Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119297403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:6119297403.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: Z. E., H.. XX.XX.XXXX,

bytom H. XXXX/X, XXX XX Š., právne zastúpeného JUDr. Borisom Štanglovičom, advokátom so sídlom
Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanej: O. Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX/XX, XXX XX
Z., právne zastúpenej JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra, o
zaplatenie 6.571,20 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.05.2019 domáhal, aby

súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 5.800 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.000 eur
od 20.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 20.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od
20.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 20.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od
20.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 20.04.2019 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,10 % denne
zo sumy 1.000 eur od 20.09.2018 do 23.05.2019, zo sumy 1.000 eur od 20.11.2018 do 23.05.2019, zo
sumy 1.000 eur od 20.12.2018 do 23.05.2019, zo sumy 1.000 eur od 20.02.2019 do 23.05.2019, zo
sumy 1.000 eur od 20.03.2019 do 23.05.2019, zo sumy 800 eur od 20.04.2019 do 23.05.2019 a náhradu

trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou, ktorej
predmetom bola suma 9.800 eur sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.800 eur,
a to v mesačných splátkach po dobu 10 mesiacov. Na základe tejto ústnej zmluvy o pôžičke uzavreli
zmluvnéstranydňa10.07.2018dohoduovyporiadanídlhuvsplátkach,vktorejsadohodliajnaspôsobe,
na základe ktorého žalovaná pôžičku žalobcovi vráti. Vzhľadom na to, že žalovaná si svoju povinnosť

splácať pôžičku prestala plniť, vyzval ju k plneniu výzvou zo dňa 12.04.2019, na ktorú však žalovaná
nereagovala. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil Dohodu o vyporiadaní dlhu v splátkach a
dohodu o urovnaní zo dňa 11.07.2018 a výpisy zo svojho účtu.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 18.06.2019 platobný rozkaz sp. zn. 6Up/649/2019,
proti ktorému podala žalovaná vecne odôvodnený odpor, o ktorej skutočnosti súd upovedomil žalobcu
a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy navrhol pokračovanie v konaní na

súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca v zákonnej lehote
navrhol pokračovanie v konaní a tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 18.07.2019.4.Žalovanávpodanomodporeuviedla,ženikdyžiadnuústnuzmluvuopôžičkesožalobcomneuzavrela.
Nikdy jej zo strany žalobcu neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky formou pôžičky. Nakoľko
zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie

predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami
právny vzťah z pôžičky nevznikne. Žalovanú sumu poprela v celom rozsahu. Dohodu o vyporiadaní dlhu
v splátkach uzavrela pod nátlakom za nápadne nevýhodných podmienok, pričom pri jej podpise bola
uvedená do omylu a má za to, že táto zmluva predstavuje zastieraný právny úkon zo strany žalobcu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že procesná obrana žalovanej je účelová a nezakladajúca sa
na pravde. Žalovaná svoj dlh čiastočne plnila, a teda jej tvrdenie o neexistencii žalovanej pohľadávky
je zjavne zavádzajúce.

6. Žalovaná v duplike zopakovala svoje predchádzajúce vyjadrenia a doplnila, že Dohodu o vyporiadaní
dlhu v splátkach podpísala pod nátlakom, a to v čase, keď sa jej syn nachádzal vo väzbe a bol na ňu

zo strany žalobcu vyvíjaný nátlak. Žalobca mal pre jej syna vykonať nejaké stavebné práce na jeho
nehnuteľnosti, avšak nie ako fyzická osoba, ale ako spoločnosť. Ani o tejto skutočnosti však neexistujú
žiadne doklady. Do dnešného dňa nebola zo strany žalobcu vystavená žiadna faktúra ani obdobný
doklad, ktorý by zaväzoval syna žalovanej k úhrade akejkoľvek čiastky. Žalovanú nemožno zaviazať
k úhrade čiastky vo výške istiny 5.800 eur, úrokov a zmluvnej pokuty vyplývajúce z fiktívnej zmluvy o

