Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207822
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817207822.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845

45 Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s. r. o., Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, p r o t i žalovanému: M.. E. C., P.. XX.X.XXXX, Y. XXX
XX E. X, E. XX, o zaplatenie sumy 341,80 € s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26,28 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.9.2017 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy
341,80 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tak, že žalobca - Rozhlas a televízia Slovenska - je verejnoprávna inštitúcia
zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Žalobca je aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti

podľa§3písm.a)Zákonač.340/2012oúhradezaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziou
Slovenska (ďalej len „ZOU“) vo výške 4,64 EUR mesačne podľa §6 ods. 1. ZOU s periodicitou platenia
úhrad mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Žalobca kontrolou úhrad podľa § 8 ZOU zistil, že žalovaný ku
dňu podania návrhu nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 1.9.2009 - 30.6.2015.
Písomnou výzvou zo dňa 29.4.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a
zaplatenie poštových sadzieb. Žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30-tich dní
od doručenia výzvy, preto je povinný v zmysle § 10 ods. 3 ZOU zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného

predstavuje sumu 341,80 €, ktorá pozostáva zo súčtu neuhradených mesačných predpisov úhrad za
kontrolované obdobie od 1.9.2009 do 30.6.2015 a pokuty vo výške 17,- € podľa §10 ZOU. Výška dlhu
je súčtom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6ods.1
ZOU. Nárok žalobcu na zaplatenie úhrady nie je nárokom, ktorý by vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisel zo spotrebiteľskou zmluvou ale vyplýva priamo zo ZOU, pričom ide o neekvivalentné
plnenie, ktoré sa svojou povahou približuje dani. (Podľa § 3 ZOU je osoba platiteľom bez ohľadu na to,
či služby žalobcu využíva alebo nie). Spor nemožno považovať za spotrebiteľský podľa § 290 Zákona

č.160/2015 Z. z. Civilného sporového priadku.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor. Odpor odôvodnil tým, že v
máji 2009 do osobného vlastníctva nadobudol nehnuteľnosť - rekreačnú chatu v rekreačnej oblasti I.I. (U. XXX). Tým sa stal aj odberateľom elektrickej energie a bolo mu pridelené odberné miesto. Za
spotrebu elektrickej energie riadne platil prostredníctvom SIPO platieb, avšak na žiadnom zo šekov
SIPO nebola uvedená suma za koncesionársky poplatok. Považoval to za správne a oprávnené, pretože

koncesionárske poplatky platil na ďalšom odbernom mieste elektriny, ktoré je registrované na jeho
nehnuteľnosť - byt J. E., J. XX. Poukázal na zákon o úhrade za služby verejnosti č. 68/2008 Z.z.,
podľa ktorého platiteľ, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov vo viacerých
odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a
preukáže vyberateľovi úhrady. Úľavu od platenia za RTVS nežiadal, a to preto, že suma úhrady za RTVS

sa na šekoch SIPO, ktoré platil, ani nenachádzala. Považoval to za správne, keďže poplatky za RTVS
platil na inom odbernom mieste. Po výzve na úhradu poplatkov RTVS sa voči nej ohradil s tým, že
platí poplatky za RTVS na inom odbernom mieste - J. XX, E., preto nedlhuje RTVS žiadne finančné
prostriedky a nesúhlasí so spätným doúčtovaním poplatkov za odberné miesto I. I..

4. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na §3 písmeno a) ZOU, podľa ktorého sa fyzická osoba

stane platiteľom úhrady v okamihu, keď je zaevidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti. Platiteľ úhrady, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v domácnosti vo
viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti
oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady. Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa
odseku1vznikáodprvéhodňakalendárnehomesiacanasledujúcehopokalendárnommesiaci,vktorom

platiteľ úhrady oznámil a preukázal, že je odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach.
Úhradu len za jedno odberné miesto platí platiteľ úhrady, ak je dodávateľom elektriny evidovaný v
evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach a vznik tejto skutočnosti
oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady. Z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neoznámil a nepreukázal, že
je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny vo viacerých odberných miestach,

