Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118207223
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118207223.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. č. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Romanom Madom, advokátom so sídlom Gagarinova 32, 018 51
Nová Dubnica proti žalovanej X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, XXX XX C. zast. Advokátska
kancelária Rolníková, s.r.o. so sídlom Bottova 1913/20, 911 01 Trenčín, IČO 36 330 728 o neúčinnosť
darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.08.2018 domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva zo

dňa 10.09.2015 uzavretá medzi žalovanou a Rudolfom R. je voči žalobcovi neúčinná.

2. Uviedol, že 21.12.2012 bola medzi žalobcom a G. R. uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom G. R. sa
zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť do 31.12.2015. Dňa 10.09.2015 uzatvoril G. R. ako darca darovaciu
zmluvu, ktorou na žalovanú ako obdarovanú previedol podiel vo veľkosti 1 k celku pozemku reg. „C“
parc. č. XXXX a stavby súp. č. XX v k.ú. C.. O. konaním zmenšil svoj majetok, a tým ukrátil veriteľa
pri uspokojení jeho pohľadávky, pričom Okresný súd Trenčín vydal platobný rozkaz v konaní sp. zn.

15C/29/2018.

3. Žalobca označil nasledovné dôkazy: zmluvu o pôžičke, výpis z Listu vlastníctva č. XXXX, návrh na
vydanie platobného rozkazu, platobný rozkaz č.k. XXC/XX/XXXX-X zo dňa 18.07.2018.

4. Žalovaná uviedla, že žiada žalobu zamietnuť. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by
darovaním polovice predmetných nehnuteľností došlo k ukráteniu jeho pohľadávky. Nepreukázal, že by

G. R. nedisponoval žiadnym iným majetkom, z ktorého by nebolo možné uhradiť pohľadávku. Naopak
z katastra nehnuteľností z Listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX
vyplýva, že G. R. v samotnom k.ú. C. vlastní množstvo iného majetku, ako je napr. chata s pozemkom,
podiely na lesnom urbariáte, ornej pôde, či polovicu rodinného domu s pozemkom, pričom samotná
hodnota 1/2 rodinného domu s pozemkom je 22 000 €.

5. Žalovaná označila nasledovné dôkazy: Listy vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.

XXXX, č. XXXX, znalecký posudok, kolaudačné rozhodnutie na rekreačnú chatu, rozvodový rozsudok,
výzvu na vyporiadanie BSM, prehľad inzerovaných nehnuteľností.6. Žalobca ďalej uviedol, že dlžník G. R. má majetok, no ten je nespeňažiteľný. Podiely na urbáre sú
malé, chata vo vlastníctve dlžníka nemá takú hodnotu, aby uspokojila jeho pohľadávku.

7. Žalovaná nato uviedla, že tvrdenia o nespeňažiteľnosti majetku dlžníka sú absurdné a žalobca ich
nepreukázal.

8. Súd vykonal dokazovanie výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, zmluvou o pôžičke, platobným
rozkazom, výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, kolaudačným

rozhodnutím, rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 17Pc/24/2017 s doložkou
právoplatnosti, inzerátmi na č. l. 44-48, znaleckým posudkom na č. l. 49-71a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

9. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 vyplýva, že žalobca poskytol G. R. pôžičku v sume 20 000
€, ktorú sa G. R. zaviazal vrátiť do 31.12.2015.

10. Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/29/2018-9 zo dňa 18.07.2018 právoplatným
dňa 15.08.2018 bola G. R. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 000 € a nahradiť trovy konania
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 1 200 €. Medzi stranami nebolo sporné, že suma
20 000 €, na ktorej zaplatenie zaviazal súd G. R. predstavuje nezaplatenú sumu tvrdenej pôžičky.

11. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. vyplýva, že žalobkyňa a G. R. sú podielovými
spoluvlastníkmi každý v 1 k celku stavby rod. domu s.č. XX a pozemku parc. reg. „C“ parc. č.XXXX,
pričom ako vyplýva z darovacej zmluvy zo dňa 10.09.2015, ktorej vklad bol povolený pod P. žalovaná
predmetný podiel na uvedených nehnuteľnostiach nadobudla darovaním od G. R..

12. Zo znaleckého posudku č. 42/2018 znalca Y. K. vyplýva, že ku dňu 13.05.2018 bola všeobecná
hodnota domu s.č. XX a pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX v k.ú. C. XX XXX,XX €.

13. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. vyplýva, že G. R. je výlučným vlastníkom chaty súp. č. XXX,

pozemkov parc. reg „C“ parc. č. XXXX o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X o výmere 1628 m2, parc.
č. XXXX/X o výmere 48 m2.

14. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. vyplýva, že G. R. je výlučným vlastníkom pozemku parc. reg
„C“ parc. č. XXXX/X o výmere 51m2.

