Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200891
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8518200891.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: MONTERBAU s. r. o., 17.
novembra 1363/9, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 166 677, právne zastúpený JUDr. Viera Komanová,
advokátka so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o vydanie hnuteľnej veci, o

odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 8C/38/2018-180 zo
dňa 15.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a nepriznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

vydania v žalobe presne špecifikovaného motorového vozidla značky F.. Žalobu odôvodnil tým, že
uvedené vozidlo kúpil 28.12.2017 štatutárny zástupca žalobcu a následne 29.12.2017 toto motorové
vozidlo odpredal žalobcovi a vozidlo bolo aj prihlásené na príslušnom pracovisku evidencie motorových
vozidiel dňa 03.01.2018 a bolo mu pridelené evidenčné číslo K. Od tejto doby užíval zakúpené
motorové vozidlo nerušene v dobrej viere, že mu patrí. Dňa 09.04.2018 mu bolo doručené predvolanie
z Okresného riaditeľstva policajného zboru za účelom podania vysvetlenia k spôsobu nadobudnutia

uvedeného motorového vozidla. Pri vysvetlení spôsobu nadobudnutia mu bolo oznámené, že vozidlo
pravdepodobne pochádza z trestnej činnosti. Toto vozidlo bolo zaistené podľa § 21 ods. 1 zákona o
policajnom zbore a následne bolo žalobcovi oznámené, že predchádzajúci vlastník motorového vozidla
- poisťovacia spoločnosť zo N. - trvá na jeho vrátení. Upovedomením z 11.06.2018 mu bolo oznámené,
že toto motorové vozidlo bolo zložené do úschovy podľa § 21 ods. 9 zákona 171/1993 Z.z., pretože
si na zaistenú vec uplatnila právo iná osoba a žalobca bol poučený o tom, že si má v lehote 60 dní

uplatniť na príslušnom súde právo na zaistenú vec. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného. Priklonil sa k názorovej línií prezentovanej rozhodnutiami, na ktoré poukázal
žalovaný (rozsudky Okresného súdu Bratislava I. 11C 93/2015 zo dňa 13.06.2016 a 18C 94/2016 zo dňa
28.05.2018).Rozhodnutia,naktorépoukazovalžalovaný,vychádzaliztoho,žepodľa§21ods.9zákona
o policajnom zbore je potrebné najskôr podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, resp. iného práva k
veci, pretože vo vzťahu k žalovanému, teda Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, nie je možné riešiť

otázku vlastníckeho práva k zaistenej veci ako predbežnú, nakoľko žalovaný netvrdí, že je vlastníkom
zaistenej veci a ani si vlastnícke právo neuplatňuje. Žalovaný nie je subjektom neoprávneného zásahu
do práv žalobcu a nie je v spore pasívne legitimovaný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že k vyriešeniu
otázky vlastníckeho práva ako predbežnej otázky by mohlo dôjsť iba v prípade, že by žaloba smerovala
voči osobe, ktorá neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Ako už konštatoval predtým,
policajné orgány postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o policajnom zbore a nie je možné

hovoriť o neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Vo vzťahu k druhej osobe uplatňujúcej
si právo na zaistenú vec nie je možné riešiť otázku vlastníckeho práva ako predbežnú otázku, pretožetáto osoba nie je stranou sporu a nemá možnosť brániť sa. Ani skutočnosť, že nebolo preukázané, že
by druhá osoba, ktorá si uplatňovala právo na zaistenú vec, doposiaľ nepodala nijakú žalobu, nie je
dôvodom, aby súd za vlastníka určil žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

Zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania prednesený na pojednávaní, ktorým sa domáhal žalobca
zaviazaťžalovanéhonapredloženiedokladovotom,žešpanielskapoisťovaciaspoločnosťjevlastníkom
motorového vozidla. Súd vychádzal z toho, že takýto dôkaz nie je potrebný, pretože z dôkazov je zrejmé,
že španielska spoločnosť žiadala o vrátenie motorového vozidla.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku
o trovách konania. Poukázal na to, že mu vznikli trovy konania a žiadal o ich priznanie.

3. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalobca. Nesúhlasil s názorom súdu,
ktorý sa priklonil k názorovej línií prezentovanej rozhodnutiami uvádzanými žalovaným. Nesúhlasil s
názorom, že podľa § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore je potrebné podať najskôr žalobu o určenie

vlastníckeho práva, prípadne iného práva k veci. V zákone sa nikde nehovorí o tom, že osoba, ktorá si
uplatňuje nárok na zaistenú vec, má podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Žalobca jednoznačne
preukázalsvojevlastníckeprávo,ktorézískalnazákladepísomnejkúpnejzmluvy.Naopakdruhývlastník
svoje vlastnícke právo nepreukázal žiadnym zákonným spôsobom. Uviedol, že je možné súhlasiť s
názorom uvedeným v bode 27 rozsudku a podať žalobu proti vlastníkovi, ktorý popiera ich vlastnícke

právo vtedy, ak by tento vlastník bol známy, prípadne si riadnym spôsobom uplatnil voči ním svoje
vlastníckeprávoaleboinéprávo,čosavšakvdanomprípadenestalo.Zpredloženýchlistinnýchdôkazov
absolútne nevyplýva, že si poisťovacia spoločnosť B. uplatnila svoje právo, že si ho uplatnila v zákonnej
lehoteaževôbecpopieravlastníckeprávožalobcu.Niejepravda,žebyžalovanýzaložildospisupreklad
e-mailovej komunikácie medzi slovenskou ústredňou K. a španielskou pobočkou. Nebol predložený

žiaden dôkaz o tom, že si nejaká poisťovňa uplatnila právo na vydanie veci. Poukázal ďalej na to, že
podľa § 21 ods. 1 zákona 171/1993 Z.z. zaistenie predmetného motorového vozidla môže trvať 90 dní.
Nebola preukázaná trestná činnosť a polícia drží motorové vozidlo zaistené aj napriek tomu, že v lehote
60 dní nemá predložený žiadny dôkaz o tom, že si iná osoba uplatnila svoje vlastnícke právo alebo
iné právo k zaistenej veci. Nesúhlasil s názorom súdu, že druhá osoba, ktorá si údajne uplatňovala

právo na zaistenú vec, sa nemohla brániť. Naopak, mala možnosť v zákonnej 60 dňovej lehote si svoje
právo riadne uplatniť a podľa vedomostí žalobcu tak neurobila. Žalobca preukázal riadne nadobudnutie
vlastníckeho práva, čo však súd nerešpektoval. Uviedol, že v súdnom spise sú založené listinné dôkazy,
ktoré preukazujú vlastnícke právo žalobcu a absentujú dôkazy preukazujúce vlastnícke právo inej osoby,
a preto je rozhodnutie nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby len na

nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, keď uviedol, že žalobe o vydanie veci mala predchádzať
žaloba o určenie vlastníckeho práva. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver z platnej zákonnej
úpravy nevyplýva. Je nepochybné, že v danom prípade motorové vozidlo, ktoré kúpil a riadne zaevidoval
žalobca, bolo zaistené podľa § 21 ods. 1 zákona 171/1993 Z.z. V konaní bolo aj preukázané, že na
toto motorové vozidlo si pred orgánmi polície uplatňuje nárok aj iná osoba - španielska poisťovacia

spoločnosť a obom týmto subjektom, teda žalobcovi a španielskej poisťovacej spoločnosti bolo v súlade
s § 21 ods. 9 zákona 171/1993 odporučené, aby si uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú
vec na príslušnom súde. Žalobca podal prejednávanú žalobu, zo spisu nie je zrejmé, či a akú žalobu
podala španielska poisťovacia spoločnosť.