pôžičke, keď k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov neprišlo. Žalovaná nikdy neuznala dlh za
svojho syna. Úhrady vykonala z dôvodu strachu a obavy, čo jej žalobca môže urobiť. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, kedy a za akých okolností mal finančné prostriedky žalovanej odovzdať,
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že tieto finančné prostriedky žalovaná prevzala. Nakoľko žalobca i
napriek vedomosti, že žiadna pôžička neexistovala, finančné prostriedky nikdy žalovanej neodovzdal,

navrhla, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vyžiadaním dôkazov od žalobcu za
účelom preukázania sumy, ktorá mala byť predmetom zmluvy o pôžičke a dôkazu o odovzdaní
finančných prostriedkov žalovanej, výsluch syna žalovanej P. Z.. Tvrdila, že výsluchy osôb preukážu
jej tvrdenia, že nikdy k zmluve o pôžičke nedošlo a nedošlo ani k reálnemu odovzdaniu peňazí. Dôkaz
svedčiaci o pravdivosti tvrdení žalovanej preukazujú aj výpisy, ktoré predložil samotný žalobca, kde pri

jednotlivých úhradách je uvedená poznámka „Dlh P. Z. za stavbu“. Žalobca si spôsobom odporujúcim
dobrým mravom ako aj zákonu vynútil od žalovanej podpis na Dohode o uznaní dlhu. Z týchto dôvodov
žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (Dohodou o vyporiadaní dlhu v splátkach a

dohodou o urovnaní, výpismi z účtu žalobcu, súpisom vykonaných prác) založenými v spise, výsluchom
strán sporu a výsluchom svedka P. Z..

8. Žalobca sa na pojednávaní pridržal písomne podanej žaloby, argumentáciu žalovanej ohľadom
poznámok pri platbách, považoval za irelevantnú, nakoľko žalobca nemá žiadny vplyv na to, akú

poznámku ku platbe jeho dlžník uvedie. Pokiaľ ide o požiadavku žalovanej na preukázanie odovzdania
peňažnýchprostriedkovžalovanej,malzato,žetátoskutočnosťjepreukázanápísomnýmuznanímdlhu,
pričom podpis žalovanej na tomto uznaní je úradne osvedčený.

9. Pri svojom výsluchu žalobca uviedol, že žalovanú pozná cez jej syna, približne rok a pol. Prvýkrát

sa osobne so žalovanou stretol u nej doma, v júni 2018. Finančné prostriedky vo výške 9.800 eur jej
odovzdal dňa 11.07.2018 u nej doma pri podpísaní dohody o uznaní dlhu, ktorú ako prvý podpisoval on.
Odvtedy sa so žalovanou nestretol. Finančné prostriedky mal z osobného aj z firemného účtu a časť
bola v hotovosti, pričom dodatočne doloží koľko vybral z firemného, koľko z osobného účtu a koľko mal v
hotovosti. Na žalovanú sa nakontaktoval cez telefónne číslo, volal jeho kamarát a spoločník v stavebnej

firme D. B. E., s.r.o., B. D.. Chceli vedieť, čo je so synom žalovanej. Pre jej syna vykonávali stavebné
práce v R. H. N., bola to nedokončená stavba vo vlastníctve syna žalovanej, pričom si nespomínal v
akom rozsahu stavebné práce vykonali. Za vykonávanie týchto stavebných prác im nebolo zaplatené
synom žalovanej, keďže v tom čase bol vo väzbe. Ani po prepustení z väzby v decembri 2018 im za
stavebné práve nezaplatil, hoci ho na úhradu vyzývali. Momentálne to nerieši, nakoľko syn žalovanej mu

povedal, že nemá peniaze. V čase poskytnutia pôžičky nemal vedomosť o tom, aká je finančná situácia
žalovanej, ani na čo si od neho požičiavala peniaze. Peniaze jej požičal z dôvodu, že poznal jej syna
a považoval to za správne.10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že s manželom na konci júna 2018 predali rodinný dom za sumu
105.000 eur. Ich syna zobrali v máji 2018 do väzby. V júni jej volalo neznáme číslo, ohlásil sa pán D.,
ktorý sa s ňou chcel stretnúť ohľadom jej syna, preto súhlasila so stretnutím. Pán D. aj so žalobcom

prišli k nim do domu, kde už boli presťahovaní. Pozvala ich dovnútra z dôvodu, že jej bolo trápne vonku
riešiť záležitosti so synom. Povedali jej, že im jej syn dlží sumu cca 9.000 eur za stavbu jeho domu. S
manželom sa o dom syna v tom čase nezaujímali. Žiadala ich, aby počkali, kým sa vyrieši situácia so
synom a potom pristúpila na to, že by jeho dlh splácala po 500 eur, ale oni trvali na tom, aby to bolo
v splátkach min. 1.000 eur. Ničím konkrétnym sa jej nevyhrážali, ale mala strach, lebo jej prišli cudzí

