Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12Cb/135/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108230339
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:5108230339.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou v sporovej veci

žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2,
Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovaným: 1) ZIPP Brno, s.r.o., IČO: 499 75 561, so sídlom
Kaštanová 34, Brno, Česká republika, zastúpený: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka so sídlom
Štefánikova 6453/2C, Piešťany, 2) G.. F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, Ž. a 3) G.. G. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 5.835,47 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný1)ažalovaný2)súpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobkynisumuvovýške5.835,47
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.835,47 Eur od 22.9.2008 do

zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba sa voči žalovanému 3) a v časti úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.835,47
Eur od 18.9.2008 do 21.9.2008 zamieta.

III. Žalobkyni sa priznávajú voči žalovanému 1) a žalovanému 2) trovy konania v celom rozsahu, ktoré
sú povinní zaplatiť žalovaný 1) a žalovaný 2) spoločne a nerozdielne a o ktorých výške rozhodne súd

po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

IV. Žalovanému 3) sa priznávajú voči žalobkyni trovy konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

V. Štátu sa priznávajú trovy konania v celom rozsahu, ktoré sú povinní zaplatiť žalovaný 1) a žalovaný
2) spoločne a nerozdielne a o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 22.9.2008 domáhala, aby súd uložil
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 116.025,- Sk/3.851,32 Eur s
príslušenstvom, ktorú žalobu niekoľkokrát rozšíril a zmenil s tým, že pokiaľ ide o rozšírenie žaloby,
toto pozostávalo z navýšenia žalovanej sumy o 614,72 Eur. Súd poslednú zmenu žaloby pripustil
uznesením zo dňa 8.3.2017, č.k. 12Cb/135/2009-690. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že ich poistenec dňa
21.9.2005 utrpel úraz na stavbe FM Logistik X. II. etapa pri vykonaní prác v prospech žalovaných 1)
až 3). Poistenec žalobkyne, t.j. poškodený vykonával prácu u žalovaného 3) ako pomocný stavebný

robotník na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005. Dňa 21.9.2005 bol poškodený pridelený
vedúcim zamestnancom práce v prospech žalovaného 1) k montážnej skupine, ktorú riadil žalovaný 2)
vykonávajúci práce v prospech žalovaného 1) na základe zmluvy so žalovaným 1). Dňa 21.9.2005 v
čase okolo 11:30 hod. v meste X. na stavenisku počas vykladania betónových dielcov z nákladnéhoautomobilu po vyložení jedného z dielcov pohyboval sa poškodený v blízkosti dielca, ktorý bol uložený
na zemi a opretý o betónovú stojku, dielec ho privalil v dôsledku zlého podloženia a spôsobil mu
zranenia, a to pohmoždenie pravej nohy s následnou amputáciou nohy od členka. Opísaný pracovný

úraz, ktorý bol klasifikovaný ako ťažký pracovný úraz, bol predmetom šetrenia Inšpektorátu práce v
Trnave, pričom zo správy zo šetrenia úrazu vyplýva, že žalovaný 1) a žalovaný 2) porušili ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona č. 330/1996 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1 Vyhlášky
č. 374/1990 Zb. a bod 2.2 technologického postupu železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistik X.
II. etapa v tom, že nedohodli vzájomné vzťahy pri bezpečnom skladovaní prvkov a pripustili neodborné

skladovanie železobetónového väzníka typu VO 100 000, ktorý bol uložený na rozmoknutom teréne
v mieste montáže. Tento väzník nebol dostatočne zabezpečený proti preklopeniu smerom od piliera
do vnútra traktu. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že aj žalovaný 3) zodpovedá za vznik pracovného úrazu
poškodeného a to tak, že napriek tomu, že bol jeho zamestnávateľom vyslal ho na výkon prác v prospech
žalovaného 1) a žalovaného 2) bez toho, aby s nimi uzatvoril písomnú dohodu o zabezpečení ochrany
zdravia pri práci v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 330/1996 Z.z.. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že

v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. má voči žalovaným 1) až 3) právo na
náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť o svojho poistenca v dôsledku zavineného
protiprávneho konania žalovaných. Náklady zdravotnej starostlivosti, vyčíslené na sumu 5.835,36 Eur
(175.796,- Sk), boli dňa 18.7.2008 odsúhlasené revíznym lekárom. Žalobkyňa pôvodne prihliadala na
čiastočné zavinenie pracovného úrazu aj zo strany poškodeného a primerane znížila výšku uplatneného

nároku na náhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti, v priebehu konania však spochybnila
dôkaz, ktorý mal preukázať, že poškodený v čase úrazu bol pod vplyvom alkoholu a žiadala nahradiť
celkové náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť poškodeného vo výške 5.835,47 Eur.

2. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 21.5.2009, č.k. 14Ncb/5/2009-34 určil, že miestne príslušným

súdom na prejednanie veci je Okresný súd Galanta.

3. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.10.2010 vyjadril nesúhlas so
žalobou a žiadal ju zamietnuť z dôvodu, že neporušil žiadnu svoju povinnosť. Poukázal na to, že
mali vypracovaný technologický postup montáže železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistic X. II.

etapa zo dňa 30.8.2005, s ktorým boli pracovníci stavby preukázateľne oboznámení dňa 30.8.2005. V
danom prípade nešlo o ich zamestnanca, ale o zamestnanca žalovaného 3), ktorý vykonával práce pre
žalovaného 2), pričom aktívne sa on na týchto činnostiach nezúčastňoval, keďže to boli činnosti dvoch
subdodávateľov, ktoré on nemohol ovplyvniť. Z jeho strany preto nedošlo k protiprávnemu konaniu,
pričom pred začatím stavebných prác bolo subdodávateľom stavenisko dňa 30.8.2005 zápisnične

odovzdané. Bol tiež toho názoru, že spoluzodpovednosť poškodeného by mala byť podstatne vyššia
vzhľadom na to, že bol pod vplyvom alkoholu, čo je dôvodom aj pre zbavenie sa zodpovednosti celkom
alebo sčasti podľa iných právnych predpisov.

4. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu elektronicky dňa 2.4.2012 a následne

písomne dňa 3.4.2012, zdôraznil, že nebol na stavenisku v pozícii zamestnávateľa voči žiadnemu zo
zamestnancov vykonávajúcim stavebné práce. Dňa 22.8.2005 uzatvoril Zmluvu o dielo so žalovaným
3), v zmysle ktorej je za dodržiavanie predpisov BOZP zodpovedný žalovaný 3). Povinnosť žalovaného
1) spočívala v spolupráci so žalovaným 3) pri školení zamestnancov žalovaného 3), ktorú povinnosť si
splnil a tak objektívne v maximálne možnej miere vykonal všetko pre to, aby predišiel vzniku pracovných

úrazov na stavenisku. Opätovne poukázal aj na to, že príčinou poškodenia zdravia poistenca bola
skutočnosť, že bol pod vplyvom alkoholu.

5. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.2.2013 uviedol, že sa nestotožňuje
so závermi protokolu Inšpektorátu práce Trnava, a to s poukazom na výpovede svedkov, z ktorých

vyplývalo, že prefabrikát bol uložený v súlade s technologickým postupom, s ktorým boli všetci
preukázateľne oboznámení. Domnieval sa, že vyšetrenie pracovného úrazu zo strany inšpektorátu
nebolo riadne vykonané, resp. nevychádzal z overených informácií, keď výpovede svedkov sú
rozporuplné a neurčité, popis samotného úrazu nekorešponduje s výpoveďami svedkov. Okrem toho
inšpektorátuviedol,žezostranyžalovaného3)nenašielžiadennedostatok,pričomboltoprávežalovaný

3), ktorý bol zamestnávateľom poškodeného a preto v zmysle platných právnych predpisov zodpovedá
za pracovný úraz. S poukazom na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka mal za to, že treba zistiť
mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený svojim zavineným konaním
prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. Ďalej mal za to, že ak sa zistí, že poškodenýsi škodu zavinil výlučne sám, znáša aj škodu výlučne sám. Žalovaný 1) vychádzajúc vo vyjadrení
popísaných skutočností, sa domnieval, že nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný.

6. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2013 namietal žalobkyňou vyčíslenú výšku nákladov
na zdravotnú starostlivosť a mal za to, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nebolo
preukázané protiprávne konanie žalovaného 1), ako ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného
1) a vzniknutou ujmou na strane poškodeného, ktorú si žalobkyňa v rámci regresu voči žalovaným 1)
až 3) v konaní uplatňuje. Taktiež mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s

výškou uplatneného nároku, keďže neposkytla výšku ňou uplatňovaného nároku a doložené doklady
nepreukazujú žalobkyňou uplatňovanú výšku škody, nakoľko ako také sú neúplné a nejasné a pre
potreby komparácie s výpisom zo zdravotného účtu poškodeného nepostačujúce.

7. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.6.2017 opätovne zdôraznil,
že podľa jeho názoru, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, relevantne nepreukázala výšku škody,

porušenie povinností žalovaných a kauzálny nexus v súvislosti s uplatňovanou škodou.

8.Žalovaný2)vosvojomvyjadrení,ktorébolodoručenésúdudňa18.1.2010vyjadrilnesúhlassožalobou
a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, a to s poukazom na skutočnosť, že k pracovnému úrazu a ku
škode na zdraví poškodeného došlo v príčinnej súvislosti s konzumáciou alkoholických nápojov, ktorá

bola u poškodeného zistená v rozsahu 1,14 g/kg/ /promile/. Mal za to, že príčinou úrazu, ktorý utrpel dňa
21.9.2005 poškodený nebolo zavinené protiprávne konanie žalovaného 2). Za vytvorenie podmienok
bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku zodpovedali viaceré subjekty,
rozdielne od žalovaného 2), predovšetkým žalovaný 1), ktorý mal so N. W. X..H..E.. na stavbu, kde došlo
k úrazu uzavretú Dohodu o určení zodpovednosti za vytvorenie podmienok BOZP v zmysle ustanovenia

§ 9 ods. 1 zákona č. 330/1996 Z.z., o čom svedčí zápis o odovzdaní a prevzatí staveniska a Dohoda
o určení zodpovednosti za vytvorenie BOZP.

