Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Trnková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114011373
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Trnková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114011373.8

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Trnkovou v trestnej veci proti V. J.
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 28.4.2017 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
V. J. T. L. Q. Á. Č., narodený XX.X.XXXX O. I. Z., okres Žarnovica, trvale bytom G.É. I., U. E. N. Č. XX/

X, okres Zlaté Moravce, zamestnaný ako operátor výroby v spoločnosti X. E. W. - M.,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 18.4.2014 v čase o 09.30 hodine, v obci G. I., T. E. W., I. U. E. N. Č. XX, na dvore rodinného domu,

súc pod vplyvom alkoholu, vulgárne nadával svojmu zaťovi W. N., pritom sa mu vyhrážal, že ho zabije,
pričomtietovyhrážkyvzbudiliunehodôvodnúobavuosvojživotazdraviezdôvodu,žeobvinenýbolpod
vplyvomalkoholuagresívnyavminulostibolpostihnutýzapriestupkyprotiobčianskemuspolunažívaniu,
pretože verbálne aj fyzicky napadol členov svojej rodiny a to manželku T. J., dcéru Y. N. a zaťa W. N.
a tiež ničil kladivom zariadenie domu,

t e d a:

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

t ý m s p á c h a l:

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.),
- 2 - 1T/126/2014 - 307

z a t o mu súd u k l a d á:

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., ani žiadnu

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní
6(šesť) mesiacov.

Podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 1(jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného V. J., poškodených Y.
N., W. N. F. T. J., M. M. J., W. J., B. M., znalca MUDr. O. M., prečítaním svedeckej výpovede V. N. a

prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný V. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je
kladený za vinu v obžalobe. K veci uviedol, že dňa 18.4.2014 ráno vstal a pripravil si raňajky. Okolo
10.00 až 11.00 hodine si vypil a išiel do záhrady robiť svoju robotu. Ako robil a chodil si pre materiál a
pre náradie, tak prišiel do styku s dcérou a zaťom. Obaja mu vulgárne nadávali a vykrikovali, aby zmizol

z domu. Obmedzovali mu bývanie. Stránil sa ich a radšej odišiel do záhrady. Keď sa však stretli, tak mu
stále nadávali, hovorili, aby zmizol z domu, že tam nemá čo hľadať, že dom je prepísaný na dcéru. Vtedy
zaťovi vynadal, povedal mu, že je darebák, lajdák a príživník, lebo sa priživuje na deťoch. Oni si stále
hľadali zámienky, aby mohli zavolať políciu, že je opitý, čo sa aj stalo. Nepamätá sa, že by sa niekedy
niekomu vyhrážal, nikdy sa nevyhrážal, dokiaľ neprišiel k nim bývať zať. Takéto hádky a nedorozumenia

trvajú u nich tri až tri a pol roka, odkedy sa k nim nasťahoval zať. Denno-denne chodí do roboty, pracuje
na štyri zmeny. Sem - tam si vypije, keď príde z roboty alebo keď robí okolo domu. Teraz nepil už tri
mesiace. Okolo apríla roku 2014 si vypil aj cez deň, ale tak normálne a nebolo to každý deň. Mohlo to
byť raz za mesiac. Nevie presne, v akej miere vtedy pil, mohlo to byť tak 3-4 štamperlíky, niekedy aj
viac. Dňa 18.4.2014 vypil asi 4 dcl pálenky. Keď má vypité, tak dá aj posledné. Nie je agresívny a nikdy

nemal žiadne konflikty až dovtedy, kým neprišiel k nim bývať zať. Konflikty začali vtedy, keď dal na dcéru
napísať dom a to bolo v roku 2011. Oni ho chceli vyštvať z tohto domu. Kým bol dom napísaný na neho,
bolo dobre. Priestupkovo doposiaľ nebol riešený. Nikdy nerozbíjal zariadenie ich domu, ani to nemal v
úmysle. Bol hospitalizovaný na psychiatrii, keď oni volali políciu. Chodí pravidelne na ročné prehliadky
v robote. V dome je sám a oni traja sú proti nemu. Fyzicky nikdy nikoho nenapadol a nepamätá sa, že