ľudia do domu. Vtedy veľmi nerozmýšľala, bola v strese z toho, že syn je vo väzbe. Žalobcovi napriek
upozorneniu zo strany jej právnej zástupkyne poslala dokopy 4.000 eur. Poprela tvrdenia žalobcu, že jej
odovzdal peniaze a dodala, že ani nemala dôvod požičiavať si peniaze, nakoľko v tom čase disponovala
kúpnou cenou za ich rodinný dom vo výške 105.000 eur. Reálne im žiadne peniaze žalobca ani pán
D. neodovzdali.

11. Na základe zhodného návrhu strán sporu súd uznesením zo dňa 29.10.2019 č.k. 18C/33/2019-65
konanie na 6 mesiacov prerušil. Nakoľko žalobca dňa 20.05.2020 navrhol pokračovanie v konaní, súd
uznesením č.k. 18C/33/2019-71 rozhodol o pokračovaní v konaní.

12. Svedok P. Z., syn žalovanej, pri svojom výsluchu uviedol, že žalobcu nepozná. Prvýkrát ho videl na

stavbe jeho domu, asi v apríli 2018. Túto stavbu vykonávala spoločnosť D. &. E., s.r.o., ale iba obvodové
múry. V čase, keď pán D. a pán E. prišli k nim domov, bol vo väzbe. Keď telefonoval domov, matka mu
vravela, že boli u nich nejakí dvaja chlapi, ktorých vôbec nepoznala. Matka plakala a bola roztrasená, že
komu čo dlží. Vysvetlil jej, že by sa malo jednať o rozostavanú stavbu jeho rodinného domu. Zvýšil na
ňu hlas, že prečo niekomu niečo podpisovala a povedal, že tieto veci mali tí páni riešiť s jeho právnym

zástupcom. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca niekedy jej matke reálne odovzdal sumu 9.800 eur
z titulu zmluvy o pôžičke, nakoľko v tom období bol predaný ich rodinný dom a matka sa nasťahovala k
ich babke. Žalobca navštívil matku po tom, čo jej prišli peniaze na účet za predaj ich rodinného domu.
Bol toho názoru, že jeho matka žalobcom predloženú dohodu o vyporiadaní dlhu v splátkach a dohodu
o urovnaní podpísala z dôvodu, že mala o neho strach, nakoľko každý rodič, keď by sa jeho dieťa malo

dostať do väzby, by dostal strach, čo všetko by sa mohlo udiať alebo čo sa udialo pred vzatím do väzby.
Keď vyšiel z väzby, tak pán D. mu posielal urážlivé správy na jeho osobu na instagrame, že by sa mal
začať báť chodiť nielen po Š., ale celkove po svete. Matka prestala uhrádzať mesačné splátky po tom,
ako bol prepustený z väzby, nakoľko v tom období prišli aj matkou za jeho právnym zástupcom, že
aké kroky podstúpiť, keď ona s tým v podstate nemá nič spoločné. Tým pádom sa prestali uhrádzať

platby. Potom ešte jednu platbu uhradila zo strachu, že to pôjde na súd, ale bolo jej vysvetlené zo strany
právneho zástupcu, že žaloba by bola zamietnutá ako nedôvodná z dôvodu, že zmluva o pôžičke nikdy
nevznikla.

