Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/231/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209607
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816209607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v spore žalobcu: G. R., Y..

XX.XX.XXXX, E. A. XXX/XX, XXX XX C. I., zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/
A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanej: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zast. Beňo & partners, s.r.o., AK so sídlom Nám. sv. Egídia č.
93, 058 01 Poprad, o zaplatenie 300,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu, o ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 300,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 300,- eur odo dňa 09.08.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 18.02.2010 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), pričom žalobca v zmluve vystupuje ako
spotrebiteľ, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je tak spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobcu sa preto vzťahujú
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobcovi
poskytnutý s celkovou výškou úveru 2.400,- eur, výškou úrokovej sadzby 32,13% p.a., RPMN vo
výške 32,13%, priemerná RPMN - 20,88%, výška mesačnej splátky - 75,- eur, počet splátok 60,

celková čiastka k zaplateniu - 4.500,- eur. Zmluva bola ukončená dňa 15.05.2013 riadnym splatením
zo strany žalobcu. Uvedená Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a
so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona C. Y.
B. č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zmluva sa
posudzuje podľa dnes už zrušeného zákona, čo vyplýva z § 25 ods. 1 zákona č. 12 9/2010
Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iný ch úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov) (ďalej aj ako Zákon o spotrebiteľských úveroch'') a s

ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má
spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné
náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. V súvislosti s uvedeným Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú vrozpore s právnymi predpismi: Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve nezodpovedá (v
neprospech žalobcu) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia
predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bán k uverejnenej

na intemetovej stránke Národnej banky Slovenska (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaie/udaiove-
kategorie-sdds/urokove-sadzbv/priememe-urokove-miery-z-uverov-obchodnvch-bank) bola priemerná
hodnota ročnej úrokovej sadzby 10,77 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej
sadzby v mesiaci február 2010. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 32,1 3
% p. a., čo predstavuje viac ak o je priemerná hodnota v bankách. Dohoda o výške úrokov musí byť

(v zmysle Judikatúry slovenských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v I. zo dňa 05.11.2014,
sp. zn. X F., či rozhodnutie Y. C. C. zo dňa 26.06.2013, sp. zn. X F. XX/XXXX) v súlade s ust. §
39 zákona č. 40Á964 Z. z. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby (viac ako
trojnásobne) prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda
ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikoval

aj Y. C. C. B. vo svojom rozhodnutí sp. zn. Q. F. X/XXXX zo dňa 31.07.2009. Na základe vyššie
uvedeného Je potrebné vnímať výšku úrokovej sadzby ako neplatné zmluvné dojednanie a treba
naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej
sadzby ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle

ust. § 4 ods. 3 zákona Č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky tak
ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie
spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku a ako
takú za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (Napríklad: Rozsudok

Okresného súdu B. zo dňa 29.04.2016 sp. zn. V. „súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov
apoplatkovzaneprijateľnúpodmienkuaakotakúzaneplatnúvzmyslecitovanéhoustanovenia§53ods.
5 Občianskeho zákonníka“). Navyše poukazujeme na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, okrem iných aj výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná Zmluva tiež nemá ďalšie
náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V Zmluve nie je jasne dojednaná
konečná splatnosť úveru. Ustanovenie uvedené v Zmluve („Konečná splatnosť: 60 mesiacov“) nespĺňa

náležitosť zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto podstatná náležitosť musí byť v Zmluve jasne
určená pevným dátumom. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo Zmluvy je podľa
§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. (Uvedené vyplýva aj z
judikatúry slovenských súdov rozhodnutie Okresného súdu v L. zo dňa 11.04.2014, sp. zn. XXC/XXX/
XXXX: „Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol

s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca okrem údajov o ročnej percentuálnej
miere nákladov, o výške, počte a termíne splátok, ktoré predmetná zmluva obsahuje, vyžaduje pre
riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere i uvedenie osobitného údaja o dátume konečnej splatnosti úveru,
pričom podľa názoru súdu nestačí len všeobecný odkaz na úhradu poslednej splátky v obchodných
podmienkach. Ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionuje absenciu termínu konečnej

