Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/748/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205941
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615205941.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
proti povinnému: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX I., ustanovený opatrovník: F. A.,
zamestnanec Okresného súdu Lučenec, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,

PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn.
EX 5443/2015, o vymoženie 417,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/308/2015-17 zo dňa 29. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/308/2015-17 zo dňa 29. apríla 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 11Er/308/2015-17 zo dňa 29. apríla 2015 zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2014-2744 zo dňa 12.09.2014,
vydaný na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 25.04.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli

aj Všeobecné obchodné podmienky B., a.s. V bode IX odseku 3. uvedených Všeobecných obchodných
podmienok si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Vzhľadom na povahu zmluvných strán,
predmet podnikateľskej činnosti veriteľa a obsah zmluvy, okresný súd posúdil zmluvu uzavretú medzi
oprávneným a povinným ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Okresný súd na prebiehajúce exekučné konanie aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98
a na rozsudok Cofidis, C-473/00.
Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo
vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy
o úvere, kde povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť pri podpise zmluvy podpísať zmluvu bez takto

dojednanej rozhodcovskej doložky. Z uvedeného mal súd za preukázané, že veriteľ od počiatku takýmto
koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy
riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou
aj napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ podpisom zmluvy, obsahom ktorej je
rozhodcovská doložka sa vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu či už z nevedomosti alebo

nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom.Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola
v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa ust.

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných
strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. V dôsledku toho okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný
a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Preto

okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že

mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd
nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na

výkon rozhodnutia, alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za to, že
exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Súd

nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne
hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a
preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Zdôraznil, že jeho právny
predchodcaB.B.O.,a.s.priuzatváranírozhodcovskejdoložkypostupovalvsúladesust.§93bzákonač.
483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 153

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia
podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v
citovanomustanovení,akoajvprípadoch,keďexekučnýstav(čiužpovykonanítakýchtodôkazov,alebo
bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný
dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii

vyjadriť. Nesúhlasil s aplikáciou Smernice EHS č. 93/13/EHS. Poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky. Súd taktiež porušil právnu istotu a legitímne očakávania oprávneného, pretože
exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Nakoniec
uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Z uvedených dôvodov

navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Následne dňa 28.04.2015 súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-2744
zo dňa 12.09.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlomv Bratislave. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru
uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného - B.B. O., a.s., so sídlom v O. a povinným dňa
25.04.2008.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa §26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadostí písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (v platnom znení), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách , ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto

ustanovenia, sú platné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

Podľa §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je prekážka,
pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak
súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva, na základe ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu súladnosti

so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti
veriteľa (predchodcu oprávneného) z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, o plnení
z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal rozhodcovský
rozsudok. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka je

zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku
zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ
sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad
všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v
zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na

obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, len ťažko možno predpokladať,
že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3CdO/146/2011 zo dňa 13.10.2011, v

zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby exekučný
súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o akceptáciu
rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Odvolací súd uvádza, že Všeobecné obchodnépodmienky B. v bode IX. odseku 3. obsahujú samotný text rozhodcovskej doložky, z ktorej vyplýva, že
spory, nároky a prípadný rozpor vzniknutý zo zmluvy bude rozhodovaný pred Stálym rozhodcovským
súdomAsociáciebánk.Rozhodcovskúdoložkunemožnomaťzaprospešnúprespotrebiteľaajzdôvodu,

že bola súčasťou obchodných podmienok bez možnosti osobitného vyjednania a túto mohol spotrebiteľ
prehliadnuť.

V predmetnej veci exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na základe
nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci bol vydaný v rozhodcovskom

konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľným (vykazuje znaky
nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol
byť spôsobilým exekučným titulom. Skúmaniu prijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej
vznikol exekučný titul, predchádza skúmanie priznaného plnenia rozhodcovským rozsudkom, nakoľko

rozhodcovský rozsudok vzniknutý na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je nulitný.

Podľa ustanovenia § 93b ods. zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z

obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia
sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak

klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy preložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu
s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88l- odkazuje na O.s.p.).
Neskoršou novelizáciou ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná zákonom
č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009) aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka
povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a

umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009)

vyplýva pre banku povinnosť preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy a umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh.

V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa - banky,
aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom

viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ, mlčanie alebo nečinnosť
spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.

Na námietku porušenia právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a
právne obdobným veciam poverenie vydávajú aj zamietajú, odvolací súd uvádza, že nie je viazaný

právnym názorom iných senátov, resp. inými názormi krajských súdov. Súdy rôzne skutočnosti
posudzujú jednotlivo, preto odvolací súd aj túto námietku odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,

preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s
právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnomvzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky
nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť
spôsobilým exekučným titulom.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.