9. Žalovaný 3) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu elektronicky dňa 20.5.2015 a doplnené
písomne dňa 22.5.2015, poukázal na zistenia Inšpektorátu práce Trnava, z ktorých vyplýva, že

nedostatky zo strany žalovaného 3) neboli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Ďalej poukázal
na to, že skutočnosť, že svedkovia nevideli poškodeného požívať alkoholické nápoje a ani si nevšimli,
že by bol pod vplyvom alkoholu sú z právneho hľadiska nepodstatné vzhľadom k tomu, že ani jeden zo
svedkov netrávil s poškodeným celý jeho pracovný čas a ani čas pred nástupom do práce a nakoľko
nešlo o stav úplnej opitosti, je veľmi ťažko z ich strany zhodnotiť stav poškodeného jednak k miere

požitia alkoholických nápojov ako takých a už vôbec nie k množstvu požitia alkoholických nápojov. Za
zarážajúcu považoval skutočnosť, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa žalobkyne potvrdil, že
poškodený nebol pod vplyvom alkoholu, čo sa rozchádza s informáciou poskytnutou žalovanému 3)
zo strany P.. U. O.. Poukázal na to, že poskytovateľ síce odobral poškodenému vzorku krvi za účelom
zistenia alkoholu v krvi, avšak nebol schopný vykonať skúšku na alkohol z dôvodu, že v tom čase nemal

pracovisko klinickej biochémie. Žalovaný 3) konal v dobrej viere a na základe pokynov poskytovateľa,
keď prevzal vzorku krvi a následne ju odovzdal riadne prelepenú a označenú na vyšetrenie v Žiline.
Napriek uvedenému považoval manipuláciu so vzorkou krvi za chybnú, avšak mal za to, že sa jednalo
o pochybenie poskytovateľa, čo nemôže byť na ujmu žalovaného 3), pričom výsledok vyšetrenia vzorky
krvi jednoznačne preukázal, že poškodený pracoval pod vplyvom alkoholu.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi
predloženými stranami, najmä správou Inšpektorátu práce Trnava zo šetrenia ťažkého pracovného
úrazu poškodeného zo dňa 16.1.2006, výzvou na úhradu náhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
zo dňa 22.7.2008, Dohodou o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005, Zmluvou o dielo bez označenia čísla

zo dňa 3.1.2005, náhľadom na výpis z účtu poistenca zo obdobie od 15.12.2007 do 26.10.2010,
Oboznámením s predpismi BOZP a OPP zo dňa 30.8.2005, prezenčnou listinou zo školenia predpisov
BOZP zo dňa 30.8.2005, Technologickým postupom montáže žb. konštrukcie stavby FM Logistic
X., Zápisom o odovzdaní a prevzatí staveniska a dohodou o určení zodpovednosti za vyhotovenie
podmienok BOZP v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 330/96 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 5 ods. 1

vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/90 Zb. zo dňa 24.8.2005, záznamom o úraze zo dňa 21.9.2005, Zmluvou o
dielobezoznačeniačíslazodňa22.8.2005,lekárskousprávouzodňa22.9.2005,oznámenímovýsledku
vyšetrenia zo dňa 26.9.2005, chorobopisom na č.l. 472, dokladmi o poskytnutej zdravotnej starostlivostis pracovným úrazom a dokladmi o úhrade zdravotnej starostlivosti poskytovateľom, dokumentáciou
Inšpektorátu práce Trnava k pracovnému úrazu F. F., a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Z Dohody o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005, uzavretej medzi žalovaným 3) a poškodeným vyplýva,
že poškodený mal vykonávať pomocné stavebno - montážne práce v prospech žalovaného 3) s tým, že
bol povinný dodržiavať všetky predpisy v oblasti BOZ a PO a zdržať sa požívania alkoholických nápojov
a návykových látok pred vstupom na pracovisko.

12. V článku II. Zmluvy o dielo bez uvedeného čísla zo dňa 3.1.2005, uzavretej medzi žalovaným 1) ako
objednávateľom a žalovaným 2) ako zhotoviteľom, bolo dojednané, že zhotoviteľ pri vykonaní diela je
povinný dodržiavať všetky platné predpisy súvisiace s jeho činnosťou najmä v oblasti BOZ a PO. Pred
začatím prác budú zamestnanci zhotoviteľa povereným stavbyvedúcim objednávateľa oboznámení s
pracoviskom,sprístupovýmicestamikmiestuvýkonupráce,spoužívanímOOPP,sozákazompožívania
alkoholických nápojov a návykových látok pred vstupom na pracovisko a na pracovisku, s miestom

pre hygienu a s dodržiavaním poriadku na pracovisku. O tomto vstupnom školení sa vyhotoví zápis
s podpismi zamestnanca zhotoviteľa. Akékoľvek porušenie predpisov BOZ a nepoužívanie OOPP zo
strany pracovníkov zhotoviteľa bude trestané zmluvnou pokutou 5.000,- Kč za každý prípad porušenia.

13. Na prezenčnej listine zo školenia predpisov BOZP zo dňa 30.8.2005 sa nachádza aj podpis

poškodeného. Predmetné školenie vykonal za žalovaného 1), stavbyvedúci Q. T..

14. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí staveniska a dohody o určenie zodpovednosti za vyhotovenie
podmienok BOZP v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 330/96 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 5
ods. 1 vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/90 Zb. vyplýva, že objednávateľ N. W. X.. X. H..E.. odovzdal

dňa 24.8.2005 stavbu FM Logistic X. II. etapa zhotoviteľovi žalovanému 1). V bode 8. Predmetného
zápisu sa konštatovalo, že zhotoviteľ sa zaväzuje, že osoby vykonávajúce pre zhotoviteľa stavebnú
činnosť a tiež jeho zamestnanci budú zodpovedať v plnom rozsahu za plnenie úloh vyplývajúcich z
platných právnych a ostatných predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany
pred požiarmi s tiež budú dodržiavať všetky právne a ostatné predpisy v oblasti BOZP a OPP, a rovnako

vyplývajúce zo zmluvných dojednaní, a že s týmito všetkými predpismi budú zhotoviteľom riadne a
včas zoznámené. Zástupca zhotoviteľa sa zaväzuje, že tieto osoby budú vždy počas prítomnosti na
stavenisku vybavené všetkými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami príslušnými pre dané
činnosti podľa aktuálneho ohrozenia.

15. Zo záznamu o úraze súd zistil, že poškodený ako zamestnanec žalovaného 3) utrpel dňa 21.9.2005
o 11:20 hod. pracovný úraz. V popise príčin a okolností, za ktorých došlo k úrazu sa uviedlo, že
poškodený zadnou časťou tela sa opieral o dočasne uložený prefabrikát, uložený podľa technologického
postupu. Zrejme došlo k zatlačeniu drevenej podložky - hranolu do podlažia a následnému prevrhnutiu,
čo spôsobil poškodenému úraz. Poškodený opustil svoju montážnu skupinu a vzdialil sa od svojho

pracoviska. Predmetný záznam dňa 21.9.2005 podpísal žalovaný 3), Q.. T., F.. Š. a dňa 22.9.2005
poškodený.

16. V článku II. Zmluvy o dielo bez uvedeného čísla zo dňa 22.8.2005, uzavretej medzi žalovaným 1)
ako objednávateľom a žalovaným 3) ako zhotoviteľom, bolo dojednané, že zhotoviteľ pri vykonaní diela

je povinný dodržiavať všetky platné predpisy súvisiace s jeho činnosťou najmä v oblasti BOZ a PO. Pred
začatím prác budú zamestnanci zhotoviteľa povereným stavbyvedúcim objednávateľa oboznámení s
pracoviskom,sprístupovýmicestamikmiestuvýkonupráce,spoužívanímOOPP,sozákazompožívania
alkoholických nápojov a návykových látok pred vstupom na pracovisko a na pracovisku, s miestom
pre hygienu a s dodržiavaním poriadku na pracovisku. O tomto vstupnom školení sa vyhotoví zápis

s podpismi zamestnanca zhotoviteľa. Akékoľvek porušenie predpisov BOZ a nepoužívanie OOPP zo
strany pracovníkov zhotoviteľa bude trestané zmluvnou pokutou 5.000,- Kč za každý prípad porušenia.

17. V protokole Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 25.10.2005 o vyšetrení príčin ťažkého pracovného
úrazu podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, ktoré bolo vykonané v dňoch 23.9., 26.9., 27.9., 18.10.,
20.10., 21.10., 24.10. a 25.10. inšpektormi sa uvádza, že postihnutý vykonával prácu u žalovaného
3) na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005. Prácu vykonával na stavbe FM Logistic X.
II. etapa od 8.9.2005 ako pomocný stavebný robotník. Jeho práca spočívala v pomocných stavebno-montážnych prácach, ktoré vykonával pre montážnu skupinu pri osadzovaní väzníkov na stĺpy. Túto
prácu vykonával na základe zmluvy medzi žalovaným 3) a žalovaným 1). Železobetónový skelet haly
pozostával z nosných železobetónových stĺpov, na ktoré boli uložené trámy a v priečnom smere na

trámy boli uložené väzníky. Montážne práce boli vykonávané podľa projektovej dokumentácie a podľa
technologického postupu vypracovaného žalovaným 1) zo dňa 30.8.2005. V deň vzniku pracovného
úrazu bol terén na stavbe rozmoknutý od predchádzajúcich dažďov. Dňa 21.9.2005 bol F. F. pridelený
Q. T. stavbyvedúcim ZIPP Brno s.r.o. k montážnej skupine, ktorú riadil G.. F. W., živnostník na základe
zmluvy o dielo so ZIPP Brno s.r.o.. Montážnu skupinu tvorili dvaja viazači F. P. a P. M., ktorí z nákladného

automobilu pomocou žeriava dopravovali väzníky na miesto montáže, kde tieto ukladali P. Q. a G.
Q.. Po privezení piatich väzníkov na nákladnom automobile montážnici museli jeden väzník uložiť na
terén, nakoľko žeriav z jedného postavenia mohol uložiť iba štyri väzníky. Väzník, ktorý bol uložený na
teréne bol opretý o železobetónový stĺp konštrukcie. Ďalšie väzníky začali osádzať priamo z nákladného
automobilu a to tak, že po zapnutí väzníka F. P. a P. M., žeriavnik U. P. zdvihol väzník na miesto určenia.
V tom čase F. F. prechádzal popri väzníku uloženom na teréne z jedného konca na druhý, aby podal

