Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/715/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614201458
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614201458.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu M. E.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. nad I., M. R. XXX/X, proti žalovanej Z. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom O., X. M. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie Lučenec, Ulica P. Rádayho 14/A, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/11/2014-166 zo dňa 14. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX,
postaveného na parcele C-KN XXXX, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie O., obec O. v 9/16

v pomere k celku, zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy právneho
zastúpenia vo výške 598,90 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právneho
zástupcu žalovanej.

2. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
určenívlastníckehoprávaknehnuteľnosti,ktorájepredmetomsporu,apretosúdžalobuvcelomrozsahu

zamietol.

3. Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli súdu predložené zo strany žalobcu, žalovanej, ako
aj vzhľadom na vykonané výsluchy účastníkov konania a svedkov mal súd prvej inštancie za to, že
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. K
uvedenému záveru okresný súd dospel po preštudovaní dohody o uznaní hodnovernosti a záväznosti

údajov katastra nehnuteľností zo dňa 28. 05. 2010, v zmysle ktorej v čl. II bode 2 obaja účastníci
dohody zhodne prehlásili, že údaje katastra nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie O. vo vzťahu k zapísanému spoluvlastníctvu Z. T. pod B2 listu vlastníctva považujú
za záväzné a hodnoverné. V čl. III bode 1 dohody účastníci prehlásili, že si z titulu uznania záväznosti
a hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností popísaných v čl. I a II dohody nebudú v budúcnosti
uplatňovať žiadne nároky a uzavretím tejto dohody ich považujú za konečné a nemenné, a to tak, ako

je to uvedené v čl. III bode 1 tejto dohody. Okresný súd mal zároveň jednoznačne preukázané, že
dohoda bola vlastnoručne podpísaná obidvoma účastníkmi, t. j. žalobcom aj žalovanou, pravosť ich
podpisov bola osvedčená pani M. K., pracovníčkou poverenou notárkou JUDr. Kristínou Malovcovou.
Z výsluchu právneho zástupcu žalovanej JUDr. Róberta Gombalu na pojednávaní zo dňa 15. 01. 2015
a výsluchu svedkyne B.. T. K. na pojednávaní zo dňa 06. 03. 2015 (obaja účastní spísania dohody
o uznaní hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností zo dňa 28. 05. 2010) mal súd

preukázané, že spísanie predmetnej dohody inicioval sám žalobca, ktorý za účelom spísania dohody
navštívil advokátsku kanceláriu JUDr. Bračokovej. Vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej, ako ajsvedkyne JUDr. Ivety Bračokovej sa zhodovali v okolnostiach, ako aj v priebehu spísania dohody,
zároveň sa zhodli aj v tvrdení, že žalobca sa sám vyjadril, že nemá záujem o spoluvlastnícky podiel na
spornej nehnuteľnosti a spoluvlastnícky podiel vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti si nebude nárokovať

v ďalších vlastníckych sporoch. Svedkyňa JUDr. Bračoková v závere výsluchu dodala, že žalobca ju
až neskôr v roku 2011 (po smrti matky účastníkov) opätovne oslovil s tým, že nesúhlasí s dohodou
zo dňa 28. 05. 2010 a má záujem sa domáhať určenia svojho spoluvlastníckeho podielu k predmetnej
nehnuteľnosti súdnou cestou.

4. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záverom, že účastníci konania si
právne vzťahy k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku s parcelným
číslom XXXX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území O. a je evidovaný Okresným úradom L.,
katastrálny odbor na LV č. XXX, usporiadali už v dohode o uznaní hodnovernosti a záväznosti údajov
katastranehnuteľnostízodňa28.05.2010,ktorúobajaúčastnícivlastnoručnepodpísali.Anijedenznich
počas konania nenamietal, že by bol predmetnou dohodou uvedený do omylu, príp. bola uzavretá pod

nátlakom, t. j. nenamietali platnosť uzavretej dohody. Podľa vyjadrenia svedkyne JUDr. Bračokovej sa
žalobca v roku 2011 rozhodol predmetnú dohodu nerešpektovať a v rozpore s čl. III dohody sa domáhal
určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06. 02.
2014. Preto okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a žalobu zamietol. O trovách konania

súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca v podanom
odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

6. Žalobca v odvolaní uviedol, že naliehavý právny záujem je v danom prípade nepochybne daný,
nakoľko bez určenia vlastníckeho práva (resp. spoluvlastníckeho práva) žalobcu k nehnuteľnosti v

zmysle žaloby je právne postavenie žalobcu neisté. Žalobca sa nemôže v súčasnosti svojich práv
domáhať iným spôsobom, ako žalobou na súde a jediným spôsobom ako odstrániť neprávny stav
je určenie spoluvlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti v súdnom konaní. Žalobca podľa údajov
katastra disponuje len 1/6 predmetnej nehnuteľnosti, pričom v skutočnosti je vlastníkom nadpolovičnej
väčšiny predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil otázku

naliehavého právneho záujmu, a to aj v súvislosti s podpísaním dohody. Zároveň týmto došlo k
odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. V súvislosti s predmetnou dohodou žalobca uviedol, že
ustanovenia dohody sú natoľko rozporné, že žalobca považuje túto dohodu za neplatnú a má za to, že
na predmetnú dohodu nie je možné prihliadnuť. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol dôvody, od
ktorých odvodzoval svoj nadpolovičný podiel na predmetnej nehnuteľnosti.