13.Zlistinyzodňa10.07.2018označenejako„Dohodaovyporiadanídlhuvsplátkachpodľaustanovenia

§ 51 a § 491 Občianskeho zákonníka, Dohoda o urovnaní podľa 585 a nasl. Občianskeho zákonníka“
vyplýva, že veriteľ - žalobca a dlžník - žalovaná uzavreli dohodu o urovnaní v tomto znení:
Podľa bodu I. predmetnej dohody, na základe ústnej zmluvy o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom,
ktorej predmetom je suma 9.800 eur je dlžník zaviazaný zaplatiť veriteľovi sumu vo výške 9.800 eur, a
to v mesačných splátkach po dobu 10 mesiacov od dátumu podpisu tejto dohody. Dlžník prehlásil, že

pripojením svojho podpisu v súlade s ust. § 558 Občianskeho zákonníka uznáva svoj dlh z uvedenej
zmluvy vyplývajúci voči veriteľovi čo do výšky a dôvodu - zmluvy o pôžičke uvedenej v bode I. tejto
dohody.
V bode II. dohody je uvedené, že táto dohoda o urovnaní nie je nováciou záväzku dlžníka. V danom
prípadeostávajúzachovanélehotyvyplývajúcezpôvodnýchvzťahov,predovšetkýmkuplatneniuúrokov

z omeškania. Zároveň táto listina obsahuje uznávací prejav dlžníka podľa ust. § 558 Občianskeho
zákonníka v súvislosti s premlčaním pohľadávky.
Podľa bodu III. sa dlžník zaviazal svoj záväzok vyporiadať formou splátok po 1.000 eur mesačne
počínajúc mesiacom júl 2018. Jednotlivé splátky sú splatné vždy 20 dňa toho mesiaca, v ktorom sa táto
stala zročnou. Splátky budú zasielané na bankový účet veriteľa.

Podľa bodu IV., v prípade omeškania čo i len jednej splátky stáva sa zročnou celá dlžná suma. V takomto
prípade sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý omeškaný deň
z dlžnej sumy (dlžných súm). Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok veriteľa na uplatnenie
úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Podpisy zmluvných strán boli na predmetnej dohode úradne osvedčené.

14. Z výpisov z osobného účtu žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi celkovo sumu 4.000 eur

vsplátkachpo1.000eur,atodňa18.07.2018spoznámkou„Splátkydlhu“,dňa13.08.2018spoznámkou
„dlh za stavbu pre P. Z.“, dňa 18.10.2018 s poznámkou „Dlh za P. Z. za stavbu“, dňa 16.01.2019 s
poznámkou „Dlh za P. Z. za stavbu“.

15. Zo súpisu vykonaných prác vystaveného spoločnosťou D. &. E., s.r.o., ktorý zaslal právny zástupca

žalobcu právnej zástupkyni žalovanej, vyplýva, že cena vykonaných prác predstavovala 9.808 eur, z
toho izolácia spodnej stavby + materiál + doprava 2.098 eur, Ytong tehla + doprava 5.960 eur, práca
obvodové múry + priečky 1.392 eur, murovacia malta 146 eur, lepidlo ytong 212 eur.

16. Právny zástupca žalobcu sa v záverečnej reči pridržal predchádzajúcich vyjadrení.

17. Právna zástupkyňa žalovanej v rámci záverečnej reči sa v plnom rozsahu pridržala predchádzajúcich
vyjadrení. Uviedla, že výsluchom žalovanej bolo jednoznačne preukázané, že k reálnemu odovzdaniu
finančných prostriedkov v sume 9.800 eur zo strany žalobcu nikdy nedošlo, čo znamená, že ani zmluva
o pôžičke, na ktorú sa odvoláva žalobca, nikdy nevznikla. Aj zo súpisu vykonaných prác, ktoré im zaslal
právny zástupca žalobcu, vyplýva, že cena vykonaných prác predstavovala 9.808 eur a je to vlastne

suma, ktorá je zo strany žalobcu deklarovaná a vymáhaná z titulu zmluvy o pôžičke. Aj tento dôkaz
preukazuje, že zmluva o pôžičke nikdy nevznikla. Namietala takisto aj celú dohodu o urovnaní a dohodu
o vyporiadaní dlhu v splátkach, nakoľko táto odporuje dobrým mravom, absentuje tu dohoda, kde by
prišlo na jednej alebo druhej strane k sporu o dlžnú čiastku a bola toho názoru, že podpis na strane
žalovanej bol zo strany žalobcu vynútený nátlakom a ľsťou, nakoľko zneužil postavenie žalovanej v čase,

keď jej syn bol väzobne stíhaný. Žalobu navrhla ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %.