viazacie oko F. P. a P. M., ktorí sa nachádzali na ložnom priestore vozidla. Keď bol väzník asi v polovici
montážnej výšky došlo k preklopeniu väzníka uloženého na teréne, ktorý čiastočne pritlačil F. F. k terénu.
Žeriavnik zdvihnutý väzník uložil späť na zem. Viazacie laná prepli na preklopený väzník, ktorý zdvihli a
tak vyslobodili spod neho postihnutého. Inšpektorát práce Trnava zistil nedostatky v príčinnej súvislosti
s udalosťou zo strany postihnutého, ktorý v deň úrazu pracoval pod vplyvom alkoholu 1,14g/kg/promile,

zo strany organizácie ZIPP Brno s.r.o. a zo strany G.. F. W. v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 330/1996
Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1 Vyhlášky SÚBP a SBÚ
č. 374/1990 Zb. a bod 2.2 Technologického postupu železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistic X.
II. etapa, v tom že nedohodli vzájomné vzťahy pri bezpečnom skladovaní prvkov a pripustili neodborné
skladovanie železobetónového väzníka typu VO 100 000, ktorý bol uložený na rozmoknutom teréne v

mieste montáže. Tento väzník nebol dostatočne zabezpečený proti preklopeniu, následkom čoho došlo
k jeho preklopeniu smerom od piliera do vnútra traktu a k zachyteniu pravej nohy F. F., ktorý sa tam
pohyboval a spôsobil mu zranenia v dôsledku čoho mu bola vykonaná amputácia časti pravej nohy.
Inšpektorát zistil aj ďalšie nedostatky, ktoré však neboli v príčinnej súvislosti s udalosťou, a to zo strany
zamestnávateľa poškodeného a zo strany organizácie ZIPP Brno s.r.o.

18. Z dohody zo dňa 24.8.2005 bez uvedenia čísla, uzavretej medzi objednávateľom ZIPP Bratislava
spol. s r.o. a zhotoviteľom ZIPP Brno, ktorá tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Trnava vyplýva, že
zhotoviteľ je povinný dodržiavať platné predpisy Slovenskej republiky o BOZP. Je zodpovedný za úrazy
a škody, ktoré vzniknú porušením alebo zanedbaním bezpečnostných predpisov a noriem (bod 1. článok

II.). Zhotoviteľ zodpovedá za škody, ktoré vzniknú nedodržaním predpisov o BOZP (bod 2. článok II.).

19. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi svedka F. Š. zo dňa 27.9.2005 súd zistil, že
menovaný svedok uviedol, že v čase vzniku úrazu sedel v hornej kabíne žeriavu a sledoval montážnikov,
ktorý montovali prefabrikáty vo vedľajšom trakte. Odtiaľto videl, že prefabrikát, ktorý bol uložený na

teréne sa začína preklápať a v smere jeho klopenia stál postihnutý. Panel sa preklopil, pričom videl, že
postihnutý leží pred ním a nohu má pritlačenú pod prefabrikátom. Keď postihnutého vyprostili videl, že
pod prevráteným panelom sú zbytky hranolov, avšak nevedel, či boli podložené. Podľa toho čo videl z
kabíny žeriavu prefabrikát bol takmer vo zvislej polohe a sa preklápal smerom od piliera. Podľa jeho
názoru, dôvodom preklopenia prefabrikátu bol terén, ktorý bol namoknutý a mokrý. Pravdepodobne

podľa jeho názoru, prefabrikát sa vlastnou váhou zaboril do terénu a stratil stabilitu. Podľa toho čo videl,
mohol byť pád prefabrikátu spôsobený činnosťou osôb alebo iných mechanizmov.

20. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi svedka F. P. zo dňa 27.9.2005 vyplýva, že
menovaný svedok v deň úrazu vykonával prácu ako viazač na nákladnom automobile a na teréne

kde viazal prefabrikáty pre montážnikov. Mal viazačský preukaz, ktorý aj predložil. Bol poučený o
technologickom postupe montáže ako aj o ukladaní prefabrikátov. S poučenia vedel, že prefabrikát mal
byť opretý o pevnú konštrukciu a mal byť uložený na hranole a mal byť zaistený klinmi proti prevráteniu.
Túto prácu vykonávali takýmto spôsobom až do vzniku úrazu. Asi pred 11:00 hod. z vozidla, ktoré
priviezlo 5 prefabrikátov museli 1 kus zložiť na terén, pretože žeriav by ho nedokázal uložiť na miesto

určenia. Terén bol po daždi mokrý. Po uložení prefabrikátu uviazali ďalší prefabrikát na viazačské
prostriedky žeriavu. On s pánom M. stál na korbe vozidla a odtiaľ sledoval uloženie prefabrikátu na
miesto určenia. Potom uvidel že postihnutý leží na ľavom boku a nohu má pritlačenú pod väzníkom.
Postihnutý ich od rána obsluhoval (nosil laná, viazačské prostriedky, viazacie oká, betón ..) podľapotreby. V čase vzniku úrazu od postihnutého nepožadoval žiadny materiál. Postihnutý bol pridelený k
nim na pracovisko a mal im pomáhať. Počas práce cítil z dychu postihnutého alkohol asi 1 hod. pred
úrazom. Na pracovisku ho nevidel požívať alkoholické nápoje. Počas zmeny bol pri nich a pohyboval sa

okolo nich ako bolo určené. Nevedel uviesť dôvod prečo sa uložený a zaistený panel prevrátil. Tvrdil, že
panel bol zabezpečený proti prevráteniu. Prácu im zadeľoval stavbyvedúci G.. T..

21. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi svedka P. M. zo dňa 27.9.2005 vyplýva, že v deň
úrazu prišiel kamión, na ktorom bolo 5 prefabrikátov, pričom 1 kus väznice uložili na terén, pretože žeriav

na jedno zapätkovanie vloží iba 4 kusy prefabrikátov. Z tohto dôvodu s F. P. zložili 1 kus prefabrikátu
na terén tak, že G. Q. podložil hranoly, na to spustil prefabrikát, potom sa nahol smerom k pilieru za
súčasného zapnutia viazacích lán. G. Q. odskúšal rukami, či je prefabrikát uložený. Potom prefabrikát
zaklinoval. Na úrovni terénu na jednom konci prefabrikát odopol G. Q. a na druhom konci postihnutý.
Postihnutý im podal dehy a zapli ďalší prefabrikát, ktorý žeriavnik zdvihol a prenášal ho na pracovisko
do výšky. Keď bol prefabrikát v polovičnej výške začul kričať „Rýchlo dolu“ a potom zbadal, že postihnutý

má nohu pod prevalenou väznicou. Čo robil pri prefabrikáte nevedel. Boli však jedna partia a on pre
nich robil pomocné práce. O správnej manipulácii ich poučili len starší montážnici, na iné školenia si
nespomínal. On na postihnutom nevidel, že by používal alkoholické nápoje. Prefabrikát bol uložený na
hranoloch a bol riadne zaklinovaný. Nevedel z akého dôvodu sa prefabrikát prevrátil. Pamätal si, že
po dažďoch bol terén mokrý. Prefabrikát, ktorý zložili na zem bol takto zložený asi 10 minút až potom

sa preklopil. Na blízku podľa jeho vedomostí nebol žiadny stroj, ktorý by mohol prefabrikát preklopiť.
Montážne práce riadil pán T..

22. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi svedka U. P. zo dňa 23.9.2005 vyplýva, že
menovaného svedka s pravidlami BOZP na danej stavbe nikto neoboznámil. Pracovný postup na danej

stavbe riadil F. W., ktorý mu povedal akým spôsobom mal ukladať väzníky. V čase nehody pracoval na
žeriave a ukladal priviazané väzníky, a to tak, že jeden väzník uložil na zem. Na zemi ho F. P. a P. M.
podložili drevenými klinmi a opreli o stĺp konštrukcie a zabezpečili ho, aby nespadol. Po zabezpečení a
zaistení väzníka na zemi išli na nákladný automobil, na ktorom boli väzníky a odtiaľ ich priamo z auta
vykladali na konštrukciu. Postihnutého nevidel, odrazu počul krik, pozrel sa dolu a videl ako bol panel

spadnutý a pod ním videl postihnutého. Panel, ktorý bol zavesený a pripravený na osadenie položil na
zem, aby mohli zdvihnúť padnutý panel, pod ktorým bol poškodený. Vyslobodenie vykonal pán W. spolu
s pánom P.. O samotnom úraze ako k nemu prišlo nemal vedomosť, pretože osádzal väzník, pričom
poškodeného videl až po úraze.

23. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi svedka G.. F. W. zo dňa 23.9.2005 súd
zistil, že menovaný uviedol, že pracuje ako dodávateľ stavebných práv pre ZIPP Brno. Vykonával
funkciu vedúceho pracovnej čaty. Jeho práca spočívala v organizácii práce pri montážnych prácach
žel. konštrukcií, montáž skeletu. Bol zodpovedný za práce, ktoré sa vykonávali podľa projektovej
dokumentácie, smerové aj výškové zameranie a podľa technologického postupu, ktorý bol na danej

stavbe vypracovaný. Poučenie o BOZP pri práci vykonal pán T.. V čase ukladania väzníka na zem nebol
prítomný na pracovisku, bol v sklade pre montážne podložky, ktoré sa podkladajú pod väzníky. Keď
prišiel na pracovisko cca. o 11:20 hod. navádzal väzník na miesto osadenia počul ranu, buchnutie, ale
samotný väzník, ktorý spadol nevidel, nakoľko mu v tom bránili ďalšie prefabrikáty uložené v palete.
Pracovníci, ktorí vykonávali montáž P. Q. a G. Q. zavolali na neho, že pod spadnutým väzníkom je

poškodený. Väzník, ktorý mali prichystaný k montáži položili na zem a prevrátený väzník, ktorý zavalil
poškodeného zapli a vyslobodili poškodeného spod neho. Medzitým volal záchrannú službu o 11:22
hod. a poskytli poškodenému potrebnú zdravotnú pomoc. Samotný úraz nevidel a nevedel ako k nemu
v skutočnosti prišlo. Väzníky, ktoré ukladali na zem uložili na drevené hranoly a opreli o pevnú časť
(stĺp), aby sa nemohli prevrátiť a zabezpečili ho pomocou klinu. Okolo takto položených väzníkov boli

zamestnanci poučený, že sa nemajú pohybovať v ich blízkosti.

24. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi poškodeného F. F. zo dňa 23.9.2005 vyplýva,
že poškodený bol zamestnaný u pána G. O. na dohodu asi od 5.9.2005. Školil ho na stavbe pán E.,
vedúci stavby za N.. Poškodený stál na konci uloženého väzníka, ktorý bol v teréne a bol práve zložený

z auta. Vlastne odväzoval na zemi z auta zložené väzníky. Na aute boli viazači pán P. a pán M., ktorí
uviazali väzník, ktorý potom na zemi on odopol zo žeriavu. Obaja mu z auta zakričali, aby nepodkladal
pod väzník, lebo on je naklonený k pilieru. Vyskúšal rukami, či väzník drží, a keď sa presvedčil, že je
dobre opretý nechal ho v tejto polohe. Z auta mu potom zakričali, aby im podal oko na viazanie, ktorébolo na druhom konci panela. Oko bolo na druhom konci, lebo ho tam hodil muž, ktorému zazvonil
telefón a preto oko hodil na zem. On teda išiel pre oko na druhý koniec väzníka a asi v polovici väzníka
zbadal, že sa väzník preklápa na neho. Nestihol uskočiť a padajúci panel mu pritlačil nohu o zem, ktorú

mu rozdrvil. Nepočul v technologickom postupe ako ukladať väzníky, aby sa neprevrátili. Na stavbe robil
rôzne práce, napr. sekanie. Nemal viazačský preukaz, vedel však, že panel mal byť zaistený proti pádu.
Tento väzník nezaisťoval preto, lebo mu viazači z vozu povedali, že to nie je potrebné. Pri pilieri bol len
jeden väzník opretý oňho. Ostatné boli na voze. Pilier držal väzník asi v jednej tretine dĺžky a opreli ho
tak preto, aby náhodou nepadol na podpery žeriavu. Cez pracovnú dobu alkohol nepili. Už sa im stalo,

že väzník uložený na hranu padol. Asi doňho narazil nakladač alebo JCB. On takto aj s druhým mužom
okolo postaveného väzníka chodil aj inokedy.

25. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2010 sa žalobkyňa pridržiavala žaloby a navrhla, aby súd
zaviazal žalovaných k úhrade nákladov zdravotnej starostlivosti, ktoré vynaložili v súvislosti s ťažkým
pracovným úrazom ich poistenca, ktorý utrpel dňa 21.9.2005 pri výkone prác na stavbe FM Logistic

X. II. etapa v prospech žalovaných. Uvedený úraz bol predmetom šetrenia Inšpektorátu práce Trnava,
pričom vychádzajúc z jeho správy mala za to, že žalovaní konali v rozpore s právnou úpravou v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a preto má žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 42 ods.
4 písm. a) zákona č. 577/1997 Zb. v znení neskorších predpisov, právo na úhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti, ktoré náklady boli z hľadiska účelnosti, hospodárnosti a nutnosti posúdené revíznym

lekárom. Poukázala aj na to, že počas zisťovania pracovného úrazu bola tendencia zo strany žalovaných
presúvať zodpovednosť na iného žalovaného, avšak z prípisov a stanovísk žalovaného 1) vyplýva, že
si je vedomý zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz, trval však na obmedzení svojej zodpovednosti,
a to z dôvodu spoluzavinenia, resp. spoluúčasti žalovaných 1) až 3).

26. Na pojednávaní konanom dňa 3.4.2012 žalobkyňa opätovne poukázala na závery vyšetrovania
Inšpektorátu práce Trnava a na písomné vyjadrenie žalovaného 1) zo dňa 5.8.2008, v ktorom sa
vyjadril, že je pripravený podieľať sa na úhrade nákladov spojených s ťažkým úrazom ich poistenca.
Zodpovednosť žalovaného 2) vyvodzovala z toho, že žalovaný 2) na pracovisku riadil poškodeného a
dával mu pokyny. Rovnako mala za to, že žalovaný 3) je zodpovedný za úraz, keďže konal v rozpore

s ustanovením § 9 zákona č. 330/1996 Z.z..

27. Na pojednávaní dňa 3.4.2012 zástupca žalovaného 1) uviedol, že zamestnávateľom poškodeného
v čase pracovného úrazu bol žalovaný 3) na základe dohody o vykonaní práce. Žalovaný 1) mal so
žalovaným 3) uzatvorenú zmluvu o dielo, v zmysle ktorej žalovaný 3) bol zodpovedný za dodržiavanie

predpisov BOZP na pracovisku, pričom povinnosťou žalovaného 1) bolo zabezpečiť školenie tohto
subdodávateľa, prípadne jeho zamestnancov, čo sa aj stalo a na školení sa dňa 30.8.2005 zúčastnil
aj poškodený. Poukázal na to, že žalovaný 1) nemal žiadnych zamestnancov vykonávajúcich stavebné
práce na pracovisku, teda nebol v pozícii zamestnávateľa, čiže § 9 zákona č. 330/1996 Z.z. by na neho
nemal byť použitý a táto skutočnosť nebola ani príčinou pracovného úrazu. Zdôraznil, že poškodený

bol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu, čo podľa neho bolo jednoznačnou príčinou pracovného úrazu.
Prioritne by mal náklady na zdravotnú starostlivosť znášať poškodený. Žalovaný 1) protokolárne celé
stavenisko odovzdal dňa 30.8.2005 subdodávateľom. Mal za to, že u žalovaného 1) chýba tak zavinenie,
ako aj protiprávne konanie. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu voči žalovanému 1) zamietnuť a priznať
náhradu trov konania.

28. Na pojednávaní dňa 3.4.2012 žalovaný 2) poukázal na to, že s poškodeným nebol v žiadnom
vzťahu. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným 1) mu nevyplývala žiadna povinnosť ohľadom
zodpovednosti za dodržiavanie BOZP, a to ani vo vzťahu k poškodenému. On bol zodpovedný pri
neprítomnosti stavbyvedúceho zo strany žalovaného 1) za dodržiavanie výkresov a dokumentácie, teda

technologického postupu. Na základe uvedeného, bol presvedčený, že by nemal byť stranou sporu.
Na objasnenie právnych vzťahov uviedol, že bol v občianskoprávnom vzťahu s pánom P. Q. a G. Q.,
s ktorými mal uzatvorené zmluvy o dielo. V deň pracovného úrazu poškodeného dňa 21.9.2005 sa
nachádzal na stavbe. On navádzal prefabrikát zavesený na žeriave. Keď bol asi v polovici, ten čo bol
položený na zemi sa prevrátil a spôsobil zranenie nohy poškodeného. Už počas vykládky väzníkov sa

tam pohyboval poškodený, ktorý sa v skutočnosti nemal v tomto priestore zdržiavať. Konkrétne v ten
deň mal poškodený vykonávať práce na inom mieste stavby, nebol vôbec určený ako pracovník na
montáž, vykonával len pomocné práce. Žalovaný namietal protokol inšpektorátu v časti „E“ strana 3,
kde bolo uvedené, že v tom čase poškodený prechádzal popri väzníku uloženom na teréne z jednéhokonca na druhý, aby podal viazacie oko. Uvedené nebolo možné z dôvodu, že viazacie prostriedky boli
zavesené na kus, ktorý premiestňovali. Poškodený mal v deň úrazu odrezávať nadbytočnú armatúru na
inom mieste stavby. Tento príkaz mu dal on napriek tomu, že s ním nebol v žiadnom pracovnoprávnom

vzťahu, ale vyplývalo to z jeho prirodzenej autority, pretože koordinoval a zároveň aj fyzicky vykonával
práce na stavbe žalovaného 1). Navrhol žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť.

29. Na pojednávaní dňa 10.7.2012 žalovaný 3) uviedol, že poškodený pracoval pre neho na základe
dohody o vykonaní práce. Čo sa týka preškolenia poškodeného ohľadne BOZP, jedno školenie bolo dňa

2.9.2005, o čom svedčí záznam o vstupnom školení. So žalovaným 1) mali uzatvorenú zmluvu o dielo.
Pán T. za žalovaného 1) bol stavbyvedúci a on zodpovedal za kompletnú montáž železobetónového
skeletu a za dodržiavanie BOZP. Primárne boli preškolení z BOZP a PO pracovníci stavby žalovaným
1). Následne sa začala montáž na stavbe FM Logistic v X., ktorú koordinoval pán T. za žalovaného 1)
a riadil pravidelnými návštevami od začatia montáže do skončenia. On námatkovo kontroloval svojich
pracovníkov,dalimfúkať.Konkrétneupoškodenéhovykonalkontroludňa8.9.2005.Okremtohoviackrát

do týždňa kontroloval aká je situácia na stavbe, či sa práce vykonávajú v súlade s harmonogramom a
včas.ZároveňkonzultovalspánomT.,čijevšetkovporiadku.Vdeňpracovnéhoúrazunastavbenebol,o
celej záležitosti ho informoval pán T. do hodiny po úraze. Následne hneď išiel na stavbu a vypytoval sa čo
sastalo.Všetcizhodneuviedli,žekaždýsivykonávalsvojuprácuokrempoškodeného,ktorýsazdržiaval
úplne inde než mal a pohyboval sa v areáli okolo väzníka. Žalovaný 2) mu pridelil, aby rezal železné trny.

Niektorí pracovníci povedali, že sa opieral o väzník. Následne prišlo k preklopeniu väzníka. Keďže tam
osobne nebol prítomný, jeho informácie sú len sprostredkované. Uviedol, že so žalovaným 2) nebol v
žiadnom právnom vzťahu. Žalovaný 2) bol predĺženou rukou pána T., ktorý prácu na stavbe riadil a s ním
bol žalovaný 2) v každodennom kontakte. Pán T. dal príkazy prostredníctvom žalovaného 2). Žalovaný 3)
mal za to, že nemá žiaden podiel viny za vznik pracovného úrazu poškodeného, keďže nič nezanedbal.

Na úraze podľa jeho názoru zohral veľkú úlohu aj to, že pôda okolo stĺpu kde bol opretý väzník nebola
stabilizovaná a nakoľko bolo nepriaznivé počasie, terén bol značne rozmoknutý po niekoľkodňových
dažďoch. Za stabilizáciu terénu bol podľa jeho názoru zodpovedný žalovaný 1).