7.Žalovanávpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrhla,abyodvolacísúdrozsudokokresného
súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná
uviedla, že záver prvostupňového súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu je správny, a to s
poukazom na ust. článku II bod 2 a článku III dohody, v ktorom žalobca písomne uznal, že údaje katastra

nehnuteľností zapísané v liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O. vo vzťahu k zapísanému
spoluvlastníkovi Z. T. pod B.2 listu vlastníctva považuje za záväzné a hodnoverné a tiež uznal vlastníctvo
spoluvlastníckeho podielu 8/16 z celku Z. T. ako konečné a nemenné. Žalovaná teda zastáva názor, že
momentom uzavretia dohody sa právne postavenie žalobcu a jej právne postavenie stalo istým, a to z
dôvodu,žeobajaúčastnícitejtodohodysadojednaliotom,žezápisvkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXX

ohľadne jej spoluvlastníckeho podielu je hodnoverný a záväzný a nároky ohľadne spoluvlastníckeho
podielu žalovanej sa voči žalobcovi považujú za konečné a nemenné. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná
uviedla svoj názor, prečo by žalobe žalobcu nemalo byť vyhovené po vecnej stránke.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolaniavzmysleust.§379a§380CSPabeznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1(acontrario)
CSProzsudoksúduprvejinštanciepodľa§389ods.1písm.c/CSPzrušilavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.9. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 14. 05. 2015 s tým, že vec bola predložená Krajskému
súduvBanskejBystrici,akosúduodvolaciemudňa21.08.2015.Dňom01.07.2016nadobudolúčinnosť
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje,

že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú
koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava
vychádza síce z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok

tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď
§ 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy
o odvolaní sa v odvolacom konaní v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty
a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k tomuto sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR

sp. zn. PL.ÚS 36/1995).

10.Odvolacísúdsanestotožnilsprávnymzáveromokresnéhosúdu,podľaktoréhožalobcanepreukázal
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu.

11. Podľa § 80 písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo práve je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

12. Podľa § 137 písm. c/ CSP veta pred bodkočiarkou, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

13. Obe vyššie citované ustanovenia upravujú tzv. určovacie žaloby. Predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby je okrem iného aj preukázanie naliehavého právneho záujmu. Doktrína i pomerne
konštantná judikatúra sa zhodli na tom, že naliehavý právny záujem je nevyhnutým predpokladom
určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je

vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa
bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Osobitosti vykazujú určovacie
žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym
stavom. Príkladom je žaloba o určenie vlastníckeho práva (určenie podielového spoluvlastníctva), ak

žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na žalovaného.
Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri
vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu je preto v
týchto prípadoch bezproblémové.

14. V súdenej veci sa žalobca voči žalovanej domáha určenia, že žalobca je spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti v podiele 9/16 v pomere k celku. Žalobca sa teda domáha určenia, že je podielovým
spoluvlastníkom vo väčšom rozsahu, než ako je jeho podielové spoluvlastníctvo vedené v katastri
nehnuteľností, t. j. v 1/6 k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca teda žalobou spochybňuje, že práve
žalovaná by mala byť podielovou spoluvlastníčkou vo väčšom rozsahu, teda že by jej mal patriť podiel

9/16 k celku.

15. Za tohto zistenia je nepochybné, že bez rozhodnutia súdu je žalobcovo právne postavenie neisté,
nakoľko bez rozhodnutia súdu nie je možné určiť, či žalobca je alebo nie je väčšinovým (nadpolovičným)
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

16. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP (§ 137 písm. c/ CSP) je daný vtedy, ak existuje
akútny stav objektívnej právnej neistoty žalobcu a žalovaného, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nie je pritom rozhodujúce, ako táto
neistota vznikla. (K tomu porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/49/2003).

17. Na uvedených záveroch odvolacieho súdu nemení nič skutočnosť, že strany sporu (žalobca a
žalovaná) uzavreli Dohodu o uznaní hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností zo dňa
28. 05. 2010, v zmysle ktorej v čl. II bode 2 obaja účastníci dohody zhodne prehlásili, že údaje katastranehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O. vo vzťahu k zapísanému
spoluvlastníctvuZ.T.podB2listuvlastníctvapovažujúzazáväznéahodnovernéažeúčastníciprehlásili,
že si z titulu uznania záväznosti a hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností popísaných v čl. I a

II dohody nebudú v budúcnosti uplatňovať žiadne nároky a uzavretím tejto dohody ich považujú za
konečné a nemenné.

18. V súvislosti s predmetnou dohodu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že ide o dohodu,
ktorá nijakým spôsobom nezakladá vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca zmenil

svoj postoj vyjadrený v predmetnej dohode, jeho právne postavenie sa stalo neistým, nemal inú možnosť
ako domáhať sa určenia vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva súdnou cestou, ak je toho názoru, že
je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 9/16 v pomere k celku, teda vo väčšom rozsahu,
než ako je jeho podielové spoluvlastníctvo vedené v katastri nehnuteľností, t. j. v 1/6 k predmetnej
nehnuteľnosti. Existuje teda akútny stav objektívnej právnej neistoty žalobcu, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.

19. Pokiaľ v tomto konkrétnom prípade okresný súd žalobu žalobcu zamietol argumentujúc, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nesprávne právne
vec posúdil, v dôsledku čoho nevykonal v prejednávanej veci dôkazy, pokiaľ ide o posúdenie samotného
nároku žalobcu. Úlohou okresného súdu tak po zrušení a vrátení veci bude posúdiť prioritne žalobu

žalobcu po vecnej stránke. Doplnenie, resp. opakovanie dokazovania v prejednávanej veci zo strany
odvolacieho súdu nebolo účelné, ak v danej veci okresný súd doposiaľ dokazovanie ohľadne tvrdení
žalobcu o jeho väčšinovom spoluvlastníctve nevykonal. Odvolaciemu súdu tak neostávalo iné, ako
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

20. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej vo
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).