by sa niekomu vyhrážal. Zať sa nasťahoval k nim do domu skôr, ako daroval svoj podiel svojej dcére.
V čase, keď volali na neho políciu, už bol na súde podaný návrh, aby sa z domu vysťahoval. Tento
návrh bol podaný napriek tomu, že tam má právo doživotného bývania. Z domu sa odsťahovali bývalá
manželka, dcéra, zať a ich deti. Je to sedem až osem mesiacov
- 3 - 1T/126/2014 - 308

dozadu. Odvtedy ich nevyhľadal a ani sa s nimi nestretol. Nevie, z akého dôvodu sa odsťahovali. Dcéra
svoj podiel previedla na inú cudziu osobu. Po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného konania
uviedol, že je pravda, že keď oni zamkli pred ním dvere, tak rozbil okno na týchto dverách. Nepamätá
sa na to, že by sa niekedy vyhrážal svojmu zaťovi. Dňa 18.4.2014 si vypil, ale nepamätá sa, či pil od

rána. Vie tak, že si vypil okolo 10.00 až 11.00 hodiny a vypil štyri dcl pálenky.

Poškodená Y. N., dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 18.4.2014 prišli domov
a otec už bol opitý. Manželovi sa vyhrážal, že ich zabije a preto volali políciu, lebo malé deti plakali. Tieto
nezhody boli také, že museli odísť bývať z ich domu, lebo malé deti sa ho báli a plakali. Dňa 18.4.2014

prišli domov okolo 12.00 hodine a otec bol v tom čase v tej časti rodinného domu, kde býval. Keď vystúpili
z auta, tak vyšiel na dvor a tam na dvore im nadával, že sú príživníci a zobral kladivo a búchal na ich
dvere, kde bola spolu s deťmi. Jej mužovi sa vyhrážal, že ho zabije, že je príživník a špina špinavá.
Muža potiahla dovnútra a zavolali príslušníkov PZ. V minulosti sa stalo aj to, že keď sa otec s jej mužom
pohádali, tak sa aj pobili. Raz sa stalo, že otec pri takejto hádke a bitke mal v ruke nôž a volali políciu

a aj podali trestné oznámenie na neho. Keď je otec pod vplyvom alkoholu, tak všetko rozbíja, rozbil
okno, plastové dvere, rozbíjal nábytok, ktorý vyhadzoval von oknom, aj stoličky a deti plakali. Raz takto
rozbíjal nábytok a bolo to na Vianoce, tak utekala aj s deťmi preč. Otec pije každý deň a vždy, keď ho
zobrala polícia, tak mal dve až tri promile alkoholu. Dňa 18.4.2014 sa otec vyhrážal len jej mužovi. Už
tam nebývajú, lebo sa museli odsťahovať, lebo otec aj v minulosti keď bol opitý, tak robil zle a hlavne

rozbíjal nábytok. Nevie ako to dokázal, lebo ledva stál na nohách. Jej mužovi nadával, že je darebák,
príživník a sopliak a nadával aj jej, aj mame. Pravidelne na neho volali políciu a príslušníci zo Zlatých
Moraviec k nim chodili každú sobotu a niekedy aj v nedeľu. Vždy otca zobrali a potom ho prepustili. Asi
štyrikrát sa stalo, že ho zobrali na psychiatriu do Nitry, kde sa liečil. Vždy ho zobrali vtedy, keď bol opitý.
On sa však liečiť nechce a stále tvrdí, že je nevinný. Dňa 18.4.2014, otec búchal kladivom na dvere,

ale v momente, keď sa vyhrážal jej mužovi zabitím, kladivo v ruke nemal. Až keď sa zavreli všetci dodomu zobral kladivo a búchal s ním na dvere. Otec často bíjaval aj mamu, keď boli deti. Majú z neho
strach, keď je opitý a majú obavu, lebo vtedy všetko rozbíja a preto museli z tohto domu odísť preč.
Toto sa stále opakovalo. On sa nezmení, lebo stále pije. Odsťahovali sa zo strachu pred ním. Majú dve

malé deti. Dňa 18.4.2014, keď prišli z mesta, zo Zlatých Moraviec, ona, jej manžel a ich deti bolo okolo
12.00 hodiny. V tento deň otec jej manželovi nadával, hovoril mu, že ho vydrbe z domu, že je príživník,
že poletí odtiaľ, nebude tam bývať a že ho zabije. Je pravda, že niekedy nadával aj jej muž otcovi a
nadával mu, že je špina. Otec keď je napitý, všetko rozbíja, dve deti plačú. Takto to bolo aj 18.4.2014,
že bol opitý, vyhrážal sa jej mužovi zabitím, deti plakali a preto podala trestné oznámenie. Otec použil