nevznikol mu nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto. V prípade, že žalovaný žalobcovi
v budúcnosti oznámi a preukáže túto skutočnosť, nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto
vznikne od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom to
žalovaný oznámi a preukáže žalobcovi. Na základe uvedeného je zrejmé, že námietka žalovaného
ohľadom platenia úhrady za jedno z viacerých odberných miest elektriny je nedôvodná. Žalobca je preto

povinný svoj nárok uplatniť na súde.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, neúčasť na ktorom ospravedlnil žalobca a jeho právny zástupca
s tým, že vyjadril svoj súhlas s konaním a rozhodnutím súdu v ich neprítomnosti.

6. Na pojednávaní bol vypočutý žalovaný a vykonané listinné dôkazy.

7. Žalovaný vypovedal: „Ja si nie som vedomý toho, aby som dlhoval niečo RTVS na nejakých
poplatkoch. Ich nárok v celom rozsahu neuznávam, a to z dôvodu, že som riadnym platiteľom za
elektrický prúd, a to prostredníctvom šekov SIPO za 2 odberné miesta. Keďže platba za RTVS je

súčasťou šeku SIPO, ak by tou súčasťou bola, tak to zaplatím, pretože platba SIPO šekom sa nedá
rozdeliť na jednotlivé platby, z ktorých by som niektoré platil a niektoré nie. Keďže platba za RTVS
za určitú dobu, ktorú oni uvádzajú, že som neplatil, na SIPO šeku nebola, tak som ju neplatil, lebo
tam nebola. Nemám voči ním žiaden dlh. Vo vyjadrení žalobcu (čl. 19Pv) - podľa ust. §3 písmeno a)
Zákona sa fyzická osoba stane platiteľom úhrady v okamihu, keď je zaevidovaná dodávateľom elektriny

v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste,
pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Keďže ja som všetko náležite platil, to, že RTVS nebola
na SIPO šeku táto platba, nie je môj problém, moja vina, je to problém RTVS. Preto sa nestotožňujem
s názorom, že som niečo im dlžný. Vždy, ako náhle platba na SIPO šeku bola, bola aj zaplatená.“ Na
otázku súdu, či tomu má súd tak rozumieť, že neplatil poplatky RTVS preto, že na SIPO šekoch nemal

samostatnú kolónku platbu úhrady RTVS, žalovaný uviedol, že áno, je to presne tak. Na otázku súdu, či
sám nahlasoval niekde, či na pošte alebo na inom orgáne, že je platiteľom elektriny za odberné miesto,
a tým pádom sa prihlásil k plateniu úhrad RTVS, žalovaný uviedol, že nie, nikde to nehlásil. Zároveň
okrem už spomínaného vzniesol námietku premlčania, a to voči celému nároku, ktorý žalobca voči nemu
uplatnil. Mal za to, že celý žalobcom uplatnený nárok voči nemu je tak či tak premlčaný. Teraz už toto

má na šekoch SIPO, preto to platí. Predtým to tam nemal, preto to neplatil. Ďalej na otázku súdu, aby
sa vyjadril, že koncesionárske poplatky platil na inom odbernom mieste, a to za byt v E. P. J. XX, pričom
žalobca od neho požadoval úhrady po zistení odberného miesta I., U. XXX, uviedol, že ak to bolo naSIPO lístku, tak to platil. Ak to nebolo na tom lístku, tak to neplatil. Z vlastnej iniciatívy nešiel na poštu,
aby platil tých 4,64 € mesačne. Ani nevie, kde by mal ísť a kde by mal žiadať, aby mu to dali zaplatiť.