splatnosti úveru v zmluve bezúročnosťou a bezodplatnosťou úveru“). Údaj o Ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN) ako aj priemernej Ročnej percentuálnej miere nákladov (priemernej RPMN) sú údajmi,
ktorémajúposkytnúťspotrebiteľoviprehľadovýhodnostijehoúveru.Porovnanímtýchtoúdajovvzmluve
má mať spotrebiteľ možnosť posúdiť, či úver, ktorý má podpisom zmluvy získať (RPMN "jeho" úveru),
je výhodný v porovnaní s inými obdobnými úvermi na trhu (priemerná RPMN obdobných úverov na

trhu s úvermi). Priemerná RPMN pre obdobné typy úverov bola 19,11 % na základe súhrnných údajov
za 4. Štvrťrok v roku 2009 (http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatlD=6783y V Zmluve je uvedená
priemerná RPMN 20,88 %, Čo predstavuje hodnotu vyššiu, ako bola reálne. Nesprávne uvedený údaj
tak žalobcu uviedol do omylu, že úvery na trhu sú drahšie ako reálne sú, a leda že úver poskytnutý
žalobcovi je výhodný, V skutočnosti je však priemerná RPMN je nižšia. Údaj o priemernej RPMN je

jedným zo základných ukazovateľov výhodnosti spotrebiteľského úveru, a preto je nevyhnutné, aby
bol v zmluve uvedený presne, ak má byť spotrebiteľ takouto zmluvou viazaný. Uvedené vyplýva aj z
judikatúry slovenských súdov, napríklad rozhodnutie Okresného súdu C. zo dňa 23.06.2015 sp. zn.
XC/XXX/XXXX. Je tak potrebné vnímať nesprávne uvedenie výšky priemernej RPMN ako neprijateľnúzmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie treba naň prihliadať
akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje správne určenie priemernej RPMN ako
povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa ust. § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských. Vzhľadom na uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ust. §
4 ods. 2 v spojení s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie je uvedené ukončenie trvania zmluvy. Taktiež ustanovenia
týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského úveru, splatenia úveru pred lehotou splatnosti, započítania

splátky na istinu, poplatky a úroky, spôsobu zániku záväzku, práva na odstúpenie od zmluvy a mnohé
ďalšie sú súčasťou druhej strany Zmluvy, ale táto strana Zmluvy nie je podpísaná. Podpis žalobcu je len
na prvej strane Zmluvy pod špecifikáciou úveru. Náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch sa nachádzajú až za podpisom žalobcu (na ďalších stranách Zmluvy). Je pritom bežnou praxou
nebankových spoločností a žalovaného, že žalobca ako spotrebiteľ sa tak nemohol oboznámiť s celou
Zmluvou, keďže daná na podpis mu bola len prvá strana Zmluvy a so zvyšným obsahom Zmluvy

(ktorá obsahuje podstatné podmienky poskytnutia úveru) sa spotrebiteľ ani neoboznámil. Obsiahnutie
všetkých náležitostí podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v Zmluve
je tak len iluzórne nakoľko pre priemerného spotrebiteľa je takto vyhotovená spotrebiteľská zmluva
zmätočná. V súvislosti s uvedeným a podľa ust. § 4 ods. 2 v spojení s ust. § 4 ods. 3 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je preto nutné považovať poskytnutý úver za bezúročný a

bez poplatkov. Žalobca sa zrejmý nesúlad Zmluvy so zákonom pokúsil so žalovaným riešiť mimosúdnou
cestou. Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa 14.04.2016 upozornený na nedostatky a zrejmé
rozpory Zmlúv so zákonom. Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 09.08.2016 vyjadril svoj negatívny
postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou. Preto žalobca v záujme
ochrany svojich práv Je nútený pristúpiť k tejto žalobe. Na základe vyššie uvedeného bol poskytnutý úver

zo Zmluvy bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca mal povinnosť splatiť úver len do výšky
skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške úveru v sume 2.400,- EUR. Žalobca už vyplatil celú výšku úveru
zo Zmluvy, čím splatil žalovanému sumu 4.500,- EUR, čo predstavuje viac ako 85 % navýšenie istiny
úveru vo výške 2.400,- EUR o 2.100,- EUR. Preplatok vo výške 2.100,- EUR tak zakladá bezdôvodné
obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Podľa ust. § 451 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,

bezdôvodným obohatením Je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech z nepoctivých zdrojov.

3. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca doložil k žalobe Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, predsporovú výzvu
zo dňa 14.04.2016, vyjadrenie k výzve zo dňa 09.08.2016, platobný rozkaz na predpísanom tlačive.

5. Ďalej sa súd oboznámil s vyjadrením zástupcu žalovaného zo dňa 30.01.2017, stanoviskom zástupcu

žalobkyne zo dňa 06.03.2017, prednesom zástupcu žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav.

6. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 15.02.2010 k uzavretiu zmluvy
o poskytnutí bezúčelovej pôžičky L. Č.. XXXXXXX. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni
úver vo výške 2.400,- eur na dobu 60 mesiacov. Výška splátky je 75,- eur mesačne. Celková suma

pôžičky vo výške 4.500,- eur. Konečná splatnosť úveru / pôžičky je 60 mesiacov. Ročná úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 32,13 %, RPMN 32,13 %, priemerná RPMN 20,88%.

7. Žalovaný vo svojom písomnom prednese zo dňa 30.01.2017 uviedol, že s podanou žalobou v
celkom rozsahu nesúhlasí. Podľa názoru žalovaného Zmluva o pôžičke je dojednaná v súlade s platným

právom, nakoľko je dostatočne určitá a zrozumiteľná, obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti
stanovené Občianskym zákonníkom ako aj zákonom č. 129/2010 Z.z. (ďalej len ,ZosÚ"), ďalej obsahuje
zhodné prejavy vôle strán tohto konania byť ňou za dojednaných podmienok viazaný, ktoré sú v
Zmluve o pôžičke vyjadrené slobodne a vážne a zároveň predmetná Zmluva o pôžičke za žiadnych
okolností neobsahuje ustanovenia, ktoré by sa mohli priečiť dobrým mravom alebo, ktoré by mohli

spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
-- neprijateľné podmienky, tak ako sa domnieva žalobkyňa. Čo sa týka žalobnej námietky o neprimerane
vysokej výške úrokovej sadzby (32% p.a.), ktorá má byť podľa názoru žalobkyne v rozpore s dobrými
mravmi nadväznosti na čo má byť takéto dojednanie absolútne neplatným právnym úkonom resp. celáZmluva o pôžičke má byť v tohto dôsledku absolútne neplatným právnym úkonom žalovaný viedol,
že podľa maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných
údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2009 podľa Nariadenia

vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. februára 2010
do 15. mája 2010 bolo pre úvery s istinou od 1500 € do 6500 € s lehotou splatnosti od 1 - 5 rokov
bola vo výške 41,17%. Zmluva o pôžičke má dohodnutú úrokovú sadzbu rovnajúcu sa RPMN pretože
nie sú dojednané žiadne ďalšie poplatky vo výške 32,13%. V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že

dojednaná výška odplaty na Zmluve o pôžičke je dojednaná v súlade s o zákonom a žalobné námietky
žalobkyne sú v tejto časti v celom rozsahu zmätočné a nekorelujú s platným právnym stavom. K žalobnej
námietke, že Zmluva o pôžičke neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o spot. úvere podľa ust. podľa
§ 4 ods. 2 pís. i) Zošli (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) žalovaný uviedol,
že v zmysle Článku 6. bod 6.2 Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o pôžičke, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke podľa inkorporačnej klauzuly obsiahnutej v čl. IV. Zmluvy o

pôžičke druhá veta obsahuje dojednanie: „Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo
Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci." Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že zmluva obsahuje náležitosti
vyžadované zákonom podľa ust. § 4 ods. 2 pís. i) ZosÚ. Obsahuje údaj o výške mesačnej splátky, počte
mesačnýchsplátok,termínesplátokaúdaj,žesplátkaobsahujesplátkuistinyaúroku.Podľažalovaného

ZosÚ platný a účinný v čase podpisu Zmluvy o pôžičke nepožadoval samostatne rozpisovanie výšky,
počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny; nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov
tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické
opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v
rôznych počtoch splátok a pod. Ak sa totiž jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je

splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. To znamená, že v prípade, ak splátkou sa uhrádza
aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický
význam. Žalovaný ďalej poukazuje, že aj Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky, termín splatnosti,
ako aj počet splátok. Podmienky k zmluve spolu s VOP boli žalobcovi odovzdané predtým než došlo
k podpísaniu Zmluvy o pôžičke, ktoré si mohol pozorne preštudovať a zvážiť, či hodlá vstúpiť so

