Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19P/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219207419
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219207419.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

Z. S. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa rodičov: O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č.
XX, E. a R. S., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, E., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh otca z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.8.2019 otec žiadal o zníženie výživného zo sumy 100 € na 50 €
z dôvodu straty zamestnania a dlhodobej práceneschopnosti. Uviedol, že za bývanie platí 100 €, za
stravu platí 100 €, výživné platí pravidelne v sume 100 €. Upozornil na to, že matka neakceptuje jeho
právo styku s maloletým.

2. Matka s podaným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že náklady na syna sa od poslednej úpravy zvýšili,
a to vzhľadom na jeho zdravotný stav, pretože je nevyhnutné špeciálne stravovanie v dôsledku alergie
na bielkoviny, alergiu na kravské mlieko, laktózu, histamínovú intoleranciu vyžaduje prevažne bio stravu
so zníženým obsahom histamínu, laktózy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Každé 3 mesiace synovi
kupuje oblečenie a obuv. Jeden teplý obed denne pre ňu a syna predstavuje sumu 90 € mesačne,
ostatná strava 190 € mesačne. Matka spolu so synom žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi,

ktorí sú obaja dôchodcovia. Pretože ich dôchodok nepostačuje na úhradu všetkých nákladov za bývanie
im matka prispieva sumou 240 € mesačne. Poukázala na to, že otec žije v spoločnej domácnosti so
svojou mamou, ktorá má príjem vyšší ako 600 € mesačne, s bratom, ktorý má rovnako príjem cez
600 € mesačne a s otcom, ktorý poberá invalidný dôchodok, čiže spoločný príjem domácnosti otca
vysoko prevyšuje príjem matky a jej rodičov. Matka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 170 €
mesačne a je na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 254 €. Ani po skončení
rodičovskejdovolenkynepredpokladá,žesabudemmôcťzamestnaťnaplnýpracovnýúväzokvzhľadom

na svoju diagnózu a status čiastočnej invalidity. Od augusta 2019 si otec neplní vyživovaciu povinnosť,
posledných 5 mesiacov platí len 50 € mesačne. Návrh otca považuje za účelový, zdôraznila, že problém
s chrbticou mal otec už v čase narodenia maloletého a jeho zdravotný stav mu nebráni vykonávať ľahšie
práce.

3. Uznesením zo dňa 22.10.2019 súd maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce,
sociálnych veci a rodiny Košice. Úrad dňa XX.XX.XXXX oznámil, že otec sa odmietol dostaviť na

pohovor s kolíznym opatrovníkom, všetky potrebné informácie bol ochotný oznámiť až na súde. Matka
oznámila, že otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho podala trestné oznámenie.
Potvrdila, že otec sa s maloletým nestretáva, pretože podľa matky jeho vyjadrenia ohrozujú priaznivý
vývoj syna. Spôsobuje mu psychické traumy a vyhráža sa mu, v dôsledku čoho sa syn otca bojí. Keďprebiehali stretnutia, u maloletého sa začali prejavovať viaceré somatické problémy ako pomočovanie a
nespavosť. Preto bol posledný styk otca s maloletým realizovaný X.X.XXXX. Z. je s otcom v občasnom
kontakte cez sociálne siete, otec sa na dieťa nikdy nepýta, vždy len rieši peniaze a osočuje ju.

Matka je na čiastočnom invalidnom dôchodku, rodičom prispieva na bývanie 240 €, na stravu 160
€, za mobil 25 €, pravidelné na lieky 25 €. Matka spolu so synom býva v trojgeneračnom rodinnom
dome vo vlastníctve rodičov matky. Matka s maloletým majú dispozícii jednu bytovú jednotku, v ktorej
sa nachádzajú 3 miestnosti. Ide o štandardne vybavenú domácnosť hygienicky dobre udržiavanú,
dieťa má v domácnosti vytvorené vhodné prostredie a sú zabezpečené všetky jeho potreby. Maloletý

nenavštevujematerskúškolu,pretoževdôsledkujehonepriaznivéhozdravotnéhostavuhodomaterskej
školy nechceli prijať. Má diagnostikovanú histamínovú intoleranciu, alergiu na kravské mlieko, vyžaduje
diétne stravovanie a pravidelné užívanie liekov. Navštevuje špecializované ambulancie endokrinológiu,
alergológiu, metabolickú poradňu a psychiatriu. Úrad uzavrel, že zníženie výživného nie je v záujme
maloletého a vzhľadom na zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť odporúčal, aby návrh otca
zamietol.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Pojednávania vytýčeného na deň 21.1.2020 sa ani
jeden z rodičov bez ospravedlnenia nezúčastnil. Pojednávanie vytýčené na 17.3.2020 bolo z dôvodu
opatrení súvisiacich s ochorením Covid -19 zrušené, avšak matka 4 dni pred termínom súdu oznámila,
že zo zdravotných dôvodov sa pojednávania nemôže zúčastniť, lekárske potvrdenie nepredložila.