6. Z ust. § 21 ods. 9 zákona 171/1993 Z.z. vyplýva, že po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci je táto
povinná uhradiť útvaru policajného zboru nevyhnutné náklady. Text zákona teda počíta s tým, že žaloba
podľa tohto ustanovenia môže byť aj žalobou o vrátenie (vydanie) veci. Nemusí sa nutne jednať o žalobu
o určenie vlastníckeho práva. Účelom žaloby podľa tohto ustanovenia je podľa názoru odvolacieho súdu
vyriešiť otázku, komu vec (už nepotrebnú pre trestné konanie) vydať, nie je nevyhnutné vyriešiť aj otázku

vlastníctva. Na správny záver o vlastníctve veci súd ani nemusí získať dosť podkladov. Možno teda
uvažovať aj o tom, že pri žalobe o vydanie veci podľa tohto ustanovenia nemusí byť riešená otázka
vlastníckeho práva (napríklad ak si právo na vydanie veci uplatní vlastník a nájomca). Žaloba, ktorú
podá tvrdený vlastník vozidla proti Ministerstvu vnútra SR ako žalovanému, nezaloží ani prekážkurozhodnutej veci a tretia osoba sa neskôr môže domáhať svojho práva proti úspešnému žalobcovi z
konania o vydanie veci.

7. Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že ak si poučená osoba na príslušnom súde v lehote
nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu. Zo spisu nijako nevyplýva, či táto okolnosť
bola skúmaná vo vzťahu k španielskej poisťovacej spoločnosti. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 4Cdo 87/2011 zo dňa 26.07.2012 pochybnosti o práve k veci v zmysle § 21 ods.
10 zákona 1771/1993 nastávajú vtedy, keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac

osôb. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR však takéto pochybnosti nemôžu vyvolať ničím nepodložené,
nepreukázané tvrdenia ďalšej osoby uplatňujúcej si právo k zaistenej veci. V danom spore žalobca
spochybňuje práve tú skutočnosť, či si španielska poisťovacia spoločnosť riadne uplatnila a preukázala
svojevlastníckeprávokveci.Podľanázorudovolaciehosúduvuvedenejprávnejveci,pokiaľpopoučení,
resp. odkázaní na občianskoprávne konanie v zmysle § 21 ods. 10 zákona 171/1993 Z.z. si označená
nemecká obchodná spoločnosť neuplatnila na súde svoj nárok na zaistenú vec, záver odvolacieho

súdu o spornom vlastníctve je neopodstatnený. V prejednávanom prípade by to znamenalo, že pokiaľ
si španielska spoločnosť neuplatnila v lehote svoj nárok, nemalo by sa jednať o situáciu sporného
vlastníctva a motorové vozidlo by malo vydať žalobcovi práve Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifická situácia riešená v tomto prípade môže byť podľa § 21

ods. 9 zákona 171/1993 riešená aj žalobou proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky o vydanie
veci. Ustanovenie § 21 ods. 9 zákona 171/1993 Z.z. zabezpečí, že štátne orgány (a žalovaný) budú mať
vedomosť o všetkých subjektoch, ktoré uplatnili svoje právo na vydanie veci a môže prípadne navrhnúť
aj spojenie konaní aby pri rozhodnutí boli zohľadnené všetky relevantné námietky.

9. Vyššie uvedenými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v danej veci sa súd prvej inštancie
nezaoberal, napriek tomu, že zo strany žalobcu boli navrhované dôkazy k týmto skutočnostiam, a preto
odvolací súd zrušil rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

10. Súd prvej inštancie zistí, či bola španielska spoločnosť poučená o svojom práve uplatniť si svoje
právo k veci na súde, či si toto právo uplatnila, či ho uplatnila v stanovenej lehote a v závislosti od toho
rozhodne. Pokiaľ si svoje vlastnícke právo uplatnil v stanovenej lehote len žalobca, má mu byť toto
vozidlo vydané.

11. Pokiaľ si žalobca aj španielska spoločnosť v stanovenej lehote uplatnili svoje právo k touto vozidlu
na súdoch Slovenskej republiky konajúci súd rozhodne o tom, komu má byť vozidlo vydané podľa toho,
koho právo je silnejšie. V zásade to znamená, že vec má byť vydaná jej vlastníkovi, pokiaľ nebude
preukázané, že vlastník postúpil niektoré čiastkové práva vlastníckeho práva (napr. právo držby alebo
užívania veci) niekomu inému (kto si tiež právo na vydanie veci uplatnil). Bolo by vhodné, aby všetky

konania o vydanie veci (pokiaľ je to možné) boli spojené na spoločné konanie. V situácii viacerých
samostatných žalôb o vydanie veci je pasívne legitimovaným subjektom aj samotné Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.