kladivo, ktorým búchal na dvere aj dňa 18.4.2014 a použil ho už aj predtým. Dňa 18.4.2014 policajti
nefotili rozbité dvere, fotili ich už predtým keď ich rozbil. Po prečítaní jej výpovedí z prípravného konania
uviedla, že si už pre odstup času na všetko nepamätá, čo vypovedala, ale odpoveď na otázku na strane
35 jej výpovede je pravdivá, takto to povedala vyšetrovateľovi. Nepamätá si už, čo všetko sa stalo u
nich, lebo má iné starosti a už od novembra roku 2014 tam nebýva. Určite povedala aj na polícii, že otec
dňa 18.4.2014 búchal kladivom na dvere, ale policajti to do jej výpovede nenapísali.

Poškodený W. N., zať obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 18.4.2014 sa mu
obžalovaný vyhrážal, lebo bol pod vplyvom alkoholu. Takéto vyhrážanie
- 4 - 1T/126/2014 - 309

keď bol opitý a rozbíjanie dverí bolo opakované, bolo to stále to isté, keď si vypil. Zabitím sa mu vyhrážal
tak, že mu hovoril: „zabijem ťa ty špina cigánska“. Dňa 18.4.2014 bol pod vplyvom alkoholu, o čom je
aj záznam na polícii. Vyhrážal sa mu doma pred dverami rodinného domu. Prítomná bola pri tom jeho
manželka. Príčinou týchto vyhrážok bola opitosť obžalovaného. So svokrom nemali konflikty až dovtedy,
kým neprišla k nim bývať dopredu jeho svokra. Takéto konflikty trvali dva-tri roky. Svokor pil často, každý

víkend. Vždy keď bol opitý, bol agresívny. Rozbíjal dvere, chcel vidieť vnúčatá, kladivom rozbíjal dvere
dvakrát. Mali obavu, keď sa vyhrážal pri dverách s nožom v ruke. Aj 18.4.2014 mal v ruke nôž. Neviem
presne povedať, koľkokrát sa im takto vyhrážal, bolo to veľakrát. Stalo sa, že sa so svokrom aj pobili a
bolo to asi dva trikrát na verande domu, keď bránil svokru, manželku a deti. Dňa 18.4.2014 sa svokor
vyhrážal zabitím len jemu. Na svokru útočil aj fyzicky, ale nevie, či sa jej vyhrážal aj zabitím. Nevie,

či sa vyhrážal zabitím aj jeho manželke. Nepočul to. Dňa 18.4.2014 mal obavu o svoj život a zdravie,
lebo svokor mal v ruke nôž. Mal ho v ruke vtedy, keď už boli zavretí v dome. Videl, že ho má v ruke,
lebo hneď vedľa dverí majú okno. Nôž si priniesol vtedy, keď odniesol kladivo. Hovoril to aj na polícii a
nevie, prečo to nie je napísané v zápisnici. Zápisnice podpísal, ale nevie vysvetliť prečo, to tam nebolo
napísané. Po prečítaní jeho výpovedí z prípravného konania uviedol, že ak v prípravnom konaní uviedol,

že obžalovaný sa im vyhrážal všetkým, že ich pozabíja, tak to tak povedal, vtedy si to lepšie pamätal.
Už si presne nepamätá všetky výpovede, lebo vypovedal 12-krát a vždy išlo o takéto podobné skutky.
Vždy, keď boli spisované zápisnice, si to lepšie pamätal a to čo je tam napísané, je pravda. Odkedy sa
odsťahovali, tak ich obžalovaný nekontaktoval a nemali ani žiadny konflikt. Odsťahovali sa v novembri
roku 2014. Dôvodom toho, že sa odsťahovali, boli tieto hádky.

