Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Czafiková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/777/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206209742
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2206209742.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, so
sídlom 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátom: JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému: H. I., A.. XX.XX.XXXX, W. X.. P.. I. XXXX/XX, XXX XX Q. P., vedenej u
súdnehoexekútora:JUDr.RudolfKrutý,ExekútorskýúradBratislava,Záhradnícka60,82108Bratislava,
o vymoženie 505,38 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený doručil dňa 13.09.2006 pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi návrh

na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného
titulu - rozhodcovský rozsudok rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 1367/06, zo dňa
24.04.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2006 a vykonateľnosť dňa 12.05.2006. Na
základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd dňa 21.11.2006
pod č.k. 8Er/777/2006-14 poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5201 011715*. Pôvodný súdny
exekútor na základe poverenia udeleného tunajším súdom začal nútený výkon rozhodnutia.

Dňa 05.04.2011 vydal tunajší súd pod č.k. 8Er/777/2006-27 uznesenie, ktorým súd vyhovel návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého.

Tunajší súd opätovne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučný titul, žiadosť

súdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,akoajpríslušnýspisrozhodcovskéhosúdu.Poichpreskúmaní
súd dospel k nasledovným zisteniam:

Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 26.545,- Sk spolu s 0,25 %
úrokom z omeškania denne zo sumy 17.640,- Sk od 08.04.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 6.427,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z

odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol
na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 08.09.2005, podľa ktorej Všeobecné obchodné podmienky
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. V nich sa v bode 17 Rozhodcovská doložka uvádza, že „všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a./
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, za písanou v obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútornýchpredpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b./ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné

strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Zmluva ako aj Všeobecné obchodné podmienky sú
súčasťou súdneho spisu.

Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená uvedenou rozhodcovskou doložkou.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje

voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na uvedené, konajúci súd sústredil súdny prieskum na bod 17
Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom je upravená rozhodcovská doložka.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 31 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., (účinného v čase vydania
exekučného titulu) v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov
rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 31 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (účinného v čase vydania

exekučného titulu) rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi
rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady
poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov.

Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského

rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).Podľa ust. § 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. proti rozhodnutiu súdu podľa
odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo inej právnej forme.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 1 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. (veta prvá) v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prípadoch, keď
k plneniu dochádza na území SR.

Podľa§2ods.1písm.a)zákonaoochranespotrebiteľač.634/1992Zb.vzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo

používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej
domácnosti.

Podľa§2ods.1písm.b)zákonaoochranespotrebiteľač.634/1992Zb.vzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky

alebo poskytuje služby.

Podľa § 2 ods.1 písm. g) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na
ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov.

Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako

spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z obsahu zmluvy,
keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná osoba sa zaviazala
tieto vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv.
„formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne
údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom
nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, oprávnený s povinným

uzavrel zmluvu o úvere, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela
v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou, alebo podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a
oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnený pri poskytovaní pôžičky
vystupovalvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,tedaakododávateľ.Ztohopotomjednoznačnevyplýva

aj to, že tento vzťah sa medzi nimi musí riadiť len zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy. Takže je potrebné mu poskytnúť právnu ochranu podľa režimu citovaných zákonov.
Nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.

V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy (08.09.2005)
nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53
ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). V zmysle § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné. § 53 ods. 3 OZ len príkladmo vymenúva niektoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa považujú za neprijateľné podmienky. Zo znenia zákona vyplýva, že
súd môže za neprijateľnú podmienku určiť aj takú, ktorá nie je výslovne uvedená medzi neprijateľnými
podmienkami vypočítanými v § 53 ods. 3 OZ.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez

návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej

právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§35Zákonaorozhodcovskomkonaníjetakpotrebné
pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, ako keby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie
ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len

na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je
súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne
orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc

teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán
určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Mnohokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde

teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.

Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskomkonanídávaniemožnosť,aleukladápovinnosťzastaviťexekučnékonanie,ktorézačalo
na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje
materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre

oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá
prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného
titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu.

Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného:

Ako už bolo uvedené vyššie, zmluvné strany v danom prípade dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským
súdom. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej

doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná
osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu

fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred
štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ si, ako slabšia strana
sporu, svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

Uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takáto podmienka sa
považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému

obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde. Tak mu
znemožňujevlastnedomôcťsasvojhoprávaastaviahodopozícienerovnocennéhoúčastníkaprávneho
vzťahu. Spotrebiteľ dáva touto rozhodcovskou doložkou právo výberu len tomu z účastníkov zmluvného
vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiska charakteru zmluvy, ktorou je zmluva o

spotrebiteľskom úvere, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ
ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o úvere, keďže tento má vrátiť
poskytnuté prostriedky a spravidla tento si svoju povinnosť voči dodávateľovi neplní. Okrem toho
rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy.
Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na

základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a
jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť,
lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy,
svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber, pričom
moholzmluvulenakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmvšeobecnýmobchodnýmpodmienkam

dodávateľa,tedavzmluvnomvzťahujednoznačnesilnejšiehoúčastníka.Idetedaoznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Navyše doložka
neboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahu.Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke - rozhodcovskej
doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.

Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské
konanie, aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným
titulom ( pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská
doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným
titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu

platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z
dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský
rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať.
Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré
nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.

Z uvedených dôvodov súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a exekúciu v plnom rozsahu zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd

(§ 204 ods. 1 O.s.p. v spojitosti § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Podanému odvolaniu môže v
celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého
stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4
O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.