Namiesto toho, aby veriteľ vyzval na splnenie záväzku z titulu zmluvy o pôžičke svojho dlžníka - G.
výzvou zo dňa 20.10.2019 sa obrátil na matku dlžníčky, ktorú žiadal o vrátenie sumy 2.000,- Eur titulom

bezdôvodného obohatenia.

27. Zmluva o pôžičke má reálny, nielen konsenzuálny charakter. Vznik právneho vzťahu z pôžičky
predpokladá nielen zmluvné dojednanie strán, ale aj skutočné odovzdanie (prenechanie) predmetu
pôžičky, a to odovzdanie peňazí alebo bezhotovostný prevod dohodnutej sumy. K zmluve o pôžičke teda

nedochádza a právny vzťah z pôžičky nevzniká len na základe dohody strán (účinným prijatím návrhu
na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Pri peňažnej pôžičke
veriteľ zo zmluvy o pôžičke splní svoj záväzok prenechať dlžníkovi peniaze v zmysle § 657 OZ nielen ich
odovzdaním dlžníkovi v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného platobného styku, t.j. bezhotovostným
prevodom na účet dlžníka, poprípade podľa dohody zmluvných strán na dlžníkom označený účet tretej

osoby, ku ktorému má dlžník dispozičné oprávnenie. Je aj možnosť, aby sa zmluvné strany dohodli,
že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú
naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky. Reálna podstata zmluvy o pôžičke je
naplnená aj vtedy, ak poukáže veriteľ zo zmluvy o pôžičke podľa zmluvnej dohody s dlžníkom (dohody
o platobnom mieste) peňažnú čiastku na účet dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže mu takto

poskytnutú čiastku v dohodnutej lehote vrátiť. Uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka
odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi.

28. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/55/98 zo dňa 01.11.1998, podľa ktorého „zmluva o pôžičke je neformálnou,

ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom
dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou“.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 28Cdo 3790/2008 tiež vyplýva:
„Ak konštantná judikatúra, v zhode s odbornou literatúrou nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetupôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán
nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený,
pokiaľ sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu potom je splnená podmienka

odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 Obč. zák.“. Obdobný právny názor bol vyslovený
aj v ďalších rozhodnutiach, napríklad rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo
3756/2013, 33Cdo 3912/2010, 33Cdo/1517/2008.

29. Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca nebol v právnom vzťahu so

žalovanou, ale s jej dcérou ako dlžníčkou, s ktorou uzavrel ústnu zmluvu o pôžičke. Zmluva o pôžičke
riadne vznikla dňa 15.08.2019, kedy došlo zo strany žalobcu aj k poukázaniu peňažnej čiastky vo výške
2.000,- Eur bezhotovostným prevodom na účet IV. podľa dohody veriteľa s dlžníkom, t.j. dohody o
platobnom mieste.

30. Vykonaným dokazovaním vyžiadaním informácie od Z. návrh žalovanej má súd tiež preukázané,

že účet IBAN: F. je účtom klienta ĽH. s dátumom otvorenia účtu 10.08.2015. Keďže je nespornou
skutočnosťou, že predmetný účet patrí žalovanej Z. na strane žalovanej zrejme došlo k zmene priezviska
sobášom (podľa lustrácie v Registri obyvateľov je žalovaná v súčasnosti vydatá). Z potvrdenia banky
vyplýva, že dňom 16.08.2019 je na účte evidovaná kreditná operácia 2.000,- Eur s poznámkou „Ústne
dohodnutá pôžička splatná do 02.09.2019“ z protiúčtu E.9. Z výpisu z účtu nevyplýva, že by bola

vykonaná aj debetná operácia vo výške 2.000,- Eur (v celosti), to však neznamená, že táto suma nebola
vyberaná po častiach. Pre rozhodnutie súdu v tomto spore pritom nie je podstatné, kto, kedy, kde a v
akej výške túto sumu z účtu vybral.

31. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry súdov, ako aj odbornej literatúry, predmet pôžičky môže byť

odovzdaný nielen bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, ale platobným miestom môže byť aj
bankový účet tretej osoby ako miesto, kam má byť predmet pôžičky prevedený, ako to bolo v tomto
prípade. To neznamená, že žalovaná, na účet ktorej boli peňažné prostriedky pripísané, sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatila, keďže uvedené platobné miesto bolo výsledkom zmluvnej dohody
žalobcu s dlžníčkou - dcérou žalovanej G. ktorá žalobcovi na jeho požiadanie oznámila číslo účtu

aj jeho majiteľa (.), kam žiadala pôžičku poukázať, pričom žalobca jej vyhovel a sumu 2.000,- Eur
bezhotovostne na dohodnutý účet poukázal. Žalobca bol teda v hmotnoprávnom vzťahu so svojou
dlžníčkou G. založenom zmluvou o pôžičke, čo bolo nespornou skutočnosťou, pričom v prípade, keď
dlžníčka svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi riadne a včas nesplnila ani po lehote splatnosti, mal
sa žalobca domáhať vrátenia pôžičky od svojho dlžníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu voči

žalovanej pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní zamietol.

32. Pre úplnosť súd poznamenáva, že na výsledku sporu by nič nezmenil ani prípadný výsluch
žalobcu, ktorý žalujúca strana navrhla až v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní doručenom súdu
dňa 02.11.2020. Rovnako tak v konečnom dôsledku výsledok sporu neovplyvnila ani skutočnosť, že súd

nevykonal výsluch navrhovanej svedkyne G. ktorá sa na výsluch nedostavila, keďže medzi stranami
nebolo sporné, že žalobca bol v zmluvnom vzťahu so svedkyňou G. s ktorou uzavrel ústnu zmluvu o
pôžičke, pričom predmet pôžičky (peňažnú sumu 2.000,- Eur) poslal na účet žalovanej, tak ako sa veriteľ
s dlžníčkou dohodli. Tieto skutkové tvrdenia boli v priebehu celého sporu nespornými. Z uvedeného
možno dovodiť, že pasívne legitimovanou stranou sporu je osoba, ktorá uzatvorila právny úkon - zmluvu

o pôžičke, nie osoba, na ktorej účet v banke bola suma poukázaná.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na skutočnosť, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanej ako úspešnej strane
sporu vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže však zo súdneho spisu vyplýva, že žalovanej

preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.36. Zároveň súd uložil žalobcovi ako neúspešnej strane sporu nahradiť štátu trovy, ktoré platil a vznikli
titulom bankových poplatkoch vo výške 33,60 Eur (2 x 16,80 Eur) Tatra banke, a.s.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská
cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).