8. Boli vykonané listinné dôkazy: prehľad predpisov a platieb v prílohe žaloby, výzva RTVS žalovanému
z 29.4.2016, doručenka pošty, oznámenie RTVS žalovanému, potvrdenie tarifnej ceny za úradnú
zásielku, plnomocenstvo pre AK, odpor žalovaného k vydanému platobnému rozkazu, vyjadrenie
žalobcu k odporu žalovaného, vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.3.2018, e-mailové potvrdenie Vsl.
energetiky,a.s.oodbereelektrinynaodbernommiesteJ.XX,E.N.H.U.XXX,potvrdenieVsl.energetiky,

a.s. o odbere elektriny na odbernom mieste J. XX, E. N. H. U. XXX, vyjadrenie žalobcu, platobný doklad
SIPO 07/2017 a 06/2018.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav veci totožný ako je popísaný v podanej žalobe.

10. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:

11. Podľa §1 zákona 340/2012 ZOU Tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a
televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).

12. Podľa § 3 písm. a) ZOU fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre
spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

13. Podľa § 4 ods.1 ZOU vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia Rozhlas a televízia Slovenska vedie príjmy z úhrady na
samostatnom účte v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo v Štátnej pokladnici. Rozhlas a televízia
Slovenska vedie v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov.

14. Podľa § 6 ods. 1 ZOU platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny

mesiac.

15. Podľa §7 ods.1 ZOU Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia:

Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do
posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia: Úhradu
možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do
posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.

16. Podľa § 9 ods. 1 ZOU vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie
evidenciu platiteľov.

17. Podľa § 10 ZOU Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní so zaplatením úhrady.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením

úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Podľa ods.3
citovaného ustanovenia. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30
dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.

18. Podľa § 255 ods.1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Po zhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v
ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo súd prihliadal na všetko čo vyšlo počas konania najavo, po
aplikácii citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav, súd vec takto právne hodnotí:

20. §1 ZOU upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrad za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.21. Podľa § 7 ods.2 ZOU sa úhrada platí mesačne. Úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ
povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca; §7 ods.3 ZOU síce pripúšťa aj
možnosť zaplatiť úhradu jednorázovo za štvrťrok, polrok, rok, ale takáto forma platenia je na vôli platiteľa

úhrady. Zákonom uloženou povinnosťou platiteľovi zostáva mesačná periodicita platenia úhrady, ak
sa platiteľ nerozhodne pre dlhšie časové úseky úhrad. Že v tomto prípade išlo o mesačnú periodicitu
platenia úhrady žalobca nepopiera.

22. Podľa § 10 ods. 2 citovaného ZOU, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní zo zaplatením

úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60-tich dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto
úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich zo zaslaním výzvy. Z uvedeného vyplýva, že
povinnosťou poskytovateľa služby verejnosti a vyberateľa úhrady a hmotnoprávnou podmienkou pre
úspešné uplatnenie nároku súdnou cestou je splniť si svoju povinnosť uvedenú v § 10 ods. 2 ZOU
t.j. do 60 dní od zistenia že platiteľ úhrady včas neplatil, ho vyzvať na takúto úhradu. Z gramatického
výkladu ZOU (§7 ods.2 citovaného zákona) ako aj zo systematického výkladu uvedeného zákona

vyplýva že úhradou sa myslí mesačná periodicita úhrady. Podľa § 7 ods.2 ZOU je úhrada za príslušný
kalendárny mesiac splatná do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Kde v § 10 ods.2
ZOU zákonodarca hovorí o zistení vyberateľa úhrady že platiteľ je v omeškaní, zjavne tým zákonodarca
nemal na mysli možnosť zisťovať u vyberateľa úhrady kedykoľvek a akékoľvek zmeškané obdobie
platiteľa úhrady, čo aj niekoľko rokov spätne. Súdu je z vlastnej činnosti známy fakt, že prvoinštančné