Následne pojednávanie nariadené na 5.6.2020 súd odročil z dôvodu neprítomnosti matky, ktorá dva dni
pred pojednávaním ospravedlnila svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov s tým, že lekárske potvrdenie
predloží dodatočne (nepredložila). Pojednávania nariadeného na 8.9.2020 sa matka opäť nezúčastnila,
elektronicky, deň pred pojednávaním, požiadala o ospravedlnenie z dôvodu ochorenia maloletého,
pričom lekárske potvrdenie opäť nepreložila. Súd matke oznámil že jej ospravedlnenie neakceptuje,

načo obratom oznámila, že už od syna ochorela aj ona, opäť nepredložila žiadne lekárske potvrdenie.
Súd matke oznámil, že jej ospravedlnenie neakceptuje a pojednával v neprítomnosti matky, pričom za
jej obštrukčné správanie jej bola uznesením zo dňa 8.9.2020 uložená poriadková pokuta. Vykonaným
dokazovaním súd zistil nasledovný skutočný stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 27P/245/2015 - 79 zo dňa 14.9.2016 súd schválil dohodu
rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti matky, obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec
sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 € mesačne od podpísania dohody.
Styk ostal neupravený. Styk otca s maloletým bol na návrh otca upravený rozsudkom Okresného súdu

Košice II č.k. 19P/193/2017 - 103 zo dňa 22.3.2019, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o úprave
styku otca s maloletým.

6. V čase schválenie rodičovskej dohody, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou
100 € mesačne bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 €

a prídavok na dieťa vo výške 23,52 €, zároveň peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
na diétne stravovanie v sume 18,39 €. Bola poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške
161,90 € mesačne. Otec bol zamestnaný s mesačným príjmom v priemere 421 €.

7. Lustráciu v sociálnej poisťovni súd zistil, že matka je evidovaná ako čiastočný invalidný dôchodca s

výškou invalidného dôchodku 175,50 € mesačne ku dnu 21.10.2019. Otec bol za obdobie od 1.5.2018
do 30.4.2019 zamestnaný v spoločnosti Y. Z. & K. s.r.o., vymeriavací základ otca bol za posledných 12
mesiacov zamestnania v priemere 647 €.

8. Zamestnávateľ otca, spoločnosť Y. Z. & K. s.r.o., súdu oznámila, že pracovný pomer otca bol skončený

z dôvodu uplynutia doby určitej, na ktorú bol uzavretý, dňa 30.4.2019.

9. Otec dňa 5.3.2020 písomne čestne vyhlásil, že nevlastní žiaden majetok, žiadnu nehnuteľnosť, auto,
na účte nemá žiadne financie a je dlhodobo práceneschopný.

10. Dňa 13.3.2020 matka súdu písomne oznámila, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
žiadne sporenie ani účet, jej jediný príjem je rodičovský príspevok vo výške 262 €, čiastočný invalidný
dôchodok vo výške 182 € a výživné vo výške 100 €, od augusta 2019 len 50 €. Mesačné výdavky na
lieky má vo výške 60 €, v ostatných výdavkov zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach.11. Súd otca opakovane vyzval na predloženie lekárskej správy potvrdzujúcej skutočnosť, že nemôže
vykonávať žiadnu prácu a na preukázanie majetkových pomerov. Otec lekárske potvrdenie v zmysle

výzvy súdu napriek opakovaným výzvam ani raz nepredložil, predložil len potvrdenie o dočasnej
práceneschopnosti, v zmysle ktorého táto trvala od 2.5.2019 a zároveň predložil kópiu lekárskej správy z
neurologického vyšetrenia z októbra, novembra a decembra 2019 z ktorých však nevyplýva skutočnosť,
že by otec nemohol pracovať, záverom je opakovane konštatované, že chrbtica je nebolestivá.

