Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719204377
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5719204377.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,zastúpenéhospoločnosťouRemediumLegal,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej P. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, D. - E., o zaplatenie 209,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Martin, č. k. 10Csp/102/2019-73 zo dňa 30. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol a vo
výrokoch o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd vo výroku I. rozhodol, že žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu
121 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.04.2019 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
Vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 21 % celkovo

vzniknutých trov konania žalobcu a vo výroku IV. rozhodol, že o výške náhrady trov konania žalobcu
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. V danom prípade nemal pochybnosti o tom, že žalobca sa na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky stal novým veriteľom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, uzavretej
medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou dňa 17.08.2015, ktorá má
parametre zmluvy o spotrebiteľskom úvere a má náležitosti vyžadované v ust. § 9 zákona č. 129/2010
Z. z. Mal preukázané, že žalovaná pôžičku riadne nesplácala, na jej úhradu zaplatila len sumu 55 eur

v dňoch od 07.01.2016 do 09.03.2016, ktorá skutočnosť viedla k tomu, že predchodca žalobcu vyzval
žalovanú listom zo dňa 27.02.2017 k splateniu celého úveru. V prejednávanej veci vychádzal z ust.
§ 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, 2, a 3 OZ a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho
predchodca bol žalovanú minimálne 15 dní pred zosplatnením úveru upozornil na úmysel postupovať
podľa § 565 OZ, a preto takýto jednostranný úkon veriteľa (výzva k splateniu celého úveru zo dňa
27.02.2017), považoval za neplatný a v rozpore so zákonom. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovanej

zostala povinnosť splácať úver v splátkach a prihliadajúc na premlčanie nároku veriteľa potom mal za
to, že keďže žaloba žalobcu bola podaná dňa 25.10.2019, žalobe možno vyhovieť, len v časti splátok
zročných od 23.11.2016 do 23.09.2017 (teda celkovo 11 splátok po 11 eur), čo spolu predstavuje sumu121 eur a vo zvyšku premlčaného nároku žalobu zamietol. V zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust.
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalobcovi priznal aj požadovaný nárok na úrok z omeškania. O
trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP s poukazom na úspech žalobcu v spore.

2) Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd vo zvyšku zamietol žalobu, podal v zákonnej lehote
prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby odvolací súd konanie prerušil až
do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a Občianskeho

zákonníka s Ústavou SR. Dôvodil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci s tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Dospel k názoru, že aplikáciou ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka došlo k značnému
narušeniuprincípovprávnehoštátu,kporušeniuzákazudiskrimináciepodľačl.12ods.1a2ÚstavySRa
čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci

zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému
súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania

garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Poukázal na
nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 11/2016 a namietal, že aktuálne znenie ustanovenia § 54a
Občianskeho zákonníka vykazuje zhodné znaky protiústavnosti ako ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, pri interpretácii ktorého mal Ústavný súd SR za to, že jednostranne zvýhodňuje zmluvnú
stranu, čo nie je v súlade s princípom nestrannosti súdu, teda ani s princípmi právneho štátu. Zásadný

protiústavný rozpor ustanovenia § 54a OZ videl najmä vo zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým,
že inak nestranný súd je povinný prihliadať na premlčanie práva. Uviedol, že Okresný súd Martin podal
dňa 30.07.2020 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade § 54a Občianskeho zákonníka
s Ústavou SR, a preto súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 CSP a
konanie prerušiť, a to až do rozhodnutia o podanom návrhu.

3) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

4)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol,
ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania (III., IV.) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Vo výroku (I.), ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 121 eur spolu
s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.04.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý. Návrh žalobcu na

prerušenie konania až do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade
ust. § 54 a OZ s Ústavou SR, podľa ust. § 162 ods. 3 CSP zamietol.

5) Podľa ust. § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 <. tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo

spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

6) Podľa § 164 CSP, ak sú neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo

ak súd dal na takéto konanie podnet.

7) Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

8) Žalobca v odvolaní namietal neprípustnú aplikáciu ust. § 54a OZ, z ktorého súd prvej inštancie
vychádzal pri rozhodovaní, keď dospel k záveru, že v danom prípade musel na premlčanie nároku
veriteľa voči spotrebiteľovi prihliadnuť z úradnej povinnosti, v dôsledku čoho žalobcovi premlčané nároky
nepriznal a v tomto rozsahu žalobu zamietol. Žalobca namietal tento postup, nakoľko mal za to, že danéustanovenie možno prirovnať k ustanoveniu 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré
bolo Ústavným súdom SR dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za
nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal aj na to, že Okresný súd Martin

podal na Ústavný súd SR dňa 30.07.2020 návrh na začatie konania o súlade § 54a OZ s Ústavou SR,
a preto súd prvej inštancie nemal aplikovať dané ustanovenie na túto vec, ale mal konanie prerušiť a
to až do rozhodnutia o podanom návrhu.

9) Krajský súd zdôrazňuje, že odvolateľ v prevažujúcej miere primárne namieta právne posúdenie veci

súdom prvej inštancie a predkladá odvolaciemu súdu vlastné právne posúdenie a vlastné predstavy
záverov, ku ktorým by mal súd dospieť v predmetnej veci. So žalobcom predkladanými závermi nemožno
súhlasiť. Zo zrušeného ust. 5b zákona o ochrane spotrebiteľa totiž vyplýva, že súd rozhodujúci o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadal na premlčanie nároku aj bez toho, aby sa ho spotrebiteľ dovolával,
avšak z ust. § 54a OZ vyplýva, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno na súde ani len
vymáhať, t. j. uplatniť, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ako vecne správne

potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), aj keď nie z totožných dôvodov. Vo vzťahu k uvedeným námietkam odvolací
súd zdôrazňuje, že prebiehajúce konanie na Ústavnom súde SR nie je dôvodom na prerušenie konania
pred všeobecným súdom. Odvolateľ poukazoval na ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého, súd
preruší konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o
súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania. Odvolací

súd mal za to, že návrh na takéto konanie dal Okresný súd Martin, a preto nie je dôvod podávať ďalší
návrh. Toto ustanovenie neumožňuje prerušiť konanie z dôvodu, že návrh bol už podaný (iným súdom).

10) Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je vhodné poukázať na to, že
ÚstavnýsúdSRpopodanínávrhuOkresnéhosúduMartinnepozastavilúčinnosťnapadnutéhoprávneho

predpisu. Ustanovenie § 54a OZ je účinné a platné a doposiaľ neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu
SR, ktorým by bol vyslovený nesúlad uvádzanej právnej normy s Ústavou SR. V zmysle ust. § 193 CSP
je totiž súd viazaný až samotným rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná. V tomto prípade, by prerušenie konania nebolo ani v súlade s čl. 17

CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

11) Na základe uvedených záverov, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej

častiakovecnesprávnepotvrdilanávrhužalobcunaprerušeniekonaniaaždodoby,dokýmsarozhodne
o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade ust. § 54 a OZ s Ústavou SR zamietol.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).