súdy naprieč SR sú zavalené množstvami obdobných žalôb rovnakého žalobcu, kde žalujú aj omnoho
vyššie sumy ako je v tomto prípade a to aj za dlhšie časové obdobie niekoľkých rokov. Išlo by o
mimoriadnu výsadu verejnoprávnej inštitúcie ako vyberateľa úhrady, ak by jej súd priznal možnosť
kedykoľvek a za akékoľvek obdobie zisťovať omeškanie úhrad platiteľmi a takémuto konaniu poskytol
právnu ochranu. Išlo by o výrazný nepomer v oprávnení žalobcu na úkor povinnosti platiteľa úhrady-

obvykle bežnú fyzickú osobu. Uvedené úvahy súdu potvrdzuje aj § 4 ods.2 citovaného zákona, kde je
Rozhlas a televízia Slovenska povinná viesť príjmy za úhrady na samostatnom účte v banke, v pobočke
zahraničnej banky alebo v štátnej pokladnici. Podľa § 10 ods.2 v spojení s §7 ods. 2 ZOU je tak vyberateľ
úhrad povinný nezaplatenie úhrady zistiť hneď v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci kedy bola úhrada za daný kalendárny mesiac splatná.

23. Na margo súd uvádza, že si je vedomý administratívnej, technickej i personálnej zložitosti takéhoto
včasného zisťovania omeškaných úhrad. Poslanie RTVS je zásadne iné ako zaoberať sa vyberaním
úhrad (§3 zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska). Predošlý zákon č. 68/2008 Z.z. o
úhrade za služby verejnosti, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2013 nahradený ZOU však poznal osobitný

subjekt - spoločnosť s ručením obmedzeným založenú RTVS a s jej 100%-nou účasťou v nej -
ktorú zákon poveroval vyberaním úhrad. Pokiaľ zákonodarca v ZOU tento osobitný subjekt zrušil a
vyberaním úhrad poveril priamo RTVS ako jej „bočným“ alebo „vedľajším“ poslaním, jeho povinnosťou
bolo administratívne, personálne a technicky RTVS zabezpečiť tak, aby toto poslanie bola spôsobilá
plniť. To, že tak neurobil, nemôže ísť na úkor bežného obyvateľstva Slovenska - fyzických, ale ani

právnických osôb.

24. Súd tak doručenie výzvy do 60 dní od zistenia omeškania platiteľa podľa § 10 ods.2 ZOU
hodnotí ako hmotnoprávnu podmienku pre neskoršie uplatnenie nároku súdnou cestou. Nesplnenie tejto
hmotnoprávnej podmienky spôsobuje zánik práva na strane žalobcu, resp. vyberateľa úhrady . Súd ma

za to, že práve takéto konanie vyberateľa úhrady bolo zámerom zákonodarcu pri prijímaní uvedenej
právnej normy. Pretože výzva na zaplatenie úhrady za kratšie časové obdobie v rádovo menších sumách
ako si bežne súdnou cestou v mnohých súdnych konaniach uplatňuje žalobca, by zrejme znamenala aj
vyhnutie sa množstvu súdnych sporov. Pretože v minimálnych sumách by bežný platiteľ úhrady- fyzická
osoba omeškané platby na výzvu uhradila. Zároveň by to logicky znamenalo i nižšiu zaťaženosť súdov.

Naopak, vymáhanie úhrady za dlhé časové obdobie niekoľkých rokov ako to robí žalobca v tomto ale aj
v množstve iných súdnych sporov, kedy obvykle často vymáha niekoľko sto EUR môže bežného platiteľa
úhrady- fyzickú osobu, najmä takú ktorá má nižšie alebo žiadne príjmy ekonomicky ohroziť.

25. Na základe uvedeného tak súd hodnotí výzvu platiteľa úhrady z 29.4.2016, ktorú žalobca doložil do

konania, podľa jej obsahu ako výzvu na zaplatenie dvoch úhrad, a to za mesiac september a október
2016. Keďže výzva je datovaná dátumom 29.4.2016, úhrada za mesiac november 2016 nebola ešte
podľa § 7 ods.2 ZOU splatná.26. Ak by aj súd uvažoval, že platiteľ bol kvartálnym, polročným alebo ročným platcom úhrady podľa
§ 7 ods.3 ZOU, na povinnosti vyberateľa úhrady vyzvať platiteľa úhrady do 60-tich dní od splatnosti
mesačných úhrad to nič nemení. Vyberateľ úhrady by mal akurát právo v rámci výzvy dotazovať platiteľa

úhrady, či nemá záujem tieto úhrady platiť v zmysle § 7 ods.3 ZOU jednorázovo, kvartálne, polročne
alebo ročne.