12. Z výpovede otca na pojednávaní vyplynulo, že v čase podania návrhu bol v dôsledku bolesti chrbtice
práceneschopný, práceneschopnosť trvala 11 mesiacov, potvrdenie o skončení práceneschopnosti
nepredložil. Aktuálne je nezamestnaný, jeho príjem sa znížil, preto žiadal, aby bolo výživné znížené
nie na 50 € ale na 30 €, pretože jeho majetkové pomery mu neumožňujú platiť vyššie výživné. Otec
potvrdil, že s kolíznym opatrovníkom nespolupracoval, a to z toho dôvodu že nevidel dôvod, prečo by
mal spolupracovať s úradom, keď matka neakceptovala rozhodnutie súdu a neumožnila stretávanie sa

otca s maloletým pred úradom. Otec nastúpil na PN od 2.5.2019. Bezprostredne pred nástupom na
nemocenskú mu skončil pracovný pomer so spoločnosťou Y. Z. O., kde pracoval ako skladník. Jeho
príjem bol 500 - 600 € mesačne. Po skončení PN poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 360 €.
Potvrdil, že jeho zdravotný stav mu nebráni pracovať. S prácou je to zložité, poslal nejaké žiadosti, ale
nikto sa mu neozval. Vyštudoval stredné odborné učilište stavebné bez maturity, doteraz pracoval len

ako skladník. Syna nevidel už viac ako 3 roky, na úrade sa s ním stretol iba raz, otec na úrad chodil,
matka nie. Nedávno mu zomrel otec, ktorý vnuka nevidel. Podal návrh na výkon rozhodnutia, trestné
oznámenianamatku,vzúfalstvepodalnávrhnazvereniedieťaťadosvojejosobnejstarostlivosti,ktoréje
vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 17P/36/2020. Žiadne listinné dôkazy na pojednávanie
opäť nepriniesol.

13. Otec bol na každom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil a ktorom sa matka nezúčastnila verbálne
agresívny, vulgárny, opakovane sa vyjadril, že matka koná obštrukčne a aj keby ho mali zavrieť, výživné
platiť nebude, pretože matka mu nedovolí stretávať sa so synom, on podáva návrhy, trestné oznámenia,
nikto nič nerobí, súd nekoná.

14. Vzhľadom k skutočnosti, že otec nepreukázal svoje tvrdenia žiadny listinnými dôkazmi ani na
písomnú výzvu súdu a ani na žiadnom z pojednávaní, súd po vypočutí otca odročil pojednávanie a
otcovi uložil v lehote 20 dní predložiť kópiu listinných dôkazov, preukazujúce jeho tvrdenia, s dôrazom
na potvrdenie o zaplatenom výživnom, rozhodnutie úradu práce o výške dávky v nezamestnanosti, o

zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie o skončení pracovného pomeru, trvaní
práceneschopnosti a hľadaní zamestnania.

15. Otec písomným podaním zo dňa 22.9.2020 predložil kópiu potvrdení o zaplatení výživného z ktorých
vyplýva,žedojúla2019prispievalnavýživumaloletéhomesačnýmvýživnýmvovýške100€,odaugusta

2019 do marca 2020 vo výške 50 € a v mesiacoch jún, júl a august 2020 sumou 30 €. Zároveň predložil
kópie platobných dokladov SIPO II na meno N. S. na úhradu 284,89 € ako poplatok za plyn, elektrinu,
C., rozhlas a TV, doúčtovanie RTVS, v septembri 2020, na meno N. S. na sumu 270,97 € ako záloha
za plynu, elektrinu a C. za mesiac august 2020 a na meno A. S. na sumu 199,61 € rozhlas a televízia
a C. za obdobie júl 2020.

16. Na pojednávaní dňa 1.12.2020 otec oznámil ďalšiu zmenu pomerov na jeho strane, naďalej je
evidovaný uchádzač o zamestnanie, avšak už nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, takže nemá
žiadny príjem. Žiadnu prácu si nenašiel, rozposielal nejaké životopisy ale zamestnať sa mu nepodarilo,
nikto sa mu neozval. Nevie to dokázať, nemá so sebou žiadne papiere. Úrad práce mu prácu nenašiel.