30. Svedok F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., U. XXXX/XX na pojednávaní dňa 10.7.2012 uviedol,

že pracoval ako viazač bremien u zamestnávateľa W. G.. G. O. na základe dohody o vykonaní práce.
Poučení o BOZP a PO boli všetci pracovníci, pričom to bolo u pána T.. Na stavbe ich preškoloval pán T.
a pred nástupom na stavbu zamestnávateľ. V deň úrazu pracoval na aute na vykládke prefabrikátu. Ako
viazači spolu s P. M. zabezpečovali uloženie väzníka. Väzníky opreli o stĺp, pokladali pod ne hranoly a
zaisťovali klinmi. Keď posledný kus navigoval na montáž zazrel pána F., že je opretý o väzník, následne

pozrel znovu hore a počul tupý náraz. Keď sa opäť pozrel na menovaného, tento už sedel na zemi a
nohu mal zavalenú väzníkom. Väzník, ktorý zavalil poškodeného bol riadne zaistený a toto robil on so
svojim spolupracovníkom. Poškodený v tom čase nemal čo hľadať u väzníkov, podľa jeho vedomostí
mal niečo robiť s rezaním základných panelov. Rozhodne sa o väzník nemal opierať.

31. Svedok P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., U. XXXX/X na pojednávaní dňa 10.7.2012 uviedol, že bol
zamestnancom žalovaného 3). Z predpisov BOZP a PO bol preškolený žalovaným 3) a pánom T.. Na
stavbe pracoval ako viazač. V deň úrazu dávali s pánom P. dole väzníky z auta, ktoré na zemi opierali
o ďalšie nosníky, dali pod ne hranoly a pod to kolíky, aby sa to celé upevnilo. Pri poslednom väzníku,
ktorý dali na zem videl ako okolo neho pobehuje poškodený a opiera sa oň. Zároveň na neho zakričal,

že tam nemá čo hľadať a nech ide robiť svoju robotu. On si iba zapálil cigaretu a díval sa ako robia.
Potom on opäť pozeral hore. Keď sa obzrel na poškodeného, už sedel a nohu mal privalenú. Ako sa
stal úraz nevedel. Úraz mohol spôsobiť silný vietor a dážď, ale príčinou mohlo byť aj to, že sa o väzník
poškodený opieral a držal ho rukou a kymácal ním. Podávať im viazacie oko poškodený nemusel, na
takúto činnosť by mal mať viazačský preukaz, čo však nemal. Poškodený väčšinou nerobil to čo mal

a pobehoval po stavbe.

32. Svedok P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D., I. XXX/XX na pojednávaní dňa 10.7.2012 sa vyjadril
tak, že v deň vzniku úrazu vykonával prácu na základe zmluvy o dielo ako živnostník u žalovaného
2). Jeho úlohou bolo vykonávať stavené práce, montáž železobetónových konštrukcií na stavbe FM

Logistic X.. Preškolenie BOZP a PO zabezpečil stavbyvedúci a bezpečnostný technik žalovaného 1).
V čase úrazu montoval vo výške a približoval montážnou plošinou k miestu kde sa osádzal kus, ktorý
bol aktuálne zdvíhaný žeriavom. Asi v polovičke tohto zdvihu videl, že je väzník prevrátený a pod nímje zaseknutá noha poškodeného, ktorého videl až tesne po úraze. Kde sa pohyboval poškodený pred
úrazom nevedel, mal však za to, že nemal tam čo robiť. Nevedel uviesť ako bol väzník zaistený.

33. Svedok F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom X., A. XX/XX na pojednávaní dňa 11.12.2012 uviedol, že úraz,
ktorý je predmetom sporu sa stal vo vnútri staveniska. On bol zamestnancom N. W. a vykonával montáž
betónových prefabrikátov. V deň úrazu pracoval na žeriave, ktorým zakladal betónové prefabrikáty na
kraj staveniska. Všimol si, že jeden prefabrikát, ktorý bol na zemi a podľa jeho výhľadu bol nastojato,
sa zvalil. V tomto momente sedel v autožeriave, čo je asi tri metre vysoko od zeme. Odstavil žeriav,

zabezpečil bremeno, aby nespadlo a hneď išiel k spadnutému panelu. Pri páde panela videl, že tento
zasiahol nejakého pracovníka, snažili sa zdvihnúť panel a uvoľniť mu nohu. Pred úrazom videl, že niekto
bol opretý o prefabrikát, ale si nepamätal, či to bol poškodený. Pohybovalo sa tam väčšie množstvo
pracovníkov. Pričom niekedy sa stáva, že sa treba postaviť na panely, lebo tieto treba zaistiť. On však
svoju pozornosť venoval bremenu, ktorý bol zavesený na žeriave. Na otázku, či je možné aby sa takéto
teleso zvalilo v prípade ak sa oň oprie človek uviedol, že záleží to od toho ako je podložené a ako je

spevnený podklad terénu. Záleží aj od počasia, napríklad ak naprší, môže terén zvlhnúť, svojou váhou
môže teleso zatlačiť na podloženie, môže nastať výkyv a môže oslabnúť stabilita panelu.

34. Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2013 žalobkyňa konštatovala, že z výpovedí svedkov, ktoré
zachytil inšpektorát práce vo svojom protokole zo dňa 25.10.2005 v porovnaní s výpoveďami na

pojednávaniach vyplýva, že niektoré skutočnosti sú rozporné. Mala za to, že svedkovia chceli privodiť
priaznivejší stav pre žalovaných. Poukázala však nato, že z výpovedí svedkov vyplynulo, že pracovisko,
kde bol väzník uložený, nebolo oddelené páskou, ktorá by obránila osobám priblížiť sa k väzníku, aby
nedošlo k nehode. Ďalej namietala vierohodnosť dôkazu o prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného v
čase pracovného úrazu, nakoľko požitie alkoholu sa nepreukázalo ani svedeckými výpoveďami, pričom

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vyšetrenie na prítomnosť etanolu nevykonal a vzorku krvi odovzdal
žalovanému 3), ktorý ju dal vyšetriť na patológii v Ž.. Mala za to, že takéto nakladanie s dôkazom bolo
neprípustné.

35. Na pojednávaní dňa 27.6.2013 právny zástupca žalovaného 1) namietal žalobkyňou vyčíslenú výšku

škody. Poukázal na to, že z výpisu z účtu poistenca nie je možné zistiť, či náklady poskytnutej a aj
uplatňovanej zdravotnej starostlivosti sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného, teda
či náklady vyčíslené žalobkyňou sú oprávnené.

36. Na pojednávaní dňa 19.3.2015 žalobkyňa naďalej mala za to, že žalovaní zodpovedajú za

poškodenie zdravia ich poistenca, pričom poukázala aj na svedecké výpovede a na spis inšpektorátu
práce, najmä na tam sa nachádzajúce snímky, z ktorých podľa jej tvrdení je zrejmé, že terén bol
rozmoknutýaväzníkneboldostatočnezabezpečenýprotipreklopeniuanebolaniuviazanýoopornýstĺp.
Je vylúčené, aby sa väzník, ak by bol správne uložený, zabezpečený proti preklopeniu alebo zosunutiu
na vhodnom podklade, preklopil aj v prípade ak by sa poškodený oň oprel. Za spornú považovala

aj skutočnosť, či sa poškodený vôbec oprel, resp. prišiel do kontaktu s väzníkom, pretože tvrdenia
svedkov sú rozporné. Pokiaľ ide o vyčíslenie zdravotnej starostlivosti postup poisťovne má oporu v
právnych predpisoch, pričom § 16 zákona č. 581/2004 Z.z. uvádza, že zdravotná poisťovňa okrem
iných činností je povinná viesť účet poistenca. V tomto ustanovení je uvedené čo musí účet poistenca
obsahovať, okrem iného sú to aj všetky výkony zdravotnej a lekárskej starostlivosti. Vykazovanie

poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je upravované opatrením
MZSR. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytuje výkaz na elektronických nosičoch, na ktorých
sú spracované jednotlivé dávky, dátové rozhrania za určité obdobie a za všetkých poistencov, ktorých
v tomto období ošetroval. Tieto výkony preklopia do účtu poistenca. Vykázaná zdravotná starostlivosť
podlieha revíznej činnosti revíznymi lekármi poisťovne, obsahuje diagnózy ktorých označenie je

uvádzané v medzinárodnej klasifikácie chorôb svetovej zdravotnej organizácie. Z uvedeného ako aj
zo zoznamu výkonov zdravotnej starostlivosti revízny lekár v prípade poškodeného zdravotného stavu
vyúčtuje tie výkony zdravotnej starostlivosti, ktoré súvisia s poškodením zdravia. Tento spôsob je
súčasťou VZP a tento postup sa používa vo všetkých zdravotných poisťovniach.

37. Na pojednávaní dňa 19.3.2015 právny zástupca žalovaného 1) sa pridržiaval svojich písomných aj
ústnych vyjadrení. Mal za to, že žalovaný 1) riadne zabezpečil tak školenie zmluvných partnerov ako
aj zamestnancov, pričom takéhoto školenia sa zúčastnil aj poškodený. Poukázal na to, že poškodený
bol pod vplyvom alkoholu a na pracovisku sa správal neprimerane a v podstate nedodržiaval nielenBOZP, ale ani bezpečnosť bežného človeka, ktorý sa pohybuje v takýchto podmienkach. Uviedol, že
zo strany žalovaného 1) nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, mal vypracovaný technologický postup
montáže, súčasťou ktorého je aj identifikácia rizík a nebezpečenstva pri vykonávanej činnosti a v

takýchto postupoch sú zohľadnené aj technologické postupy pre zabezpečenie uložených prefabrikátov.
Ďalej uviedol, že z výpovedí svedkov a žalovaných v druhom a v treťom rade, ktorí reálne v tom čase na
stavbe boli, bolo preukázané, že prefabrikát bol zabezpečený proti preklopeniu. Bol to práve poškodený,
ktorý sa zdržiaval na mieste kde nemal čo robiť a hlavne pod vplyvom alkoholu. Poukázal na ustanovenie
§ 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

38. Na pojednávaní dňa 19.3.2015 žalovaný 2) namietal tvrdenia žalobkyne, že svedkovia, ktorí boli
vypočutí v tomto konaní, boli ovplyvňovaní. Zdôraznil, že nebol v pracovnom ani v obchodnom vzťahu s
poškodeným, nemal povinnosť s ním uzatvárať žiadnu zmluvu o BOZP a nenesie ani fyzickú ani morálnu
vinu za úraz.