15. Z Listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre k.ú. C. vyplýva, že G. R. je podielovým spoluvlastníkom s
veľkosťou podielu 2/585 dvadsiatich siedmych pozemkov parc. reg. „E“ - trvalých trávnatých porastov.
16. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. vyplýva, že G. R. je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou
podielu XXX/XXXXX niekoľkých desiatok pozemkov parc. reg „E“ a „C“ - trvalých trávnatých porastov,

lesných pozemkov, zastavaných plôch a nádvorí, ornej pôdy i ostatnej plochy.

17. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z

jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

18. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou
prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.

19. Podľa § 42a ods. 3 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116
a 117 ), b) právnickou osobou, v
ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sauskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v
písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,

keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

20. Nato, aby sud určil neúčinnosť právneho úkonu musí byť preukázané splnenie troch podmienok,

ktoré musia byt splnené všetky, t.j. kumulatívne. Musí isť o právny úkon, ktorý veriteľa ukracuje, veriteľ
musí mať vymáhateľnú pohľadávku. Zároveň musí byť podaná žaloba v lehote troch tokov od právneho
úkonu. Dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností nesie žalobca.

21. Vzhľadom na to, že na vyhovenie žalobe, musela byť ako jedna z kumulatívnych podmienok
preukázaná zo strany žalobcu okolnosť, že darovacia zmluva ako právny úkon, žalobcu ukracuje, súd

sa z dôvodu hospodárnosti zaoberal po zistení, že žalobca má vymáhateľnú pohľadávku v sume 21 200
€, na základe právoplatného platobného rozkazu, či sa jedná aj o ukracujúci právny úkon.

22. O ukracujúci právny úkon sa okrem iného nejedná v prípade, ak dlžník má ďalší majetok, z ktorého
možno pohľadávku žalobu uspokojiť. To, že dlžník takýto majetok nemá musí preukázať žalobca.

V danom prípade žalobca toto nepreukázal, keď len tvrdil, že majetok žalobcu takú hodnotu nemá,
pričom žalovaná strana toto tvrdenie rozporovala. Bolo tak na žalobcovi, aby preukázal, že majetok
žalobcu nepostačuje na uspokojenie jeho pohľadávky. Keďže toto nepreukázal, pričom z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že dlžník je vlastníkom či spoluvlastníkom desiatok nehnuteľností, nemožno
už z tejto skutočnosti dovodiť, nemožnosť upokojenia žalobcovej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu

súd žalobu zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu jeho
pohľadávky teda, že sa darovaním jednalo o ukracujúci právny úkon. Naopak na druhej strane žalovaná
strana preukázala už len samotným znaleckým posudkom, že hodnota 1 nehnuteľností, ktoré po
darovaní ostali v majetku dlžníka dosahuje 22036 €, a teda už len tento dlžníkov majetok prevyšuje
vymáhateľnú pohľadávku žalobcu v sume 21 200 €, pričom dlžník odhliadnuc od majetku, ktorý má

v podielom spoluvlastníctve, je navyše výlučným vlastníkom rekreačnej chaty s pozemkami, ktorého
takisto môžu súžiť na uspokojenie jeho pohľadávky, pričom žalobca údajnú nízku cenu aj týchto
nehnuteľností nepreukázal.

23. K zamietnutiu žiadosti o odročenie pojednávania dôvodenej tým, že žalobca si dva dni pre

pojednávaním zvoli ako zástupcu advokáta a nutnosťou naštudovania spisu jeho právnym zástupcom,
súd uvádza, že neskoré zvolenie advokáta zo strany žalobcu, nie je ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý
možno pojednávanie odročiť, keďže od podania žaloby 09.08.2018 do termínu pojednávania, na ktoré
bol žalobca predvolaný skoro dva mesiace pred pojednávaním, mal žalobca dostatok času na jeho
zvolenie.

24. Súd nevykonal dokatovanie uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, ktorým žalovaná
mala v úmysle preukázať fiktívnu pôžičku. Súd uvádza, že uvedený dôkaz nevykonal z dôvodu jeho
nadbytočnosti, nakoľko na samotný záver súdu o zamietnutí žaloby by nemal vplyv.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Žalovaná mala v konaní plný úspech, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto jej súd

priznalprávonaplnúnáhradutrovkonaniaprotižalobcovi.Ojejvýškebuderozhodnutépoprávoplatnosti
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd dodáva, že pre
nepriznanie náhrady trov konania nevidel dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý mal spočívať v tom, že
zástupca žalobu nemal dostatok času oboznámiť sa so žalobou a upozorniť žalobcu na možný neúspechv spore, keďže každý musí počítať s tým, že v prípade neúspechu bude hradiť trovy druhej strane,
pričom možnosť konzultovať žalobu s advokátom mal žalobca už pred podaním žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.