27. Nakoľko § 10 ods. 3 ZOU priznáva po uplynutí 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie aj pokutu
17 Eur, súd popri dvoch mesačných platbách priznal žalobcovi aj túto pokutu.

28. V tomto kontexte súd poukazuje na rozsudky Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XXC/XX/
XXXX zo dňa 28.2.2018 a XXC/XX/XXXX zo dňa 11.9.2019, kde rozhodol identicky. Nevidí dôvod sa
od tejto svojej rozhodovacej praxe odkloniť. V tomto kontexte poukazuje na to, že voči rozsudku sp.zn.
XXC/XX/XXXX podal žalobca odvolanie, ale odvolacie konanie bolo zastavené uznesením Krajského
súdu v Prešove, sp.zn. 22Co/69/2019 zo dňa 27.9.2019, ale iba z dôvodu, že na majetok žalovaného

bol vyhlásený konkurz. Voči rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XXC/XX/XXXX z
28.2.2018, podľa vedomosti súdu žalobca odvolanie nepodal.

29. Okrem toho súd poukazuje na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Ak by aj
uvedená právna argumentácia súdu neobstála, tak prevažujúca časť nároku je premlčaná v 3-ročnej

premlčacej dobe. Žalobou si uplatnil žalobca nezaplatené úhrady od 1.9.2009 do 30.6.2015. Žalobu
podal 21.9.2017, t.j. za žalované obdobie by im patrila úhrada len do minulosti max. 3 roky pred
21.9.2017. Nakoľko skôr rozvedenú právnu argumentáciu odôvodňujúcu čiastočné zamietnutie žaloby
súd považuje za relevantnejšiu a dôležitejšiu, súd neskúmal a neprepočítaval presne nárok, ktorý by
mal byť alebo mohol byť premlčaný a ktorý premlčaný nie je, pretože v tomto kontexte už námietka

premlčania dôležitá nie je.

30. K prostriedkom procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil, že platil úhrady na SIPO lístkoch za
svoje iné odberné miesto elektriny - za byt v E.A. P. J. XX, súd uvádza, že v tomto kontexte žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno, pretože počas trvania konania, od začiatku tvrdil, že platil úhrady za svoje

iné odberné miesto elektriny v Prešove, avšak nepreukázal, že sa tak dialo. Na pojednávaní uviedol, že
keďže ich nemal na dokladoch SIPO, tak ich ani neplatil. Neriešil to, či ich platiť má alebo nemá. Súd
tu poukazuje na §9 ods. 6 Zák.č. 340/2012, kde platiteľ úhrady, ktorý má prípojku elektriny, je povinný
písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo ku skutočnosti, ktorá znamenala
vznik jeho povinnosti platiť úhradu, a zároveň túto skutočnosť preukázať. To isté platí aj pre vznik nároku

platiť úhradu len za jedno odberné miesto (§9 ods. 6 písmeno c) tohto zákona). To znamená, že iba
absencia položky úhrada RTVS na platobnom poukaze SIPO nezbavuje platiteľa úhrady povinnosť túto
úhradu platiť.

31. Súd ale žalobu čiastočne zamietol z dôvodov uvedených vyššie v tomto odôvodnení.

32. Pokiaľ ide o trovy konania, je možné konštatovať, že žalovaný bol v tomto konaní v prevažnej miere
úspešný, preto by mal nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy mu v tomto konaní nevznikli,
ani si ich neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Po vyhlásení rozsudku sa žalovaný vzdal práva na podanie odvolania voči nemu, preto mu toto právo

zaniklo.