žalovaným do záväzkového vzťahu. Teda niet pochýb o tom, že žalobca v čase uzatvorenia Zmluvy
o pôžičke musel vedieť - byť informovaný o konkrétnych podmienkach poskytnutia úveru. Súkromné
právo ako aj právny poriadok SR umožňuje aby bola uzatvorená zmluva obsahom viacerých na seba
nadväzujúcich listín. Je bežnou súkromnoprávnou praxou, že neoddeliteľnou časťou samotnej zmluvy
sú jej prílohy pripadne všeobecné obchodné podmienky. Písomná zmluva môže mať neobmedzený

počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu prejaviť súhlas jedným podpisom. Jedným podpisom je
vždy možné prejaviť súhlas napr. s obsahom úverovej zmluvy a fyzickým prevzatím úveru, súhlas
s obsahom kúpnej zmluvy a prevzatím úveru, súhlas s úverovou zmluvou a zabezpečením úveru a
pod. Zároveň žiaden právny predpis platný na území SR takéto konanie subjektov súkromného práva
nezakazuje. Je potrebné ďalej poukázať na skutočnosť, že Podmienky k zmluve respektíve VOP sú

výsledkom štandardizácie uzatvárania zmlúv medzi žalovaným ako dodávateľom služieb a viacerými
(kontrahentmi)akospotrebiteľmi,jednásaledaokatalógustanovení,ktorésícevytvorilaibajednastrana
avšak vytvorila ich s odbornou starostlivosťou, a to tak aby zjednodušila negociáciu pri tak zložitých
záväzkoch ako sú spotrebiteľské úvery. Po odsúhlasení en block sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou
adhéznej (formulárovej zmluvy). V Podmienkach k Zmluve, resp. vo VOP sú upravené také práva a

povinnosti zmluvných strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu
- jedná sa o také dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nemusia byť z povahy veci dojednané
individuálne. Ďalej je žalovaný toho názoru, že termín konečnej splatnosti určený označením mesiaca
a roku splatnosti v nadväznosti na ustanovenie v bodu 6.2 VOP k Zmluve o pôžičke, ktoré stanovuje
splatnosť každej splátky spotrebiteľského úveru na 20. deň v kalendárnom mesiaci je dostatočne určitým

ustanovením v zmluve o spotrebiteľskom úvere a plne v súlade s platným znením § 4 ods. 2 pism. g)
ZosU a jeho výkladom. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobkyne v tom, že by „konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru" mala byť vyjadrená konkrétnym dátumom, nakoľko podľa jeho názoru platné
znenie zákona o ZosU v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke takúto povinnosť neukladalo. Doba trvania
Zmluvy o pôžičke je vyjadrená v čl. 13 bod 13.1 VOP k Zmluve o pôžičke. Práve naopak, z legislatívno-

terminologického hľadiska termín „doba", znamená „časový úsek" a nie „konkrétny dátum" napr. doba
trvania zmluvy od jej uzatvorenia do zaplatenia poslednej splátky. Z vyššie uvedených dôvodov má
dohliadaný subjekt zato, že „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ vo vymedzení „do splatenia
všetkých záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ je správna a jej forma dostatočná a dobaurčiteľná. Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že aj v zmysle právnej teórie sa zmluvy delia na zmluvy
uzavreté na dobu určitú a neurčitú, takže použitie tohto termínu namiesto konkrétneho dátumu je aj z
tohto hľadiska správne. K žalobnej námietke ohľadom nesprávnej výšky priemernej RPMN žalovaný

uviedol, že súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.
štvrťrok 2010 -• bolo uvedené 20.72 %: teda nie je pravdou, že by sa malo uvádzať číslo 19.11 % za
posledný štvrťrok 2009. Rozdiel je nepatrný, predstavuje iba 16 stotín percenta a vznikol v dôsledku
chyby v písaní a aj v súlade s výkladom SD EU zo dňa 09.11.2016 vo veci F.-XX/XX (R. E.), v zmysle
ktorého Článok 23 smernice XXXX/XX sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský

štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tieto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Sme tohto názoru, že medzi tieto náležitosti nepatrí ust. 8 9 ods. 2 pís.
f) ZosÚ, naopak patri medzi ne údaj o úrokovej sadzbe, RPMN. výške splátky alebo výške poplatkov,
a pod. K ostatným námietkam uvedeným žalobkyňou žalovaný uviedol, že jednak nie sú spôsobilé

privodiť následok akého sa žalobkyňa domáha (bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru)
poskytnutého na základe Zmluvy o pôžičke a zároveň všetky namietané náležitosti sú obsahom Zmluvy
o pôžičke, a to konkrétne sú obsahom všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú v zmysle čl. X.
Zmluvy o pôžičke prvá veta neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke, nie je nevyhnuté aby všetky
súčasti zmluvy teda aj VOP boli zo strany spotrebiteľa podpísané.

8. Zástupca žalobkyne v písomnom prednese zo dňa 06.03.2017 uviedol, že tvrdenie žalovaného, že
výška úrokovej sadzby je nastavená tak, aby zahŕňala všetky náklady spojené s poskytnutím úveru je
dôkazom úmyselného obchádzania zákona. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného
právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného

ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť
a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým
mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie
sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný, konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva,

ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Takisto argument
žalovaného, že následnou právnou úpravou bola ustanovená maximálna výška odplaty na dvojnásobok
priemeru je len opakovaním stále toho istého argumentu všetkých nebankových spoločností týkajúceho
sa výšky neprimeraných úrokov, ktoré uvádzajú v rámci svojich zmlúv. V čase uzatvorenia zmluvy
boli známe žalovanému rozhodnutia súdov o neprimeranosti výšky úrokovej sadzby, ako aj zákonné

znenie primeranosti odplaty, čiže jeho odvolanie sa na neskoršiu právnu upravuje irelevantné. Žalobca
opakovane namieta neuvedenie údajov o výške úroku, poplatku a istiny v jednotlivej splátke, tak ako
to výslovne a celkom jednoznačne vyžaduje platné zákonné ustanovenie. Toto zákonné ustanovenie
má pritom svoj zmysel a smeruje k znemožneniu aj následného neoprávneného konania veriteľov v
obdobných veciach. Zmluvy vo svojich ustanoveniach obsahujú určenie mesačnej splátky výlučne jej

celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny,
aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov. Okrem skutočnosti, že takéto neuvedenie rozčlenenia
splátok považuje ustálená judikatúra všeobecných súdov SR za nenaplnenie Zákonnej požiadavky
uvedenej v Zákone a preto považuje úvery poskytnuté prostredníctvom takto formulovaných zmlúv za
bezúročné a bez poplatkov, máme za to, že sa jedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských

zmluvách. Zo zmlúv, ktoré nečlenia splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, má spotrebiteľ
plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru
a koľko má hradiť na odplatu veriteľa, úroky úveru a poplatky úveru. Veriteľ to od samého začiatku
veľmi dobre vie a má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. Je to teda
veriteľ, kto svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije

na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá
žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Ak by si spotrebiteľ proaktívne vyžiadal
amortizačnú tabuľku, nič by to nemenilo na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine
a úrokom zaplatených do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky by bolo len a len v réžii
veriteľa, a spotrebiteľ by nemal žiadnu moc ovplyvniť, ako veriteľ určil jednotlivé splátky do momentu

vyžiadania si amortizačnej tabuľky. Pokiaľ by sa jednalo o splátky uvedené v pripadne vyžiadanej
amortizačnej tabuľke bol by to opäť len a len veriteľ, ktorý by jednostranne a svojvoľne určil, ako v
amortizačnej tabuľke uvedie, ako sa bude splácať istina úveru a ako sa bude splácať jeho odmena
- úroky, bez dohody so spotrebiteľom. Zástupca žalobkyne poznamenal, že nakoľko veriteľ musí maťvedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku, vo
svojich zmluvách musí túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť, inak sa bude jednať o nekalú obchodnú
praktiku v zmysle ust. § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona C. Y. B. Č.. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon
o ochrane spotrebiteľa"), v zmysle ktorého "obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná", v spojení s ust. § 7 ods. 4 Zákona
o ochrane spotrebiteľa a ust. § 8 ods. 3 a 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých za nekalú

obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé opomenutie konania, za ktoré sa tiež považuje, "ak
predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal". Takáto nekalá obchodná praktika veriteľov
a neprijateľná obchodná podmienka spočíva v lom, že spotrebiteľovi sú predložené na podpis zmluvy,
v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne spotrebiteľ hradiť úroky úverov ako

odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úveru, pričom informácia o splácaní odmeny
je jedna z najpodstatnejších informácií v zmluve vôbec. Veriteľom nerobí problém túto informáciu do
zmlúv včlenil, avšak veritelia túto informáciu do zmlúv zámerne nevkladajú a skrývajú ju. Keďže toto
rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a ani nie je o spôsobe tohto pomeru informovaný pred uzavretím zmluvy
a ani v zmluve samotnej, takouto obchodnou praktikou veriteľov je spôsobovaná značná nerovnováha v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Napokon v zmysle rozhodovacej
praxe súdov SR nestačí uvedenie výšky splátky tak ako uvádza žalovaný, ale je potrebné určiť aká časť
splátky je poukazovaná na jednotlivé zákonom vyžadované zložky dlhu (istina, úrok). V dane] zmluve
absentuje táto dôležitá náležitosť, ktorá spôsobuje, že úver z takto uzatvorenej zmluvy je bezúročný a
bezpoplatkov.Žalovanýsvojimivyjadreniamitvrdí,žežalobcasamalamoholstextomzmlúvoboznámiť.

Žalovaného argumenty sa jednoducho vzťahujú v celom rozsahu k tomu, že sa odvoláva na dokument
formálnepriloženýkzmluve(akosmesavyjadrilivyššie),atým,žesastávasúčasťouzmluvy.Anivrámci
jedného argumentu sa žalovaný nevyjadruje k tomu, prečo (ak je podľa jeho názoru zmluva vyhotovená
v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch) nie je podpis spotrebiteľa na konci dokumentu (tak
ako to je bežné), ale naopak hneď na prvej strane zmluvy stým, že všetky ostatné podmienky zmluvy

na ktoré sa vo svojom vyjadrení odvoláva sa nachádzajú až za týmto podpisom. Žalovaný totiž veľmi
dobre vie, že spotrebitelia si ustanovenia priložených dokumentov podrobne nečítajú, čo je dôsledok
okrem iného aj postupu obchodníkov žalovaného pri podpisoch zmlúv (klienti sú nabádaní na rýchly
podpis,neštudovaniezdĺhavýchdokumentov,atď.).Jeustálenépraxouanielensúdnou,žesapodpisom
potvrdzuje to s čím zmluvná strana súhlasí a prečíta, prípadne napíše a je preto nepravdivé a nelogické,

keď žalovaný tvrdí, že jeho klienti sú oboznámení s ustanoveniami uvedenými na listoch zmluvy
umiestnených až za podpisom klienta. Takýto výklad podmienky písomnej formy nie je ani v rozpore so
smernicou 2008/48, ktorá sleduje úplnú harmonizáciu v danej oblasti a na ktorú sa žalovaný odvoláva.
Smernica neupravuje otázky týkajúce sa formálnych náležitostí uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a preto je na posúdení jednotlivých vnútroštátnych súdov či uvedené požiadavky formy zmluvy

sú splnené v zmysle vnútroštátnych predpisov. Rovnaký názor zastáva tak Európska komisia vo svojom
stanoviskuakoajgenerálnaadvokátkaSúdnehodvoraEleanorSharpslon.Dokoncadruhámenovanávo
svojom stanovisku uviedla, že Smernica 2008/48 nebráni vnútroštátnemu predpisu, aby všetky povinné
informácie boli poskytnuté v písomnej forme v rámci podpísaného dokumentu. Spotrebiteľovi by tak boli
poskytnuté všetky povinné informácie, čo by zodpovedalo požiadavkám článku 10 ods. 1 a 2 citovanej