Poškodená T. J.Č., bývalá manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 18.4.2014
nebola doma, ale počula, že obžalovaný bol opitý a robil bordel. Kopal do dverí a vyhrážal sa zaťovi.
Povedali jej to dcéra a zať a povedali, že volali aj políciu. Vyhrážať sa mal iba zaťovi. V ten deň mal
poškodzovať aj plastové dvere tak, že mal búchať do nich kladivom. Neuvádzali, že by mal v ruke iný

predmet ako kladivo. Obžalovaný často požíval alkoholické nápoje vždy, keď nešiel do roboty a vtedy bol
každý deň opitý. Pil dosť. Vtedy keď bol opitý, sa správal nehorázne, preto sa s ním aj rozviedla. Fyzicky
napádal iba ju a zaťa. Zaťa napadol vtedy, keď sa zať bránil, ale nevie koľkokrát to bolo. Obžalovaný na
neho útočil rukami. Viackrát jeho správanie oznamovali aj na polícii. Mala obavu o svoj život a to vtedy,
keď bol opitý a keď ju bil, lebo nevedela, či ju ráno pustí do práce alebo nie. Nevie, či mali obavu aj

ostatní jej rodinní príslušníci. Obžalovaný sa liečil aj na psychiatrii viackrát a liečil sa na alkohol. Možno
keby sa bol dlhšie liečil na alkohol, že to nemuselo takto skončiť. Ničil aj zariadenie domu a to obývačku.
Ničil skrinky aj keď bol triezvy, aj keď bol opitý. Museli odísť z domu preč bývať, lebo vždy museli utekať z
domu kým neprišli policajti. Odsťahovali sa pred viac ako rokom. Odvtedy ich obžalovaný nekontaktuje.
Večne museli utekať preč, keď bol obžalovaný opitý a vždy utekali s malými deťmi, ktoré v tom čase mali

jeden dva roky. Vnučka má doposiaľ zdravotné problémy.

Svedok M. J., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzťah medzi jeho otcom a jeho
švagrom W. N. je zlý. Tento vzťah je zlý vinou W. N., pretože kým on u nich nebýval, neboli takétoproblémy. Otec má rovnaký vzťah aj k sestre Y., lebo sestra je na strane svojho manžela. Bol aj osobne
svedkom toho, že švagor W. N. otcovi nadával a osočoval ho. Keď sa stal takýto podobný incident, ako
je predmetom tohto konania, vždy bol zavolaný svojou sestrou Y. k nim, teda

- 5 - 1T/126/2014 - 310

k rodičom. Keď prišiel, už vždy bolo po všetkom. Po jeho príchode sa však znovu opakovali nadávky a
osočovanie zo strany sestry Y. a jej muža na otca. Švagor W. N. sa jeho otca nikdy nebál a keď prišli z
výsluchu z polície, sedel na dvore a fajčil. Otec nie je alkoholik, vypije si príležitostne a keď si vypije, je

normálny, nie je agresívny. Nevie, čo sa stalo dňa 18.4.2014 u nich doma, lebo pri tom nebol. Prišiel tam
až po incidente. Vzťah otca a mamy nie je dobrý, lebo mama je na strane W. F. Y.. On je na strane otca.
S mamou nemá dobrý vzťah, nakoľko počas tých problémov, ktoré boli u nich doma, chodieval domov
na návštevy hlavne navštíviť dcérky jeho sestry a svojho otca. Vtedy sa s mamou pozdravili, opýtala sa
ho na priateľku - na terajšiu manželku a to bolo všetko. Dňa 14.12.2015 sa im narodila dcérka, preto
volal mame, lebo jej to chcel oznámiť, ale mama mu telefón vypla. Dôvodom, prečo sa odsťahovali z

adresy G. I., E. N. Č. XX, jeho sestra s rodinou a jeho matka, boli tieto problémy, ktoré boli medzi otcom
a švagrom. Odsťahovali sa najmä preto, aby Y. malé dcéry mali pokoj a aby to nevideli. V súčasnosti
nie je v kontakte so sestrou Y.. Dňa 18.4.2014 otca viezol z policajnej stanice po jeho výsluchu. Určite
bol výsluch poobede a preto ho aj poobede viezol domov. Celkovo po takýchto udalostiach otca viezol
z polície dvakrát. Prvýkrát to bolo pred touto udalosťou, teda pred 18.4.2014 a druhýkrát v tento deň.