18. Podľa § 585 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť
práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky

práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom,
ktorý vyplýva z urovnania.

19. Podľa § 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka, omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo
pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany,

môže sa druhá strana neplatnosti dovolať.

20. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

22. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 11.07.2018 dohodu označenú
ako „Dohoda o vyporiadaní dlhu v splátkach a Dohoda o urovnaní“, v rámci ktorej žalovaná uznala dlh
vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke vo výške 9.800 eur, zaviazala sa ho splatiť v 10 mesačných splátkach

počnúc júlom 2018, a pre prípad omeškania s platením splátok sa tiež zaviazala uhradiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy popri zákonnom úroku z omeškania. V zmluve je
síce uvedené, že bola uzavretá 10.07.2018, avšak sám žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že bola
podpísaná dňa 11.07.2018. Žalovaná dlh podľa predmetnej dohody čiastočne uhradila vo výške 4.000eur v 4 splátkach po 1.000 eur prevodom na účet žalobcu, z toho posledné tri s poznámkou „Dlh za P.
Z. za stavbu“. Žalovaná potvrdila, že predmetnú dohodu podpísala, avšak bránila sa tým, že tak urobila
v strese a strachu o svojho syna, ktorý bol v tom čase vo väzbe (od mája 2018). Nesporným v konaní

tiež bolo, že to bol práve spoločník žalobcu B. D., ktorý telefonicky v júni 2018 kontaktoval žalovanú,
aby sa spolu so žalobcom informovali o tom, čo je s jej synom a za týmto účelom ju aj v jej dome dňa
11.07.2018 navštívili s už pripravenou dohodou o urovnaní. Sporným v konaní bolo reálne poskytnutie
pôžičky žalovanej, ktorá tvrdila, že žalobca jej nikdy žiadne finančné prostriedky neposkytol. Žalobca
tvrdil opak a tiež tvrdil, že vie preukázať koľko peňazí za účelom poskytnutia pôžičky žalovanej vybral

z firemného účtu, zo svojho osobného účtu a koľko mal v hotovosti. Odvolával sa však v prvom na
podpísanú dohodu o urovnaní. Spornou bola tiež otázka platnosti dohody o urovnaní.

25. Pokiaľ ide o dohodu, z ktorej žalobca odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanej, je potrebné
uviesť, že táto vyznieva rozporuplne. Podľa jej označenia, ako aj ďalšieho textu by sa malo jednať
o dohodu o urovnaní a dohodu o vyporiadaní dlhu v splátkach. V bode I. je obsiahnutý uznávací

prejav žalovanej, ktorá tu uznáva svoj dlh vo výške 9.800 eur z titulu zmluvy pôžičke uzavretej v ústnej
forme medzi ňou ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, na základe ktorej sa zaviazala zaplatiť
veriteľom svoj dlh v 10 mesačných splátkach. V bode II. zmluvy je uvedené, že táto dohoda o urovnaní
nie je nováciou záväzku dlžníka, čo pre súd vyznieva nezrozumiteľne, nakoľko podstatou urovnania
je, že dohodou zaniká doterajší záväzok a nahrádza sa novým. Podľa právnej teórie totiž urovnanie

predstavuje dohodu účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú spornosť
alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že vzájomné práva znova upravia a nahradia
doterajší záväzok novým záväzkom. Na základe urovnania teda vzniká nový záväzkový vzťah, ktorý je
odlišný od pôvodného záväzku a po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať splnenia
z pôvodného záväzku, ale len splnenia z nového záväzku, ktorý vznikol na základe dohody o urovnaní.