smernice. Pozornosť spotrebiteľa by bola okamžite upriamená na všetky informácie, ktoré potrebuje na
to, aby sa mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci. Takáto požiadavka vo vnútroštátnom práve
by preto podporovala cieľ smernice, ktorý spočíva v zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa
a nebránila by podpore jednotného trhu. Hoci smernica 2008/48 nestanovuje požiadavku, aby všetky
povinné informácie boli uvedené v podpísanom dokumente nezakazuje také pravidlo. Rovnako sa

vyjadrila aj k otázke, či by smernica 2008/48 bránila vnútroštátnemu predpisu, ktorý by dovoľoval, aby
boli určité povinne informácie poskytnuté písomne vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa,
a nie v samotnej podpísanej zmluve. Nebránila ale len za určitých podmienok, a to preto, že hrozí
či bude spotrebiteľ v skutočnosti schopný v celom rozsahu, na základe úplnej znalosti veci a včas
posúdiť zmluvu, ktorá mu bola poskytnutá. Preto generálna advokátka Súdneho dvora zastáva názor,

že také pravidlo by bolo prijateľné len vtedy, ak by platili- teda boli stanovené vnútroštátnym právom -
ďalšie minimálne podmienky, teda zmluva o úvere by musela obsahovať jednoznačné a presné odkazy
na správne konkrétne ustanovenia všeobecných obchodných podmienok veriteľa, a teda by umožnilaspotrebiteľovi presne zistiť, kde sa nachádza každá z povinných informácií, ktoré neboli uvedené v
zmluve.

9. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

10. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Ako vyplýva z § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

12.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa

uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Ako vyplýva z § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely zákona sa rozumejú
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

21. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Ako vyplýva z § 107 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.

23. V zmysle § 3 ods. 3 a ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. (s odkazom na § 52
až 54 Občianskeho zákonníka). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a

aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

25. V zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

27. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako
dodávateľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru

žalobkyni úveru vo výške 2.400 eur, ktorý sa zaviazala splácať v splátkach po 75,00 eur, a to v 60
mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 32,13%, RPMN za úver
predstavovala 32,13%, priemerná RPMN 20,88%.28. Podľa citovaného zák. ust. §9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného údaj výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských

úveroch). Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí
údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z
ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou
zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru.

30. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Ž. sp.zn. XCo/

XXX/XXXX zo dňa 27.05.2014 v obdobnej veci, podľa ktorého dôsledkom absencie údaja o konečnej
splatnosti úveru je, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

31. Z vyššie uvedených dôvodov je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanému potom neprislúchajú ani úroky z úveru a žiadne poplatky spojené s poskytnutím úveru.

32. Z písomného podania žalobkyne vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku / úver vo výške
2.400,- eur. Žalobkyňa vyplatila celú výšku úveru zo Zmluvy, čím splatila žalovanému sumu 4.500,- eur,
čo predstavuje viac ako 85% navýšenia istiny úveru vo výške 2.400,- eur o 2.100,- eur. Preplatok vo
výške 2.100,- eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne.

33. Žalobkyňa sa zrejmý nesúlad Zmluvy so zákonom pokúsila so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou.
Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa 14.04.2016 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory
Zmlúv so zákonom. Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 09.08.2016 vyjadril svoj negatívny postoj k
doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou.

34. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že každá
splátka sa stáva zročnou samostatne, posledná splátka sa stala splatnou 20.04.2013. trojročná
premlčacia lehota vo vzťahu k tejto poslednej splátke uplynula dňa 20.04.2016. Žaloba bola podaná až
v decembri 2016.

35. Ako vyplýva z § 107 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.

36.Súdmázato,ževtomtoprípade,saprávožalobkynepremlčalozatriroky,nakoľkonebolodokázané,

že by išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Posledná splátka sa stala splatnou dňa 20.04.2013.
Nakoľko sa každá splátka stáva zročnou samostatne, trojročná premlčacia lehota vo vzťahu k tejto
poslednej splátke uplynula dňa 20.04.2016. Žaloba bola podaná až dňa 15.12.2016.

37. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a túto priznal žalovanému, ktorý mal úspech vo výške 100%, tzn. v plnom rozsahu, preto má súd za to,
že mu patrí plná náhrada trov konania.

39. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.40. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.