Sestra Y., jeho matka a ani môj švagor mu nikdy nepovedali, že by otec na nich zaútočil nožom alebo
kladivom. Keď mu volala sestra, že je doma problém a prišiel tam, otca našiel robiť v záhrade alebo ležať
v jeho izbe. Keď vošiel dnu, sestra Y., švagor W. a aj mama kričali na otca: „Vstávaj Ty ožran, prišla Ti
návšteva“. Dňa 18.4.2014 po tom, čo priviezol otca domov z polície, videl švagra W. N. na dvore fajčiť.
Videl švagra fajčiť na dvore asi o 45 minút po tom, čo otca priviezol, pretože on prišiel domov až po nich.

Vystúpil z auta a zapálil si cigaretu. Bolo to poobede, keď otca doviezol, presne nevie povedať hodinu.

Svedok W.Á. J., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v súčasnosti býva v tom istom
dvore, ako býva jeho brat - obžalovaný V. J.. Dňa 18.4.2014 v tomto dvore nebýval. Nasťahoval sa tam
až po tom, čo sa odtiaľ odsťahovali dcéra obžalovaného Y. s rodinou a jeho manželka. Raz bol svedkom

toho, že išiel do nočnej, poobede okolo 16.30 hodine a brat mu ukázal, že má na oku krv a povedal mu,
že je svedkom toho, že videl, že má krv na oku. Nevie však, čo sa tam vtedy stalo, len videl, že tam
boli príslušníci PZ. Kým nebýval v jednom dvore s bratom, ani k nemu nechodieval na návštevu. Jeho
zaťa W. N. videl na dvore, keď išiel po ulici okolo. Videl ho, ako na dvore fajčí. Vychádzajúc zo svojho
úsudku W. N. sa jeho brata nebál. Jeho brat nepije, lebo chodí do roboty na zmeny a nie je agresívny.

Kým bývala jeho dcéra Y. s ním, tak sa brat s vnúčatami hrával, nosil ich na rukách, zabával sa s nimi a
chodil s nimi do záhrady a to až dovtedy, kým sa neodsťahovali. Nevie, čo sa stalo dňa 18.4.2014 u nich
doma, lebo tam nebol. Podľa neho príčina narušených vzťahov medzi bratom a jeho dcérou a zaťom
bola v tom, že oni sa chceli zmocniť majetku. Konflikty vždy boli z ich strany. Môj brat sa iba bránil, asi
rečami. Aj pred tým než sa nasťahoval do domu, kde býva jeho brat, býval v tom istom dvore ako aj

teraz býva. V tom dvore sú dva domy, jeden má popisné číslo XX a druhý má popisné číslo XX. Napriek
tomu, že býval v tom istom dvore, nikdy na dvore nezaznamenal, že by sa brat s rodinou hádal, že by
tam bol nejaký krik, plač detí, nadávky alebo vyhrážky. Nevie, prečo sa dcéra obžalovaného Y. so svojou
rodinou a aj bývalá manželka obžalovaného odsťahovali z adresy G. I., E. N. Č. XX.

SvedokB.M.,susedobžalovaného,nahlavnompojednávaníuviedol,žebývajúsícenarôznychuliciach,
ale oproti sebe s obžalovaným a má bránu. Zo svojho balkóna vidí
- 6 - 1T/126/2014 - 311

časť jeho dvora a domu. Obžalovaného pozná odmalička, lebo oni boli štyria chlapci a často k nim

chodieval.Obžalovanýjepohodovýčlovek,dobrákavždysinavzájompomáhali. Obžalovanýpijetakisto
ako každý iný, teda raz za čas a to cez víkend. Inak chodí do roboty. Nikdy nebol svedkom toho, že
by bol agresívny. Keď si vypije, skôr si zaspieva a smeje sa. W. N. je zaťom obžalovaného a odkedy
sa nasťahoval do domu, kde býva obžalovaný, už tam chodil menej často, lebo W. N. mu nezapasoval.
Nepozná ho bližšie, ale si myslí si, že jeho vzťah k obžalovanému bol taký bežný. Nemal dôvod báť