Uviedol, že žije zo vzduchu. Otec bol verbálne agresívne, vulgárny, na opakované upozornenia zo
strany súdu na svoje prejavy uviedol: „Úrad práce na mňa serie! Žijem v K.táte, a takto k tomu budem
pristupovať aj ja!“ Žije v spoločnej domácnosti so svojou mamou, ktorá pracuje ako učiteľka v materskej
škôlke a so svojím bratom, ktorý má 31 rokov a pracuje v nejakej počítačovej firme. Svojej matke
prispieva na bývanie 30 € mesačne, pretože nejaké peniaze ešte mal. Otec nepracuje nikde, a to ani

brigádne. Uviedol, že má skončenú len základnú školu, zdravotný stav má dobrý. Operáciu platničiek
odmietol, pretože počul, že by sa to mohlo ešte zhoršiť a mal obavy. Aktuálne je stav stabilizovaný,
nenavštevuje žiadne rehabilitácie ani nič podobné.17. Z výpovede matky vyplynulo, že nesúhlasí s návrhom na zníženie výživného. Správanie otca
považuje za účelové. Predovšetkým takmer rok trvajúca práceneschopnosť bola len účelová, išlo mu
len o zníženie výživného, len nepočítal s tým že konanie bude trvať tak dlho. S otcom žila v spoločnej

domácnosti, jeho zdravotný stav pozná, problém s platničkami má minimálne posledných 9 rokov,
nie je to žiadna nová situácia. Matka sama je čiastočne invalidná dôchodkyňa, aktuálne jej pred
mesiacom skončila predĺžená rodičovská dovolenka z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu maloletého. V dôsledku jeho zdravotného stavu ho odmietli prijať do škôlky, nevzali ho ani do
prípravky, pred nástupom na základnú školu, do ktorej nastupuje v septembri 2021. Predprípravu na

základnú školu vybavuje matka cez Pedagogicko - poradenské centrum. Od novembra 2020 matka
poberá už len čiastočný invalidný dôchodok, aktuálne vo výške 182 € a prídavok na dieťa. Matka
má priznaný rozsah invalidity 47 % s diagnózou chronická pankreatitída. Poberá tiež 17 € príspevok
na diétne stravovanie na seba. Syn má naďalej metabolické problémy, histamínovú intoleranciu,
autoimunitné ochorenie štítnej žľazy a aj epileptické záchvaty. Maloletý naďalej vyžaduje celodennú
starostlivosť, matka sa nemôže zamestnať kým nenastúpi syn do školy. Jej zdravotný stav jej neumožní

zamestnať sa na plný pracovný úväzok.

18. Kolízna opatrovníčka odporučila návrh otca zamietnuť s poukazom na dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav maloletého, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, ako aj na skutočnosť, že od
poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletého.

19. Na základe uvedeného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

20. Podľa ust. § 62 zákona č. 36/2005 o rodine ( ďalej len ZOR)
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

21. Podľa ust. § 63 ZOR
(1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu

sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

22. Podľa ust. § 75 ZOR
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.23. Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 ZOR o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Podľa ust. § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). Rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozsah vyživovacej povinnosti otca voči
maloletému bol naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27P/245/2015 - 79 zo dňa
14.9.2016, ktorým súd schválil dohodu rodičov. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého
mesačným výživným vo výške 100 €. V rozhodnom čase bol otec zamestnaný, jeho priemerný mesačný
príjem bol 421 €. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo

výške 203,20 €, prídavok na dieťa vo výške 23,52 €, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov na diétne stravovanie v sume 18,39 € a čiastočný invalidný dôchodok vo výške 161,90 €
mesačne. V čase podania návrhu otcovi skončil pracovný pomer na dobu určitú, v ktorom dosahoval
priemerný príjem 500-600 € podľa jeho vyjadrení, z výpisu zo sociálnej poisťovne však vyplynulo, že
otcov priemerný vymeriavací základ, t.j. hrubý príjem bol 647 €. Následne bol otec od 2.5.2019, teda

bezprostredne po skončení pracovného pomeru práceneschopný, dobu skončenia práceneschopnosti
nevedel presne uviesť, cca 11 mesiacov, rovnako ako nevedel presne uviesť zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, listinné rozhodnutie o tejto skutočnosti ani o výške dávky v nezamestnanosti
napriek opakovaným výzvam súdu nepredložil. V čase rozhodnutia súdu už otec nemal nárok na dávku
v nezamestnanosti, naďalej je evidovaným uchádzačom o zamestnanie, ktorú skutočnosť žiadnym

