Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118265633
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:6118265633.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Sučany, Priemyselná 10, IČO: 50
387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho
4, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 100,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 09. októbra 2018, č.k. 14C/18//2018-61,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 100,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

100,80 eur od 26.03.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrokom
II. priznal žalobcovi nárok proti žalovanému na náhradu 100 % trov konania. Z odôvodnenia vyplýva,
že žalobou pôvodne podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal
platobný rozkaz podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ktorým žalovaného zaviaže
na zaplatenie sumy 100,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,80 eur od
26.03.2017 do zaplatenia. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil,

svoju neúčasť do termínu konania pojednávania nijako neospravedlnil. Na pojednávaní bol prítomný
právny zástupca žalobcu, ktorý navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
Súd konštatoval, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného
podľa § 274 CSP. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia peňažnej sumy, t.j. splnenia povinnosti,
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného navrhol na pojednávaní žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas

predvolaný, pričom podľa názoru súdu žalovaného nebolo potrebné poučovať o následku nedostavania
sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, keďže bol zastúpený právnym zástupcom,
a napokon, žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Vzhľadom na
splnenie uvedených podmienok súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd dodal, že dňa
10.10.2018, t.j. deň po konaní pojednávania a vyhlásení rozsudku, bolo súdu doručené ospravedlnenie
neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní. Ospravedlnenie bolo datované dňom

08.10.2018, podľa elektronického registra však bolo súdu doručené až dňa 10.10.2018 o 8,50 hod. Toto
ospravedlnenie podľa súdu nebolo doručené včas, a preto na neho nemohol pri vyhlásení rozsudku
prihliadať.

2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že neboli splnené

podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zakotvenému
inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalovaného vyplýva, že tento inštitút slúži ako procesná sankcia zapasivitu žalovaného. Upozornil pritom, že vo vedenom súdnom konaní nebol nečinný. Podaním zo
dňa 08.10.2018 ospravedlnil neúčasť jeho právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň
09.10.2018,atozdôvoduneodkladnýchpracovnýchpovinnostiapracovnejvyťaženostivtomtotermíne,

ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania).
V ospravedlnení ďalej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň informoval
súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie
bolo pritom preukázateľne doručené súdu dňa 08.10.2018 (deň pred pojednávaním), a nie 10.10.2018
(po pojednávaní), ako súd v rozsudku nesprávne uviedol. Uvedenú skutočnosť preukazoval priloženou

doručenkou. Dodal, že zároveň ani nebol upovedomený súdom, že by jeho ospravedlnenie súd
neakceptoval. Mal za to, že ak by teoreticky súd mienil posúdiť ospravedlnenie ako nedôvodné, mal
v zmysle čl. 4 CSP per analogiam postupovať inter alia podľa § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne ho
upovedomiť, že ním uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti, nemieni akceptovať. Odhliadnuc od uvedeného poznamenal, že ak v zmysle právnej
teórie a praxe je vážnosť okolností ospravedlnenia vždy na posúdení a voľnej úvahe samotného súdu,

potom je nepochybnou kauzálnou povinnosťou súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o súdnom
posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Bezpochyby neexistuje žiadny relevantný dôvod, na
základe ktorého by bolo dôvodné upustiť od povinnosti súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu
o posúdení ňou uvádzaných dôvodov ospravedlnenia, ak sa rovnaká bezodkladnosť (resp. včasnosť)
podania ospravedlnenia má vzťahovať aj na samotnú dotknutú stranu pri podávaní ospravedlnenia.

Žalovaný mal ďalej za to, že napokon nebola splnená ani len kumulatívna podmienka na vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného uvedená v ustanovení § 274 písm. a) CSP, keďže v predvolaní
na pojednávanie nebol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie, čo nepopieral ani samotný súd v rozsudku. Dôvodil preto, že súd vydal rozsudok pre
zmeškanie žalovaného bez splnenia podmienok pre jeho vydanie, keďže bol v súdnom konaní aktívny,

ospravedlnil súdu svoju neprítomnosť na pojednávaní, informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci,
ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, nebol zo strany súdu bezodkladne po podaní
ospravedlnenia informovaný o jeho posúdení súdom a navyše v predvolaní na pojednávanie nebol
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
žiadajúc potvrdenie napadnutého rozhodnutia a priznanie náhrady trov konania. Tvrdil, že boli splnené
všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. Uviedol, že
CSP v dôvodovej správe uvádza, že daný predpis vychádza z diferenciácie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Obe formy tzv. kontumačného

rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v
absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie.
Pritom je však potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na formuláciu týchto zákonných ustanovení (§§ 273 a
274 CSP) je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním fakultatívne („súd môže
rozhodnúť“), a nie je viazané na návrh žalobcu, avšak rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného na pojednávaní je obligatórne („súd rozhodne“), za podmienky, že žalobca navrhol túto
formu rozhodnutia. Z uvedeného jasne vyplýva, že súd je po splnení všetkých zákonných podmienok
povinný kontumačný rozsudok vydať. Takéto rozhodnutie predstavuje sankciu za nedostavenie sa na
vytýčené pojednávanie. Ak by súd kontumačný rozsudok v tomto prípade nevydal, išlo by o porušenie
zásady právnej istoty, kontradiktórnosti a predovšetkým rovnosti strán, keďže strany sporu majú v

konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany. Okrem toho je v predmetnej dôvodovej správe uvedené, že
za ospravedlniteľné dôvody možno považovať iba tie dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie
akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe
zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto

nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 100/2011 a sp.zn. 4Cdo 184/2009 Uviedol, že je zrejmé, že ak
žalovaný vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní uviedol ako dôvod pracovnú vyťaženosť a
hospodárnosť konania, ide o okolnosť, ktorá je žalovanému vopred známa, a teda mal dostatok času
uskutočniť úkony za účelom odstránenia tejto okolnosti tak, aby sa mohol vytýčeného pojednávania

zúčastniť. Vzhľadom na uvedené preto nepochybne nejde o vážne okolnosti znemožňujúce žalovanému
účasť na pojednávaní, a preto v zmysle § 274 písm. b) CSP neospravedlnil svoju neprítomnosť včas
a vážnymi okolnosťami. Obdobne možno posúdiť aj situáciu, keď sa žalovaný ospravedlní v deň
pojednávania, hoci mu nič nebránilo ospravedlniť sa skôr. To, že žalovaný, resp. jeho zástupca doručísúdu svoje všeobecne koncipované ospravedlnenie do uskutočnenia pojednávania, ešte neznamená,
že tak urobil včas a že dôvody v ňom uvedené súd vyhodnotí za vážne. Hoci žalovaný doručil súdu
ospravedlnenie svojej neúčasti, uvedené nebolo možné považovať za včasné a odôvodnené vážnymi

okolnosťami. Zdôraznil, že predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 09.10.2018 bolo v danej
veci žalovanému doručené v dostatočnom časovom predstihu, pričom ospravedlnenie, ako aj sám
žalovaný tvrdil, bolo súdu zaslané dňa 08.10.2018. Žalovanému tak nič nebránilo zaslať súdu svoje
ospravedlnenie už skôr. Záverom uviedol, že všetky námietky žalovaného uvedené v predloženom
odvolaní považoval za neopodstatnené.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 391 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.
6. V zmysle opakovaných záverov Ústavného súdu SR každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so

zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti konať pred
súdom sa pritom rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých
procesným práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva. Odňatím možnosti konať sa v zmysle
uvedeného ustanovenia rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov.

7. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3
Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne
jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda
rozumieťibasamotnýpriebehkonania,nievšakkonečnérozhodnutiesúduposudzujúceopodstatnenosť

žalobou uplatneného nároku.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa

ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp.
zn. I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03 a IV. ÚS 252/04).

9. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé

konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.

10. Všeobecné súdy v občianskom (civilnom) súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či
formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je

materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).11. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle §
274 CSP, pričom bol toho názoru, že mal splnené podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia. Sám
v odôvodnení uviedol, že nebolo potrebné žalovaného poučovať o následku nedostavenia sa vrátane

možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, keďže žalovaný je zastúpený právnym zástupcom.

12. Podľa § 274 CSP na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní, ktorým súd
žalobe vyhovie, je potrebné kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok:
1. musí sa jednať o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP,

2. žalobca musí na pojednávaní navrhnúť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
3. súd žalovaného na pojednávanie predvolal riadne a včas,
4. v predvolaní žalovaného poučil o následku nedostavania sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie, a
5. žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a zároveň túto svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a
vážnymi okolnosťami.

13. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že v preskúmavanej veci je potrebné napadnutý
rozsudok pre zmeškanie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
pre nesplnenie zákonných predpokladov pre možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa §
274 CSP. Z obsahu spisu totiž odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie predvolal žalovaného na

pojednávanie (č.l. 51), ale v tomto predvolaní nebol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa
na pojednávanie a o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak súd prvej inštancie poukazoval v
napadnutom rozsudku na to, že nemal povinnosť žalovaného poučiť o možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie z dôvodu, že bol zastúpený právnym zástupcom, odvolací súd sa s touto argumentáciou
nestotožnil, nakoľko § 160 CSP stanovuje generálnu procesnú normu poučovacej povinnosti, avšak

v tzv. osobitných procesných postupoch upravených v tretej časti CSP, kde sa systematicky zaraďuje
v treťom diele inštitút rozsudku pre zmeškanie, je rozsah poučovacej povinnosti upravený odlišne, a
preto bolo nutné i v tomto prípade poučiť žalovaného o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie.
Uvedené korešponduje aj so súdnou praxou, napr. s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4Cob/133/2018 zo dňa 22.08.2019, kde sa uvádza výklad kolízie §§ 160 CSP a 274 CSP tak, že aj keď §

160 ods. 3 písm. b) CSP stanovuje vylúčenie všeobecnej poučovacej povinnosti, ak je strana zastúpená
advokátom, „toto neplatí, ak osobitné ustanovenie procesnej normy hovorí o obligatórnej poučovacej
povinnostisúdu(tedaipovinnostipoučiťomožnostivydaniarozsudkuprezmeškanie),čoplatívovzťahu
k obom stranám sporu, ktoré obe sú právne zastúpené advokátskymi spoločnosťami“.

14. Na základe vyššie uvedených argumentov odvolací súd zrušil rozhodnutie podľa § 389 písm.
b) CSP a v spojení s § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom
ďaľšími odvolacími námietkami, týkajúcimi sa nesplnenia aj iných zákonných predpokladov pre možnosť
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (včasnosť podaného ospravedlnenia) sa odvolací súd z dôvodu
hospodárnosti konania už nezaoberal.

15. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, vzhľadom na uvedené závery odvolacieho súdu, bude
zaoberať sa opätovne vecou v zmysle uplatnenej žaloby a znova rozhodnúť.

16. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže podľa § 396 ods. 3 CSP

rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).