sa obžalovaného. Vzťah obžalovaného k jeho vnúčatám bol veľmi dobrý. Jeho vzťah k vnúčatám bol
vrúcnejší ako vzťah otca k nim. Čo sa týka vzťahu obžalovaného k dcére Y., si myslí, že obžalovaný
ju veľmi rozmaznal a tiež aj svoju manželku. Kým tam nebýval W. N., nikdy tam neboli príslušníci PZ.
Raz v obchode, keď dcéra obžalovaného nakupovala, ho nevidela, počul ako sa hanlivo vyjadrila naadresu svojho otca, pričom povedala: „potrebujeme sa zbaviť toho kokota“ a mala na mysli svojho otca.
Aj jeho manželka na neho nadávala, vyjadrovala sa podobne ako jeho dcéra a to aj v čase, keď ešte
neboli rozvedení. Nebol svedkom konkrétnych incidentov, ktoré sa odohrali v tejto rodine. Nevie

sa vyjadriť, čo sa stalo 18.4.2014, lebo si presne nepamätá, aký to bol deň. Príslušníci PZ boli viackrát
v dome, v ktorom býva obžalovaný a bývali tam aj poškodení. Jeden nemenovaný príslušník PZ mu
povedal, že už mu idú na nervy tí N., lebo obžalovaný nič nerobí. Nikdy nepočul z dvora obžalovaného
žiadne hádky, žiadny krik, nadávky, ani vyhrážky. Videl ich ako celé popoludnia sedávali na dvore, pili
tam kávu a bol tam aj obžalovaný, aj jeho dcéra s rodinou a aj manželka.

Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, W.. O. M., na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v prvom rade chce upraviť bod 2/ záverov svojho znaleckého posudku, kde došlo k
pisárskej chybe, nakoľko je tam uvedené, že znalec aktuálne nenavrhuje uložiť obvinenému ochranné
protialkoholické liečenie. Už v časti anamnéza je správne uvedené, že navrhuje uložiť obvinenému
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou z dôvodu chronického nadužívania alkoholu s

poruchami správania sa po požití alkoholu a s rizikom vývoja závislosti od alkoholu. Vo všeobecnosti
správanie sa ľudí po požití alkoholu je také, že dochádza k uvoľneniu kontrolných väzieb a k uvoľneniu
správania sa a u niektorých aj k agresivite. V tomto konkrétnom prípade je požívanie alkoholu na hranici
závislosti, ale ešte to vyhodnotil tak, že nejde o závislosť, ale o chronické nadužívanie alkoholu a
preto navrhol uložiť ochranné ambulantné protialkoholické liečenie ako prevenciu ďalších problémov

po požití alkoholu. Obžalovaný bol trikrát po sebe hospitalizovaný na psychiatrickej klinike Fakultnej
nemocnice v Nitre v období od augusta roku 2013 do februára roku 2014 z dôvodu porúch správania
sa v stave opitosti. Aj z lekárskych správ vyplýva, že obžalovaný popiera nadužívanie alkoholu. Klinika
uzavrela jeho zdravotný stav ako závislosť, ale podľa jeho rozhodnutia to závislosť ešte nie je, ale je
tu veľké riziko závislosti v prípade požívania alkoholických nápojov. Preto navrhol ambulantné liečenie,

nakoľko ak by išlo len o nekontrolovateľné pitie, tak ambulantný lekár môže v prípade zhoršenia
alebo aj zlepšenia zdravotného stavu podať návrh na zmenu ochranného liečenia. Chronicky abúzus
(nadužívanie) alkoholu u obžalovaného zistil na základe lekárskych správ z kliniky, z rozhovoru s
obžalovaným, ako aj z výpovedí svedkov. Navrhnuté ochranné liečenie ho neohrozí a ani neobmedzí. Je
v záujme ochrany jeho zdravia, aby ochranné ambulantné liečenie absolvoval. Vyšetrenie obžalovaného

vykonal dňa 14.8.2014 a to, čo navrhoval, bolo aktuálne k tomuto dátumu. Aký je dnes zdravotný stav
obžalovaného, to povedať nevie. Mohol sa jeho zdravotný stav zlepšiť alebo aj zhoršiť, ale k tomuto by
sa mohol vyjadriť až na základe opakovaného vyšetrenia obžalovaného.
- 7 - 1T/126/2014 - 312