39. Na pojednávaní konanom dňa 21.9.2017 sa žalobkyňa pridržiavala žaloby a žiadala, aby súd
rozhodol v zmysle petitu návrhu na základe poslednej zmeny, a to vzhľadom k tomu, že zdravotná
poisťovňa zaplatila náklady za úraz. Vychádzali z protokolu inšpektorátu práce a tiež z registrovaného
záznamu, ktorý im bol predložený. Na základe aj ďalších skutočností, ktorí si obstarali zisťovaním a

tiež skutočností, ktoré vyplynuli z prednesu žalovaných a svedeckých výpovedí, dospeli k záveru, že v
danom prípade je daná zodpovednosť žalovaných, nakoľko svojim konaním sa dopustili protiprávneho
konania, ktoré spočíva v porušení predpisov o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci predovšetkým
v tom čase platného zákona o BOZP č. 330/1996 Z.z., tiež základných povinností ktoré Zákonník
práce ukladá zamestnávateľovi na úseku BOZP ako aj ustanovení vyhlášky č. 374/990 Zb. o BOZP pri

stavebných prácach. Porušenie týchto povinností vyplýva aj z výpovedi svedkov, ktoré urobil Inšpektorát
práce v Trnave bezprostredne po pracovnom úraze. Svedecké výpovede, ktoré svedkovia učinili pred
týmto súdom už boli v značnej miere účelové. Žalovaní ďalej nepreukázali ani prípadnú spoluvinu
poškodeného zamestnanca F. F., keď tvrdili, že príčinou pracovného úrazu bola opitosť poškodeného,
ktorá skutočnosť sa nepreukázala, naopak bola vyvrátená písomným potvrdením poskytovateľa

zdravotnej starostlivosť, že skúšku na alkohol nevykonal, nakoľko v tom čase nemal zriadené pracovisko
klinickej biochémie. Poukázal na to, že zamestnávateľ zodpovedá za BOZP všetkých osôb, ktoré sa s
jeho vedomím pohybujú na pracovisku. Čiže námietky jednotlivých žalovaných, že oni nemali na starosti
poškodeného zamestnanca, respektíve za BOZP nezodpovedajú, sú právne irelevantné. K námietkam
žalovaných, že nepreukázala poskytnutie a výšku zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá v

súvislosti s predmetným pracovným úrazom, podotýkala, že žalobkyňa je zdravotnou poisťovňou, ktorá
je zo zákona povinná a je zriadená na to, aby uhrádzala zdravotnú starostlivosť za svojich poistencov,
v danom prípade za poškodeného. Žalobkyňa za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti svojím
poistencom uzatvára s jednotlivými poskytovateľmi zmluvy na základe ktorých vzniká medzi poisťovňou
a príslušným poskytovateľom obchodný vzťah, preto je vylúčené aby žalobkyňa uhrádzala zdravotnú

starostlivosť, ktorá nebola poskytnutá. Trvala na tom, že v celom rozsahu preukázala dôvodnosť a výšku
uplatneného nároku. Zdôraznila, že žalovaný 3) tiež zodpovedá pretože porušil príslušné ustanovenia
zákona č. 330/1996 Z.z. konkrétne ustanovenia o povinnostiach zamestnávateľa v zmysle ktorých
zamestnávateľ je povinný nielen poučiť zamestnanca o BOZP, ale aj sústavne kontrolovať dodržiavanie
týchto predpisov a zamestnávateľ je povinný venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených

pracoviskách, čo žalovaný 3) nedodržal.

40. Na pojednávaní konanom dňa 21.9.2017 sa právny zástupca žalovaného 1) pridržiaval svojich
písomných a ústnych podaní v celom rozsahu. Mal za to, že so žalobkyňou predložených listín
nevyplýva a nie je ani preukázané, či žalobcom spísané náklady priamo súvisia s pracovným úrazom

poškodeného. Domnieval sa, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala v
akej výške a kedy preplatila jednotlivé úkony zdravotnej starostlivosti jednotlivým poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti. Trval na tom, že žalovaný 1) si riadne splnil všetky svoje povinnosti, pričom
žalobkyňa v konaní nepreukázala zavinenie, protiprávne konanie žalovaného 1) a príčinnú súvislosť
medzi konaním žalovaného 1) a vzniknutým pracovným úrazom, resp. medzi konaním žalovaného 1)

a žalobkyňou uplatneným nárokom. Opakovane poukázal na to, že poškodený porušil svoje povinnosti
napriek všetkým poučeniam zo strany žalovaných, čím tak porušil viaceré ustanovenia príslušných
bezpečnostných predpisov. Z uvedeného dôvodu mal za to, že poškodený by mal stáť na strane
žalovaného a nie žalovaný 1), ktorý si splnil všetky svoje povinnosti. Taktiež zastával názor, že je topráve súd, ktorý má rozhodovať o zodpovednosti a zavinení a nie samotný žalobca, ktorý si podľa svojich
domnienok neustále v konaní menil pomer zodpovednosti a v tejto súvislosti aj ním uplatňovaný nárok.

41. Na pojednávaní dňa 21.9.2017 žalovaný 2) opätovne zdôraznil, že nebol s poškodeným v žiadnom
pracovnoprávnom ani obchodnom vzťahu. On predpisy o BOZP nevytváral, bol povinný ich dodržiavať.
Trval na tom, že nijakým spôsobom nezavinil pracovný úraz poškodeného, a preto bol presvedčený,
že žaloba voči nemu je neoprávnená. Mal za to, že žalobkyňa manipuluje s predloženými dôkazmi,
ktoré sú uvedené v spise. Pracovný úraz si poškodený spôsobil sám vlastnou vinou, a to nedodržaním

BOZP, požil v pracovnej dobe alkoholické nápoje a naproti jeho zákazu sa zdržiaval na mieste, kde sa
stal pracovný úraz, hoci bol poverený len na pomocné práce a nebol oprávnený v mieste montáže sa
pohybovať.

42. Na pojednávaní dňa 21.9.2017 žalovaný 3) mal za to, že on svoje povinnosti vyplývajúce
mu z postavenia zamestnávateľa poškodeného neporušil. Tvrdenia žalobkyne o nepožití alkoholu

poškodeným považoval za účelové. Poukázal na to, že poškodený mu podpísal čestné vyhlásenie o
tom, že si neuplatní nároky na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom dňa 21.9.2005, nakoľko
si je vedomý, že urobil chybu.

43. V zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej

na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2016, zdravotná poisťovňa má
právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla
preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu 31) alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej
návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo

jej zavineným protiprávnym konaním.

44. V zmysle § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

45. V zmysle § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

46. V zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 22.9.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

47. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd vo veci teda vykonal dokazovanie
podľa uvedenej procesnej zásady a dospel k takému záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne.

48. V konaní bolo nesporne preukázané, že poistenec žalobkyne, F. F. dňa 21.9.2005 utrpel ťažký
pracovný úraz pri výkone prác na stavbe FM Logistik X. II. etapa. V dôsledku tohto úrazu bola vykonaná
amputácia časti pravej nohy poškodeného. Menovaný poškodený vykonával pomocné stavebno -
montážne práce na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005 u žalovaného 3), ktorý mal
so žalovaným 1) uzatvorenú zmluvu o dielo zo dňa 22.8.2005, ktorej predmetom bolo vykonanie

stavebno - montážnych prác pracovníkov žalovaného 3) v prospech žalovaného 1) podľa potrieb a
požiadaviek žalovaného 1) na stavbe FM Logistic X., II. etapa. Obdobnú zmluvu o dielo mal žalovaný 1)
uzatvorenú aj so žalovaným 2). Medzi žalovaným 2) a žalovaným 3) súd nezistil žiaden právny vzťah.
V predmetných zmluvách o dielo sa zakotvila povinnosť oboch zhotoviteľov diela, t.j. tak žalovaného
2), ako aj žalovaného 3) povinnosť dodržiavať všetky právne predpisy v oblasti BOZP. Žalovaný 1)

vykonával stavebnú činnosť pre spoločnosť N. W. X.. X. H..E.., s ktorou spoločnosťou mal uzatvorenú
Dohodu o podmienkach pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi
zo dňa 24.8.2005, v zmysle ktorej za úrazy a škody, ktoré vzniknú porušením alebo zanedbaním
bezpečnostných predpisov a noriem a nedodržaním predpisov o BOZP zodpovedá zhotoviteľ, t.j.žalovaný 1). Dohodu s obdobným obsahom o zodpovednosti za úrazy v prípade nedodržania predpisov
o BOZP žalovaný 1) so žalovaným 2) a žalovaným 3) uzatvorenú nemal.