Predpokladom urovnania je existencia záväzku (záväzkov), ktoré majú v dôsledku urovnania zaniknúť,
spornosť alebo pochybnosť, ktorú majú strany o obsahu záväzku, existencia právnej neistoty strán
doterajšieho záväzku a navzájom adresované ústupky strán. Urovnanie je výnimočne platné i v prípade,
že bolo urobené v dobrej viere a zo skutočností, ktoré vyšli neskôr najavo, je zjavné, že tá či oná strana
žiadne právo nemala (§ 586 ods. 2 OZ). Predpokladom je, že strany v dobrej viere považovali v dobe

urovnania určitý záväzok síce za sporný, ale za existujúci, avšak dodatočne sa ukázalo, že domnelo
sporný či pochybný záväzok v skutočnosti neexistoval. Ak by aspoň jedna strana v dobe urovnania
vedela, že záväzok neexistuje, resp. keby hoci len jedna strana nekonala v dobrej viere, išlo by o
absolútne neplatné urovnanie.

26. Súd je toho názoru, že v prípade predmetnej dohody o urovnaní sa jednalo o zastretý právny úkon s
poukazom na to, že v predmetnej dohode nie je zachytený žiadny ústupok zo strany veriteľa - žalobcu.
Ústupky, ktoré uskutočňujú strany pokonávky, musia byť v každom prípade vzájomné. Ak by sa totiž len
jedna strana vzdala práva alebo ho uzná bez toho, aby tak urobila aj druhá strana, nejde o urovnanie, ale
o iný právny vzťah (napr. uznanie dlhu podľa § 558 OZ alebo dohodu o odpustení dlhu podľa § 574 OZ).

Navyše súd poukazuje i na rozhodnutie NS ČR z 29. 5. 2002, sp. zn. 29 Odo 288/2001, podľa ktorého,
ak bol dlh uznaný dlžníkom, nie je, ak nie sú pre to dané osobitné dôvody, dôvod na to, aby uznaný
záväzok, o ktorom platí domnienka, že v okamihu uznania trval, bol v rovnakom okamihu (zároveň)
nahradený novým záväzkom (uzavieraná dohoda o urovnaní podľa § 585 a nasl. OZ) z dôvodu spornosti
či pochybnosti dlhu.

27. Predmetnú dohodu by preto bolo možné vyhodnotiť len ako dohodu o uznaní dlhu, ktorá však
(rovnako ako dohoda o urovnaní) vyžaduje pre svoju platnosť existenciu záväzku dlžníka, ktorý v
prípade uznania dlhu musí byť platný. Uznanie dlhu podľa § 558 OZ nie je samostatným zaväzovacím
dôvodom,nemožnonímtedazaložiťnovýzáväzok,alepredstavujezabezpečovacíinštitút,ktorýzakladá

vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná
pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu
došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to
preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Rozhodovacia prax
súdov pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu preukázaním skutočnosti, že dlh

nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho vznik. Ak je preukázané, že dlh vôbec nevznikol,
potom táto skutočnosť je spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom (Uz
NS ČR z 23. 2. 2006, sp. zn. 33 Odo 1028/2004). Dohoda o uznaní dlhu je akcesorickým právnym
úkonom (zmluvou) vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Účastníkmi dohody sú dlžník a veriteľuž existujúceho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého uznávaný dlh vznikol. Právny dôvod vzniku dlhu
musí spočívať na platnom právnom úkone alebo zákonom aprobovanej právnej skutočnosti; inak by bola
následne uzavretá zmluva o uznaní dlhu neplatná. Dohodu o uznaní dlhu môžu uzavrieť iba účastníci

pôvodného záväzkového vzťahu, ktorého sa uznanie týka. Uznanie dlhu medzi inými osobami, ako je
dlžník a veriteľ pôvodného záväzkového vzťahu, je neplatné.

28. Dlh vo výške 9.800 eur, ktorý mal byť dohodou o uznaní uzavretou medzi žalobcom a žalovanou
uznaný, mal vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou

ako dlžníkom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen
konsenzuálnej)zmluvy.Toznamená,žekvznikuprávnehovzťahukpôžičkejepotrebnéodovzdanieveci
(v súdenej veci peňažných prostriedkov vo výške 9.800 eur) dlžníkovi - žalovanej. Bez toho nedôjde k
vzniku právneho vzťahu pôžičky. Žalovaná tvrdila, že žalobca jej žiadne finančné prostriedky neodovzdal
a za tým účelom žiadala, aby žalobca predložil dôkaz o odovzdaní finančných prostriedkov žalovanej.
Žalovaný takýto dôkaz nepredložil ani neoznačil. I keď v prípade uznania dlhu ležalo dôkazné bremeno