V dodatku k znaleckému posudku znalec uviedol, že po opakovanom vyšetrení obžalovaného a odbere
krvi, výsledkov laboratórnych vyšetrení krvi vrátane špeciálneho nadštandardného testu krvi na CDT
(karbohydrát deficientný transferín), ktorý potvrdil abstinenciu obžalovaného od alkoholu, už nenavrhuje
uložiť obžalovanému žiaden druh ochranného protialkoholického liečenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený vo výroku
rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu
je kladený za vinu. Priznal iba hádky a nedorozumenia so svojim zaťom, poškodeným W. N.. Obžalovaný
poprel, že by sa niekedy vyhrážal svojej dcére, zaťovi a bývalej manželke. Napriek tomu, že obžalovaný
poprel spáchanie skutku, súd mal preukázané, že obžalovaný tento skutok spáchal. Usvedčený bol

výpoveďami poškodených z prípravného konania a tiež z hlavného pojednávania. Priamo bol usvedčený
výpoveďami Y. N. F. W. N.. Obaja zhodne uviedli, že po príchode domov autom dňa 18.4.2014 bol
obžalovaný na dvore rodinného domu, kde v tom čase bývali aj oni so svojimi maloletými deťmi, nadával
W. N. a vyhrážal sa mu, že ho zabije. Slovné útoky pokračovali aj po tom, čo sa zavreli v rodinnom
dome. Obžalovaný bol v tom čase pod vplyvom alkoholu a mali skúsenosť, že keď si vypije je agresívny,

preto mal poškodený W. N. strach, že svoje vyhrážky aj splní. Nepriamo bol obžalovaný usvedčený
výpoveďou svedkyne T. J., ktorá uviedla, že skutok nevidela, ale povedali jej o tom dcéra a zať, teda Y.
N. F. W. N.. Uviedla, že sama mala skúsenosť, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu agresívny. Syn
obžalovaného, svedok M.L. J. uviedol, že keď sa stal takýto podobný incident, ako je predmetom tohto
konania, vždy bol zavolaný svojou sestrou Y. k nim, teda k rodičom. Nevie, čo sa stalo dňa 18.4.2014

u nich doma, lebo tam nebol. Otca viezol v tento deň z policajnej stanice. Čo sa odohralo vo dvore
rodinného domu dňa 18.4.2014 nevedeli uviesť ani svedkovia W. J., brať obžalovaného a ani B. M.,
sused obžalovaného. Opísali obžalovaného ako nekonfliktného človeka a to aj keď bol pod vplyvom
alkoholu. Súd na základe výpovedí vypočutých svedkov ako aj znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,odvetvia psychiatrie, W.. O. M., mal preukázané, že v čase keď sa stal skutok, teda v mesiaci apríl 2014,
obžalovaný nadmerne pil alkoholické nápoje. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu bol aj viackrát
hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Nitre, na Psychiatrickej klinike. Stalo sa tak vždy po zákroku

príslušníkov polície, ktorých do rodinného domu v G. I., I. U. E. N. Č. XX, volali poškodení, teda Y. N.,
W. N., prípadne T. J..
Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a aj v ich súvislostiach a mal jednoznačne
preukázané, že skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
Súd tento skutok obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1

Trestného zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom,
že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Obžalovaný sa vyhrážal dňa 18.4.2014 smrťou svojmu zaťovi, teda
osobe, ktorá nie je definovaná ako ani ako osoba blízka a ani ako osoba chránená. Podľa § 127 ods.
4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení,
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú
za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala

ako ujmu vlastnú. Vzťah obžalovaného a poškodeného podľa vyššie uvedených výpovedí nenasvedčuje
tomu, že ujmu, ktorú by jeden z nich utrpel, by druhý právom pociťoval ako vlastnú. Podľa § 139 ods.
1 Trestného zákona chránenou osobu, je dieťa,
- 8 - 1T/126/2014 - 313
tehotná žena, blízka osoba, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku, chorá osoba, osoba požívajúca

ochranu podľa medzinárodného práva, verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené
na základe zákona, svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ alebo zdravotnícky pracovník pri výkone
zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo ochrane zdravia.
Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že obžalovaný použil sekeru alebo nôž
v momente, keď sa poškodenému vyhrážal smrťou. Poškodený uviedol, že dňa 18.4.2014 mal obavu

o svoj život a zdravie, lebo svokor mal v ruke nôž. Mal ho v ruke vtedy, keď už boli zavretí v dome.
Nôž si priniesol vtedy, keď odniesol kladivo. Dcéra obžalovaného, Y. N., uviedla, že dňa 18.4.2014, keď
otec búchal kladivom na dvere, už boli zavretí v dome. V momente, keď sa vyhrážal jej mužovi zabitím,
kladivo v ruke nemal. Až keď sa zavreli všetci do domu zobral kladivo a búchal s ním na dvere, preto
volali políciu.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.6.2016 upozornila obžalovaného, že bude
navrhovať zmenu právnej kvalifikácie skutku podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ a § 139 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko v čase skutku
poškodený W. N. žil s obžalovaným v spoločnej domácnosti, teda je mu osobou blízkou podľa § 127 ods.
5 Trestného zákona, taktiež na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa vyhrážal poškodenému pričom

išiel pre kladivo, ktoré mal v ruke a rozbíjal s ním dvere domu a keď kladivo odniesol, priniesol si nôž,
ktorý mal v ruke. V záverečnej reči po tomto upozornení navrhla kvalifikovať konanie obžalovaného ako
bol upozornený.

Na základe vyššie uvedených dôkazov súd nemal preukázané, že obžalovaný použil sekeru alebo nôž

v momente, keď sa poškodenému vyhrážal smrťou, preto nepoužil právnu kvalifikáciu podľa § 360
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, že čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to so zbraňou.
Poškodeného W. N. nie je možné považovať za osobu blízku podľa § 127 ods. 5 Trestného zákona i keď
žil v čase skutku s obžalovaným v spoločnej domácnosti, pretože takáto osoba podľa tohto ustanovenia
sa považuje za blízku na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného

zákona a takúto právnu kvalifikáciu súd nepoužil.

Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že sa poškodenému, svojmu zaťovi, W. N. ani nikomu inému
z rodiny sa nevyhrážal. Fyzicky nikdy nikoho nenapadol a nepamätá sa, že by sa niekomu vyhrážal.

Konflikty začali vtedy, keď dal na dcéru napísať dom a to bolo v roku 2011. Oni ho chceli vyštvať
z tohto domu. Priestupkovo doposiaľ nebol riešený. Táto obrana obžalovaného nebola preukázaná,
práve naopak bola vyvrátená. Skutočnosť, že v tomto rodinnom dome boli nedorozumenia a vyvolával
ich obžalovaný V. J., bola potvrdená nielen výpoveďami poškodených ale aj výpisom z ústrednej
evidencie priestupkov. Z tejto evidencie je zrejmé, že obžalovaný v priebehu rokov 2012 až 2014 bol

viackrát oznámený a aj postihnutý pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a v každom prípade
boli poškodení jeho manželka T. J., jeho dcéra Y. N. a jeho zať W. N.. Poškodení nemali záujem
obžalovaného vyštvať z domu, čo potvrdzuje skutočnosť, že oni od novembra roku 2014 tam nebývajú,lebo sa odsťahovali. Podľa vyjadrenia syna obžalovaného, M. J., sa odsťahovali najmä preto, aby Y.
malé dcéry mali pokoj a aby to nevideli a to tieto problémy, ktoré boli medzi otcom a švagrom.
- 9 - 1T/126/2014 - 314

Obžalovaný V. J. z miesta trvalého bydliska nie je hodnotený. Pre priestupky bol viackrát oznámený
a aj postihnutý a vždy išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a obeťami jeho útokov boli
jeho bývalá manželka T. J., jeho dcéra Y. N. a jeho zať W. N.. Do rozporu zo zákonom sa dostal raz,
no hľadí sa neho akoby odsúdený nebol.
Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona, ktorý

upravuje zásady ukladania trestov. Nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona
a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na
čas, ktorý uplynul od spáchania skutku, na skutočnosť, že poškodení opustili spoločnú domácnosť a
od obžalovaného sa odsťahovali v novembri v roku 2014. Od momentu, ako sa poškodení odsťahovali,
obžalovaný sa s nimi nekontaktuje a tým pominuli konflikty, ktoré medzi nimi boli. Súd s prihliadnutím
na všetky okolnosti tohto prípadu uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 6(šesť) mesiacov

a výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Súd má za to, že takto
uložený trest je dostačujúci na nápravu obžalovaného.

Súd o náhrade škody nerozhodol, pretože poškodený W. N. si v trestnom konaní nárok na náhradu
škody neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.