49. Po zhodnotení všetkých dôkazov, vychádzajúc najmä zo zistení Inšpektorátu práce Trnava ako aj
z ďalších listín nachádzajúcich sa v spise, súd dospel k záveru, že príčinou úrazu, ktorý bol popísaný
vyššie, bolo jednak nesprávne a neodborné skladovanie železobetónového skeletu na rozmoknutom
teréne v mieste montáže, ktorý nebol dostatočne zabezpečený proti preklopeniu, ako aj správanie sa
samotného poškodeného. Presné okolnosti, za ktorých došlo k úrazu nebolo možné bez pochybností

ustáliť, keďže v spisovej dokumentácii Inšpektorátu práce Trnava sa konštatuje, že poškodený sa
pohyboval okolo väzníka, ktorý sa preklopil, nakoľko vykonával pracovnú činnosť. Naproti tomu v
zázname o pracovnom úraze sa uvádza, že poškodený sa opieral zadnou časťou tela o dočasne uložený
prefabrikát, pričom zrejme došlo k zatlačeniu drevenej podložky, hranolu do podlažia a následnému
prevrhnutiu. Uvedené tvrdili aj v tomto konaní tak žalovaní, ako aj pred súdom vypočutí svedkovia.
Súdu sa ale javia byť zistenia inšpektorátu práce za dôveryhodnejšie, nakoľko žalovaní 1) až 3) neboli

svedkami úrazu, preto ich informácie sú len sprostredkované a svedkovia vypočutí v tomto konaní
vypovedali pred súdom až sedem rokov po úraze. Predovšetkým výpovede svedka F. P. a svedka P.
M. pred súdom s porovnaním s ich výpoveďami pred inšpektorátom práce sú značne rozporné, čo sa
týka popisu okolností vzniku úrazu. Kým pred inšpektorátom tvrdili, že poškodený ich celý deň od rána
obsluhoval a robil pre nich pomocné práce a vôbec sa nezmienili o tom, že by sa poškodený opieral o

väzník, pred súdom už sa vyjadrili tak, že poškodený sa mal v čase úrazu zdržiavať na inej časti stavby,
mal vykonávať inú prácu a rozhodne sa nemal opierať o väzník. Súd však na rozdiel od žalobkyne
výpovede svedkov v tomto smere nepovažoval za účelové. Svedkovia si nemuseli po siedmych rokoch
pamätať všetky okolnosti úrazu. Či už sa však poškodený len pohyboval okolo prefabrikátu alebo sa
opieral oň, podľa názoru súdu prefabrikát by sa nemal preklopiť pokiaľ by bol správne zabezpečený proti

preklopeniu, a to aj s prihliadnutím na poveternostné podmienky a rozmoknutý terén. Uvedené však nič
nemení na tom, že poškodený sa nemal zdržiavať okolo prefabrikátu vzhľadom na predpisy o BOZP, s
ktorými bol preukázateľne oboznámený. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že
poškodený bol aj pod vplyvom alkoholu. Aj v tomto smere sa súd stotožnil s výsledkami inšpektorátu
práce a prihliadol aj na výpovede svedkov, ktorí síce poškodeného konzumovať alkohol na pracovisku

nevideli, avšak niektorí z nich cítili z jeho dychu alkohol pred úrazom. Súd nespochybnil žalovaným
3) predložený dôkaz o pravosti výsledku vyšetrenia na prítomnosť alkoholu v krvi poškodeného, aj
s poukazom na svedecké výpovede, a to napriek tomu, že spôsob zaobstarania tohto dôkazu nebol
správny a došlo k pochybeniu aj zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý v čase úrazu
nemal zriadené pracovisko klinickej biochémie a preto nedokázal zabezpečiť vyšetrenie na zistenie

prítomnosti etanolu v krvi poškodeného a vydal žalovanému 3) vzorku krvi, ktorý si v dobrej viere
sám zabezpečil uvedené vyšetrenie. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že
koncentrácia etanolu v krvi poškodeného bola 1,14 g/kg/promile/. Aj keď má alkohol tlmivý účinok,
nemožno hovoriť u poškodeného o stave úplnej opitosti, a preto argumentácia žalovaných, že za úraz
môže výlučne sám poškodený, podľa názoru súdu neobstojí. Prefabrikát nebol dostatočne zabezpečený

proti preklopeniu, čo vyplýva zo zistení Inšpektorátu práce Trnava, ktorý vo svojom protokole konštatoval
porušenie ustanovenia § 9 odseku 1 zákona č. 330/1996 Z.z. v nadväznosti na § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1
Vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb. a bod 2.2 technologického postupu železobetónovej konštrukcie
stavby FM Logistic X. II. etapa. Žalovaní síce namietali v tomto konaní tieto zistenia inšpektorátu
práce, avšak nepreukázali opak, resp. nepredložili súdu dôkaz o nepravdivosti týchto zistení, napríklad

odborné vyjadrenie. Subjektívny názor zainteresovaných osôb, t.j žalovaných, resp. svedkov, ktorí
vykonali skladovanie a zabezpečenie väzníkov, súd nepovažoval za postačujúce na vyvrátenie zistení
inšpektorátu práce.

50. Po ustálení príčin úrazu poistenca žalobkyne, súd pristúpil k skúmaniu zodpovednosti žalovaných

za tento úraz. Čo sa týka argumentov žalovaných o tom, že súd má prihliadnuť na spoluzavinenie
poškodeného, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2011,
sp. zn. 2Cdo/343/2009, v ktorom sa vyslovilo, že právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danom
prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim

za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou
osobou) uhradiť spôsobom upravených v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu
škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver, že nárok zdravotnej
poisťovnejeosobitnýmnárokom,naktorýsaustanoveniaupravujúcenáhraduškodypodľaObčianskehozákonníka nevzťahujú. Nárok zdravotnej poisťovne, ktorý je predmetom tohto konania, preto nie je
právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie § 42 ods. 4 písm.
a) zákona č. 577/2004 Z.z. upravuje osobitný regresný nárok zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov

vynaložených zdravotnou poisťovňou na zdravotnú starostlivosť, ak ku poškodeniu zdravia u poistenca
zdravotnej poisťovne došlo protiprávnym konaním tretej osoby. Jedná sa o náhradu nákladov, ktorú
upravuje špeciálny predpis, vo vzťahu ku ktorému nemôžu byť ustanovenia Občianskeho zákonníka
všeobecnými ustanoveniami. V prejednávanej veci tak nebol priestor zisťovať mieru spoluzavinenia
poškodenéhonapoškodeníjehozdraviatak,akotožalovanížiadali.AplikáciaustanoveniaObčianskeho

zákonníka o náhrade škody, a tým aj aplikácia ustanovenia§ 441 Občianskeho zákonníka, ktoré
rieši otázku spoluzavinenia poškodeného, je v danom prípade vylúčená (porovnaj aj napr. rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 28.1.2015, sp.zn. 13Cob/389/2014). V danom prípade bolo na žalobkyni,
aby ustálila okruh žalovaných, t.j. či sa po vyhodnotení jej prístupných listín a dôkazov rozhodla žalovať
len v tomto konaní označené subjekty alebo aj poškodeného, resp. výlučne poškodeného. Z dikcie
vyššie citovaného ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. totiž nevyplýva, že by

žalobkyňa mala primárne žalovať svojho poistenca a až v prípade, ak sa u neho nezistia nedostatky,
t.j. nedodržanie liečebného režimu, požitie alkoholu alebo iných návykových látok, nastupujú iné tretie
osoby, ak k úrazu poistenca došlo ich zavineným protiprávnym konaním. Rovnako je to právom a nie
povinnosťou žalobkyne prihliadnuť na mieru spoluzavinenia poškodeného na poškodení svojho zdravia,
a teda žalovať od tretích osôb úhradu celkových nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť

ich poistenca, alebo len časť týchto náklad. Súdu tak ako to bolo konštatované vyššie neprislúchalo
skúmať otázku spoluzavinenia poškodeného, a preto v tomto konaní sa zameriaval na zistenie, či k
úrazu poistenca žalobkyne došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaných.

51. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný 1) a žalovaný 2) majú povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni náklady zdravotnej poisťovni za zdravotnú starostlivosť.
Žalovaný 1) v priebehu konania namietal, že stavbu vykonával výlučne subdodávateľsky a nebol na
stavenisku v pozícii zamestnávateľa voči žiadnemu zo zamestnancov vykonávajúcim stavebné práce,
pričom nezanedbal žiadnu svoju povinnosť. Zabezpečil školenie subdodávateľov a ich zamestnancov
a celé stavenisko protokolárne odovzdal subdodávateľom dňa 30.8.2005. V priebehu konania sa ale

zistilo,žestavbyvedúcizažalovaného1),pánQ.T.,zodpovedalzakompletnúmontážželezobetónového
skeletu a za dodržiavanie BOZP. Osobne riadil práce a v prípade jeho neprítomnosti ho zastupoval
žalovaný 2), ktorému dával pokyny a s ktorým bol v každodennom kontakte. Žalovaný 1) teda konal
prostredníctvom stavbyvedúceho a aktívne sa zúčastňoval na stavebných činnostiach, čo vyplýva nielen
zo zistení inšpektorátu práce, ale aj z výpovedí žalovaného 2), žalovaného 3) a svedkov, ktorí boli

vypočutí súdom v tomto konaní. Protiprávne konanie stavbyvedúceho a tým žalovaného 1) vychádzajúc
zo zistení Inšpektorátu práce Trnava, spočívalo v porušení § 9 ods. 1 zákona č. 330/1996 Z.z. v
znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1 Vyhlášky SÚBP a SBÚ
č. 374/1990 Zb. a bod 2.2 technologického postupu železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistic
X. II. etapa a tým v pripustení neodborného skladovania železobetónového väzníka typu VO 100

000, ktorý bol uložený na rozmoknutom teréne v mieste montáže. Nakoľko väzník nebol dostatočne
zabezpečený, preklopil sa, pričom došlo k zasiahnutiu pravej nohy poškodeného. V dôsledku tohto
úrazu žalobkyni ako zdravotnej poisťovni vznikli náklady v súvislosti zo zdravotnou starostlivosťou
poškodeného, ktorý je jej poistencom. Súd teda mal za to, že žalobkyňa preukázala tak protiprávne
konanie žalovaného 1) ako aj príčinnú súvislosť medzi úrazom a žalobkyňou uplatneným nárokom. Je

pravdou, že žalovaný 1) zabezpečil školenie subdodávateľov a ich zamestnancov, pričom na školení
sa dňa 30.8.2005 zúčastnil aj poškodený, avšak uvedené neznamená, že by žalovaný 1) týmto splnil
všetky svoje povinnosti a ďalej by nezodpovedal za dodržiavanie BOZP a technologického postupu.
O tom svedčí aj aktívna účasť stavbyvedúceho na stavebných činnostiach. K argumentom žalovaného
1) o tom, že nebolo preukázané zavinenie žalovaného 1) v konaní, súd poukazuje na to, že zavinenie

zodpovedá vnútornému psychickému vzťahu človeka jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu a
jednak k výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má za následok jeho prípadnú trestnú alebo civilno-
právnu zodpovednosť. Zavinenie ako stav vedomia a vôle, ktoré môže mať len konkrétna fyzická osoba,
nie je možné skúmať u právnickej osoby, za ktorú vždy konajú jednotlivé fyzické osoby. Vzhľadom
na túto skutočnosť nie je možné skúmať subjektívnu stránku žalovaného 1) ako právnickej osoby ku

protiprávnemu konaniu, ku ktorému došlo prostredníctvom osoby, ktorá konala v jeho mene napriek
tomu, že citované ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. hovorí o zavinenom protiprávnom konaní. Zavinenie by tak bolo
možné skúmať výlučne vo vzťahu k osobe, ktorá priamo konala v mene žalovaného 1), t.j. vo vzťahuk stavbyvedúcemu. Tento však nie je subjektom, ktorý by bol povinný platiť náhradu nákladov na
zdravotnú starostlivosť voči zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na nemožnosť skúmania otázky zavinenia
u právnických osôb by v prípade takého výkladu ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004

Z.z. , boli právnické osoby úplne vylúčené
z povinnosti úhrady nákladov za poskytnutú starostlivosť v prípade, ak ich konaním došlo k poškodeniu
zdravia u poistenca, čo nepochybne nebolo úmyslom zákonodarcu. Ak žalovaný 1) bol postihnutý
správnym orgánom, t.j. inšpektorátom práce bez ohľadu na svoje zavinenie, tak rovnako bez ohľadu na
jeho zavinenie mu vzniká povinnosť náhrady nákladov zdravotnej poisťovni za zdravotnú starostlivosť

poskytnutú jej poistencovi v dôsledku jeho protiprávneho konania.

52. Rovnako aj žalovaný 2) v konaní namietal, že s poškodeným nebol v žiadnom pracovnoprávnom,
resp. obchodnom vzťahu, a preto za úraz nezodpovedá, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že práve žalovaný 2) vykonával funkciu vedúceho pracovnej čaty, pričom jeho práca spočívala v
organizácii práce pri montáži skeletu. Bol predĺženou rukou stavbyvedúceho za žalovaného 1), s ktorým

bol v každodennom, či už osobnom alebo telefonickom kontakte. Riadil aj poškodeného a dával mu
pokyny. Žalovaný 2) v priebehu konania ďalej namietal, že poškodený jeho príkazy nerešpektoval, a
napriek tomu, že mu určil v deň úrazu vykonávať práce na inom mieste stavby, pohyboval sa okolo
väzníka, hoci nemal viazačský preukaz a mal vykonávať len pomocné práce. V tomto smere súd
poznamenáva, že nebolo možné ustáliť, či v deň úrazu poškodený nerešpektujúc pokyn žalovaného

2) opustil svoje pracovisko tak ako to tvrdil žalovaný 2), ako aj niektorí svedkovia vypočutí v tomto
konaní (svedok P., svedok M., svedok Q.), resp. od rána obsluhoval montážnikov a vykonával pre
nich pomocné práce tak, ako to vyplýva zo zistení inšpektorátu práce. Žalovaný 2) však prípadné
porušenie pracovnej disciplíny nesignalizoval zamestnávateľovi poškodeného, pričom koordinoval aj
fyzicky vykonával práce na stavbe. Teda kvázi zastupoval stavbyvedúceho v čase jeho neprítomnosti, o

čom svedčia aj svedecké výpovede. Sám žalovaný 2) pred súdom sa vyjadril tak, že bol zodpovedný pri
neprítomnostistavbyvedúcehozostranyžalovaného1)zadodržiavanietechnologickéhopostupu.Práve
s poukazom na túto skutočnosť mal súd za to, že aj žalovaný 2) sa dopustil protiprávneho konania, ktoré
spočívalo v porušení § 9 ods. 1 zákona č. 330/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti
na § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1 Vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb. a bod 2.2 technologického

postupu železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistic X. II. etapa a tým v pripustení neodborného
skladovania železobetónového väzníka typu VO 100 000, ktorý bol uložený na rozmoknutom teréne v
mieste montáže. Tým, že žalovaný 2) riadne nedohliadal na správne zabezpečenie väzníka, ktorý sa
preklopil, ako ani na dodržiavanie technologického postupu a predpisov v oblasti BOZP, došlo k úrazu.
Dopustil sa tak zavineného protiprávneho konania, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s úrazom a tým aj so

žalobkyňou uplatneným nárokom. S poukazom na uvedené súd mal za to, že žalovaný 2) má povinnosť
nahradiť náklady zdravotnej poisťovni za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi spoločne a
nerozdielne so žalovaným 1).

53. Súd ďalej skúmal, či aj žalovaný 3) je zodpovedný za úraz a dospel k záveru, že žalobu je potrebné

zamietnuť voči žalovanému 3). Žalobkyňa v priebehu konania poukázala na to, že aj žalovaný 3)
zodpovedá za úraz, keďže napriek tomu, že poškodený bol jeho zamestnancom, vyslal ho na výkon
prác v prospech žalovaného 1) bez toho, aby s ním uzatvoril dohodu o zabezpečení ochrany pri práci
podľa § 9 zákona č. 330/1996 Z.z.. Ďalej žalovaný 3) bol povinný nielen poučiť svojho zamestnanca o
BOZP,aleajsústavnekontrolovaťdodržiavanietýchtopredpisov,pričommalpovinnosťvenovaťzvýšenú

pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách, čo žalovaný 3) nedodržal. Súd s argumentáciou
žalobkyne síce čiastočne súhlasil, zamestnávateľ, t.j. žalovaný 3) nepochybne porušil niektoré svoje
povinnosti, čo konštatoval aj Inšpektorát práce Trnava vo svojom protokole, avšak tieto pochybenia
neboli v príčinnej súvislosti s úrazom, pričom podľa názoru súdu, k úrazu by zrejme došlo, ak by
žalovaný 3) mal uzatvorenú dohodu o zabezpečení ochrany práce. Žalovaný 3) svojich zamestnancov,

a tým aj poškodeného na stavbe kontroloval, napríklad dal im fúkať. Kontroloval aj situáciu na stavbe
a konzultoval aj so stavbyvedúcim za žalovaného 1). V konaní sa nepreukázalo, že by žalovaný 3)
zistil, či už priamo sám alebo od tretej osoby nedodržanie pracovnej disciplíny poškodeným pred
úrazom. Súd ďalej mal za to, že za nesprávne zabezpečenie neskôr padnutého väzníka žalovaný 3)
ako zamestnávateľ poškodeného nezodpovedá, a rovnako ani za stabilizáciu terénu, ktorý bol v čase

úrazu značne rozmoknutý. Vzhľadom na tieto skutočnosti, opierajúc sa o zistenia Inšpektorátu práce
Trnava, súd konštatuje, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, hodnoverne teda
nepreukázala súdu, že k úrazu jej poistenca došlo v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym
konaním žalovaného 3). Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že v konaní skúmalzodpovednosť žalovaného 3) ako zamestnávateľa poškodeného výlučne v intenciách vyššie citovaného
zákona č. 577/2004 Z.z. a nie jeho prípadnú zodpovednosť napríklad podľa Zákonníka práce, resp. iných
právnych predpisov, nakoľko na to v tomto konaní nebol priestor.

54. Žalobkyňa náklady na zdravotnú starostlivosť poškodeného poistenca vyčíslila v priebehu konania
na sumu 5.835,47 Eur. Žalovaní, predovšetkým žalovaný 1) výšku uplatneného nároku namietali,
nakoľko mali za to, že žalobkyňou doložené doklady sú neúplné a nejasné. Žalovaný 1) poukázal
aj na to, že z výpisu z účtu poistenca nie je možné zistiť, či náklady poskytnutej a aj uplatňovanej

zdravotnej starostlivosti sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Súd v tejto
súvislosti poznamenáva, že k otázke výšky uplatnenej istiny vykonal dokazovanie oboznámením sa
najmä s vyjadreniami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o poskytnutí zdravotnej starostlivosti a
jej úhrade (č.l. 484-492), dokladmi o poskytnutej zdravotnej starostlivosti (č.l. 478-483) a zoznamom
výkonov zdravotnej starostlivosti (č.l. 517 a nasl.), pričom dospel k záveru, že v súvislosti s úrazom
poškodeného vznikli náklady na jeho zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 5.835,47 Eur. S

poukazom na vyjadrenia niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, túto sumu žalobkyňa ako
zdravotná poisťovňa poškodeného preukázateľne uhradila. Všetky náklady zdravotnej starostlivosti boli
odsúhlasené revíznym lekárom v súlade s Metodickým usmernením Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, teda v zozname výkonov zdravotnej starostlivosti mohli byť len také náklady zdravotnej
starostlivosti, ktoré súviseli s úrazom poškodeného, ktorý utrpel dňa 21.9.2005 a ktoré boli zdravotnou

poisťovňou skutočne uhradené. Súd teda mal za to, že žalobkyňa hodnoverne preukázala náklady, ktoré
vynaložilanaposkytnutiezdravotnejstarostlivostisvojmupoistencovi.Zuvedenéhodôvodusúdzaviazal
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 5.835,47 Eur.

55. Okrem istiny si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy

od 18.9.2008 do zaplatenia, t.j. odo dňa doručenia výzvy na plnenie žalovaným. Úroky z omeškania
možno vo všeobecnosti priznať iba od toho času, kedy sa dlžník dostal do omeškania a suma je
vyčísliteľná. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, či skutočne dňom 18.9.2008 bola doručená výzva na
plnenie žalovaným, ktorí tento dátum aj sami namietali, preto súd za kvalifikovanú výzvu na plnenie
považoval deň podania žaloby na súd a na základe uvedeného v zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení a ustanovení nariadenia vlády Slovenskej republiky zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/
aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby, t.j.
odo dňa 22.9.2008, pričom žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy odo
dňa 18.9.2008 do podania žaloby, t.j. do dňa 21.9.2008 zamietol.

56. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

57. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a na vyššie citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd priznal žalobkyni nárok

voči žalovanému 1) a žalovanému 2) na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mala v
konaní neúspech iba v nepatrnom rozsahu. Súd s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP priznal
žalovanému 3) voči žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko súd žalobu voči nemu
zamietol v plnom rozsahu.

59. Nakoľko súd uznesením zo dňa 27.7.2012, č.k. 12Cb/135/2009-260 priznal svedkovi P. Q., nar.
XX.X.XXXXsvedočnévovýške31,82Eur,ktorúsumuuhradilzoštátnychprostriedkov,vzniklištátutrovy,
na náhradu ktorých súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaného 1) a žalovaného 2) ako neúspešné
strany v celom rozsahu.

60.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.