na žalovanej, súd je toho názoru, že v tomto prípade je potrebné uplatniť tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t.j. od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval neexistujúcu skutočnosť. Žalobca mal preto
edičnú povinnosť predložiť alebo označiť dôkaz o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej vo výške
9.800 eur. Žalobca síce pri svojom výsluchu tvrdil, že dodatočne doloží doklady o tom, koľko vybral z
účtov a koľko mal v hotovosti za účelom poskytnutia pôžičky žalovanej, avšak do rozhodnutia súdu nič

nepredložil. V tomto smere súd poznamenáva, že sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou
(Ro NS SR z 23. 5. 2012, sp. zn. 1 Cdo 78/2010). Nebol teda preukázaný vznik zmluvy o pôžičke, ktorá
mala byť právnym dôvodom vzniku dlhu, ktorý bol uznaný, preto následne uzavretú dohodu o uznaní
dlhu je nutné vyhodnotiť ako neplatnú.

29. Z vykonaného dokazovania možno podľa názoru súdu vyvodiť jednoznačný záver, že spoločnosť
žalobcu vykonala pre syna žalovanej stavebné práce na jeho dome, čo vyplýva jednak z výsluchu strán
sporu, ako aj z výsluchu svedka P. Z. a potvrdzuje to aj súpis vykonaných prác, ktorý predložil právny
zástupca žalobcu právnej zástupkyni žalovanej. Žalobca (ako aj jeho spoločník) mali obavu o splnenie

svoje pohľadávky z titulu stavebných prác vykonaných pre syna žalovanej, keďže tento bol v máji 2018
vzatý do väzby. Práve preto spoločník žalobcu B. D. telefonicky v júni 2018 kontaktoval žalovanú, aby
sa spolu so žalobcom informovali o tom, čo je s jej synom a za týmto účelom ju aj v jej dome dňa
11.07.2018 navštívili s už pripravenou dohodou o urovnaní. Už len z tohto dôvodu je nelogické, že by
žalovanážiadalažalobcuopôžičku,keďnavyšepodľajejnespornýchtvrdenídisponovalakúpnoucenou

za predaný rodinný dom vo výške 105.000 eur. Cieľom žalobcu bolo nepochybne zabezpečiť si splnenie
svojejpohľadávkyvočisynovižalovanej,čonapokonpotvrdzujeisúpisvykonanýchprácnastavbedomu
synažalovanej,kdecenaprác(vrátanemateriálnu)vsume9.808eurjetakmertotožnásosumoupôžičky
9.800 eur, ktorá mala byť poskytnutá žalovanej. Z týchto dôvodov, dohoda uzavretá medzi žalobcom
a žalovanou dňa 11.07.2018 (podľa textu dohody 10.07.2018) je neplatným právnym úkonom nielen

z vyššie rozvedených dôvodov, keďže neboli naplnené predpoklady pre vznik dohody o uznaní dlhu
(existencia platného záväzku) a už vôbec nie predpoklady pre vznik dohody o urovnaní, ale aj podľa §
39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Je pochopiteľné, že žalovaná ako
matka mala strach o svojho syna, ktorý bol v tom čase vo väzbe, a preto v stave rozrušenia podpísala
predmetnú dohodu, i keď vedela, že ide o dlh jej syna. Žalobca hoci vedel, že žalovanej nikdy žiadnu

pôžičku neposkytol, využil jej strach o syna a vnútil jej podpísanie predmetnej dohody, preto jeho konanie
nemožno hodnotiť inak ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a aj so zákonom, nakoľko ak mal
pohľadávku voči jej synovi titulom vykonaných stavebných prác (zmluvy o dielo), nič mu nebránilo, aby
si svoju pohľadávku uplatnil prípadne aj súdnou cestou, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jeho dlžník
(syn žalovanej) nachádzal vo väzbe alebo mal pochybnosti o jeho solventnosti.

30. Ďalšie argumenty strán sporu súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne
vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako
procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote
15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.