spôsobom nepreukázal. Otec si odporoval v tom, aké vzdelanie má ukončené. Na pojednávaní dňa
8.9.2020 uviedol, že má skončené stavebné učilište, na poslednom pojednávaní uviedol, že má len
základnú školu. Potvrdil, že jeho zdravotný stav je stabilizovaný, nebráni mu v práci, posledných
12 rokov pracoval vždy ako skladník. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si nejakým spôsobom
hľadal zamestnanie, naopak vulgárnym a verbálne arogantným spôsobom prenášal zodpovednosť

za svoj stav na príslušné štátne orgány. Napriek opakovaným výzvam súdu otec svoje majetkové
pomery žiadnym spôsobom nepreukázal, z čestného prehlásenia, ktoré súdu predložil vyplýva, že
je vlastníkom účtu, na ktorom podľa jeho vyjadrení nemá žiadne prostriedky, listinnými dôkazmi túto
skutočnosť nepreukázal. Podľa jeho vlastných vyjadrení žije zo vzduchu. Aj keď otec svoj návrh
podal s odôvodnením, že v čase podania návrhu bol práceneschopný, pričom preukázal začatie

práceneschopnosti bezprostredne po skončení pracovného pomeru z dôvodu uplynutia doby určitej, na
ktorú bolpracovnýpomeruzavretý,vďalšomhodnotísúdsprávaniesaotcaakopasívneaúčelové.Otec
sa síce fyzicky zúčastnil okrem jedného všetkých pojednávaní, ktoré súd odročil z dôvodu neprítomnosti
matky, avšak napriek opakovaným písomným výzvam a následne aj na pojednávaní uloženej povinnosti
nepreukázal svoje majetkové pomery, ani skutočnosť, že by mu jeho zdravotný stav bránil vykonávať

prácu. Naopak bezprostredne pred uplynutím doby, kedy by bol otcov zdravotný stav prehodnotený
Sociálnou poisťovňou ukončil práceneschopnosť. Podľa vlastných vyjadrení má problém s platničkami,
bola odporúčaná operácia, ktorú odmietol, pretože mal obavy, aby sa jeho stav ešte nezhoršil. Podľa
jeho vyjadrení sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, počas prvých 6 mesiacov mu vznikol nárok
na dávku v nezamestnanosti vo výške 360 €. Následne v čase rozhodovania súdu už nárok na dávku

podľa jeho vyjadrení nemá, je dobrovoľne nezamestnaný. Nepreukázal, že by vyvinul akúkoľvek snahu
zamestnať sa. Odmietol spolupracovať s kolíznym opatrovníkom, neustále nekriticky opakoval, že súdy
nekonajú, svoju pasivitu v dôkaznej povinnosti nevedel vysvetliť. Jednoznačne podmieňoval platenie
výživného umožnením styku s maloletým. V čase rozhodovania súdu vyhodnotil svoj zdravotný stav ako
stabilizovaný, bez existujúcej prekážky zamestnať sa.

26. Mesiac pred rozhodnutím súdu matke skončila predĺžená rodičovská dovolenka ktorá jej bola
priznaná v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu maloletého. Uvedená skutočnosť
nebolasporná,súdubolaznámazpredchádzajúcehosúdnehokonaniavedenéhopodspisovouznačkou
19P/193/2017, z uvedeného dôvodu súd túto skutočnosť považoval za preukázanú. Rovnako mal súd

za preukázané, že matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, v čase rozhodovania súdu
vo výške 180 € mesačne. Príjem matky preto aktuálne prestavuje len invalidný dôchodok a prídavok
na dieťa.27. Maloletý mal v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom 2 roky, aktuálne má 6 rokov, v
septembri nastúpi na základnú školu, materskú školu nenavštevoval z dôvodu zdravotného stavu, ktorý
bol klasifikovaný ako dlhodobo nepriaznivý, čo mal súd za preukázané zo skutočnosti, že matke bol

priznaný nárok na rodičovskú dovolenku do 6 rokov veku dieťaťa, pričom žiaden z účastníkov túto
skutočnosť nenamietal, súd preto nepovažoval za potrebné dokazovať uvedenú skutočnosť ďalšími
listinnými dôkazmi. Je nepochybné, že bežným plynutím času došlo za uvedené obdobie k zvýšeniu
výdavkov na maloletého, v danom prípade je potrebné zohľadniť jeho zdravotný stav, ktorý odôvodňuje
vyššie výdavky na stravu, zdravotnú starostlivosť a v neposlednom rade aj na osobnú starostlivosť.

28. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality ( §75
ods. 1,2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na
skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza
z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu

práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 236/2018). Podľa vyjadrení otca posledných 12 rokov
pracoval ako skladník. Lustráciou na internete, napr. na stránke S..sk súd zistil, že v Košickom kraji
v čase rozhodovania súdu viacero zamestnávateľov ponúkali pracovnú pozíciu skladník, s príjmom v
rozsahu 650 - 800 €. Rovnako trh ponúka prácu aj pre nekvalifikované pracovné sily. Pokiaľ má otec
skončené stavebné učilište, v tomto obore sa príjem pohybuje v rovnakom až vyššom rozsahu.

29. Vzhľadom k skutočnosti, že rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému bol cit. súdnym
rozhodnutím upravený, rozhodujúcim kritériom pre posúdenie oprávnenosti návrhu je preukázanie
kvalifikovanej zmeny pomerov na strane účastníkov konania, ktorá opodstatňuje zmenu existujúceho
súdneho rozhodnutia. Vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil tak, že v danom prípade došlo k

podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, kde otec v čase podania návrhu
bol práceneschopný a teda jeho príjem sa znížil, avšak na strane dieťaťa došlo k zvýšeniu nárokov na
zabezpečenie jeho základných potrieb, ktoré v prevažnom rozsahu zabezpečuje matka nielen osobnou
starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení ale aj finančne. V čase rozhodovania súdu došlo k
zmene pomerov aj na strane matky, ktorej sa v dôsledku skončenia rodičovskej dovolenky príjem znížil,

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého, ktorý aktuálne ešte nenastúpil na základnú školu
jej neumožňuje zamestnať sa. Na druhej strane v čase rozhodovania súdu je otec zdravý, na jeho
strane neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila riadne sa zamestnať, vzhľadom k vyššie uvedenému
správaniu otca je namieste aplikovať princíp potencionality príjmu, v zmysle ktorého je otec schopný
dosiahnuť príjem minimálne 600 € mesačne. Aj keď v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých

je súd povinný zistiť skutočný stav veci, nezbavuje to účastníka konania povinnosti preukázať svoje
tvrdenia a skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Súd zdôrazňuje, že žiaden právny predpis
neukladá rodičom povinnosť pracovať, avšak zákon o rodine určuje rodičom povinnosť plniť si voči
deťom vyživovaciu povinnosť. V danom prípade výživné na maloletého bolo dohodou rodičov stanovené
na 100 € mesačne, čo je len 3,33 € na deň, ktorá suma v žiadnom prípade nemôže pokryť uspokojenie

ani základných potrieb maloletého vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav. Každý z rodičov je povinný
upraviť svoje pomery tak, aby dokázal zabezpečiť uspokojenie minimálne základných potrieb dieťaťa.
Otec napriek opakovaným výzvam nepreukázal, žeby vyvinul akúkoľvek snahu upraviť svoje majetkové
pomery.

30. Vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil tak, že k zníženiu príjmu na strane otca došlo jeho
zavinením, pretože svoje zdravotné problémy v dôsledku ktorých podal návrh dlhodobo neriešil žiadnym
spôsobom, okolnosti svedčia skôr účelovému konaniu otca. Nepreukázal, že by mu zdravotný stav
bránil vo výkone práce. V čase rozhodovania súdu je namieste v otázke príjmu otca aplikovať princíp
potencionality príjmu, pretože otec je dobrovoľne nezamestnaný a nepreukázal žiadnu snahu upraviť

svoje majetkové pomery. K zníženiu príjmu došlo aj na strane matky, a to na rozdiel od otca z
objektívnych dôvodov - skončenie rodičovskej dovolenky, pričom má dlhodobo priznanú invaliditu v
rozsahu 47 %, čo spôsobuje prekážku v možnosti riadne sa zamestnať. Na strane maloletého naopak
došlo za posledné 4 roky k zvýšeniu výdavkov na uspokojenie nielen jeho základných potrieb súvisiacich
s rastom a vývinom, ale aj k zvýšeniu výdavkov súvisiacich s jeho zdravotným stavom. Zníženie

výživného v danom prípade po zhodnotení všetkých uvedených skutočností nie je v záujme maloletého,
súd preto návrh zamietol.

31. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol. ( § 57 CMP.)Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Matka a kolízna opatrovníčka sa vzdali práva podať odvolanie, preto im toto právo nepatrí.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil